Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 15Sas/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200183.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Katarína
Kaňková, PhD., advokátka, so sídlom Hurbanova 81, 920 01 Hlohovec, IČO: 40 376 737, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 15.06.2021 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2004 podľa § 70,
§ 274 a § 293a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004
Z.z. priznala žalobcovi od 01.06.2004 invalidný dôchodok v sume 7965 Sk, zvýšený od 01.12.2004

podľa § 293a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. na
sumu 8236 Sk. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca v posledných desiatich rokoch
pred vznikom invalidity, pred 13. májom 2004 získal 3520 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 9
rokov a 235 dní obdobia dôchodkové poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keďže potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov. Suma invalidného
dôchodku žalobcu bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. z priemerného osobného

mzdového bodu 0,9196 x 47,7288 rokov (17.421 dní) obdobia dôchodkového poistenia vr. pripočítaného
obdobia x aktuálna dôchodková hodnota 183,58 Sk x 55 % = 4.432 Sk mesačne. Žalobca zároveň
získal obdobie dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb. zaradenej do II. pracovnej
kategórie od 01.08.1989 do 23.08.1991. S poukazom na § 274 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
bol invalidný dôchodok žalobcu vypočítaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a bol vypočítaný z
priemerného mesačného zárobku 4.067 Sk za roky 1997, 1998, 1996, 2002 a 1995. Celková započítaná
doba zamestnania bola 43 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Invalidný

dôchodok je 69 % priemerného mesačného zárobku upraveného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988
Zb., to znamená 2.807 Sk. V súlade so zákonom č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. sa
invalidný dôchodok zvýšil o 4.417 Sk mesačne na sumu 7.224, Sk mesačne a súčasne zvýšil podľa
zákona č. 222/2003 Z.z. o 434 Sk mesačne na sumu 7.658 Sk mesačne. Suma invalidného dôchodkuvypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bola 4.432 Sk mesačne a
suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
bola 7.658 Sk mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v

znení neskorších predpisov bola vyššia, invalidný dôchodok účastníkovi konania patril v sume 7.658 Sk
mesačne a to od 01.06.2004, od 01.12.2004 zvýšený na sumu 8236 Sk mesačne.

2. Žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza dňa 05.09.2019, požiadal o
prehodnotenie svojho zdravotného stavu, keďže mal za to, že sa od poslednej kontroly zhoršil a súčasne

požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza vyplýva, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu je 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 11.12.2019. Pretože
nastala zmena v posúdení zdravotného stavu žalobcu, bol daný predpoklad na zmenu sumy invalidného
dôchodku.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.12.2019 podľa § 73, § 112
ods. 4, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 11.12.2019
naďalej priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 441,30 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 01.01.2020 zvýšila invalidný dôchodok na
sumu 454,10 Eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná konštatovala u žalobcu

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 11.12.2019 vo výške 65 %. Suma invalidného
dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočítava obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Žalovaná konštatovala, že nárok na invalidný dôchodok vznikol 01.06.2004. Spôsob
výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu nárokov obdobia dôchodkového poistenia
spolu s pripočítaným obdobím žalobcovi podrobne vysvetlili v rozhodnutí o priznaní invalidného
dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2004. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu
je 0,9196. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal zo

17.421 dní, ktoré sú uvedené rozhodnutí o priznaní dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota platná
k 11.12.2009 je 12,6657 Eur. Suma invalidného dôchodku 361,40 Eur mesačne je určená ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu 0,9196, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným
obdobím 47,7288 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657 a percentuálneho poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 65 %. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona

č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 11.12.2019 o 2,6 %, čo je o 9,40 Eur mesačne
na 370,80 Eur mesačne. Pretože sa žalobcovi podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
140/2015 Z.z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej
kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov
účinných do 31.12.2003, sumu invalidného dôchodku určenú podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení

neskorších predpisov žalovaná porovnala s vyplácanou sumou invalidného dôchodku určenou podľa
právnych spisov účinných do 31.12.2003. Suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 370,80 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku
určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 441,30 Eur mesačne. Pretože
suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je

vyššia, invalidný dôchodok žalobcovi patrí v tejto sume. K tejto sume invalidného dôchodku patrí suma
zvýšenia 12,80 Eur mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82, §
293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal

pochybenie pri výpočte neprepočítaním výšky invalidného dôchodku podľa § 73 zákona o sociálnom
poistení ku dňu vzniku novej právnej skutočnosti, t.j. ku dňu vzniku nároku na zmenu invalidného
dôchodku v dôsledku zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

5. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2020, ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že suma
invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bola
4.432 Sk mesačne a suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v zneníneskorších predpisov bola 7.658, Sk mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov bola vyššia, invalidný dôchodok účastníkovi
konania patril v sume 7.658 Sk mesačne. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne pobočka Prievidza vyplýva, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobcu je 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 11.12.2019. Pretože nastala
zmena v posúdení zdravotného stavu žalobcu, bol daný predpoklad na zmenu sumy invalidného
dôchodku. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, ústredie novo určila sumu invalidného dôchodku,
ktorá patrí žalobcovi od 11.12.2019. Žalovaná konštatovala, že nárok na invalidný dôchodok vznikol

01.06.2004. Suma invalidného dôchodku bola určená na 361,40 Eur mesačne, pričom bola určená
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,9196, obdobia dôchodkového poistenia spolu
s pripočítaným obdobím 47,7288 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657 a percentuálneho
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného
osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím
bol podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa

14.12.2004. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,9196. Suma invalidného dôchodku sa
ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 11.12.2019
o 2,6 %, čo je o 9,40 € mesačne na sumu370,80 Eur mesačne. Pretože invalidný dôchodok, ktorý
bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 441,30 Eur mesačne a
suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 370,80 Eur

mesačne, žalobcovi patrí dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume mu zaniká.

6. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 19.12.2019 a generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11.05.2020
boli podrobené súdnemu prieskumu. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 29Sa/13/2020 zo
dňa 24.02.2020 uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Z odôvodnenia

tohto rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP,
keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Od 11.12.2019 došlo k zmene miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 55 % na 65 %, a teda k zmene jedného z predpokladov
na priznanie invalidného dôchodku. Touto zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť na 65 % k 11.12.2019 a podaním žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku nastala nová
právna skutočnosť a žalobcovi vzniklo právo na výplatu dávky v zmenenej výške. Poukázal na závery
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/85/2009 zo dňa 28.10.2009. Krajský súd
v Trenčíne mal za to, že uvedenou zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
65 % od 11.12.2019 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v zmenenej výške a tento nárok

mal byť posudzovaný podľa práva platného v čase vzniku nároku, kedy sa stal žalobca poistencom,
ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % od 11.12.2019. Zaviazal žalovanú urobiť
nový prepočet výšky invalidného dôchodku pri rešpektovaní nových právnych skutočností a platného
právneho stavu ku dňu 11.12.2019 – podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 11.12.2019
pri danej 65 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pri zohľadnení znenia § 63

platného ku dňu 11.12.2019, a teda nanovo určiť priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového
poistenia od roku 1984 s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku pri zachovaní nárokov vyplývajúcich žalobcovi zo zaradenia vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii. Súčasne urobiť prepočet invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. a až
potom porovnať obe výšky invalidného dôchodku a rozhodnúť podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003

Z.z. o žiadosti žalobcu zo dňa 05.09.2019.

