Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621200721
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7621200721.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX. XX. XXXX, bytom C. C. XXX, D. C., proti žalovaným: 1./ MASERATI S. P. A. CIRO MENOTTI 322,
411 21 MODENA (MO), Talianska republika, 2./ E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom G. X, XXX XX F. H. D.,
3./ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Maserati Ghibli S
Q4, EČ: XXXXXXX, farba: šedá, VIN: I..

II. Žalobu voči žalovanému v 2. a žalovanej v 3. rade zamieta.

III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %, o
ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Priznáva žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých
výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú navzájom voči sebe nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 8.2.2021 žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva
k zaistenému motorovému vozidlu a náhrady trov konania voči žalovaným v 1 až 3 rade.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že osobné motorové vozidlo zn. Maserati Ghibli S Q4, EČ: XXXXXXX,
farba: šedá, VIN: I., nadobudol ako fyzická osoba – spotrebiteľ, na základe kúpnej zmluvy uzavretej v
Taliansku na prelome rokov 2016 a 2017. Predmetné vozidlo si vyhliadol na základe inzerátu, pričom

vozidlo si prišiel osobne do Talianska vyzdvihnúť. Dohodnutú kúpnu cenu v sume 40.000 EUR žalobca
zaplatil v hotovosti do rúk predávajúceho pri prevzatí vozidla. Spolu s vozidlom mu boli odovzdané
originál kľúče k vozidlu v počte 2 ks, doklady o pôvode vozidla a doklady potrebné na prepravu vozidla.
Vozidlo malo najazdených cca 8000 km, tzn. že vozidlo nebolo úplne nové od výrobcu. Pri preprave
vozidla žalobcom bolo vozidlo podrobené kompletnej prehliadke v Rakúskej republike s kladným
výsledkom, a preto žalobca nemal žiadne pochybnosti o pôvode vozidla a jeho bezchybnom právnom
stave.

3. Žalobca užíval vozidlo v priebehu celého roka 2017, pričom dňa 04.01.2018 bolo vozidlo podrobené
technickej a emisnej kontrole v Českej republike a dňa 05.01.2018 bolo Mestským úradom v Náchode
vydané osvedčenie o registrácii vozidla. Žalobca previedol vlastníctvo k vozidlu na spoločnosť Ml-cariConcept s.r.o. so sídlom Nové sady 988/2, Staré Brno, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 06323243, v
ktorej bol žalobca jediným konateľom a spoločníkom. K vyššie uvedeným skutkovým tvrdenia žalobca
predložil k žalobe dôkazné listiny a to: Úplný výpis z obchodného registra spot. Ml-cari Concept s.r.o.

Protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 04.01.20'18. Protokol o emisnej kontrole vozidla zo dňa
04.01.2018 a Osvedčenie o registrácii vozidla (technický preukaz) zo dňa 05.01.2018, EČ: 6H86065.
Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Ml-cari Concept s.r.o. nevykonávala plánovanú podnikateľskú činnosť
a neprodukovala zisk, z ktorého by mohla byť uhradená pohľadávka žalobcu z titulu kúpnej ceny vozidla,
žalobca zrušil kúpnu zmluvu a previedol vlastníctvo vozidla späť na seba ako fyzickú osobu.

4. Žalobca mal záväzok vo výške 500.000 Kč voči spoločnosti TSOLITERA s.r.o., so sídlom Lidická
700/19, Veveŕí, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 05000718, zapísanej v Obchodním rejstŕíku vedenen
u Krajského soudu v Brne, Česká republika, C 93035, pričom za účelom zabezpečenia splnenia svojho
záväzku dňa 15.05.2018 dočasne previedol vlastníctvo k vozidlu na túto spoločnosť ako svojho veriteľa
nazáklade„dohodyoúhradedluhusezástavouvozidlem".Vzhľadomktomu,žeprepisnovéhovlastníka

vozidla v registri vozidiel má len deklaratórne účinky a žalobca predpokladal, že vozidlo použije ako
„zástavu" v prospech svojho veriteľa, z dôvodu hospodárnosti neprehlasoval vlastníctvo vozidla na seba
ako fyzickú osobu ale zaregistroval zmenu vlastníka vozidla priamo zo spoločnosti MI-cari Concept s.r.o.
na spoločnosť TSOLITERA s.r.o.Žalobca podal žiadosť o zmenu vlastníka vozidla v registri vozidiel
na Magistráte Hl. mesta Praha a dňa 14.06.2018 Hlavné mesto Praha vydalo osvedčenie o registrácii

vozidla, v ktorom bola ako vlastník vozidla uvedená spoločnosť TSOLITERA s.r.o.

5. Po tom ako žalobca riadne uhradil pohľadávku vo výške 500.000 Kč spoločnosti TSOLITERA s.r.o.,
zaniklo aj zabezpečenie pohľadávky a vlastníctvo k vozidlu prešlo späť na žalobcu. Žalobcovi bolo
udelené plnomocenstvo na prepis vlastníka vozidla späť na jeho osobu, avšak pri predložení žiadosti

o zápis zmeny vlastníka vozidla mu bolo oznámené, že vozidlo je v pátraní ako odcudzené. Príslušný
odbor magistrátu hl. mesta ČR už teda zmenu vlastníctva vozidla nezaregistroval.

