Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422202311
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8422202311.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: R. B.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.XXX/XX,XXXXXW.M.,zastúpeného:JUDr.MonikaMarjanovič,advokátka
so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.184,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. KK - 1Csp/57/2022 - 161 zo dňa 24.08.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh na zmenu žalobcu.

II. Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol
žalobu a vo výroku II. vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 14.12.2022 sa
žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.184,60 eura spolu s úrokom, úrokom z
omeškania a náhradou trov konania z titulu plnenia z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným. Predvolanie na pojednávanie sporu právny zástupca žalobcu prevzal dňa 07.08.2023 s
poučením podľa ust. § 278 zákona č 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Súd

zdôraznil, že žalobca, resp. jeho právny zástupca bol v predvolaní z 04.08.2023 poučený o možnosti
rozhodnutia formou rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP. Žalobca, hoci bol na pojednávanie
riadne predvolaný i riadne poučený podľa ust. § 278 CSP, nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej
inštanciepodľaČlánku10ZákladnýchprincípovCSP.Žalobcaneprítomnosťneospravedlnilkumulatívne
včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 278 písm. b) CSP. Žalovaný sa na
pojednávanie riadne a včas ustanovil v osobe svojho právneho zástupcu, čím preukázal procesnú

aktivitu a reálnu snahu o riešenie sporu. Navrhol žalobu zamietnuť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu
podľa ust. § 278 CSP. Pretože boli splnené zákonné predpoklady, súd prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 278 CSP rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
Skutočnosť, či strana sporu bola v doterajšom priebehu konania aktívna, nie je podľa súdu prvej
inštancie pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. §274 alebo § 278 CSP
rozhodujúca.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 Ods. 1 CSP, aplikujúc zásadu úspechu v
konaní. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že preukázateľne neboli splnené
materiálnepodmienkyprepostuppodľaust.§278anasl.CSP,pričomoformálnychpodmienkachmožno
do určitej miery pochybovať. Poukazal na to, že rozsudok pre zmeškanie zákonodarca v dôvodovej
správe označil ako určitý druh sankcie za procesnú pasivitu strany v konaní. Podľa názoru žalobcu

je v prvom rade potrebné zodpovedať otázku, či žalobca bol v spore pasívnym subjektom, ktorý o
súdne konanie ako také reálne neprejavoval záujem. Žalobca je toho názoru, že k záveru o jeho
pasivite nemožno dospieť žiadnym rozumným výkladom. Žalobca poukázal na svoju aktivitu v konaní:
1) Podanie žaloby doručenej súdu dňa 13.12.2022, 2. Ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní
13.04.2023 doručené súdu dňa 16.03.2023, 3. Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného doručeného súdu
dňa 17.05.2023, 4. Návrh na zmenu žalobcu zo dňa 06.07.2023, 5. Odvolanie žalobcu proti rozsudku č.

k.KK-1Csp/57/2022-161.Uviedol,ževtomtokonaníprávnyzástupcažalobcupredložilOspravedlnenie
neprítomnosti na pojednávaní zo dňa 14.03.2023, v ktorom ospravedlnil svoju neprítomnosť ako aj
neprítomnosť žalobcu na pojednávaní vytýčenom na 13.04.2023, zároveň v tomto podaní uviedol, že
netrvá na odročení pojednávania a súhlasí, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu na základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu. Z obsahového hľadiska

možno podľa žalobcu považovať túto za žiadosť vzťahujúcu sa nie len na jedno takéto pojednávanie,
ale aj na ďalšie pojednávania v konaní, o to viac, ak sa pojednávanie dňa 13.04.2023 neuskutočnilo
a vo veci sa fakticky nič nezmenilo. Ďalej uviedol, že v zmysle § 80 CSP navrhol zmenu na strane
žalobcu, s týmto návrhom zároveň predložil aj Zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov
zo dňa 21.06.2023 a Výpis z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov. Následne

postupník predložil súdu súhlas so vstupom do konania. Po zaslaní uvedeného súhlasu, v domnení,
že súd ešte nerozhodol o zmene účastníka, ale že tak bezodkladne urobí, zaslal postupník súdu
žiadosť o odročenie pojednávania, a pre prípad, že pojednávanie nebude odročené aj ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní. Podľa žalobcu súd prvej inštancie uvedené podania nevzal do úvahy a napriek
skutočnosti, že tak na jednej strane boli naplnené podmienky na (opätovné) rozhodnutie o návrhu na

zmenu žalobcu, a na strane druhej neboli naplnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie, súd takýmto spôsobom rozhodol. Keby súd rozhodol o zmene žalobcu, tak ako bol v zmysle
§ 80 CSP povinný, na pojednávanie by predvolal ako žalobcu postupníka, ktorý svoju neúčasť už vopred
ospravedlnil, takže by vydanie rozsudku pre zmeškanie vôbec nepripadalo v úvahu. Na základe vyššie
uvedeného podľa žalobcu teda nemožno okrem iného prijať ani právny záver o pasivite žalobcu v