7. Následne správne orgány o veci znova rozhodovali s tým, že žalovaná vydala rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi
priznaný podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 11.12.2019 invalidný

dôchodok v sume 315,90 Eur mesačne so zvýšením od 1. januára 2020 podľa § 82 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z.z. na sumu 325,10 Eur mesačne a od 1 januára 2022 na sumu 333,60 Eur
mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná konštatovala u žalobcu pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 11.12.2019 vo výške 65 %. Žalobca pred vznikom invalidity, pred
11. decembrom 2019 získal 13.079 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 35 rokov a 304 dní

obdobia dôchodkové poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keďže potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej pätnásť rokov Žalovaná konštatovala, že suma
invalidného dôchodku bola § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Priemerný osobný mzdový bod bolurčený z rozhodujúceho obdobia určeného v súlade § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. ako kalendárne
roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, a to kalendárne roky 1984 až
2018. Žalovaná rozviedla výpočet priemerného osobného bodu žalobcu 0,7924. Ďalej konštatovala že

žalobca ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 11. decembru 2019 získal 13.079 dní obdobia
dôchodkového poistenia. V období vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku (12.04.2031) žalobca získal 4140 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 17.219 dní, čo na
účely výpočtu dôchodku predstavuje 47,1754 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného
obdobia.Aktuálnadôchodkováhodnotaplatnák11.12.2009je12,6657Eur.Sumainvalidnéhodôchodku

307,80 Eur mesačne je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7924 obdobia
dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím 47,1754 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty
12,6657 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %. S poukazom na §
274 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. bol invalidný dôchodok žalobcu vypočítaný podľa predpisov
účinných do 31.12.2003 a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku 126,75 Eur za roky 2008,
2009, 2017, 2018 a 2013. Celková započítaná doba zamestnania bola 45 rokov. Invalidný dôchodok je

70 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 88,80 Eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava
podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 141,80 Eur mesačne a zvýšenie podľa
zákona č. 222/2003 Z. z. o 13,90 Eur mesačne na 244,50 Eur mesačne. Uzavrel, že suma invalidného
dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je 307,80 Eur mesačne a podľa zákona č. 100/1988
Zb. je 244,50 Eur mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je

vyššia, invalidný dôchodok patrí žalobcovi v tejto sume. Následnými valorizáciami bola upravená suma
dôchodku na sumy podľa výroku rozhodnutia.

8. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 02.08.2021, v ktorom namietal, že
žalovaná dňa 15.06.2021 vydala nové rozhodnutie, ktorým rozhodla o tom, že od 11.12.2019 mu

priznáva dôchodok vo výške 315,90 Eur, teda o 125,40 Eur v nižšej sume, a to napriek tomu, že
sama žalovaná konštatovala zhoršenie zdravotného stavu a zvýšenie poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu. Žalobca poukázal na to, že nárok na invalidný dôchodok mu vznikol
01.06.2004 a je mu vyplácaný doposiaľ, po zákonných úpravách, ku dňu preskúmavaniu zdravotného
stavu, t.j. k 10.12.2019 bol vyplácaný vo výške 441,30 Eur mesačne. Na základe jeho žiadosti došlo

k preskúmaniu zdravotného stavu a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom posudku zo dňa
11.12.2019 stanovil vyššiu mieru schopnosti a to na 65 %. Žalobca namietal, že žalovaná po zmene
– zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 55 % na 65 % dospela výpočtom
k sume invalidného dôchodku v nižšej sume. Žalobca poukazoval na to, že aj po priznaní invalidného

dôchodku pracoval, a teda i táto skutočnosť sa mala premietnuť do výšky novo prepočítaného
invalidného dôchodku, tak ako to uviedol Krajský súd v Trenčíne. Pochybenie pri výpočte spočívalo
podľa názoru žalobcu v tom, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí v prvom výroku rozhodla tak, že
žalobcovi priznáva od 11.12.2019 invalidný dôchodok v sume 315,90 Eur, teda postupuje tak, ako
keby rozhodovala o vzniku nároku na invalidný dôchodok, avšak žalobcovi vznikol nárok na invalidný

dôchodok 01.06.2004, o vzniku ktorého bolo právoplatne rozhodnuté a od uvedeného dátumu je mu
dôchodok nielen priznaný, ale i vyplácaný, pričom v roku 2019 len požiadal o prehodnotenie zdravotného
stavu a zvýšenie invalidného dôchodku. Teda žalovaná nesprávne postupovala, keď rozhodla o priznaní
invalidného dôchodku od 11.12.2019, a to v podstatne nižšej sume, ako je vyplácaný do uvedeného
dátumu, pretože invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný od 01.06.2004 a novým rozhodnutím malo

dôjsť len k zmene výšky vyplácaného invalidného dôchodku /zvýšeniu/ v dôsledku novej právnej
skutočnosti, a to v dôsledku zistenia zhoršenia zdravotného stavu s určeným zvýšením poklesu miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 65 %. Žalobca namietal, že pri zvýšení poklesu miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemôže dôjsť k zníženiu výšky vyplácaného invalidného
dôchodku nielen preto, že je to nesprávne a nespravodlivé, ale i z dôvodu, že to zákon č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení nepripúšťa.
Pochybenie spočíva i v tom, že vykonaný prepočet nebol vykonaný v súlade so zákonom. V napadnutom
rozhodnutí žalovaná neprepočítala výšku invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení.Žalovanámalavychádzaťzobdobiadôchodkovéhopoisteniapripriznaníinvalidnéhodôchodku
ku dňu 01.06.2004 a zohľadniť skutočnosť, že aj po priznaní invalidného dôchodku žalobca pracoval,

