Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kristína Babiaková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2019200369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej, zo sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.
(sudca spravodajca), vo veci žalobcu: Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, Čepenská
2533/26, 926 01 Sereď, právne zastúpeného: VIA LEGE, s.r.o., IČO: 36 866 415, Veterná 1093, 925 53
Pata, proti žalovanému (sťažovateľ): Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského
2, 917 01 Trnava, za účasti: ďalšieho účastníka v 1. rade (sťažovateľ): Obec Dolná Streda, Dolná
Streda č. 650, 925 63 Dolná Streda, právne zastúpenou: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o.,
IČO: 47 232 765, Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, ďalšieho účastníka v 2. rade: SLOVENSKÝ

VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, Karloveská 2, 841 04 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-00P3-2019/037709 z 13. novembra 2019, o
kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
č. k. 20 S 206/2019-114 z 27. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka v 1. rade zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného odmieta.
III. Žalobcovi priznáva proti ďalšiemu účastníkovi v 1. rade právo na náhradu trov kasačného konania.

IV. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi v 1. a v 2. rade právo na náhradu trov kasačného konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca 8. septembra 2017 doručil Okresnému
úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
žiadosť o určenie, že Odstavné rameno Dolnostredské v k. ú. F. B., je vodným tokom v zmysle § 43 ods.
1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“). Svoju žiadosť dôvodil znaleckým

posudkom č. 2/2017 vypracovaným W.. J.. Q. P., F.., podľa ktorého Odstavné rameno Dolnostredské
je ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku Váh, a preto sa v zmysle § 43 ods. 1 vodného
zákona považuje za vodný tok.
2. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica, predložil do konania vyjadrenie z 12.
októbra 2017, v ktorom sa nestotožnil s vyššie zmieneným znaleckým posudkom predloženým žalobcom
a sám uviedol, že vodný režim v Odstavnom ramene Dolnostredskom nie je ovplyvňovaný režimom
vodného toku Váh, ale režimom útvaru podzemných vôd v príbrežnej zóne Váhu. Obec Dolná Streda sa

taktiež s uvedeným posudkom nestotožnila a 9. januára 2018 predložila do konania znalecký posudok
č. 2/2017 vypracovaný J.. B. Q., podľa ktorého Odstavné rameno Dolnostredské je ovplyvňované
predovšetkým prepojením na podzemné vody v celej predmetnej oblasti, a preto v zmysle vodného
zákona nie je vodným tokom. Pracovníci prvostupňového správneho orgánu 22. novembra 2017 a tiež9. januára 2018 vykonali miestnu obhliadku pri vodnom toku Váh a Odstavnom ramene Dolnostredskom
spojenú s meraním vodnej hladiny.
3. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sa prvostupňový správny orgán stotožnil so

stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica a znaleckým
posudkom vypracovaným J.. B. Q.. Rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2018/000741/OV/SV, OU-GA-
OSZP-2017/011797/OV/SVz28.februára2018takkonanie podľa§30ods.1písm.i)zákonač.71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavil, pretože v
predmetnej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Prvostupňový správny

orgán v nadväznosti na to odkázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta,
odboru štátnej vodnej správy a nodpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.
apríla 2005, v zmysle ktorého vodná plocha na parcelách č. XXX/X, XXX a XXXX/X v k. ú. F. B.,
nachádzajúca sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, nie je vodným
tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona.
4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-00P3-2018/016987 zo 7.

