Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200464
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1014200464.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom
L. N. Q. - T., právne zast.: JUDr. Anna Ščepková, advokátka so sídlom v Bratislave, Saratovská č. 2/
A, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Jarovce, so sídlom Palmová č. 1, právne zast.: JUDr.
Tatiana Harmatová, advokátka so sídlom v Bratislave, Podháj č. 61, za účasti ďalších účastníkov: 1/ F.
F., narodená XX.XX.XXXX, bytom v Q., D. č. XX a 2/ L. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v Q., D. č. XX,

obaja právne zast.: JUDr. Michal Hutta, PhD., advokátom a konateľom HUTTA & PARTNERS s. r. o., so
sídlom v Bratislave - mestská časť Dúbravka, Bezekova č. 3225/13, IČO: 51 284 871, o preskúmanie
zákonnosti oznámenia žalovaného o zrušení pobytu zo dňa 20.01.2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/60/2014-155 zo dňa 19.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Doterajší priebeh konania pred správnym súdom
1.KrajskýsúdvBratislave(ďalejajako„správnysúd“)rozsudkomč.k.6S/60/2014-73zodňa14.12.2017
(i) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu oznámenia
žalovaného o zrušení pobytu zo dňa 20.01.2014, (ii) súčasne zaviazal neúspešného žalobcu voči
žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu a (iii) ďalším účastníkom konania 1) a 2) náhradu

trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku správneho súdu podali do výrokov o trovách konania kasačnú sťažnosť žalobca (výrok
ii) a tiež (výrok iii) ďalší účastníci konania 1) a 2).
3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný
súd“) na podklade kasačných sťažností uznesením sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022 rozsudok
správneho súdu č. k. 6S/60/2014-73 zo dňa 14.12.2017 v druhej výrokovej časti týkajúcej sa trov konania

priznaných žalovanému a v tretej výrokovej časti týkajúcej sa trov konania ďalších účastníkov konania
1) a 2) zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
4. K časti týkajúcej sa trov konania priznaných žalovanému kasačný súd uviedol nasledovné: „(24.)
Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť žalobcu smerovala výlučne čo do posúdenia otázky náhrady
trov konania, najvyšší správny súd v takto determinovanom rámci uvádza, že recentná právna úprava
nastolená SSP explicitne umožňuje (za podmienok uvedených nižšie) priznať náhradu trov konania

aj žalovanému, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb.-
Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorej priznanie náhrady trov konania žalovanému správnemu
orgánu prichádzalo do úvahy skôr výnimočne (pozri znenie § 250k Občianskeho súdneho poriadku).
Aktuálne, náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanému je všeobecne upravená v § 168 veta prvá
SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Zároveň

druhá veta § 168 SSP ešte viac „okliešťuje“ možnosť priznania náhrady trov konania žalovanému, za
predpokladu, že má žalovaný postavenie orgánu štátnej správy; v takom prípade možno však náhradutrov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. V tomto smere je kľúčovým pojmom podľa vety prvej
§ 168 SSP pojem „ak to možno spravodlivo požadovať“. Čo sa pod týmto pojmom presne myslí,
zákonodarca už ďalej bližšie a celkom z pochopiteľných dôvodov odzrkadľujúc variabilitu do úvahy

prichádzajúcich možných procesných situácii nešpecifikuje. Z toho je ďalej zrejmé, že pokiaľ správny súd
pristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia, je súčasne jeho úlohou
a povinnosťou riadne odôvodniť, aké konkrétne skutočnosti v tej - ktorej konkrétnej veci vyvstali až do
takej miery, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym predpisom nastavenej podmienky. Z
dôvodovej správy k § 168 SSP možno vyčítať ako jeden z prípadov, kedy môže pristúpiť správny súd k

priznaniu náhrady trov konania žalovanému, prípad, spočívajúci v podaní šikanóznej žaloby. Je zrejmé,
že sa nebude jednať o jediný prípad, pričom ďalšie do úvahy prichádzajúce eventuality pripraví sama
prax s tým, že za každých okolností správny súd uvažujúc o takomto postupe (priznaní náhrady trov
konania podľa § 168 SSP) musí zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane jeho zložitosti, respektíve
náročnosti a jednak sociálne a majetkové pomery žalobcu.
(25) V predmetnej veci krajský súd žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil svoju úvahu o uložení

náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Jeho strohý poukaz na povahu žalovaného - orgán miestnej
samosprávy podľa názoru najvyššieho správneho súdu neobstojí, nakoľko v predmetnej veci žalovaný
ako mestská časť na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra konal v rámci preneseného
výkonu štátnej správy (pozri § 26 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z.). Pod pojmom prenesený výkon štátnej
správy na obce / mestskej časti treba rozumieť výkon štátnej správy cez tzv. nepriamych vykonávateľov

