Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27Pc/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208531
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122208531.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2-

27Pc/20/2022
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľky: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. proti odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXXX/X, H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

-2-
27Pc/20/2022
I. Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona odo dňa 01.07.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

-4-
27Pc/20/2022
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2022 sa navrhovateľka domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné mesačne v sume 200,- eur,
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou I. B., H.
A. v E.. Odporca, ktorý je otcom navrhovateľky, žije od nich odlúčené už 21 rokov. Na výživu
navrhovateľky prispieval do augusta 2021, kedy ukončila štúdium na Súkromnej strednej odbornej škole
C. J.. Navrhovateľka sa rozhodla pokračovať v štúdiu na Žilinskej univerzite v Žiline. Momentálne je
v prvom ročníku bakalárskeho denného štúdia. Navrhovateľkine doterajšie náklady na štúdium majú
predstavovať: jednorazové náklady – poplatok za prihlášky 20,- eur, poplatok za ISIC kartu študenta 37,-

eur, poplatok za prípravný kurz 50,- eur, učebnice 40,- eur; opakujúce sa mesačné náklady – doprava
40,- eur, strava 30,- eur, iné náklady – oblečenie 100,- eur za 6 mesiacov. Pretože sa štúdiom má
navrhovateľka pripravovať na svoje povolanie a vyživovaciu povinnosť voči nej plní od 01.11.2022 iba
matka, navrhovateľka žiada, aby od uvedeného dátumu na vyživovaciu povinnosť zaviazal súd odporcu.

3.Súdvýzvouzodňa30.11.2022vyzvalodporcu,abysavlehote10dníododňadoručeniavýzvyvyjadril
k návrhu a zároveň, aby zaslal súdu doklady o jeho príjmoch, majetku, vyživovacích povinnostiach a

doklady o pravidelných platbách. Odporca sa k výzve súdu písomne nevyjadril, ostal počas celého
konania procesné nečinný.4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 31.07.2023. Na pojednávanie sa dostavila
navrhovateľka. Nedostavil odporca, ktorému bolo doručované na adresu podľa registra obyvateľov G.
XXXX/X, H. a zásielku si neprevzal z dôvodu, že na uvedenej adrese je neznámy.

5. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na návrhu v celom rozsahu. Žiadala, aby odporca bol povinný
platiť výživné po 200,- eur mesačne od 01.11.2022 na základe dôvodov tak, ako uviedla v podanom
návrhu. Zotrvala na dôvodoch podľa návrhu. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemala. Na otázku
ohľadne terajšieho pobytu odporcu navrhovateľka uviedla, že so svojim otcom nemá vôbec žiaden

kontakt. Už od rozvodu rodičov od roku 2004. Platia jej výživné. Odporca tak ako uvádzala navrhovateľka
a ako má vyplývať z predloženého dokladu do 31.08.2021. Malo ísť o poslednú platbu s tým, že už
potom žiadne ďalšie platby na výživné nezaplatil.

6. Na pojednávaní sudkyňa oboznámila zo spisu vyjadrenie OR PZ v Revúcej, z ktorého vyplynulo, že
otec odporcu uviedol, že zo synom nie je v žiadnom kontakte už približne dva roky. Naposledy o ňom

vedel, ž býval pri meste Praha v Českej republike. Bolo oboznámené aj oznámenie Obvodného súdu
pre Prahu 7, z ktorého vyplynulo, že odporca mal evidovaný pobyt v J., D. XXX, v období od 19.09.2016
do 31.08.2017. Navrhovateľka bydlisko odporcu uviesť nevedela.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom

spise a mal zistený nasledovný skutkový stav.

8.ZrozsudkuOkresnéhosúduvRevúcejsp.zn.3C/56/03-25zodňa21.09.2004(č.l.18spisu)jezrejmé,
že súd rozviedol manželstvo F. B. a I. B., H. A. a schválil dohodu účastníkov konania ohľadne východy
a výživy vtedy mal. dieťaťa na čas po rozvode tak, že navrhovateľka bola zverená do výchovy matke

a otec bol zaviazaný prispievať výživným v sume 1000,- Sk mesačne, splatným vždy do 30. dňa každého
mesiaca k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
9. Z imatrikulačného listu zo dňa 12.10.2022 (č.l. 2 spisu) je zrejmé, že navrhovateľka je študentkou
Žilinskej univerzity.

10. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 18.07.2022 (č.l. 9 spisu) je zrejmé, ž navrhovateľka navštevuje
v akademickom roku 2022/2023 1. ročník bakalárskeho štúdia v dennej forme od 01.09.2022 do
31.08.2023 na fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline.

11. Navrhovateľka k návrhu pripojila i fotokópiu občianskeho preukazu (č.l. 1 rub spisu), výpis

z bankového účtu (č.l. 3 – 5 spisu), pokladničné doklady (č.l. 6 – 8 spisu), evidenčnú kartu (č.l. 10
spisu), žiadosť o zápis na štúdium (č.l. 11 spisu) a poštový poukaz na adresu – potvrdenie o dodaní zo
dňa 05.08.2021 s poznámkou pre adresáta: výživné 08/21 (č.l. 12 spisu)

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) účastníkmi

konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné.

21. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

22. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

23. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú

nasledujúce dôvody, a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre
vyživovaciu povinnosť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledovné kritériá: 1/ zmena pomerov od doby pôvodnej

úpravy výživného, 2/ ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby odkázanej
na výživu a 3/ aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov
vmožnostiachaschopnostiachvýživoupovinnejosoby,ktorábyneumožňovalazmenuvýškyvýživného.

24. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľka vzhľadom k tomu, že sa sústavne

pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie, nie je schopná sama sa živiť. Podľa
ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon
pravidelnej pracovnej činnosti, bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia
vyživovacej povinnosti sa schopné samo živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva
zachovaná. Preto otec a matka navrhovateľky, ako jej rodičia, majú k nej naďalej vyživovaciu povinnosť

podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Matka navrhovateľky si voči svojej dcére plní vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne tým, že navrhovateľka s ňou žije v spoločnej domácnosti, teda uspokojuje jej
bytové potreby a zároveň matka uhrádza výdavky na chod domácnosti, ako aj na každodenné potreby
navrhovateľky.

25. Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej úpravy výživného (t.j. v roku 2004) nastala
zmena pomerov navrhovateľky. Táto zmena u osoby oprávnenej na výživné, t.j. u navrhovateľky sa
prejavila v nákladoch súvisiacich so štúdium na vysokej škole, nakoľko povinný z výživného, t.j. odporca
platil navrhovateľke výživne do ukončenia stredoškolského štúdia, kedy však navrhovateľka ešte nie
je schopná sa sama živiť. Zo strany odporcu ako povinného z výživného, súd nemal preukázané, že

by došlo k výraznej zmene jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov, pre ktoré by nebol
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže odporca na výzvu súdu nereagoval.26. Súd vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav a s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine
uložil odporcovi povinnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima odo dňa 01.07.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a návrh

navrhovateľky vo zvyšku zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

-2-

27Pc/20/2022
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.