Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122209292.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu M. B. P. Prešov,

s.r.o., so sídlom Jarková 27/3085, 080 01 Prešov, IČO: 31 723 004, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Surmom, advokátom so sídlom v Prešove na Ulici Hlavná 122, IČO: 31304354 proti žalovanej A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., občianka SR, právne zastúpenej Mgr. Otom
Salokym, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 94, IČO: 42419174, o zaplatenie 1.499,61 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 1.457,84 eura s príslušenstvom zastavuje..

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 1.294,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5%
ročne zo sumy 1.294,92 eura od 09.02.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi trovy konania v časti zastavenia konania nepriznáva.

V. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vzájomnej žaloby v rozsahu 40,86%, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.4.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 722,49
eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle čl. I. Zmluvy o výkone správy zmluvné
strany uzatvorili zmluvu za účelom úpravy vzájomných práv a povinností správcu a vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, úpravy spôsobu
správy spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, úpravy spôsobu
a oprávnenia hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv, zásady poskytovania

plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov a platieb za správu. Žalovaná bola povinná v
zmyslezmluvyprispievaťnanákladyspojenésprevádzkou,údržbouaopravamispoločnýchčastídomu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu a
mesačnú odplatu za výkon správy. Žalovaná neuhrádzala mesačné preddavky žalobcovi za obdobie od
marca 2012 do decembra 2012, čím žalovanej vznikol za rok 2012 dlh vo výške 535,85 eura. Uvedený
dlh bol predmetom vyúčtovania úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za
rok 2012, ktoré správca vykonal dňa 27.05.2013. Predmetné vyúčtovanie obsahovalo aj nedoplatky

žalovanej z obdobia, ktoré predchádzalo účinnosti Zmluvy o výkone správy zo dňa 12.03.2012. Žalobca
doručoval vyúčtovanie úhrad za správu bytov a služby poskytované s užívaním bytu za rok 2012
žalovanej dňa 27.05.2013 prostredníctvom doporučenej pošty. Žalovaná ďalej neuhradila mesačné
preddavky vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy ani v nasledujúcom zúčtovacom období od januára2013 do decembra 2013, čím žalovanej vznikol za rok 2013 dlh vo výške 677,52 eura. Uvedený dlh bol
predmetom vyúčtovania úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2013,
ktoré správca vykonal dňa 26.05.2014. Predmetné vyúčtovanie obsahovalo aj nedoplatky žalovanej

z obdobia, ktoré predchádzalo účinnosti Zmluvy o výkone správy zo dňa 12.03.2012. Z uvedeného
vyúčtovania vyplynul rozdiel medzi predpismi a skutočnými nákladmi správcu za rok 2013 vo výške 1,92
eura. Celkový dlh odporkyne za rok 2013 predstavuje sumu vo výške 679,44 eura. Žalobca doručoval
vyúčtovanie úhrad za správu bytov a služby poskytované s užívaním bytu za rok 2013 žalovanej dňa
29.05.2014 prostredníctvom doporučenej pošty, pričom zásielka s vyúčtovaním sa žalobcovi vrátila

dňa 19.06.2014 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Celkový dlh žalovanej voči žalobcovi na
základe doteraz vykonaných vyúčtovaní za rok 2012 a rok 2013 predstavuje spolu sumu 1.215,29
eura. Žalovaná zo svojho celkového dlhu voči žalobcovi za správu a poskytovanie služieb spojených
s užívaním bytu za rok 2012 a rok 2013 vo výške 1.215,29 eura uhradila sumu vo výške 492,80 eura
na účet Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Janouškova 5007 - v likvidácii, ktorého
likvidátorom je JUDr. Stanislav Oravec s adresou kancelárie Hlavná 19, 080 01 Prešov. Uvedená suma

vyplýva zo správy likvidátora predloženej v e-mailovej komunikácii zo dňa 14.04.2015 a predmetné
bezdôvodné obohatenie na strane SVB a NP C. XXXX - v likvidácii za rok 2012 a 2013 vo výške 492,80
eura je voči SVB a NP C. XXXX - v likvidácii uplatňované žalobcom samostatne. Žalobca si v konaní
uplatňuje úroky z omeškania odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 8,05%
z dlžnej sumy až do zaplatenia.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým,
že žalobca nie je zákonným správcom bytového domu na C. XXXX D.. Zmluva o výkone správy, na
ktorú sa odvoláva, nie je platná. Medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny zmluvný vzťah. Od
roku 2014 jediným zákonným správcom bytového domu na E. C. XXXX je Spoločenstvo vlastníkov

bytov a nebytových priestorov C. XXXX, F. C. G.XX, Prešov (Ďalej len ako „SVB a NP“). Tvrdenia
žalobcu, že SVB a NP je zrušené je nepravdivé. Túto skutočnosť skúmali súdy v konaniach sp.
zn. 16C106/2011 a č. 10C100/2011. Podľa zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v
jednomdomemôžebyťuzavretázmluvalensjednýmsprávcom,alebolenjednázmluvaospoločenstve.

Zmluvy uzavreté v rozpore s odst.3 sú neplatné. Zároveň podľa občianskeho zákonníka je právny úkon
neplatný ak je v rozpore zákonom. Dňa 12.3.2012 sa uskutočnilo zhromaždenie SVB a NP, na ktorom
sa mala prejednávať zmluva o výkone správy navrhovaná vlastníkmi bytového domu. Zhromaždenia sa
zúčastnil aj vtedajší právny zástupca žalobcu JUDr. Remeta, ktorý prehlásil, že jeho klient nepodpíše inú
zmluvu, ale len tú, ktorú vypracuje. Následne bez toho, aby bola zmluva o výkone správy vypracovaná

žalobcom predložená zhromaždeniu na prerokovanie, došlo k hlasovaniu o Neznámej zmluve. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj zápisnica zo zhromaždenia ktorej sa nenachádza text zmluvy a ani zmluva
netvorí neoddeliteľnú súčasť ako príloha. Takýto postup už v konaní č. 10C100/2011 Krajsky súd v
Prešove označil za nekalé konanie tak ako to vpravuje Zákon na ochranu spotrebiteľa.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že Zmluva o výkone správy je
neplatná. Zmluva o výkone správy so žalobcom bola odsúhlasená na zhromaždení vlastníkov bytov SVB
a NP C. XXXX, XXX XX D., dňa 09.03.2012 a na tomto zhromaždení boli pred hlasovaním prítomní
oboznámení aj s písomným návrhom Zmluvy o výkone správy žalobcom. Táto skutočnosť vyplýva
zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov konaného dňa 09.03.2012.

Žalovanou namietaná skutočnosť, že zmluva netvorí neoddeliteľnú súčasť ako príloha zápisnice, nemá
oporu v zákone. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť, že návrh Zmluvy o výkone správy
mátvoriťneoddeliteľnúsúčasťzápisnicezozhromaždenia.Žalobcapoukázalnaprávnynázorvyslovený
súdom v právoplatne skončenej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod č. k. 10C/100/2011 a
to konkrétne v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16.11.2012 na strane č. 4, kde súd konštatuje,

že žalobca M.B.P. Prešov, s. r. o. začal vykonávať správu bytového domu C. XXXX, XXX XX D. po
odsúhlasení zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 9.3.2012 a týmto dňom je
aktívne legitimovaným subjektom na nároky spojené so Zmluvou o výkone správy.

4. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.9.2015 navrhol zmenu žaloby, ktorú

odôvodnil tým, že v priebehu súdneho konania žalobca v máji 2015 vykonal vyúčtovanie úhrad za správu
bytuazaslužbyposkytovanésužívanímbytuzaďalšieobdobieatozarok2014.Nazákladevyúčtovania
za rok 2014 vznikol účtovný preplatok vo výške 6,40 eura, pretože náklady boli vo výške 688,21 eura a
predpis bol vo výške 694,61 eura. Žalovaná v roku 2014 neuhradila správcovi žiadnu sumu. Na účet SVBa NP v likvidácii uhradila v roku 2014 sumu 211,20 eur, čo potvrdzuje likvidátor JUDr. Stanislav Oravec
v emailovej komunikácii s právnym zástupcom žalobcu zo dňa 14.04.2015. Preto za obdobie roku 2014
dlhuje žalovaná sumu 477,01 eura (688,21 eura - 211,20 eura = 477,01 eura). Vyúčtovanie za rok 2014

žalobca žalovanej doručoval doporučenou poštou ako doporučenú zásielku, ktorá sa žalobcovi vrátila
späť dňa 17.06.2015 z dôvodu nevyzdvihnutia v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd
pripustil zmenu žaloby v tomto znení: žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť
žalobcovi sumu 1199,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 722,49 eura
od 27.04.2015 až do zaplatenia, zo sumy 477,01 eura od 23.09.2015 až do zaplatenia.

5. Uznesením zo dňa 27.9.2016, sp. 20C/184/2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení:
Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.199,50 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 722,49 eura od 27.04.2015 až do zaplatenia,
zo sumy 477,01 eura od 23.09.2015 až do zaplatenia, na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX a nahradiť
žalobcovi trovy súdneho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Surmu, účet číslo:

XXXXXXXXX/XXXX.

6. Podaním doručeným súdu dňa 5.9.2016 navrhol žalobca zmenu žaloby, ktorú odôvodnil tým, že v
priebehu súdneho konania žalobca v máji 2016 vykonal vyúčtovanie úhrad za správu bytu a za služby
poskytované s užívaním bytu za ďalšie obdobie - za rok 2015, na základe ktorého vznikol dôvod na

ďalšiu zmenu žaloby, ktorá je predmetom tohto podania. Na základe vyúčtovania za rok 2015 vznikol
účtovný nedoplatok žalovanej vo výške 22,55 eura. Žalovaná v roku 2015 neuhradila správcovi žiadnu
sumu vyplývajúcu z predpisu a náklady na energie a správu bytu predstavovali sumu 722,51 eura. Na
účet Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. XXXX v likvidácii žalovaná uhradila sumu
422,40 eura, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie s likvidátorom SVB a NP C. XXXX v likvidácii JUDr.

Stanislavom Oravcom zo dňa 30.05.2016. Preto za obdobie roku 2015 dlhuje žalovaná na platbách za
služby poskytované s užívaním bytu a za správu sumu vo výške 300,11 eura (722,51 eura - 422,40 eura
= 300,11 eura). Vyúčtovanie za rok 2015 žalobca doručoval žalovanej poštou ako doporučenú zásielku,
ktorá sa žalobcovi vrátila späť dňa 27.05.2016 z dôvodu odmietnutia prevzatia zásielky adresátom.

7. Uznesením zo dňa 27.9.2016, sp. 20C/184/2015 súd návrh na zmenu žaloby zo dňa 5.9.2016
zamietol, pretože pri spotrebiteľských sporoch sa v zmysle ustanovenia § 294 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) zmena žaloby nepripúšťa.

8. Uznesením zo dňa 2.1.2017, č.k. 20C/184/2015 – 83 súd spojil na spoločné konanie vec vedenú na

tunajšom súde pod sp. zn. 8Csp/159/2016, ktorom sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
300,11 eura a to z titulu úhrady odplaty za výkon správy a poskytovanie služieb v bytovom dome s.č.
XXXX F. E. C. G. XX B. D. za rok 2015.

9. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.09.2017, č.k. 20C/184/2015-334 uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1457,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
696,13 eura od 27.4.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 469,84 eura od 23.9.2015 do
zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 291,87 eura od 16.11.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 94,42%.

10. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej rozsudkom z 11. decembra 2018 sp. zn.
13Co/92/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov
prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s.
p. a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym
skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukázal na výstižné
a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.
Poukázal na viazanosť súdov právoplatnými rozhodnutiami v iných konaniach. Odvolací súd vo svojom
potvrdzujúcom rozsudku poukázal na špecifikum vzťahu, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok,

ktorý vzťah bol predmetom riešenia ako otázky predbežnej spočívajúcej v posudzovaní platnosti zmluvy
o výkone správy medzi vlastníkmi a poskytovateľom služieb. Ak skutkovo i právne v rovnakej právnej
veci bol posúdený nárok na zaplatenie sumy vo výrokovej časti a v odôvodnení bola platnosť zmluvy
vyriešená ako predbežná otázka, je nepochybne konajúci súd viazaný vyriešením tejto otázky v inomspore. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prešov zo
6. júla 2017 č. k. 12C/188/2015-196 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 27. marca
2018 sp. zn. 24Co/134/2017, tiež sp. zn. 10C/100/2011. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu

prvej inštancie, ktorý prisvedčil názoru žalobcu ohľadom jeho argumentu zákonnej možnosti prieskumu
rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov. Právna úprava podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov je jediným zákonným spôsobom, ktorým možno napadnúť prijaté rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách konania bolo odvolacím súdom právne odôvodnené ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Dovolanie odôvodnila ust. §
421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke
doteraz nevyriešenej v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Navrhla zrušenie rozsudku odvolacieho
súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Uviedla, že nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom sa týkalo predovšetkým vyriešenia nasledovných právnych otázok: a/ platnosti a účinnosti

zmluvy o výkone správy uzavretej so žalobcom ako správcom a postavenia spoločenstva v likvidácií,
b/ aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v posudzovanom prípade a c/ vyriešenia právnej otázky, koho
možno považovať za tzv. prehlasovaného vlastníka v zmysle ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Spoločenstvo vykonávalo správu predmetného bytového domu, pričom ku dňu
zhromaždenia vlastníkov 9. marca 2012 (na ktorom sa mala prejednávať a schváliť zmluva o výkone

správy so žalobcom ako správcom) bolo spoločenstvo aj naďalej existujúcim subjektom oprávneným
vykonávať správu bytového domu. To znamená, že od 9. marca 2012 vykonávali správu bytového domu
dva subjekty (spoločenstvo i správca). Uvedené je v rozpore s ust. § 6 ods. 3 a 4 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (v rámci jedného bytového domu môže byť dohodnutá iba jedna forma
výkonu správy). Spoločenstvo bolo od 13. októbra 2008 v likvidácií. O zániku spoločenstva vlastníci

hlasovali až 29. júna 2016 ku dňu 1. júla 2016 a dané spoločenstvo zaniklo 1. júla 2016. Zmluva o
výkone správy preto nemohla byť dovtedy účinnou. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol vecne
legitimovanou osobou na podanie predmetnej žaloby. S uvedenou právnou otázkou vecnej legitimácie
v tejto súvislosti sa súd prvej inštancie ani odvolací súd nezaoberali. V zmysle uznesenia najvyššieho
súdu z 15. mája 2012 sp. zn. 5 Cdo 284/2010 pred súdom uplatňuje pohľadávky likvidátor. Právny názor

odvolacieho súdu, že žalovaná mala právo využiť žalobu na určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov
je nesprávny, pretože odporuje gramatickému výkladu ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (vlastník musí hlasovať a nestačí, že sa zdrží hlasovania, potom sa nepovažuje za
prehlasovaného vlastníka). Je zrejmé, že odvolací súd sa nezaoberal námietkami žalovanej uvedenými
v odvolaní (pozn.: teda namietaná bola i vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p.).

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.08.2022, sp. zn. 6Cdo/77/2019 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. decembra 2018 sp. zn. 13Co/92/2017 a rozsudok Okresného
súdu Prešov z 22. septembra 2017 č. k. 20C/184/2015-334 vo vyhovujúcej časti a vec vrátil Okresnému
súdu Prešov na ďalšie konanie.

13. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozsudku náležite nevysporiadal s argumentáciou žalovanej uvádzanou už v konaní pred súdom prvej
inštancie a zopakovanou v odvolacom konaní ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá si vyžadovala
špecifickú odpoveď. Hoci odvolací súd poukázal na princíp právnej istoty a na právoplatné rozhodnutia

v iných konaniach, kde sa ako predbežná otázka riešila platnosť predmetnej zmluvy o výkone správy
(bez reakcie na žalovanou uvádzané rozhodnutie, ktoré malo predmetnú otázku vyriešiť opačne ako
rozhodnutie, na ktoré súd poukázal) a z uvedeného vychádzal (teda že zmluva platná je), je potrebné si
uvedomiť, že i z pohľadu argumentácie žalovanej je potrebné vysporiadať sa nielen s platnosťou, ale
i s účinnosťou tejto zmluvy o výkone správy a teda konkrétne okamihom prechodu výkonu správy zo

spoločenstvanasprávcuspoukazomnaust.§6a§7dods.1písm.a/aods.2zákonaovlastníctvebytov
a nebytových priestorov. Nižšie súdy vôbec neskúmali namietanú vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu z
tohto pohľadu, a hoci aktívnu legitimáciu nespochybňovali s odkazom na platnosť zmluvy, bolo potrebné
posudzovať i účinnosť zmluvy o výkone správy a z toho vyplývajúci okamih prechodu výkonu správy
zo spoločenstva na správcu, keď je zrejmé, že v zmysle zákona je vylúčené, aby na správu domu

boli dohodnuté viaceré formy správy domu a súčasne zákon ukladá povinnosť pri zrušení spoločenstva
uzatvoriť zmluvu o výkone správy. Nie je postačujúce, aby súdy len odkázali na iné rozhodnutie, bez
odpovedenapodstatnéotázkyvovzťahukaktívnejlegitimáciižalobcu(tubolopotrebnévysporiadaťsas
relevantnou právnou úpravou, t. j. i s § 7d ods. 1 a 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov).Najvyššísúdvosvojomrozhodnutíz15. mája2012sp.zn.5Cdo284/2010neposkytolodpovedenatieto
otázky, keď uvedené ani nebolo predmetom dovolacieho konania a vyplýva z neho záver, že likvidátor
spoločenstva je oprávnený konať za právnickú sobou a je v jeho kompetencii konať pred súdom v konaní

o zaplatenie nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu. Keď však
dôjde k uzavretiu zmluvy o výkone správy je potrebné posúdiť už spomínaný okamih prechodu výkonu
správy z jedného subjektu na druhý. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je pritom zrejmé, že vyššie
spomínaný postup, t.j. uplatnenie práva spoločenstvom v likvidácii (reprezentovaným likvidátorom) bolo
možné ešte aj v čase začatia tohto konania.

14. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Prešove a rozsudku Okresného súdu Prešov žalobca
zobral žalobu späť z dôvodu úhrady dňa 03.01.2019 vo výške 1.457,84 eura. Žalovaná so späťvzatím
nesúhlasila, keďže má za to, že rozhodnutie v tejto veci bude podkladom pre žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

15. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilný sporový poriadok“, resp. „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

17. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

18. Žalovaná so späťvzatím nesúhlasila, keďže mala za to, že rozhodnutie v tejto veci bude podkladom
pre žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd v danom prípade nepovažoval uvedený dôvod
za „vážny“, ktorý by mal za následok, že súd konanie nezastaví. Uhradením žalovanej istiny odpadol
predmet žaloby a v prípade ak by súd konanie nezastavil, nezostávala by mu iná možnosť ako žalobu

zamietnuť, keďže žalovaná pohľadávka bola zaplatená. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn. 8Cdo/30/2017, zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu pod R 25/2018: „Súd opätovne konajúci o žalobe o splnení povinnosti v peniazoch,
po tom, ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené dovolacím súdom a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie, prihliadne podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 217 ods. 1

Civilného sporového poriadku) na to, že žalovaný už splnil povinnosť uloženú mu skorším právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím; inak neprípustne založí exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz
splnenej povinnosti.“ Ak teda v preskúmavanej veci žalovaná (z hľadiska posúdenia veci nie je
významné, ktorý orgán štátu konal a plnil v jej mene) na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku súdu, ktorý bol následne zrušený, zaplatil žalobcovi prisúdenú čiastku, bolo potrebné uvedenú

skutočnosť zohľadniť pri novom prejednaní veci. Ak bola uplatňovaná pohľadávka vo výške 53 110,27
€ už uhradená, mal odvolací súd, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia jeho rozsudku
(§ 154 ods. 1 O.s.p.) žalobu zamietnuť, a to aj vtedy ak dospel k záveru, že nárok je opodstatnený.
Odvolací súd tým, že v rozpore s vyššie uvedeným priznal svojim novým rozsudkom žalobcovi právo na
zaplatenie pohľadávky, ktorá už bola uhradená, založil tým neprípustne exekučný titul na jeho opätovné

vymáhanie“ Súd preto výrokom I. konanie o zaplatenie sumy 1.457,84 eura s príslušenstvom zastavil.

19. Žalovaná podaním zo dňa 19.01.2023 podala vzájomnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.838,49 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že poskytla žalobcovi plnenie v
celkovej výške 1.838,49 eura z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, čím je naplnená skutková

podstata bezdôvodného obohatenia uvedená v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Žalovaná vo vyjadrení k vzájomnej žalobe namietala, že žaloba nespĺňa náležitosti stanovené v
ust. § 147 v spojení s ust. § 132 Civilného sporového poriadku – v podaní nie je uvedené označenie
strán. Ďalej uviedla, že dovolací súd vo vyššie citovanom rozhodnutí ani zmienkou nekonštatuje, že

odpadol právny dôvod na plnenie. Dovolací súd na strane 7 a 8 svojho rozhodnutia zo dňa 24.08.2022
vytýka odvolaciemu súdu, že sa v odôvodnení svojho rozsudku náležite nevysporiadal s argumentáciou
žalovanej ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a že z pohľadu
argumentácie žalovanej je potrebné vysporiadať sa nielen s platnosťou ale i s účinnosťou Zmluvy ovýkone správy a teda konkrétne okamihom prechodu výkonu správy zo spoločenstva na správcu a
že nie je postačujúce, aby súdy odkázali len na iné rozhodnutie bez odpovede na podstatné otázky
k aktívnej legitimácii žalobcu. Ďalej dovolací súd uvádza, že likvidátor spoločenstva je oprávnený

konať pred súdom v konaní o zaplatenie nedoplatkov za plnenia poskytované s užívaním bytu a že
keď dôjde k uzavretiu Zmluvy o výkone správy, je potrebné posúdiť už spomínaný okamih prechodu
výkonu správy z jedného subjektu na druhý, pričom poukazuje, že počas súdneho konania na súde
prvej inštancie ešte spoločenstvo v likvidácii mohlo práva uplatňovať. V prvom rade je potrebné,
aby súd pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe žalobcu správne vyhodnotil dôvody uvedené dovolacím

súdom v rozhodnutí zo dňa 24.08.2022. V tejto súvislosti jediné správne a zákonné vyhodnotenie
dôvodov uvedených dovolacím súdom je také, že súd prvej inštancie náležite odôvodní aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v platnom a účinnom znení a v súlade s
Obchodným zákonníkom. Obidva zákony sú právnymi predpismi rovnakej právnej sily. V predmetnej
veci bolo nepochybne preukázané, že na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
22.05.2008 bolo rozhodnuté o zrušení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVBaNP

Janouškova 5007, IČO: 37 940 643, so sídlom Janouškova 5007/14, 080 01 Prešov. Táto skutočnosť
bola zapísaná do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 13.10.2008,
čo potvrdzuje verejne dostupný výpis z príslušného registra (doručený súdu na pojednávaní dňa
13.01.2023). Zákonnosť rozhodnutia o zrušení spoločenstva s likvidáciou a ustanovenie likvidátora
potvrdil aj dovolací súd – Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 15.05.2022 sp. zn. 5Cdo/284/2010 vo

veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/235/2006. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zák. č.
182/1993 Z. z. a to najmä na ust. § 7d ods. 5 tohto zákona mal likvidátor zostatky fondu prevádzky,
údržby a opravy previesť do 30 dní od zrušenia spoločenstva na správcu – žalobcu M.B.P. Prešov,
s. r. o. Vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/100/2011 Okresný súd Prešov a
Krajský súd v Prešove vyslovili v odôvodneniach právny názor, že pri zrušení spoločenstva nedošlo k

platnému uzavretiu zmluvy o výkone správy so žalobcu ako správcom a že žalobca začal vykonávať
správu bytového domu až po odsúhlasení zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zo dňa 09.03.2012 a podľa názoru súdu až týmto dňom bol žalobca aktívne vecne legitimovaným
subjektom na nároky spojené s výkonom zo Zmluvy o výkone správy, t. j. na základe zmluvy zo dňa
12.03.2012 účinnej od 01.04.2012. Rozhodnutie vlastníkov zo dňa 09.03.2012 o odsúhlasení tejto

Zmluvy o výkone správy nebolo postupom podľa zákona č. 182/1993 Z. z. na súde napadnuté. Od
momentu zrušenia spoločenstva SVBaNP C. XXXX H. zákonným spôsobom nemohlo a ani reálne
nevykonávalo správu bytového domu. Peňažné prostriedky, ktoré niektorí vlastníci bytov (nespokojní
s väčšinovým rozhodnutím ostatných vlastníkov) poukazovali naďalej na účet spoločenstva, likvidátor
SVBaNP C. XXXX na základe rozhodnutia súdu zaplatil žalobcovi ako správcovi. Vo veci vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/189/2015 bol vypočutý JUDr. Stanislav Oravec, ktorý vykonával
funkciu likvidátora za žalované obdobie a ten vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že počas výkonu
funkcie likvidátora žiadne služby týkajúce sa správy bytového domu neposkytoval a vykonával len úkony
smerujúce k likvidácii spoločenstva a jeho zániku a pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 29.06.2016, táto bola
prečítaná na schôdzi pri schvaľovaní likvidačného zostatku a predložená z iniciatívy tých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, ktorí neschválili predchádzajúcu zmluvu. Vzhľadom na vyššie uvedené
zákonné ustanovenia, dôkazy a právne závery prijaté v súdnych rozhodnutiach je potrebné rozlišovať
zrušenie a zánik spoločenstva. K zrušeniu spoločenstva s likvidáciou došlo v roku 2008 a k zániku dňa
01.07.2016, kedy bolo spoločenstvo vymazané z registra. Vo fáze zrušenia spoločenstva počas jeho
likvidácie likvidátor nemôže uzatvárať zmluvy na zabezpečenie plnení spojených s užívaním bytov a

nebytových priestorov v dome (§ 7 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. Z.). V tejto fáze už vykonáva správu iba
správca odsúhlasený zhromaždením vlastníkov bytov na základe Zmluvy o výkone správy. Žalobca ako
správca uzavrela na žalované obdobie zmluvy na dodávku vody, na dodávku elektriny a taktiež poistnú
zmluvu. Likvidátor vo fáze zrušenia spoločenstva počas likvidácie je oprávnený na súde uplatňovať
nároky vzniknuté pred zrušením spoločenstva a nie nároky z plnení, ktoré dodáva správca vlastníkom

bytov a nebytových priestorov. Zmluva o výkone správy zo dňa 12.03.2012 s účinnosťou od 01.04.2012
oprávňoval žalobcu na uplatňovanie nárokov na súde za plnenia, ktoré žalobca dodal vlastníkom bytov
a nebytových priestorov. Iný výklad vyššie citovaných zákonných ustanovení by odporoval logickému a
gramatickému výkladu práva a zakladal by stav, že spoločenstvo v likvidácii, ktorá v tomto prípade trvala
takmer 8 rokov, by bolo v likvidácii donekonečna z dôvodu vykonávania správy bytového domu počas

likvidácie a s tým spojených nadobúdaných majetkových hodnôt. V odôvodnení zrušeného rozsudku
súdu prvej inštancie zo dňa 22.09.2017 chýbalo zdôvodnenie aktívnej legitimácie žalobcu v súlade
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaná vzájomnou žalobou uplatňuje voči žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 1 838,49 eura s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy1 838,49 eura od 14.10.2022 do zaplatenia. Žalovaná do podania vzájomnej žaloby na súde žalobcu
žiadnou formou nevyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto nemôže mať nárok na úroky
z omeškania od 14.10.2022. V konaní na súde prvého stupňa vedenom pod sp. zn. 20C/184/2015 bolo

preukázané, že žalovaná prijala od žalobcu plnenia v hodnote 1 457,84 eura. Rozsah tohto plnenia
prijatého žalovanou nespochybnil ani odvolací a ani dovolací súd. Žalovaná prijala plnenia poskytnuté
žalobcom, nezaplatila za plnenia riadne a včas, následne až na základe súdneho rozhodnutia zaplatila
hodnotu plnení a zákonné úroky z omeškania. Preto žalobcovi nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť
bezdôvodné obohatenie titulom hodnoty plnenia a zákonných úrokov z omeškania. V prípade, že by súd

akceptoval argumentáciu žalovanej, že plnenia spojené s užívaním bytu malo poskytovať SVBaNP C.
XXXX v likvidácii, tak bezdôvodné obohatenie by vzniklo žalobcovi na úkor SVBaNP C. XXXX v likvidácii
a nie na úkor žalovanej. V takomto prípade, ktorý považujem za právne neakceptovateľný, žalovaná nie
je aktívne vecne legitimovanou na žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Zároveň
vzniesol námietku premlčania.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedka C. I., svedkyňu A. A., svedkyňu J.
K. a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

22. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že to, že správa domu prešla na žalobcu bolo spôsobené
pani A.. Hovorili jej, že najprv musí dôjsť ku zrušeniu SVB a NP a až potom môže byť uzavretá ďalšia

zmluva o výkone správy. Zmluvu o výkone správy mal vypracovať jej manžel, avšak zástupca žalobcu
jej povedal, že on takúto zmluvu neakceptuje, nakoľko oni majú vlastné zmluvy. Žiadna zmluva jej však
nebola predložená. Žalovaná ďalej uviedla, že hlasovala za navrhnutý program a pri hlasovaní o zmluve
o výkone správy sa zdržala hlasovania. Žalovaná nenamietala skutočnosť, že zmluva nebola na schôdzi
vôbec prejednaná z dôvodu toho, že sa nemohla kvôli ostatným účastníkom ozvať.

