Rozsudok – Rozvod ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221206358
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1221206358.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XX, E., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so
sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti manželke: D. F. C., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XX, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., Šafárikovo
námestie 2, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní rodičov proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. februára 2023, č.k. 11P/188/2021-609, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. m e n í tak, že otec je
povinný platiť výživné na maloletú I. v sume 550 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk
matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.04.2023 do 29.05.2024 v sume 2.773,25 Eur
sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 80 Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. F. C., G. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 05.07.2014, zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Podunajské Biskupice, zv. č. 14, roč. 2014, str.
134, por. č. 29 (výrok I.). V časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti zastupovania
a spravovania majetku a v časti úpravy stretávania otca s maloletou schválil rodičovskú dohodu uzavretú

v nasledovnom znení:
1. Maloletá I. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
2. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
3. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. každý nepárny týždeň od pondelka od 16:00 hod do
utorka do 8:00 hod a od piatku od 16:00 hod do nedele do 19:10 hod. a každý párny týždeň v stredu
od 16:00 hod do 19:10 hod.
Miestom prevzatia maloletej je predškolské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje. Miestom odovzdania

maloletej je miesto bydliska matky s výnimkou utorka, kedy otec odovzdá maloletú do predškolského
zariadenia. V prípade neprítomnosti maloletej v predškolskom zariadení je miestom odovzdania a
prevzatia maloletého dieťaťa miesto bydliska matky (výrok II.). Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že
otec je povinný platiť výživné na maloletú I. C. v sume 350 Eur mesačne, splatné vždy do 15. dňav mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva (výrok
III.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ (manžel aj otec maloletej)

sa domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. na
čas po rozvode. Dôvodil, že manželstvo je len formálne, neplní svoj účel, je trvalo rozvrátené. Čo
sa týka osobnej starostlivosti, s manželkou sa nevedeli dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti,
psychológ im povedal, že pre dieťa vo veku maloletej je vhodné zachovať kontinuitu výchovného
prostredia, preto nateraz žiada zveriť dcéru do osobnej starostlivosti manželky, keď manželka mu pred

psychológom potvrdila, že mu umožní styk s dcérou v rozsahu, v akom ho chce mať. Preto nie je
nevyhnutné styk upravovať. Pokiaľ sa týka výživného, navrhol prispievať sumou 200 Eur mesačne.
Manželka súhlasila s tým, aby súd manželstvo rozviedol. Súhlasila so zverením maloletej do jej osobnej
starostlivosti, nesúhlasila však s výškou výživného, navrhovala toto určiť sumou 600 Eur mesačne.
Navrhovateľ uviedol, že zabezpečuje starostlivosť o dcéru v podstatnej miere, čo treba zohľadniť pri
určovaní výživného. Matka opomína svoj vlastný príjem zo zamestnania a tiež skutočnosť, že možnosti

a schopnosti rodičov sú rovnaké, keď obaja majú rovnaké vzdelanie vysokoškolské v odbore právo,
životná úroveň otca nie je o nič vyššia ako matkina. Takéto matkou navrhované výživné by zohľadňovalo
želanú vyššiu životnú úroveň matky maloletej. Žiadal zohľadniť, že odhliadnuc od nocí je maloletá de
facto v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zabezpečuje starostlivosť o dieťa počas 40% času,
keď maloletá nie je v škôlke a nespí, stretáva sa s ňou v podstate každý druhý deň. Na základe

uvedeného a súdnej praxe je namieste vychádzať z maximálnych reálnych výdavkov na 3,5 ročné
dieťa v sume 300 Eur mesačne. Zdôraznil, že zhodnotenie cenných papierov sa pohybuje na úrovni
1-2% ročne, pokiaľ by tieto predal, mali by čistý zisk cca 2.000 Eur. Následne by ale museli zaplatiť
pokutu za predčasné splatenie, takže žiaden zisk by nebol. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom,
že by mal príjem 800 Eur mesačne z cenných papierov, takéto tvrdenie matky je fabulácia. Následne

matka konštatovala, že jej životná úroveň je rozhodne nižšia ako otcova. Otcom uvedené primerané
skutočné mesačné výdavky na maloletú v sume 300 Eur sú neprimerané, maloletá nie je v striedavej
starostlivosti. Týždenne pripadá 148 hodín na matku a 20 hodín na otca, čo predstavuje 12% času otca.
Súd z výpisu listu vlastníctva zistil, že matka a otec sú podielovými spoluvlastníkmi obaja o veľkosti
podielu 1 bytu č. XXX v bytovom dome na D. J. XX, E. K., katastrálne územie G.. Otec maloletej je

podielovým vlastníkom 4/12 rodinného domu č. súpisné XXXX a pozemkov záhrada, zastavané plocha
a nádvorie nachádzajúcich sa v L. E. K., v katastrálnom území B. E.. Matka mala v období od januára
2022 do augusta 2022 priemerný čistý mesačný príjem 1.369,11 Eur. Z daňového priznania za rok
2021 súd zistil, že otec maloletej mal úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 52.073,30
Eur a základ dane vo výške 45.616,46 Eur. Z majetkového priznania sudcu za rok 2021 súd zistil,

že otec je okrem už spomínaných nehnuteľností výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla
zn. BMW rok výroby 2015 a bezpodielovým vlastníkom osobného motorového vozidla zn. BMW rok
výroby 2018, spolu s manželkou má taktiež v bezpodielovom vlastníctve akcie, ktoré nadobudol za
kúpnu cenu 38.433,48 Eur a pohľadávku z investičného účtu v sume 18.116,27 Eur. Ostatné vklady na
účtoch otca sú vo výške 16.600 Eur a podiely v ďalších spoločnostiach, I. a fondoch činia 33.266,15

