Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24Cb/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624223367
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Longauer
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2624223367.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: MPL Krytstav s.r.o. so sídlom Priemyselná 1375, Senica,
IČO: 36 248 533, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31,
Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, K. M., o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.08.2024 bol Okresnému súdu Senica a následne po postúpení veci dňa 16.08.2024 doručený
tunajšiemu súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby
súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo v prospech žalobcu na spoluvlastnícky podiel

žalovaného o veľkosti 1 vo vzťahu k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Borský Mikuláš,
obec Borský Mikuláš, okres Senica, evidovaných Okresným úradom Senica katastrálnym odborom na
LV č. XXX ako: pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere 497 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere 123 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX o výmere 422 m2, druh pozemku: záhrada,

stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. registra „C“ č. XXX/X, stavba - stodola,
bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. registra „C“ č. XXX/X.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalobca ako obchodná
spoločnosť, ktorej predmetom obchodnej činnosti je aj veľkoobchod dodal spoločnosti MITL s. r. o., IČO:
52227189,sosídlomKováčska39,90877BorskýMikulášriadneavčastovar,zaktorývystavildlžníkovi

na úhradu kúpnych cien faktúry, a to: Y. 15. 04. 2020 29. 04. 2020 475,73 €, Y. 15. 05. 2020 29. 05. 2020
9 512,08 €, Y. 29. 05. 2020 12. 06. 2020 3 240,96 €, Y. 08. 06. 2020 22. 06. 2020 -67,50 €, Y. 08. 06. 2020
22. 06. 2020 -276,39 €, Y. 12. 06. 2020 26. 06. 2020 -301,32 €, Y. 15. 06. 2020 29. 06. 2020 4676,61 €,
Y. 30. 06. 2020 14. 07. 2020 639,11 €, Y. 22. 07. 2020 05. 08. 2020 -659,48 €, Y. 31. 07. 2020 14. 08.
2020 5 599,12 €, Y. 31. 08. 2020 14. 09. 2020 192,00 €, celkovo (po započítaní ) na sumu 23.030,92 Eur.

3. Následne uzatvoril žalobca so spoločnosťou MITL s. r. o. a žalovaným dňa 14.12.2020 Dohodu o
uznaní záväzku a vyhlásení ručiteľa, v rámci ktorej došlo k uznaniu pohľadávok dlžníkom a súčasne sa
žalovanýzaviazal,ževprípade,aknedôjdekzaplateniupohľadávokvlehotáchuvedenýchvsplátkovom
kalendári, ktorý je súčasťou dohody, uhradí žalovaný za dlžníka žalobcovi celú neuhradenú sumu.
Splatnosť celej Pohľadávky v zmysle Dohody nastala dňa 25.12.2021. Dlžník do tohto dňa (25.12.2021)
žalobcovi neuhradil ani jednu splátku.4. Dlžník následne uhradil žalobcovi časť Pohľadávky na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 10.02.2022
v celkovej výške 7.700,- Eur prostredníctvom nasledovných platieb: Žalobca v dôsledku toho, že dlžník
uhradil Pohľadávku žalobcu len čiastočne, vyzval žalovaného listom zo dňa 29.05.2024 na zaplatenie

zvyšnej dlžnej sumy vo výške 15.330,92 Eur, a to v dohodnutej 15-dňovej lehote, ktorá začala plynúť
odo dňa doručenia výzvy. Lehota na splnenie povinnosti žalovaného uhradiť za dlžníka žalobcovi sumu
15.330,92 Eur uplynula dňa 21.06.2024. Do dnešného dňa si tak, žalovaný nesplnil svoju povinnosť a
nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu vo výške 15.330,92 Eur. Žalobca súčasne dňa 31.07.2024 podal návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáha zaplatenia dlžnej sumy vo výške 15.330,92 Eur s

príslušenstvom od dlžníka ako aj do žalovaného.

