Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/219/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113240130
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1113240130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobkyne Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti žalovanej Wüstenrot
poisťovňa,a.s.,DigitalParkI,Einsteinova21,Bratislava-mestskáčasťPetržalka,IČO:31383408,práv.
zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 9.291,-
EUR s prísl. a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 28Cb/28/2014
zo dňa 10.8.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 28Cb/28/2014 zo dňa

10.8.2022 v napadnutom výroku II. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške prevyšujúcej 5,25 % ročne zastavil, druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 9.290,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
9.290,-EUR od 20.11.2013 do zaplatenia, tretím výrokom vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol a štvrtým
výrokom uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 99,98 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu
dňa 22.11.2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 8.825,50EUR s
príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.825,50EUR od 20.11.2013 do
zaplatenia) a náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že 5.2.2012 približne o 17:45 hod. došlo na
ceste medzi obcami Budmerice a Modra k dopravnej nehode a to tak, že vodič K. (ďalej aj „škodca“)
jazdiacinamotorovomvozidleBMW530dEČV:L.nedodržalbezpečnúvzdialenosťanarazildopredním
jazdiaceho/brzdiaceho motorového vozidla BMW 3 EČV: E. (poškodená K. C. - ďalej aj „poškodená“),

ktoré bolo odhodené do pred ňou odbáčajúceho motorového vozidla Renault EČV: G., ktoré viedol
vodič M.. Dopravná nehoda bola šetrená na miesto privolanými príslušníkmi Okresného dopravného
inšpektorátu v Pezinku, pričom za vinníka dopravnej nehody bol jednoznačne určený vodič motorového
vozidla BMW 530d EČV: L.. Na motorové vozidlo BMW 530d EČV: L. sa v čase dopravnej nehody
vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (PZP), ktoré bolo uzatvorené u žalovanej. Následkom dopravnej nehody bola na motorovom
vozidle BMW 3 EČV: E., v tom čase havarijne poistenom u žalobkyne, spôsobená škoda v celkovej

výške 8.825,50 EUR. Žalobkyňa dňa 27.2.2012 z havarijného poistenia poskytla svojmu klientovi plnenie
v sume 8.825,50 EUR. Vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo z poškodenej
na žalobkyňu právo na náhradu škody. Žalobkyňa preto vyzvala žalovanú na plnenie listom zo dňa
27.2.2012, na ktorý žalovaná nereagovala, a tak si žalobkyňa uplatnila nárok súdnou cestou.3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že
s účinnosťou od 1.6.2010 uzavrela so škodcom poistnú zmluvu č. 4160039068, ktorej predmetom bolo
PZP vozidla BMW EČV: L.. Rovnako potvrdila, že 9.2.2012 jej škodca oznámil, že nedobrzdil k vozidlám,

ktoré odbočovali do obce Vištuk. Dňa 14.2.2012 bolo žalovanej doručené aj oznámenie poškodenej
zo strany žalobkyne. Žalovaná odmietla poskytnúť plnenie, pretože poškodenie motorových vozidiel
nezodpovedá priebehu dopravnej nehody, a teda absentuje právny základ zodpovednosti poisteného
za škodu. Tento záver vyvodila z expertízy vykonanej Expert Group, s.r.o., podľa ktorej je z technického
hľadiska vysoko nepravdepodobné, že v čase nárazu vozidla BMW 530d EČV: L. do BMW 390d EČV:

E. tieto vozidlá spolu s vozidlom Renault Master 2,5 D EČV: G. na ceste stáli tak, ako je to uvedené
v zápise o poškodení zo dňa 10.2.2012. Poškodenia motorových vozidiel nezodpovedajú škodovému
deju, ktorý žalobkyni popísali účastníci údajnej dopravnej nehody, a preto je návrh žalobkyne podľa jej
názoru nedôvodný.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 7.3.2014 síce pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.291,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,25 % ročne zo sumy 9.291,-EUR od dňa 20.11.2013 do zaplatenia, avšak žalobkyňa požadovala nižší
úrok než v žalobe, t.j. namiesto úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne už len 5,25 % ročne. V
tejto časti preto nejde o zmenu žaloby, ale došlo tu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti úrokov z
omeškania vo výške presahujúcej 5,25 % ročne. Keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo po otvorení
pojednávaniavyžadovalsasúhlasžalovanej,ktorýžalovanáudelilanapojednávaníkonanom13.7.2022.