predmetnom konaní. Súdna prax pritom taktiež pri použití ust. § 278 a nasl. zdôrazňuje podmienku
pasivityžalobcu,pričompodľanázoružalobcutátopodmienkaobjektívnesplnenánebola.Podľažalobcu
len splnenie formálnych podmienok pri značnej aktivite strany sporu, ktorá má záujem na výsledku
konania samo o sebe nemôže založiť priestor pre tak závažnú sankciu, akou je vydanie kontumačného
rozsudku, pokiaľ si žalobca v konaní plnil svoje ostatné povinnosti tvrdenia a predkladania dôkazov

v konaní, ba dokonca svoju neúčasť na predchádzajúcom vytýčenom termíne pojednávania včas
ospravedlnil. Takéto posúdenie súdu podľa názoru žalobcu napĺňa znaky prílišného formalizmu, bez
zohľadnenia základnej ochrany práv strany sporu, ktorá v súdnom konaní vystupuje aktívne a chce v
ňom riadne pokračovať. Súd týmto rozhodnutím podľa názoru žalobcu nesledoval účel a ideu, na ktoré
má inštitút rozsudku pre zmeškanie slúžiť, a to predovšetkým to, že hlavným dôvodom vydania rozsudku

pre zmeškanie je pasivita sporovej strany, ktorá svojím nekonaním sústavne a úmyselne marí samotné
konanie. Poukazal na to, že touto otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd SR v uznesení, sp. zn. I. ÚS
233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie
žalovaného nie je žiaduci. To platí najmä vtedy, (i) ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, (ii) vo veci sa
uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, (iii) žalovaný nebol v konaní inak

nečinný a (iv) súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. K posúdeniu v súlade s
rozhodnutím Ústavného súdu SR v uznesení, sp. zn. I. ÚS 233/2019 dospel aj Krajský súd v Trnave
vo svojom uznesení sp. zn. 26CoCsp/44/2022 zo dňa 18.07.2023 či Krajský súd v Bratislave vo svojom
zrušujúcom uznesení zo dňa 14.10.2019, č. k. 2CoB/27/2019. Žalobca tiež poukázal na právny názor
Ústavného súdu Českej republiky formulovaný v náleze sp. zn. I. ÚS 2656/12 zo dňa 7. mája 2013.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a a vec vrátil súdu prvej inštancie a nové konanie.

5. Dňa 24.08.2023 po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie bolo súdu doručené podanie žalobcu
označené ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky - návrh na zmenu žalobcu v súdnom konaní“.Žalobca v návrhu na zmenu žalobcu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z
nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou
spoločnosťou EOM. ako postupníkom došlo k prevodu práv, o ktorých sa koná a je tu teda dôvod na

pripustenie zmeny strany konania na strane žalobcu. Žalobca uviedol, že k žalobe prikladá Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023, ktorou preukazuje prevod vymáhanej pohľadávky. Dodal, že
súhlas postupníka so vstupom do konania na miesto terajšieho žalobcu predloží v konaní samostatným
podaním.

6. Na preukázanie svojich tvrdení doložil žalobca k Návrhu na zmenu žalobcu listinný dôkaz, a to
Zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023, Výpis z prílohy k Zmluve o
postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 a doklad o úhrade ceny za postúpenie
pohľadávok. Odvolaciemu súdu však v priebehu odvolacieho konania ani do rozhodnutia o odvolaní
súhlas postupníka so vstupom do konania doručený nebol.

7. Podľa § 80 ods. 1 až 3 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zastávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

8. Súd vyhovie návrhu podľa § 80 ods. 1 CSP, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v § 80 ods. 1 CSP a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.

Koncepcia zákonodarcu je teda taká, že nedochádza k automatickému procesnému nástupníctvu, ale
toto je nárokovateľné (dikcia „súd vyhovie návrhu“ sa rovná „musí vyhovieť návrhu“) za predpokladu, že
kumulatívne nastanú tieto skutočnosti:
- zmenu strán sporu navrhne oprávnený subjekt (žalobca),
- súhlasí s tým ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať strany žalovaného,

táto podmienka odpadá),
- preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti podľa § 80 ods. 1 CSP (cit. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016)