5. Žalobca ďalej dôvodí, že z verejne dostupných zdrojov zistil, že Sociálna poisťovňa eviduje voči
dlžníkovi nedoplatok vo výške 366,45 €, rovnako je právoplatne vydaný proti dlžníkovi platobný rozkaz
Okresného súdu Senica sp. zn. 3Cb/7/2021, to na sumu 1.760,- Eur. Dlžník je dlhodobo nekontaktný
a zaznamenal pokles tržieb, ktorý bol v roku 2022 vo výške 127.266,- Eur, pričom v roku 2023 už len

vo výške 62.383,- Eur a celková zadlženosť Dlžníka stúpla až na 92,58 %. Nakoľko je žalovaný podľa
žalobcu blízkou osobou spoločníka spoločnosti pani B. O. (partnerka), žalobca predpokladá, že žalovaný
od počiatku má vedomosť o existencii dlhu, rovnako má vedomosť o tom, že došlo len k čiastočnej
úhrade pohľadávky, keďže potvrdenia o úhrade zasielal priamo žalovaný na e-mail právneho zástupcu.
Žalobca ďalej vo svojom návrhu tvrdil, že samotná výška ako aj časový rozostup od jednotlivých

čiastočných úhrad pohľadávky a správanie žalovaného, ktorý opakovane v minulosti prisľúbil plnenie,
avšak nedodržiaval jednotlivé dohody, zakladá dôvodnú obavu, že môže dôjsť k prevodu vlastníckeho
podielu žalovaného na tretiu osobu, čím môže byť zmarená exekúcia a uspokojenie pohľadávky
žalobcu. Žalobca tiež poukázal na dlhy žalovaného a skutočnosť, že podnikateľská činnosť žalovaného
už v minulosti nedosahovala kladné výsledky, čo sa napokon premietlo do situácie, kedy si nie je

schopný plniť svoje finančné záväzky ani voči žalobcovi, z čoho žalobca vyvodzuje vznik dôvodnej
obavy, že žalovaný bude konať tak, aby znemožnil žalobcovi uspokojenie jeho splatných pohľadávok
v budúcom exekučnom konaní. Žalobca oprel svoju argumentáciu o rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5 Obo 144/97
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020,

pričom je presvedčený, že zabezpečovacím opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do právnej
sféry žalovaného. Žalovaný bude naďalej vlastníkom Nehnuteľností, ktoré môže naďalej využívať v
doterajšom rozsahu, obmedzenie jeho vlastníckeho práva v podobe zriadenia záložného práva nie
je prílišným zásahom do jeho práv, alebo právom chránených záujmov, a predstavuje primeraný a
neinvazívny spôsob zabezpečenia pohľadávok žalobcu. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť,

že vzhľadom na výšku ním uplatnenej pohľadávky a pohľadávky TATRA BANKY ako aj prípadných
ďalšíchpohľadávoktretíchosôbvočižalovanémuapredpokladanejhodnotypredmetnýchNehnuteľností
nie je medzi týmito skutočnosťami nepomer. Žalobca má pritom za to, že v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci
samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Súd teda môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách
dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak žalobca v návrhu preukáže, že je
tu hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca má za to, že uvedená hrozba bola jednoznačne preukázaná.

6. K návrhu žalobca priložil splnomocnenie, dohodu o uznaní záväzku a vyhlásení ručiteľ zo dňa

14.12.2020, výzvu na zaplatenie zo dňa 29.05.2024 s doručenkou, návrh na vydanie platobného rozkazu
s doručenkou, oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok, výpis z LV č. XXX pre k.ú. Borský
Mikuláš, faktúry a dodacie listy za obdobie 4/2020 až 8/2020 (č.l. 5-71).

7. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúciabudeohrozená.(1)Záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacomopatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva. (2)

11. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. (2)

12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

13. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

14. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý povoľuje súdnym
rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Tento inštitút má posilniť postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už

bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu
konania ale aj po jeho skončení. Zákon určuje nasledovné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d)

existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Spôsobilý predmet záložného práva je vymedzený v
§ 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, by
ta nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Spôsobilým
predmetom záložného práva je tak konkrétna hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový

priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel, za predpokladu ich prevoditeľnosti. Samotný výkon záložného
práva môže nastať až po tom, čo bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343
ods. 3 CSP). Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá
môže vzniknú na základe rôznych právnych titulov. Takáto pohľadávka musí byť v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia špecifikovaná tak, aby bol možné identifikovať, že tento peňažný nárok

trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť

vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Všeobecný súd zabezpečovacím
opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je
povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II.