Eur. Čistý príjem otca z výkonu funkcie sudcu bol vo výške 38.592,69 Eur. Z poistnej zmluvy J. G. súd
zistil, že otec hradí poistku vo výške 182,07 Eur, z toho suma na poistku otca predstavuje 167,22 Eur
a na poistku maloletej 14,85 Eur. Matka vyčíslila výdavky na domácnosť, bývanie 450 Eur, TV 25,88
Eur, domáce potreby, drogéria, potraviny 440 Eur (300 Eur je strava na maloletú, 140 Eur strava pre
matku), pohonné hmoty 150 Eur, výdavky na vozidlo, poistky, diaľničné známky 220 Eur. Výdavky na

maloletú vyčíslila za školné vrátane krúžkov 45,60 Eur, stravné 44 Eur, ZRPŠ 2,50 Eur, ošatenie, obuv
120 Eur, lieky 60 Eur, psychologická pomoc 50 Eur, výchovno-vzdelávacie pomôcky 70 Eur, herne,
športoviská, výstavy 80 Eur, hračky 50 Eur, strava 300 Eur. Otec vyčíslil svoje mesačné náklady spolu
na sumu 2.950 Eur pozostávajúcej z nasledovných položiek: 650 Eur nájomné za byt v M., 300 Eur
alikvotná časť hypotéky na byt vrátane alikvotnej časti príspevkov do fondov, strava 240 Eur, drogéria

a lieky 100 Eur, ošatenie a obuv 150 Eur, vozidlo BMW 140 Eur (poistenie a servis.), palivo 180 Eur,
druhé vozidlo BMW X1 (poistenie a servis) 65 Eur, životné poistenie jeho a maloletej 182 Eur, telefón 35
Eur, onkologické poistenie 15 Eur, internet 21 Eur, psychologické poradenstvo (maloletej ako i rodičom)
170 Eur , sporenie maloletej 200 Eur (resp. už len 50 Eur), ďalej spláca úver, z ktorého sa kúpili aj
podielové fondy 300 Eur, výživné 200 Eur. Otec taktiež vyčíslil mesačné výdavky na maloletú hradené

otcom: strava 30 Eur, poplatky v zdravotníckom zariadení + pomôcky (ortopedická obuv) 30 Eur, knihy,
hračky a vstupy na podujatia 50 Eur. Otec uviedol, že nevykonáva žiadne aktivity, ktoré by mali mať
charakter obchodovania. Toto v konaní bolo aj preukázané. Uvedené vyplýva z jeho majetkového
priznania. Nie je preto zrejmé na základe akej úvahy sa má vykonávať dôkaz a to predkladanie výpisovz účtu N.. Otec predložil výpisy z roky 2021, 2022 z účtu N.. Prostriedky tam vedené budú predmetom
vyporiadania BSM medzi rodičmi maloletej. Otec pristúpil k predaju cenných papierov, ktoré mali obaja
účastníci zakúpené. K októbru 2022 boli cenné papiere predané a finančné prostriedky prevedené na

účet, je dokázané, že ním deklarované tvrdenie o investíciách 100.000 Eur bolo pravdivé. Vzhľadom
na rozhodnutie súdu o určení výživného na maloletú na čas do rozvodu manželstva vo výške 350
Eur skonštatoval, že súd určil výživné v takejto výške, pričom matka na výživu maloletej podľa svojich
možností neprispieva, resp. potreby maloletej uhrádza de facto iba otec. Kolízny opatrovník uviedol, že
súhlasí so schválením rodičovskej dohody a výživné navrhol vo výške 350 Eur. Prokurátor uviedol, že

súhlasí so schválením rodičovskej dohody, výživné navrhol v sume 400 Eur mesačne. Právne súd prvej
inštancie vec posúdil podľa § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, 6 § 25 ods. 1, § 62, § 75 ods.
1 prvá veta Zákona o rodine, podľa čl. 3, čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania spolu dlhodobo nežijú, nehospodária spolu,
intímne sa nestýkajú. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným
postojom oboch rodičov. Manželstvo si už nemôže plniť svoj účel, od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil povahové a názorové
rozdielnosti oboch manželov, ktoré viedli k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu. V časti
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva súd schválil navrhovanú dohodu
rodičov, keď maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok
budú obaja rodičia a upravil styk otca s maloletou keď mal za to, že uvedená dohoda je v súlade

so záujmami a potrebami maloletého dieťaťa. V otázke výživného boli predstavy rodičov rozdielne.
Matka žiadala výživné 600 Eur mesačne, otec trval na výživnom vo výške 200 Eur mesačne. Súd
po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností a predložených dôkazných prostriedkov upravil
výživné otcovi v sume 350 Eur mesačne. Skonštatoval, že matka bola od 17.12.2021 do 14.01.2022
evidovanána úradepráce,bolajejpriznanápodporavnezamestnanostivcelkovejvýške743,30Eur.Od