čo bolo potrebné premietnuť do následného výpočtu invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa novým
výpočtom zasiahla nezákonným spôsobom do práv žalobcu, keď obdobie dôchodkového poistenia
novým prepočtom znížila a znížila i výšku už určeného osobného mzdového bodu, pričom sa vôbecnezaoberala tým, že k zníženiu obdobia dôchodkového poistenia došlo práve z dôvodu, že žalovaná
vychádzala pri výpočte ako keby z toho, že žalobca sa stal invalidným 11.12.2019 a nie 01.06.2004.
Žalobca namietal, že z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne však nijako

nevyplývalo oprávnenie Sociálnej poisťovne zmeniť dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok. Tým,
že žalovaná v napadnutom rozhodnutí vznik nároku na invalidný dôchodok uviedla k 11.12.2019
a k uvedenému dátumu vypočítala tzv. zvýšenie invalidného dôchodku, pochybila, konala v rozpore so
zákonom a v konečnom dôsledku i so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami, v ktorých bol stanovený
dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok na deň 01.06.2004. Tým, že Sociálna poisťovňa vykonala

prepočet invalidného dôchodku tak, ako keby nárok na invalidný dôchodok vznikol v roku 2019, a nie
v roku 2004 dospela k nesprávnemu právnemu záveru i k nesprávnemu výpočtu.
Žalobca namietal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho obdobia, keď uviedla, že suma invalidného
dôchodkujepodľapredpisovúčinnýchdo31.12.2003určenázpriemernéhomesačnéhozárobku126,75
Eur za roky 2008, 2009, 2017, 2018, 2013, avšak neuviedla dôvod, pre ktorý použila práve uvedeného
roky pre stanovenie priemerného zárobku podľa zákona č. 100/1988 Z.z.

Ak v čase priznania invalidného dôchodku, t. j. k 01.06.2004 v rozhodnutí zo dňa 14.12.2004 vychádzala
žalovanázvýškypriemernéhozárobkužalobcuvsume4067Sk/134,99Eur,ktorýmurčilakudňuvzniku
nároku na invalidný dôchodok t.j. k 01.06.2004 a následne túto výšku upravovala podľa zákonných úprav
a dospela k sume 7 965 Sk/ 264,38 Eur, nie je možné, aby neskôr týmto napadnutým rozhodnutím
dospela k nižšej sume. Tým, že žalovaná aj v prípade prepočtu invalidného dôchodku podľa zákona

č. 100/1988 Z.z. postupovala tak, ako keby žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok v roku
2019 - a nie už v roku 2004 - je celý postup pri výpočte i samotné napadnuté rozhodnutie nesprávne,
nerešpektujúci ustanovenia zákona a v konečnom dôsledku zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne.
Podľa žalobcu mala žalovaná pri výpočte invalidného dôchodku pri zmene miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť vychádzať zo súčasného stavu a novo vypočítať invalidný dôchodok
v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení z obdobia rokov po januári 1994
a neurčiť osobný mzdový bod z dlhšieho rozhodného obdobia po 01.01.1984 tak, ako jej v čase výpočtu
invalidného dôchodku v čase zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil
zákon o sociálnom poistení.

9. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2022
zmenil rozhodnutie ústredia tak, že žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274, § 82 a § 293dx zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 11.12.2019 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume
407,50 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca bol od 11.12.2019 uznaný za

invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Invalidný dôchodok mu je vyplácaný od 01.06.2004 s tým, že pôvodná miera poklesu
jeho pracovnej schopnosti bola 55 %. Žalobca v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity,
pred 1. júlom 2005 získal 3106 dní obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho dôchodkového
poistenia nebolo zistené. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v posledných desiatich rokoch pred vznikom

invalidity získal 8 rokov a 186 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pokiaľ ide o samotnú sumu invalidného dôchodku, tak
táto bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. z priemerného
osobného mzdového bodu 0,8618 x 45,5946 rokov obdobia dôchodkového poistenia (6677 dní) spolu s
pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 195,31 x 65 % = 4.989 Sk mesačne. Priemerný

osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia určenom podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
244/2005Z.z.,atozrokov1984až2004.Žalobcanezískalaspoň22kalendárnychrokov,zaktorémožno
určiť osobné mzdové body. Týchto dvadsaťdva rokov žalobca nezískal ani po postupnom rozšírení
rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984. Priemerný osobný bod bol preto vypočítaný z tohto nižšieho

počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Prehľad hodnôt osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste.
Žalobcovi bola zohľadnená náhradná doba podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. a za obdobia špecifikované
v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia mu bola určená pomerná časť osobného mzdového
bodu0,3.Taktobolurčenýúhrnosobnýchmzdovýchbodovzajednotlivékalendárnerokyrozhodujúceho

obdobia 14,0772 a hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola určená na 0,8618, a to aj
po zvýšení podľa 63 ods.4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. Ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, k 1. júlu 2005 žalobca získal 7408 dní poistenia, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Pri aktuálnej dôchodkovej hodnotek 01.07.2005 bola výška dôchodkovej dávky určená na 4.989 Sk. Následne žalovaný realizoval aj
výpočet invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Uviedol, že zákon č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov neumožňuje výhodnejšie vypočítať sumu dôchodku poistenca, ktorý

vykonával zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie tak, ako to umožňoval zákon č. 100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov. Suma invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003
bola určená z priemerného mesačného zárobku 4.067 Sk za roky 1997, 1998, 1996, 2002, 1995.
Započítaná doba zamestnania bola 42 rokov, na dobu pred 18. rokov veku sa neprihliada. Invalidný
dôchodok je 68 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 2.766, Sk mesačne. K uvedenej sume

patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 4.371 Sk mesačne a
zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 429 Sk mesačne. Uzavrel, že suma invalidného dôchodku
vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je 4.989 Sk mesačne a podľa zákona č. 100/1988 Zb. je 7.566
Sk mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. je vyššia, invalidný
dôchodok patrí žalobcovi v tejto sume.

