Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 8T/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9521100415
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Truban
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9521100415.13

Uznesenie

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Michal
Truban, v trestnej veci proti obžalovanému X.. K. C. pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa
§ 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, dňa 12.8.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 290 ods. 1, § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaného
X.. K. C., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, bytom X O. de la K., XXX XX K., Monacké kniežatstvo

zastavujem,
lebo trestné stíhanie je premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„prokurátor“) podal na Špecializovaný trestný súd dňa 23. novembra 2021 obžalobu sp. zn. VII/3 Gv

114/21/1000-19 na obvineného X.. K. C. za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.
Dňa 11.03.2024 bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Zákon č. 40 z 08.02.2024, ktorým
sa mení a dopĺňa Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony.
Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 rozhodol, tak že návrhy

oprávnených subjektov prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu, pozastavuje účinnosť článku I, článku
II bod 39, článku II bod 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII zákona z 08.02.2024, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti nevyhovuje.
Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, vyhláseného 06.08.2024
rozhodol, že ustanovenia článku I bod 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5 článku II bod

134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII bodu 7 zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia článku II
bodu 4 v časti slov „a 6“, bod 38 v časti slov „alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa odseku
6“ a bod 39 zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Zz. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nie sú v súlade s článkom 1

ods. 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovuje.
Trestný zákon a jeho pôsobnosť
§ 2
Časová pôsobnosť
(1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.Novelizáciou Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., a to zákonom č. 40/20024 Z.z. došlo, okrem iného, aj
k zmene príslušných na vec sa vzťahujúcich ustanovení Trestného zákona, preto vzhľadom na vyššie
uvedené ustanovenie § 2 - časová pôsobnosť, bolo potrebné skúmať či nedošlo k premlčaniu trestného

stíhania obžalovaného.
Za účelom prijatia záveru, či nedošlo k premlčaniu trestného stíhania obžalovaného súd skúmal kedy sa
stal skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, teda konkrétne kedy mal obžalovaný úplatok prijať.
Obžalovanému bolo za skutok, ktorý je predmetom konania vznesené obvinenie vyšetrovateľom NAKA
pod ČVS:PPZ-7/NKA-BA4-2021 dňa 4.8.2021, ktorý bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Vo vzťahu k času spáchaniu skutku
vyšetrovateľ v uznesení uvádza: „v presne nezistený deň v roku 2014, pred 29.10.2014, obv. K. C.
kontaktoval obv. F. X., aby spolu s obv. K. I. prišli na stretnutie do jeho kancelárskych priestorov v
hoteli Carlton, Hviezdoslavovo námestie 3 v Bratislave, kde sa následne uskutočnilo stretnutie medzi
menovanými, na ktorom obv. K. C. požiadal obv. K. I. za prítomnosti obv. F. X. o úplatok - vyplatenie
„provízie“ vo výške 150.000,- Eur...čo obv. K. I. akceptoval a následne o niekoľko dní v presne nezistený

deň v roku 2014 odovzdal osobne v hotovosti v tých istých priestoroch obv. K. C. úplatok v sume
150.000,- Eur“.
Prokurátor v obžalobe vo vzťahu k času spáchania skutku uvádza, že „...v presne nezistený deň v roku
2016 sa uskutočnilo stretnutie medzi vyššie menovanými, na ktorom obv. X.. K. C. požiadal X.. N.. K. I.
za prítomnosti X.. F. X. o úplatok - vyplatenie „provízie vo výške 150.000,- Eur... čo K. I. akceptoval a

následne o niekoľko dní v presne nezistený deň v roku 2016 odovzdal osobne v hotovosti v tých istých
kancelárskych priestoroch obv. X.. K. C. úplatok v sume 150.000,- Eur...“.
Obžalovaný X.. K. C. v prípravnom konaní vypočutý nebol, nakoľko sa voči nemu viedlo konanie
proti ušlému. Z písomných podaní obhajcu obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný spáchanie
skutku kladeného mu za vinu poprel. Vo vzťahu k času kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku sa

