Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200618
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: Okresná
prokuratúra Zvolen, Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovanému: mesto Zvolen, Námestie Slobody 22,
960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. A. B., nar. XX. XX. XXXX,
C. X, XXX XX D., 2/ A. E. B., F., nar. XX. XX. XXXX, C. X, XXX XX D., obaja zast.: JUDr. Michal Holčík,
advokát, Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus,
s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52 803 538, zast.: kohút & partners, s.r.o., Námestie
SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ

4250/2018/2-rozh. zo dňa 20. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného mesta Zvolen č. SÚ 4250/2018/2-rozh. zo dňa 20. 11. 2018 ruší a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 05. 10. 2011 pod č. SÚ 2597/2011-Šu stavebné povolenie

v spojenom stavebnom a územnom konaní stavby rodinný dom na pozemkoch registra „C“ parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v katastrálnom území D., v prospech stavebníkov
–ďalšíchúčastníkovkonania.Medzipodmienkamipreumiestnenieauskutočneniestavbystavebnýúrad
určil pod bodom č. 12 podmienku: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného
rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie
nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť
stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“. Ďalší účastníci konania

(stavebníci) návrhom zo dňa 05. 10. 2018 iniciovali kolaudačné konanie na stavbu ich rodinného
domu. Oznámením zo dňa 29. 10. 2018 stavebný úrad (žalovaný) oznámil účastníkom konania začatie
kolaudačného konania a nariadenie ústneho pojednávania na deň 20. 11. 2018 na mieste stavby.
Z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie stavby bol dňa 20. 11. 2018
spísaný protokol, v ktorom boli uvedené aj doklady predložené stavebníkmi, pričom obhliadkou stavby
neboli zistené žiadne závady brániace vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný ako stavebný úrad
dňa 20. 11. 2018 vydal kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 4250/2018/2-rozh. („ďalej aj len „kolaudačné

rozhodnutie“) na stavbu „Rodinný dom“, umiestnenú na pozemku v katastrálnom území D., parcela
KN-C G. XXXX/XX, XXXX/XX. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že nebola
splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Stavebníci
doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok– V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje prístupu
k rodinnému domu. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2018.

2. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 21. 09. 2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen
protest č. Pd 135/21/6611-7 zo dňa 17. 09. 2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46
a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v nadväznosti na §
81b písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil. Protest odôvodnil
tým, že žalovaný odignoroval zákonný dôvod nevydania kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm.
c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, keď nerešpektoval zákonnú podmienku vydania
kolaudačného rozhodnutia, t. j. že ku kolaudovanej stavbe je zaistený prístup a príchod – napojenie
na verejnú komunikáciu, ktorý musí byť bezpečný. Zákonne perfektné kolaudačné rozhodnutie môže
byť vydané len v prípade, že existuje legálna komunikácia (dopravné napojenie), a teda musí existovať

právoplatné rozhodnutie o povolení stavby komunikácie, jej užívania, ktorú či už z dôvodu zákona
(pri „verejnej“ pozemnej komunikácii podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1991 Zb.) alebo z dôvodu
súhlasu vlastníka (pri súkromnej komunikácii) môže užívateľ stavby používať. V predmetnej veci
nebola zabezpečená listina, ktorá by deklarovala vytvorenie legálnej prístupovej cesty, komunikácie ku
kolaudovanej stavbe. Stavebný úrad nesplnil svoju povinnosť podľa § 32 ods. 1 a § 3 ods. 5 správneho

poriadku, zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre svoje rozhodnutie, teda nemal spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Odôvodnenie kolaudačného
rozhodnutia je nedostatočné a nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 47 ods. 3 správneho
poriadku. Súčasne je aj v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože stavebníci nezabezpečili
žiadne stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok

– V potokoch.

3. Mesto Zvolen ako stavebný úrad protestu prokurátora nevyhovelo a predložilo ho Okresnému
úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy, ktorý
rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/003566-11-SA zo dňa 09. 06. 2022 protestu prokurátora nevyhovel

a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie,
o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo“)
rozhodnutím č. 34970/2022/SSSVP/96235 zo dňa 28. 09. 2022 tak, že odvolanie prokurátora zamietlo
a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica. Rozhodnutie ministerstva nadobudlo
právoplatnosť dňa 17. 10. 2022.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti kolaudačného rozhodnutia

žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že žalovaný
vydal kolaudačné rozhodnutie v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného
zákona, teda bez toho aby bol zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám. Stavebný úrad mesta
Zvolen pri vydávaní stavebného povolenia pre stavebníkov - ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ určil
v stavebnom povolení podmienku pod bodom 12 a to, že stavbu alebo jej časť bude možné užívať

na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka,
pričom kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická
infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej
komunikácie. Stavebný úrad by takto nepostupoval, ak by mal za to, že už vtedy existujúca panelová
cesta by postačovala na bezpečný prístup k rodinným domom v tejto lokalite. Ak stavebníci s touto

podmienkou nesúhlasili a zastávali názor, že prístupová panelová cesta postačuje ako bezpečný
prístup k ich rodinnému domu, mali právo voči tomuto stavebnému povoleniu podať odvolanie s tým,
aby táto podmienka zo stavebného povolenia bola vyňatá. Stavebníci voči stavebnému povoleniu
odvolanie nepodali a toto sa stalo právoplatné aj s podmienkou číslo 12. V odôvodnení napádaného
kolaudačného rozhodnutia je uvedené, že nebola splnená podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby

nevybudovaním prístupovej komunikácie, ale stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu
k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch a v ňom je uvedené, že existujúca
účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje prístupu k rodinnému domu. V
kolaudačnom konaní podľa žalovaného navrhovateľ preukázal, že uvedenú stavbu je možné užívaťa že užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie. V obsahu
administratívneho spisu sa nenachádza stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej
komunikácii ani žiadne stanovisko k prístupovej komunikácii. Problematika prístupovej komunikácie

nebola ani riešená v rámci ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením, o čom svedčí protokol
z ústneho pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad mesta Zvolen v rámci kolaudačného
konania sa vôbec nezaoberal problematikou prístupovej komunikácie, nevyžiadal od stavebníkov
žiadne záväzné stanovisko k uvedenej dokumentácii. Nie je preto zrejmé, odkiaľ stavebný úrad
čerpal informáciu, ktorú citoval v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia (stavebníci doložili stanovisko

cestného správneho orgánu ...). Pravdepodobne túto informáciu čerpal z iných kolaudačných konaní
na rodinné domy postavené v tejto lokalite. Žalobca poukázal na skutočnosť, že stavebný úrad mesta
Zvolen už v tejto lokalite začal v roku 2014 kolaudačné konanie pre iný rodinný dom (konanie vedené
pod č. j. SÚ 3640/2014 -Šu), ktoré však dňa 25. 02. 2015 bolo prerušené z dôvodu, že nebola
vybudovaná miestna prístupová komunikácia ku kolaudovanej stavbe tak, ako to bolo uvedené v jednej
z podmienok stavebného povolenia.

5. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi ministerstva v rozhodnutí zo dňa 28. 09. 2022, ktorým
zamietlo odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica o nevyhovení
protestu prokurátora. Ministerstvo skonštatovalo, že problematika prístupovej komunikácie nebola
prerokovávaná pri miestnom zisťovaní v rámci kolaudačného konania z dôvodu, že stavebný úrad

nesplnenie podmienky číslo 12 nepovažoval za vadu, ktorá by bránila užívaniu stavby, nakoľko podľa
jeho názoru bol zabezpečený riadny prístup k stavbe. Podľa ministerstva existujúca komunikácia
v lokalite Zlatý potok je prístupovou komunikáciou k rodinným domom, pretože vlastníci rodinných
domov (stavebníci) sú spoluvlastníkmi parciel KN-C parc. č. 5000/43 a 5000/46, na ktorých sa
komunikácia nachádza, pričom z údajov katastrálneho operátu je zrejmé, že spôsob užívania pozemku

je uvedený ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná chata, poľná cesta, chodníky, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Táto skutočnosť
nebola uvedená v administratívnom spise a žalobca ju ani nenamietal, pretože podľa jeho názoru
problémová prístupová komunikácia bola zrealizovaná v dávnej minulosti ako poľná cesta slúžiaca
na prístup ťažkej poľnohospodárskej techniky na polia. Táto prístupová komunikácia (cesta) nie je

ani definovaná v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) ako pozemná
komunikácia, pretože na úrovni miest a obcí v zmysle tohto zákona sa dajú rozlišovať len miestne cesty
a účelové cesty. Prístupová cesta sa nachádza aj na parcele H. F. G. XXXX/XX, ku ktorej nie je založený
list vlastníctva, pričom z údajov katastra je zrejmé, že spôsob využívania pozemku je zhodný s vyššie
citovanými parcelami. Žalobca vyjadril presvedčenie, že prístupová komunikácia právne nikde nezačína

a nikde nekončí, pretože na jednej strane nie je napojená na miestnu komunikáciu a na druhej strane
nekončíprípadnýmotočomalebonapojenímnaďalšiumiestnukomunikáciu.Žalobcaspoukazomna§1
ods. 2, § 3 ods. 2, § 3a ods. 4, § 3b ods. 1, § 16 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 a 3 cestného zákona uviedol,
že účelová cesta patrí pod pozemné komunikácie v zmysle § 1 ods. 2 cestného zákona. Pre povolenie
stavby účelovej cesty (§ 2 ods. 2 cestného zákona) platí, že na jej začatie aj zmeny je potrebné stavebné

povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3), ak nie je ďalej ustanovené inak (§ 16 ods. 1
cestného zákona). Na stavebné konanie podľa § 16 ods. 1 cestného zákona a na ohlasovanie podľa
§ 16 ods. 2 cestného zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16 ods. 4 cestného zákona). Žalobca vyjadril nesúhlas
s postupom žalovaného, ktorému na legalizáciu poľnej cesty ako prístupovej komunikácie postačilo

stanovisko mesta Zvolen, odbor výstavby, životného prostredia a dopravy číslo SSO-3444/2018 zo dňa
13. 08. 2018. Ide o stanovisko k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území D., lokalita D. F. - I. F.,
ktoré bolo adresované spoločnosti Master Consulting s.r.o., Diamantová 2, Banská Bystrica a v ktorom
sa uvedený odbor mesta Zvolen sčasti označil za cestný správny orgán, kde okrem iného uviedol,
že podľa jeho názoru mesto Zvolen všeobecne ani v konkrétnom prípade nemá zákonné oprávnenie

rozhodnúť alebo určiť (s výnimkou určovania dopravných značiek a dopravných zariadení na základe
iniciatívy a prevádzkových potrieb vlastníkov a správcov) spôsob, rozsah a režim užívania účelových
komunikácií bez ohľadu na to, či ide o verejné alebo neverejné účelové komunikácie. Obslužnú panelovú
komunikáciu považoval nie za miestnu komunikáciu, ale účelovú a po formálnej ani vecnej stránke
nemôže byť pripojená na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici, ale len na obslužnú komunikáciu

vedúcu k súkromnému penziónu, pričom ani táto účelová komunikácia nie je vo vlastníctve ani správe
mesta Zvolen.6. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia ministerstva, že existenciu tejto účelovej komunikácie
v lokalite Zlatý potok jednoznačne potvrdzuje aj všeobecne záväzné nariadenie mesta Zvolen č.
185/2018 o určení názvu novovzniknutých ulíc v časti mesta Zvolen - Zlatý potok a v časti mesta

Zvolen západ - Bariny. Z tohto všeobecne záväzného nariadenia, schváleného 26. 02. 2018 a účinného
od 15. 03. 2018, vyplýva, že v časti mesta Zlatý potok sa určuje názov novovzniknutej ulice Rivnianska
a táto sa začína odbočením z Prachatickej ulice, prechádza premostením cez tok Zlatého potoka
a vedie východným a následne južným smerom pozdĺž oplotenia SPŠ; jedná sa o slepú ulicu ukončenú
obrátkou; ulica bude sprístupňovať cca 5 rodinných domov a 2 bytové domy. Ministerstvo z tohto

všeobecnezáväznéhonariadeniavyvodilo,žemestoZvolenmáulicuRivnianskuzaradenúajvzozname
ulíc, v predmetnej ulici je riadne zabezpečený pravidelný vývoz odpadu a že je vytvorená takzvaná
otočka na parcele G. XXXX/XX I. katastrálnom území D.. Žalobca podotkol, že mestské zastupiteľstvo
nemá vecnú príslušnosť rozhodovať o tom, či je ulica legálna alebo nelegálna, ale má len právomoc
prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia schváliť názvy ulíc zmysle zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení. Táto ulica bola schválená na základe schváleného územného plánu, ako mapový

podklad ku schválenému všeobecne záväznému nariadeniu mesta Zvolen č. 185/2018 slúžila mapa
z územného plánu mesta Zvolen pre lokalitu Zlatý potok. Táto mapa sa však nezhoduje so skutočnosťou
(viď miesto napojenia na Prachatickú ulicu, viď otoč na druhom konci ulice na údajnom pozemku F.
G. XXXX/XX I. katastrálnom území D.). Žalobca sa nestotožnil ani s tým, že ministerstvo vo svojom
rozhodnutí citovalo § 22 ods. 1 a ods. 3 cestného zákona v snahe poukázať, že problematická prístupová

komunikácia pomenovaná ako ulica Rivnianska je komunikáciou verejne prístupnou, a preto nemusí byť
napojená na ďalšiu verejnú komunikáciu. Podľa žalobcu ministerstvo opomenulo citovať § 22 ods. 2
cestného zákona, podľa ktorého pre povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie § 16 cestného
zákona, t. j. že na začatie stavby účelovej komunikácie je potrebné stavebné povolenie. V celom
priebehu kolaudačného konania nebolo preukázané, že na prístupovú komunikáciu k rodinným domom

bolo vydané stavebné povolenie ako na účelovú komunikáciu, na základe ktorého po splnení všetkých
podmienok by bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na účelovú komunikáciu špeciálnym stavebným
úradom, čím by bola splnená podmienka 12 zo stavebného povolenia.