10. Prvostupňové rozhodnutie a zmenové rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa
28.01.2022 boli podrobené súdnemu prieskumu. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn.
14Sa/30/2022 zo dňa 10.10.2022 rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 28.01.2022 zrušil
a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že krajský súd poukázal
na to, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu o odvolaní

účastníka administratívneho konania - žalobcu, ktorý v odvolacom konaní vzniesol konkrétne námietky,
na ktoré mala žalovaná reagovať, dať na ne odpoveď. V danej veci bola žalovaná pri rozhodovaní
viazaná aj právne záväzným názorom vysloveným správnym súdom v rozsudku sp. zn. 29Sa/13/2020. V
prejednávanej veci odvolací orgán zmenil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, pričom odôvodnenie
jehorozhodnutiavosvojejpodstatepredstavujúlenvýpočtysumyinvalidnéhodôchodkupodľapredpisov

účinných do 31.12.2003 (zák. č. 100/1988 Zb.) a zákona č. 461/2003 Z.z. Krajský súd vytkol žalovanej,
že z takto koncipovaného odôvodnenia nebol je možné zistiť ani len to, či považovala odvolacie námietky
žalobcu ako odvolateľa za dôvodné alebo nedôvodné. Už vôbec správny súd nevedel zistiť, či boli
tieto odvolacie námietky zohľadnené v zmenovom rozhodnutí žalovanej, resp. a ak nie, prečo sa tak
neudialo.Ďalejkrajskýsúdvytkolnapadnutémurozhodnutiu,žejemožnésilendomýšľať,akokonkrétne

bol realizovaný predchádzajúci zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Takéto „domýšľanie“
je pritom možné realizovať len porovnaním dvoch rozhodnutí a výpočtov v týchto rozhodnutiach. Bez
toho, aby boli k dispozícii obe rozhodnutia nie je možné zistiť, v čom boli vykonané zmeny. Nie je však
vysvetlené, prečo došlo práve k takýmto zmenám vo výpočte. Na primárnu námietku žalobcu, že bolo
povinnosťou konajúcich správnych orgánov, aby mu pri výpočte výšky invalidného dôchodku

zohľadnili dobu poistenia získanú po vzniku invalidity, nedal žalovaný žiadnu jasnú a zrozumiteľnú
odpoveď a nie je vecou správneho súdu, aby po skončení administratívneho konania sám nahrádzal
nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu a dával mimo administratívneho konania sám
odpovede na nastolené otázky žalobcu.

11. Po vrátení veci na ďalšie konania generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) opätovne rozhodol o odvolaní
žalobcu zo dňa 02.08.2021 proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že zmenil rozhodnutie ústredia tak,
že žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov od 11.12.2019 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 407,50 Eur mesačne. V

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/30/2022-47 zo dňa 10.10.2022 dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej
zo dňa 15.06.2021, ktorým bol zrealizovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29Sa/13/2020-41
zo dňa 24.februára 2021 je potrebné zmeniť. Odvolací orgán konštatoval, že žalobca bol od 11.12.2019
uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Žiadosťou zo dňa 05.09.2019 žalobca požiadal o prehodnotenie zdravotného
stavu, žalobca bol podľa posudku posudkového lekára zdravotného poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočkaPrievidzazodňa11.12.2019uznanýnaďalejzainvalidnéhopodľa§71ods.zákonač.461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity,

pred 1. júlom 2005 získal 3106 dní obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho dôchodkového
poistenia nebolo zistené. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v posledných desiatich rokoch pred vznikom
invalidity získal 8 rokov a 186 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keďže potrebnýpočet rokov obdobia dôchodkového poistenia poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov.
Pokiaľ ide o samotnú sumu invalidného dôchodku, tak táto bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. z priemerného osobného mzdového bodu 0,8618 x 45,5946 rokov obdobia dôchodkového

poistenia (6677 dní) spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 195,31 x 65 % =
4.989 Sk mesačne. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia určenom podľa § 63 ods. 7 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 244/2005 Z.z., a to z rokov 1984 až 2004. Žalobca nezískal aspoň
22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto dvadsaťdva rokov žalobca

nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984. Priemerný osobný bod
bol preto vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové
body. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia
jeuvedenývosobnomliste.Žalobcovibolazohľadnenánáhradnádobapodľa§9zákonač.100/1988Zb.
a za obdobia špecifikované v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia mu bola určená pomerná
časť osobného mzdového bodu 0,3. Takto bol určený úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé

kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 14,0772 a hodnota priemerného osobného mzdového bodu
bola určená na 0,8618, a to aj po zvýšení podľa 63 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. Ku dňu
vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 1. júlu 2005 žalobca získal 7408 dní poistenia, ku ktorému
sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku.
Pri aktuálnej dôchodkovej hodnote k 01.07.2005 bola výška dôchodkovej dávky určená na 4.989 Sk.

Následnežalovanýrealizovalajvýpočetinvalidnéhodôchodkupodľapredpisovúčinnýchdo31.12.2003.
Uviedol, že zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov neumožňuje výhodnejšie vypočítať
sumu dôchodku poistenca, ktorý vykonával zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie tak, ako
to umožňoval zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Suma invalidného dôchodku podľa
predpisov účinných do 31.12.2003 bola určená z priemerného mesačného zárobku 4.067 Sk za roky

1997, 1998, 1996, 2002, 1995. Započítaná doba zamestnania bola 42 rokov, na dobu pred 18. rokov
veku sa neprihliada. Invalidný dôchodok je 68 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 2.766
Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002
Z.z. o 4.371 Sk mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 429 Sk mesačne. Uzavrel,
že suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ku dňu vzniku invalidity, k

01.06.2004 je 4.989 Sk mesačne a podľa zákona č. 100/1988 Zb. je 7.566 Sk mesačne. Pretože suma
invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. je vyššia, invalidný dôchodok patrí žalobcovi v tejto
sume. Žalovaná konštatovala, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané
obdobia dôchodkového poistenia, na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených
dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Získanie ďalšieho obdobia

odchodného poistenia k 01.06.2004 nebolo preukázané. Zohľadňujúc valorizácie bola určená suma
invalidného dôchodku na sumu 407,50 Eur od 11.12.2019, od 01.01.2020 na 419,40 Eur mesačne, od
01.01.2021 na 430,40 Eur mesačne, od 01.01.2022 na 436,00 Eur mesačne.
K námietke žalobcu, že bolo povinnosťou žalovanej zohľadniť aj dobu poistenia po vzniku invalidity
odvolací orgán uviedol, že podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že aj sa poistenec stal invalidným, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok, vzniká mu nárok na invalidný
dôchodok. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedených ustanovení

vyplýva, že ak by žalobcovi bolo zohľadnené obdobie dôchodkové poistenia získané po vzniku invalidity,
bol by tento postup nezákonný. Obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku invalidity bude
žalobcovi zohľadnené pri inej dôchodkovej dávke, a to po splnení podmienok nároku na starobný
dôchodok.