6. Dňa 19.05.2020 bolo vozidlo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z o policajnom zbore v zn.
n. p. zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR v Spišskej Novej Vsi, Odbor Kriminálnej

polície, Odd. všeobecnej kriminality, o čom bolo vydané potvrdenie o zaistení veci č. ORPZ-SN-
OKP4-495-001/2020. Vozidlo bolo zaistené žalovanému v 2. rade, ktorému ho žalobca poskytol na
dočasné užívanie, tzv. skúšobnú jazdu. Žalovaný v 2/ rade síce prejavil záujem okúpu predmetného
vozidla avšak vzhľadom k informácii, ktorú žalobca obdŕžal pri odhlásení vlastníctva k vozidlu v ČR o
tom, že vozidlo by mohlo pochádzať z trestnej činnosti, žalobca so žalovaným v 2/ rade neuzavrel žiadnu

písomnú ani ústnu dohodu, na základe ktorej by malo vlastníctvo k vozidlu prejsť na žalovaného v 2/
rade. Zo strany žalovaného v 2/ rade nedošlo ani k žiadnemu finančného plneniu vo vzťahu k žalobcovi.

7. Dňa 01.07.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie OR PZ SR v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-
SN-OKP4-495-016/2020, v zmysle ktorého zaistené vozidlo bolo dňa 20.06.2020 uložené do úschovy

podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171 /1993 Z. z o policajnom zbore v zn. n. p., pretože počas vykonávania
potrebných úkonov vznikli pochybnosti o tom, že žalobcovi vozidlo patrí a žalobca bol v zmysle cit. §
poučený, aby si v lehote 60 dní odo dňa doručenia oznámenia uplatnil vlastnícke právo k vozidlu na
príslušnom súde.

8. Na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií za účelom uplatnenia svojich vlastníckych práv,
dňa 17.08.2020 bolo žalobcovi písomne oznámené, že vo vzťahu k vozidlu si uplatňujú vlastnícke právo
žalovaný v 1/ rade a tiež žalovaný v 2/ rade.
Žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva voči žalovaným dňa 26.08.2020. Súdne konanie
vedené pod sp. zn. 8C 49/2020 bolo zastavené uznesení zo dňa 20.10.2020 č.k. a to pre nezaplatenie

súdneho poplatku.

9. K vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca pripojil dôkazné listiny a to: Dohodu o úhrade dlhu zo
zástavou vozidla zo dna 15.05.2018, Osvedčenie o registrácii vozidla zo dňa 14.06.2018, Potvrdenie
spol. TSOLITERA s.r.o. o zániku dlhu, Výpis z obchodného registra spoločnosti TSOL1TERA s.r.o.,

Oznámenie zo dna 26.06.2020, Poskytnutie informácie zo dňa 17.08.2020, navrhol súdom vyžiadať spis
OR PZ SR v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-OKP4-495-016/2020, súdny spis 8C/49/2020 a vykonať
dôkaz výsluchom strán sporu10. Žalobca ďalej uviedol, že po dobu viac ako 3 rokov riadne užíval vozidlo bez toho, aby vznikli
akékoľvek pochybnosti o právnom stave vozidla. Žalobca bol dobromyseľný v tom, že mu vozidlo
patrí. Ako je vyššie uvedené, vozidlo podstúpilo technickú kontrolu a registráciu prevodu vlastníctva

na príslušných štátnych úradoch v Českej republike, pričom ani v jednom prípade nebolo žalobcovi
oznámené,žebyvozidlomohlobyťodcudzenéresp.žebyvozidlopochádzaloztrestnejčinnosti.Žalobca
bol dobromyseľný v tom, že vozidlo je bez právnych vád. Až v marci 2020 pri odhlásení vlastníctva
vozidla na osobu žalobcu na Magistráte Hlavného mesta Praha bolo žalobcovi oznámené, že predmetné
vozidlo je v pátraní ako odcudzené. Žalobca túto skutočnosť oznámil žalovanému v 2/ rade a požiadal

ho, aby vozidlo odovzdal príslušným štátnym orgánom.
11. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ v tomto súdnom spore žalobca odôvodňuje písomnou
informáciou OR PZ SR v Spišskej Novej Vsi zo dňa 17.08.2020, v zmysle ktorej si k zaistenému vozidlu
uplatnili právo žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3/
rade je daná na základe ust. § 21 ods. 9 prvá veta zákona č. 171/1993 Z.z.. Žalobca si síce uplatnil
vlastnícke právo na zaistenú vec v súlade s ust. § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z., avšak súdne

konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 49/2020 bolo zastavené bez rozhodnutia vo veci
samej. Ak sa zaistená vec v zmysle poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia stala majetkom
štátu, žalobca z opatrnosti podáva žalobu aj voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra
SR ako správcom majetku štátu.

12. Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, žalobca citoval ust. § 137 ods. 1 písm c/ C. s. p. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodňuje ust. § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že bez rozhodnutia
súdu o určení vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu v prospech žalobcu príslušný útvar
Policajného zboru SR nemôže rozhodnúť o vydaní zaisteného vozidla. Útvar Policajného zboru SR

nemôže vozidlo vydať žiadnemu z domnelých vlastníkov bez toho, aby v súdnom konaní, vyvolanom
medzi domnelými vlastníkmi vozidla, bolo určené, ktorý z nich je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve
k zaistenej veci a veci uloženej do úschovy v zmysle § 21 ods. 1 a 9 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom
zbore totiž neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd na základe vykonaného
dokazovania rozsudkom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn.
Maserati Ghibli S Q4, EČ: XXXXXXX, farba: šedá, VIN: I. a priznal mu nárok náhradu trov konania voči
žalovaným v 1 až 3 rade v rozsahu 100 %.

