Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100297
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100297.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
D. zastúpený: JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811
02 Bratislava, IČO: 55 358 322 proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti : 1/ RED_constructor
s.r.o., so sídlom Pribišova 47, 841 05 Bratislava, IČO : 52 441 016, 2/ E. F. G., bytom C. XXXX/XX, XXX

XX D., zastúpená JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie
2, 811 02 Bratislava, IČO: 55 358 322, 3/ E. C. H., I. XX, XXX XX J., 4/ D. B., I. XX, XXX XX J., 5/
E. A., bytom I. XX, XXX XX J., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OVBP2-2024/002909-009 zo dňa 12.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo

veci samej, vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/24/2024.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 12.02.2024 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2024/002909-009 zo dňa 12.01.2024, ktorým

žalovaný podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. SP 15600/2020-042-Ing.Sá zo dňa 11.08.2023,
na základe ktorého mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 66 zák. č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zák. č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“)
povolil stavbu „Rezidencia KALVÁRKA“ (pôvodný názov v ÚK: „Nájomné byty Kalvária“)- Borová ulica,
parc. č. XXXX, G. XXXX reg. „K.“ k. ú. J., situovanej na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX reg. „K.“

katastrálne územie J., a to na základe žiadosti stavebníka RED_constructor s.r.o., so sídlom Pribišova
47, 841 05 Bratislava, IČO: 52 441 016. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu mesta Nitra zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

2.Žalobcapotrebupriznaniaodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodniltým,ževpriebehusprávneho

konania viackrát poukazoval na skutočnosť, že plánovaná rezidencia bude na hranici jeho pozemku a
vzdialená 2 m od jeho rodinného domu, pričom hneď oproti ohromnej stene rezidencie sa nachádza
jeho dom s dvomi oknami obytných priestorov. Žalobca ďalej uviedol, že argument stavebníka, ako aj
správnych orgánov bol, že je to v poriadku, lebo v spise sa nachádza svetlo-technický posudok a v
ňom je uvedené, že to nie sú obytné miestnosti. Žalobca mal za to, že zhotoviteľ svetlo-technického
posudku takéto zavádzajúce tvrdenie nevysvetlil, pričom žalobca tvrdil, že nebol ani vo vnútri rodinného

domu, preto mu nie je známe, odkiaľ mohol niečo takéto konštatovať, keď aj z projektovej dokumentácie
(ktorá by mala byť v archíve) rezultuje, že tam sú obytné miestnosti. Žalobca ďalej uviedol, že v jehostavbe sa nachádzajú miestnosti slúžiace na bývanie, ktoré musia spĺňať na to príslušné normatívne
podmienky, vrátane presvetlenia miestností. Novou navrhovanou rezidenciou sa tieto podmienky nesmú
podľa žalobcu narušiť len preto, lebo sa v svetlo-technickom posudku s tým nemienili zaoberať a

využívajú preukázateľne nepravdivé tvrdenia, aby ku skúmaniu nepristúpili. Žalobca ďalej uviedol, že
sa za jedným neskúmaným oknom nachádza obytná izba a za druhým jedáleň s kuchyňou a špajzou
o rozlohe cez 17 m2, teda v danom prípade neskúmanie osvetlenia predpísaných miestnosti je v rozpore
s príslušnými technickými normami. Stavebný úrad nenariadil ani miestne zisťovanie, lebo mu mali byť
pomery známe, t. j. mali mu byť známe, že sa 2 m od rezidencie nachádzajú obytné miestnosti. Avšak

rozhodnutím žalovaného sa konštatuje, že je všetko v poriadku. Žalobca mal za to, že záver, ku ktorému
dospel žalovaný je mylný a ohrozuje užívanie žalobcovej nehnuteľnosti. Realizáciou rezidencie podľa
žalobcu hrozí narušenie možnosti užívať nehnuteľnosť, v dôsledku čoho obytné miestnosti by nespĺňali
základne parametre na bývanie. Buď by sa nedali riadne užívať (neboli by osvetlené), alebo by sa museli
prerobiť na neobytné miestnosti.

3. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku poukázal na bod 5 textovej časti Protipožiarna
bezpečnosť stavby vypracovaná E. C. F., v ktorej sa konštatuje, že „Požiarne nebezpečný priestor bytov
N2.01, N3.01, N4.01 zasahuje na obvodnú stenu susedného objektu na parc. č. XXXX.“ Zo znenia
citovanej časti projektovej dokumentácie rezultuje podľa žalobcu odôvodnený záver o ohrození jeho
nehnuteľností, pokiaľ sa stavba začne realizovať. Pokiaľ sa rezidencia zrealizuje, bude stavba žalobcu

v ohrození, pričom reálne nebude mať prostriedky na elimináciu takejto hrozby.