Konanie pred správnym súdom

12. Včas podanou správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 10.07.2023 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia
a vrátenia veci na ďalšie konania. Skutkovo a právne vymedzil žalobca žalobu nasledovne: Žalobca
utrpel pri dopravnej nehode dňa 31.08.2002 ťažký úraz, následkom ktorého bol žalobca uznaný zainvalidného od 01.06.2004 so stanovenou miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55
%. V roku 2019 žalobca požiadal o prehodnotenie svojho zdravotného stavu a novým posúdením
zdravotného stavu žalovaná stanovila mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 65 %,

t.j. konštatovaním žalovanej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a zvýšeniu poklesu miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.
Žalovaná vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X rozhodnutie dňa 19.12.2019, ktorým rozhodla
o výške invalidného dôchodku tak, že žalobcovi „naďalej“ patrí invalidný dôchodok vo výške 441,30
Eur. Žalobca poukázal na to, že žalobca poberal nepretržite invalidný dôchodok od 01.06.2004 a až do

18.12.2019, pričom tento invalidný dôchodok pred dňom vydania rozhodnutia žalovaného predstavoval
sumu 441,30 Eur, teda bol vyplácaný v rovnakej výške, ako bol vyplácaný pred novým posúdením jeho
zdravotného stavu k vydaniu rozhodnutia z 19.12.2019 a za situácie, keď miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v rozsahu nižšom o 10 %. Po prehodnotení zdravotného
stavu a zvýšení percenta poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť suma invalidného
dôchodku zostala nezmenená, pričom žalobca aj po priznaní invalidného dôchodku (priznaný k

01.06.2004) pracoval, odvádzal poistné do Sociálnej poisťovni či už zo závislej ako aj nezávislej činnosti.
Žalobca podal voči rozhodnutiu zo dňa 19.12.2019 odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ
žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2020 tak, že odvolanie v celom rozsahu
zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.12.2019.
Po podanej žalobe vydal Krajský súd Trenčín rozsudok dňa 24.02.2021, sp. zn. 29 Sa/13/2020-41,

ktorýmrozhodnutiegenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnečísloXXXXXXXXXXXzodňa11.05.2020
spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.12.2019 zrušil a vec vrátil žalovanej na
nové rozhodnutie.
Sociálna poisťovňa po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne rozhodla dňa 15.06.2021, pod číslom
XXX XXX XXXX X - údajne na základe pokynov Krajského súdu v Trenčíne tak, žalobcovi priznala

invalidný dôchodok od 11.12.2019 vo výške 315,90 Eur mesačne, teda po zhoršení zdravotného stavu
a po zvýšení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, znížila žalobcovi invalidný dôchodok zo sumy
441,30 Eur na 315,90 Eur, teda o 125,40 Eur.
Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie a generálny riaditeľ žalovanej vydal rozhodnutie zo dňa
28.01.2022 vo veci invalidného dôchodku žalobcu pod č. XXX XXX XXXX X, ktorým zmenil rozhodnutie

Sociálnej poisťovne zo dňa 15.06.2021 č. XXX XXX XXXX X tak, že žalovanému priznal invalidný
dôchodok k 11.12.2019 sume 407,50 Eur mesačne (teda opäť nižší, ako poberal žalobca ku dňu
zhoršenia zdravotného stavu t.j. ku dňu 11.12.2019), k 01.01.2020 v sume 419,40 Eur mesačne, k
01.01.2021 v sume 430,40 Eur a k 01.01.2022 v sume 436,00 Eur mesačne. Uvedené rozhodnutie
generálneho riaditeľa Sociálne poisťovne bolo opätovne zrušené, a to rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 14 Sa/30/2022-47 zo dňa 10.10.2022.
Žalovaná vydala dňa 17.04.2023 rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X vo veci invalidného dôchodku
žalobcu, ktoré doručila právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.05.2023, pričom šlo už o tretie rozhodnutie
žalovanej po tom, čo žalobca sám požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a sama žalovaná k
11.12.2019 vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu zvýšila pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť žalobcu v rozsahu 65 %.
Žalovaná svojím posledným napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.04.2023 pochybila a po podanom
odvolaní nereagovala ani na námietky žalobcu, ani na závery Krajského súdu v Trenčíne uvedené v
zrušujúcom rozhodnutí, kde bolo konštatované, že postup žalovaného nie je správny, nakoľko zmenou
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 65 % a podaním žiadosti o zvýšenie

invalidného dôchodku nastala nová právna skutočnosť a žalobcovi vzniklo právo na výplatu v zmenenej
výške – vyššej sume.
Vo vzťahu k poslednému napadnutému rozhodnutiu žalobca namietal, že doba dôchodkového
poistenia po vzniku invalidity ani príjem žalobcu neboli v rozhodnutiach žalovaného nijakým spôsobom
zohľadnené a žalovaný opäť v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôvody svojho postupu, hoci Krajský

súd Trenčín v poslednom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 14Sa/30/2022-47 zo dňa 10.10.2022 v bode 24
a nasledujúcich konštatoval, že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné a v bode 27 uviedol i to,
že orgán verejnej správy je vo všeobecnosti povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako
ajprávnepredpisy,nazákladektorýchrozhodoval.Priprávnomposúdenívecimusísprávnyorgánuviesť

konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého odvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí však citácia
právneho predpisu, ale je potrebné vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi
skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Úvaha správneho orgánu musí zodpovedať pravidlám
logiky a musí byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní.Žalobca namietal niekoľko pochybení zo strany žalovaného, pričom tieto námietky možno rozdeliť do
piatich okruhov.
Ohľadom námietky týkajúcej sa nezisteného skutkového stavu: Žalobca uvádzal, že žalovaný

nezohľadnil nové právne skutočnosti a platný právny stav, konkrétne novelu zákona č. 244/2005 Z.z., pri
prepočte výšky invalidného dôchodku ku dňu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Žalovaný tiež nezohľadnil pokyny súdu uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne č. k.
14 Sa/30/2022-47 zo dňa 10.10.2022. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nevzal do úvahy, že po priznaní
invalidného dôchodku pracoval a odvádzal dôchodkové dávky, čo nebolo zohľadnené pri výpočte výšky

invalidného dôchodku. Tento postup považoval za chybný, keďže riadne zistený skutkový stav bol
podmienkou pre správny prepočet výšky invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Z.z., ktorý
mal byť porovnaný s výškou dôchodku podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
Ohľadomnámietkytýkajúcejsazníženiadávkyvrozporesozákonom:Žalobcapoukazovalnato,žepred
11.12.2019 mu bol vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 441,30 Eur, avšak zhoršením zdravotného
stavu a zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 55 % na 65 % došlo k

nesprávnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorý znížil výšku dôchodku na 407,50 Eur. Tento postup žalobca
považoval za nesúladný so zákonom o sociálnom poistení, keďže § 112 zákona taxatívne vymedzuje,
kedy je možné dávku priznať, odňať, zvýšiť alebo znížiť. Zákon neumožňoval zníženie vyplácaného
dôchodku v prípade zhoršenia zdravotného stavu poistenca.
Ohľadom námietky týkajúcej sa nedoloženia dokladov a individuálneho účtu poistenca: Žalobca

upozornil, že žalovaný nevychádzal zo skutočného skutkového stavu, hoci mal vedomosť o tom,
že žalobca po priznaní invalidného dôchodku pracoval a poberal príjem, z ktorého odvádzal dávky.
Tieto skutočnosti neboli zohľadnené pri výpočte dôchodku, čo viedlo k nesprávnemu určeniu jeho
výšky. Žalovaný taktiež nereagoval na námietky žalobcu ani súdu, čím podľa žalobcu vydal nesprávne
rozhodnutie.