7. Žalobca vyjadril presvedčenie, že Okresný úrad Banská Bystrica aj ministerstvo vo svojich

rozhodnutiach povýšili dobromyseľne nadobudnuté práva vlastníkov nehnuteľností v rámci konania
o proteste prokurátora nad zákonnosť, ako aj nad zásady správneho konania uvedené v § 3 ods. 1
a § 3 ods. 5 správneho poriadku. Podľa ich názoru predmetná stavba je už viac ako 3 roky
užívaná na určený účel, pričom prístup k nej je dlhodobo zabezpečený po existujúcej účelovej
komunikácii a táto zabezpečuje prístup do predmetnej lokality nielen pre obyvateľov rodinných domov,

ale aj pre obyvateľov, resp. vlastníkov ostatných nehnuteľností v tejto lokalite. Zrušenie napádaného
kolaudačného rozhodnutia by mohlo viesť k právnej neistote a prípadným následným právnym sporom.
Pri mimoriadnom opravnom prostriedku ako je protest prokurátora je potrebné posúdiť intenzitu
porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníkov nehnuteľností. S takto
formulovanými závermi žalobca nesúhlasil, nakoľko žalovaný pri vydaní kolaudačného rozhodnutia

zo dňa 20. 11. 2018 nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, pretože presne a úplne
nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný
postupoval v rozpore s ustanovením § 81b písm. c) stavebného zákona, pretože pri jeho rešpektovaní by
musel vydať záporné rozhodnutie, aby neporušil ustanovenie § 46 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný
nepostupovalanivzmysle§46a§47ods.3správnehoporiadku,keďženamiestouvedeniakonkrétnych

zistení a skutočností o prejednávanej veci, hodnotiacich úvah a právneho posúdenia, tieto nahradil len
stručnými, heslovitými, všeobecnými formuláciami. Žalobca vyjadril presvedčenie, že podaním protestu
nezasiaholdodobromyseľnenadobudnutýchprávstavebníkov,keďžestavebníciopovinnostivybudovať
legálnu prístupovú komunikáciu už vedeli pri vydávaní stavebného povolenia zo dňa 05. 10 .2011,
kde táto povinnosť bola zakotvená pod bodom 12 v podmienkach stavebného povolenia. Mali vedomosť

aj o tom, že ďalší stavebník v tejto lokalite podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu
už v roku 2014, avšak kolaudačné konanie bolo prerušené z dôvodu, že nebola vybudovaná prístupová
komunikácia ku kolaudovanej stavbe. Aj napriek tej týmto skutočnostiam stavebníci nevyvinuli žiadne
úsilie ani snahu o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej komunikácii k ich rodinnému domu.

Vyjadrenia účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zdôraznil, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú
pozemky registra „J.“ F. G. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území D. vedené ako druh
pozemku„zastavanéplochyanádvoria“sospôsobomvyužívaniaako„pozemok,naktoromjepostavená

inžinierska stavba, cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodníky,
nekryté parkovisko a ich súčasti“. Z uvedeného vyplýva, že stavby rodinných domov sú prístupné
po existujúcej komunikácii a nenastal tak dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa
§ 81b písm. c) stavebného zákona. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že preskúmavané kolaudačné
rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť, pričom právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho trvalosť,

nezrušiteľnosť,nemennosť.Ideovlastnosťrozhodnutia,ktorejexistenciupodmieňujevšeobecnýzáujem
na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou správnych orgánov. Podľa súdnej
praxe zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie pre jeho formálne a procesné vady, ktoré nemajú
vplyv na obsah rozhodnutia, nie je možné. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených
rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne
narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Žalovaný namietol, že v tomto konaní nie je pasívne

legitimovaným subjektom, nakoľko o proteste prokurátora ako posledný orgán verejnej správy rozhodlo
ministerstvo, teda žalovaným v tejto veci malo byť ministerstvo. Ďalej žalovaný vyjadril pochybnosť,
či prokurátor podal žalobu v zákonnej lehote, keďže rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť
17. 10. 2022 a z podkladov známych žalovanému nevyplýva, kedy bola súdu doručená žaloba
prokurátora.

9. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ vyjadrili presvedčenie, že boli splnené všetky zákonné podmienky
pre vydanie kolaudačného rozhodnutia k stavbe ich rodinného domu, ku ktorej je bezpečný prístup
a príjazd zabezpečený účelovou verejnou komunikáciou, ktorá sa v danom území nachádza už
niekoľko desiatok rokov. Aj z dôvodu poznania povahy danej lokality, respektíve usporiadania technickej

infraštruktúry (vrátane prístupovej cesty) žalovaným ako stavebným úradom je podľa názoru ďalších
účastníkov konania napadnuté kolaudačné rozhodnutie zákonné a ani pri jeho vydávaní k porušeniu
stavebného zákona či správneho poriadku nedošlo. Vybudovanú panelovú cestu považujú ďalší
účastníci konania za cestu, ktorá zabezpečuje bezpečný prístup a príchod k ich rodinnému domu. Cesta
je mestom Zvolen zaradená do zoznamu ulíc, má svoje pomenovanie (Rivnianska), mesto v predmetnej

ulici riadne zabezpečuje pravidelný vývoz odpadu a na konci cesty, respektíve ulice je vytvorená aj
tzv. otočka; teda nikto cestu okrem žalobcu nepovažuje za takú, ktorá by nezabezpečovala bezpečný
prístup a príchod k ich rodinnému domu. V tejto súvislosti poukázali aj na odôvodnenie rozhodnutia
ministerstva vo veci nevyhovenia protestu prokurátora. Za podstatné považovali zmieniť spôsob
predchádzajúci podaniu protestu, respektíve žaloby, ktorý bol podľa im dostupných informácií iniciovaný

vlastníkom susediacej stavby, ku ktorej vedie obslužná komunikácia (vo vlastníctve tej istej osoby)
pripojená na miestnu komunikáciu na Prachatickej ulici, na ktorú je pripojená panelová cesta vedúca
k rodinnému domu ďalších účastníkov konania. So zástupcom tejto spoločnosti sa snažili dohodnúť
na vybudovaní riadnej cesty od júna 2021 s tým, že rokovania prebiehali prakticky do konca roka 2022,
kedy prišlo k zataraseniu prístupovej cesty pripájajúcej sa na verejnú účelovú komunikáciu vedúcu

k ich rodinnému domu a následnému zabezpečeniu alternatívneho prístupu k ich rodinnému domu.
Podanie podnetu prokurátorovi na podanie protestu, následný protest aj žalobu vnímajú ako prostriedok
na vytvorenie si lepšej vyjednávacej pozície vlastníka susednej stavby pri dohode o vybudovaní cesty,
nakoľko motív vlastníka susednej stavby podávajúceho podnet na podanie protestu je podľa ich
názoru výlučne ekonomický a individuálny; v tomto kontexte vystupuje i žalobca, ktorý háji individuálny