Z uvedeného dôvodu preto súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške prevyšujúcej
5,25 % ročne zastavil. Ďalej uviedol, že v danom spore účastníci škodovej udalosti vypísali a podpísali
správu o nehode, z ktorej jednoznačne vyplýva, že jediným vinníkom dopravnej nehody je J. K. jazdiaci
na motorovom vozidle BMW 530d EČV:L.. Zároveň zo strany žalovanej neboli tvrdené také skutočnosti,
ktoré by vylučovali zavinenie škodcu. Dopravná nehoda tak bola riadne objasnená s jednoznačným

určením vinníka. Z hľadania poisťovateľa vyplýva, že motorové vozidlo vedené J. K. EČV: L. bolo v čase
dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej (žalovaná uvedené nijako nerozporovala).
Vzniknuté poškodenia motorových vozidiel boli predmetom znaleckého skúmania znalca Ing. Jelačiča a
znalca Ing. Červinku, pričom obaja znalci vo svojich znaleckých posudkoch dospeli k zhodným záverom.
Znalec Ing. Jelačič uviedol, že poškodenie zadnej časti BMW 3 a prednej časti BMW 530d navzájom

geometricky aj energeticky korešponduje a kontakt vozidiel je technicky prijateľný, geometricky a aj
energeticky korešponduje poškodenie prednej časti BMW 3 a zadnej časti Renault Master. Znalec Ing.
Červinka uviedol, že rozsah a charakter poškodenia vozidiel BMW 3, BMW 530d a Renault Master
mohli vzniknúť a s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote aj vznikli v príčinnej súvislosti s
nehodovým dejom. Pokiaľ sa žalovaná odvolávala na expertízu vykonanú Expert Group, s.r.o., tak

táto je súčasťou vyšetrovacieho spisu, tak vo výsledku je rovnako uvedené, že poškodenie prednej
časti vozidla BMW 530d a zadnej časti vozidla BMW 3 spĺňa podmienku energetickej a geometrickej
korešpondencie a zrážka týchto vozidiel je z technického hľadiska prijateľná. Rovnako podmienku
energetickej a geometrickej korešpondencie spĺňa poškodenie prednej časti vozidla BMW 3 a zadnej
časti vozidla Renault Master. Nemožno mať preto pochybnosti o tom, že nedošlo k dopravnej nehode,

či o tom, že vzájomné poškodenia motorových vozidiel vzájomne nekorešpondujú.
5. Žalovaná nesporovala ani výšku plnenia poskytnutého zo strany žalobkyne poškodenej. Súdu bola
predloženálistinavýpočethodnotyvozidlaavýškyškody,podľaktoréhobolavšeobecnáhodnotavozidla
určená na 12.330,-EUR. K tejto sume žalobkyňa pripočítala sumu 100,-EUR za prepravu vraku BMW
3 v zmysle faktúry č. 20120702. Od tejto sumy žalovaná odpočítala sumu 3.140,-EUR ako predajnú

hodnotu zvyškov vozidla. Poistné plnenie bolo určené v sume 9.290,-EUR - spoluúčasť 5 % (464,50
EUR) = 8.825,50 EUR. Podľa výpisu z banky bola táto suma následne vyplatená na účet poškodenej.
Zároveň žalobkyňa poškodenej uhradila aj spoluúčasť v sume 464,50EUR. Vyplatené sumy sú spolu vo
výške 9.290,-EUR, a preto ak žalobkyňa žiadala 9.291,-EUR je jej žaloba v časti o zaplatenie sumy 1,-
EUR nedôvodná, keďže nie je preukázané na základe čoho túto sumu žalobkyňa od žalovanej požaduje.

Súd preto žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 1,-EUR spolu s úrokom z meškania vo výške
5,25 % ročne zamietol.
6. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná namietala nesplnenie
podmienky náhodnosti poistnej udalosti a robila tak nedôvodne. Úprava zákona o PZP nemá žiadne
ustanovenie o náhodnosti škodovej udalosti, ktorú samostatne spolu s poistnou udalosťou definuje,

a teda prvok náhodnosti podľa § 788 OZ sa v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali ani
nemôže aplikovať. Aplikáciu náhodnosti vylučuje aj § 12 zákona o PZP, ktorý vyslovene počíta s
tým, že škoda mohla byť spôsobená úmyselne a v tomto smere upravuje právo poisťovateľa proti
poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Okrem toho úvahy žalovanej o možnomnastrojení škodovej udalosti s cieľom vylákať poistné plnenie boli predmetom vyšetrovania orgánov
činných v trestnom konaní na základe jej trestného oznámenia, pričom bolo trestné stíhanie za zločin
poisťovacieho podvodu (trestné oznámenie podala žalovaná) v štádiu pokusu zastavené, pretože skutok

nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Pokiaľ žalovaná poukazovala na závery znalca
Ing. Jelačiča, z ktorých vyvodzovala nenaplnenie podmienky náhodnosti, tak znalec ani nie je oprávnený
vysloviť záver o (ne)náhodnosti škodovej udalosti, pretože ide o právnu otázku. Súd nepovažoval za
potrebné dopĺňať znalecký posudok Ing. Jelačiča o okolnosti majúce vplyv na posúdenie náhodnosti
dopravnej nehody, a preto návrh žalovanej na doplnenie dokazovania zamietol. Bolo zároveň dostatočne