júna 2018 toto odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28. februára 2018
potvrdil. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca nemá v konaní o pochybnostiach, či Odstavné
rameno Dolnostredské je vodným tokom, postavenie účastníka konania, pretože v uvedenom konaní
sa nerozhoduje o rybárskom práve postupom podľa § 4 ods. 8 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.
Rozhodnutie o určení, či ide alebo nejde o vodný tok, nie je schopné žalobcovi privodiť ujmu na výkone

rybárskeho práva a napriek tomu, že žalobca žiada o ochranu svojho práva, v skutočnosti o jeho práva
nejde. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nezaoberal ani žalobcovou námietkou zaujatosti. Prokurátorka
krajskej prokuratúry podala 17. augusta 2018 proti rozhodnutiu žalovaného zo 7. júna 2018 protest,
ktorým navrhla uvedené rozhodnutie zrušiť, pretože žalovaný v ňom nesprávne právne posúdil otázku
účastníctva žalobcu. Mala za to, že hoci správne orgány nepovažovali žalobcu za účastníka konania,

ako s účastníkom s ním pri rozhodovaní o odvolaní konali. Účastník správneho konania má však právo
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť
dôkazy. Toto právo bolo však nezákonným postupom správnych orgánov porušené.
5. Žalovaný 3. decembra 2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28. februára 2018
a vec mu vrátil s tým, že v novom konaní bude potrebné, aby sa vysporiadal s otázkou účastníctva

žalobcu. Prvostupňový správny orgán nariadil na 21. mája 2019 ústne pojednávanie, na ktorom pozvaní
účastníci mohli nahliadnuť do spisovej dokumentácie, ako podkladu k vydaniu rozhodnutia a vyjadriť
sa k nej, prípadne navrhnúť jej doplnenie. Rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2019/000198/OV/SV, OU-GA-
OSZP-2018/000741/OV/SV,OU-GA-OSZP-2017/011797(pozn.kasačnéhosúduideosp.zn.kjednému
rozhodnutiu) z 13. augusta 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán

zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku s odkazom na rozhodnutie Obvodného
úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č.
A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20. apríla 2005 tak, ako to urobil v rozhodnutí z 28. februára 2018
bližšie popísanom v bode 3. tohto rozsudku, nakoľko skutkový stav sa od roku 2005 nezmenil. Navyše
do odôvodnenia dodal, že vychádzal okrem iného aj z nových dôkazov, a to znaleckého posudku F.. J..

W. S., E.., podľa ktorého Odstavné rameno Dolnostredské nie je vodným tokom a odborného stanoviska
F.. J.. P. M., W.., ktorý dospel k opačnému záveru.
6. Žalobca sa opätovne proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal a okrem iného namietal aj
nulitnosť rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy
a odpadového hospodárstva z 20. apríla 2005, pretože parcely, ktoré správny orgán označil ako

vodnú plochu Odstavného ramena Dolnostredského, sa podľa žalobcu nikdy pod týmto ramenom
nenachádzali. Z výroku rozhodnutia tak nie je možné zistiť, akej vodnej plochy sa týka. Žalovaný
rozhodnutím č. OU-TT-00P3-2019/037709 z 13. novembra 2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“
alebo „preskúmavané rozhodnutie“) skonštatoval, že námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené,
a preto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie na správnom súde
7.Žalobcapodalprotirozhodnutiužalovanéhosprávnužalobu,vktorejdoznačnejmieryzopakovalsvoje
predchádzajúce argumenty z administratívneho konania. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“)
rozsudkom č. k. 20 S 206/2019-114 z 27. januára 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku zameral na procesnú námietku žalobcu, že rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva z 20. apríla 2005, je
zmätočné a nulitné najmä z dôvodu, že parcelné čísla v ňom uvádzané, na ktorých by sa malo Odstavné
rameno Dolnostredské nachádzať, sú nesprávne a toto odstavné rameno sa na nich nenachádza,ani nenachádzalo. Správny súd mal za to, že námietka žalobcu už vo vzťahu k prvej podmienke
zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, t. j. k podmienke existencie skoršieho
právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, nie je zjavne irelevantná, pretože parcelné čísla sú súčasťou

