Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 15T/156/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010608
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6922010608.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci proti
obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. A. E. D. F. G., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom H. XXX/XX, I., okres
Liptovský Mikuláš, zamestnaný vo J., K.. E.,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistený deň v mesiaci október 2019 na stavbe Inovácia a modernizácia úpravne vody G.
ako stavbyvedúci v zmysle § 46a zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov (v ďalšom len „Stavebný zákon“), po osadení štítovej steny v rozpore s

ustanovením § 6 ods. 2, ods. 3 zákona č. 138/1992 Zb., o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch a v rozpore s ustanovením bodu 2.5 prílohy č. 4 k vyhláške Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a
podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností nevykonal ochranné
opatrenia za účelom zabezpečenia steny tak, aby boli voľne stojace murované steny zabezpečené proti

pádu, ďalej v rozpore s § 46a ods. 1 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d) Stavebného zákona v nadväznosti
na § 6 ods. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. v spojení s § 2 písm. q) citovanej vyhlášky nedal príkaz na
prerušenie ani zastavenie stavebných prác, následkom čoho dňa 10.10.2019 v čase okolo 10.00 hod na
streche uvedeného objektu došlo k pádu voľne stojacej priečky vyhotovenej z pórobetónových tvárnic
Porfix a to vzhľadom na jej presah cez atiku v rozsahu 5-7 cm po celej dĺžke, vzhľadom na vplyv vetra
a nezabezpečenie steny, pričom pri páde došlo k zavaleniu poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým bydliskom N. XXX, ktorý v danom čase pri priečke odoberal uvoľnenú krytinu a následkom

pádu priečky poškodený utrpel zlomeninu panvičky vpravo s posunom úlomkov vyžadujúcich operačnú
liečbu, poúrazový rozostúp symphyzy vyžadujúcu operačnú liečbu, poranenie sedacieho nervu vpravo s
parézou pravej dolnej končatiny, zlomeninu krčku ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov vyžadujúcou
operačnú liečbu, zlomeninu nosových kostí a spodiny ľavej očnice bez posunu a bez poškodenia zraku,
sériovú zlomeninu III. až IX. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc a únik vzduchu do pravej hrudnej dutiny
- pneumothorax vpravo vyžadujúci odsávanie, zlomeninu rebier IV. až VII. vľavo s posunom úlomkov,

vykĺbenie sakroiliakálneho kĺbu, pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa so zakrvácaním do pravej
obličky a steny hrubého čreva, crush syndróm s akútnym obličkovým zlyhaním, ktoré závažne sťažili
obvyklý spôsob života poškodeného po dobu viac ako 42 dní,

t e d a

inémuznedbanlivostispôsobilťažkúujmunazdraví,pričomčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona k peňažnému trestu vo výmere 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa§57ods.1,ods. 3Tr.zákonasamosudcapreprípad,žebyvýkontohtotrestumoholbyťúmyselne
zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku samosudca poškodených L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom
N. XXX, O. P. Q., Q. E., R. XX. K. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 a Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, s ich nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 13.12.2022 podal obžalobu sp. zn. 1Pv
65/20/6609-65 zo dňa 13.12.2022 na A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v mesiaci október 2019 na stavbe Inovácia

a modernizácia úpravne vody Klenovec ako stavbyvedúci v zmysle § 46a zákona č. 50/1976 Zb.,
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov, dal pokyn na osadenie
štítovejstenyshrúbkou300mmnamurovanýatikovýprvokohrúbke230mmbezrealizáciestužujúceho
venca s dobetónovaním atiky v zmysle projektovej dokumentácie tak, aby nová štítová stena bola
položená celou svojou plochou na podpernej konštrukcii a po osadení štítovej steny v rozpore s

ustanovením § 6 ods. 2, ods. 3 zákona č. 138/1992 Zb., o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch a v rozpore s ustanovením bodu 2.5 prílohy č. 4 k vyhláške Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a
podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností nevykonal ochranné

opatrenia za účelom zabezpečenia steny tak, aby boli voľne stojace murované steny zabezpečené proti
pádu, následkom čoho dňa 10.10.2019 v čase okolo 10.00 hod na streche uvedeného objektu došlo
k pádu OKRESNÁ PROKURATÚRA RIMAVSKÁ SOBOTA Jesenského 1, 979 80 Rimavská Sobota 1 2
voľne stojacej priečky vyhotovenej z pórobetónových tvárnic Porfix a to vzhľadom na jej presah cez atiku
v rozsahu 5-7 cm po celej dĺžke, vzhľadom na vplyv vetra a nezabezpečenie steny, pričom pri páde došlo

k zavaleniu poškodeného L. M. nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom N. XXX, ktorý v danom čase pri
priečke odoberal uvoľnenú krytinu a následkom pádu priečky poškodený utrpel zranenia, ktoré závažne
sťažili obvyklý spôsob života poškodeného po dobu viac ako 42 dní .
Obžalovaný sa vo veci považoval za nevinného. Uviedol, že spoločnosť Vodohospodárske stavby
– ekologický podnik Bratislava získala zákazku na objekte Inovácia a modernizácie úpravne vody

Klenovec. Obžalovaný mal pôvodne pracovnú zmluvu s touto spoločnosťou, ale po čase sa stavebná
činnosť presunula na FERRMONT a.s. (v ďalšom aj len „FERRMONT“) a od 1. 12. 2018 bol
zamestnancom tejto spoločnosti. Obžalovaný bol síce zamestnancom spoločnosti FERRMONT,
ale na stavbe vystupoval za zhotoviteľa Vodohospodárske stavby – ekologický podnik Bratislava.
Právny podklad konania za tento subjekt obžalovaný nevedel vysvetliť. Mal za to, že bol povereným

stavbyvedúcim na stavbe vo vzťahu k objednávateľovi Vodohospodárske stavby – ekologický podnik,
aj keď na toto nebol vystavený žiadny doklad. Takto to bolo uvedené aj pri rozdelení pracovníkov na
kontrolnom dni na stavbe. Poddodávateľmi boli firma FERRMONT, Arco Technology Brno a projektová
kancelária Enviroline Košice. Vo vzťahu k týmto subjektom formálny ani neformálny právny vzťah nemal,
rovnako ani s pánom S.. Spoločnosť si objednala stavebné práce kompletne od firmy NEOS MK Banská

Bystrica, ktorá mala samostatnú zmluvu na stavebné práce. Na stavbe sa začalo pracovať v auguste2019. Harmonogram prác zahŕňal aj rekonštrukciu striech, týmito prácami sa aj začalo, aby netieklo do
objektov. Nakoľko firma NEOS MK nemala dostatok pracovníkov, začala spolupracovať s firmou ŠTULO
s. r. o. V rámci realizácie prác došlo k pádu štítovej steny. Stavba bola realizovaná za prevádzky úpravne

vody. Stužujúce pásy – vence – nemali súvis so statikou múru, tieto mali slúžiť len na osadenie strešných
väzníkov. On sám bol vo vzťahu k objednávateľovi Stredoslovenská vodárenská spoločnosť v takom
vzťahu, že písal stavebný denník, kde sa zaznamenávali počty pracovníkov za tú-ktorú firmu. Ak išlo
o zakryté konštrukcie ako napríklad výstuže, do stavebného denníka zapisoval prebratie týchto častí,
ako aj evidenciu týkajúcu sa postupu prác. Mal na starosti aj styk s projektantom, ak mal zhotoviteľ

(dodávateľ prác pre FERRMONT) nejaké problémy, pričom firma Arco komunikovala s projektantom
priamo. Týmto mohol u subdodávateľov vzniknúť dojem, že pre nich robil kvázi majstra, keďže sa
pohyboval na stavbe. Konkrétne pokyny pracovníkom subdodávateľov nezadával, a to ani v súvislosti
s výstavbou predmetnej štítovej steny. Nepamätá sa na to, že by mu niekto signalizoval počas výstavby
steny, že sa kýva alebo že nie je dostatočne zabezpečená. Na otázku, akým spôsobom realizoval svoju
povinnosť vyplývajúcu z pracovnej zmluvy dohliadať na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uviedol,