ÚS 741/2017-20 zo dňa 20. 12. 2017). Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie
sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však
žalobca osvedčiť i to, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom nebezpečie
zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebenemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú
opodstatnenosť obavy, že exekúcia bude zmarená, patrí predovšetkým také konanie žalovaného,
ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo

iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Obo 144/97, zverejnené pod č. R 20/1998). Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút
procesnéhoprávaplnípredovšetkýmúlohurýchlehoapružnéhoriešeniasituácie,ktoráneznesieodklad.
Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také
konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu.

Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potom daná, prípadne osvedčená takým
konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne
a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu (viď
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/41/2023 z 17.07.2023).Zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade,

ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.

16. Rovnako musí súd skúmať princíp proporcionality, teda či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie
vzniknúť celkom zjavný nepomer.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia počas
konania vo veci samej na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá má byť judikovaná v konaní vo veci
samej, a to z obavy, že exekúcia bude ohrozená.

18. Vecou samou sa v tomto prípade rozumie konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške
15.330,92 Eur s príslušenstvom, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica na základe návrhu
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24.07.2024. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva,
že žalobca sa žalovanej sumy domáha z titulu nezaplatených faktúr za dodaný tovar, ktoré sú uvedené
v bode 2. tohto odôvodnenia a tiež na základe dohody o uznaní záväzku a vyhlásení ručiteľa zo dňa

14.12.2020, ktoré uzatvoril žalobca so spoločnosťou MITL s. r. o. a žalovaným.

19. Súd mal z predložených listinných dôkazov za dostatočne osvedčené, že žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti podiel 1 z celku nachádzajúcich sa v k. ú. K. O. (nie k.ú. Borský
Mikuláš ako uvádza žalobca), obec Borský Mikuláš, okres Senica, evidovaných Okresným úradom

Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako: pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere
497 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere
123 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere
81 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX o výmere
422 m2, druh pozemku: záhrada, stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc.

registra „C“ č. XXX/X, stavba - stodola, bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc. registra „C“ č.
XXX/X. Predložený výpis z listu vlastníctva zároveň osvedčuje skutočnosť, že posledná zmena v osobe
spoluvlastníkov nehnuteľností nastala v roku 2018, kedy predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný
spolu s B. O., nar. XX.XX.XXXX do podielového spoluvlastníctva a nehnuteľnosti sú zaťažené záložným
právomvprospechTatrabanky,a.s.Keďženavýpisezlistuvlastníctvaniejevyznačenáplombaozmene

práva k nehnuteľnosti (§ 44 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych
práv a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení), je tiež zrejmé, že žalovaný nedoručil katastru
nehnuteľnosti zmluvu, verejnú listinu alebo inú listinu, na základe ktorej by začal katastrálne konanie,
ktoré by viedlo k zmene vlastníckeho práva.

20. Súd mal tiež na základe predložených faktúr, dodacích listov a dohody o uznaní záväzku a vyhlásení
ručiteľazodňa14.12.2020,ktoréuzatvorilžalobcasospoločnosťouMITLs.r.o.ažalovanýmdostatočne
osvedčený vznik peňažného záväzku, ktorý v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia trval.

21. Napriek uvedenému súd po oboznámení sa s návrhom ako aj so všetkými predloženými prílohami,
vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.22. Žalobca v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil existenciu reálnej obavy
z ohrozenia exekúcie. V súvislosti s existenciu obavy z ohrozenia budúcej exekúcie žalobca uviedol,
že samotná výška ako aj časový rozostup od jednotlivých čiastočných úhrad pohľadávky a správanie