15.01.2022 je zamestnaná na O. P. Q. so základným funkčným mesačným platom cca 1.320 Eur netto.
Poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 Eur do 30.06.2022, do 31.12.2022 vo výške 30 Eur mesačne
a od 01.01.2023 60 Eur mesačne. Býva v 4-izbovom byte spolu s maloletou, ktorý má s manželom
v podielovom spoluvlastníctve. Mesačne hradí na bývanie 450 Eur. Otec maloletej pracuje ako sudca na
F. Q. P. M., jeho mesačný príjem za posledný rok predstavoval sumu 3.200 eur netto. V súčasnosti býva

sám v 3-izbovom prenajatom byte v M., za ktorý mesačne platí nájom 650 Eur. Pravidelne hradí alikvótnu
časť hypotekárneho úveru a časť fixných nákladov na byt, celkovo v sume 300 Eur. Spláca bezúčelový
úver 300 Eur mesačne, ktorý si ako manželia vzali na bežnú spotrebu a kúpu podielových fondov.
Cenné papiere v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú v hodnote 100.000 Eur. Vyčíslil mesačné
výdavky na maloletú, ktoré hradí a to strava 30 Eur, poplatky v zdravotníckom zariadení + pomôcky

30 Eur, knihy, hračky, vstupy na podujatia 50 Eur. Súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmov,
výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov. Matkou navrhovanú výšku výživného súd považoval
v súčasnom období za neprimeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré má iba bežné náklady
súvisiace so zabezpečením výživy, ošatenia, zdravotnej starostlivosti, pričom zohľadnil aj aktuálne
vynakladané výdavky na občasné psychologické poradenstvo. V neposlednom rade treba poukázať i na

tú skutočnosť, že matka požadovala 600 Eur mesačne v čase, keď ešte nebola zamestnaná a potom,
ako získala pravidelný príjem, túto skutočnosť vôbec v navrhovanej výške výživného nezohľadnila.
Po preštudovaní výdavkov matky na maloletú súd dospel k záveru, že v mnohých smeroch sú tieto
nadhodnotené. Konkrétne mal za to, že napr. výška výdavkov za ošatenie, voľnočasové aktivity, herne,
výstavy, hračky nezodpovedajú potrebám dieťaťa vo veku štyroch rokov. Takisto výdavok na stravu

maloletej v sume 300 Eur mesačne považoval za nadhodnotený. Uvedené výdavky súd teda vyhodnotil
ako umelo navyšujúce náklady na dieťa a výživné navrhované matkou v sume 600 Eur mesačne
považoval súd za neprimerane vysoké, nezodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej. Maloletá I.
začala navštevovať materskú školu, súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom detí sú spojené
vyššie výdavky osobnej potreby, avšak mieru opodstatnenosti výdavkov musí náležite a starostlivo

zvažovať. Matka počas konania upriamovala pozornosť na príjmy otca, ktoré sú podľa jej názoru oveľa
vyššie ako deklaroval. Poukazovala na príjem z obchodovania na burze N.. Z výpisu z obchodného
účtu N. nijako nevyplýva zisk vo výške ovplyvňujúcej zásadne príjmy otca. Taktiež uvedená skutočnosť
nevyplynula ani z majetkového priznania sudcu. Ak by sa aj preukázal príjem otca z obchodovania
s cennými papiermi, potencionálny príjem spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po

rozvode manželstva bude predmetom ich vyporiadania. Opakovane súd zdôraznil, že ak by sa aj
preukázal vyšší príjem otca ako deklaroval v korelácii zo zistenými odôvodnenými potrebami maloletej,
by uvedená skutočnosť nemala podstatnejší význam pri rozhodovaní o výške výživného na dieťa,
nakoľko už preukázaný príjem otca možno považovať za nadštandardný. Maloletá sa navyše nachádzaiba v predškolskom veku, pričom k podstatnejšiemu nárastu výdavkov na dieťa dôjde až nástupom do
školy. V neposlednom rade bolo nutné zohľadniť i príspevky poskytované štátom, t.j. zvýšený daňový
bonus a prídavky na dieťa, ktoré sa zvýšili od začiatku kalendárneho roku celkovo na sumu 200 Eur,

čo matka v konaní nijako nezohľadňovala. Súd akceptoval odôvodnené potreby maloletej v maximálnej
sume450Eur.Súdmalzato,ževýživnévovýške350Eurzodpovedáodôvodnenýmpotrebámmaloletej,
zohľadňuje skutočnosť, že na výživnom na dieťa sa majú podieľať obaja rodičia. Zohľadňuje príjmy,
výdavky a majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň a v neposlednom rade odôvodnené
potreby dieťaťa s ohľadom na jej vek a s prihliadnutím na to, že otec je ochotný podieľať sa na výživnom

aj dobrovoľnými platbami nad rámec výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie navrhovateľ
i manželka. Navrhovateľ/otec v odvolaní uviedol, že sa odvoláva voči výroku III. ktorým ho súd zaviazal
na platenie výživného v sume 350 Eur mesačne. Dôvodil, že súdom ustálené potreby maloletej I. v sume
450 Eur mesačne považuje za nereálne. Takto ustálená suma je reálnejšia ako matkou deklarovaných

820 Eur mesačne, reálne odôvodnené potreby maloletej však predstavujú sumu maximálne 300 Eur
mesačne a sú tvorené položkami: stravné vrátane stravy v škôlke 80 Eur, školné vrátane krúžkov 45
Eur, ošatenie, obuv 60 Eur, drogéria a detské potreby 20 Eur, návštevy lekárov a lieky 12 Eur, výdavky
na výchovno-vzdelávacie pomôcky a knihy 20 Eur, hračky 20 Eur, výdavky na doplnkové aktivity 40
Eur, takže súdom určené výživné je vyššie, ako sú celkové reálne odôvodnené potreby maloletej I..