a nie verejný záujem a poukazovaním na tvrdené, no nepreukázané nedostatky im chce odňať právo
užívať ich rodinný dom. Ďalší účastníci konania pri posudzovaní zákonnosti postupu žalovaného
ako stavebného úradu, respektíve napadnutého kolaudačného rozhodnutia, za podstatnú považujú
skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo vlastniť majetok, ktoré je vyjadrené
v článku 20 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu a iba majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. V tejto súvislosti zdôraznili, že ako účastníci kolaudačného konania, t. j. stavebníci,
nadobudli majetkovú hodnotu uskutočnením stavby rodinného domu. Protest prokurátora bol podaný
na základe podnetu vlastníka susednej stavby až po dlhšom časovom odstupe od vydania napadnutého
kolaudačného rozhodnutia, keď je stavba rodinného domu skolaudovaná v dobrej viere ďalších

účastníkov konania o splnení všetkých právnych podmienok nevyhnutných pre jej skolaudovanie.
Ide o právne neopomenuteľnú a významnú skutočnosť pre rozhodnutie o podanej žalobe, aby ich
práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Poukázali na princíp proporcionality
výsledku zamýšľaného žalobou a ich práv účastníkov konania nadobudnutých v dobrej viere. Podľanázoru ďalších účastníkov konania podanie protestu a žaloby prokurátora po dlhšom časovom odstupe
od vydania napadnutého kolaudačného rozhodnutia v čase, keď stavbu rodinného domu viac ako 4
roky na základe napadnutého kolaudačného rozhodnutia v dobrej viere o splnení všetkých podmienok

pre vydanie napadnutého rozhodnutia užívajú znamená, že žaloba, respektíve protest nebol potrebný
a sú nedôvodné, keďže žiaducim spôsobom nesmerujú k účelu zabezpečenia ochrany verejného
záujmu, ktorý mal byť stavebným úradom údajne porušený. Ďalší účastníci konania viac ako 4 roky
na základe napadnutého kolaudačného rozhodnutia obývajú stavbu ich rodinného domu, ku ktorej
je zabezpečený bezpečný prístup a príchod po verejnej účelovej komunikácii, síce len po obslužnej

ceste - panelovej komunikácii. Na základe uvedeného žiadali, aby žaloba bola zamietnutá.

10. V replike žalobca uviedol, že predmetom správnej žaloby prokurátora je vždy právoplatné
rozhodnutie napadnuté protestom prokurátora, teda nie rozhodnutie, ktorým nebolo protestu prokurátora
vyhovené. V tomto prípade bolo žalované kolaudačné rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 11. 2018,
proti ktorému smeroval protest prokurátora. Žalovaný je preto v tomto prípade pasívne legitimovaným

subjektom. Rozhodnutie ministerstva zo dňa 28. 09. 2022, ktorým rozhodlo, že zamieta odvolanie
prokurátora a potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, ktorým okresný úrad protestu
Okresnej prokuratúry Zvolen nevyhovuje, nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2022 a žaloba bola
podaná dňa 13. 12. 2022, teda bola podaná včas. Ďalej žalobca v replike zdôraznil, že o povinnosti
splniť podmienku číslo 12 stavebného povolenia mali stavebníci vedomosť a aj napriek tomu túto

podmienku nesplnili. Príjazdová komunikácia, ktorú spomínajú ďalší účastníci konania (stavebníci), je
starou poľnou cestou, ktorá slúžila poľnohospodárom pri preprave poľnohospodárskej techniky a úrody
z polí, na ktorých časti bol postavený rodinný dom stavebníkov. Preto je evidovaná časť parciel
pod touto poľnou cestou ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania
ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierske stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,

lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Ustanovenie § 47 stavebného
zákona vychádza z požiadavky, aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými,
architektonickými a environmentálnymi zásadami, najmä aby bola prístupná z riadnej komunikácie.
V tomto prípade stavba nie je napojená a prístupná z riadnej komunikácie, pretože nebola splnená
podmienka číslo 12 stavebného povolenia. Aj v § 81 ods. 1 stavebného zákona je uvedené, že musia

byť dodržané podmienky určené v územnom rozhodnutí alebo v stavebnom povolení, čo v predmetnej
veci dodržané nebolo. Prístupová cesta po právnej stránke neexistuje, pretože k nej nie je projektová
dokumentácia, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, a preto nie je ani zrejmé, o aký druh
cesty ide. Správca miestnych komunikácií, t. j. mesto Zvolen, do dnešného dňa nevydal ani súhlas
k napojeniu tejto cesty na miestnu komunikáciu (na Prachatickú ulicu). Aj prístupová komunikácia, ktorú

užíva osoba zúčastnená na konaní, sa užíva bez povolenia príslušného správneho orgánu. Pokiaľ ďalší
účastníci konania apelujú na to, aby ich práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté,
je potrebné zdôrazniť, že ďalší účastníci konania ako stavebníci už v rámci konania o povolení stavby
a vydaním stavebného povolenia na ich rodinný dom mali vedomosť o tom, že musia splniť podmienku
pod bodom 12 stavebného povolenia. Ďalší účastníci konania sa túto podmienku nesnažili ani sčasti

splniť a teraz poukazujú, že prokuratúra po štyroch rokoch od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
sa ho domáha zrušiť z dôvodu práve nesplnenia podmienky 12 stavebného povolenia, čím zasahuje
do ich práv nadobudnutých v dobrej viere.

11. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ v duplike vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalobcu, že prístupová

cesta po právnej stránke neexistuje, pretože k nej nie je projektová dokumentácia, stavebné povolenie
a kolaudačné rozhodnutie, a preto nie je ani zrejmé, o aký druh cesty ide. Podľa ich názoru
je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o účelovú verejnú komunikáciu, čo konštatovalo
aj ministerstvo vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. 09. 2022, ktorým zamietlo odvolanie prokurátora
proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica o nevyhovení protestu prokurátora. Skutočnosť,

žeprístupovácestaexistuje,vyplývaajzúdajovkatastranehnuteľností,kdejespôsobužívaniapozemku
predmetnej parcely registra „J.“ F. G. XXXX/XX, na ktorej je cesta postavená, označený kódom 22,
čo predstavuje pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko ich súčasti. Hodnovernosť týchto
údajov katastra nehnuteľností spochybnená nebola. Cesta pritom nie je poľná, ako uvádza žalobca,

ale panelová v celej jej dĺžke. Existencia cesty, ktorá svojimi parametrami je určená aj na pohyb
ťažkej poľnohospodárskej techniky, tak predstavuje zabezpečenie bezpečného prístupu a príchodu
k ich rodinnému domu. Medzi vlastníkmi rodinných domov na Rivnianskej ulici spory neexistujú, títo
prístupovú cestu niekoľko rokov užívajú v dobrej viere. Je však pravdou, že spoločnosti ZP Developments.r.o. a ZP Development Plus, s.r.o. vyvíjali na vlastníkov rodinných domov nátlak, aby sa spolupodieľali
na vybudovaní novej cesty, nevyhnutnej na uskutočnenie developerských záujmov týchto spoločností
na území bezprostredne súvisiacom s cestou, respektíve rodinnými domami na Rivnianskej ulici.