obhajca vyjadroval vo svojom písomnom podaní označenom ako „Návrh obvineného na zmenu právnej
kvalifikácie skutku podľa § 241 ods. 2 Trestného poriadku a na zastavenie trestného stíhania podľa
§ 281 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na §
9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku „zo dňa 12.04.2022 kde, okrem iného, uvádza: „...z výpovedí
svedkov po vznesení obvinenia je zrejmé, že celý vyšetrovaný skutkový dej je zasadený do časového

rámca týkajúceho sa parlamentných volieb v roku 2016, ktoré prebehli dňa 05.03.2016, pričom k
vymenovaniu vlády prezidentom SR došlo dňa 23.03.2016. Sumarizujúc uvedené skutkové tvrdenia
svedkov možno uzavrieť, že ku skutku malo dôjsť najneskôr v apríli 2016.“ (pozn.: uvedeným písomným
podanímsaobhajcadomáhalzastaveniatrestnéhostíhaniazdôvodu,žepodľajehonázorubolokonanie
obžalovaného nesprávne právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa §

329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, a pri správnom použití zákona, malo byť konanie kvalifikované
ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, kde je premlčacia doba 5 rokov).
Svedok F. X. vo svojej výpovedi zo dňa 29.09.2021, vo vzťahu ku času spáchania skutku uviedol, že:
„...ďalšia dejová línia tohto skutku sa odohráva v roku 2016. Tesne pred parlamentnými voľbami v roku
2016 som ja požiadal K. C. o stretnutie, konkrétne som navrhol spoločný obed ... v reštaurácii FouZoo

v Petržalke... K. C. toto moje pozvanie na obed prijal... Dôvodom môjho pozvania K. C. bolo to, že v
SMERe sa už pred parlamentnými voľbami o mne uvažovalo ako o jednom z kandidátov na ministra
zdravotníctva... a ja som o tento post záujem mal... K. C. mi na tomto obede prisľúbil podporu... Krátko
po tomto stretnutí (myslím, že to bolo niekoľko dní, maximálne 1 - 2 týždne) mi K. C. zavolal, aby som
prišiel za ním na stretnutie do jeho kancelárie v hoteli CARLTON a zobral na toto stretnutie so sebou aj K.

I.... Ja som o tomto pozvaní na stretnutie vzápätí informoval aj K. I., ktorý to prijal a o niekoľko dní na to
sme sa s K. I. a K. C. stretli v jeho kancelárii v hoteli CARLTON. Toto stretnutie sa uskutočnilo tesne po
parlamentných voľbách, kedy už bolo jasné, že SMER parlamentné voľby vyhral a bude skladať vládu.
Na stretnutí sme primárne preberali môj záujem o post ministerstva zdravotníctva.... Na tomto stretnutí
miK.C.opätovnepotvrdil,žebudepodporovaťmojunomináciunapostministrazdravotníctvaavzávere

tohto stretnutia povedal, že mu N. (N. N.) spomínal, že existuje nejaký nevysporiadaný záväzok zo strany
K. I. voči nemu za realizáciu projektu VERP... Tak isto som ho informoval, že N. N. nešpecifikoval na
tomto stretnutí ani hodnotu tejto provízie, ani časový rámec splnenia záväzku. Na to K. C. povedal, že
on tú hodnotu vie a že je to 150.000,- ...K. I. bez veľkého zaváhania túto požiadavku K. C. zakceptoval
a povedal, že to s ním vysporiada. Ja osobne som nebol na stretnutí, na ktorom K. I. túto províziu K. C.

odovzdal, len mi K. I. potvrdil, že tú províziu K. C. odovzdal... V rámci ďalšieho stretnutia s K. C., ktorého
sa opätovne zúčastnil okrem mňa K. I., K. C. povedal vetu „N. ďakuje“...“. Pokiaľ sa dobre pamätám
tak toto stretnutie sa uskutočnilo už po vymenovaní novej vlády na základe výsledkov parlamentných
volieb z marca 2016“.Svedok K. I. vo svojej výpovedi z 15.10.2021 (č. l. 240 - 248 spisu) vo vzťahu k času spáchania skutku
uviedol, že: „...po voľbách 2016 a zostavení vlády ma F. X. zavolal na stretnutie do kancelárie pána
C., ktoré sme familiárne nazývali do Carltonu a v daný čas som tam prišiel... Témou stretnutia bola