14. Súd na návrh žalobcu k predmetnej žalobe pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 8C/49/2020,
v ktorom bolo o tej istej žalobe konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Súd za použitia
predmetného dôkazného spisu zistil, že žalobca k žalobe predložil nasledujúce dôkazné listiny a to:
preukaz totožnosti predávajúceho, od ktorého predmetné motorové vozidlo zakúpil v Taliansku, výpis
z Obchodného registra Krajského súdu v Brne obchodnej firmy MI-cari Concept s. r. o. so sídlom

v Zlíne, protokol o technickej prehliadke predmetného motorového vozidla pod č. CZ-3647-18-01-0084
zo dňa 4. 1. 2018 vydaný stanicou technickej kontroly v čase, keď ako užívateľ motorového vozidla bola
vedená firma SALIO s. r. o. Chrudim, neskôr Praha, osvedčenie o registrácii predmetného motorového
vozidla s dátumom prvej registrácie v Českej republike 5. 1. 2018, osvedčenie o technickej spôsobilosti
vozidla, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Brne fy TSOLITERA s. r. o. so sídlom v Brne,

dohoda o úhrade dlhu spojená so zástavou predmetného motorového vozidla uzavretá medzi firmou
TSOLITERA s. r. o. a A. B., oznámenie OR PZ, odboru kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi zo dňa
26. 6. 2020 adresované A. B. o zaistení predmetného motorového vozidla podľa § 21 ods. 1 zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, s poučením, že osoba, ktorá si uplatňuje právo na zaistenú vec, je
povinná oznámiť príslušnej polícii, na ktorom súde podala žalobu o vrátenie zaistenej veci s tým, že ak si

táto osoba na príslušnom súde v zákonnej lehote nárok neuplatní, zaistená vec sa stáva majetkom štátu,
oznámenie OR PZ v Spišskej Novej Vsi o subjektoch, ktoré si uplatňujú nárok na zaistenie motorového
vozidla, ktorými sú talianska spoločnosť MASERATTI S. P. A. so sídlom v Modene a E. F..

15. Súd vykonal procesné úkony podľa § 167 C.s.p. Doručil žalobu s priloženými dôkaznými listinami,

s prílohami zo spisu sp. zn. 8C/49/2020 s procesným poučením strán sporu a s uznesením, v ktorom
súd vyzval žalovaného v 1. rade na vyjadrenie k žalobe, a to s prekladom do talianskeho jazyka
žalovanému v 1. rade. Všetky tieto vyššie uvedené písomnosti spolu so žalobou žalovaný v 1. rade
prevzal dňa 12. 4. 2022 (doručenka o prevzatí písomností – žaloby s prílohami na čl. 229 tohto spisu).Predmetné písomnosti boli doručované prostredníctvom Veľvyslanectva SR v Ríme, ktorý zároveň
písomne potvrdil, že adresát prijal všetky písomnosti dňa 12. 4. 2022. Žalovanému v 1. rade boli
doručované aj ďalšie písomnosti, teda v rámci repliky a dupliky – písomné vyjadrenia žalovanej v 3. rade

a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej v 3. rade. Boli mu doručované predvolania na pojednávanie
na súd, pričom posledné predvolanie bolo mu doručené na novú adresu podľa oznámenia talianskeho
konzulátu. Žalovaný napriek opakovaným výzvam súdu na ne žiadnym spôsobom nereagoval a v konaní
od podania žaloby od 8. 2. 2021 až do posledného pojednávania bol pasívny. K žalobe sa písomne,
ani žiadnym spôsobom nevyjadril a neprejavil záujem o určenie vlastníckeho práva k predmetnému

motorovému vozidlu ani vyjadrením k tejto žalobe, ani podaním samostatnej žaloby (zisťované v registri
C tunajšieho súdu).

16. Žalovaný v 2. rade E. F. sa k žalobe písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastňoval. V konaní
tak, ako žalovaný v 1. rade bol pasívny. Zistením v registri tunajšieho súdu nepodal žalobu o určení
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu.

17. Žalobca na pojednávaní dňa 19. 2. 2024 predložil súdu čestné prehlásenie žalovaného v 2. rade zo
dňa 24. 8. 2020. E. F. v uvedenom čestnom prehlásení uvádza, že v súvislosti s osobným motorovým
vozidlom zn. Maserati Ghibli S Q4 eč. XXXXXXX, šedej farby s popísaním VIN kódu neuzavrel s jeho
vlastníkom A. B. žiadnu kúpnu zmluvu, ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ani inú písomnú alebo ústnu

dohodu, na základe ktorej by nadobudol, alebo by mal v budúcnosti nadobudnúť vlastníctvo alebo iné
právo k motorovému vozidlu. Žalobcovi neposkytol žiadne finančné prostriedky za predmetné motorové
vozidlo a prehlásil, že nemá žiadnu pohľadávku, ani iný peňažný alebo nepeňažný nárok v súvislosti
s predmetným vozidlom. E. F. na predmetnom čestnom prehlásení osvedčil pravosť svojho podpisu na
Notárskom úrade notára JUDr. Ľ. Barabáša v Spišskej Novej Vsi dňa 24. 8. 2020. Nakoľko žalovaný

v 2. rade sa pojednávaní nezúčastnil, v rámci repliky, dupliky iné písomné vyjadrenie k žalobe súdu
nedoručil, súd vychádzal z písomného čestného prehlásenia ako doplňujúceho dôkazu predloženého
v konaní žalobcom na poslednom pojednávaní, ktorý vysvetlil, že tento dôkaz nepredložil skôr z toho
dôvodu, že očakával účasť žalovaného na pojednávaní a jeho osobné vyjadrenie k žalobe.

