Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Piroš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106387
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106387.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/
XX, XXX XX E., proti žalovanému: Mesto Bytča, so sídlom: Nám. Slovenskej Republiky 1, 014 38 Bytča,
o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 8. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.11.2023 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba podaná žalobcom, v ktorej
žalobca uviedol, že požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o slobode informácií“) mesto Bytča – Mestský úrad Bytča o zápisnice o výkone

štátneho stavebného dohľadu k Podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13.08.2023
vrátane doplnenia zo dňa 21.08.2023. Žalobca v žalobe uviedol, že mu požadovaná informácia nebola
poskytnutá v zákonnej lehote, čím bolo vydané fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu, pričom
žalobca voči tomu podal odvolanie, o ktorom taktiež nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, čím bolo
vydané fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca v petite správnej žaloby žiadal, aby správny
súd vydal rozsudok, ktorým zruší fiktívne rozhodnutie mesta Bytča vydané prostredníctvom primátora

(odvolací orgán) zo dňa 8. novembra 2023 a zároveň aj fiktívne rozhodnutie mesta Bytča – Mestský
úrad Bytča (prvostupňový orgán) zo dňa 17.10.2023 a vec vráti orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

2. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.02.2024, v ktorom uviedol,
že dňa 24.10.2023 bolo do elektronickej dátovej schránky mesta Bytča doručené podanie žalobcu,

ktorého prílohou bolo „Odvolanie proti odmietnutiu (neposkytnutiu) informácie“. Prvostupňový orgán
verejnej správy po preskúmaní doručeného podania dospel k záveru, že v danom prípade nie je
dôvod na postup podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého orgán, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa
rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania

súhlasia. Nakoľko požadovanú informáciu povinná osoba nemala k dispozícií, nebolo preto možné,
aby prvostupňový orgán verejnej správy v rámci autoremedúry vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu a
vec vybavil. Mestský úrad Bytča následne predložil dňa 22.11.2023 odvolanie žalovanému a zároveň
žalobcu upovedomil o predložení odvolania žalovanému listom zo dňa 22.11.2023, doručeným žalobcovi
dňa 30.11.2023. Žalovaný prostredníctvom primátora na základe podaného odvolania vydal rozhodnutie
č. 17989/2023 zo dňa 13.12.2023, ktorým rozhodol o zrušení fiktívneho rozhodnutia mesta Bytča

– Mestského úradu Bytča a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne po vrátení
veci mesto Bytča – Mestský úrad Bytča rozhodnutím č. 18233/2023 zo dňa 19.12.2023, doručenýmžalobcovi dňa 27.12.2023, podľa § 18 ods. 2 v nadväznosti na § 15 ods. Zákona o slobode informácií
žalobcovu žiadosť o sprístupnenie informácií v celom rozsahu odmietlo z dôvodu, že povinná osoba
požadovanými informáciami vymedzenými v žiadosti o sprístupnenie informácií nedisponuje. Žalobca

voči tomuto novému rozhodnutiu povinnej osoby nepodal odvolanie, čím sa rozhodnutie povinnej osoby
stalo právoplatným dňa 12.01.2024. Na základe uvedeného navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku. V nej uviedol, že má za to, že žalovaný ako aj
prvostupňový orgán verejnej správy postupovali nezákonne a boli vydané dve fiktívne rozhodnutia.

Odvolanie, ktoré žalobca podal voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy
bolo do elektronickej schránky mesta Bytča doručené dňa 24.10.2023, pričom do textu sprievodnej
správy žalobca výslovne uviedol požiadavku, aby odvolanie bolo priamo predložené žalovanému, ktorý
je oprávnený o odvolaní rozhodnúť. Lehota na rozhodnutie tak podľa žalobcu uplynula dňa 08.11.2023,
pričom požadovaná informácia žalobcovi nebola poskytnutá, čím žalovaný prostredníctvom primátora
vydal fiktívne rozhodnutie dňa 08.11.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené fikciou dňa 10.11.2023.

Žalobca ďalej poukázal na obdobné konanie z roku 2022, kde žalovaný rozhodol v lehote 15 dní od
doručenia odvolania. Skutočnosť, že povinná osoba nedisponuje požadovanou informáciou, bola podľa
názoru žalobcu zrejmá už v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácie, teda úkony žalovaného
považuje za zavádzanie, klamstvo a nesprávny právny postup.

4. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku, v ktorej poukazuje na to, že Zákon o slobode informácií
z formálneho aj materiálneho hľadiska kladie zásadne odlišné požiadavky na žiadosť o poskytnutie
informácií a na odvolanie voči rozhodnutiu povinnej osoby, či už reálnemu alebo fiktívnemu. Kým
na žiadosť o poskytnutie informácií sa kladú len minimálne obsahové požiadavky a preferuje sa
neformálnosť jej podania, tak odvolanie a konanie o ňom už podlieha striktnému postupu podľa

ustanovení Zákona o slobode informácií a subsidiárne Správneho poriadku. Žalobca podal odvolanie
dňa 24.10.2023. Listom zo dňa 22.11.2023 bol informovaný o tom, že jeho odvolanie bolo odvolaciemu
orgánu predložené dňa 22.11.2023, teda v rámci lehoty ustanovenej v § 57 ods. 2 Správneho poriadku.
Toto oznámenie si však žalobca prevzal počas plynutia úložnej lehoty na pošte až 30.11.2023, pričom
medzitým už podal správnu žalobu dňa 25.11.2023. Vychádzal pravdepodobne z nesprávneho výkladu

