Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200154
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., L.M a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Námestie obetí
komunizmu č. 1, Žilina, IČO: 36 416 754, právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka,
s.r.o., so sídlom Národná č. 17, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne Ministerstvo dopravy a
výstavbySlovenskejrepubliky,sosídlomNámestieslobodyč.6,Bratislava),zaúčastiďalšíchúčastníkov
konania (sťažovateľov): v 1/ rade I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, v 2/ rade I. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. I. č. XXXX/X, XXX XX U., v 3/ rade V.. S. G., nar. XX.X.XXXX, XXX XX U. č. XXX,
v 4/ rade N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. U. č. XXX/XX, XXX XX K., v 5/ rade Z. W., nar. X.X.XXXX,.
bytom XXX XX K. č. XXX, v 6/ rade I. D., nar. XX.XX.XXXX,. bytom XXX XX K. č. XXX, v 7/ rade R.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XX, v 8/ rade C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K. č.
XXX, ďalší účastníci v 1/ až 8/ rade právne zastúpení Advokátska kancelária Mgr. Marek BENEDIK,
s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11332/2020/SV/25980 z 19.3.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti

ďalších účastníkov konania v 1/ až 8/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/63/2020
z 15.2.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/63/2020 z 15.2.2023 sa z r u š u j e a vec sa v r a c
i a na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím

číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA z 10.9.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydanom
vo vyvlastňovacom konaní vo veci žiadosti ďalších účastníkov konania o rozšírenie vyvlastnenia na
zostávajúce časti pozemkov KNE parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX v katastrálnom území K. (ďalej
aj „zostávajúce časti pozemkov“), ktoré vznikli odčlenením pozemkov potrebných pre realizáciu
verejnoprospešnej líniovej stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu
na montáž automobilov KIA v Žiline“ (ďalej len „stavba“), podľa § 110 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodol o rozšírení vyvlastnenia o

zostávajúce časti pozemkov trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

2. Za rozšírenie vyvlastnenia určil ďalším účastníkom konania ako pôvodným vlastníkom náhradu v
súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom (ZP)č.107-2019 z 12.7.2019 vyhotoveným znalcom Ing. Michalom Derkitsom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.
z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorý stanovil jednotkovú hodnotu pozemku v sume 7,95 eur
za m2. Náhradu za rozšírenie vyvlastnenia o zastávajúce časti pozemkov bol žalobca zaviazaný uhradiť

do 30 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet ďalších účastníkov
konania, resp. poštovou poukážkou na ich adresu.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca z dôvodov, že ďalší účastníci konania
majú zachovaný prístup k zostávajúcim častiam pozemkov cez pozemky KNE parc.č. XXX/X a XXX/

X zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie K. tvoriace spoločnú nehnuteľnosť, ktorej podielovými
spoluvlastníkmi sú aj ďalší účastníci konania (ďalej aj „pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X.“) a tiež z
verejnej komunikácie Žilina smer Terchová a verejnej komunikácie na Železničnej ulici. Ďalej žalobca
namietalajto,žeďalšíúčastnícikonaniavydržalivecnébremenoprávaprechodukzostávajúcimčastiam
pozemkov ako i skutočnosť, že znalecký posudok vyhotovil znalec, ktorý nebol oprávnený oceňovať
poľnohospodársku pôdu.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 11332/2020/SV/25980 z 19.3.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že mal z dokazovania vykonaného
prvostupňovým orgánom za preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď ďalší účastníci konania
môžu zostávajúce časti pozemkov užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, tieto majú to
isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak ďalší účastníci konania majú k nim prístup
len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Táto skutočnosť bola

zrejmá z miestnych ohliadok a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov žalobcu, ktorý v
predchádzajúcich konaniach túto skutočnosť sám uviedol a navrhoval prechod cez pozemky v jeho
vlastníctve riešiť uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobca svoju vôľu deklaroval
návrhom zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle § 151 n) a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
ďalšími účastníkmi ako oprávnenými z vecného bremena a jeho osobou ako povinným z vecného

bremena. Podľa žalovaného neobstála ani tá argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej ďalší účastníci
konania spolu s ostatnými spoluvlastníkmi majú zabezpečený prístup na zostávajúce časti pozemkov
ceztiecudziepozemky,cezktoréodjakživanazostávajúcečastipozemkovprechádzali,pričomdôvodné
nie je ani to, že ďalší účastníci konania nadobudli vydržaním vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu.