že NEOS MK nemala svojho bezpečnostného technika, preto v prípade potreby poskytol obžalovaný
preškolenie z oblasti BOZP a urobil o tom záznam v stavebnom denníku. Nevie sa vyjadriť k tomu, koho
stavebník oznámil stavebnému úradu ako stavbyvedúceho. Pracovníci dostávali pokyny od I. S.. Na
stavbe sa pán S. ako osobitný stavbyvedúci nevyskytoval, p. S. si to riadil sám. Spoločnosť FERRMONT
sa stavebnou činnosťou nezaoberala, len dodávkami technológií. Táto spoločnosť v danom prípade asi

dostala pokutu za reťazenie zmluvných vzťahov. V deň nehody fúkal „pocitovo ostrý“, studený vietor.
Koncové štítové steny už boli postavené, tieto ostali stáť. V stavebnom postupe pri vybudovaní štítovej
steny nezaznamenal nedostatky. Stena nebola zabezpečená proti pádu, k dôvodu sa nevie vyjadriť. Má
za to, že jeho žiadna povinnosť v tomto smere nezaťažovala. So zabezpečením nerátala ani projektová
dokumentácia. Za bezpečnosť stavby bola zodpovedná spoločnosť NEOS MK. Právomoc rozhodovať

o zmene nimi zvolených pracovných postupov obžalovaný nemal, všetko v tomto smere riadil konateľ
sám. Potvrdil, že murivo steny bolo predsadené oproti základu, a to na tú stranu, na ktorú neskôr stena
spadla. Hrúbka základu nikde nebola menej ako 25 cm. Následne malo dôjsť k zaliatiu prvého radu
tvárnic do stužujúceho venca, ktorý by vyplnil tento priestor. Obžalovaný nespochybňoval, že takýto
postup s ním I. S. odkonzultoval. Pokyn v tomto zmysle pracovníkom zadal p. S., v súvislosti s priečkou

on pokyny nevydával a nemal ani možnosť ovplyvniť výber pracovníkov. Nespomína si na to, že by mu
svedok T. avizoval, že nie je v poriadku postavenie múru na užšom základe, rovnako ani na to, že by mu
svedok P. spomínal, že stena sa kýva a treba ju zavetriť. K zamrznutiu malty pod prvým radom tvárnic
sa vyjadril tak, že vtedy ani nemrzlo.

V rámci trestného konania boli nároky na náhradu škody riadne a včas uplatnené zo strany poškodeného
L. M. vo výške 100.000,- eur, z tejto však navrhol odpočítať plnenie, ktoré obdržal od poisťovne vo výške
cez 48.000,- eur (bez presnej špecifikácie). Poškodený Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 52.745,10 eur, kde táto suma pozostávala z nemocenských dávok v sume 3.277,70 eur
a úrazových dávok v sume 49.467,40 eur vyplatených poškodenému L. M., t. j. spolu v sume 52.745,10

eur.PoškodenáVšeobecnázdravotnápoisťovňaa.s.sivtrestnomkonaníuplatňovalanáhradunákladov
za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému L. M. v spojitosti s úrazom, a to v sume 31.837,40
eur.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie mimo iného výsluchom obžalovaného

a poškodeného, svedkov S. T. a S. P., A. K. O., výsluchom znalcov A. C., E. a A. C., ako aj prečítaním
listinných dôkazov a prečítaním výpovedí ďalších svedkov z prípravného konania.

V poradí prvým rozsudkom tunajšieho súdu vyneseným dňa 7. 9. 2023 sp. zn. 15T/156/2022 bol
obžalovaný spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, pretože nebolo preukázané,

že skutok spáchal obžalovaný. Na odvolanie prokurátora následne Krajský súd v Banskej Bystrici
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na nové prerokovanie. Vo svojom rozhodnutí
pritom vyslovil právny názor, že v danom prípade môže prichádzať do úvahy súbežná zodpovednosť
viacerých subjektov, ktoré sa aj rozdielnym konaním mohli podieľať na vzniku následku, pričom je
otázne, u ktorého z nich je daná trestná zodpovednosť a u ktorého iný druh právnej zodpovednosti.

V tejto súvislosti možno uvažovať o spoločnosti NEOS MK s. r. o., prípadne o jej konateľovi, s ktorým
obžalovaný konzultoval ďalší postup stavebných prác. Prvotné nedostatky obsahovala už projektová
dokumentácia, ako to skonštatoval aj znalecký posudok na stranách 7,8 rozsudku. Otázne je aj
dodržanie správneho pracovného postupu murármi T. a P.. Odvolací súd poukázal na to, že títo muráriupozornili obžalovaného, že múrik je úzky a že sa počas stavania kýval. Obžalovaný ako osoba majúca
praktické skúsenosti a predovšetkým odbornú spôsobilosť v danom odbore, nedal pokyn na postavenie
stužujúceho venca, teda konal v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo bolo jeho pochybením. Ďalej

musel vnímať aj poveternostné podmienky, kde mal fúkať silný vietor a to najmä vo vzťahu k rozmerom
stavaného múru. Obžalovaný naviac sám uviedol na pojednávaní pre Inšpektorátom práce Banská
Bystrica, že mu murári spomínali nestabilitu pri výstavbe múru, avšak mal za to, že murivo ešte nebolo
dostatočne zviazané a vytvrdnuté. Takto je potrebné zvážiť, či obžalovaný ako stavbyvedúci mal urobiť
určité primerané opatrenia a či mal stavebnému procesu venovať zvýšenú opatrnosť a obozretnosť

napr. upozornením zhotoviteľa stavby na nesprávnosť zvoleného pracovného postupu, resp. prerušiť
stavebné práce na určitý čas, aby tak zamedzil prípadnej možnosti pádu múru a tým aj vzniku úrazu.
Odvolací súd za prevažne akceptovateľné označil aj odvolacie námietky prokurátora, na ktoré sa vo
svojom rozhodnutí odvolal. Uvedené závery odvolacieho súdu boli pre prvostupňový súd v ďalšom
konaní záväzné.

Po zrušení skoršieho rozsudku tunajší súdu následne na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie
v rozsahu navrhnutom prokurátorom, obhajcom a obžalovaným a vykonal dodatočný výsluch
obžalovaného. Tento opakovane poukazoval na technický list výrobcu tvárnic, ktorý pripúšťa vysadenie
muriva až o 7,5 cm. Taktiež zdôraznil, že stužujúci veniec, ktorý mal byť osadený pod väzníkmi strešnej
konštrukcie,nebolprojektovoudokumentáciouurčenýanipoužitýakozákladpreosadenieštítovejsteny.

Nakoľko iný dôkaz stranami nebol navrhnutý, vo veci opakovane rozhodol, vychádzajúc z nasledovných
dôkazov a skutkových zistení:

Z výpovede obžalovaného, poškodeného, ako aj ostatných svedkov, ktorí v čase úrazu boli prítomní
(P., T.) vyplynulo, že dňa 10. 10. 2019 v čase okolo 10:00 hod na streche úpravne vody v Klenovci

došlo k pádu novovybudovanej štítovej steny vyhotovenej z pórobetónových tvárnic Porfix, pričom došlo
k zavaleniu poškodeného L. M., ktorý v tom čase vykonával na streche iné práce – odoberal strešnú
krytinu. Následkom tohto úrazu utrpel mnohopočetné poranenia, ktoré boli súdnym znalcom S. K. G.
v jeho znaleckom posudku č. 98/2020 opísané tak, že poškodený utrpel zlomeninu panvičky vpravo s
posunom úlomkov vyžadujúcich operačnú liečbu, poúrazový rozostúp symphyzy vyžadujúcu operačnú

liečbu, poranenie sedacieho nervu vpravo s parézou pravej dolnej končatiny, zlomeninu krčku ľavej
stehennej kosti s posunom úlomkov vyžadujúcou operačnú liečbu, zlomeninu nosových kostí a spodiny
ľavejočnicebezposunuabezpoškodeniazraku,sériovúzlomeninuIII.ažIX.rebravpravo,pomliaždenie
pľúc a únik vzduchu do pravej hrudnej dutiny - pneumothorax vpravo vyžadujúci odsávanie, zlomeninu
rebier IV. až VII. vľavo s posunom úlomkov, vykĺbenie sakroiliakálneho kĺbu, pomliaždenie brušnej steny

ťažšieho stupňa so zakrvácaním do pravej obličky a steny hrubého čreva, crush syndróm s akútnym
obličkovým zlyhaním. Akceptujúc závery súdneho znalca bolo ustálené, že následkom týchto poranení
došlo k zásadnému sťaženiu obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu dlhšiu ako 42 dní, preto
išlo o ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3, 4 Trestného zákona.