Pre samotných vlastníkov rodinných domov prístupová cesta predstavuje bezpečný prístup a príchod
k ich rodinným domom. Ak žalovaný ako stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia splnenie
podmienky číslo 12 stavebného povolenia nepovažoval za potrebné, tak cestu považoval za bezpečný
prístup a príchod k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.

12. Osoba zúčastnená na konaní uviedla, že sa stotožňuje s nedostatkom vytýkaným kolaudačnému
rozhodnutiu prokurátorom, teda že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu vo
vlastníctve ďalších účastníkov konania nebol zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe, t. j. nebola
splnená jedna zo základných podmienok kolaudácie v zmysle § 81b písm. c) stavebného zákona.
Ďalšou významnou skutočnosťou je, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia viedol jediný prístup
z verejnej komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania cez súkromnú účelovú cestu

vlastnenú osobou zúčastnenou na konaní. K rodinnému domu nebolo a ani dnes nie je možné legálne
po uvedenej ceste prechádzať, pretože táto cesta (ako inžinierska stavba) bola skolaudovaná výlučne
na účely dopravného prístupu k penziónu Zlatý potok (stavby so súpisným číslom 9320), nie k ďalším
objektom ani stavbám. Tomu zodpovedá aj technické vyhotovenie cesty, jej kapacita a priepustnosť a
k takto naprojektovanej ceste na konkrétnu dopravnú záťaž a využívanie cesty na prístup k penziónu

sa v rámci stavebného a kolaudačného konania k nej aj vyjadrovali príslušné orgány štátnej správy.
Osobazúčastnenánakonaníjevlastníkomsúkromnejcesty,poktorejďalšíúčastnícikonanianezákonne
prechádzajú a podnet na podanie protestu prokurátora bol podaný za účelom zamedzenia nezákonnej
doprave na tejto ceste. Prístupová cesta k stavbe - penzión Zlatý potok mala kolaudačným rozhodnutím
číslo SÚ 221/2009/3-rozh. zo dňa 27. 02. 2009 jasne daný účel užívania, a to na využívanie v súvislosti

s ubytovňou prechodného ubytovania, pričom od vydania tohto kolaudačného rozhodnutia nedošlo
k vydaniu žiadneho rozhodnutia, ktorým by bol zmenený účel užívania prístupovej cesty. Účel užívania
cesty nie je možné svojvoľne rozširovať bez existencie zákonom predpokladaného rozhodnutia o zmene
účelu užívania stavby podľa § 85 stavebného zákona. Na uvedenej skutočnosti nič nemení to, či je cesta
verejne prístupná, pretože faktická verejná prístupnosť stavby sama osebe neznamená oprávnenie

kohokoľvek užívať ju v rozpore s jej účelom vyjadreným v kolaudačnom rozhodnutí. Používanie cesty
na prechod a prejazd na prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania by bol v priamom
rozpore s § 85 ods. 1 stavebného zákona. Táto skutočnosť mala byť zohľadňovaná žalovaným
ako stavebným úradom v rámci kolaudačného konania k rodinnému domu ďalších účastníkov konania,
kedy mal stavebný úrad skúmať zaistenie bezpečného prístupu k stavbe, osobitne kedy mal prístup

čiastočne viesť aj po súkromnej účelovej ceste. V tomto prípade stavebný úrad vôbec neskúmal, ako je
zaistené oprávnenie stavebníka prichádzať k domu po cudzej súkromnej ceste. Prejazd za účelom
prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania by si vyžadoval zmenu účelového určenia cesty
postupom podľa § 85 stavebného zákona, teda vydania osobitného rozhodnutia, bez existencie ktorého
nemožno po účelovej ceste prechádzať k rodinnému domu ďalších účastníkov konania a umožnenie

takéhoto prejazdu zo strany vlastníka cesty by mohlo založiť jeho priestupkovú zodpovednosť v zmysle
§ 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Aj keby sa ďalší účastníci konania chceli zo svojho pozemku
napojiť na účelovú cestu vo vlastníctve zúčastnenej osoby, muselo by byť príslušným cestným správnym
orgánom vydané rozhodnutie o napojení v zmysle § 3b cestného zákona. Príchod a príjazd k stavbe
ďalších účastníkov konania za súčasného stavu, ktorý bol identický aj v čase vydania napadnutého

kolaudačného rozhodnutia, nemôže byť zabezpečený prechodom po účelovej ceste vo vlastníctve
zúčastnenej osoby, nakoľko takýto prechod by bol v rozpore s § 3b ods. 1, § 6 ods. 1 a § 85
ods. 1 stavebného zákona. Podľa názoru zúčastnenej osoby ďalší účastníci konania nemohli byť
za daných okolnosti dobromyseľní vo veci dosiahnutia kolaudačného rozhodnutia, keď vedeli, že v rámci
stavebného povolenia sú povinní dobudovať cestnú infraštruktúru v lokalite (podmienka číslo 12).

Okrem toho vecné bremeno, ktorým ďalší účastníci konania odôvodňovali právo prechodu po cudzom
pozemku, bolo v čase kolaudácie vymazané z katastra nehnuteľností, pričom jeho existencia ani nebola
v rámci kolaudačného konania spomínaná. Navyše, vecné bremeno ani nezabezpečovalo súvislý
prechod po asfaltovej ceste, nakoľko bolo zriadené len na pozemky, nie na cestu ako na samostatnú
stavbu, a aj to len na niektoré pozemky pod cestou, nie na celý potrebný úsek. Ďalší účastníci konania

si museli byť vedomí toho, že nesplnili jednu z hlavných podmienok stavebného povolenia k rodinnému
domu, ktorou bolo dobudovanie cestnej infraštruktúry v oblasti, ktorá podmienka smerovala práve
k zaisteniu bezpečného príchodu a prístupu k stavbe. Už vôbec nemožno dobromyseľnosť odvodzovať
z toho, že skolaudovaný dom 4 roky užívajú, nakoľko uvedená skutočnosť nemá s dobromyseľnosťou,ktorá sa skúma pri získavaní práva, nič spoločné. Pokiaľ ďalší účastníci konania poukazujú na to,
že dom už niekoľko rokov užívajú, a teda zrušenie kolaudačného rozhodnutia by bolo zásahom
do princípu právnej istoty, je nutné podotknúť, že zákonodarca presne vymedzil, v akom časovom