identifikácie úradom posudzovanej vodnej plochy vo výroku rozhodnutia Obvodného úradu životného
prostrediaGalanta,odboruštátnejvodnejsprávyaodpadovéhohospodárstvaz20.apríla2005.Správny
súd ďalej poukázal na to, že žalobca túto námietku vzniesol už počas prvostupňového správneho
konania, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, čo žalovaný napokon
konštatoval i v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, avšak nijako sa s touto námietkou nevysporiadal

a neprihliadal na ňu, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, ktorého danosť by prípadne mohla byť
súdom preskúmaná.
8. Ďalej správny súd pokračoval, že odhliadnuc od skutočnosti, že v zmysle § 59 ods. 1 správneho
poriadku úlohou odvolacieho správneho orgánu je preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
(teda odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní), primárnou povinnosťou
odvolacieho orgánu je vysporiadať sa s odvolacími námietkami účastníka konania, jasne a zrozumiteľne

vysvetliť prečo, na základe akých skutočností tú ktorú námietku považoval za dôvodnú alebo naopak
za nedôvodnú. Požiadavky § 47 ods. 3 správneho poriadku na odôvodnenie rozhodnutia sa podľa
§ 60a správneho poriadku primerane vzťahujú aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý v tomto
prípade svoju povinnosť uviesť, ako sa vysporiadal s námietkou účastníka majúcou z hľadiska naplnenia
podmienok pre zastavenie konania popri iných námietkach zásadný význam, zjavne porušil, čím

súčasne porušil jedno zo základných práv účastníka konania - právo na odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedajúce požiadavkám zákona a svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov.
9. Správny súd uzavrel, že žalovaný v ďalšom konaní dôsledne preskúma naplnenie oboch zákonných
podmienok pre zastavenie konania, t. j. ako existenciu skoršieho právoplatného rozhodnutia netrpiaceho

takými zásadnými nedostatkami, ktoré by mohli spochybňovať jeho záväznosť alebo skutočnosť, že
ide o rozhodnutie v totožnej veci, tak aj skutočnosť, či v období od rozhodnutia došlo alebo nedošlo k
podstatným zmenám skutkového stavu.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
(i) Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka v 1. rade a vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

10. Ďalší účastník v 1. rade podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť,
v ktorej žiadal zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť
správnemu súdu na ďalšie konanie. Primárne namietal, že tvrdenia žalobcu ohľadne nesprávne
označených parciel sú zavádzajúce, pretože sa jedná o nesprávne číslo len jednej parcely XXX/
X, správne označenie malo byť XXX/X a zvyšné dve parcely sú označené správne. Pri nesprávne

označenej parcele došlo k zrejmej chybe v písaní, keďže parcela s číslom XXX/X neexistuje. Na túto
zrejmú nesprávnosť upozornil na ústnom pojednávaní 21. mája 2019 zástupca ďalšieho účastníka
v 1. rade a k svojmu vyjadreniu doložil geometrický plán č. 4-9/2005 z 19. septembra 2005,
na ktorom je uvedené správne číslo parcely. Uvedenú nesprávnosť si žiaľ Obvodný úrad v Galante
nevšimol a túto chybu prevzal do svojho rozhodnutia, avšak na základe nej nemožno hovoriť o nulitnom

charaktere dotknutého rozhodnutia. Ďalší účastník v 1. rade zdôraznil, že ide o chybu, ktorú bolo možné
odstrániť jednoduchou opravou a takáto vada zásadne nemení charakter rozhodnutia tak, že by došlo k
zmene právnej situácie založenej predmetným rozhodnutím, pretože spor nespočíval v tom, na ktorých
parcelách sa vodný tok nachádza, čiže otázka parciel sporná nebola. Spornou bola otázka, či sa jedná
o vodný tok alebo nie. V súvislosti s nulitou rozhodnutia poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd) sp. zn. 2 Sžo 31/2011 z 18. apríla 2012 a 8 Sžf 33/2014
zo 17. decembra 2015.
11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s napadnutým rozsudkom správneho súdu
sa stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Ďalej skonštatoval, že hoci ďalší účastník v 1. rade tvrdí,
že kasačnú sťažnosť podáva ako osoba zúčastnená na konaní podľa § 442 ods. 1 v spojení s § 41 ods.