situácia na Ministerstve zdravotníctva, debatovali sme o T. A., K. J., K. H.... Po asi polhodine K. z čista
jasna prišiel s požiadavkou, že treba vysporiadať N., t.j. N. N. ako kompenzáciu toho ako pomáhal F. pri
presadzovaní virtuálnej registračnej pokladnice (VERP)... Pre mňa to bolo dosť veľkým prekvapením,
že človek formátu K. C. si ex post potom ako ten projekt bol obstaraný, zrealizovaný, vyfakturovaný,
zaplatený, vypýta peniaze vo výške 150.000,- Eur. Napriek tomuto dôvodu som túto požiadavku hneď

odsúhlasil... Po tomto som K. povedal, že uvedené finančné prostriedky dám dokopy a ozvem sa mu a
prinesiem. Následne v priebehu asi ďalších dvoch týždňov som poslal K. cez zabezpečený komunikačný
kanál požiadavku o stretnutie, dostal som termín... Prišiel som rovnakým spôsobom a odovzdal som mu
v žltej krabici od šampanského Crystal 150.000,- Eur... Keď sme sa následne po pár týždňoch opäť s K.
stretli aj v spoločnosti F. X. a riešili pokračovanie problematiky z toho prvého stretnutia, tak K. C. medzi
rečou povedal, že „N. ďakuje“.

V rámci tohto výsluchu na položenú otázku vyšetrovateľa: Môžete sa vyjadriť aké časové obdobie
uplynuloododovzdaniafinančnýchprostriedkovobv.X..C.adňom,kedydošlokuspoločnémustretnutiu
Vás, X.. C. a X.. F. X. na ktorom padla veta „N. ďakuje“? Odpoveď: Približne išlo o asi rovnaké obdobie
ako medzi požiadavkou a odovzdaním takže asi 10-14 dní. Išlo o obdobie kedy sme sa takto stretávali
s K. a F. na pravidelnej báze.

Svedok X.. A. F. dňa 4.11.2021 (č. l. 270 - 282 spisu) na otázku obhajcu, či má vedomosť o tom, že boli
nejaké finančné prostriedky poskytnuté, uviedol, že nie.
Svedok X.. N. N. v rámci výsluchu dňa 12.11.2021 (č. l. 283 - 288 spisu) uviedol: „...Ja som nikoho počas
mojej funkcie, resp. funkcií nežiadal o žiadne výhody, ani priamo a ani som nežiadal o sprostredkovanie
nejakých výhod, ani som žiadne neprijal ani neobdržal...“.

Svedok S.. K. C. vypočutý dňa 04.11.2021 (č.l. 251-259) uviedol, že vo vzťahu ku skutku, pre ktorý má
K. C. vznesené obvinenie nemá žiadne informácie, dozvedel sa o tom až z médií.
Svedok K.. C. D. vypočutý dňa 04.11.2021 (č.l. 260-268) uviedol, že vo vzťahu ku skutku mu nie sú
známe žiadne skutočnosti, len to čo sa dozvedel z médií.
Na základe takto zisteného skutkového stavu vo vzťahu k času spáchania skutku súd vychádzal z

výpovedí svedkov F. X. a K. I..
Verzia podľa svedka F. X. vo vzťahu k času spáchania skutku: Tesne pred parlamentnými voľbami v
roku 2016 (voľby sa konali 05.03.2016) požiadal o stretnutie s obžalovaným, stretli sa. Krátko po tomto
stretnutí - maximálne 1-2 týždne mu obžalovaný zavolal, aby prišiel za ním na stretnutie do kancelárie
spolu s K. I. a niekoľko dní na to sa s K. I. stretli s obžalovaným v jeho kancelárii (prvé stretnutie). Pri