§ 19 ods. 3 prvá veta Zákona o slobode informácií, ktoré však ustanovuje, že odvolací orgán rozhodne
o odvolaní do 15 dní od predloženia odvolania povinnou osobou. Lehota na rozhodnutie v zmysle § 19
ods. 3 Zákona o slobode informácií neplynie od doručenia odvolania povinnej osobe, ale od doručenia
odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy postupoval po
doručení odvolania podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Znamená to, že prvostupňový orgán verejnej

správy má možnosť v lehote 30 dní o odvolaní sám rozhodnúť v autoremedúre a túto možnosť mu nie
je možné uprieť. Vzhľadom na to, že účastník konania nemá vedomosť o tom, kedy bolo odvolanie
predložené odvolaciemu orgánu, je potrebné ho o tomto okamihu upovedomiť. Tento postup je plne
rešpektovaný aj súdnou praxou, o čom svedčí ustálená judikatúra súdov (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 16/2013 zo dňa 03.12.2013), ako aj relevantnou odbornou

literatúrou.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“); v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“)

8. Podľa § 99 písm. g) SSP; správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie
v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií; proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,

ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

10. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

11. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže
o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného
účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
12. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku; ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka

konania.

13. Správny súd v prvom rade uvádza, že Zákon o slobode informácií síce obsahuje špeciálnu úpravu
inštitútu opravných prostriedkov, ale ide o relatívne stručnú štylizáciu (napr. dĺžka lehoty na podanie
odvolania). To znamená, že nie je vylúčené subsidiárne použitie Správneho poriadku. Subsidiarita

Správneho poriadku pri prieskume rozhodnutí sa prejavuje najmä pri náležitostiach a podávaní
opravných prostriedkov. Prejavuje sa však aj pri aplikácií inštitútu autoremedúry, či možnosti vzdať sa
práva na podanie opravného prostriedku.

14. V praxi je pomerne častým javom, že povinná osoba zapríčiní svojou nečinnosťou vydanie fiktívneho

rozhodnutia. Žiadateľ preto podá voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie a domáha sa jeho zrušenia
a vydania zákonného rozhodnutia, resp. sprístupnenia požadovanej informácie. Medzičasom však
môže dôjsť k sprístupneniu informácie, a to aj po uplynutí príslušnej lehoty. Vychádzajúc z ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, vzhľadom na účel fiktívneho rozhodnutia, ak rozhodnutie o žiadosti o
informácie bolo neskôr vydané, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným. V opačnom prípade by sa

rozhodnutie v odvolacom konaní zrušilo iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie
pre žiadateľa informácie a formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje vo vzťahu
k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie. Účelom zavedenia
inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií) je potreba

poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fikcia
rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby.
S prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané
vecnérozhodnutie(uznesenieNSSRsp.zn..5Sži/21/2013zodňa21.11.2013).(viď.Ikrényi,P.,Bako,M.
a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2023, s. 440-441).

15.Pooboznámenísasvyjadreniamiúčastníkovkonania,administratívnymispismiadôkazmivsúdnom
spise správny súd konštatuje, že žalobca podal správnu žalobu ešte predtým, ako uplynula žalovanému
lehota na vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní. Z ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku v spojitosti s § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií je zrejmé, že prvostupňový orgán

verejnej správy mal možnosť v rámci autoremedúry rozhodnúť o odvolaní sám, alebo najneskôr do 30
dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, predložiť spisový materiál odvolaciemu orgánu. Tento postup
považuje správny súd za zákonný. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo
mala vydať tak, ako to upravuje § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií a nič na tom nemení ani
skutočnosť, že žalobca do textu sprievodnej správy výslovne uviedol požiadavku, aby bolo odvolanie

priamo predložené žalovanému. Žalovaný prostredníctvom primátora po predložení spisového materiálu
rozhodol v zákonnej lehote o odvolaní tak, že fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový orgán verejnej správy
následne vydal rozhodnutie o odmietnutí žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktoré nebolo
napadnuté odvolaním a stalo sa právoplatným.

16. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že zákonným postupom došlo k vydaniu
faktického rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný prostredníctvom primátora rozhodol o podanom
odvolaní žalobcu tak, že zrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy – povinnejosoby. Vydaním faktického rozhodnutia primátora žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu fiktívneho
rozhodnutia povinnej osoby a následným vydaním nového rozhodnutia povinnou osobou prakticky
odpadol predmet prieskumu, keďže vecné (faktické) rozhodnutie má prednosť pred inštitútom fiktívneho

rozhodnutia, ktorého zmyslom je poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu
o sprístupnenie informácií a tieto mu neboli poskytnuté. Nakoľko inštitút fikcie rozhodnutia, ako už
správny súd vyššie uviedol, predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti
povinnej osoby, na základe zisteného skutkového stavu (vydanie faktického rozhodnutia žalovaného
prostredníctvom primátora, ktoré má prednosť pred napadnutým fiktívnym rozhodnutím), správny súd

konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 08.11.2023
zastavil podľa § 99 písm. g) SSP.

17. Žalobca ako žalovaného v podanej správnej žalobe nesprávne označil primátora mesta Bytča, a to
menom a priezviskom, preto správny súd odchylne od toho, ako označil žalobca žalovaného v podanej
správnej žalobe, označil v tomto rozsudku žalovaného ako mesto Bytča, ktoré malo vydať napadnuté

fiktívne rozhodnutie prostredníctvom primátora ako odvolacieho orgánu.

18. O trovách konania správny súd rozhodol za použitia § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nezistil skutočnosti,
za ktorých by mohol uplatniť priznanie náhrady trov konania účastníkom v zmysle § 171 ods. 1 SSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR
(§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom
počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.