Ohľadom námietky týkajúcej sa nesprávnych konštatácií v napadnutom rozhodnutí: Žalobca namietal,
že žalovaný nesprávne uviedol, že žalobca bol uznaný za invalidného k 01.06.2004 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 65 %, keď v skutočnosti bola táto miera stanovená
na 55 % a až v roku 2019 zvýšená na 65 %. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného o premlčaní
nároku, keďže premlčaciu lehotu vždy prerušovalo konanie. Žalobca sa domáhal nápravy nesprávnosti

postupu žalovaného pri stanovení výšky invalidného dôchodku, nie zmeny miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Ohľadom námietky nerešpektovania postupu stanoveného súdom v zrušujúcom rozhodnutí: Žalobca
namietal, že žalovaný vychádzal z údajov k 01.06.2004 (v odôvodnení rozhodnutia je uvedený asi
nesprávny dátum 01.07.2005, vid 3 odsek zdola na str. 3), a nie z údajov ku dňu 19.12.2019, kedy

došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalobcu vychádzajúc aj
so záverov Najvyššieho súdu So/85/2009 zo dňa 28.10.2009 i ustanovenia § 73a zákona o sociálnom
poistení mal byť vykonaný výpočet invalidného dôchodku k tomuto dátumu - ku dňu 19.12.2019 a
následne posúdené, ktorý výpočet bol pre neho výhodnejší.
Záveromžalobcauviedol,ženapadnutérozhodnutienevychádzalozriadnezistenéhoskutkovéhostavu,

bolo nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalobca považoval rozhodnutie za nespravodlivé,
keďže zámerom zákonodarcu nebolo umožniť žalovanému znížiť výšku invalidného dôchodku pri
zhoršení zdravotného stavu.

13. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.09.2023 uviedla, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom

č. 29Sa/13/2020 – 41 zo dňa 24. februára 2021 zaviazal žalovanú opätovne určiť výšku invalidného
dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom k 11. decembru 2019, pri miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % a zohľadnení ustanovenia § 63 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, platného k 11. decembru 2019, a teda nanovo určiť priemerný
osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia od roku 1984 s pripočítaním obdobia od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku pri zachovaní nárokov vyplývajúcich
zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Súčasne bola Sociálna poisťovňa zaviazaná urobiť
prepočet dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a až potom porovnať
obe sumy invalidného dôchodku.
S námietkami žalobcu sa žalovaná nestotožnila, považovala ich za nedôvodné, s námietkami, ktoré

právny zástupca opätovne uvádza v správnej žalobe sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2023, a to spôsobom
súladnýmsprávnymnázorom,vyslovenýmvrozsudkuKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.29Sa/13/2020-41
zo dňa 24.02.2021.Z rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky
žalovaná oprela svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyplynulo z riadne
zisteného skutkového stavu, z ktorého generálny riaditeľ žalovanej vychádzal pri svojom rozhodovaní

o odvolaní a tento aj práve podložil závermi, vyjadrenými vo svojom rozhodnutí. Postup žalovanej bol
správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe
ktorých bolo rozhodnuté vo veci invalidného dôchodku žalobcu.
Námietka, ktorou právny zástupca žalobcu poukazuje na to, že bolo povinnosťou žalovanej pri určovaní
výšky invalidného dôchodku, zohľadniť aj dobu poistenia získanú po vzniku invalidity je nedôvodná.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z z. v znení
neskorších predpisov tak, že ak sa poistenec stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia
uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok ale mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok, vzniká mu nárok na invalidný dôchodok. Podľa § 72 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov počet rokov dôchodkového poistenia na priznanie
invalidného dôchodku sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/85/2009 zo dňa 28. októbra 2009, na
ktorý odkazuje právny zástupca žalobcu, je potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie sa týka skutkovo
odlišnej veci, a teda netýka sa žalobcu, a teda nie je možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle
uvedeného rozsudku.
Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Žalobca právo podať repliku k vyjadreniu žalovanej nevyužil.

Právny rámec

15. Podľa 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania
napadnutéhorozhodnutia(ďalejlenzákonač.461/2003Z.z.)poistenecmánároknainvalidnýdôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

19. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

20. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin

percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkovéhoveku,aaktuálnejdôchodkovejhodnoty;§63ods.1tretiavetaaštvrtávetaplatiarovnako.21. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného

kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.

22. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca

v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

23. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priemerný osobný mzdový bod na určenie
sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v
jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje

na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané
dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

24. Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 27.12.2004 rozhodujúce obdobie na

zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené
podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1994, ak
tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 11.12.2019 rozhodujúce obdobie

na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli
splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom
1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré
patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie
dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý

kalendárny rok.

26. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a
súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca

sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa
dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na
ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

27. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a

II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

28. Podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako
suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a

zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

Posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania

za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) a
contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval
nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, preskúmal napadnutérozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1
SSP) aj za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich

dôvodov:

30. Hlavnou úlohou správneho súdu s ohľadom na ťažiskovú žalobnú námietku bolo posúdiť, či
generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu zo
dňa 02.08.2021 postupoval v súlade so záväzným právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne

vysloveného v rozsudku č. k. 14Sa/30/2022-47 zo dňa 10.10.2022. Pokiaľ v uvedenom rozsudku krajský
súd odvolaciemu orgánu vytkol, že sa žiadnym spôsobom nevyjadril k odvolacím námietkam žalobcu
ako účastníka konania a dokonca ani nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov došlo k zmene
prvostupňového rozhodnutia a v čom konkrétne mal správny orgán I. stupňa pochybiť, tak správny súd
dospel k záveru, že k odstráneniu vytýkaných nedostatkov nedošlo. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho
orgánu je v podstate rovnakým rozhodnutím ako zrušené rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa

28.01.2022 s výnimkou, že reaguje na jednu z odvolacích námietok žalobcu, že bolo povinnosťou
žalovanej zohľadniť aj obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku invalidity. Z napadnutého
zmenového rozhodnutia, už druhého v poradí a celkovo tretieho druhostupňového rozhodnutia vo
veci žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku sa žalobca opätovne nedozvedel, čo viedlo
odvolací orgán k zmene prvostupňového rozhodnutia a hlavne, prečo napriek zvýšeniu percentuálnej

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 55 % na 65 % sa uvedená okolnosť, resp.
veličina neprejavila vo výslednom výpočte sumy invalidného dôchodku, dokonca žalobca má poberať
nižší dôchodok ako aktuálne poberá. Z dôvodu pretrvávajúcich už vytýkaných nedostatkov správny súd
vyhodnotil žalobnú námietku ako dôvodnú a opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie.