Pokiaľ obhajoba naznačovala, že pri páde múra tento spadol len počnúc druhým radom tvárnic, tento
predpoklad sa javí byť vyvrátený fotodokumentáciou na č.l. 386-390 spisu, na ktorej sú všetky tvárnice
zvalené na rovnakú stranu, na bok.

Poškodený L. M. na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedal, že k udalostiam, ktoré viedli k úrazu

sa nevie vyjadriť, nakoľko si nepamätá ani samotný úraz. Prebral sa až v nemocnici. V tom čase inak
vykonával práce na odstraňovaní krytín na streche a vysekanie základov pre ďalšiu štítovú stenu. Myslí
si, že v tom čase bola vybudovaná len jedna štítová stena, asi krajná, ale o tomto prehľad nemal.
Na výstavbe tej steny, ktorá ho privalila, sa on žiadnym spôsobom nepodieľal. Proti pádu však stena
určite nebola zabezpečená. Práce na stavbe zvykol kontrolovať p. C. a p. S.. Stalo sa, že ho v prácach

usmerňovalobžalovaný,atotak,žeráno,keďprišlinastavbu,povedal,akékonkrétneprácetrebaurobiť.
Pri zadávaní pokynov tam bol niekedy prítomný aj jeho zamestnávateľ p. S., inokedy nie. Na otázku, kto
bol jeho priamym nadriadeným uviedol, že „asi“ pán S.. Čo sa týka následkov tejto nehody, žiadne veľké
zlepšenie od ukončenia jeho liečenia nenastalo, chodieva na kúpeľnú liečbu, s dvomi barlami vie prejsť
100-150 metrov, ale potom má na druhý deň ukrutné bolesti v pravom členku. Z tohto dôvodu bežne

využíva aj invalidný vozík a v tomto sedel aj počas svojho výsluchu na súde.

Svedkyňa A. K. O. uviedla, že bola priamou nadriadenou obžalovaného v spojitosti s projektom
realizovaným v objekte úpravne vody v G.. Zo zmluvy uzavretej s investorom vyplývala povinnosťspoločnosti oznámiť okrem iného aj osobu stavbyvedúceho a v tomto smere bol menovaný obžalovaný.
O priebehu prác mala len sprostredkované informácie, v čase úrazu na stavbe nebola. Inak chodila na
stavbu raz do týždňa. Obžalovaný bol hlavný stavbyvedúci a svedkyňa bola projektovou manažérkou.

Obžalovaný mal za úlohu koordinovať stavebné práce, ktoré sa realizovali subdodávateľským a
združeným spôsobom a na stavbe bol takmer každý deň. Jeho hlavnou povinnosťou bolo viesť agendu
– najmä stavebný denník, ďalej komunikácia so stavebným dozorom a zástupcami investora, vrátane
zmien projektovej dokumentácie alebo harmonogramu prác. Mal tiež zabezpečiť preškolenie každej
osoby, ktorá bola prvýkrát na stavbe, v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia a požiarnej ochrany. Jeho

úloha starať sa o bezpečnosť na stavbe zahŕňala dohľad napríklad nad tým, aby sa používali správne
pracovné a ochranné pomôcky ako obuv, reflexné vesty alebo prilby, nezabezpečený rebrík. Ak v tomto
zistil nedostatky, vyzval na nápravu a ak k nej nedošlo, urobil o tom záznam v stavebnom denníku
vo forme výzve dodávateľovi, aby zjednal nápravu. Do pracovného postupu konkrétneho dodávateľa
mohol zasiahnuť, ale nebola to jeho základná povinnosť. Podľa svedkyne pokiaľ by bol obžalovaný zistil,
že určitý pracovný postup je nebezpečný, určite by na to bol upozornil. Jednotliví subdodávatelia mali

svojich stavbyvedúcich, napríklad pri rekonštrukcii striech spoločnosť NEOS MK nominovala osobitného
stavbyvedúceho. Ak tam tento pán nebol, suploval ho konateľ tejto spoločnosti I. S.. Aj v čase nehody
boli práce organizované p. S., vtedy tam asi nemal vlastného stavbyvedúceho. V ďalšej dobe bol
stavbyvedúcim aj p. A. T. I. za NEOS MK. Na otázku, kto túto funkciu zastával z pohľadu stavebného
zákona uviedla, že každý zo stavbyvedúcich zodpovedal za svoju činnosť. Stavebníkom bol v danom

prípade investor – Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. Za riadne vykonanie diela inak zodpovedal
vždy konkrétny dodávateľ, v prípade stavebnej časti spoločnosť NEOS MK. Ku kontrolnému dňu 8. 10.
2019 uviedla, že v tom čase už štítová stena stála a nikto k nej nemal pripomienky.

Svedok I. S., konateľ spoločnosti NEOS MK, s. r. o. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň úrazu

musel ísť pracovne do Bratislavy a deň predtým si s obžalovaným prešli veci, aké činnosti sa budú
v daný deň vykonávať na stavbe. Obžalovaného vnímal ako hlavného stavbyvedúceho na stavbe a seba
samého ako subdodávateľa prác. Spolu riešili koordináciu a harmonogram prác. V čase úrazu iného
stavbyvedúceho nemal, až následne v decembri angažoval A. I.. Svojim zamestnancom zadeľoval
prácu on sám, a to vrátane pokynu na vybudovanie štítovej steny, ktorú predpokladala aj projektová

dokumentácia.Pokynzadalpracovníkommuráromsvojhosubdodávateľa(spoločnostiŠtulo,s.r.o.)p.P.
ap.T.,títostenuajpostavili.Najprvbolotrebaodstrániťstrešnúkrytinuapozisteníurčitýchnezrovnalosti
po konzultácii s obžalovaným využili atiku, ktorá tam už bola a na tejto bola stena vymurovaná. Atika
nešla presne pod murivom ale mierne skrížene, niekde chýbali 3 cm, niekde 5 cm, niekde možno aj 7
cm, v priemere asi 5 cm. Tvárnice boli predsadené na tú stranu, na ktorú následne štít aj spadol. Inú

možnosť veľmi ani nemali. Na murovaciu maltu sa založil prvý rad a následne ďalšie. Počas týchto
prác mu nikto neoznámil žiadnu vadu ani potrebu jej zavetrenia. Stena nebola dočasne zabezpečená
vzperami, zabezpečenie nevyžadoval ani stavebný projekt. Plán bol taký, že sa priestor pod presahom
následne dobetónuje. Železobetónový veniec sa predpokladal v ďalšej etape. Tento však mal slúžiť len
na osadenie väzníkov strešnej konštrukcie a nemal tvoriť základ štítových stien. Keď podpisoval zmluvu

s FERRMONT, bola vyslovená otázka, kto bude zastávať funkciu stavbyvedúceho, ale keďže A. C. bol
na stavbe stále a prítomný býval aj svedok, iný stavbyvedúci už nebol potrebný. Keď svedok potreboval
konzultovať určitý stavebný postup, obracal sa na obžalovaného ako na hlavného stavbyvedúceho.
Poškodený L. M. bol v tom čase jeho zamestnancom.