II.
Konanie pred krajským súdom

6. Žalobca podal na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca predovšetkým namietal, že prístup k zostávajúcim častiam pozemkov po vyvlastnení je
zabezpečený rovnako ako pred vyvlastnením. Pozemky boli aj v minulosti poľnohospodársky využívané

poľnohospodárskym družstvom a aj v súčasnosti sú takto využívané, a teda ich využitie sa absolútne
nijakým spôsobom nezmenilo. Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre
postup v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona. Podľa žalobcu majú ďalší účastníci konania k
zostávajúcim častiam pozemkov zabezpečený prístup priamo cez Železničnú ulicu, ktorá je verejnou
komunikáciou určenou na všeobecné užívanie. Ďalší účastníci konania majú tiež zabezpečený prístup k

zostávajúcim častiam predmetných pozemkov aj cez pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X s tým, že prístup
na tieto pozemky je zo Školskej ulice cez premostenie potoka. Záver žalovaného a prvostupňového
orgánu, že ďalší účastníci konania nemajú k zostávajúcim častiam pozemkov zabezpečený prístup je
preto nesprávny.

8. Ďalej žalobca dôvodil aj tým, že ďalší účastníci konania získali k zostávajúcim častiam pozemkov
vecnébremenospočívajúcevpráveprechoduvydržanímvzmysle§134ods.1Občianskehozákonníka,
pretože k vydržaniu dochádza automaticky, pokiaľ sa prechod kľudne, nerušene a dobromyseľne užíva
podobudlhšiuako10rokov,pričomtátoskutočnosťbolajednoznačnepreukázanásamotnýmfaktom,žeminimálne od ukončenia výstavby cesty, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, tento prechod využíval
v mene ďalších účastníkov ich nájomca spoločnosť AGRA - VÁH s.r.o. S touto odvolacou námietkou
sa pritom žalovaný nezaoberal. Napokon žalobca namietal znaleckým posudkom stanovenú náhradu

za vyvlastnenie.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na svojom
závere, že ďalší účastníci konania majú prístup k zostávajúcim častiam pozemkov len cez pozemky vo
vlastníctve žalobcu, čo vyplynulo aj s miestnych ohliadok a ponuky žalobcu na uzatvorenie zmluvy o

zriadení vecného bremena. Žalovaný tiež poukázal na to, že v zmysle § 113 ods. 3 stavebného zákona
po skončení ústneho pojednávania nemožno prihliadať na ďalšie námietky, resp. návrhy na doplnenie
dokazovania, a to vrátane znaleckého posudku týkajúceho sa určenia náhrady za vyvlastnenie. Žalobca
v replike k vyjadreniu žalovaného namietal jeho záver o tom, že ďalší účastníci konania nemajú prístup
k zostávajúcim častiam pozemkov. Podľa žalobcu tento prístup majú a to dokonca po svojich vlastných
pozemkoch, pričom žalovaný sa s touto odvolacou námietkou vôbec nevysporiadal a preto je jeho

rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

10. Ďalší účastníci konania vo vyjadrení k žalobe navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali
na judikatúru, v zmysle ktorej obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku v dôsledku prekážky
vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku je dôvodom pre rozšírenie vyvlastnenia o zostávajúcu časť