23. Svedok C. I. pri svojom výsluchu uviedol, že bola zvolaná schôdza za účelom zlegalizovania zmluvy
medzi vlastníkmi a žalobcom. On a ďalší štyria, ktorí sú žalovaní na tomto súde, bol im predložený
návrh zmluvy, s ktorým nesúhlasili a chceli z neho vypustiť body týkajúce sa neprijateľných podmienok.
Na schôdzi zástupca žalobcu s ich návrhmi nesúhlasil s tým, že má sa jednať iba o zmluvu, ktorá je

zverejnená na internete a z dôvodu jeho poverenia nie je ochotný akceptovať žiadne zmeny. Na to
jedného z vlastníkov napadlo, aby hlasovali o zmluve, ktorá je na internete. Hlasovanie prebehlo tak,
ako je uvedené v zápisnici. Pokiaľ ide o dátum 1.4.2012 tak ten tam bol uvedený z dôvodu toho, aby
správca vybavil všetky právne veci, aby sa to zlegalizovalo. Ďalej uviedol, že o zrušení SVB a NP sa
hlasovala dňa 29.6.2016. Mal uzavretú zmluvu so SVB a NP, ktorá mu dodávala všetky energie a mu

ich aj fakturovala. Nebolo to za roky 2012 až 2015 a to z dôvodu toho, že v tom čase bolo SVB a
NP v likvidácii a likvidátor nepovažoval za nutné robiť ročné vyúčtovanie. Ďalej uviedol, že neplatili
likvidátorovi žiadnu sumu, keďže tento sa v rozpore so zákonom rozhodol zrušiť bankový účet s tým,
že ho vyzvali, aby tento účet otvoril. On im však povedal, že jeho úkony pri likvidácii smerujú iba k
starým zmluvám a nie k novým zmluvám a všetky preplatky a nedoplatky budú uvedené v záverečnej

likvidačnej správe. V záverečnej správe podľa uznesenia zo dňa 29.6.2016 sa konštatovalo, že nejaké
finančné prostriedky boli prevedené na žalobcu a to z dôvodu Platobného rozkazu. K bodu 1 zápisnice
zo dňa 30.6.2008 uviedol, že malo jednať o skúšobné hlasovanie a to, či sú ochotní prejsť pod správu
na základe Zmluvy o výkone správy a vtedy sa tri vlastníčky rozhodli, že prejdú pod správu žalobcu.
Nakoniec uviedol, že SVB a NP vstúpilo do likvidácie o to na základe toho, že pani A. podala návrh

na vymenovanie likvidátora Okresnému súdu. Ten tomu vyhovel a súd vymenoval likvidátora A. L.. Ten
však nevedel na základe čoho nastala likvidácia a nakoniec sa aj vzdal.

24. Svedkyňa A. A. pri svojom výsluchu uviedla, že schôdza zo dňa 9.3.2013 sa týkala Zmluvy so
žalobcom o výkone správy. Túto Zmluvu mal každý z vlastníkov bytov ešte pred konaním zhromaždenia.

Všetci boli za program. Pristúpilo sa k hlasovaniu a za boli dvanásti a štyria sa zdržali. Potom bolo
ďalšie hlasovanie o platnosti zmluvy, kde za hlasovalo pätnásť ľudí a proti jeden. Žalovaná sa zúčastnila
schôdzeanemalažiadnenámietky.Svedkyňapotvrdila,žesahlasovalooZmluveovýkonesprávy,ktorá
sa nachádza v spise na č.l. 8-19. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť, aby podala návrh na vymenovanie
likvidátora.

25. Svedkyňa J. K., zamestnankyňa žalobcu, pri svojom výsluchu uviedla, že vyúčtovanie robí v
súlade so zmluvou zo dňa 12.3.2012. K nákladom na odpočet meračov uviedla, že tieto sú uvedené
v evidenčnom liste, resp. predpise, ktorý podpisuje každý vlastník, ktorý pristupuje k zmluve. Tentopoplatok bol uvedený v Zmluve z roku 2016. K bankovým poplatkom uviedla, že tieto sú tiež uvedené
v evidenčnom liste. Poplatok za výkon správy bol 4,35 eura, pričom táto suma sa zvyšovala o infláciu.
Osvetlenie spoločných priestorov bolo rozrátaných na 141 osôb. Elektrina sa merala na tri vchody a

spotrebu počítali tak, že spotrebu vydelili troma. Pri zrážkovej vode vychádzali z podlahovej plochy 1016,
pretože na katastri sú uvedené aj plochy celokrytov a za tie sa neplatí podiel na zrážkovej vode. Studená
voda pri žalovanej sa účtovala na základe faktúr, ktoré vyhotovila vodárenská spoločnosť na základe
odpočtu vodomerov. Nakoľko žalovaná nedodala údaje, tak bolo to vypočítané na základe priemernej
spotreby tým, že od celkovej spotreby odrátali údaje, ktoré doložili vlastníci a to potom spriemerovali

na jednu osobu.

26. Žalovaná vo svojom vyjadrení dňa 22.1.2017 uviedla, že na zrušení SVB a NP, sa vlastníci dohodli
dňa 29.06.2016 a to k 01.07. 2016. Zároveň vlastníci sa dohodli a hlasovaním rozhodli, že spoločenstvo
zaniká bez pohľadávok a záväzkov. Tieto rozhodnutia vlastníkov nikto nenapadol na súde, a preto sú
záväzné pre všetkých. Žalobca nebol do 1.7.2016 správcom bytového domu na C. XXXX XX/XX/XX

D. i napriek tomu, že predložil Zmluvu o výkone správy podpísanú nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytového domu. Táto zmluva nemohla vstúpiť do platnosti pred 1.7.2016 nakoľko to neumožňoval zákon
č. 182/93 Z.z. v § 6 ods. 3, ktorý zároveň v ods. 4 ruší platnosť tejto zmluvy. Zároveň konanie žalobcu
je v rozpore aj s ustanoveniami zákona na ochranu spotrebiteľa. Jeho povinnosťou je konať tak, aby
nezaviedol spotrebiteľa a dodržal zákonnom stanovené pravidlá.

27. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 5.3.2017 uviedla, že bolo povinnosťou žalobcu vyžadovať od
vlastníkov, aby prijali rozhodnutie o zrušení spoločenstva tak ako to ukladá § 7b ods. 1, písm. a/ k 1. 4.
2012. Až predložením takéhoto rozhodnutia vlastníkov mohol žalobca podpísať a tým uviesť schválenú
Zmluvu do platnosti a záväznosti. Tým, že žalobca podpísal spomínanú Zmluvu i napriek tomu, že

vlastníci nezrušili spoločenstvo tak, Zmluva, predložená súdu, žalobcom, nie je platná a záväzná zo
zákona (§ 6 ods. 4 Zák. 182/93 Z.z. a OZ § 39). Tvrdenie žalobcu, že v čase schvaľovania a podpisu
Zmluvy vlastníci už rozhodli o zrušení spoločenstva nemá oporu v zákone a zároveň nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie. Zákon č. 182/93 Z.z. v § 7b ods. 2 jednoznačne ukladá
vlastníkom prijať rozhodnutie o zrušení spoločenstva tak aby bolo zrušené k dňu uzatvorenia Zmluvy

so žalobcom. Realizácia tohto právneho úkonu vlastníkov zároveň napĺňa podmienky stanovené v Zák.
182/93 Z.z. § 6 ods. 3 a 4. Je povinnosťou žalobcu predložiť súdu uznesenie z zhromaždenia vlastníkov
spoločenstva prijaté v termíne 09.03.2012 do 01.04.2012, ktoré by dokazovalo zrušenie SVB a NP.
Takýto doklad by oprávňoval žalobcu si nárokovať finančné prostriedky z titulu správy bytového domu od
01.04. 2012. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania práva žalobcu žiadať od vlastníkov prijať

rozhodnutie o zrušení spoločenstva, ktoré by naplnilo požiadavku stanovenú v § 6 ods. 3, Zák. 182/93
Z.z.. Toto právo sa premlčalo dňom 31.03.2015. Týmto dátumom je anulovaný aj právny úkon zo dňa
09.03.2012 ktorým malo dôjsť k schváleniu Zmluvy žalobcu.

28. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 21.4.2017 namietala vyúčtovanie v časti odplaty za výkon správy

štátomuznanáinfláciazarok2012bola3,60%,zarok2013bola1,40%,zarok2014bola-0,10%azarok
2015 - 0,30%. Na základe týchto údajov v súlade s bodom 4.3.3, písmeno b) mesačný poplatok za výkon
správy od 1.4.2012 do 31.12.2012 je 4,35 eura, poplatok za obdobie od 1.4. do 31.12.2012 je 39,15
eura , od 1.1. 2013 do 1.2.2013 je 4,35 eura a od 1.2.2013 do 31.12.2013 je 4,507 eura, poplatok za rok
2013 je 53,927 eura, od 1.1.2014 do 1. 2. 2014 je 4,507 eura a od 1. 2. 2014 do 31.12.2014 je 4,570

eura, poplatok za rok 2014 preto je 4,507+50,27=54,777 eura, od 1.1.2015 do 1.2.2015 je 4,570 eura a
od 1.2.2015 do 31.12.2015 je 4,524 eura, poplatok za rok 2015 preto je 4,57+49,764=54,334 eura. Ďalej
namietla náklady na odpočet meračov, keď v zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by ho na
to oprávňovalo. Rovnako v zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by žalobcu oprávňovalo
účtovať si náklady spojené s bankovými a inými finančnými poplatkami za prevody za rok 2015 vo výške

0,31 eura. Pokiaľ ide o osvetlenie spoločných priestorov tak v J. G. X F. C. XXXX, B. G. XX, ktorý je vo
vlastníctve žalovanej od 1.4. 2012 do teraz, je prihlásených na trvalý pobyt 5 osôb. Na základe údajov
poskytnutých Mestským úradom v Prešove zo dňa 11. 4. 2017 o nahlásených osobách na trvalom pobyte
v bytovom dome na C. XXXX B. G. XX, XX M. XX bolo v roku 2012 nahlásených spolu 55 osôb, v roku
2013 nahlásených spolu 54 osôb, v roku 2014 nahlásených spolu 57 osôb, v roku 2015 nahlásených

spolu 57 osôb. Na základe uvedených údajov o trvalých pobytoch osôb, údaju o byte na C. XXXX B. G.
XX,G.XM.údajovonákladochzaosvetleniespoločnýchpriestorovzajednotlivéobdobiavzniklináklady
pre žalovanú na základe zúčtovacej faktúry za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 bola vyúčtovaná
čiastka 78,144 eur. Preto za obdobie 1.4. do 31.12.2012 sú náklady na osvetlenie spoločných priestorovvo výške 58,878 Eur (78,144 Eur : 365 dní = 0,2141 Eura/deň x 275 dní). Preto náklady na žalovanú
budú:58,878eur:55osôb=1,071eura/osobaarokx5osôb=5,086eura,nazákladezúčtovacejfaktúry
za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 bola vyúčtovaná čiastka 70,80 eur. Preto náklady na žalovanú

budú: 70,80 eur : 54 osôb = 1,31 eura/osoba a rok x 5 osôb = 6,555 eura, žalobca si nárokuje 10,73
eura, na základe zúčtovacej faktúry za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 bola vyúčtovaná čiastka
65,82 eura. Preto náklady na žalovanú budú: 65,82 eura : 57 osôb = 1,155 eura/osoba a rok x 5 osôb
= 5,775 eura, na základe zúčtovacej faktúry za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 bola vyúčtovaná
čiastka 56,66 eura. Preto náklady na žalovanú budú: 56,66 eura : 57 osôb = 0,994 eura/osoba a rok x

5 osôb = 4,97 eura. Pokiaľ ide o zrážkovú vodu tak vlastnícky podiel žalovanej je podľa LV č. XXXXX
- XX/XXXX. Podľa predložených faktúr VVS a.s. v roku 2012 boli účtované nasledovné množstvá za
obdobie 17.02.-23.05.2012 – 80 m3. Množstvo odvedenej vody je stanovené za 96 dní. Preto na jeden
deň pripadá 0,833 m3 odvedenej vody. Účtovné obdobie je od 01.04.2012. Z tohto obdobia je možné
do vyúčtovania zahrnúť len 53 dní, a preto odvedené množstvo je 44,167 m3, za obdobie 24.05. -
22.08.2012 - 75,055 m3, za obdobie 23.08. - 22.11.2012 - 75,880 m3, za obdobie 23.11. - 31.12.2012 -

32,167 m3. Za obdobie od 1.4. do 22.11.2012 cena za odvedenie vody bola 1,0291 eura/m3, a preto za
uvedené obdobie je cena vo výške 200,779 eura za 195,102 m3. A za obdobie od 23.11. do 31.12.2012
cena za odvedenie vody bola 1,0754 eura/m3, a preto je účtovaná cena 34,592 eura za 32,167 m3.
Náklady na odvedenie povrchovej vody za obdobie 1.4.2012 do 31.12.2012 pre bytový dom boli vo
výške 235,371 eur. Vlastnícky podiel žalovanej je podľa LV 54/1104. Preto náklady na odvedenie vody na

žalovanú sú za obdobie 1.4. do 31.12.2012 vo výške 11,556 eura (235,371 eura: 1104 m2 = 0,214 eura/
m2 x 54m2). Podľa predložených faktúr WS a.s. v roku 2013 bolo účtované 325,128 eura. Vlastnícky
podiel žalovanej je XX/XXXX M. preto náklady na odvedenie vody na žalovanú sú 15,876 eura. Podľa
predložených faktúr WS a.s. v roku 2014 bolo účtované 322,891 eura. Vlastnícky podiel žalovanej je XX/
XXXX, M. D. náklady na odvedenie vody na žalovanú sú 15,822 eura. Podľa predložených faktúr WS a.s.

v roku 2015 bolo účtované 326,112 eura. Vlastnícky podiel žalovanej je XX/XXXX, a preto náklady na
odvedenievodynažalovanúsú15,951eura.Kustudenejvodeuviedol,žeZmluvaktorúpredložilžalobca
neobsahujeustanovenie,nazákladektorýchbyžalobcamoholstanovovaťvýškuspotrebystudenejvody
na byt vlastníka, ktorý neposkytol údaj s meracieho zariadenia podľa počtu osôb užívajúcich byt. Preto
žalobca nemôže stanoviť spotrebu na základe vlastného rozhodnutia. Zmenu Zmluvy alebo jej doplnenie

je možné len na základe dohody zmluvných strán. Za zmluvnú stranu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov koná schôdza vlastníkov, kde sa primajú rozhodnutia vlastníkov ktoré zaväzujú všetkých. Na
zmenu alebo doplnenie Zmluvy je potrebné uskutočniť hlasovanie vlastníkov v súlade so Zákonom o
vlastníctve bytoch a nebytových priestorov a to nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytového
domu.

29. Podľa vyúčtovania úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2012
mala žalovaná náklady vo výške 661,91 eura z čoho studená voda bola vo výške 383,07 eura, zrážková
voda 16,52 eura, osvetlenie spoločných priestorov 11,09 eura, správa 53,39 eura a tvorba fondu opráv
(včítanie balkóna) 193,88 eura a náklady na odpočet meračov 3,96 eura.

30. Z rekapitulácie spotreby vody za rok 2012 vyplýva, že vo vchode č. XX,XX M. bola nameraná
spotreba vody v bytoch, kde bol umožnený odpočet spolu 784 m3. Podľa zoznamu predpisov za obdobie
2012/12 bývalo v bytoch vo vchode č. XX,XX M. celkovo 34 osôb. V byte žalovanej spolu 5 osôb.

31. Podľa vyúčtovania úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2013
mala žalovaná náklady vo výške 679,44 eura z čoho studená voda bola vo výške 396,63 eura, zrážková
voda 17,28 eura, osvetlenie spoločných priestorov 10,73 eura, správa 55,36 eura, tvorba fondu opráv
(včítanie balkóna) 195,48 eura a náklady na odpočet meračov 3,96 eura.