Mnohé z týchto výdavkov platí otec sám, pretože približne 40% času z bdelého stavu, keď maloletá nie
je v škôlke, trávi s otcom. Nie je možné akceptovať ani záver súdu ohľadne odôvodnených výdavkov
súvisiacich s návštevou herní, športovísk. Maloletá je neprestajne chorá podľa tvrdení matky, dlhodobo
matka v konaní tvrdí, že má často nariadený pokojný režim v domácom prostredí, bez kolektívu. Je
logické, že v takom prípade nemá iné výdavky ako sú výdavky na jej základné potreby. V konaní bolo

taktiež dokázané, že otec zabezpečuje potreby dcéry plnením aj mimo výživného, čo súd konštatoval, no
nezohľadnil. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Bez ohľadu na príjem otca, aj matka
je povinná podieľať sa na výžive svojho dieťaťa. Rozdiel medzi súdom ustálenou sumou odôvodnených
potrieb maloletej I. vo výške 450 Eur a určeným výživným 350 Eur je 100 Eur. Iba prídavok na dieťa,
ktorý matka poberá od štátu, je v súčasnosti 60 Eur. Zostáva potom 40 Eur, ktoré by potom mala platiť

matka z vlastného zárobku na uspokojovanie potrieb dcéry ak platí súdom zistený skutkový stav, že
otec sa podieľa na výživnom aj priamymi platbami nad rámec výživného. Matka teda de facto zo svojho
zárobku na maloletú I. nič nevynakladá. Potreby dcéry zabezpečuje výlučne otec a štát. Odhliadnuc od
nocí je maloletá de facto v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, počas tohto času, keď je dcéra u otca,
zabezpečuje maloletej stravovanie, bývanie, ošatenie, dopravu, voľnočasové aktivity. Otec má počas

tohto času s maloletou výdavky na jej starostlivosť a pôvodné domáce prostredie je stále v nehnuteľnosti
v jeho podielovom spoluvlastníctve, ktorej zariadenie patrí do BSM a ktorú otec financuje splácaním
hypotéky a úhradou časti režijných nákladov. Je všeobecne známou skutočnosťou, že počnúc januárom
2023 sa zvýšili rodinné prídavky, navýšil sa daňový bonus. Otec nemá zo žiadnych štátnych dávok
vyplácaných na maloletú I. príjem. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil zvýšené výdavky, ktoré je otec

nútený na rozdiel od matky, v súčasnosti vynakladať. Kým matka býva v spoločnom byte, ktorý majú
rodičia v podielovom spoluvlastníctve, otec na úhradu nákladov spojených s užívaním spoločného bytu
stále prispieva, no býva v prenajatom byte v M., ktorý ho stojí mesačne 650 Eur, ktorý si hradí výlučne
sám. Popri úhrade nájomného vo výške 650 Eur hradí splátku hypotekárneho úveru, splátku správcovi
adaňzaspoločnýbyt,hocijemubránenétentobytužívať.Otecjenútenýnastyksmaloletouvynakladať

mesačne nemalé náklady na pohonné hmoty, nakoľko za maloletou cestuje z M. do E. a späť. Keďže
pracuje v M., jeho cesty z M. do E. sú nevyhnutnosťou, tak má zvýšené výdavky na pohonné hmoty
voči matke v sume 180 Eur. Bol tiež nútený si do novo prenajatého bytu zabezpečiť potrebné veci,
napr. aj zariadenie detskej izby pre maloletú. Súd určil výživné na maloletú I. vo veku štyroch rokov ako
neprimerane vysoké, nezohľadňujúce aj povinnosť matky prispievať na výživu maloletej podľa svojich

schopnostíamožností.Matkadopravidelnýchvýdavkovmesačnýchzahrnulaajtieplatby,ktoréuhrádza
pravidelne otec (lekár, lekáreň a pod.). matka pod prísľubom ešte z roku 2021, že odkúpi otcov podiel
na byte na D. najneskôr do 31.08.2022 dosiahla, že otec sa presťahoval do prenájmu s čím mu vznikli
výdavky, svoj sľub matka nedodržala, nájomné otca neuznáva a spochybňuje, v užívaní spoločného
bytu mu bráni, platby za užívanie tohto bytu však prijíma. Jedným z nezhôd medzi rodičmi boli práve

výdavky,ktorématkakaždomesačnevytvárala,nadštandardnépredstavymatky(operačnéakozmetické
zákroky v súkromných zdravotníckych zariadeniach presahujúce aj 1.000 Eur), pravidelný výdavok
na kaderníčku 150 Eur boli dôvodom, pre ktorý bolo ich hospodárenie bežne v deficite. Otcove príjmy
a majetkové pomery boli preukázané a nie sú v žiadnom prípade vyššie ako v čase pred rozchodommanželov. Návrh matky na určenie výživného v tomto konaní je motivovaný najmä jej presvedčením, že
vzhľadom na vyšší príjem zo zamestnania, ktorý oproti nej dosahuje otec je povinný iba otec uhrádzať
všetky náklady súvisiace s potrebami maloletej I., resp. uhrádzať tieto potreby v takej nadhodnotenej

sume, aby mala z výživného priamy úžitok aj samotná matka. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku zmeniť a určiť výživné v sume 200 Eur mesačne.