2 SSP, uvedené kritéria osoby zúčastnenej na konaní nespĺňa. Pokiaľ kasačnú sťažnosť podáva ako
účastník konania, vôbec v nej neozrejmuje, z akého dôvodu by mal byť napadnutý rozsudok správneho
súdu v jeho neprospech. Pritom by malo byť aj v jeho záujme, aby sa riadnym zákonným spôsobom
posúdilo, či Odstavné rameno Dolnostredské je vodným tokom alebo iba ostatnou vodnou plochou. Na
základe uvedeného preto žalobca kasačnému súdu navrhuje odmietnuť jeho kasačnú sťažnosť podľa

§ 459 písm. b) SSP ako podanú neoprávnenou osobou.
12. Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako
nevysporiadal s námietkami ohľadne nulity, neurčitosti a neaktuálnosti rozhodnutia Obvodného úradu
životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva z 20. apríla2005, na podklade ktorého správny orgán prvého stupňa zastavil konanie. Ani pokus ďalšieho účastníka
v 1. rade zhojiť takéto nedostatky argumentáciou v kasačnej sťažnosti nemôže uvedené vady napraviť.
Žalobca naďalej trvá na tom, že výrok je neurčitý, pretože parcelné čísla uvedené vo výroku rozhodnutia

z 20. apríla 2015 sú uvedené nesprávne a nejde len o chybu v písaní ako uvádza ďalší účastník v 1.
rade. Pokiaľ kasačný súd dospeje k meritórnemu prejednaniu veci, žalobca navrhuje kasačnú sťažnosť
podľa § 461 SSP zamietnuť.
13. Žalovaný ani ďalší účastník v 2. rade sa ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka v 1. rade
nevyjadrili.

(ii) Kasačná sťažnosť žalovaného
14.Žalovanýpodalprotinapadnutémurozsudkusprávnehosúdukasačnúsťažnosť,vktorejžiadalzrušiť
napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie. Žalovaný vo svojej kasačnej sťažnosti v podstate zopakoval skutkový stav a argumentáciu z
napadnutého rozhodnutia z 13. novembra 2019 a k námietke nesprávneho označenia parciel doplnil,
že išlo len o chybu v písaní pri parcele č. XXX/X a geometrický plán č. 4-9/2005 z 19. septembra 2005

uvádza už parcelné číslo správne.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
15.VecbolapredloženáNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyššísprávny
súd“ alebo „kasačný súd“) 30. augusta 2021. Vec bola náhodným spôsobom pridelená druhému senátu
Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudcovi spravodajcovi prof. JUDr. Jurajovi

Vačokovi, PhD. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho
opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej
rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
(i) Posúdenie vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka v 1. rade
16. Najvyšší správny súd najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie

kasačnej sťažnosti, teda či bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1
SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti
(§ 57 SSP a § 445 SSP).
17. V nadväznosti na vyššie uvedené Najvyšší správny súd 19. apríla 2024 vyzval ďalšieho účastníka
v 1. rade, aby kasačnému súdu uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok správneho súdu bol vydaný v jeho neprospech, a teda akým spôsobom bol poškodený na
svojich právach alebo právom chránených záujmoch v zmysle § 442 ods. 1 SSP. Ďalší účastník v 1. rade
najskôr v podaní doručenom tunajšiemu súdu 26. apríla 2024 bez ďalšieho konštatoval, že k ujme na
jeho právach alebo právom chránených záujmoch došlo práve tým, že správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného z 13. novembra 2019, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Následne v