32. Z rekapitulácie spotreby vody za rok 2013 vyplýva, že vo vchode č. XX,XX M. bola nameraná
spotreba vody v bytoch, kde bol umožnený odpočet spolu 812 m3. Podľa zoznamu predpisov za obdobie
2013/12 bývalo v bytoch vo vchode č. XX,XX M. celkovo 34 osôb. V byte žalovanej spolu 5 osôb.

33. Podľa vyúčtovania úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2014

mala žalovaná náklady vo výške 688, 21 eura z čoho studená voda bola vo výške 406,19 eura, zrážková
voda 17,16 eura, osvetlenie spoločných priestorov 8,77 eura, správa 56,65 eura a tvorba fondu opráv
(včítanie balkóna) 195,48 eura a náklady na odpočet meračov 3,96 eura.34. Z rekapitulácie spotreby vody za rok 2014 vyplýva, že vo vchode č. XX,XX M. bola nameraná
spotreba vody v bytoch, kde bol umožnený odpočet spolu 895 m3. Podľa zoznamu predpisov za obdobie
2014/12 bývalo v bytoch vo vchode č. XX,XX M. celkovo 36 osôb. V byte žalovanej spolu 5 osôb.

35. Podľa vyúčtovania úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2015 mala
žalovaná náklady vo výške 722,51 eura z čoho studená voda bola vo výške 439,79 eura, zrážková voda
17,35 eura, osvetlenie spoločných priestorov 8,72 eura, bankové poplatky vo výške 0,21 eura správa
57,- eur a tvorba fondu opráv (včítanie balkóna) 195,48 eura a náklady na odpočet meračov 3,96 eura.

36. Z rekapitulácie spotreby vody za rok 2015 vyplýva, že vo vchode č. XX,XX M. bola nameraná
spotreba vody v bytoch, kde bol umožnený odpočet spolu 836 m3.

37. Podľa predložených faktúr za elektrinu bola za rok 2012 vyúčtovaná spotreba elektriny za spoločné
priestory vo výške 78,16 eura, za rok 2013 vo výške 70,85 eura, za rok 2014 vo výške 65,80 eura a za

rok 2015 vo výške 67,98 eura.

38. Zo zápisnice zo Zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 9.3.2012 vyplýva, že na zhromaždení bolo
prítomných 16. Za program hlasovalo 16 prítomných a za Zmluvu o výkone správy predloženej žalobcom
12, zdržali sa 4, nikto nehlasoval proti. Za platnosť zmluvy o výkone správy hlasovalo 15, proti bol 1,

nikto sa nedržal.

39. Podľa tejto evidencie žalovaná za rok 2012 mala spotrebu 81 m3, za rok 2013 86 m3, za rok 2014
77 m3 a za rok 2015 72 m3.

40.Zpredloženéhovýpisuzúčtuvyplýva,žedňa03.01.2019uhradilažalovanážalobcovisumu1.457,84
eura a dňa 24.01.2019 úroky z omeškania vo výške 380,65 eura. Spolu 1.838,49 eura.

41. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

42. Podľa § 6 ods. 1,2,3,4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „zákon“), na správu domu sa zriaďuje
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci
bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo
fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

43. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,

b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

44. Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom
dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

45. Zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.

46. Podľa § 7d ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona, spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí
zhromaždenia o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté. Spoločenstvo
nemožno zrušiť podľa odseku 1 písm. a), ak nie je ku dňu zrušenia uzavretá zmluva o výkone správy.

47. Podľa § 8a ods. 1 zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom
písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená
zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov anebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému
vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e)

Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

48. Podľa § 8a ods. 2 zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované

na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred
jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré
súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za
plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového

správcu alebo spoločenstva.

49. Podľa § 8a ods. 8 zákona, ak správca vypovedal zmluvu o výkone správy, nemôže ukončiť výkon
správy, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty
uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo nie je založené spoločenstvo. Právne vzťahy

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcu po uplynutí výpovednej lehoty sa riadia
ustanoveniami vypovedanej zmluvy o výkone správy. Ak do jedného roka nebudú mať vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome uzatvorenú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo si nezaložia
spoločenstvo, vzniká spoločenstvo zo zákona. Na spoločenstvo prechádzajú všetky práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o vzniku spoločenstva písomne informovať všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a zabezpečiť registráciu spoločenstva na príslušnom
správnom orgáne. V tomto prípade sa nepoužije ustanovenie § 7a ods. 1 druhej vety a predsedu
spoločenstva určí správca.

50. Podľa § 8b ods. 2 zákona, pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy

pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,
g)zvolaťschôdzuvlastníkovpodľapotreby,najmenejrazzarok,alebokeďotopožiadanajmenejštvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na
kalendárny rok,i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na
uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome,

j) podať návrh na exekučné konanie,12ab)
k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom.

51. Podľa § 10 ods. 1 zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade

so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10)
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky

na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je
súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa
zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

52. Podľa § 10 ods. 6 zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa
zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru

považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

53. Podľa 14 ods. 2,4 zákona, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou

hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to
neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a
6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo
veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o
výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania,
inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a
3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

54. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

55. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

56. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

57. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktosa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

58. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

59. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.838,49
eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnila tým, že poskytla žalobcovi plnenie v celkovej výške 1.838,49
eura z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, čím je naplnená skutková podstata bezdôvodného
obohatenia uvedená v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

60. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 85/2013 z 09.04.2017, „Ten, komu bolo
plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov
účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom
práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo

stratilo svoju účinnosť.“

61. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
(otázka naplnenia ktorej skutkovej podstaty rezonuje v preskúmavanej veci), dopadá na tie prípady,
kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku

ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné
obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že
k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva,
súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že
rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo

vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k
strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom,
závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia
spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného
práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto

právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a
rozsahtejtopovinnostiriešisúdvkonaníonávrhunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaakopredbežnú.
Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho,
komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011, sp. zn. 5 MCdo 17/2009).

62. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že vzájomná žaloba je čiastočne dôvodná. Pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe a pri viazanosti pokynom
Najvyššieho súdu SR, je potrebné v prvom rade posúdiť účinnosť zmluvy o výkone správy a z toho
vyplývajúci okamih prechodu výkonu správy zo spoločenstva na správcu. Z ust. § 6 ods. 3 zákona

vyplýva, že na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Zákon vylučuje,
aby boli uzavreté viaceré zmluvy o výkone správy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v bytom
dome vykonávalo správu bytového domu SVB a NP Janouškova 5007, 080 01 Prešov. Dňa 22.05.2008
bolo rozhodnuté o zrušení SVB a NP Janouškova 5007, 080 01 Prešov a dňom 13.10.2008 vstúpilo
do likvidácie. Dňa 09.03.2012 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov bytov SVB a NP Janouškova

5007, 080 01 Prešov. Na tejto schôdzi bola prejednaná a schválená zmluva o výkone správy predložená
žalobcom. Od 9. marca 2012 teda vykonávali správu bytového domu dva subjekty (spoločenstvo i
správca). Súd zastáva názor, že uvedená zmluva o výkone správy nemôže byť účinná skôr, ako
spoločenstvo ako správca bytového domu zanikne. Až do výmazu spoločenstva z registra spoločenstiev
spoločenstvo naďalej existuje ako právny subjekt, má spôsobilosť na právne úkony. Až výmazom z

registra spoločenstiev spoločenstvo prestáva existovať ako subjekt práva. Zmluva o výkone správy s
novým správcom nemôže byť účinná skôr, než spoločenstvo právne zanikne. V predmetnej veci H. M. F.
C. XXXX, XXX XX D. zaniklo až 01.07.2016 a teda až v uvedený deň mohla byť zmluva o výkone správy
účinná a za obdobie, že ktoré si žalobca uplatňoval nárok, nebol správcom bytového domu. Nič na totom nemení ani skutočnosť, že v uvedenom období spoločenstvo nevykonávalo správu, čo vyplynulo aj
zvýsluchuJUDr.StanislavaOravcavovecivedenejnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C/189/2015.