štátnej správy, kde patria aj obce i mestá, ktoré v mene, na účet, v záujme a na zodpovednosť štátu
vykonávajú právnymi predpismi v presne vymedzenom rozsahu zverený výkon štátnej správy. Podľa
článku 71 Ústavy Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon
určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát s
tým, že výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje

vláda. Konkrétne v danej veci podľa § 26 ods. 1 veta prvá zákona č. 253/1998 Z. z. výkon štátnej správy
na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Zároveň najvyšší správny súd považuje za potrebné dodať, že u obcí, respektíve mestských častí v
rámci plnenia úloh štátnej správy na úseku preneseného výkonu štátnej správy možno prezumovať
existenciudostatočnéhomateriálnehoakoajpersonálnehovybaveniaazabezpečeniavedúcehoktomu,

aby táto obec / mestská časť bola schopná kvalifikovane brániť svoje práva a záujmy bez toho, aby
sa musela uchyľovať k využívaniu právnej pomoci zo strany advokátov. Právne zastúpenie advokátom
by malo byť preto krajným riešením, pričom zásadný rozlišovací znak by mal spočívať predovšetkým v
zložitosti a špecifickej povahe konkrétnej problematiky. Pokiaľ by sa tento predpoklad nenaplnil, náklady
na zastúpenie advokátom nemožno považovať za účelne vynaložený výdavok, ktorý vznikol v súvislosti

s bránením práva na správnom súde. V predmetnej veci sa jednalo o súdny prieskum rozhodnutia -
opatrenia o zrušení pobytu z 20. januára 2014. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu tento typ
správnej agendy vykonávanej v rámci preneseného výkonu štátnej správy neprekračuje rámec bežnej
agendy vykonávanej týmto správnym orgánom. Možno teda doplniť, že mestská časť má postavenie
správneho orgánu, a teda jednou z jej úloh je aj bránenie zákonnosti a správnosti ňou vydaného

opatrenia pred správnym súdom, v prípade ak je napadnuté správnou žalobou. Pokiaľ obec / mestská
časť nie je dostatočne personálne a odborne zabezpečená na vybavovanie jedného zo základných
druhov bežne vybavovanej správnej agendy, nemožno tento deficit prenášať na druhého účastníka
konania, ktorý v konaní pred správnym súdom dosiahol neúspech, v podobe priznania náhrady trov
konania žalovanému správnemu orgánu v konaní zastúpeného advokátom.“

5. K časti týkajúcej sa trov konania nepriznaných ďalším účastníkom konania 1) a 2) kasačný súd uviedol
nasledovné: „(29) Obdobne, ako v prípade podania kasačnej sťažnosti žalobcom, aj kasačná sťažnosť
ďalších účastníkov 1/ a 2/ smerovala výlučne čo do posúdenia otázky náhrady trov konania (samozrejme
v časti týkajúcej sa ďalších účastníkov 1/ a 2/), najvyšší správny súd zase v takto stanovenom rámci
uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho

poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania,
osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods.
1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu
iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ
by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov

konaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobunavyjadreniealebovyjadrenie
žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval,
nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním
takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M.,FILOVÁ,A.akol.Správnysúdnyporiadok.Komentár.Bratislava:C.H.Beck,2018,836s.).Vpredmetnej
veci ďalší účastníci konania 1/ a 2/ namietali, že krajský súd ich listom z 30. októbra 2017 vyzval, aby sa
v lehote 15 dní písomne vyjadrili k správnej žalobe s tým, že túto výzvu súd koncipoval ako povinnosť a

nie ako možnosť zaslania vyjadrenia k správnej žalobe. Najvyšší správny súd po overení tohto tvrdenia
dospel k záveru, že výzva / výzvy krajského súdu z 30. októbra 2017 (v ktorých navyše absentovalo
poučenie o tom, že ak sa ďalší účastníci konania nevyjadria, správny súd môže vo veci konať ďalej)
v znení cit.: „(...) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenie o zrušení
pobytu zo dňa 20.01.2014, Vám v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) zasielame žalobu žalobcu s tým, aby ste