3. Manželka/matka maloletej v odvolaní uviedla, že ho podáva voči výrokom III. a IV., navrhuje
v napadnutých výrokoch rozsudok zmeniť, otcovi určiť prispievať na výživu maloletej v sume 600

Eur mesačne. Dôvodila, že zistenia súdu prvej inštancie ohľadne príjmu otca z funkcie sudcu sú
zmätočné, keď na jednej strane konštatuje, že príjem otca zistený z iného konania za obdobie od
októbra 2021 do septembra 2022 bol 3.273 Eur, však v bode 70 konštatuje, že mesačný príjem otca
za posledný rok predstavoval 3.200 Eur netto. Súd nezohľadnil vyplácaný bonus otcovi za mesiace
november a december 2021 a mesačné paušálne náhrady v úhrnnej hodnote 1.811 Eur za 11 mesiacov,
čo predstavuje čistý mesačný príjem otca za obdobie november 2021 až september 2022 vo výške

3.446,55 Eur. Z rozsudku tiež nie je zrejmé ktorým obdobím má byť podľa súdu obdobie posledného
roka uvádzané v rozsudku. Súd dňa 01.02.2023 zohľadňoval daňový bonus, či zvýšenie príspevku
na dieťa štátom, avšak matke v čase vyhlásenia rozsudku nebola vyplatená žiadna takáto platba.
Konkrétne školné sa zvýšilo zo sumy 27 Eur na 75 Eur mesačne, stravné zo sumy 44 Eur na 63 Eur
mesačne, aktuálne výdavky na materskú školu tak predstavujú 96,60 Eur vrátane krúžkov v škôlke

a sumu 63 Eur za stravu spolu 159,60 Eur mesačne. Ide o zvýšenie o cca 70 Eur mesačne ako
celok. Súd postupoval v rozpore s princípom spravodlivosti, keď na strane matky vyhodnotil zvýšenie
príjmu vo forme zvýšeného daňového bonusu, ktorý jej však ešte nebol v čase rozhodovania vyplatený,
pričom však k tomuto dátumu ani len nezisťoval príjem a majetkové pomery na strane otca. Súd
nevykonal riadne dokazovanie vo veci obchodovania otca s cennými papiermi na burze N.. Matka

v konaní uvádzala, že otec jej v mailovej komunikácii uviedol sumu prírastku na obchodnom účte
v decembri 2021 vo výške 23.169 Eur. Okrem toho v minulosti deklaroval, že má z obchodovania
na burze čistý príjem 800 Eur mesačne. Podľa majetkového priznania otca za rok 2021 je v kolónke
hodnota podielov v ďalších spoločnostiach uvedená suma 33.266,15 Eur, čo nezodpovedá tomu, čo
tvrdil otec na pojednávaní. Od začiatku konania otec tvrdil, že hodnota cenných papierov je 100.000 Eur,

toto však žiadnym spôsobom nepreukázal. Aby bol vykonaný dôkaz preukazujúci ako otec disponoval
s finančnými prostriedkami, predstavujúcimi investíciu v sume 100.000 Eur a či splatil bezúčelový úver
braný pre účely tejto jeho investície do burzy. Otec si opakovane v konaní vyčíslil a bol mu zohľadnený
výdavok v sume 300 Eur na splácanie bezúčelového úveru, ktorý mu od istého momentu zanikol.
Pokiaľ si otec bezdôvodne ponecháva sumu 100.000 Eur získanú zo zrušenia burzového účtu N.,

je tiež nutné túto skutočnosť zohľadniť ako aktívum na strane otca, ktorého existenciu otec potvrdil.
Takže namieta nedostatočnosť a nezákonnosť vykonania dokazovania vo vzťahu k zisťovaniu príjmovo-
majetkových pomerov otca v súvislosti s cennými papiermi. Samotná skutočnosť, že obchodovanie
otca s cennými papiermi vykonávané za účelom zisku s vysokou investíciou 100.000 Eur, vykonávané
popri vysokom zárobku z výkonu funkcie sudcu, je jasným znakom vysokej životnej úrovne otca, ktorý

si môže, resp. mohol dovoliť dlhodobo realizovať takúto, pre neho nie nevyhnutnú činnosť a preberať
na seba riziká s tým spojené. Dokazovanie vykonávané súdom prvej inštancie jednoznačne nebolo
realizovanézaúčelomriadnehozisteniaživotnejúrovneotca,jehoreálnychzárobkov,majetkuavýnosov
z majetku. Súd vzal do úvahy všetky otcom uvádzané výdavky, ktoré sú zhrnuté v bode 21 a 70
odôvodnenia, žiadne z týchto výdavkov neoznačil za nedôvodné, alebo také, na ktoré nebude prihliadať.

Matka opakovane namietala viaceré otcom uvádzané výdavky ako nedôvodné, súd sa so žiadnou
z jej námietok nevysporiadal. Čo sa týka nákladov na druhé vozidlo BMW X1 užívané matkou vo
výške 65 Eur mesačne namieta, že by otec mal s týmto vozidlom akékoľvek výdavky. Všetky výdavky
hradí výlučne matka, tieto aj preukázala. Výdavok otca na psychologické poradenstvo v sume 170 Eur
mesačne takisto namieta, nejedná sa v žiadnom prípade o pravidelný výdavok. Matka hradila poplatok

za vystavenie lekárskej správy 60 Eur, poplatok za filiálnu terapiu 300 Eur, a aktuálne iba ona hradí
náklady spojené so zakúpením pomôcok na filiálnu terapiu, ktorých výška ku dňu podania odvolania
predstavuje sumu 326,23 Eur. Otec uhradil iba jednorazový poplatok v zariadení Reocentrum a obuv
s doplatkom do 17 Eur, maximálne dvakrát ročne. Nájomné za byt v M. v sume 650 Eur nepovažuje za
odôvodnený, keďže sa nejedná o nevyhnutný výdavok otca, nakoľko otec má možnosť bývať v rodinnom