Svedok S. T. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že na tejto stavbe pracoval ako stavebný robotník
cez spoločnosť Štulo s.r.o. V tom čase bol živnostníkom, túto činnosť vykonával asi 5 rokov a ukončil
ju asi 3 roky dozadu. Väčšinou pracoval pre Štulo s.r.o. a v niektorých prípadoch vo vlastnom mene aj
v zahraničí. Potvrdil, že sa zúčastnil výstavby steny, ktorá sa neskôr zrútila. Nestabilitu alebo kývanie
steny pred jej zrútením nespozoroval, padla zrazu, keď zafúkal vietor. On spolu aj s S. P. hovorili A. C.

aj I. S., že tvárnice by sa nemali ukladať na múrik, ktorý bol užší ako tvárnice. Povedali im na to, že
treba stavať, povedal to I. S., už sa však nepamätá, či im toto isté povedal aj B. C.. Obžalovaný mu nič
nehovoril o tom, ako sa má stena postaviť. Po prečítaní relevantnej časti jeho výpovede z prípravného
konania svedok potvrdil, že hovoril obžalovanému aj p. S., že podklad pod múrom je slabý, načo mu
obžalovaný povedal, že treba robiť ďalej. Nedostal od neho inštrukciu o zabezpečení steny a takéto

opatrenia neurobil ani on sám. Pracovali s tvárnicami hrúbky 30-35 cm a presah bol 10 až 15 cm. Podľa
neho mal múrik 15 cm. On to síce nemeral ale išlo o 15 cm tehlu, tieto tehly mohli mať druhý rozmer asi
12-13 cm a boli ukladané priečne. Prvý rad založili do murovacej malty a na ďalší deň sa pokračovalo
s tromi radmi, potom ďalšie tri rady a potom zvyšok, robilo sa to s prestávkami. Múr držal normálne. Pripáde múru bol prítomný. Dodatočný veniec sa ani nemal robiť, to, čo bolo v pláne, urobili. Jeho prácu na
stavbe inak bežne riadil stavbyvedúci, t. j. obžalovaný. Ráno im zvykol povedať, čo sa bude robiť. Takto
zvykol usmerňovať možno aj desiatich robotníkov, aj jeho šéfa z firmy Štulo. Iného stavbyvedúceho tam

nevidel, im I. S. povedal, že im bude veliť obžalovaný. Len málokedy sa stávalo, že pokyny na prácu
im dával p. S., on tam bol málo. Na stavbe inak pracoval ako zamestnanec spoločnosti Hypostaving,
čo bola jeho firma a firma jeho manželky. Na stavbe robil ako robotník, dostával zaplatené len za to, čo
odrobil. Platil ho Štulo s. r. o. Lešenie mali k dispozícii. Na otázku, či niekedy vyjadril nesúhlas s pokynmi
od Štulo s. r. o. alebo NEOS MK uviedol, že nie je kompetentný na takéto veci.

Svedok S. P. vypovedal, že muroval štítovú stenu, ktorá sa neskôr zrútila. Pracoval tam ako živnostník.
Živnostníkom bol na požiadavku Štulo s. r. o., aby tento nemusel platiť odvody. V neskoršom období ho
Štulo zamestnal v pracovnom pomere. Už nevie, ktorý z majstrov mu dal príkaz na túto prácu, či pán S.
alebo obžalovaný, asi obžalovaný. Svedok robil len to, čo mu povedali. Pod stenou nebol dobrý základ,
prvý rad tehál neležal na celej ploche na základe, tehly presahovali asi 5-7 centimetrov. Prvý rad tehál

bol osadený do hrubej malty a ďalšie rady sa lepili lepidlom. Na stene pracoval aj s S. T. bol tam aj
jeden ďalší pomocník rómskeho pôvodu. Keď už stálo šesť radov tvárnic, začalo sa to kus kývať. Keď
si to všimli, povedali to obidvom majstrom, niekedy na koniec šichty. Jasnú odpoveď ani príkaz v tejto
súvislosti nedostali. Svedok si myslel, že keď to vyschne, stena sa prestane kývať. Písomne žiadnu
námietku v tomto smere nevzniesol. Podpery nemali k dispozícii. Stena padla meter od neho, fúkal

vtedy mocnejší vietor. Práce inak vtedy postupovali normálne podľa harmonogramu.

Svedok K. E. v prípravnom konaní vypovedal, že v deň nehody im prácu zadelil obžalovaný, v deň úrazu
boli postavené dve štítové steny. V čase, keď sa zvalila stena, fúkal silný vietor.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2021 súdneho znalca A. C. C. (zapísaného v odbore
Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb), ktorý skonštatoval, že skúmaný štítový múr nebol vystužený
železobetónovým vencom ani stužujúcimi železobetónovými stĺpmi. Tieto prvky neboli zahrnuté ani
do projektovej dokumentácie, rovnako ani dočasné vystuženie konštrukcie v montážnom štádiu.
Múr bol založený na atike šírky cca 230 mm. Ostatné 2 štítové múry boli založené na atikách

širokých 300 mm. V prípade exponovaného múru, ktorý sa zvalil preklopil, nastala situácia vytvorenia
vlastnej excentricity vplyvom murovania širšej štítovej steny ako mal atikový podperný prvok, z titulu
nezrealizovania stužujúceho venca s dobetónovaním atiky. V kombinácii so silným nárazovým vetrom
tátookolnosťmohlaviesťkprevaleniusteny.Presnývplyvspomenutýchfaktorovniejemožnéspoľahlivo
kvantifikovať. Znalec konštatoval, že neboli dodržané normy týkajúce sa primárne statiky a stability

predmetnej štítovej steny. Zo statického hľadiska je ťažko akceptovateľné excentrické osadenie štítovej
steny hrúbky 300 mm na murovaný atikový prvok hrúbky len 230 mm bez zrealizovania stužujúceho
venca s dobetónovaním atiky tak, aby bola nová štítová stena položená celou svojou plochou na
podpernej konštrukcii a tým pádom by sa znížila možnosť jej preklopenia cca o tretinu. Táto okolnosť je
najpravdepodobnejšou príčinou zvalenia steny. Pri stavaní steny sa postupovalo v súlade s projektovou

dokumentáciou s tým rozdielom, že s murovaním steny sa malo začať až po aplikovaní stužujúceho
venca s dobetónovaním atiky.

Súdny znalec A. C., E. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho
znaleckého posudku a zhrnul, že k pádu štítovej steny s najväčšou pravdepodobnosťou prispelo

predsadenie steny oproti základu, na čo usudzoval na základe toho, že ostatné dve obdobné steny,
ktoré takto predsadené neboli, sa nezrútili. Považoval za neobvyklé, ak sa stena zrúti len počnúc
druhým radom muriva a prvý rad ostane na svojom mieste, väčšinou v takýchto prípadoch spadne
celá stena. Znalec miesto činu po zrútení steny nemal možnosť preskúmať, stena už bola opätovne
vybudovaná a atika použitá ako základ už bola zakrytá. Znalec uviedol, že stavebný projekt nepočítal

so zabezpečením steny podperami, v takýchto prípadoch je však úplne bežné, že takéto otázky
rieši zhotoviteľ v spolupráci s projektantom. S ohľadom na dĺžku a výšku steny by sa znalec obával
túto postaviť bez dočasných podpier. Je mu však známe z jeho činnosti, že sa to takto robí bežne
a k nehodám v 95 percentách prípadov nedochádza a ak aj áno, takmer vždy bez ujmy na zdraví. Závery
súdneho znalca A. C. vyslovené v jeho znaleckom posudku inak nespochybňoval. K poveternostným

podmienkam v deň úrazu uviedol, že z potvrdenia SHMÚ vyplýva, že v daný deň fúkal vietor, ktorý bol
významne slabší ako normované hodnoty vetra v zmysle požiadaviek na statiku.Do vyšetrovacieho spisu bol doložený aj znalecký posudok č. 2/2022 súdneho znalca A. T. C. (taktiež
zapísaného v odbore Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb), ktorý dospel k záveru, že zhotoviteľ
nepreviedol pred výstavbou skúmanej štítovej steny č. 2 (ktorá sa zrútila) projektom statiky navrhnuté

železobetónové vence. Tieto vence mali za úlohu spriahnuť a vystužiť jestvujúce nosné stavebné
konštrukcie objektu a vytvoriť pevný podklad pre osadenie nových nosných drevených strešných
nosníkov. Z podrobného statického posúdenia vyplýva, že realizácia tohto venca mala minimálny vplyv
na príčinu pádu štítovej steny. Z vyhotovenej fotodokumentácie je možné vyvodiť záver, že zhotoviteľ
dodržal pri výstavbe predmetnej steny formálne pravidlá doporučené výrobcom murovacieho materiálu.