horizonte je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie vydané správnym orgánom tak, aby nedošlo
k porušeniu princípu právnej istoty. Za týmto účelom je možné protest prokurátora podať do troch
rokov od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, teda v tejto lehote prevažuje princíp zákonnosti
nad princípom právnej istoty. Žalovaný aj ďalší účastníci konania obhajujú kolaudačné rozhodnutie
zápisom v katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého má byť k parcele H. G. XXXX/XX ako spôsob jej

užívania uvedené: „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Z § 19 vyhlášky
Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, vyplýva,
že informácia o spôsobe užívania pozemku vyjadruje len faktický účel a spôsob využívania pozemku
a zapisuje sa na základe žiadosti a informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej o oprávnenej
osoby. Táto informácia nezakladá legálny štatút možnosti užívania stavby - cesty, ktorý môže byť

založený výlučne na základe stavebného povolenia a naň nadväzujúceho kolaudačného rozhodnutia.
Nie je ani zrejmé, akým spôsobom žalovaný vyhodnotil, že spôsob užívania dotknutej parcely KN-C č.
5000/43 je práve cesta, a nie napríklad parkovisko alebo chodník, keď podľa informácie o užívaní tejto
parcely to mohli byť aj tieto možnosti. Z informácie o spôsobe užívania pozemku nemožno odvodzovať
splnenie relevantnej podmienky č. 12 stavebného povolenia, t. j. vybudovanie a skolaudovanie cestnej

infraštruktúry k stavbe. Nemožno z nej vyvodzovať, že na daných parcelách je vybudovaná cesta, ku
ktorej bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ani že uvedená cesta bola v súlade s § 3b
cestného zákona napojená na cestnú sieť. Keď žalovaný obhajuje splnenie podmienky č. 12 stavebného
povolenia spôsobom užívania pozemku informatívne zapísaným v katastri nehnuteľností, postupuje
nesprávne, pretože presne, úplne a spoľahlivo nezistil skutkový stav veci. Vzhľadom na uvedené osoba

zúčastnená na konaní navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Posúdenie veci správnym súdom

13. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho
súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., v dôsledku
čoho je vec vedená pôvodne na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/81/2022 vedená
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-76S/81/2022. Podľa § 107 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol správny súd vo veci bez nariadenia

pojednávania, keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania a správny súd
nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 17. 07. 2024.

14. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je mesto Zvolen pasívne legitimovaným subjektom,

nakoľko žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že o odvolaní proti rozhodnutiu
Okresného úradu Banská Bystrica o nevyhovení protestu prokurátora rozhodlo ministerstvo. Podľa
§ 45 ods. 1 v spojení s § 178 ods. 2 SSP je prokurátor oprávnený podať správnu žalobu podľa
§ 6 ods. 2 písm. a) až d) SSP proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené, t. j. ak nebolo protestom

napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zrušené. Podľa § 180 ods. 2 SSP ak je žalobcom prokurátor,
je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V predmetnej veci prokurátor
správnou žalobou napadol kolaudačné rozhodnutie mesta Zvolen, proti ktorému odvolanie podané
nebolo. Orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni o návrhu ďalších účastníkov
konania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu, bolo mesto Zvolen,

ktoré je preto pasívne legitimovaným orgánom verejnej správy v tejto veci, ktorej predmetom je súdny
prieskum kolaudačného rozhodnutia vydaného žalovaným. Žalovaný sa mýlil, ak pasívnu legitimáciu
v predmetnej veci spájal s rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora. Protest prokurátora
predstavujeprávnyprostriedok,ktorýmprokurátorvykonávadozornaddodržiavanímzákonov.Následné
rozhodnutie orgánu verejnej správy o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o

právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje
ochranu. Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím,
ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka. Takétorozhodnutie nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. V prípade, ak by správny orgán
protestu prokurátora vyhovel, nasledovalo by vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo nahradené pôvodné
právoplatné rozhodnutie. Ak však správny orgán protestu prokurátora nevyhovie, pôvodné právoplatné

rozhodnutie (proti ktorému protest smeroval) a práva ním založené zostávajú nedotknuté. Rozhodnutie
o nevyhovení protestu prokurátora je vyjadrením postoja orgánu verejnej správy k dôvodom uplatneným
prokurátorom v proteste, avšak pôvodné právoplatné rozhodnutie, ako aj sféra materiálnych práv
a povinností účastníkov administratívneho konania zostáva nedotknutá (uvedený právny názor reflektujú
aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/27/2014, sp. zn. 1Sdo 6/2008, sp.

zn. 2Sžo 72/2007 alebo sp. zn. 4Sž 95/03).

15. Správny súd konštatuje, že žalobca podal správnu žalobu v lehote ustanovenej v § 181 ods. 2
SSP, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení
protestu prokurátora. Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej
politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy, č. OU-BB-OVBP2-2022/003566-014 zo dňa 09. 06. 2022,

ktorým protestu prokurátora nebolo vyhovené, v spojení s rozhodnutím ministerstva č. 34970/2022/
SSSVP/96235 zo dňa 28. 09. 2022 o zamietnutí odvolania prokurátora a potvrdení rozhodnutia
Okresného úradu Banská Bystrica, nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2022. Lehota dvoch mesiacov
na podanie správnej žaloby uplynula dňa 19. 12. 2022 (pondelok), keďže deň 17. 12. 2022 bola sobota
(§ 69 ods. 4, 5 SSP). Správna žaloba bola žalobcom podaná dňa 13. 12. 2022, t. j. bola podaná včas.

16. Ďalej sa správny súd zaoberal tým, či kolaudačným rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon
tak, ako to žalobca namietal. Podstatou žalobcom podanej správnej žaloby bola námietka, že žalovaný
pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b
ods. 3 stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších

účastníkov konania bez toho, aby títo splnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia, t. j. povinnosť
vybudovaťprístupovúkomunikáciu,naktorúbudestavbarodinnéhodomupripojená,vrátaneprístupovej
miestnej komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších
účastníkov konania, ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia.
Správny súd konštatuje, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného

rozhodnutia nesplnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu,
nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
uviedol, že podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie splnená
nebola. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá
zabezpečuje prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej

spôsobilosti zaisťovať bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b
písm. c) stavebného zákona.

17. Stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nevydá kolaudačné rozhodnutie, ak nie je zaistená
bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený

účel, ak (okrem iných podmienok) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám (§ 81b
písm. c) stavebného zákona). Rodinný dom v zmysle § 43b ods. 3 stavebného zákona je budova
určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa
§ 47 písm. b) stavebného zákona sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v
súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z

vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo
z účelovej komunikácie. Stavebný úrad teda pred vydaním kolaudačného rozhodnutia musí zisťovať, či
rodinný dom disponuje napojením na verejnú pozemnú komunikáciu (cestu, miestnu komunikáciu alebo
zúčelovúkomunikáciu)zaisťujúcubezpečnýprístupapríchodktomutorodinnémudomu.Právnaúprava
pozemných komunikácií je obsiahnutá v cestnom zákone, pričom v tejto veci vo vzťahu k rozdeleniu

pozemných komunikácií na miestne a účelové a zadefinovaniu verejných a neverejných účelových
komunikácií sú podstatné najmä ustanovenia § 1 ods. 2, § 22 cestného zákona. Podľa § 1 ods. 2
cestného zákona, v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, pozemné komunikácie
sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty,
c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. Z § 22 ods. 1, 3 cestného zákona v znení účinnom

v čase vydania kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami
alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členiana verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné.
Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

18.Zobsahuadministratívnehospisuakoajzpodaníúčastníkovkonaniaaosobyzúčastnenejnakonaní
správny súd zistil, že žalovaný ako stavebný úrad dňa 05. 10. 2011 vydal stavebné povolenie číslo SÚ
2597/2011-Šu na stavbu rodinného domu na pozemkoch registra „C“ parcelné G. XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v katastrálnom území D. pre stavebníkov - ďalších účastníkov
konania. Pre umiestnenie a uskutočnenie stavby rodinného domu stavebný úrad určil podmienky

a medzi nimi aj podmienku číslo 12: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného
rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie
nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má
byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“ Z návrhu ďalších
účastníkov konania zo dňa 05. 10. 2018 na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného
domu a príloh k nemu pripojených, ako aj z protokolu zo dňa 20. 11. 2018 z ústneho pojednávania

spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie rodinného domu je zrejmé, že žalobca sa nemýlil,
keď tvrdil, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania žalovanému ako stavebnému
úradu nepredložili listinu, ktorou by preukázali splnenie podmienky číslo 12 stavebného povolenia. V
odôvodnení kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebníci doložili stanovisko cestného
správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch. Správny súd

po preskúmaní obsahu administratívneho spisu musel uznať námietku žalobcu, že stavebníci stanovisko
cestného orgánu k existujúcej komunikácii, na ktorú by mal byť ich rodinný dom napojený, nepredložili.
Takéto stanovisko nie je obsahom administratívneho spisu vo veci návrhu ďalších účastníkov konania
na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu. Nie je preto zrejmé, z akých
podkladov vychádzal žalovaný pri vydávaní správnou žalobou napadnutého kolaudačného rozhodnutia,

keďže stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré vo svojom kolaudačnom rozhodnutí vyslovene
odkazuje, netvorí obsah administratívneho spisu.

19. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že existujúca účelová
komunikácia, ktorá nie je v správe žalovaného, postačuje k prístupu k rodinnému domu. Tak

ako správny súd už vyššie uviedol, z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, z akého podkladu
vychádzal žalovaný pri formulovaní uvedeného záveru. Pokiaľ vychádzal zo stanoviska označeného
žalobcom, t. j. zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy číslo
B./XXXX zo dňa 13. 08. 2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území D., lokalita Zlatý
potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., bol povinný v odôvodnení

kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať a zároveň toto stanovisko by muselo byť
súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie nezdôvodnil, aké úvahy
ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný prístup.
V zmysle § 140 stavebného zákona bol žalovaný povinný postupovať podľa správneho poriadku, ak
stavebný zákon neustanovil inak, teda v kolaudačnom konaní bol povinný pri vydávaní kolaudačného

rozhodnutia rešpektovať ustanovenia § 46 aj § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný rezignoval
na svoju zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, t. j. v
odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného môže byť stručné, ale súčasne musí
vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda musí dostatočne ozrejmiť splnenie
podmienok pre jeho vydanie. Preskúmavané kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému
žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie ani označenie právnych predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru

spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v rozhodnutí nájsť nemožno.

20. Žalobca rozporoval skutočnosti uvedené v rozhodnutiach Okresného úradu Banská Bystrica
a ministerstva, ktorými nebolo vyhovené protestu prokurátora podanému proti kolaudačnému
rozhodnutiu,avšaktietovpredmetnejvecisúdnehoprieskumuzákonnostikolaudačnéhorozhodnutianie

sú rozhodujúce, keďže správny súd nepreskúmava rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ale
kolaudačné rozhodnutie. Pritom správna žaloba prokurátora musí byť založená na totožných dôvodoch,
ktorými bol odôvodnený protest prokurátora. Správny súd však považoval za potrebné, napriek príliš
strohému odôvodneniu kolaudačného rozhodnutia, venovať pozornosť aj namietanej vecnej správnostikolaudačného rozhodnutia, a to v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu aj osoby zúčastnenej na konaní
vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaným (vo vzťahu k existencii bezpečného
prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania) v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci ohľadne existencie verejnej účelovej komunikácie zabezpečujúcej prístup a príchod k rodinnému
domu účastníkov konania. Žalovaný na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného
správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel,
že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému
domu ďalších účastníkov konania. Hoci to z obsahu administratívneho spisu predchádzajúceho vydaniu

preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, z obsahu
protestu prokurátora ako aj rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora a samotnej správnej žaloby
vyplýva,žetýmtostanoviskomzrejmebolostanovisko,ktorébolosúčasťouadministratívnehospisučíslo
3640/2014 a bolo predložené inými stavebníkmi k ich žiadosti o pokračovanie kolaudačného konania.
Žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona, keď
toto stanovisko použil ako podklad kolaudačného rozhodnutia zrejme len ako skutočnosť jemu známu

z úradnej činnosti.

21. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, tento sa obmedzil na listiny predložené ďalšími
účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a na ústnom pojednávaní spojenom
s miestnym šetrením, ako to vyplýva z protokolu zo dňa 20. 11. 2018, žalovaný nezistil žiadne

vady, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom ďalších účastníkov konania,
ani nezistil, že by neboli dodržané podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre
realizáciu tejto stavby. Takto zistený skutkový stav veci zjavne nekorešponduje so skutočnosťou, ktorá
bola známa aj žalovanému pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, že nebola splnená podmienka číslo
12 pre realizáciu stavby, keď nebola vybudovaná prístupová komunikácia k rodinnému domu. Žalovaný

nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku komunikácii vedúcej k rodinnému domu ďalších účastníkov
konania, len skonštatoval existenciu účelovej komunikácie postačujúcej k prístupu k rodinnému domu.
Navyše, žalovaný nevenoval pozornosť tomu, či žalobcovia mali oprávnenie prechádzať po časti
komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch F. G. XXXX/XX, ktorá nebola vo vlastníctve ďalších
účastníkov konania. Takýto postup žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 správneho

poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci, pričom správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

22. Žalovaný poukazujúc na stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej komunikácii v lokalite

Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že ide o účelovú komunikáciu spôsobilú na zaistenie bezpečného
prístupu a príchodu k rodinnému domu účastníkov konania tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c)
stavebného zákona. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod
žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o splnení podmienky podľa § 81b písm. c)
stavebného zákona, napriek nesplneniu podmienky číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním

prístupovej komunikácie. Len poukaz na stanovisko cestného orgánu v inej veci nemožno považovať za
postačujúce pre prijatie záveru o existencii verejnej účelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup
a príchod k rodinnému domu účastníkov konania. Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý
potok – V potokoch skutočne existuje verejná účelová komunikácia v zmysle príslušných ustanovení
cestného zákona (§ 22) a vo svojom rozhodnutí mal poskytnúť vysvetlenie podporené príslušnými

zákonnými ustanoveniami, ktoré by ozrejmilo existenciu spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej
prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.