preukázane, že žalobkyňa plnenie v sume 9.290,-EUR poškodenej za žalovanú uhradila, čím prešlo na
ňu právo poškodenej. Keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady
škody voči žalovanej, súd žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy
9.290,-EUR žalobkyni a vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol.
7. Proti II. a časti IV. výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p. V odvolaní uviedla, že v rozhodnutí ide však o vyňaté a neúplné závery

znalcov (najmä Ing. Petra Jelačiča), keďže súd považoval za podstatné výlučne posúdenie energetickej
a technickej prijateľnosti vzájomných poškodení zúčastnených motorových vozidiel. Vôbec nezohľadnil
to, že výpovede údajných účastníkov škodovej udalosti vôbec nekorešpondujú s deklarovaným
nehodovým dejom a tento rozpor súd bagatelizoval až do takej miery, že sa ním odmietol zaoberať.
Žalovaný sa s postupom a závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, keďže v priebehu celého konania

namieta absenciu základnej podmienky vzniku poistnej udalosti, a to jej náhodnosť. Bez existencie
náhodnosti totiž nemožno udalosť považovať za poistnú, čo vyplýva zo samotnej povahy poistenia.
Skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o náhodnú udalosť vyplýva priamo zo znaleckého posudku
č. 34/2019 zo dňa 26.11.2019 vypracovaného v priebehu súdneho konania Ing. Petrom Jelačičom.
Poukazuje na to, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť, čo činí náhodnosť základným

atribútom poistnej udalosti. Je zrejmé, že bez naplnenia podmienky náhodnosti nemôže dôjsť k vzniku
poistnej udalosti. Náhodnosť udalosti zo dňa 5.2.2012 bola znalcom Ing. Petrom Jelačičom bez
akýchkoľvek pochybností vylúčená (vychádzajúc zo skutkového stavu veci). Odhliadnuc od vyjadrení
znalca, absencia náhodnosti je evidentná už z nekorešpondujúcich a technicky neprijateľných výpovedí
„účastníkov nehody“. Predmetnú udalosť preto nemožno definovať ako poistnú udalosť.

8. Žalovaná má za to, že nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že aplikácia § 788
ods. 1 OZ je vo veci vylúčená z dôvodu špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v ZoPZP. Predmetné
ustanovenie je totiž všeobecným ustanovením, vymedzujúcim pojem „poistná udalosť“ pre všetky druhy
poistenia (vrátane poistenia podľa ZoPZP). Ide o všeobecné ustanovenie zmluvného typu ako takého
(poistnej zmluvy), aplikovateľné súčasne so špeciálnou právnou úpravou obsiahnutou v PZP. Ak preto

súd dospel k záveru, že v prípade nároku z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla nie je náhodnosť podľa § 788 ods. 1 OZ podmienkou poistnej udalosti,
vec nesprávne právne posúdil. Navyše neprihliadol na závery znalca Ing. Petra Jelačiča v znaleckom
posudku, ktoré jednoznačne potvrdzujú rozpor vo výpovediach údajných účastníkov škodovej udalosti,
a ktoré za žiadnych okolností nekorešpondujú s nimi deklarovaným priebehom nehodového deja. Podľa

žalovanej je zrejmé, že uplatnený nárok žalobkyne nebol preukázaný. Súd preto dospel k nesprávnemu
právnemu záveru o dôvodnosti žaloby. Súčasne nezohľadnil skutočnosť, že uplatnený nárok na náhradu
škody je regresným právom žalobkyne podľa § 813 ods. 1 OZ. Je zrejmé, že za situácie, keď je uplatnený
nárok na náhradu škody regresným právom, žalobkyni nemôže vzniknúť nárok na príslušenstvo.
9. K odvolaniu žalovanej sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2024. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, odvolací súd dospel k záveru,

že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.
11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku a uvádza, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie
je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto

je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaná v priebehu odvolacieho konania neuviedla
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam
žalovanej uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s
nárokom žalobkyne, keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady
škody voči žalovanej.
14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že náhodnosť udalosti zo dňa 5.2.2012 bola znalcom
Ing. Jelačičom bez akýchkoľvek pochybností vylúčená a predmetnú udalosť nemožno definovať ako

poistnú udalosť, odvolací súd sa s uvedeným nestotožnil a zastáva názor, že súd prvej inštancie sa s
touto námietkou dostatočne vyčerpávajúco vysporiadal vo svojom rozhodnutí v bode 29. odôvodnenia
rozhodnutia. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že účastníci škodovej
udalosti vypísali a podpísali správu o nehode, zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že vodičovi
K. ako vinníkovi dopravnej nehody bola uložená pokuta, pričom zo strany žalovanej neboli v konaní