odovzdaní úplatku - stretnutie obžalovaného a svedka K. I. prítomný nebol (druhé stretnutie). Posledné
stretnutie sa uskutočnilo už po vymenovaní novej vlády (vláda bola menovaná 23.03.2016) na základe
výsledkov parlamentných volieb z marca 2016 (tretie stretnutie).
Verzia podľa svedka K. I. vo vzťahu k času spáchania skutku: Po voľbách 2016 a zostavení vlády
(teda po 05.03.2016 a po 23.03.2016) ho F. X. zavolal na stretnutie do kancelárie pána C., kde prišiel

obžalovaný s požiadavkou úplatku (prvé stretnutie). Následne v priebehu asi ďalších dvoch týždňov mu
úplatok priniesol (druhé stretnutie). Následne po pár týždňoch sa opäť stretli aj v spoločnosti F. X., kde
obžalovaný povedal „N. ďakuje“ (tretie stretnutie).
Na základe týchto vyjadrení bol tak súdom prijatý záver, že prvé stretnutie (na ktorom si mal obžalovaný
vypýtať úplatok) sa uskutočnilo tesne po parlamentných voľbách. Súd prihliadol na výpoveď svedka

F. X., kedy už podľa neho malo byť jasné, že SMER vyhral parlamentné voľby a bude skladať vládu
a na tomto primárne preberali jeho záujem o post ministra zdravotníctva, pričom obžalovaný mu mal
sľúbiť podporu. Teda stretnutie bolo po 05.03.2016 v čase do vymenovania vlády do 23.03.2016. Druhé
stretnutie (na ktorom mal byť úplatok odovzdaný) sa uskutočnilo už po vymenovaní novej vlády, teda po
23.03.2016. Súd prihliadol na výpoveď svedka K. I., ktorý ohraničil prinesenie úplatku obžalovanému na

dobu asi ďalších dvoch týždňov od prvého stretnutia. Tretie stretnutie (na ktorom sa mal obžalovaný
vyjadriť, že „N. ďakuje“) sa uskutočnilo po parlamentných voľbách 2016, toto vyplýva priamo z vyjadrenia
svedka F. X., tento bližšie čas nedefinuje, avšak svedok K. I. uvádza, že potom ako odovzdal úplatok,
tak následne po pár týždňoch sa opäť s obžalovaným za prítomnosti F. X. stretli a obžalovaný medzi
rečou povedal, že „N. ďakuje“.

Zodpovedá skutočnosti, že presne koľko týždňov po parlamentných voľbách sa posledné tretie stretnutie
uskutočnilo, presne definované nebolo, avšak výkladom v prospech obžalovaného súd prihliadol na
výpoveď svedka K. I., ktorý použil pojem „pár týždňov“, čo gramatickým výkladom zodpovedá týždňom
dvom.Ajsprihliadnutímnato,žebytomohlobyťajviac akodvatýždne,podstatnouskutočnosťounieje,kedy sa uskutočnilo tretie stretnutie, či s odstupom dvoch alebo viacerých týždňov po odovzdaní úplatku,
ale právne významné je odovzdanie úplatku svedkom I. obžalovanému, ktoré sa uskutočnilo podľa
vyššie prijatých záverov tesne po vymenovaní vlády po 23.03.2016 s odstupom jedného maximálne

dvoch týždňov.
Na základe uvedeného tak súd ustálil, že k odovzdaniu úplatku došlo najneskôr v priebehu mesiacov
marec - apríl 2016.
Podľa v súčasnosti platného Trestného zákona:
Prijímanie úplatku

§ 329
(1) Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre
seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na jeden
rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 ako verejný činiteľ.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 v značnom rozsahu.
(4) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.

Škoda
§ 125
(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur.
Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú

rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako
majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň
škoda malá.

Premlčanie trestného stíhania
§ 87
(1) Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov,
c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.

Tak ako bolo vyššie ustálené, čas spáchania skutku je najneskôr v mesiacoch marec - apríl 2016.
Keďže obžalovanému bolo vznesené obvinenie dňa 04.08.2021, z uvedeného je zrejmé, že obvinenie
bolo obžalovanému vznesené po dobe presahujúcej 5 rokov a 3 mesiace.
Konanie obžalovaného s prihliadnutím na výšku poskytnutého úplatku 150 000 Eur zodpovedá právnej
kvalifikácii prečinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, kde je sadzba 1 až 5 rokov.