18. Žalovaná v 3 rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že z potvrdenia oddelenia všeobecnej
kriminality, odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves o
zaistení veci, sp. zn. ORPZ-SN-OKP4-495-001/2020 zo dňa 19.05.2020 vyplýva, že podľa § 21 ods. 1
zákona č. 171/1993 Z. z. bolo žalovanému v 2/ rade zaistené osobné motorové vozidlo, ktorého určenia
vlastníckeho práva sa domáha žalobca.

Dňa 20.05.2020 bolo predmetné osobné motorové vozidlo uložené do úschovy, pričom zo záznamu o
fyzickom prevzatí zaistenej veci do úschovy Centra podpory Košice č. IM 50471974, 13/2020, vyplýva,
že vozidlo bolo fyzicky prevzaté do úschovy Centrom podpory Košice, Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. K tomu predložila dôkaz: záznam o fyzickom prevzatí zaistenej veci do úschovy.
Vzhľadom na skutočnosť, že na zaistené osobné motorové vozidlo si uplatnili nárok viaceré subjekty,

tak Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Spišská Nová Ves písomným oznámením zo dňa 26.06.2020
žalobcovi, písomným oznámením zo dňa 28.06.2020 žalovanému v 2/ rade a písomným oznámením
žalovanému v 1/ rade odporučilo v zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., aby si v lehote do 60
dní odo dňa doručenia predmetného písomného oznámenia, uplatnil vlastnícke právo, alebo iné právo
na zaistenú vec na príslušnom súde.

19. Žalovaná v 3. rade vzniesla námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie v danej právnej veci, z toho
dôvodu navrhovala žalobu voči nej zamietnuť a požadovala náhradu trov konania. Uviedla, že nie je
vlastníkom osobného motorového vozidla a ani si neuplatňuje vlastnícke právo na predmetné osobné
motorové vozidlo, čím nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto právnej veci. V súvislosti

s uvedeným poukazala na právnu vec, ktorá bola vedená na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.
12C/207/2011 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS/78/2016-10 zo dňa
10.02.2016. S poukazom na uvedené a ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, keďže žalovaná
nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom žaloby o určenie vlastníckeho práva k osobnému
motorovému vozidlu v tejto právnej veci, nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k žalobcom tvrdeným

skutočnostiam ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu. Žalovaná
v 3/ rade nie je, a ani netvrdí, že je vlastníkom osobného motorového vozidla a rozporovanie žalobcom
tvrdených skutočností o jeho vlastníckom práve k osobnému motorovému vozidlu by bolo irelevantné,nakoľko žalovaná v 3./ rade nemá na určení vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu žiadny
právny záujem.

20. Objektívne okrem žalobcu existujú ešte minimálne dva subjekty, ktorá o sebe tvrdia, že sú vlastníkmi
osobného motorového vozidla. Ak teda vzniknú pochybnosti o vlastníctve, či oprávnenej držbe zaistenej
veci, musí sa táto otázka vyriešiť výhradne v „civilnom procese“, čo predpokladá podanie žaloby na
príslušnom súde. Základnou podmienkou civilného procesu je existencia „sporu“ medzi prinajmenšom
dvomi stranami súdneho konania. V tomto zmysle možno dospieť k záveru, že otázka spornosti sa môže

týkať jedine existencie vlastníckeho práva, ktoré si na jednu vec uplatňujú najmenej dva rôzne subjekty
(t.j. vtedy ak právo na vec nemožno považovať za nepochybné). Ak preto zákon hovorí o „uplatnení
nároku na vlastnícke právo“ potom predmetom konania môže byť jedine určenie vlastníckeho práva k
veci medzi osobami, ktoré sa považujú za jej vlastníkov.

21. Žalovaná dala do pozornosti, že vlastnícke právo pôsobí voči všetkým, preto ak by súd právoplatne

určil, kto je vlastníkom osobného motorového vozidla, bude to mať účinky a právny význam nielen
pre žalobcu a sporného vlastníka osobného motorového vozidla, ale aj všetky ostatné osoby, ktoré sa
akýmkoľvek (nepriamym) spôsobom podieľajú na disponovaní s osobným motorovým vozidlom.

22. Je možné konštatovať, že medzi žalobcom a žalovanou v 3/ rade neexistuje spor. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti s použitím § 138 C.s.p. navrhla aby súd po predbežnom právnom posúdení veci
vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby voči žalovanej v 3/ rade. V opačnom prípade navrhuje žalobu voči
nej zamietnuť a priznať jej trovy konania.

23. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej v 3. rade uviedol, že zotrváva na doterajších tvrdeniach

uvedených v žalobe zo dňa 21.02.2021a prostriedkoch procesného útoku tam uvedených, najmä trvá
na vykonaní dôkazov, ktoré boli označené v žalobe. V zmysle návrhov na vykonanie dokazovania
uvedených v žalobe predložil kúpnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou MI-cari Concept s.r.o. na predaj
vozidla zn. Maserati Ghibli, Zelenú kartu k poisteniu vozidla a Dohodu o jej zrušení. Na základe
predmetných zmluvných titulov žalobca previedol vlastníctvo k dotknutému vozidla na spoločnosť MI-

cari Concept s.r.0., ktorej bol žalobca výlučný spoločník a konateľ, a následne na základe Dohody o
zrušení kúpnej zmluvy vlastníctvo k vozidlu prešlo späť na žalobcu ako súkromnú fyzickú osobu.
Napriek tomu, že žalovaní v 1./ a 2./ rade si podľa oznámenia OR PZ zo dňa 17.08.2020 uplatnili
nárok na zaistené vozidlo voči OR PZ v Spišskej Novej Vsi, neuplatnili si svoje vlastnícke práva voči
žalobcovi. Keďže sa žalovaní 1./ a 2./ rade k žalobe žalobcu nevyjadrili, neuplatnili žiadne prostriedky

procesnej obrany a nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, podľa § 151 CSP jeho skutkové tvrdenia sa
považujú za nesporné. Žalobca má za to, že jeho vlastnícke právo k dotknutému vozidlu je nesporné,
skutočnostiuvedenévžalobesúpreukázanélistinnýmidôkazmiapretotrvánatom,abysúdpovykonaní
dokazovania žalobe zo dňa 21.02.2021 vyhovel v plnom rozsahu.