ďalšom vecne obsiahlejšom podaní doručenom kasačnému súdu 30. apríla 2024 okrem iného uviedol,
že pozemky pod Odstavným ramenom Dolnostredským má vo svojom užívaní na základe nájomných
zmlúv so Slovenskou republikou a Odstavné rameno Dolnostredské mu bolo Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej republiky pridelené do užívania v osobitnom režime.
18. Najvyšší správny súd tak po zistení, že vzhľadom na nájomný vzťah ďalšieho účastníka v 1.

rade bolo napadnutým rozhodnutím rozhodnuté aj v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP), ustálil, že
v prejednávanej veci sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti kasačnej sťažnosti bližšie
špecifikované v bode 16. tohto rozsudku, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka v 1. rade nie je dôvodná.
19. Kasačný súd úvodom len podotýka, že jeho úlohou v tomto konaní nie je posudzovať správnosť

tvrdení účastníkov konania vo vzťahu k tomu, či Odstavné rameno Dolnostredské je alebo nie je vodným
tokom, keďže spornou otázkou, v zmysle napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti,
je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie
zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

20. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 13. augusta 2019 zastavil konanie
podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku a odkázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-
OÚŽP-629/05-OV z 20. apríla 2005, v zmysle ktorého vodná plocha na parcelách č. XXX/X, XXX a
XXXX/X v k. ú. F. B., nachádzajúca sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, nie

je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona. Žalobca však už v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu namietal, že parcely, ktoré správny orgán označil ako vodnú plochu Odstavného ramena
Dolnostredského, sa nikdy pod týmto ramenom nenachádzali ani nenachádzajú. Ďalší účastník v 1. rade
k tejto námietke uviedol, že nesprávne označená je len jedna parcela s číslom XXX/X, ktorej správneoznačenie malo byť XXX/X a zvyšné dve parcely sú označené správne, pričom odkázal na geometrický
plán č. 4-9/2005 z 19. septembra 2005, v ktorom je označenie parcely správne.
21. Kasačný súd má síce z vyššie spomínaného geometrického plánu, ktorý je i súčasťou

administratívneho spisu, za preukázané, že správne uvedené číslo parcely malo byť XXX/X, avšak čo
je oveľa podstatnejšie, sú zmeny, ktoré sa uskutočnili, a ktoré s dotknutými parcelami súvisia. Už ku
dňu vyhotovenia geometrického plánu, t. j. k 19. septembru 2005, mali všetky tri dotknuté parcely reg.
"Z.", na liste vlastníctva č. XXXX, v k. ú. F. B. iné parcelné čísla so zmenenou výmerou parciel, než
aké uviedol Obvodný úrad životného prostredia Galanta vo svojom rozhodnutí z 20. apríla 2005. Z

obsahu geometrického plánu je viac než zrejmé, že parcela č. XXX/X s výmerou 14 836 m2 zanikla
a časť jej výmery 5613 m2 vytvorilo novú parcelu s č. XXXX/X a časť výmery 9 223 m2 sa začlenilo
pod taktiež novovytvorenú parcelu s č. XXXX/X. Rovnako tak zanikla aj parcela č. XXXX/X s výmerou
7913 m2, ktorá sa s celou svojou výmerou začlenila pod novovytvorenú parcelu s č. XXXX/X.. Posledná
parcela s č. XXX s výmerou 314 114 m2 síce celá nezanikla, ale jej časť s výmerou 77 215 m2 sa
začlenila pod novovytvorenú parcelu č. XXXX/X . a zvyšné odtrhnuté časti s výmerou 9 157 m2 a 8 525

m2 vytvorili dve nové parcely s č. XXXX/X a XXXX/X.. Parcela č. XXX tak mala k novému právnemu
stavu k 19. septembru 2005 už len 219 217 m2. Kasačný súd len podotýka, že správny orgán prvého
stupňa vydal rozhodnutie 13. augusta 2019 a všetky vyššie spomenuté zmeny reflektujú stav k vydaniu
geometrického plánu č. 4-9/2005, teda k 19. septembru 2005. Kasačný súd tak vôbec nevylučuje, že
v tomto medziobdobí mohlo dôjsť k ďalším nemálo podstatným zmenám, ktoré mali vplyv na správne