sa k nej v lehote 15 dní písomne vyjadrili.“, bola v tomto konkrétnom prípade koncipovaná ako povinnosť
vyjadriť sa k správnej žalobe, a teda náhrada trov konania im mala byť priznaná.“
6. Súc viazaný záväzným právnym názorom kasačného súdu Krajský súd v Bratislave uznesením
č. k. 6S/60/2014-155 zo dňa 19.01.2023 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) žalovanému právo na
náhradu trov konania nepriznal (výrok I.) a súčasne priznal „pribratým účastníkom konania v I. a II. rade“
voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, ako aj trov kasačného konania, o výške ktorej

rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (výrok II.). V odôvodnení
v plnom rozsahu správny súd odkázal na právny názor kasačného súdu vyjadrený uznesením sp. zn.
6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022.
II. Kasačná sťažnosť
7. Proti napadnutému uzneseniu v časti výroku priznávajúcemu ďalším účastníkom konania v I. a

II. rade právo na náhradu trov konania podal žalobca kasačnú sťažnosť, požadujúc v tejto časti
zrušenie napadnutého uznesenia a jeho vrátenie správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ
namietol, že správny súd napadnutým uznesením nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený
v zrušujúcom rozhodnutí o predchádzajúcej kasačnej sťažnosti, rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a súčasne nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby

uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Tým, že správny súd priznal ďalším účastníkom konania v I. a II. rade právo na „úplnú náhradu trov
konania, ako aj trov kasačného konania“, podľa sťažovateľa v podstate prekročil rámec daný zákonom
ako aj zrušujúcim rozhodnutím kasačného súdu, toto prekročenie však žiadnym spôsobom nevysvetlil
a neodôvodnil, čím napadnuté uznesenie zaťažil vadou podľa § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
9. Sťažovateľ pripomenul, že podľa § 169 SSP má ďalší účastník konania voči účastníkovi, ktorý nebol v
konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú
mu správny súd uložil, pričom z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh
priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd však v napadnutom uznesení nezdôvodnil,

prečo a z akých dôvodov ďalším účastníkom konania v I. a II. rade priznal náhradu nielen tých trov, ktoré
im vznikli v súvislosti s podaním písomného vyjadrenia k správnej žalobe, čo bola jediná povinnosť im
v správnom súdnom konaní uložená, ale im priznal „právo na úplnú náhradu trov konania“ a dokonca
aj „trov kasačného konania“.
10. Sťažovateľ poukázal na to, že ani zo zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu nevyplýva, že by

ďalším účastníkom konania v I. a II. rade mala prislúchať náhrada aj iných trov nad rámec tých, ktoré im
vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k správnej žalobe. Podľa sťažovateľa náhrada trov kasačného
konania sa v prípade ďalších účastníkov nespravuje zásadou úspechu, typickou pre sporové konanie,
a preto iba fakt, že kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania bolo kasačným súdom vyhovené,
nemôže bez ďalšieho v zmysle § 169 SSP postačovať na to, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov

kasačného konania, ako to učinil správny súd. Aplikácia ustanovenia § 169 SSP zo strany správneho
súdu nie je správna, nezodpovedá nielen textu a účelu právnej normy, ale ani záväznému právnemu
názoru vyjadrenému uznesením Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022.
11. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa ďalší účastníci konania v I. a II. rade nevyjadrili.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1
SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté
uznesenie v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.
13. Vec bola náhodným výberom pridelená do šiesteho senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe

§ 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola
vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou
spisovou značkou.14. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, keď ani jeden
z kasačných bodov uplatnených sťažovateľom nevyhodnotil kasačný súd ako relevantný.
15. Ako prvé musel kasačný súd vyhodnotiť sťažovateľom tvrdenú nespreskúmateľnosť napadnutého

uznesenia správneho súdu. V prípade, že by tomu tak bolo, tvorilo by to zásadnú prekážku pre
vykonanie prieskumu podľa ostatných sťažnostných bodov. S poukazom na skoršiu judikatúru (napr.
rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.01.2020, sp. zn. 1Sžfk/3/2019 zo dňa 27.07.2020)
zastáva kasačný súd názor, že tvrdená nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia musí byť testovaná
preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Samotná

subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je v tomto prípade nepostačujúca. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“) je to, že ide o také vady v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď
sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (napr. rozsudok ESĽP z roku 2009 vo
veci Sutyazhnik proti Rusku), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný

omyl“ (napr. rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny
absencie zásadného vysvetlenia je právny názor, že súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonaniaaleboodpovedaťnakaždújehonámietkučiargument,aleibanatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania [najmä rozsudok

ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z
20.01.1999)]. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa
23.06.2004). Do práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka

konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bol
účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v zhode s jeho právnymi názormi a
požiadavkami.
16. Kasačný súd po preskúmaní obsahu, štruktúry a vzájomnej argumentačnej nadväznosti jednotlivých
bodov napadnutého uznesenia dospel k záveru, že správny súd síce nie vzorovo a ukážkovo, ale ešte v

medziach stanovených judikatúrou postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 v spojení s § 147
ods. 2 SSP, akceptovateľne vysvetlil právne dôvody, ktoré ho viedli k jeho záverom týkajúcim sa výroku o
trovách konania, pričom správne zdôraznil, že záväzným prameňom jeho právnych názorov je zrušujúce
uznesenie kasačného súdu sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022. Odôvodnenie napadnutého
uznesenia umožňuje kasačnému súdu jeho preskúmateľnosť.

17. Z ďalších sťažnostných bodov vyplýva námietka, že správny súd nemal ďalším účastníkom konania
v I. a II. rade priznať právo na „úplnú náhradu trov konania“ a tiež im nemal priznať právo na náhradu
„trov kasačného konania“, nakoľko to nevyplýva ani z ustanovenia § 169 SSP, čo zakladá vadu
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecianevyplývatoanizozrušujúcehouzneseniakasačnéhosúdusp.
zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022, čo zase zakladá vadu spočívajúcu v nerešpektovaní záväzného

právneho názoru vysloveného kasačným súdom.
18. Kasačný súd po preskúmaní veci nezistil prítomnosť sťažovateľom vytýkaných vád v napadnutom
uznesení. Ak správny súd vo výroku vyslovil, že ďalším účastníkom konania v I. a II. rade patrí právo na
úplnú náhradu trov konania, nespočíva táto „úplnosť“ v tom, že by im patrila náhrada všetkých trov, ktoré
im vznikli počas konania vedeného pred správnym súdom pod sp. zn. 6S/60/2014. Úplnosť sa vzťahuje

výlučne k rámcu vymedzenému ustanovením § 169 SSP, t. j. že im majú byť nahradené úplne všetky tie
trovy,ktoréimvzniklivsúvislostisplnenímpovinnostiuloženejsprávnymsúdom.Povinnosťspočívalavo
vyjadrení sa k správnej žalobe. Iný výklad slovného spojenia „úplná náhrada trov konania“ sa nepodáva
ani z bodov 8. a 9. napadnutého uznesenia, v rámci ktorých správny súd opakovane poukazuje na to, že
rozsah náhrady trov vecne súvisí s povinnosťou uloženou im správnym súdom. Kasačný súd nad rozsah

argumentácie správneho súdu iba dopĺňa, že aj v tomto prípade bude ďalším rozhodujúcim kritériom
(pri rozhodovaní o konkrétnej výške priznanej náhrady trov konania) v zmysle už ustálenej judikatúry
kategória dôvodnosti a účelnosti vynaloženia trov v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym
súdom.
19. Ani námietka priznania náhrady trov kasačného konania ďalším účastníkom v I. a II. rade

nie je dôvodná. Trovy kasačného konania, v ktorom ďalší účastníci konania zaznamenali procesný
úspech, je potrebné vnímať ako nevyhnutný predpoklad pre to, aby sa vôbec domohli svojho práva
vyplývajúceho im z ustanovenia § 169 SSP. Podanie kasačnej sťažnosti bolo jediným procesne
efektívnym prostriedkom nápravy nezákonného stavu založeného vo vzťahu k ďalším účastníkom v I. aII. rade rozsudkom správneho súdu č. k. 6S/60/2014-73 zo dňa 14.12.2017, ktorý im právo na náhradu
trov konania nepriznal. Tento nezákonný stav mohli ďalší účastníci zvrátiť jedine podaním kasačnej
sťažnosti, ktorá sa tak stala dôvodným a účelným právnym prostriedkom pre to, aby im v konečnom

dôsledku bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 169
SSP. Ďalší účastníci sa podaním kasačnej sťažnosti dostali do postavenia sťažovateľa, teda účastníka
kasačného konania.
20. S poukazom na uvedené argumenty kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako
nedôvodnú (§ 461 SSP).

21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania právo na náhradu
trov kasačného konania nepriznal, nakoľko procesne neúspešnému sťažovateľovi právo na náhradu
trov konania neprináleží a na strane ďalších účastníkov konania neidentifikoval kasačný súd v tomto
kasačnom konaní žiadne trovy, ku ktorých náhrade by bolo potrebné zaviazať sťažovateľa.
22. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.