24. K vyjadreniu žalovanej v 3./ rade žalobca uviedol nasledovné:

25.Naliehanýprávnyzáujemžalobcunapožadovanomurčenívlastníckehoprávavyplývazustanovenia
§21ods.9zákonač.171/1993Z.z.,pretohoniejepotrebnépreukazovať.Bezrozhodnutiasúduourčení
vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu v prospech žalobcu príslušný útvar Policajného

zboru SR nemôže rozhodnúť o vydaní zaisteného vozidla. Útvar Policajného zboru SR nemôže vozidlo
vydať žiadnemu z domnelých vlastníkov bez toho, aby v súdnom konaní, vyvolanom medzi domnelými
vlastníkmi vozidla, bolo určené, ktorý z nich je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci
a veci uloženej do úschovy v zmysle § 21 ods. l a 9 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore totiž
neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním.

26. Žaloba bola voči žalovanej v 3./rade podaná z opatrnosti s poukazom na poslednú vetu ust. §
21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. a skutočnosti uvedené v žalobe. Ak žalovaná v 3./ rade tvrdí, že
dotknuté vozidlo neprešlo do majetku štátu, a teda Slovenská republika si neuplatňuje vlastnícke právo k
zaistenému vozidlu, v takom prípade má žalobca za to, že osvedčil svoje vlastnícke právo k zaistenému

vozidlu a preto žiada, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil, že žalobca je výlučný vlastník
motorového vozidla zn. Maserati Ghibli
S 04, EČ: XXXXXXX. V prípade, že sa súd v rozpore s ustanovením § 21 ods. 9 posledná veta zákona
č.171/1993 Z.z. v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyjadrí, že žalovaný v 3./ rade nemápasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, žalobca zváži vykonanie dispozičného procesného úkonu vo
veci samej.

27. Žalovaná v 3. rade v duplike uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojej argumentácie uvedenej vo
svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 03.05.2020, teda že nie je pasívne legitimovaným subjektom
v tomto konaní.
Z hľadiska skutkového možno príslušný orgán Policajného zboru chápať len ako „orgán, ktorý rozhoduje
o zaistení veci, ak sú na to splnené zákonné podmienky“. Zaistením osobného motorového vozidla nie je

sledovaný žiadny zámer, ktorý by súvisel s preukázaním, či oslabením vlastníckeho práva k osobnému
motorovému vozidlu vo vzťahu k žalobcovi, či tretím osobám.
K ostatným skutočnostiam tvrdeným žalobcom žalovaná v 3./ rade nepovažuje za potrebné sa
vyjadrovať, nakoľko súvisia s preukazovaním vlastníckeho práva žalobcu k osobnému motorovému
vozidlu, voči ktorému žalovaná v 3./ rade nemá žiadny právny záujem na určení vlastníckeho práva.

28. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa k písomným vyjadreniam žalobcu a žalovanej v 3. rade,
ktoré im súd na vedomie doručil, nevyjadrovali a aj v ďalšom konaní boli pasívni. Žalobca žalobu voči
žalovanej v 3. rade nezobral späť, preto súd v konečnom rozsudku rozhodol aj o tomto nároku žalobcu.

29. Vykonaným dokazovaním vychádzajúc z odôvodnenia predmetnej žaloby, dôkazných listín k nej

pripojených v konaní sp. zn. 8C/49/2020 a doplňujúco aj v tomto konaní, za použitia dôkazného
vyšetrovacieho spisu, výpovedí žalobcu a povereného zástupcu žalovaného v 3. rade, súd zistil tento
skutkový stav:
Z vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Spišskej Novej Vsi pod č.: ORPZ-SN-
OKP4-495/2020 súd zistil, že žalobca pri jeho osobnom výsluchu podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku

pred vyšetrovateľom dňa 22. 5. 2020 uviedol, že predmetné motorové vozidlo doviezol z Talianska
v roku 2017, presný dátum nevie uviesť. O odpredaji predmetného vozidla sa dozvedel cez internet,
prostredníctvomktoréhosadohodolspredávajúcouosobou,ktoréhomenonevieuviesťaišielhozakúpiť
osobne do Talianska do okolia mesta Bolone, kde sa s predávajúcim osobne stretol. Pamätá si, že sa
volal B.. Uzavrel s ním ústnu kúpno-predajnú zmluvu o zakúpení predmetného motorového vozidla za

kúpnu cenu 40.000,- eur, ktorú predávajúcemu odovzdal. Od predávajúceho prevzal doklady, ktoré boli
vo francúzštine, a to technický preukaz, odhlášku vozidla a doklady o jeho nadobudnutí a dva originály
kľúčov. Po takto uzavretej kúpno-predajnej zmluve odišiel s motorovým vozidlom z Talianska, prechádzal
cez Rakúsko, kde mu doklady aj s kľúčmi od motorového vozidla odobrali na dobu 2 hodín, vykonali
colnú kontrolu. Následne mu kľúče aj doklady vrátili so slovami, že je všetko v poriadku. S vozidlom