vymedzenie parciel v k. ú. F. B., na ktorých by sa Odstavné rameno Dolnostredské malo nachádzať.
22. Na uvedené zmeny a nový stav však správny orgán prvého stupňa nijako nereflektoval, hoci
žalobca už v samotnom návrhu z 8. septembra 2017, ktorým sa začalo správne konanie, uvádzal, že
z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta z 20. apríla 2005 nie je zrejmé, akej
vodnej plochy sa týka, vzhľadom na nesprávnosť uvedených parciel. Z citácie ustanovenia § 30 ods.

1 písm. i) správneho poriadku je pritom zjavné, že k jeho aplikácii môže správny orgán pristúpiť len
v prípade, ak sú obe podmienky (existencia právoplatného rozhodnutia v tej istej veci a podstatne
nezmenený skutkový stav) splnené súčasne. Podľa odbornej literatúry ide o situáciu, ak vo veci, ktorá sa
vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania, sa už právoplatne rozhodlo
a vyvolanie ďalšieho správneho konania by viedlo k jeho následnému zastaveniu. Správny orgán však

nemôže správne konanie zastaviť bez ďalšieho zisťovania len preto, že z podania zistil, že účastníci
konania i predmet konania sú totožné, ako boli vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Správny
orgán je tak povinný preskúmať, či nové podanie vo veci neobsahuje nové skutkové okolnosti a až
vtedy, ak zistí, že podanie neuvádza žiadnu novú relevantnú skutkovú okolnosť, správne konanie zastaví
(pozri v tomto smere Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký J., Medžová, D. Správny poriadok.

Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. BECK, 2019, s. 260). Kasačný súd ma za to, že v uvedenej veci sa
tak nestalo a správny orgán si nesprávne ustálil skutkový stav vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa
vodná plocha Odstavné rameno Dolnostredské má nachádzať.
23. Rovnako tak sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní o
nesprávnosti určenia parciel. Správny súd v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že primárnou

povinnosťou odvolacieho orgánu je vysporiadať sa s odvolacími námietkami účastníka konania, jasne a
zrozumiteľne vysvetliť, prečo a na základe akých skutočností, tú ktorú námietku považoval za dôvodnú
alebo nedôvodnú. Kasačný súd tiež súhlasí s bodom 25. napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd
konštatoval, že žalovaný tým, že sa nevysporiadal s námietkou účastníka konania majúcou z hľadiska
naplnenia podmienok zastavenia konania popri iných námietkach zásadný význam, porušil žalobcove

právo na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 v spojení s § 60a správneho poriadku. V zmysle
vyššie uvedeného tak kasačný súd nemohol prisvedčiť argumentácii ďalšieho účastníka v 1. rade v ním
podanej kasačnej sťažnosti týkajúcej sa len nesprávneho označenia parcely v rozhodnutí Obvodného
úraduživotnéhoprostrediaGalantaz20.apríla2005aprisvedčiltakzáveromsprávnehosúduuvedeným
v napadnutom rozsudku.

(ii) Posúdenie vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalovaného
24. Najvyšší správny súd prejednal zároveň aj kasačnú sťažnosť žalovaného a dospel k záveru, že
žalovaný pri podávaní kasačnej sťažnosti nesplnil podmienky zastúpenia v zmysle § 449 SSP, čím neboli
splnené procesné podmienky prípustnosti vecného prejednania kasačnej sťažnosti.
25. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. § 442

ods. 1 SSP) v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a zároveň kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť okrem iného
neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)].26. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že z obsahu kasačnej sťažnosti
žalovaného, ktorá bola správnemu súdu doručená 23. marca 2021 (doručenka č. l. 150), vyplýva,
že ju síce spísal zamestnanec sťažovateľa, avšak splnenie podmienky vysokoškolského právnického