pozemku. Zároveň zdôraznili, že vo vyvlastňovacom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada.
Námietky proti vyvlastneniu sa musia uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní. S odkazom na princíp
rovnosti sa táto zásada týka všetkých účastníkov konania. Žalobca mal preto ním tvrdené skutočnosti
uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní spojenom s miestnou obhliadkou. Keďže však žalobca svoje
námietky týkajúce sa prístupu ďalších účastníkov konania na zostávajúce časti pozemkov cez verejné

komunikácie, resp. cez pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X v ich spoluvlastníctve ako i vydržania vecného
bremena práva prechodu zo strany ďalších účastníkov konania včas neuplatnil, sú tieto bezpredmetné.
Uvedené sa pritom rovnako vzťahuje aj na navrhovanie dôkazov. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalších
účastníkovkonaniaarovnakoajďalšíúčastnícikonaniavnasledujúcejduplikevosvojejpodstatezotrvali
na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

11. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 30S/63/2020 z 15.2.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol
o zrušení rozhodnutia žalovaného a vrátení mu veci na ďalšie konanie.

12. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že podstatou sporu v rozhodovanej veci

bolo naplnenie § 110 ods. 3 stavebného zákona vo vzťahu k otázke prístupu ďalších účastníkov
konania k zostávajúcim častiam pozemkov. Podľa krajského súdu žalobca v podanom odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu namietal dve relevantné právne skutočnosti, s ktorými sa žalovaný vo
svojom rozhodnutí nevysporiadal. Prvou bola možnosť prístupu na zostávajúce časti pozemkov cez
Školskú ulicu a nasledujúce premostenie cez potok vedúce k pozemkom parc. č. XXX/X a XXX/X,

ktorých spoluvlastníkmi sú aj ďalší účastníci konania. Druhou skutočnosťou bolo vydržanie vecného
bremena práva prechodu zo strany ďalších účastníkov konania vo vzťahu k pozemkom susediacim so
zostávajúcimi časťami pozemkov, ku ktorej žalovaný len nedostatočne uviedol, že ide o nedôvodnú
námietku. Podľa krajského súdu mal žalobca dostať konkrétnu odpoveď na svoju námietku v otázke
existencie prístupu ďalších účastníkov k zostávajúcim častiam pozemkov, keď práve od zodpovedania

označenej otázky závisí záver o naplnení hypotézy § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre
ich vyvlastnenie. Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené
odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen
hmotnoprávnych ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil tým § 47 ods.
3 správneho poriadku.

III.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

13.Protirozsudkukrajskéhosúdupodalivzákonnejlehotekasačnúsťažnosťďalšíúčastnícikonaniav1/

až 8/ rade (ďalej len „sťažovatelia“). Hoci sťažovatelia v kasačnej sťažnosti explicitne neuviedli niektorý
z dôvodov vymedzených v § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), implicitne bolo
z obsahu kasačnej sťažnosti zrejmé jej podanie z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. kvôlinesprávnemu právnemu posúdeniu veci krajským súdom. Sťažovatelia záverom navrhli, aby kasačný
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta a priznáva im právo na náhradu trov konania.

14. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti namietali, že skutočnosti, ktoré krajský súd v napadnutom
rozsudku posúdil ako relevantné a s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podľa krajského súdu
nevysporiadal, boli žalobcom, tak ako to nakoniec uviedol aj krajský súd, prednesené až v odvolaní
podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vyvlastňovacie konanie je ale ovládané koncentračnou
zásadou vzťahujúcou sa na všetkých účastníkov konania. Žalobca v odvolaní namietané skutočnosti

týkajúce sa prístupu k zostávajúcim častiam pozemkov cez pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X ako i
vydržania vecného bremena práva prechodu však neuplatnil na ústnom pojednávaní. S odkazom na
znenie § 113 ods. 3 stavebného zákona však námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania
uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní s tým, že na neskoršie uplatnené námietky sa neprihliada.
Krajský súd preto nemal na dané odvolacie námietky prihliadať, pričom sťažovatelia v tejto súvislosti
poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/27/2011 a Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 397/2019.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zdôraznil, že okrem koncentračnej zásady platí
vo vyvlastňovacom konaní ako druhu správneho konania aj zásada spoľahlivo zisteného stavu veci
v zmysle § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný mal preto skúmať, či zo strany