dome v B. E., ktorého je podielovým spoluvlastníkom a v ktorom býva už iba jeho starý otec. Tiež
je nedôvodný výdavok otca v sume 300 Eur na splátku bezúčelového úveru braného na investíciu
otca do burzy N.. Práve naopak, ide o výdavok na rizikové a stratové podnikanie ohrozujúce záujmy
maloletej. Nedôvodným výdavkom otca je aj výdavok na poistenie a sporenie maloletej, keďže ideiba o vlastné rozhodnutie otca sporiť maloletej, ktoré môže kedykoľvek zmeniť a poistku zrušiť, ako
aj urobil počas tohto konania, kedy sporenie znížil zo sumy 200 Eur mesačne na 50 Eur mesačne.
Navyše životné poistenie nie je nevyhnutným výdavkom, ktorý otec vynakladá hoci aj v prospech

maloletého dieťaťa. Namieta záver súdu, že v mnohých smeroch sú výdavky matky nadhodnotené.
Tvrdenie, že výdavok na stravu maloletej 300 Eur mesačne je nadhodnotený, považuje za svojvoľné
a šikanózne. Súd neprihliadol na výdavky matky na hygienu a drogériu vo výške 68,49 Eur mesačne,
čo je suma zodpovedajúca výdavku na strane matky a maloletej spolu. Na strane otca samého tento
výdavok akceptoval vo výške 100 Eur mesačne. Súd neprihliadol na výdavky matky na psychologické

sedenia maloletej. Obaja rodičia zhodne uviedli, že maloletá navštevovala psychologické vyšetrenia,
pravidelne navštevuje ambulanciu D. D. R., kde psychologické poradenstvo v rozsahu 45-50 minút stojí
60 Eur. Tvrdenia a dôkazy matky o výdavkoch s psychologickými vyšetreniami maloletej súd nevzal
do úvahy a nevysporiadal sa s nimi v napadnutom rozsudku. Na strane otca je uvádzaný pravidelný
mesačný výdavok v sume 170 Eur na psychologické poradenstvo a bol súdom akceptovaný. Súd tiež
skonštatoval, že u maloletej, čo sa týka zdravotného stavu, nebola preukázaná žiadna diagnóza. Súd

opomenul existenciu dôkazu správu klinickej psychologičky zo dňa 01.08.2022 so záverom subklinická
depresia, pričom sa nejedná o nezávažný stav, ktorý by bolo možné podceňovať a neriešiť. Otec
odmietol finančne participovať na výdavku za správu z psychologického vyšetrenia D. R., neparticipuje
na filiálnej terapii, ani na pomôckach pre maloletú. Preto tvrdenie súdu, že je nutné zohľadniť ochotu
otca podieľať sa na uvedených platbách nie je pravdivé. K nákladom na ošatenie a obuv maloletej

matka uvádza, že tieto zodpovedajú aktuálnym bežným cenám tovarov a služieb. Nezakupuje maloletej
ošatenie v značkových obchodoch, ale v bežných reťazcoch, nakupuje lacné odevy vo výpredajoch
a online. Apely súdu voči matke, že má vedieť hospodáriť, považuje za absurdné a šikanózne. Bez
povšimnutia súdu ostal poukaz matky, že sám otec sa odieva zásadne do značkových odevov a vyčíslil
si pravidelné výdavky na ošatenie a obuv v sume 150 eur mesačne. Otec dcére sám iniciatívne nehradí

žiaden krúžok, pričom matka si môže dovoliť dva elementárne krúžky v materskej škôlke. Suma 20
Eur mesačne na voľnočasové aktivity ledva pokryje dve vstupné na bežné atrakcie (kino, výstava,
ZOOpark,detskécentrum).Súdtotosvojerozhodnutieavýpočetnijakonezdôvodnil.Podľasúdnejpraxe
jeodôvodnenoupotreboukaždápotrebadieťaťa,ktorájevzáujmejehozdravéhovývinu,aktoumožňujú
majetkové pomery povinného rodiča. Súd neprihliadol na výdavok matky na osobné motorové vozidlo

v sume 312 Eur mesačne. Je zrejmé, že pravidelná i nepravidelná preprava autom je odôvodnenou
potrebou maloletej. Náklady na prepravu autom patria v dnešnej dobe medzi bežné výdavky. Maloletá
od narodenia používa tento typ prepravy. Matka užíva vozidlo, aby stihla naplniť fond pracovného času
a odovzdávať maloletú a vyzdvihovať v materskej škole a tiež na prepravu k svojej starej matke cca
1-2 krát mesačne. Otec niekoľkokrát v konaní šikanózne vyzýval matku, aby uviedla dôvod užívania

vozidla. Dokonca matku nútil prepravovať sa MHD. Výdavky spojené s prepravou autom vo vzťahu
k maloletej si uplatnil aj otec na 2 vozidlá spolu v sume 385 Eur mesačne a neboli súdom vyhodnotené
ako nadhodnotené, či nedôvodné. Všetky matkou vyčíslené náklady na maloletú sú s ohľadom na
príjmy a majetkové pomery otca odôvodnenými potrebami. Nie sú neprimerané. Zodpovedajú reálnym
výdavkom matky, ktoré podrobne uvádzala vo svojich podaniach. Nevymykajú sa z rámca bežných

potrieb maloletého 4-ročného dieťaťa, aktuálnych cien tovarov a služieb. Súd vyhodnotil príjmy otca iba
z funkcie sudcu ako nadštandardné, nie je preto dôvod limitovať jeho náklady na všetky bežné potreby
maloletej. Je tu dôvod zaviazať otca na plnenie výživného v takej výške, ktorá by pokrývala aj výdavky na
zabezpečenie vecí a služieb nadštandardnej hodnoty. Za svojvoľné a ústavne nekonformné z hľadiska
posúdenia výšky výživného považuje záver súdu, že výživné 350 Eur zohľadňuje i tú skutočnosť, že otec