žalovaného,ktorýopakovanevminulostiprisľúbilplnenie,avšaknedodržiavaljednotlivédohody,zakladá
dôvodnú obavu, že môže dôjsť k prevodu vlastníckeho podielu žalovaného na tretiu osobu, čím môže
byť zmarená exekúcia a uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca tiež poukázal na dlhy žalovaného a
skutočnosť, že podnikateľská činnosť žalovaného už v minulosti nedosahovala kladné výsledky, čo sa
napokon premietlo do situácie, kedy si nie je schopný plniť svoje finančné záväzky ani voči žalobcovi,

z čoho žalobca vyvodzuje, že ak má žalovaný viacero neuhradených pohľadávok vzniká dôvodná
obava, že žalovaný bude konať tak, aby znemožnil žalobcovi uspokojenie jeho splatných pohľadávok
v budúcom exekučnom konaní. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že samotná výška ako aj časový
rozostup od jednotlivých čiastočných úhrad pohľadávky a správanie žalovaného, ktorý opakovane v
minulosti prisľúbil plnenie, avšak nedodržiaval jednotlivé dohody bez ďalšieho nezakladá dôvodnú
obavu z ohrozenia exekúcie. Exekúcia predstavuje nútený výkon rozhodnutia, na ktorý nemá vplyv

správanie žalovaného týkajúce sa riadneho plnenia doterajších záväzkov. Vplyv na výkon exekúcie by
v skutočnosti mohlo mať také správanie žalovaného, z ktorého by bolo zrejmé, že znižuje hodnotu
svojho majetku, zbavuje sa ho za nepatrnú protihodnotu, alebo sa ho snaží bezodplatne prevádzať
na blízke osoby. Takéto okolnosti však žalobca súdu nepreukázal. Naopak z predloženého výpisu z
listu vlastníctva vyplýva, že žalobca za posledných viac ako 5 rokov z dotknutými nehnuteľnosťami

právne nenakladal a momentálne ani neprebieha katastrálne konanie o zmene spoluvlastníckeho
podielu žalovaného k nehnuteľnostiam. Súd tiež neprijal argumentáciu žalobcu týkajúcu sa platobnej
neschopnosti žalovaného s tým, že ak žalovaný neplní svoje viaceré finančné záväzky, vzniká podľa
žalobcu obava, že žalovaný bude v budúcnosti mariť prípadné exekučné konanie. Takéto tvrdenie
žalobca nepodložil žiadnym dôkazom, ktorý by túto skutočnosť aspoň čiastočne osvedčil, pričom súd

poukazuje na to, že práva veriteľa sú pre prípad platobnej neschopnosti dlžníka dostatočne chránené
ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení a účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je nahrádzať zákonné
postupy používané pri platobnej neschopnosti dlžníka.

23. Okrem toho, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že žalovaný podniká kroky ktorými by reálne
znižoval hodnotu svojho majetku, prípadným predajom predmetných nehnuteľností by žalovaný len
pretransformoval svoj nehnuteľný majetok na peňažné prostriedky, z čoho v žiadnom prípade nevyplýva,
že sa jeho majetok reálne zmenší.

24. Ďalej má súd za to, že nie je splnená ani požiadavka proporcionality. Žalobca neosvedčil
súdu hodnotu nehnuteľností, na ktoré má byť zriadené zabezpečovacie opatrenie a teda ani okolnosť,
či zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti nebude celkom zjavne neprimerané hodnote
zabezpečovanej pohľadávky. Predmetom záložného práva sa majú stať pozemky v intraviláne obce
Borský Mikuláš s celkovou výmerou 1123 m2, rodinný dom a stodola, pričom súdu sa javí hodnota

(obvyklá cena) týchto nehnuteľností vo vzťahu k pohľadávke žalobcu (15.330,92 Eur) ako neprimeraný
zásah do majetkových pomerov žalovaného.

25. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že nebol preukázaný základný predpoklad
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to existencia obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená

a preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zamietol.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

29. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že
Civilnýsporovýporiadokneobsahujesamostatnéustanovenie,ktorébyupravovalonáhradutrovkonaniav súvislosti so zabezpečovacími opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím
nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba
podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniamôžebyťsamostatnýmkonaním,sosamostatnýmnávrhom,atotokonanie
samostatne končí nariadením zabezpečovacieho opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods.

1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení.

30. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP, keď žalovaní boli v konaní úspešní, z
čoho by vyplýval ich nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
žalovaným žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo výroku II. s poukazom

na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).