ďalšíchúčastníkovkonaniabolzachovanýprístupkzostávajúcimčastiampozemkovvrozsahunámietok
žalobcu. Na základe uvedeného žalobca navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Právny názor kasačného súdu

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.
2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť
podali sťažovatelia v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom zistil,
že tento je založený na právne nesprávnom posúdení veci tak z pohľadu procesnoprávneho ako i
hmotnoprávneho.

A. Procesnoprávne posúdenie

17. Predmetom správneho súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie o rozšírení vyvlastnenia
o zostávajúce časti pozemkov.

18. Všeobecná úprava vyvlastňovacieho konania bola do 31.3.2024 obsiahnutá v § 108 až § 116

stavebného zákona. Jej súčasťou bola aj možnosť rozšírenia vyvlastnenia upravená v tretej vete §
110 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorej „Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k
časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený
by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe,
prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu

časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.“

Rozšírenie vyvlastnenia a koncentračná zásada

19. Aj na rozšírenie vyvlastnenia sa pritom vzťahovala procesná úprava vyvlastňovacieho konania

vrátene jej koncentrácie danej § 113 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého „Námietky proti
vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky
uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník
uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci
konania výslovne upozorniť.“

20. Koncentračná zásada predstavuje vo všeobecnosti procesnú zásadu, podľa ktorej musia byť
normatívne určené procesné úkony (napr. vznesenie námietok, predloženie dôkazov, rozšírenie,
dopĺňanie a zmena návrhu) sústredené (skoncentrované) v určitom štádiu konania, pričom je súčasnevylúčené uplatniť tieto procesné úkony v následných štádiách konania. Uplatnenie koncentračnej
zásady v slovenskom právnom poriadku je v rámci administratívnych konaní spojené predovšetkým s
konaniami upravenými stavebným zákonom, pre ktoré je zároveň typické, že v nich stoja účastníci

konania s rozdielnymi záujmami na výsledku konania. Účelom koncentračnej zásady je preto vzhľadom
na početnosť účastníkov konania a rozpor v ich záujmoch zabezpečiť predovšetkým rýchlosť a
hospodárnosť konania.

21. Príkladom koncentračnej zásady podľa právnej úpravy účinnej do 31.3.2024 bolo aj znenie § 113

ods. 3 stavebného zákona, ktoré zavádzalo povinnosť vznesenia námietok ako povinnosť tvrdenia.

22. Dôkazy vo vzťahu k týmto tvrdeniam však účastníci konania mohli vznášať aj následne, pretože
znenie § 113 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom do 31.3.2024 explicitne na dôkaznú povinnosť
nedopadalo (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 397/2019-10 z
17.12.2019).

23. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že v rámci vyvlastňovacieho konania sa uskutočnili
3 ústne pojednávania a to v dňoch 5.5.2016, 12.7.2017 a 12.6.2018 s tým, že prvé dve boli spojené
s miestnou obhliadkou. O všetkých týchto ústnych pojednávaniach bol žalobca riadne upovedomený
spolu s poučením, že na jeho neskôr vznesené námietky nebude prihliadané. Preskúmaním zápisníc

z týchto ústnych pojednávaní kasačný súd zistil, že ani na jednom ústnom pojednávaní žalobca
nevzniesol námietku týkajúcu sa možnosti ďalších účastníkov konania mať prístup k zostávajúcim
častiam pozemkov cez pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X a ani námietku vydržania vecného bremena
práva prechodu na zostávajúce časti pozemkov zo strany ďalších účastníkov konania.