je ochotný podieľať sa na výživnom aj dobrovoľnými platbami nad rámec výživného. Otec nie je ochotný
zaplatiť maloletej ani škôlku. Odmietol podieľať sa na platbách za psychologické poradenstvo filiálnu
terapiu, ako aj na mnohých ďalších výdavkoch. Naopak, svojim správaním dáva jasne najavo, že záujem
maloletej nie je jeho prioritou. Matka by záverom rada poukázala na zjavný nepomer v majetkových
pomeroch otca a matky a tiež deklarovaných výdavkoch otca. Kým otec len v roku 2023 už uskutočnil

výlet v hoteli Trinity v Senci, v mesiaci marec 2023 bol na pobyte v zahraničí, v čase Veľkej noci plánuje
dovolenku na Korfu, v mesiaci júl dovolenku v Grécku, v mesiaci august v Tatrách a to sú iba matke
známe dovolenky v jednom polroku 2023. Matke súd uznal mesačné výdavky 20 Eur na voľnočasové
aktivity s dcérou, čo v preklade znamená, že v letných mesiacoch matka plánuje dovolenku v rozsahu 5
týždňov s maloletou, na čo matka šetrí takmer celú svoju celoročnú dovolenku a bude jej môcť nakúpiť za

sumu 20 Eur mesačne presne 8 vstupov mesačne na letné kúpalisko Rača-Krasňany. Maloletá má právo
podieľať sa na životnej úrovni otca ako majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča. Prvoradý je záujem
maloletej, nie otca. Všetky odôvodnené potreby maloletej sú rovnako dôležité, aby mala rovnakú životnú
úroveň ako otec. Súd určil otcovi výživné v sume zodpovedajúce 10,16% jeho čistého príjmu, čo je sumaznačne pod hranicou výšky výživného, na ktoré sú povinní rodičia zaviazaní podľa rozhodovacej praxe
súdov v SR a ČR, kde pri určení výšky výživného táto predstavuje cca 20% z čistého mesačného príjmu
povinného rodiča.

4. Okresná prokuratúra k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že sa stotožňujú s napadnutým
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom, považujú ho za vecne správny. Súd prihliadol na
majetkové pomery oboch rodičov, vrátane toho na ich príjmy a výdavky. Zohľadnil aj odôvodnené potreby
maloletej. Navrhli v napadnutej časti rozsudok potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniam rodičov uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia
výživného považuje za vecne správny. Navrhuje ho potvrdiť.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca sa opätovne vyjadrila k jednotlivým výdavkom maloletej
a ich odôvodnenosti, k daňovému bonusu, k príjmu otca, jeho životnej úrovni, jeho výdavkom, rovnako

ako vo svojom odvolaní.

7. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky sa opätovne vyjadril k obchodovaniu s cennými
papiermi, k nadhodnoteniu výdavkov na maloletú a to totožne ako vo svojom odvolaní a vo svojich
vyjadreniach vo veci.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas
a oprávnenými osobami – rodičmi maloletej I. (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu

predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaných odvolaní (§ 65 CMP), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je
dôvodné a odvolanie matky maloletej je čiastočne dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11P/188/2021 je rozvod manželstva
účastníkov A. B. C. a D. F. C. a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej I. C., nar.
XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým na čas po rozvode manželstva určil otcovi maloletej
prispievať na jej výživu sumou 350 Eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku

o rozvode manželstva a určil nedoplatok na zročnom výživnom.

10.Vpriebehuodvolaciehokonaniamatkamaloletejpodanímzodňa9.10.2023doručenýmodvolaciemu

súd dňa 12.10. 2024 namietala zaujatosť sudcov Krajského súdu Trnava vrátane sudcov JUDr.
Hýbelovej, Mgr. Benku a Mgr. Arnouldovej, žiadala o ich vylúčenie a prikázanie veci inému súdu.
V zmysle ust. § 53 ods.1 veta prvá CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich
dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. V námietke zaujatosti matka
uviedla, že dňa 27.09.2023 sa dozvedela o zložení senátu, ktorému bola vec pridelená. Námietku

zaujatosti podala až dňa 12.10.2023, teda po uplynutí zákonom určenej 7 dňovej lehoty. Odvolací
súd preto na uvedenú námietku v zmysle ust. § 53 ods.1 veta druhá CSP neprihliadol a vec
nepredložil nadriadenému súdu. Členovia senátu 11CoP oznámili predsedovi Krajského súdu v Trnave
skutočnosti, pre ktoré sú vylúčení z prejednania a rozhodnutia v danej veci. Predseda Krajského súdu
v Trnave uznesením zo dňa 15.03.2024, sp.zn. Spr.149/24 rozhodol o nevylúčení uvedených sudcov

z prejednávania a rozhodovania danej veci.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania
správne vyhodnotil. Na prejednávanú vec použil správne zákonné ustanovenia, avšak pri ich aplikácii

na zistený skutkový stav dospel k nesprávnemu záveru o výške vyživovacej povinnosti otca.