pricestoval na Slovensko, avšak prihlásil ho v Českej republike, nakoľko tam bol nižší poplatok. V Českej
republike motorové vozidlo prihlásil na jeho firmu MI-cari Concept, s. r. o., ktorej on bol konateľom. V roku
2018 ho prepísal na firmu TSOLITERA s. r. o. so sídlom v Českej republike a použil ho ako zábezpeku
na úhradu dlhu. Vozidlo však naďalej užíval on, čo bolo po dohode s majiteľom firmy TSOLITERA s. r.
o. Cestoval s ním po Európe, viackrát bol s ním aj na kontrole. Nikdy mu však nikto neoznámil, žeby

malo mať nejakú závadu, takže on nemal ani len potuchy, že auto bolo kradnuté. Po dohode s firmou
TSOLITERA s. r. o. mienil uskutočniť prepis na svoju osobu prostredníctvom kamaráta J. K.. Ten mu
však oznámil, že vozidlo je v pátraní. Následne odovzdal auto kamarátovi E. F., ktorého požiadal, aby
auto odovzdal polícii. Počas celého obdobia, aj keď bolo motorové vozidlo prepísané na uvedené firmy,
jeho užívateľom bol stále žalobca, ktorý motorové vozidlo užíval od 2. 1. 2017 až do 19. 5. 2020, kedy

bolo motorové vozidlo zaistené na polícii.

30. Vzhľadom k tomu, že prepis nového vlastníka vozidla v registri vozidiel má len deklaratórne
účinky a žalobca vozidlo použil len ako „zástavu“ v prospech svojho veriteľa, z dôvodu hospodárnosti
neprehlasoval vlastníctvo vozidla na seba, ako na fyzickú osobu, ale zaregistroval zmenu vlastníka

vozidla priamo zo spoločnosti MI-cari Concept na spoločnosť TSOLITERA, s. r. o. Preto následne
žalobca požiadal o zmenu vlastníka vozidla v registri vozidiel na Magistráte Hlavného mesta Praha
a dňa 14. 6. 2018 Hlavné mesto Praha vydalo osvedčenie o registrácii vozidla, v ktorom ako vlastník
bola uvedená spoločnosť TSOLITERA, s. r. o. Následne po zániku pohľadávky uvedenej spoločnosti
zaniklo aj zabezpečenie pohľadávky a žalobcovi bolo udelené plnomocenstvo na spätný prepis vlastníka

vozidla na jeho osobu. Až pri predložení žiadosti o zápise zmena vlastníka vozidla mu bolo oznámené,
že vozidlo je v pátraní ako odcudzené, a preto nedošlo k zaregistrovaniu predmetného motorového
vozidla na osobu žalobcu.31. Na základe potvrdenia o zaistení veci č. ORPZ-SN-OKP4-495-001/2020 súd zistil, že dňa 19. 5.
2020 bolo vozidlo podľa § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. zaistené od žalovaného v 2. rade, ktorému
žalobca poskytol motorové vozidlo na dočasné užívanie na tzv. skúšobnú jazdu.

Dňa 1. 7. 2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie, v zmysle ktorého dňa 20. 6. 2020 bolo motorové
vozidlo uložené do úschovy. Žalobca reagujúc na toto oznámenie požiadal príslušné OR PZ v Spišskej
Novej Vsi o poskytnutie informácie, ktoré subjekty si uplatňujú nárok na zaistené vozidlo. V odpovedi zo
dňa 17. 8. 2020 bolo uvedené, že nárok na zaistené vozidlo si uplatňuje pôvodný majiteľ z Talianska,
a to spoločnosť MASERATTI S. P. A. VIA DELLE NAZIONI 60, MODENA, a taktiež osoba, ktorej bolo

vozidlo zaistené – E. F., bytom G. L. X, F. H. D.. Na základe tohto oznámenia ich správne žalobca v tomto
konaní označil pôvodne ako žalovaných v 1. a 2. rade.

32. OR PZ v Spišskej Novej Vsi v predmetnom vyšetrovacom konaní zaslalo oznámenie o zaistení
predmetného motorového vozidla aj žalovaným v 1. a 2. rade a tak, ako žalobcu, aj tieto subjekty poučilo
v zmysle ustanovenia § 21 ods. 9 citovaného zákona, aby v lehote 60 dní od doručenia písomného

oznámenia si uplatnili vlastnícke právo alebo iné práva na zaistenú vec na príslušnom súde. Ako vyplýva
z predmetnej žaloby a z registra tunajšieho súdu, súd nezistil, žeby žalovaní v 1. a 2. rade sa určovacou
žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnému zaistenému motorovému vozidlu.

33. Podľa žalobcom predloženého vodičského preukazu osoby menom M. N., zakúpil žalobca koncom

roku 2016 na základe ústnej kúpnej zmluvy od uvedeného predávajúceho v meste BOLONA v Taliansku
motorové vozidlo zn. MASERATTI Ghibli S Q4, EČ: XXXXXXX, šedej farby, VIN: I., za kúpnu cenu
40.000,- eur.

34. Od zakúpenia užíval predmetné motorové vozidlo iba žalobca, ktorý previedol vlastníctvo k vozidlu

na spoločnosť MI-cari Concept so sídlom Nové Sady, 988/2 Brno. Podľa úplného výpisu z Obchodného
registra vedeného Krajským súdom v Brne zo dňa 4. augusta 2017 jediným konateľom a spoločníkom
predmetnej spoločnosti v čase prepisu motorového vozidla na spoločnosť bol žalobca.