Trestnosťprečinu,zaktorýzákonvosobitnejčastidovoľujeuložiťtrestodňatiaslobodyshornouhranicou
trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky, zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov.
Súd v súvislosti s posudzovaním podmienok konania vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania tiež
skúmal, či u obžalovaného nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania z dôvodov uvedených v
§ 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ( premlčanie trestného stíhania sa prerušuje, ak páchateľ spáchal

v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší) a za
tým účelom vyžiadal odpis registra trestov, z obsahu ktorého zistil, že v registri trestov obžalovaný nemá
záznam o tom, že by spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest
rovnaký, alebo prísnejší.
Záverom v súvislosti s posudzovaním otázky, či sa premlčanie ako zložka trestnosti činu vzťahuje aj na

vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy považuje súd za potrebné poukázať na nález pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, kde tento konkrétne v bode
391. a 417. uviedol:„391.Premlčanieakozložkatrestnostičinuvprípade,žedôjdekjejzmierneniu,čojespravidlapretavené
do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. Popri
explicitnom zakotvení pravidla podľa čl. 50 ods. 6 druhej vety ústavy o spätnom pôsobení neskoršej

priaznivejšej úpravy ústavný súd považuje za vhodné upozorniť aj na rozsudok ESĽP Scoppola proti
Taliansku (č. 2) zo 17.09.2009, č. 10249/03, ktorý sa v oblasti nielen zákazu retroaktivity nepriaznivej
pre páchateľa, ale aj v oblasti príkazu retroaktivity pre páchateľa priaznivej priklonil pri aplikácií čl. 7 ods.
1 dohovoru k našej ústavnej koncepcii, aj keď by aj opačné riešenie bolo v tomto konaní ústavného súdu
vzhľadom na čl. 50 ods. 6 a čl. 154c ods. 1 ústavy nepodstatné (podobne ESĽP rozhodol vo veci Jidic

proti Rumunsku - rozsudok č. 45776/16 z 18.02.2020)“,
„417. ... Jednotlivé čiastkové aspekty posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu sa totiž nedajú
oddeliť a selektívne v prechodnom ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude
konvenovať čl. 50 ods. 6 ústavy a ktorý nie - dotknuté inštitúty sa vždy posudzujú ako celok, a to pre
konkrétny prípad z hľadiska výslednej priaznivosti pre páchateľa, od čoho je pri vzájomnom porovnaní
závislý výber Trestného zákona v jeho konkrétne účinnom znení. Okolnosti premlčania trestného

stíhania teda nie je možné diferencovať tak, ako to označené prechodné ustanovenie upravuje. Nie
je z toho hľadiska podstatné, či dôvody prerušenia premlčania trestného stíhania nastali po uplynutí
novoustanovenej premlčacej doby prvýkrát alebo v ľubovoľnom ďalšom prípade. Trestné stíhanie
konkrétneho činu buď po nadobudnutí účinnosti zákonnej zmeny premlčané je, alebo nie je, a to sa musí
vyhodnotiť ad hoc bez ohľadu na to, o ktorý posudzovaný „cyklus“ po skoršom prerušení premlčania

ide...“
Z dôvodov vyššie uvedených, s prihliadnutím na novelizované ustanovenia Trestného zákona mal
tak súd za nesporne preukázané, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po uplynutí 5-ročnej
premlčacej doby a z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Podľa§290ods.1Trestnéhoporiadkuakvyjdenajavomimohlavnéhopojednávanianiektorázokolností
odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného
stíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, s prihliadnutím na novelizované ustanovenia
Trestného zákona mal tak súd za preukázané, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po uplynutí 5
ročnej premlčacej doby, teda skutočnosti brániacej v pokračovaní v začatom trestnom stíhaní z dôvodu

premlčania trestného stíhania a z uvedených dôvodov rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže prokurátor a obžalovaný podať do 3 dní odo
dňa oznámenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vtrestnomstíhaní,ktorébolozastavenézdôvoduuvedenéhov§9ods.1písm.a)Trestnéhoporiadkusa
však pokračuje, ak vyhlási obžalovaný do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného
stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.