Po ukončení výstavby steny však mohol a mal posudzovanú konštrukciu staticky zabezpečiť proti
jej zrúteniu. Dodal, že projekt statiky neriešil podrobnejšie nosné konštrukcie štítových stien č. 1-3.
V statickom výpočte sa projektant nezaoberal pôsobiacim zaťažením vetrom počas výstavby steny a po
jej ukončení. Stena bola naprojektovaná ako nestabilná stavebná konštrukcia nespĺňajúca základnú
normovú podmienku stability a odolnosti voči pôsobiacemu zaťaženiu. Nestabilita konštrukcie bola
zistená aj za predpokladu uloženia steny na vence podľa projektu. Primárnym dôvodom pádu bol

nedostatočný statický návrh konštrukcie.

Súdny znalec A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na podklade
projektovej dokumentácie a podľa vyhotovenej fotodokumentácie stavu po zrútení sa steny. Na mieste
udalosti vzhľadom na veľký časový odstup nebol. K vyoseniu steny oproti základom sa preto nevie

vyjadriť. Vo všeobecnej rovine by osadenie muriva hrúbky 30 cm na základ hrúbky 25 cm nepovažoval
za dobré riešenie, má to mierny vplyv na stabilitu. Pri bezvetrí by však stena len v dôsledku vyosenia
nespadla. Mal k dispozícii klimatický posudok SHMÚ. Projektant sa podľa znalca stabilite steny vôbec
nevenoval, neposúdil nosnú časť na stabilitu, únosnosť a použitie. Pri kontrolnom výpočte zistil, že
stena nebola projektovaná vzhľadom na normovaný stav únosnosti z hľadiska pôsobenia vetra a v

skutočnosti by odolala len miernemu vetru. Vyplývalo to zo štíhlosti a výšky steny. Požiadavka na
odolnosť proti vetru platí a v prípade, ak je stena odkrytá len počas jej výstavby a neskôr (po dobudovaní
strešnej konštrukcie) sa stane interiérovou stenou. Tieto vady považuje za kľúčové. Zhotoviteľ ďalej
neurobil veci, ktoré nariadil projektant – stužujúce vence. Vence mali slúžiť na osadenie drevenej
konštrukcie strechy, ako aj pod štítové steny, keďže veniec išiel dookola po obvode stavby, podrobnejšie

sa k tomu však nevie vyjadriť. Ak by bol železobetónový veniec vybudovaný, mohlo to mať malý vplyv na
stabilitu, ale jeho mieru vzhľadom na veterné podmienky nevie odhadnúť. Ak by bol plný normovaný stav
vetra,stenabyspadlaajpriodsadenínaspomenutýveniec.Vpriebehuvýstavbyboloviacmožností,ako
reagovať na túto situáciu, prvou je komunikácia medzi stavebníkom a stavebným dozorom. Konkrétny
postup určuje zhotoviteľ stavby. Odchýlku medzi projektovou dokumentáciou a skutočným pracovným

postupom pri vybudovaní steny znalec nevidel. Znalec svoje závery upresnil ešte listom doručeným dňa
28. 4. 2023 tak, že zaťaženie pôsobením vetra malo byť projektantom riešené, aj keď daná stena mala
byť vnútornou, keďže v procese jej výstavby bola plne vystavená klimatickému zaťaženiu vetrom. Stena
taktiež mala byť zabezpečená systémom zvislých a vodorovných šmykových stužujúcich prvkov, ktoré
by sa spolupodieľali na zaistení jej celkovej stability, keďže ide o požiadavku vyplývajúcu zo znalcom

citovaných technických noriem STN EN. Tieto okolnosti výrazne prispeli ku kolapsu posudzovanej
štítovej steny.

Z listu Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 8. 8. 2022
(č.l. 440 spisu) vyplýva, že na stavbu inovácie a modernizácie úpravne vody Klenovec nebolo zo

strany stavebníka písomne zaslané meno stavbyvedúceho na predmetnú stavbu. Stavebné povolenie
na uvedenú stavbu inak bolo týmto orgánom vydané dňa 8. 4. 2015 pod č. OU-RS-OSZP-2015/004666
(č.l. 443-451 spisu), a to pre stavebníka Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.

Na mieste skutku bola orgánmi činnými v trestnom konaní vykonaná obhliadka len dňa 18. 2. 2020,

kedy už bol nanovo vybudovaný štítový múr na mieste, v ktorom došlo k pádu konštrukcie, stena bola
vystierkovaná a umiestnený už bol aj krov strechy. Z uvedeného dôvodu týmto dôkazom sa nepodarilo
zistiť, na akom podklade (základe) bola umiestnená štítová stena, ktorá sa zrútila. Okolnosť, že tvárnice
svojou šírkou presahovali šírku základov od 5 až 7 centimetrov, vyplynula z výsluchu svedkov S., P. a T.
a nadväzne túto okolnosť po vykonanom šetrení skonštatoval aj Inšpektorát práce vo svojom protokole

o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 16. 12. 2019 (č.l.244-249 spisu).

Z výňatku z manuálu k tvárnici značky Porfix vyplýva, že tento manuál predpokladá uloženie tvárnice
šírky 37,5 cm aj na základ široký len 30 cm, t. j. s presahom 7,5 cm.Z listu Slovenského hydrometeorologického ústavu so sídlom v Bratislave zo dňa 16. 3. 2022 bolo
zistené, že v deň úrazu dňa 10. 10. 2019 postúpil cez Slovensko smerom na východ zvlnený studený

front,zaktorýmsadoalpskejoblastiodjuhozápadurozšírilvýbežokvyššiehotlakuvzduchu.VlokaliteG.
v čase okolo 10:00 hod fúkal premenlivý, prevažne severozápadný až juhozápadný vietor s rýchlosťou
do 40 km/h, čo sa klasifikuje ako silný vietor podľa Beaufortovej anemometrickej stupnice. Krátkodobo
v nárazoch vietor dosahoval maximálnu rýchlosť až 55 km/h. V daný deň pre okres Rimavská Sobota
neboli vydané žiadne meteorologické výstrahy.

V spise je založený stavebný denník zo stavby, v ktorom sa nachádzajú záznamy o počasí
a o vykonávaných prácach, kde pravidelné denné záznamy boli podpisované obžalovaným. Záznam
zo dňa 10. 10. 2019 popri opise prác obsahuje záznam o tom, že pri vykonávaní prác na objekte
SO05.3 – Sekcia F Strecha haly filtrov 2. etapa došlo v čase 10:45 hod v dôsledku nárazového vetra
k zrúteniu požiarneho múru na pracovníkov. Na základe uvedených skutočností malo byť potrebné

„upraviť technologický postup prác“.

Súčasťou spisu je aj samotná projektová dokumentácia na realizáciu stavby. Ako to vyplynulo zo
záverov vypočutých súdnych znalcov a nadväzne aj z výsluchu obžalovaného a svedka S., projektová
dokumentácia nepočítala s trvalým dodatočným zabezpečením štítovej steny proti pôsobeniu vetra.

Stavebník (Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s.) ako objednávateľ uzavrel zmluvou o dielo č.
B/9000 823/74/18 zo dňa 5. 10. 2018 so spoločnosťou VODOHOSPODÁRSKE STAVBY – ekologický
podnik, a. s. okrem iného na kompletné zhotovenie diela Inovácia a modernizácia úpravne vody G..
Objednávateľaprirealizáciipredmetudielavzmyslestavebnéhozákonamalzastupovaťstavebnýdozor,

ktorý bol taktiež oprávnený zadávať pokyny v mene objednávateľa, ktoré sú potrebné pre realizáciu diela
a odstránenia akýchkoľvek vád.

Zhotoviteľ VODOHOSPODÁRSKE STAVBY – ekologický podnik, a. s. na realizovanie stavebnej časti
diela kontrahoval ako subdodávateľa spoločnosť FERRMONT a. s. zmluvou, ako to vyplýva zo zoznamu

poddodávateľov k odsúhlaseniu zo dňa 26. 8. 2019 (č.l. 366 spisu).

Zo zmluvy o dielo č. 419 18/Sub/NEOSMK zo dňa 31. 7. 2019 vyplýva, že FERRMONT a. s. ak
objednávateľ vstúpil do zmluvného vzťahu s NEOS MK, s. r. o., Majerská cesta 96, Banská Bystrica
(ďalej len „NEOS MK“) ako ďalším zhotoviteľom s obdobne vymedzeným predmetom diela.