vzdelaniadruhéhostupňapreukázanénebolo,pretožekukasačnejsťažnostinebolopripojenépoverenie
a ani kópia vysokoškolského diplomu zamestnanca žalovaného.
27. Správny súd 24. júna 2021 vyzval žalovaného (doručenka č. l. 174), aby mu v lehote 15 dní
predložil poverenie a kópiu vysokoškolského diplomu zamestnanca, ktorý spísal kasačnú sťažnosť, aby
sa preukázalo splnenie podmienky v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) SSP. Zároveň ho poučil, že nesplnenie

tejto podmienky má za následok odmietnutie kasačnej sťažnosti kasačným súdom podľa § 459 písm. d)
SSP. Žalovaný v uvedenej lehote požadované dokumenty nepredložil a tak správny súd v urgencii z 20.
júla 2021 opakovane žalovaného vyzval (doručenka č. l. 176), aby mu požadované dokumenty predložil
v lehote 5 dní odo dňa doručenia prípisu, inak bude jeho kasačná sťažnosť odmietnutá. Keďže žalovaný
tak opakovane neurobil, kasačný súd má za to, že kasačná sťažnosť z dôvodov vyššie uvedených
nespĺňa zákonné podmienky v zmysle § 449 SSP.

V. Záver
28. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti v časti posúdenia (i) tohto rozsudku dospel kasačný súd
k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka v 1. rade nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 461
SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
29. O náhrade trov kasačného konania, v súvislosti s kasačnou sťažnosťou ďalšieho účastníka v 1.

rade, rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP s analogickým použitím § 167 ods. 1 SSP tak, že
v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi -
ďalšiemuúčastníkoviv1.rade.Kasačnýsúdvychádzalzpremisy,ževdanejveciúčastníkomkasačného
konania nie je iba žalobca a žalovaný, ale aj ďalší účastník v 1. rade, ktorý mal aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu kasačný súd vychádzal z uplatnenia zásady úspechu v

konaní, keď ďalší účastník v 1. rade v kasačnom konaní úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola
zamietnutá), a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží. Vzhľadom na to, že sa
domáhalzrušeniarozsudkusprávnehosúdu,ktorýmbolovyhovenéžalobcovi,nemožnodospieťkinému
záveru, ako tomu, že v kasačnom konaní vystupoval sťažovateľ - ďalší účastník v 1. rade na strane
žalovaného, pretože podporoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska bol teda žalobca

v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi v 1.
rade na náhradu trov kasačného konania. (v tomto smere pozri ustálenú prax Najvyššieho správneho
súdu v rozhodnutiach sp. zn. 2 Sžk 6/2019 z 24. novembra 2021, sp. zn. 3 Svk 43/2022 z 29. novembra
2023 alebo sp. zn. 3 Svk 11/2022 z 30. januára 2024).
30. Z dôvodov uvedených v časti posúdenia (ii) tohto rozsudku kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť

žalovaného v zmysle § 459 písm. d) SSP bez toho, aby sa zaoberal jej vecnými dôvodmi.
31. O náhrade trov kasačného konania v súvislosti s odmietnutím kasačnej sťažnosti žalovaného
rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a), § 171 ods. 1 tak, že žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Urobil tak z dôvodu, že napriek identifikovanému
procesnému zavineniu žalovaného na odmietnutí kasačnej sťažnosti, kasačný súd nezistil dôvody, pre

ktoré by mal právo na náhradu trov konania priznať, pretože ostatným účastníkom konania žiadne trovy
v súvislosti s kasačnou sťažnosťou žalovaného nevznikli.
32. Pri ďalšom účastníkovi konania v 2. rade kasačný súd v zmysle § 169 SSP nezistil dôvodnosť
priznaniaprávananáhradutrovkonania,keďžeanisprávnymaanikasačnýmsúdommunebolauložená
žiadna povinnosť, v spojení s ktorou by mu právo na náhradu trov konania mohlo vzniknúť.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.