24. Tieto námietky vzniesol žalobca prvýkrát až v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Konflikt koncentračnej zásady a zásady materiálnej pravdy

25. Špecifickým je uplatnenie koncentračnej zásady vo vzťahu k takému typu konania, v ktorom je orgán

verejnej moci viazaný zásadou materiálnej pravdy, pretože tieto dve zásady sa javia byť vo vzájomnom
konflikte, keďže koncentrácia konania je prejavom zásady formálnej pravdy.

26. Koncentračná zásada by nemala byť vo všeobecnosti uplatňovaná na úkor zistenia skutočného
stavu veci nevyhnutne potrebného pre zabezpečenie ochrany verejných záujmov spojených s konaniami

upravenými stavebným zákonom. Inak povedané koncentračná zásada by mala byť primárne spojená
s ochranou subjektívnych práv účastníkov konania. S ňou spojené zásady rýchlosti a hospodárnosti
konania by mali byť vnímané cez prizmu zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo je pre bdiacich).
Ani rýchlosť a hospodárnosť konania totiž nepredstavujú absolútne hodnoty, ktoré by mohli (úplne)
negovať záujem na zabezpečení zákonnosti v oblastiach týkajúcich sa predovšetkým bezpečnosti

stavieb, ochrany zdravia, životného prostredia a kultúrnych pamiatok atď. Napriek vyššie uvedenému
pokusu o vymedzenie kolízie koncentračnej zásady a zásady materiálnej pravdy však kasačný súd
zdôrazňuje, že pomerovanie uvedených zásad bude nakoniec vždy individuálne závislé od okolností
konkrétneho prípadu.

27. Vo svetle naznačeného však možno konštatovať, že v konaní o rozšírení vyvlastnenia podľa
tretej vety § 110 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom do 31.3.2023, v ktorom ide primárne
o pomerovanie ochrany vlastníctva medzi žiadateľom (pôvodne vyvlastneným) a vyvlastniteľom, je
ochrana verejných záujmov výrazne marginálna. To následne znamená, že koncentračná zásada sa v
tomto konaní uplatní v širšom rozsahu.

28. Vo vzťahu k rozhodovanej veci možno preto uviesť, že pokiaľ žalobca v súlade s normatívne
ustanovenou koncentráciou konania v zmysle § 113 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom do
31.3.2024 nenamietal možnosť prístupu ďalších účastníkov konania na zostávajúce časti ich pozemkov
cez pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X, resp. vydržanie vecného bremena práva prechodu na zostávajúce

časti pozemkov zo strany ďalších účastníkov konania, nebol povinný tieto skutočnosti skúmať žalovaný
ex offo v odvolacom konaní v rámci povinnosti zistiť skutočný stav veci podľa § 3 ods. 5 a § 32 ods.
1 správneho poriadku.29. Krajský súd v napadnutom rozsudku správne uviedol právne-teoretické postuláty vzťahujúce sa
na potrebu náležitého odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, avšak právne nesprávne
ich aplikoval na rozhodovanú vec. Pokiaľ totiž stavebný zákon v § 113 ods. 3 v znení účinnom do

31.3.2024 explicitne ustanovil, že na námietky účastníka konania uplatnené neskôr, t. j. po ústnom
pojednávaní nebude prihliadané, nebolo povinnosťou žalovaného sa s nimi ako odvolacími dôvodmi
vecne vysporiadať.

30. Samotná skutočnosť, že žalovaný výslovne neuviedol, že na odvolaciu námietku možného prístupu

na zostávajúce časti pozemkov cez pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X s odkazom na koncentračnú
zásadu neprihliada, nemôže vyvolať nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Zákonom ustanovené neprihliadanie na určitú skutočnosť nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako
povinnosť uviesť takýto záver v odôvodnení rozhodnutia. Opačný názor by totiž bol negáciou dvoch
ustálenou judikatúrou osvojených záverov týkajúcich sa odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy. V zmysle prvého záveru nie je nevyhnutné odôvodniť všetky námietky ale len tie, ktoré majú

relevantný charakter (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija proti Španielsku z
9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Druhý záver je spojený s účelom správneho súdneho prieskumu,
ktorý nespočíva v potrebe zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy len pre formálne pochybenie za
predpokladu totožného rozhodnutia vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžf/18/2014 z 23.3.2016).