63. Ako je vyššie uvedené žalobca nebol správcom bytového domu za obdobie, za ktoré si uplatnil
nárok a bolo mu priznané plnenie v pôvodnom rozsudku, avšak žalobca uzavrel na žalované obdobie
zmluvy na dodávku vody, na dodávku elektriny a taktiež poistnú zmluvu. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania H. M. F. C. XXXX tak vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/189/2015
bol vypočutý JUDr. Stanislav Oravec, ktorý vykonával funkciu likvidátora za žalované obdobie a ten vo

svojej výpovedi uviedol, že počas výkonu funkcie likvidátora žiadne služby týkajúce sa správy bytového
domu neposkytoval a vykonával len úkony smerujúce k likvidácii spoločenstva a jeho zániku. Žalobca
teda za žalovanú plnil to čo mala plniť ona sama. Žalobca sa teda na úkor žalovanej obohatil iba nad
sumu reálne spotrebovanej vody a elektrickej energie. V pôvodnom rozsudku bol žalobcovi priznaný
nárok za spotrebovanú vodu takým spôsobom, že namerané hodnoty vlastníkov, ktorí odpočet umožnili,
vydelil počtom osôb, ktoré v týchto bytoch bývali a následne vynásobil počtom osôb, ktoré bývali

u žalovanej a to z dôvodu toho, že žalovaná neumožnila žalobcovi vykonať odpočet studenej vody.
Keďže však v tom čase nebola účinná zmluva o výkone správy za uvedené obdobie mal žalobca nárok
iba na reálne spotrebovanú studenú vodu. Žalovaná v konaní predložila evidenciu stavu vodomeru,
pričom dňa 12.09.2016, kedy už bol žalobca správcom bytového domu, došlo v byte žalovanej k výmene
vodomeru. Podľa tejto evidencie žalovaná za rok 2012 mala spotrebu 81 m3, za rok 2013 86 m3, za rok

2014 77 m3 a za rok 2015 72 m3. Dôkazné bremeno na preukázanie spotreby nad uvedené zaťažovalo
žalobcu. Tento vo vyjadrení zo dňa 08.06.2023 potvrdil stav vodomeru pri demontáží tak ako to uviedla
žalovaná a zhoduje sa aj so žalovanou predloženou evidenciou. Iné návrhy na doplnenie dokazovania
žalobca nemal.

64. Súd teda má za to, že skutočná spotreba vody v byte žalovanej je v takom množstve ako to uviedla
žalovaná, a preto za rok 2012 vznikla žalovanej povinnosť uhradiť za studenú vodu pri priemernej cene
podľa vyúčtovania 2,56 (eur/m3) sumu 207,36 eura (podľa vyúčtovania 383,07 eura), za rok 2013 pri
priemernej podľa vyúčtovania cene 2,65 (eur/m3) sumu 227,90 eura (podľa vyúčtovania 396,63 eura),
za rok 2014 pri priemernej podľa vyúčtovania cene 2,65 (eur/m3) sumu 204,05 eura (podľa vyúčtovania

406,19 eura), za rok 2015 pri priemernej podľa vyúčtovania cene 2,65 (eur/m3) sumu 190,80 eura (podľa
vyúčtovania 439,79 eura). Na strane žalobcu teda vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 175,71 eur
(rok 2012), 168,73 eura (rok 2013), 202,14 eura (rok 2014) a 248,99 eura (rok 2015). Spolu 795,57 eura.

65. Ako už bolo vyššie uvedené tak zmluva o výkone správy nebola účinná, a preto žalobca nemal nárok

ani na poplatok za správu (plnenie bez právneho dôvodu), ktorý mu bol priznaný za rok 2012 vo výške
39,15 eura, za rok 2013 vo výške 53,93 eura, za rok 2014 vo výške 54,78 eura a za rok 2015 vo výške
54,33 eura. Spolu 202,19 eura.

66. Za roky 2012 a 2013 bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 696,13

eura, pričom správne malo zo sumy 258,61 eura (696,13 eura – 175,71 eura – 168,73 eura – 39,15
eura – 53,93 eura). Jedná sa nárok z bezdôvodného obohatenia, a preto žalobca mal nárok na úroky
z omeškania vo výške 5,05% ročne v čase omeškania. Žalovaná na úrokoch z omeškania uhradila sumu
206,80 eura, pričom mala uhradiť iba sumu 48,20 eura. Žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 158,60
eura.

67. Za rok 2014 bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania zo sumy 469,84 eura, pričom správne malo
zo sumy 212,92 eura (469,84 eura – 202,14 eura – 54,78 eura). Jedná sa nárok z bezdôvodného
obohatenia, a preto žalobca mal nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne v čase omeškania.
Žalovaná na úrokoch z omeškania uhradila sumu 124,14 eura, pričom mala uhradiť iba sumu 35,29

eura. Žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 88,85 eura.

68. Za rok 2015 bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania zo sumy 291,87 eura, pričom správne mala
byť suma - 11,45 eura (291,87 eura – 248,99 eura – 54,33 eura). Žalovaná uhradila sumu 49,71 eura,
pričom nebola povinná hradiť úroky z omeškania. Žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 49,71 eura.

69. S poukazom vyššie uvedené súd zaviazal žalobcu vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške
1.294,92 eura (795,57 eura + 202,19 eura + 158,60 eura + 88,85 eura + 49,71 eura) a v prevyšujúcej
časti žalobcu zamietol.70. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto

prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie vzájomne žaloby dňa
08.02.2023, nasledujúci deň sa dostal žalobca do omeškania, a preto súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie uplatneného úroku z omeškania vo výške 6,5% ročne (v zmysle zásady non ultra petitum) zo
sumy 1.245,21 eura od 09.02.2023 do zaplatenia.

71. Žalobca vzniesol námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotili ako nedôvodnú. Občiansky zákonník
rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má
subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom
alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať

ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna
dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania súd zistil,
že žalovaná sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až dňa 13.10.2022, kedy bolo jej právnemu

zástupcovi doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu. Objektívna doba pre premlčanie práva na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazačalaplynúťokamihomodpadnutiaprávnehodôvoduposkytnutéhoplnenia,
t.j. právoplatnosťou rozhodnutia Najvyššieho súdu. Nárok teda nie je premlčaný.

72. Ohliadnuc od vyššie uvedeného ak by aj nárok bol premlčaný tak námietka by bola v rozpore

s dobrými mravmi, keďže žalovaná plnila na základe právoplatného rozhodnutia súdu a až do
právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súd si nárok nemohla uplatniť na súde. Bolo by preto v rozpore
s dobrými mravmi ak by súd prihliadol na premlčanie nároku, ktorý žalovaná nezavinila.

73. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

74. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

75. Za štandardných okolností vedie späťvzatie žaloby z dôvodu plnenia žalovanej k rozhodnutiu
o náhrade trov konania, podľa ktorého je strana, ktorá plnila svoj záväzok, povinná aj nahradiť trovy
konania. V danom prípade však bolo preukázané, že nárok žalobcu bol z väčšej časti nedôvodný, a preto
súd prihliadol na uvedené ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa a žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

76. O trovách vzájomnej žaloby súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná bola úspešná v časti zaplatenia 1.294,92 eura
zo sumy 1.838,49 eura, t.j. v časti 70,43% a žalobca vo zvyšných 29,57%. Úspech žalovanej, ktorý

prevyšuje úspech žalobcu je 40,86%. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý by náhradu trov konania nepriznal, priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 40,86%. O
výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).