9.Nakoľkoodvolacísúdsícemalzapreukázané,ženastalaprávnaskutočnosť,sktorouprávnepredpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, avšak ten kto má vstúpiť do
konania na strane žalobcu doposiaľ nevyslovil súhlas so vstupom do konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené tak odvolací súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení a návrh žalobcu na
zmenu strany sporu na strane žalobcu zamietol, nakoľko pre vyhovenie takémuto návrhu neboli splnené

všetky zákonom stanovené podmienky.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ § 356 písm. b/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo
veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o
následku nedostavenia vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie
(24.08.2023) bolo nariadené pojednávanie vo veci samej na deň 13.04.2023, z ktorého sa žalobca
ospravedlnil, žiadal, aby súd rozhodol bez osobnej účasti žalobcu z dôvodu hospodárnosti, ktoré
súd prvej inštancie akceptoval. Žalobca taktiež v konaní reagoval vyjadrením zo dňa 17.05.2023 navyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 27.04.2023. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca v priebehu
celého konania produkoval listinné dôkazy, ktoré bolo potrebné na prejednávanie veci. Taktiež žalobca
v konaní predložil návrh na zmenu žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy.

13. Súd prvej inštancie pojednávanie vytýčené na termín 13.4.2023 odročil na neurčito. Neskôr nariadil
termín pojednávania na 24.08.2023 o 09:00 hod. Je nesporné, že žalobca bol poučený o potrebe
zúčastniť predmetného pojednávania ako aj o následku nedostavenia sa na predmetné pojednávanie,

o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Zároveň treba konštatovať, že žalobca sa z tohto
pojednávania ospravedlnil podaním zo dňa 17.08.2023 z dôvodu hospodárnosti, keďže v danej veci
bol podaný návrh na zmenu účastníka konania o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté. Žalobca zároveň
žiadal odročiť pojednávanie a vytýčiť nový termín pojednávania. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
o návrhu žalobcu na zmenu strany sporu súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 03.08.2023, ale
o tomto uznesení sa žalobca dozvedel až 21.08.2023, ako vyplýva zo súdnej doručenky nachádzajúcej

sa medzi č.l. 125 až 126 spisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávaní dňa 24.08.2023 sa žalobca
teda nezúčastnil, súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby
súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorú žiadosť žalovaného súd prvej inštancie akceptoval, a
následne takýto rozsudok s poukazom na ust. § 278 CSP vyhlásil.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh rozhodnutia, ktorý
predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V danom prípade sa
jedná o spor, ktorý začal podaním žaloby na súd dňa 14.12.2022, žalobca sa nesprával pasívne, z
jediného vytýčeného pojednávania predchádzajúceho tomu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie sa žalobca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, predložil dôkazy v konaní, reagoval

na vyjadrenie žalovaného, súdu poskytol všetku súčinnosť na to, aby vec bola v primeranom čase
ukončená.

15. Aj keď v zmysle § 278 CSP súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, na ktoromkoľvek
pojednávaní, musí nad textom zákona prevládať vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu

a súd dodržujúci tento princíp nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Každé
ustanovenie CSP musí súd v zmysle čl. 3 CSP vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale
aj podľa zmyslu a účelu toho ktorého ustanovenia. V tomto smere poukazuje odvolací súd i na
závery nálezy Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 3143/2015 z 23.2.2016, v ktorom sa okrem iného
uvádza: „po posúdení všetkých okolností prejednávaného prípadu je nutné konštatovať, že konajúci

súd postupoval v duchu opačnom, než mu ukladajú zásady civilného procesu vyjadrené v § 1, 3 a
6 OSP. Vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce formálne podmienky pre jeho vydanie
splnené boli, hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia, ako ho vymedzuje judikatúra Ústavného
sudu, však neskúmal. Z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na
požiadavku ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesné najpohodlnejší, nie však s

ohľadomnaokolnostiprípadunajvhodnejší,pričomuvedenýpostupnemožnopovažovaťzazlučiteľnýso
základnýmizásadamicivilnéhoprocesu.Hocivecnémuprejednaniužalobybezprítomnostisťažovateľky
či jej zástupcu nič nebránilo a konajúci súd mohol rozhodnúť i „bežným“ rozsudkom, vydal rozsudok
kontumačný, teda rozhodnutie, ktorým výrazne obmedzil následné procesné možnosti sťažovateľky v
odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje Ústavný súd postup konajúceho súdu za nezlučiteľný

s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces.“

16. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

17. Odvolací súd tak dospel k záveru, že vzhľadom všetky vyššie uvedené skutočnosti nemožno
považovať rozsudok pre zmeškanie za rozsudok, ktorý by zodpovedal v danom prípade spravodlivej
ochrane práv.

18. Vzhľadom k uvedenému napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1

písm. a) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby súd prvej inštancie vykonal v predmetnej
veci dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, zistil skutkový stav veci a zo skutkového
stavu veci uviedol správny právny záver a vo veci opätovne rozhodol rozsudkom. V novom rozhodnutí
vo veci súd rozhodne aj o trovách konania s poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).