Z objednávky z 29. 8. 2019 vyplýva, že NEOS MK si objednala u ŠTULO s. r. o., Mostárenská 2528,
Brezno stavebné práce na zákazke „Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec“, a to vrátane
murárskych a betonárskych prác. Napokon ŠTULO s. r. o. si objednávkou zo dňa 1. 8. 2019 objednala
stavebné práce u S. P. v postavení živnostníka s prideleným identifikačným číslom IČO: 47 002 824

stavebné práce na tej istej zákazke na obdobie od 1. 8. 2019 do ukončenia prác. Zhodná objednávka
bola zo strany ŠTULO s. r. o. vystavená na spoločnosť Hypostaving s. r. o. so sídlom v Michalovej,
v mene ktorej na stavbe reálne pracoval svedok T..

Zo zmluvy č. SD/90000823/3/19 zo dňa 7. 2. 2019 (č.l. 325-339 spisu) vyplýva, že Stredoslovenská

vodárenská spoločnosť a.s. na vykonávanie funkcie stavebného dozora na stavbe angažovala
spoločnosť BUNG Slovensko, s. r. o. Úloha stavebného dozoru bolo okrem iného dohliadnuť na to, aby
všetky práce na stavbe prebiehali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a technickými normami,
vrátane monitorovania súladu metód a postupov vykonávania prác pri realizácii projektu so zásadami
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dávať podnety na odstraňovanie nedostatkov v projektovej

dokumentácii a realizovaných stavebných prácach. Z výpovede svedka A. S. N. vyplynulo, že riaditeľom
spoločnosti BUNG Slovensko, s. r. o. bol poverený, aby spoločnosť zastupoval na stavbe ako stavebný
dozor.

Rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 73/20-2.0/pok/r zo dňa 5. 8. 2020, IPBB-KHIP/

KON/2020/2966 vspojenísrozhodnutímNárodnéhoinšpektorátupráceč.NIP/NIP_PO/BEZ/2020-5080
z 14. 10. 2020 vyplýva, že za porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. j) zák. č. 124/2006 Z. z. v
nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a prílohu č. 3, časť B, oddiel II, čl. 1. 1. nariadenia vlády č. 396/2006
Z. z. a čl. 3.1, bod (2), Kapitola 3 STN EN 1996-2:2007 bola účastníkovi konania – spoločnosti NEOSMK, s. r. o. uložená pokuta vo výške 33.000,- eur. Porušenie právnej povinnosti videl správny orgán
v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, dňa 10. 10. 2019 na rovnej streche objektu – stavby „Inovácia a modernizácia úpravne vody

G.“ nevykonal ochranné opatrenia v tom, že nezabezpečil voľne stojacu štítovú priečku (dĺžka 25,23 m,
výška v strede 4,5 m) z presných pórobetónových tvárnic PORFIX (rozmerov 500 mm x 300 mm x 25
mm) proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez múrik – atiku v rozsahu 5 až 7 cm po celej dĺžke 25,23
m, pričom vplyvom poryvu vetra, jej nezabezpečenia a presahu cez atiku došlo k jej pádu a následnému
zavaleniu zamestnanca (poškodeného L. M.), ktorý utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.

Podľa pripojenej doložky uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19. 10. 2020. Okolnosť,
že poškodený L. M. bol zamestnancom spoločnosti NEOS MK, vyplynula okrem iného aj z pracovnej
zmluvy na č.l. 239 spisu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2018 na č.l. 287 spisu vyplýva, že obžalovaný bol počnúc dňom 1.
12. 2018 zamestnancom spoločnosti FERRMONT, a.s. v pracovnej pozícii „stavbyvedúci“, kde podľa

pracovnej zmluvy mal riadiť a kontrolovať činnosť divízie, projektovú a rozpočtovú dokumentáciu,
bezpečnosť a kvalitu prác na stavbe, zodpovedať mal za odovzdanie podkladov pre fakturáciu.

ZvýpisuzregistraSlovenskejkomorystavebnýchinžinierovnač.l.290vyplýva,žeobžalovanýbolvčase
skutku držiteľom oprávnenia stavbyvedúceho okrem iného aj pre inžinierske stavby - vodohospodárske

stavby. Uvedenú okolnosť obžalovaný ani nespochybňoval.

V rámci právneho posúdenia veci súd vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá

sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na

okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných
inžinierochvzneníneskoršíchpredpisovarchitekti,krajinníarchitektiainžinierisúpovinníprivykonávaní
povolania napomáhať realizáciu ústavného práva fyzických osôb na priaznivé životné prostredie a

na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva a dbať, aby vytvorené diela nepoškodzovali ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia architekti a inžinieri sú povinní chrániť práva a oprávnené
záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia

a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v
záujme objednávateľa.

Podľa § 46a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o stavebnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (v ďalšom len „Stavebný zákon“) stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce

a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia stavbyvedúci je oprávnený
a) určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe,
b) dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na

stavenisku a na stavbe,
c) preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na
stavenisku,d) dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe,
ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné,
e) koordinovať poradie stavebných prác,

f) vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby.

Podľa § 2 písm. q) vyhlášky č. 147/2013 Z. z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie zodpovednou osobou
osoba určená zhotoviteľom na odborné riadenie osôb vykonávajúcich stavebné práce na zverenom
úseku s právomocou samostatne rozhodovať, najmä stavbyvedúci, majster a vedúci pracovnej skupiny.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavebné práce sa musia prerušiť, ak je ohrozená osoba, stavba,
časť stavby alebo jej okolie v dôsledku zhoršených poveternostných podmienok, nevyhovujúceho
technického stavu konštrukcie, stroja, nástroja alebo prístroja, v dôsledku prírodných živlov alebo
iných nepredvídaných okolností. Po posúdení dôvodov prerušenia stavebných prác zodpovedná osoba
rozhodne o ich prerušení.

Podľa bodu 2.5 prílohy č. 4 citovanej vyhlášky pod marginálnym názvom „Podrobnosti na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri murárskych prácach“ murovať sa musí tak, aby nemohlo dôjsť ku
strate stability muriva alebo k jeho porušeniu.

Pri skúmaní dôvodnosti obžaloby bolo potrebné v prvom rade skúmať, či sa skutok stal – v tomto smere
dospel súd ku kladnému záveru, pretože k uskutočneniu podstatnej časti skutku – zrúteniu štítovej
steny s následkom vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodeného - nepochybne došlo. Taktiež možno
ustáliť, že zanedbanie predpísaných stavebných postupov vyplývajúcich z právneho poriadku možno
považovať za porušenie právnej povinnosti a za takýchto okolností by ujma na zdraví poškodeného

mohla predstavovať trestný čin.

Námietku obžalovaného, že nie je daná jednota skutku, keďže tieto boli vymedzené rozdielne pri
vznesení obvinenia a následne pri podaní obžaloby, súd považoval za nedôvodnú. Jednota skutku bola
nepochybne zachovaná najmä následkom, ktorým bol vznik ujmy na zdraví na strane poškodeného,

pričom dostatočne konkrétne bolo opísané v oboch štádiách konanie obžalovaného, ktoré k takémuto
následku malo viesť – danie pokynu podstaviť štít na užšom základe a nezabezpečenie steny pred jej
pádom počas jej vstavby. Len samotná okolnosť, že postupne boli precizované právne ustanovenia,
porušenia ktorých sa mal obžalovaný dopustiť, jednotu skutku žiadnym spôsobom nenarušujú.
K procesnému pochybeniu v tomto smere takto nedošlo.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému
z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Z hľadiska vzniku trestnej zodpovednosti
obžalovaného je bez väčšieho významu, kto a v akej miere zodpovedá za vykonanie a kvalitu diela podľa

ustanovení Obchodného zákonníka, keď bolo dielo vykonávané reťazením zmlúv o dielo uzatváraných
medzi podnikateľmi. Skutok bol posudzovaný len z pohľadu trestného práva hmotného, teda či boli
naplnenéobligatórneznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,tedaobjekt,subjekt(páchateľ),objektívna
stránka a subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Objektom je v tomto prípade ochrana
života a zdravia fyzických osôb. Niet pochýb, že v osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá spĺňa

požiadavku veku a príčetnosti. V rámci skúmania objektívnej stránky súd skúmal, či bolo preukázané
konanie obžalovaného, následok a príčinný vzťah. Následok v podobe vzniku ťažkej ujmy na zdraví bol
znaleckým posudkom konštatovaný nad všetky pochybnosti.