35. Podľa protokolu č. CZ-3647-18-01-0084 o technickej prehliadke bolo predmetné motorové vozidlo

dňa 4. 1. 2018 podrobené technickej a emisnej kontrole v Českej republike, podľa ktorej bolo vozidlo
spôsobilé ďalšej prevádzky. Dňa 5. 1. 2018 bolo Mestským úradom v Náchode vydané osvedčenie
o registrácii predmetného motorového vozidla s dátumom prvej registrácie 2. 1. 2017. Ďalšie prepisy
predmetného motorového vozidla boli vykonané tak, ako je uvedené v bodoch 3. – 5. odôvodnenia tohto
rozsudku. Podľa osvedčenia o registrácii vozidla zo dňa 14. 6. 2018 z technického preukazu posledným

zapísaným vlastníkom predmetného motorového vozidla bola fy TSOLITERA, s. r. o., ktorá v písomnom
prehlásení zo dňa 10. 8. 2020 uviedla, že dlh vo výške 500.000,- Kč podľa dohody o úhrade dlhu spojenej
sozábezpekouvozidlabolplneuhradenýadlžníkoviA.B.bolavystavenáplnámockprepisuvozidlaaA.
B. nadobudol k predmetnému motorovému vozidlu všetky práva. Predmetné prehlásenie podpísal J.
O., ktorý podľa úplného výpisu z obchodného registra Krajského súdu v Brne obchodnej fy TSOLITERA,

s. r. o. je štatutárnym orgánom - konateľom predmetnej firmy.

36. Ako už bolo vyššie uvedené a ako vyplýva z predmetného vyšetrovacieho spisu, žalobca už nemohol
pristúpiť k prepisu predmetného motorového vozidla, nakoľko príslušný odbor Magistrátu Hlavného
mesta Českej republiky, kde žalobca podal písomnú žiadosť o zápise zmeny vlastníka vozidla, jeho

žiadosti nevyhovel, a teda nevykonal registráciu zmeny vlastníctva predmetného vozidla na osobu
žalobcu. Nakoľko žalobca poskytol na dočasné užívanie motorové vozidlo žalovanému v 2. rade, ktorý
túto skutočnosť čestným prehlásením potvrdil, po zistení, že vozidlo by mohlo pochádzať z trestnej
činnosti bolo zadržané nie žalobcovi, alebo konateľovi fy TSOLITERA, s. r.. o., ale vtedajšiemu držiteľovi
– žalovanému v 2. rade. Dňa 19. 5. 2020 bolo motorové vozidlo zaistené podľa Potvrdenia o zaistení

veci vydaného OR PZ, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality Spišská Nová Ves
a to osobe E. F. na vykonanie ďalších úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že zaistená vec súvisí so
spáchaním trestného činu alebo priestupku. Následne bolo Ministerstvom vnútra SR, Centrum podpory
Košice, Sklad Kukureliho kasárne, Rampová 7, dňa 20. 5. 2020 predmetné motorové vozidlo fyzicky
prevzaté do úschovy pod č. IM 50471974, 13/2020.

37. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní kúpnou zmluvou, na základe
ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Určenia vlastníckeho
práva k predmetnému vozidlu sa domáha vzhľadom k tomu, že vozidlo užíval viac ako 3 roky (faktickyod mesiaca január 2017 do 20. 5. 2020) a bol dobromyseľný v tom, že mu patrí, takže nadobudol k nemu
vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

38. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

39. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

41. Podľa ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť (2)Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).(3)Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe

právny predchodca. (4)Prc začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

42. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

43. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 171 /1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov, policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má
podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné

na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na
rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu.

44. Podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak

si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a
písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60
dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú
vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote
podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na

ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto
povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením
a úschovou, ak súdne rozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok
neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru j neodkladne odovzdá
ministerstvu do správy.

45. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

46. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva v tomto konaní

vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., a preto ho žalobca v tomto konaní
s poukazom na ustanovenie § 137 nemusí preukazovať. Súd preto žalobu žalobcu o určení vlastníckeho
práva k predmetnému motorovému vozidlu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj po
účinností nového Civilného sporového poriadku považuje za prípustnú, nakoľko mu ju umožňuje podať
priamo citované ustanovenie § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z.

47. Žalobca sa po prevzatí oznámenia OR PZ v Spišskej Novej Vsi o zaistení motorového vozidla
podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171//1993 Z. z., ktoré mu bolo doručené dňa 1. 7. 2020, domáhal určeniavlastníckeho práva žalobou podanou na tunajší súd dňa 26. 8. 2020, teda v 60-dňovej zákonnej lehote.
Predmetné konanie bolo uznesením zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Po podaní
sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania a po jej zamietnutí bolo v odôvodnení uznesenia zo

dňa 13. 11. 2020 sp. zn. 8C/49/2020-52 uvedené, že žalobca je oprávnený znovu podať žalobu vo
veci samej, ktorú žalobu následne podal žalobca dňa 8. 2. 2021. Nakoľko v pôvodnom konaní nebolo
rozhodnuté v merite veci, súd ustálil, že žalobca sa svojho nároku domáhal v zákonnej lehote.

48. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, avšak len voči
žalovanému v 1. rade. Voči žalovaným v 2. a 3. rade žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalovaný v 2.
rade si neuplatnil vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlo po podaní žaloby a u žalovaného
v 3. rade preukázateľne absentuje pasívna legitimácia v tomto konaní.

49. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická

alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie naproti
tomu ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ - žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti

(žalovaný) nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn.
3Cdo 192/2004).

50. Podľa súdnej praxe návrh na určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu má smerovať
proti tomu, kto si rovnako ako žalobca voči štátnemu orgánu uplatnil právo na vydanie predmetného

motorového vozidla z dôvodu, že tvrdí, že má voči tomuto motorovému vozidlu vlastnícke právo.

51. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že žalovaný v 2. rade si pôvodne na OR PZ,
Odbore kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi uplatnil nárok na vydanie predmetného motorového
vozidla, avšak v tomto konaní, ako už žalobcom správne označený pasívne legitimovaný subjekt

prehlásil, že sa nedomáha žiadnych užívacích ani vlastníckych práv voči predmetnému motorovému
vozidlu a že voči žalobcovi nemá žiadne pohľadávky, ani iné nároky súvisiace s predmetným motorovým
vozidlom. Na základe uvedeného súd žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

52. Žalovaná v 3. rade vzniesla dôvodnú námietku jej nedostatočnej pasívnej legitimácie v tomto konaní,
preto súd žalobu voči nej zamietol. Rozhodol tak potom, čo vzal za preukázané, že žalovaná v 3. rade
nebola, ani nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a ani si neuplatňuje vlastnícke právo na
predmetné osobné motorové vozidlo, teda nečiní si nárok na zaistenú vec a ani o sebe netvrdí, že je jej
vlastníkom. Nie je teda nositeľom práv a povinností, o ktoré v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva

ide. V súvislosti s týmto rozhodnutím súd odkazuje na doterajšiu ustálenú judikatúru súdov Slovenskej
republiky, príkladne na rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/207/2011-165 zo dňa 20. 11.
2012 a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/78/2016-10 zo dňa 10. 2. 2016. V závere teda
súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade neexistuje spor.

53. Žalovaný v 1. rade sa podľa oznámenia Prezídia Policajného zboru, Úradu medzinárodnej policajnej
spolupráce, Národná ústredňa SIRENE so sídlom v Bratislave, doručené Okresnému riaditeľstvu PZ,
Odbor kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi dňa 25. 5. 2020 vyjadril, že ako právoplatný majiteľ
predmetného zaisteného vozidla má záujem o jeho vrátenie. Na základe uvedeného oznámenia, ktoré
bolo informatívne doručené aj žalobcovi, tento správne označil ako pasívne legitimovaný subjekt v tomto

konaní žalovaného v 1. rade.

54. Žalovaný v 1. rade sa na tunajšom súde nedomáhal určovacou žalobou v zákonnej lehote po
prevzatí oznámenia o zaistení motorového vozidla vlastníckeho práva k nemu tak, ako to učinil žalobca.
V tomto konaní bol pasívny, k žalobe sa nevyjadril. Nepredkladal žiadne dôkazy procesného útoku,

ktorými by poprel tvrdenia žalobcu o zakúpení užívaní a držbe zaisteného motorového vozidla, preto
súd rozhodoval o nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade ako nositeľovi povinnosti, o ktorej išlo
v konkrétnom konaní a voči žalovanému v 1. rade, ako vecne pasívne legitimovanému subjektu, žalobe
žalobcu vyhovel.55. Žalobca v tomto konaní odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu kúpnou zmluvou, na základe
ktorej nadobudol vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu. Z jeho účastníckej výpovede

a z písomného vyjadrenia žalovaného v 2. rade a podporne z písomného prehlásenia konateľa
spoločnosti TSOLITERA, s. r. o. súd vzal za preukázané, že žalobca po dobu viac ako 3 rokov riadne
užíval zaistené motorové vozidlo bez toho, aby vznikli akékoľvek pochybnosti o právnom stave vozidla.
Žalobca bol dobromyseľný pri kúpe predmetného zaisteného vozidla, že patrí predávajúcemu a bol
dobromyseľnýajpojehozakúpení,žemuvozidlopatrí,pričomžiadneokolnostinenasvedčovalitomu,že

vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Zaistené vozidlo podstúpilo technickú kontrolu, registráciu prevodu
vlastníctva na príslušných štátnych úradoch v Českej republike, pričom ani v jednom prípade mu nebolo
oznámené, žeby malo byť vozidlo odcudzené, alebo pochádzalo z trestnej činnosti. Žalobca bol teda
dobromyseľný v tom, že vozidlo je bez právnych vád. Až v marci 2020 mu bolo oznámené, že predmetné
vozidlo je v pátraní ako odcudzené. Žalobca v tomto konaní preukázal, že zakúpil motorové vozidlo
od predávajúceho – občana Talianska, od okamihu zakúpenia užíval predmetné motorové vozidlo až

dovtedy, kým ho neposkytol na skúšobnú jazdu žalovanému v 2. rade, s ktorým však k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo. Okrem žalobcu sa v tomto konaní žiaden iný subjekt k vlastníckemu právu k zaistenému
motorovému vozidlu nehlásil, preto súd nároku žalobcu za použitia ustanovení §§ 126, 132 ods. 1 a §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

60. Žalobca mal v konaní voči žalovanému v 1. rade plný úspech, preto v zmysle zásady úspechu
v konaní mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade.

61. Voči žalovanému v 2. a 3. rade bol žalobca neúspešný, žalovaný v 2. rade nepožadoval od žalobcu

náhradu trov konania, preto súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

62. Žalovaný v 3. rade bol v konaní úspešný z dôvodu vznesenej námietky jeho nedostatočnej pasívnej
legitimácie a požadoval od žalobcu náhradu trov konania. Súd priznal žalovanému v 3. rade voči
žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko u žalobcu nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by ho voči žalovanému v 3. rade k náhrade trov konania nemal zaviazať. Žalobca bol
v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý len formálne navrhol súdu, aby prihliadal
pri rozhodovaní o trovách konania na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré však
v tomto konaní nekonkretizoval, nepredkladal žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, aké sú
majetkové, sociálne, osobné a iné pomery žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.