31. S odkazom na vyššie uvedené možno preto za plne dostačujúce odôvodnenie považovať aj
konštatovanie žalovaného, že námietka žalobcu týkajúca sa vydržania vecného bremena práva
prechodu ďalšími účastníkmi konania bola nedôvodná.

32. Kasačný súd dospel preto k záveru, že z procesnoprávneho pohľadu žalovaný nebol povinný sa
vo svojom rozhodnutí vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa možnosti prístupu
ďalších účastníkov konania na zostávajúce časti pozemkov cez pozemky parc.č. XXX/X . a XXX/X,
resp. vydržania vecného bremena práva prechodu na zostávajúce časti pozemkov zo strany ďalších
účastníkov konania, v dôsledku čoho bol záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného právne nesprávny.

B. Hmotnoprávne posúdenie

33. Kasačný súd zároveň potrebuje za dôležité uviesť aj to, že vyššie uvedené odvolacie námietky

žalobcu boli nielen procesne v rámci odvolacieho konania nezohľadniteľné, ale súčasne boli aj
hmotnoprávne úplne zjavne bezpredmetné.

Prístup k zostávajúcim častiam pozemkov

34.Pokiaľideonámietkuprístupunazostávajúcečastipozemkovcezpozemkyparc.č.XXX/X.aXXX/X.,
tak z mapy určeného operátu a jej „prekryvu“ s katastrálnou mapou je úplne zrejmé, že pozemky parc.č.
XXX/X a XXX/X navzájom nesusedia, pretože sa medzi nimi nachádza pozemok KNC parc.č. XXX/
X vo výlučnom vlastníctve inej fyzickej osoby (LV č. XXXX katastrálne územie K.) odlišnej od ďalších
účastníkov konania, pričom tento pozemok nie je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXXX, do ktorej patria pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X. To znamená, že len cez pozemky parc.č. XXX/
X a XXX/X by ani teoreticky nemohli byť zostávajúce časti pozemkov prístupné. Pre úplnosť kasačný
súd dodáva, že priamy prístup na zostávajúce časti pozemkov zo strany ďalších účastníkov konania nie
je možný ani zo Železničnej ulice, keďže medzi touto verejnou komunikáciou a zostávajúcimi časťami
pozemkov sa nachádzajú pozemky KNC parc.č. XXX/XXX a XXX/XX vo vlastníctve žalobcu (LV č. XXXX

katastrálne územie K.), resp. iné pozemky vo vlastníctve osôb odlišných od ďalších účastníkov konania.

35. Vo vzťahu k námietke vydržania vecného bremena práva prechodu žalobca v odvolaní jednak vôbec
nespresnil, na ktorých pozemkoch malo k tomuto vydržaniu dôjsť a zároveň táto námietka bola v
zjavnom rozpore s predchádzajúcimi vyjadreniami a úkonmi žalobcu, ktorý navrhol ďalším účastníkom

konania uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Súčasne nie je totiž možno tvrdiť, že vecné
bremeno vzniklo ex lege vydržaním a zároveň sa domáhať uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného
bremena.Dokazovanie prostredníctvom katastra nehnuteľností

36. Zjavnú hmotnoprávnu bezpredmetnosť žalobcových odvolacích námietok pritom mohol krajský súd

zistiť sám z údajov katastra nehnuteľností, hoci vykonanie takéhoto dôkazu nebolo formálne žiadnym
účastníkom konania navrhnuté. Aj na dokazovanie v správnom súdnom konaní totiž dopadá v zmysle §
25 SSP znenie § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého „Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.“