31. Krajský súd v Trenčíne akcentoval, že nie je úlohou správneho súdu, aby po skončení
administratívneho konania sám nahrádzal nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu
a dával mimo administratívneho konania sám odpovede na nastolené otázky žalobcu. Správny súd
však s ohľadom na dĺžku administratívneho konania a okolnosti veci považoval za potrebné preskúmať
vec v celom rozsahu a nevrátiť vec iba žalovanej, resp. odvolaciemu orgánu na opätovné rozhodnutie

o odvolaní ale do počiatočného štádia, keďže mal za to, že úloha správneho súdu má spočívať v
materiálnej ochrane subjektívneho práva fyzickej osoby v oblasti verejnej správy a takúto ochranu nie
je v určitých prípadoch možné dosiahnuť len vytknutím nepreskúmateľnosti rozhodnutia bez načrtnutia
smeru uvažovania o vzniknutých právnych otázkach výkladu zákona, ktoré vyvstali vo veci.

32. V okolnostiach predmetnej veci považoval správny súd za kľúčovú otázku, či už prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vyslovenom
v zrušujúcom rozsudku č. k. 29Sa/13/2020-41 zo dňa 24.02.2021, resp. či v rámci zásady jednoty
prvostupňového konania a odvolacieho konania aspoň správne právne vec posúdil odvolací orgán,
aj prípadne keby odvolací orgán nezodpovedal na všetky odvolacie námietky (vtedy by „postačovalo“

prípadne zrušenie len napadnutého rozhodnutia ako zmenového rozhodnutia). Správny súd dospel
k záveru, že ani v prvostupňovom rozhodnutí, ani v napadnutom rozhodnutí správne orgány
nepostupovali v súlade so závermi tohto rozsudku.

33. Na vyvstávajúcu otázku, prečo nepristúpil správny súd k uloženiu pokuty za nerešpektovanie

právneho názoru správneho súdu vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí, správny súd uvádza, že sa
podrobne oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29Sa/13/2020-41 zo dňa 24.02.2021
ako aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/85/2009 zo dňa 28.10.2009 ako aj s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/341/2008-59 zo dňa 03.03.2009 a tam uvedenými
skutkovými okolnosťami prípadu, vo vzťahu ku ktorému bolo na odvolanie žalovanej vydane rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/85/2009 zo dňa 28.10.2009 a dospel k záveru, že právne závery
v uvedených rozhodnutiach, ktoré prebral Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. k. 29Sa/13/2020-41 zo
dňa 24.02.2021 pripúšťajú viacero interpretácii ako teoretické právne východiská formulované v tomto
rozhodnutí správne prakticky premietnuť do výpočtu invalidného dôchodku.

34. Vzhľadom na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/85/2009 zo dňa 28.10.2009
je rozhodnutím v individuálnej veci (nejde o publikované rozhodnutie), mal správny súd za to, že
je potrebné pristúpiť k jeho interpretácii, resp. záverov, ktoré prebal aj Krajský súd v Trenčíne,
konzervatívne, a to, že podľa účinnej právnej úpravy sa pri zmene miery poklesu priemerný osobnýmzdový bod neprepočítava, keďže nárok na invalidný dôchodok vzniká poistencovi dňom splnenia
zákonných podmienok a nie dňom zmeny jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Správny súd poukazuje na to, že v zásade v prípade zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť žalovaná preberie pri výpočte sumy invalidného dôchodku veličinu priemerného
osobného mzdového bodu, získaného obdobia dôchodkové poistenia vrátane pripočítaného obdobia
z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku a dosadí do nového výpočtu ako aktuálny údaj iba vyšší
percentuálnypoklesschopnostipoistencavykonávaťzárobkovúčinnosťaaktuálnudôchodkovúhodnotu
platná k dátumu zmeny miery poklesu. Vzhľadom na spôsob určenia aktuálnej dôchodkovej hodnoty

v zásade invalidným dôchodcom pri zhoršení zdravotného stavu je priznaný vyšší invalidný dôchodok
s účinnosťou v nadväznosti na dátum vyššieho percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať
zárobkovú činnosť (dátum zmeny invalidity určený posudkovým lekárom). Pokiaľ invalidný dôchodca
získava obdobia dôchodkového poistenia, pracuje popri poberaní invalidného dôchodku, uvedené sa
mu zhodnocujú až pri priznaní starobného dôchodku, inak povedané, okolnosť zhoršenia zdravotného
stavu majúca za následok vyšší percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť

nevytvára priestor, aby „predčasne“ došlo k zhodnoteniu získaných dôb dôchodkového poistenia v rámci
prepočítania výšky invalidného dôchodku.

35. Zároveň je však potrebné dodať, že v prípade poistencov, ktorým sa zachovávajú nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, keď suma dôchodku nemôže byť nižšia

ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, teda sa im prepočítava
dôchodok podľa dvoch právnych predpisov a priznáva ten vyšší, môžu nastávať a nastavajú situácie,
že ani vyššie percento poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť nemusí znamenať,
že bude priznaný poistencovi vyšší invalidný dôchodok, keďže stále dôchodok určený podľa zákona č.
100/1988 Zb. bude vyšší. Avšak to všetko za predpokladu, že žalovaná správne postupuje pri prepočte

a poistencovi dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne objasní svoj postup. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že je potrebné, aby žalovaná aj vysvetlila, prečo niektorú sumu zvyšuje pred porovnaním,
keď inokedy upravuje až vyšší dôchodok (kedy ide o zvýšenie valorizačné a kedy sa ešte stále jedná
o určenie sumy dôchodku).

36.PokiaľKrajskýsúdvTrenčínezaviazalžalovanúurobiťnovýprepočetvýškyinvalidnéhodôchodkupri
rešpektovanínovýchprávnychskutočnostíaplatnéhoprávnehostavukudňu11.12.2019–podľazákona
č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 11.12.2019 pri danej 65 % miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a pri zohľadnení znenia § 63 platného ku dňu 11.12.2019, a teda nanovo určiť
priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia od roku 1984 s pripočítaním obdobia

od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku pri zachovaní nárokov
vyplývajúcich žalobcovi zo zaradenia vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, mal správny súd za to, že
uvedený názor neznamená, že je potrebné nanovo priznať invalidný dôchodok ku dňu novej právnej
skutočnosti (zvýšenia MPSVZČ).

37. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/85/2009 zo dňa 28.10.2009 ako aj rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/341/2008-59 zo dňa 03.03.2009 reflektujú podľa správneho
súdu predovšetkým skutočnosť, že čl. II bod 5 zákona č. 244/2005 Z.z. - novelou zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení - došlo s účinnosťou od 1. júla 2005 k zmene znenia § 63 ods. 7, ktorá
súvisí so zásadnými zmenami pri výpočte dôchodkov. Touto zmenou sa predlžilo rozhodujúce obdobie

pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu o 10 rokov a týmto rozhodujúcim obdobím bude
v zásade obdobie od 01.01.1984. Predtým zákon stanovoval, že rozhodujúce obdobie začína v zásade
1. januára 1994.

38. Zmena uvedeného ustanovenia spočívajúceho v predĺžení rozhodujúceho obdobia predstavovala

ďalšie posilnenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení. Predpokladalo sa, že táto zmena
bude u tých občanov, ktorí zarábali v období od roku 1994 viac ako 2-násobok priemernej mzdy
znamenať vo väčšine prípadov zníženie starobného dôchodku (pozn. jedná sa o spoločné ust.
k invalidným dôchodkom), pretože v období rokov 1984 až 1992 boli zárobky vo veľkej miere regulované
a nivelizované a drvivá väčšina zamestnancov dosahovala maximálne 1,7- násobok priemernej mzdy,

naopak u občanov, ktorí po roku 1994 dosahovali zárobky na úrovni maximálnej mzdy, prípadne ako
SZČO si platili poistné len z vymeriavacieho základu rovnajúceho sa minimálnej mzde, týmto občanom
mohla úprava výpočtu dôchodkov priniesť ich mierne zvýšenie.39. Správny súd má za to, že právne závery tohto rozsudku je potrebné interpretovať tak, že v prípade
konania o zmene invalidného dôchodku nie je možné prenášať do výpočtu sumy invalidného dôchodku
veličinu priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia z prvotného

rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, ak boli určeného z kratšieho rozhodujúceho obdobia 10
rokov podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení pred novelizáciou zákonom č. 244/2005 Z.z., ale
je potrebné vykonať opätovne prepočet z dlhšieho rozhodujúceho obdobia, ale ku dňu vzniku invalidity
- nie zmeny invalidity. Závery tohto rozsudku podľa správneho súdu vedú k tomu, že správny postup by
mal byť taký, že žalovaná podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 11.19.2019,

t.j. v znení novely zákona č. 244/2005 Z.z. nanovo prepočíta priemerný osobný mzdový bod a obdobie
dôchodkového poistenia z dlhšieho rozhodujúceho obdobia ku dňu vzniku invalidity, t.j. v prípade
žalobcu ku dňu 13. mája 2004, nie ku dňu zmeny invalidity - ako to bolo vykonané v prvostupňovom
rozhodnutí zo dňa 15.06.2021, a už vôbec nie ku dňu účinnosti zákona- novely č. 244/2005 Z.z. ku dňu
01.07.2005, ako to bolo vykonané v napadnutom rozhodnutí. Následne takto novo prepočítané veličiny
priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia sa použijú pri výpočte sumy

invalidného dôchodku ku dňu zmeny percentuálneho poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť – k 11.12.2019 pri aktuálnej dôchodkovej hodnote a vyššom percentuálnom poklese miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. A ako posledný krok výpočtu bude nasledovať porovnanie
súm dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č 100/1988 Zb.

40. Správny súd na záver dodáva, že je potrebné rozlišovať obdobie dôchodkového poistenia pre účely
výpočtu priemerného osobného mzdového bodu a ako podmienku získania potrebného počtu rokov
ako podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Ako už aj vysvetlila žalovaná v napadnutom
rozhodnutí v argumentácii k jedinej námietke, na ktorú poskytla odpoveď, žalovaná pri posudzovaní
splnenia podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z.z. zisťuje, či poistenec ku dňu vzniku invalidity získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
Správny súd dodáva, že pokiaľ bol raz v súvislosti so žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku
určený dátum vzniku invalidity posudkovým lekárom, napr. ako v prípade žalobcu sa žalobca stal
invalidným dňa 13. mája 2004, k tomuto dňu bolo konštatované, že splnil podmienku potrebného počtu
rokov dôchodkové poistenia, jednalo by sa nedovolenú retroaktívnu aplikáciu právnych predpisov, aby

v prípade žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a následnej
určenej vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa opätovne otvorila otázka
skúmaniatrvaniapotrebnéhopočturokovobdobiadôchodkovéhopoisteniaprevzniknárokunainvalidný
dôchodok ku dňu určeným posudkovým lekárom sociálneho poistenia, od ktorého bola konštatovaná
vyššia MPSVZČ. Keďže v prvostupňovom rozhodnutí bolo opätovne skúmané, či žalobca pred vznikom

invalidity ku dňu 11.19.2019 získal potrebný počet rokov dôchodkové poistenia, takýto postup považoval
správny súd za nezákonný, a preto zrušil aj prvostupňové rozhodnutie.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté
druhostupňové zmenové rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie

konanie. S ohľadom na dĺžku administratívneho konania a okolnosti veci a vyššie uvedené právne vady
považoval za potrebné nevrátiť vec iba žalovanej, resp. odvolaciemu orgánu na opätovné rozhodnutie
o odvolaní ale do počiatočného štádia.

42. Po vrátení veci Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán rozhodne opätovne

o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku na podklade posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza o invalidite zo dňa 11.19.2019, ktorý
konštatoval dátumu zmeny MPSVZČ u žalobcu dňa 11.12.2019, teda vec sa opätovne dostáva do
počiatočnej fázy. Žalovaná bude dbať na argumentačne presvedčivé, jasné a zrozumiteľné odôvodnenie
svojho rozhodnutia. Pokiaľ bude žalovaná postupovať podľa právneho názoru správneho súdu

vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29Sa/13/2020-41 zo dňa
24.02.2021 tak, ako bol tento právny názor bližšie ozrejmený v tomto rozhodnutí správneho súdu,
má správny súd za to, že postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku žalobcu bude spravodlivý
a zákonný.

43.Žalobcabolúspešnýmúčastníkomvtomtokonaní,apretomápodľa§167ods.1SSPprávonaúplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania žalobcu
rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.