K objektívnej stránke skutkovej podstaty sa žiada uviesť nasledovné: obžalovaný mal v čase úrazu

na stavbe nepochybne postavenie stavbyvedúceho v intenciách ustanovenia § 46a Stavebného
zákona. Takouto funkciou bol poverený zo strany svojho zamestnávateľa FERRMONT a. s. Aj keď
obžalovaný sa snažil navodiť dojem, že v jeho osobe išlo len o „hlavného stavbyvedúceho“, ktorý
bol v právnom vzťahu len vo vzťahu k objednávateľovi, zo svedkami opisovaného pravidelného
priebehu výstavby vyplynulo, že minimálne vo faktickej rovine obžalovaný vystupoval ako jediný

stavbyvedúci. Ak aj v ďalšom reťazení zmluvných vzťahov boli formálne uvedené ďalšie osoby
v obdobnom postavení (p. S.), z výsluchu obžalovaného, svedka S. a pracovníkov na stavbe
vyplývalo, že iný stavbyvedúci sa na stavbe nevyskytoval. Obžalovaný ani nespochybňoval, že do jeho
pôsobnosti spadalo koordinovanie stavebných prác a vedenie stavebného denníka. Na tomto postaveníobžalovaného nič nemení, že stavebnému úradu podľa jeho písomného vyjadrenia nebola formálne
oznámená osoba stavbyvedúceho.

Možno súhlasiť s argumentáciou prokuratúry, že z hľadiska predpisov živnostenského práva je
vykonávanie činnosti stavbyvedúceho viazanou živnosťou v zmysle prílohy č. 2 k živnostenskému
zákonu. Z hľadiska obsahového vymedzenia ide o činnosť, ktorou sa zabezpečuje uskutočňovanie
stavby a riadne vykonávanie stavebných a montážnych prác v súlade s projektom pre stavebné
povolenie, v súlade s podmienkami stavebných povolení a iných povolení, potrebných pre výstavbu

tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, tak, aby neboli ohrozené iné
verejné záujmy, v súlade s podmienkami zmluvy o dielo na zhotovenie stavby. V tomto smere platí,
že verejnoprávny aspekt právneho postavenia stavbyvedúceho spočíva v garantovaní ochrany kvality
uskutočňovanej stavby. Obžalovanému, ktorý funkciu stavbyvedúceho zastával ako inžinier, podľa § 6
ods. 2 zák. č. 138/1992 Zb. prislúchala povinnosť pri vykonávaní povolania dbať, aby vytvorené diela
nepoškodzovali ľudské zdravie nad mieru ustanovenú zákonmi.

Z ustanovenia § 46a Stavebného zákona vyplýva aj to, že stavbyvedúci podľa tohto ustanovenia je
osoba, ktorá popri koordinácii a riadení stavebných prác má taktiež oprávnenie riadiť a organizovať
aktivity na stavenisku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že uvedené oprávnenie vykonával
prioritne svedok S. ako konateľ spoločnosti NEOS MK – konkrétne pokyny vo vzťahu jednak ku svojim

zamestnancom (medzi ktorých patril aj poškodený), ale aj pracovníkom svojich subdodávateľov, vrátane
svedkovT.aP.,ktorímúrreálnepostavili.NadruhejstranezvýsluchusvedkaS.aobžalovanéhovyplynul
záver, že svedok S. pred zadaním príkazu na vybudovanie štítovej steny konzultoval stavebný postup
s obžalovaným a obaja boli uzrozumení s tým, že stena sa postaví na atiku, ktorá bola užšia ako hrúbka
muriva,atoeštepredvyhotovenímstužujúcehovenca,ktorýbolprojektompredpokladaný.Dokazovanie

neposkytlo podklad na vyslovenie záveru o tom, že pokyn na vybudovanie tohto múru zadal samotný
obžalovaný. Naopak, svedok S. potvrdil, že takýto pokyn zadal on sám, rovnako sa vyjadril aj svedok
T., kým svedok P. si už na túto okolnosť na hlavnom pojednávaní nespomínal. Súd takto prijal skutkový
záver, že obžalovaný nedal pokyn na vybudovanie steny svedkom T. a P.. V rámci vyneseného rozsudku
upravil skutkovú vetu tak, že z nej vypustil časť, v ktorej sa obžalovanému kládlo za vinu, že dal pokyn

na osadenie štítovej steny.

Obžalovanému sa zároveň kládlo za vinu, že nevykonal ochranné opatrenia za účelom zabezpečenia
steny tak, aby boli voľne stojace murované steny zabezpečené proti pádu. V tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že z postavenia obžalovaného ako stavbyvedúceho takáto priama právna povinnosť

nevyplýva. Zo záverov súdneho znalca A. C., od ktorých nevidel dôvod odchýliť sa ani znalec
A. C., vyplynulo, že návrh stužujúcich konštrukcií mal byť súčasťou vyhotoveného projektu, už aj
s prihliadnutím na jej dimenzie. Znalec A. C. uviedol, že pri tak útlej, vysokej konštrukcii by sa on
osobne obával takú stenu postaviť, zároveň však zvolený postup nepovažoval v stavebníctve za
neobvyklý. Na podklade znaleckého dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru

o tom, že by k zrúteniu múru viedol len jeden hlavný dôvod. Len na základe manuálu k tvárniciam
PORFIX nebolo možné dospieť k záveru o tom, že k pádu múru predsadenie muriva nemohlo viesť.
Na stavbe boli použité tvárnice hrúbky 30 cm, teda iného rozmeru, než je to uvedené v manuáli.
Napokon ustálenie príčiny pádu je otázkou výsostne odbornou, ktorú boli povolaní zodpovedať súdni
znalci. Súd akceptuje názor súdneho znalca A. C., že predsadenie konštrukcie steny mohlo byť v tomto

smere relevantným faktorom, keďže ostatné steny, osadené po celej hrúbke na základovej konštrukcii,
sa nezrútili. Podľa statických výpočtov znalca A. C. však táto okolnosť mala len malý vplyv a taktiež
nerealizácia venca mala len minimálny vplyv na pád štítovej steny. Pôsobenie silného vetra, ktoré bolo
potvrdené viacerými svedkami, podľa oboch súdnych znalcov bolo jedným z určujúcich činiteľov, ktoré
k pádu steny viedli a obaja znalci mali za to, že stena mala byť zabezpečená proti pôsobeniu vetra,

či už priamo riešením určeným v projektovej dokumentácii, resp. dočasným zavetrením konštrukcie.
Otázka trvalej železobetónovej výstuže steny za účelom zvýšenia jej stability aj pri normovom pôsobení
vetra podľa súdneho znalca A. C. mala tvoriť súčasť projektovej dokumentácie a pokiaľ tomu tak nebolo,
zodpovednosť za to nemožno pripísať obžalovanému ako stavbyvedúcemu.

Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri murárskych prácach sú upravené v § 12
vyhlášky š. 147/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorých pracovných činností a ktorý odkazuje na prílohu č. 4 k tejto vyhláške. Uvedená vyhláškabola vydaná na základe zákonného zmocnenia podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.
z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení. Podľa bodu 2.5. prílohy č. 4 vyhlášky murovať sa musí tak, aby nemohlo dôjsť ku strate stability

muriva alebo k jeho porušeniu. Táto povinnosť je ukladaná subjektu, ktorý stavebné práce realizuje.
Aj v rovine správneho práva bola právna zodpovednosť za nevykonanie opatrení na zabezpečenie
steny vyvodená proti zamestnávateľovi NEOS MK, s. r. o. vyššie uvedenými rozhodnutiami Inšpektorátu
práce Banská Bystrica a nadväzne Národného inšpektorátu práce. Súčasne však možno konštatovať,
že obžalovaný ako stavbyvedúci si bol vedomý skutočnosti, že uvedený múr je stavaný predsadený

oproti šírke atiky, rovnako aj okolnosti, že nebol realizovaný stužujúci veniec predpokladaný projektovou
dokumentáciou. Aj keď obžalovaný argumentoval, že veniec nebol určený ako základ pre štítovú stenu,
ale ako podklad pre osadenie väzníkových múrov, túto jeho námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú
vzhľadom na záver súdnych znalcov, ktorý sa v tomto smere vyjadrili opačne, i keď vplyv nerealizovania
tejto konštrukcie hodnotili mierne odlišne. Obžalovaný taktiež mal vedomosť o tom, že stavebný projekt
nepočíta s trvalým ani dočasným zabezpečením štítovej steny proti pádu napr. v podobe podpier.