12. Z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa naživotnej úrovni oboch rodičov. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 75 ods. 1
veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vyživovacia povinnosť rodičov k

deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine významné postavenie a zaťažuje
oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, teda pri
určovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.Vychádzasazindividuálnychschopností,
možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75). V konaní treba zisťovať pravidelné aj
nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním (nájomné, údržba a prevádzka bytu,

domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a
domácnosť,inýmivyživovacímipovinnosťami,poistnýmiplneniami,sporením,pôžičkamiaúvermiapod.
Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami
na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej povinnosti je uspokojenie všetkých
nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť,
že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od veku dieťaťa, jeho schopností,

duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov, voľnočasových aktivít, školského
zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba odstupňovania miery týchto potrieb.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú starostlivosť rodiča o dieťa, ani
zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná
úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby

žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o rodine. Komentár. Praha:
Panorama, 1989, 434 s.).

13. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloletá mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 4 roky a 3
mesiace, navštevovala a stále navštevuje materskú školu, žije spolu s matkou v rodinnom dome, ktorý

majú rodičia v podielovom spoluvlastníctve a na kúpu ktorého im bol poskytnutý hypotekárny úver.
Okrem bežných výdavkov mala matka zvýšené výdavky na maloletú v súvislosti s psychologickým
poradenstvom. Otec sa s maloletou stretáva v zmysle súdom upraveného styku. Matka bola zamestnaná
ako štátny zamestnanec v štátnej službe na O. P. Q. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.320
Eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus, ktorý je zohľadnený vo výške príjmu. Inú vyživovaciu

povinnosť nemá. Od 15.05.2024 je matka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá
skutočnosť však nemá dopad na určenie výživného, keď pri jeho určení sa vychádza z príjmu
dosahovaného za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu. Otec maloletej žije v prenajatom byte v M., kde
za nájom platí 650 Eur mesačne, ktorý výdavok odvolací súd považoval za dôvodný, napriek tomu, že
je menšinovým spoluvlastníkom v rodinnom dome, v ktorom býva jeho starý otec. V súvislosti s bytom

v podielovom vlastníctve otec uhrádza 300 Eur mesačne, z ktorej sumy cca 2/3 tvorí alikvótna časť
splátky úveru a cca suma do 100 Eur úhrady služieb súvisiacich s bývaním. Otec maloletej vykonáva
funkciu sudcu na F. Q. P. M., súd prvej inštancie zistil príjem otca za rok 2021 v sume 3.216 Eur netto
mesačne a za obdobie od októbra 2021 do septembra 2023 vo výške 3.273 Eur mesačne. Majetkové
priznania sudcov sú verejne dostupné, odvolací súd zistil, že za rok 2022 mal otec maloletej čistý

príjem 3.468 eur mesačne. Je výlučným vlastníkom motorového vozidla BMW r.v. 2015 a bezpodielovým
spoluvlastníkom motorového vozidla BMW r.v. 2018. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ sa týka
obchodovania otca na burze N. odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie tu vykonal dostatočné
dokazovanie a zistil, že k októbru 2022 boli cenné papiere predané a finančné prostriedky prevedené
na účet a budú predmetom vyporiadania BSM.

14. Medzi rodičmi boli sporné odôvodnené náklady maloletej a ich výška. V reálnom živote nie je
možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle slova, a nie je
možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa mali rovnakou mierou podieľať obidvaja
rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu

bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj
o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia /návšteva a
čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena rodiny/
alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté
výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia

povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

15. Vzhľadom k nemožnosti v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa
v širšom zmysle bolo rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu ustálené určovanie výživnéhov rozsahu 20 – 30 % z čistého príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti, samozrejme
so zohľadnením, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami

relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr.
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú
rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú
úpravu výživného, avšak bola však vypracovaná Metodika výpočtu výživného vypracovaná v rámci
Národného projektu: Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov

v rodinnoprávnej agende, za účelom zjednocovania procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov,
ktorá je materiálom odporúčacieho charakteru a v zmysle ktorej predstavuje primerané výživné na jedno
dieťa v predškolskom veku podiel z priemerného čistého príjmu povinného rodiča vo výške 18%.

16. Odvolací súd mal za to, že súdom prvej inštancie určené výživné nie je určené správne. Maloletá
je zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju aj riadne zabezpečuje a ktorá vzhľadom k veku

maloletej svoju vyživovaciu povinnosť voči nej tak pokrýva z väčšej časti osobnou starostlivosťou. Otec
sa s maloletou stretáva pravidelne, rozsah styku odvolací súd považoval za bežný, bez vplyvu na
výšku výživného. Náklady na maloletú, okrem nákladov spojených s psychologickým poradenstvom
považoval odvolací súd za bežné, primerané veku. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojichrodičov,tedaajpovinnéhorodiča,aodôvodnenoupotreboujekaždájejpotreba,ktorájevzáujme

jej zdravého vývinu, ak to umožňujú majetkové pomery povinného rodiča. Takže v danom prípade
matka môže maloletej dopriať viac aktivít (kultúrnych, pohybových, vzdelávacích), kvalitnejšie potraviny
i oblečenie. Odvolací súd tak považoval vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery otca za
primerané odôvodneným potrebám maloletej I. výživné vo výške 550 eur mesačne.

17. Nakoľko otec na výživu maloletej za obdobie od 05.04.2023 do 29.05.2024 platil sumu 350 Eur
mesačne vznikol mu na výživnom za uvedené obdobie nedoplatok vo výške 2.773,25 Eur (za 26 dní
apríla 2023 173,25 Eur a 13 mesiacov po 200 Eur = 2.600 Eur). Uvedenú sumu vzhľadom k jej výške
a zisteným pomerom otca povolil súd otcovi zaplatiť v splátkach po 80 Eur mesačne spolu s bežným
výživným.

18. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388
CSP zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.2 CSP za

použitia ust. § 52 CMP.

20. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).