23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú
pozemky registra „J.“ F. G. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. katastrálnom území D. vedené ako druh

pozemku„zastavanéplochyanádvoria“sospôsobomvyužívaniaako„pozemok,naktoromjepostavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej komunikácii
a nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona.
Správny súd uvádza, že takéto úvahy nie sú súčasťou odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia

a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho konania nie je spôsobilé zhojiť
absenciu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Nemožno sa však nevyjadriť k tejto argumentácii
žalovaného, nakoľko zrejme viedla k vydaniu preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia, hoci
výslovnevrozhodnutíuvedenánebola.Pokiaľžalovanývyvodilexistenciuverejnejúčelovejkomunikáciez poznámky o využívaní pozemku zapísanej na liste vlastníctva vedenom k pozemku, na ktorom sa
údajná účelová komunikácia nachádza, takýto postup nemožno považovať za súladný so zákonom,
keďže poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej ani inej pozemnej komunikácie

na uvedených pozemkoch. Na realizáciu cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie je
potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 16 ods. 1, § 22 ods. 2 cestného
zákona v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia), pričom stavbu možno užívať len
na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení (§ 85 ods. 1 stavebného
zákona).Poznámkuzapísanúnalistevlastníctvanemožnopovažovaťzaspôsobilúpreukázaťexistenciu

verejnej účelovej komunikácie, a to navyše za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani nemožno
jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej komunikácie, a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty, chodníka,
nekrytého parkoviska.

24. Ďalší účastníci konania žiadali, s poukazom na princíp proporcionality výsledku zamýšľaného
žalobou, aby ich práva z napadnutého kolaudačného rozhodnutia nadobudnuté v dobrej viere boli

čo najmenej dotknuté. Aj žalovaný argumentoval, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov
založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom
boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Správny súd v tejto súvislosti uvádza,
že zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v § 249 ods. 3 ustanovoval, že prokurátor
pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b), t. j. návrhu na začatie konania o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora
a za podmienok uvedených v tomto zákone, dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo
najmenej dotknuté. Správny súdny poriadok obdobné ustanovenie neobsahuje. Podľa § 61 písm. b)
SSP je žaloba procesný úkon, ktorým prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak
jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené. Prokurátor teda podaním správnej žaloby

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy sleduje cieľ, ktorým je
ochrana zákonnosti, a to v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej
len „zákon o prokuratúre“), v zmysle ktorých pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pričom
sú povinní vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie

a odstránenie porušenia zákonnosti (§ 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre). Súčasne
je úlohou prokuratúry chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb
a štátu (§ 3 ods. 1 zákona o prokuratúre). Pri plnení úloh je prokurátor okrem iného povinný chrániť
verejný záujem, uplatňovať všeobecne záväzné právne predpisy a súčasne rešpektovať a chrániť
ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie (§ 5

zákona o prokuratúre). Z uvedeného možno vyvodiť, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť
aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nemožno však
konštatovať, že by prokurátor mal uprednostniť ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv nad
zákonnosťou. V predmetnej veci navyše žalobca v tejto súvislosti spochybňoval dobromyseľnosť
ďalších účastníkov konania pri vydávaní preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia, keďže ďalší

účastníci konania o povinnosti vybudovať legálnu prístupovú cestu vedeli už pri vydávaní stavebného
povolenia zo dňa 05. 10. 2011, kde táto povinnosť bola uložená pod bodom 12 podmienok stavebného
povolenia. Napriek tomu stavebníci nevyvinuli žiadne úsilie o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej
komunikácie k ich rodinnému domu, ale počkali na skolaudovanie ich rodinného domu aj bez splnenia
tejto podmienky. Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších

účastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho
z napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto
právo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej
im stavebným úradom už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu
k rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.

Ďalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu
podmienky číslo 12 stavebného povolenia. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nepripojili
žiadny doklad preukazujúci existenciu legálnej pozemnej komunikácie, na ktorú by bol ich rodinný
dom napojený. Neurobili tak ani v priebehu kolaudačného konania. Museli si byť vedomí toho,
že zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou

z nevyhnutných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto
rozhodnutie vydať. Pokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie vydané za absencie splnenia
tejto podmienky je zákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných.25. Prelomenie princípu právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím je možné len výnimočne,
za zákonom ustanovených podmienok a v lehote, ktorá v danej veci bola dodržaná (§ 24 ods.
1 zákona o prokuratúre, § 181 ods. 2 SSP). Princíp právnej istoty musí v prípadoch, kedy ide

o zjavný rozpor rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy so zákonom, ustúpiť požiadavke
zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia. Ochrana práv účastníkov konania nadobudnutých
z právoplatného rozhodnutia, ktoré trpí nezákonnosťou, nemôže mať absolútnu povahu.

26. Pokiaľ ide o dôkazy predložené ďalšími účastníkmi konania (fotodokumentácia, výpisy z LV a kópia

katastrálnej mapy) a osobou zúčastnenou na konaní (výzva vlastníka na upustenie od nelegálnej
dopravy na účelovej ceste, petičný hárok a ďalšie listiny pripojené k návrhu na priznanie postavenia
osoby zúčastnenej na konaní) v správnom súdnom konaní, tieto dôkazy správny súd nevykonal.
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že správny súd zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom,
ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu
je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje

skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho
konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho
cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti
už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve
vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle

dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení
určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí
byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom

vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav
veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru
o pochybeniach žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu, ako je bližšie uvedené v odsekoch 20. až
22. odôvodnenia tohto rozsudku.

27. Správny súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosťprenedostatokdôvodov,nakoľkožalovanýnevyhovelpožiadavkámnaodôvodnenie
rozhodnutia upraveným v § 47 ods. 3 správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného
rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne správny
súd uznal žalobné námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na

riadne posúdenie veci (žalovaný nezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná
komunikácia zaisťujúca bezpečný prístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu
(súčasťou administratívneho spisu nebolo stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré žalovaný
v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal). Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil

podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, v ktorom bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o návrhu ďalších účastníkov konania na
vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu, pričom bude dôsledne postupovať
podľa § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku aj § 81b stavebného zákona. Žalovaný bude
povinnýposúdiťdruhpozemnejkomunikácie,naktorújerodinnýdomnapojenýajejspôsobilosťvyhovieť

požiadavke podľa § 81b písm. c) stavebného zákona v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona a
príslušnými ustanoveniami cestného zákona. Následne vydá rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené
v § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom bude rešpektovať právny názor vyslovený správnym
súdom v tomto rozsudku.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania, čo zahŕňa aj osobu zúčastnenú na konaní, nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie
bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny
súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.