37. Kataster nehnuteľností je totiž nesporne jedným z verejných registrov, ktoré má na mysli citované
zákonné znenie, pričom v rozhodovanej veci bolo zrejmé, že skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa
možnosti prístupu k zostávajúcim častiam pozemkov cez pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X, sú v rozpore
súdajmisúborugeodetickýchinformáciíkatastranehnuteľnostízakreslenýminamapeurčenéhooperátu

a katastrálnej mape a vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu je v rozpore s údajmi súboru
popisných informácií katastra nehnuteľností vyznačenými na listoch vlastníctva.

38. Krajský súd mal preto vykonať v opísanom rozsahu dokazovanie, tak ako ho v kasačnom konaní
vykonal kasačný súd. Ak by totiž takto krajský súd postupoval a zistil by, že odvolacie námietky žalobcu

sú v zjavnom rozpore s údajmi vedenými v katastri nehnuteľností, nedopustil by sa nesprávneho
právneho posúdenia obsiahnutého v konštatovaní uvedenom v prvej vete bodu 22 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, podľa ktorého „Správny súd podotýka, že označené odvolacie námietky žalobcu
boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným
spôsobom).“

V.
Záver

39. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť

ďalších účastníkov konania je dôvodná, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 440 ods.
1 písm. g) SSP vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

40. Pre rozhodnutie vo veci fundamentálne závery kasačného súdu možno pritom zhrňujúco vyjadriť
nasledovne:

a) zásada materiálnej pravdy prelamuje koncentračnú zásadu predovšetkým pri ochrane normatívne
ustanovených verejných záujmov. Naopak ochrany subjektívnych práv sa môže účastník konania
relevantne domáhať len v rámci lehôt spojených s koncentráciou konania,
b)ajnadokazovanievsprávnomsúdnomkonanídopadávzmysle§25SSPa§185ods.2CSPmožnosť
vykonania dôkazu bez návrhu účastníka konania, ak ide o dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a

zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia účastníkov konania sú v
rozpore so skutočnosťou. Povahu takéhoto verejného registra má nesporne aj kataster nehnuteľností.

41. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Banskej Bystrici a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b)

zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou
správneho súdu v ďalšom konaní bude vecne sa zaoberať zákonnosťou rozhodnutia žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu uplatnených žalobných bodov s tým, že správny súd
bude viazaný vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu.

42. Pokiaľ sťažovatelia formálne navrhovali, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne, je potrebné uviesť, že takáto možnosť rozhodnutia bola do § 462 ods. 3 SSP inkorporovaná
až s účinnosťou od 1.7.2023 s tým, že sa vzhľadom na prechodné ustanovenie § 493f SSP vzťahuje len
na kasačné sťažnosti podané po tomto dni. Kasačný súd preto s odkazom na neviazanosť kasačným
návrhom podľa § 453 ods. 3 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. Kasačný súd súčasne upozorňuje na to, že v zmysle Čl. I a VII zákona č. 172/2022 Z.z. ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1.1.2023právomoc Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ako pôvodného žalovaného) v oblasti
územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia prevzal novovytvorený Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bol tento úrad v záhlaví rozsudku označený za

žalovaného a následne mu kasačný súd aj doručoval svoje rozhodnutie.

44. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
1. Zásada materiálnej pravdy prelamuje koncentračnú zásadu predovšetkým pri ochrane normatívne
ustanovených verejných záujmov. Naopak ochrany subjektívnych práv sa môže účastník konania
relevantne domáhať len v rámci lehôt spojených s koncentráciou konania.

2. Aj na dokazovanie v správnom súdnom konaní dopadá v zmysle § 25 SSP a § 185 ods. 2 CSP
možnosť vykonania dôkazu bez návrhu účastníka konania, ak ide o dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou. Povahu takéhoto verejného registra má nesporne aj kataster nehnuteľností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.