Obžalovanýbolnavyšeupozornenýnato,žesacelástenakývaajenestabilná,načoobžalovanýnijakým
spôsobom nereagoval - svedok P. na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2023 vypovedal, že to bolo pri
stavbe 6. radu. Z výsluchov svedkov T. a P., ktorí predmetnú stenu fyzicky stavali, vyplýva, že obaja
obžalovaného informovali o probléme s prípadným presahom murovanej steny voči jej podkladu. Ich
výpovedi zodpovedá aj vyjadrenie obžalovaného v administratívnom konaní vedenom Inšpektorátom

práce v Banskej Bystrici, kedy na otázku, či ho niekto upovedomil o tom, že táto priečka je nestabilná
po vymurovaní, obžalovaný uviedol, že nie, keď ju murovali, chlapi spomínali, že je nestabilná a on
to bral, že murivo nebolo ešte zviazané a vytvrdnuté (č.l. 270). Za tejto situácie bolo povinnosťou
obžalovaného reagovať a prijať adekvátne opatrenia tak, aby nedošlo k trestnoprávne relevantnému
následku v súlade s jeho povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 138/1992

Zb., predovšetkým upozornením realizátora stavby na nesprávnosť jeho pracovného postupu, ako aj
v podobe kontaktovania projektanta stavby na odstránenie prípadných pochybností.

Obžalovanému ako stavbyvedúcemu prislúchalo aj oprávnenie nariadiť prerušenie stavebných prác
podľa § 46a ods. 2 písm. d) Stavebného zákona v nadväznosti na § 6 ods. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z.

z. v spojení s § 2 písm. q) citovanej vyhlášky v prípade, ak je ohrozená osoba, stavba, časť stavby
alebo jej okolie v dôsledku zhoršených poveternostných podmienok, nevyhovujúceho technického stavu
konštrukcie, stroja, nástroja alebo prístroja, v dôsledku prírodných živlov alebo iných nepredvídaných
okolností. Vzhľadom na vzniknutú situáciu bolo povinnosťou stavbyvedúceho upozorniť realizátora
stavby na nesprávnosť ich postupu a v krajnom prípade aj nariadiť zastavenie alebo prerušenie prác,

ak si to vyžadovala bezpečnosť osôb alebo stavby, najmä pokiaľ v deň zrútenia steny fúkal silnejší
vietor. Vzhľadom na dimenzie múru a nedostatku podpier obžalovaný vzhľadom na svoju odbornú
spôsobilosť a skúsenosti musel vedieť, že náhly poryv vetra môže ohroziť múr, nestabilita ktorého mu
bola predtým avizovaná. Uvedené oprávnenie s ohľadom na povinnosť chrániť ľudské zdravie (§ 6
ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb) je potrebné chápať súčasne ako povinnosť v tom zmysle, že pokiaľ

stavbyvedúci takéto okolnosti zistí, je povinný využiť svoje oprávnenie na pozastavenie alebo prerušenie
stavebných prác. Z hľadiska presného vymedzenia porušenia právnej povinnosti, ktorej sa obžalovaný
dopustil tým, že nevykonal opatrenia na zabránenie úrazu, súd považoval za potrebné do skutkovej
vety rozsudku doplniť ustanovenia, ktoré stavbyvedúceho oprávňujú na vydanie príkazu na zastavenie
alebo prerušenie stavebných prác. V tejto súvislosti nejde o narušenie jednoty skutku, len o precizovanie

oprávnení, ktoré obžalovanému v spojitosti s jeho postavením stavbyvedúceho prislúchali.

Tým, že obžalovaný žiadne z vyššie uvedených možností reagovania na potenciálne nebezpečnú
situáciu nevyužil, naplnil objektívnu stránku trestného činu podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, súd má za to, že skutok obžalovaný spáchal vo forme
vedomej nedbanlivosti, keďže mal vedomosť jednak o okolnostiach, ktoré mohli viesť k nestabilite múru
a na jeho nestabilitu bol murármi aj výslovne upozornený, napriek tomu sa bez primeraných dôvodov
spoliehal na to, že k zrúteniu múru nedôjde.

Na základe úvah uvedených vyššie uznal súd obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h)
Trestného zákona, nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 36 písm. j)
Tr. zákona, nakoľko pred spáchaním skutku viedol riadny život. Obžalovaný nikdy nebol súdne trestaný
a negatívne hodnotenie jeho osoby z iných hľadísk nevyplynulo zo žiadneho vykonaného dôkazu.
Nakoľko nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, u obžalovaného je daná prevaha poľahčujúcich
okolností, následkom čoho sa aplikovateľná trestná sadzba podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona postupom

podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona modifikuje na výsledný interval od 6 mesiacov do 18 mesiacov odňatia
slobody. Pri úvahách o treste súd zohľadnil aj zavinenie obžalovaného, ktoré bolo dané len vo forme
vedomej nedbanlivosti - nie je pochybné, že u obžalovaného nebol daný priamy ani nepriamy
úmysel. Obžalovaný opakovane v priebehu konania vyjadril svoju ľútosť nad následkami udalosti pre
poškodeného L. M.. Pri úvahách o treste taktiež bolo potrebné zohľadniť, že konanie obžalovaného
bolo len jednou z hlavných príčin vzniku škodlivého následku, v reťazení príčin možno konštatovať aj

pochybenia spoločnosti NEOS MK, s. r. o. pri nevykonaní opatrení na zamedzenie pracovnému úrazu,
ako aj nedostatky v projektovej dokumentácii. Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu
má súd za to, že nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť čo i len podmienečným trestom odňatia
slobody, a to s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý nikdy nebol súdne trestaný a uvedený
skutok bol len jednorazovým vybočením z inak usporiadaného života občana. Na vyjadrenie odsúdenia

spoločnosti a primeraný postih obžalovaného je podľa názoru súdu postačujúci alternatívny trest, a to
peňažný trest vo výške 1.000,- eur, ktorý predstavuje cca 75 % z jeho mesačného čistého zárobku. Pre
prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Uloženie iného trestu, vrátane prokurátorom navrhovaného trestu
zákazu činnosti stavbyvedúceho súd nepovažoval za potrebné jednak s poukazom na to, že išlo o jediný

prípad nedbanlivostného konania obžalovaného, kde príčinou ťažkej ujmy na zdraví nebolo výlučne jeho
pochybenie. Taktiež v tejto súvislosti prihliadol na to, že od spáchania skutku uplynulo vyše 4 a pol roka
a ani následne sa obžalovaného obdobné nedostatky pri výkone jeho pracovnej činnosti neopakovali.

V priebehu konania bolo preukázané, že v čase škodnej udalosti bol obžalovaný v pracovno-právnom

vzťahu k zamestnávateľovi FERRMONT a. s. a funkciu stavbyvedúceho vykonával v rámci výkonu
svojich pracovných povinností. Uvedené zistenie malo významný vplyv na rozhodnutie o uplatnenom
nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zák.
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov), podľa ktorého škoda je spôsobená právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Pokiaľ teda obžalovaný vykonával pracovnú
činnosť v prospech svojho zamestnávateľa, sám za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti vo
vzťahu k tretím osobám nezodpovedá. Nakoľko dokazovanie vykonané v trestnom konaní nepreukázalo
osobnú zodpovednosť obžalovaného za škodu spôsobenú obom poškodeným v rovine občianskeho

práva, samosudca poškodených L. M., Q. E. a I. H. E., K. s ich nárokmi na náhradu škody, ktoré si
uplatnili v adhéznom konaní, odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku.
inémuznedbanlivostispôsobilťažkúujmunazdraví,pričomčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.