tvrdené také skutočnosti, ktoré by preukazovali iný priebeh dopravnej nehody. Dôkazné bremeno,
že sa poistná udalosť ako náhodná a nepredvídateľná udalosť v cestnej premávke stala popísaným
spôsobom, zaťažuje žalobcu. V tomto smere žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno. K znaleckému
posudku Ing. Jelačiča odvolací súd poukazuje na to, že znalec uviedol, že poškodenia jednotlivých
vozidiel zodpovedajú vzájomnému kontaktu v jednotlivých fázach dopravnej nehody, poškodenia

zodpovedajú geometricky aj energeticky. Zo znalecké posudku Ing. Červinku vyplýva, že rozsah a
charakter poškodenia vozidiel mohli vzniknúť a s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote aj
vznikli v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom, ako to uviedli účastní dopravnej nehody. Žalobkyňou
tvrdenú náhodnosť poistnej udalosti má odvolací súd za spoľahlivo preukázanú nielen zo záznamu o
dopravnej nehode, správy o nehode, ale i oboch znaleckých posudkov. Ak žalovaná namieta, že nešlo

o náhodilú udalosť a teda ak udalosť nebola náhodilá tak musela byť úmyselná, s tým sa odvolací súd
nemôžestotožniť,pretoževkonaníúmyselnékonanieúčastníkovdopravnejnehodynebolopreukázané.
Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie
všeobecnej kriminality, ČVS: ORP- 1444/2-OVK-B1-2012 zo dňa 27.6.2013 bolo trestné stíhanie za
zločin poisťovacieho podvodu (trestné oznámenie podala žalovaná) v štádiu pokusu zastavené, pretože

skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Predmetom uvedeného trestného
konania bola dopravná nehoda ktorá je skutkovo predmetom aj tohto konania. Odvolací súd tak na
základevykonanéhodokazovaniapredsúdomprvejinštancienemalpochybnosťotom,akýmspôsobom
malo dôjsť k poistnej udalosti, a že sa jednalo o dopravnú nehodu bez preukázania úmyslu poškodiť
žalovanú zo strany účastníkov dopravnej nehody tak ako vec skutkovo ustálil aj súd prvej inštancie.

15. Záverom odvolací súd uvádza, že súd hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle
zákona. Zákon vychádza z voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si
sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu
musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou

rozsudku. V danej veci súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne
vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej, že žalobkyňa nemá nárok na
úhradu úrokov z omeškania a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a to k

aplikácii k ust. § 517 OZ na daný spor. V danej veci odvolací súd poukazuje na rozhodnutia slovenských
súdov, a to hlavne na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/130/2017, kde súd uviedol,
že „V danej veci je nepochybné, že predmetom sporu je regresný nárok podľa § 813 ods. 1 Obč. zák.,
podľa ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou,
prechádza jeho právo na poistiteľa, a to až do výšky plnenia, ktorému poistiteľ poskytol. Predmetom

sporu teda nie je nárok poisteného voči poistiteľovi, preto ani nie je možné posudzovať omeškanie
vo vzťahu k žalovanému podľa § 11 ods. 6 a § 11 ods. 7 zák. o PZP, na čo v odvolaní poukazoval
žalovaný. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval pri regresnom nároku podľa § 813 ods. 1 Obč.
zák. omeškanie žalovaného podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v nadväznosti na nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.,upravujúcej výšku úrokov z omeškania. Z uvedených dôvodov neobstojí ani poukazovanie odvolateľa
na iné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/132/2015. Na podporu správnosti
posudzovania omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v prípade regresného nároku odvolací súd

poukazuje i na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/141/2015-128 zo dňa 31.5.2016, č.k.
3Cob/235/2015-111 zo dňa 23.3.2016 a č.k. 2Cob/170/2016 zo dňa 3.10.2017, ktoré riešili obdobnú
právnu situáciu.“ Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku
na úroky z omeškania, nakoľko sa jedná o nárok na úroky z omeškania sa žalovanej na zaplatenie
regresného nároku žalobkyni, nie poškodenému. Žalobkyňa si nárok na istinu uplatnila u žalovaného

listom zo dňa 27.22012, poskytla žalovanej 15 dní na plnenie, avšak žalovaná plnenie odmietla, preto sa
žalovanávovzťahukžalobkynidostaladoomeškaniaspovinnosťouplatiťúrokyzomeškaniavzákonnej
výške zo žalovanej istiny. Z napadnutého rozsudku je nepochybné, že súd prvej inštancie preto rozhodol
vo výroku II. vecne správne, keď žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 9.290,- EUR od 20.11.2013 do zaplatenia. Dôvody odvolania, v ktorých žalovaná namieta
priznané úroky z omeškania, sú preto s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu

právne irelevantné.
17. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť

rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a
súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,
2 C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
jej žiadne nevznikli.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).