4. Žalobca ďalej uviedol, že na základe stavebného konania sa vôbec neskúmali negatívne následky
realizácie rezidencie na jeho stavbu. Žalobca viackrát upozorňoval, že jeho nehnuteľnosť môže
rezidencia ohroziť, poškodiť, ba až fakticky znehodnotiť. Uvedené potvrdzuje aj žalovanému doručený

Výpočet vplyvu stavby „Rezidencia Kalvárka“ na susedný RD na par. č. XXXX z hľadiska denného
osvetlenia a preslnenia, záverom ktorého bolo nasledovné:

„Denné osvetlenie
Navrhovaná novostavba „Rezidencia Kalvárka“ nemôže byť zrealizovaná podľa spracovanej projektovej

dokumentácie pre stavebné povolenie, realizáciou stavby sa znížia požiadavky kladené na denné
osvetlenie susedného objektu RD na p.č. XXXX pod požadované hodnoty STN 73 4301:2021, STN 73
0580 – 1,2.“

5. Žalobca má za to, že povolením stavby a jej nasledovným realizovaním by došlo k znehodnoteniu

jeho domu, čím by mu vznikla nenapraviteľná ujma. Dve miestnosti v dome by boli následkom toho
neužívateľné, čím by vznikla veľká škoda na dome. Pre odkladný účinok v stavebných konaniach
postačuje, že výkonom rozhodnutia nie je možné vylúčiť negatívny dopad, pričom v tomto prípade
nielenže nie je možné vylúčiť negatívny dopad, ale negatívny dopad je podľa tvrdení žalobcu preukázaný
a dôkazy opaku trpia závažnými vadami (nepravdivé údaje). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca

navrhol, aby správny súd podanej správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 165/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) priznal odkladný účinok.

6. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku predložil ako prílohy: fotodokumentáciu miestností
smerujúcichoknamiknavrhovanejrezidencii,pôdorysstavby,technickúsprávu–„Výpočetvplyvustavby

„Rezidencia Kalvárka“ na susedný RD na p.č. XXXX z hľadiska denného osvetlenia a preslnenia zo dňa
10/2023 s prílohami a bod 5 textovej časti Protipožiarna bezpečnosť stavby E. C. F..

II.

7. Okrem žalovaného sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadrili aj ďalší účastníci v 1/
a 2/ rade. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného
správnemu súdu dňa 15.07.2024 uviedol, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách.
Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným

rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych
orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaníodkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

8. Žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018
zo dňa 30. mája 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na
rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými

právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný
vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej
žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v
príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z
rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za
„závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca,

pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom
konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný
nenapraviteľný následok) má. Zo strany žalobcu sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať
s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť.

10. Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo rozhodnutia
stavebného úradu mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

11. V závere žalovaný ďalej uviedol, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným

a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná, či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy,
značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci – závažnou ujmou na životnom
prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

12. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

III.

13. Žalobca v replike na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v 1/ rade uviedol, že sú začaté prípravné

práce k stavbe a kontinuálne sa v prácach na stavbe pokračuje, hrozba závažnej ujmy je nesporne
prítomná. Žalobca poukázal aj na prítomnosť stavebných mechanizmov na zamýšľanom mieste stavby,
pričom k vyjadreniu predložil aj fotografie, ktoré dokumentujú súčasný stav. Taktiež poukázal na ďalšiu
rozhodovaciu činnosť správnych súdov. Žalobca má z prezentovanej súdnej praxe za zrejmé, že postup
podľa rozhodnutí vydaných podľa zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) z podstaty vecí vytvára

hrozbu ťažko odstrániteľnej ujmy, keďže v prípade už postavenej stavby je návrat do pôvodného
stavu sťažený, pričom môže vyvolať náklady aj na strane samotného stavebníka. Popri výnimočnosti
odkladného účinku tak v stavebných veciach do popredia vystupuje požiadavka materiálnej ochrany
práv, kedy úspech žalobcu neostáva „na papieri,“ ale má na ochranu jeho práv reálny pozitívny účinok.
V opačnom prípade by bol význam rozhodovania správnych súdov v stavebných veciach limitovaný

na konštatovanie nezvratnej nezákonnosti. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd zohľadnil aktuálnu
situáciunastaveniskuprirozhodovaníoodkladnomúčinku,ktorájednoznačneodôvodňujebezodkladné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku správnej žaloby
sa posudzuje len osvedčenie hroziacej ťažko napraviteľnej ujmy, nie dôvodnosť žaloby ako takej.
S poukazom na uvedené navrhol, aby súd návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovel.

IV.14. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podanie správnej žaloby nemá
odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

16. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

17. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

V.

18. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden
z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany
súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany
práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie

takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy
nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za
skonzumované. Odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom
úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej

žalobymápredbežný,zabezpečovacíadočasnýcharakter.Podstatouodkladnéhoúčinkuje„zmrazenie“
právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy.

19. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej

ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je už hrozba ujmy a nevyžaduje sa
aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti

možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
alebo jeho inými právnymi následkami (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
53/2018 zo dňa 7.2.2018).

20. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku súd zobral do úvahy skutkové

a právne dôvody a dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou, no aj skutkové a právne dôvody
a dôkazy predložené žalobcom podaním zo dňa 10.06.2024. Návrh na priznanie odkladného účinku
nie je v zmysle § 185 a nasl. SSP časovo obmedzený. Žalobca ho môže podať kedykoľvek počas
konania alebo aj opakovane až do konečného meritórneho rozhodnutia správneho súdu. Z toho dôvodu
sa na posúdenie skutkových a právnych tvrdení žalobcu vo vzťahu k odkladnému účinku neaplikuje §

183 SSP, v zmysle ktorého môže žalobca doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote
ustanovenej na podanie žaloby. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v tomto
procesne samostatným návrhom, ktorý je možné doplniť (opakovane podať) aj po lehote na podanie
žaloby.21. Súd na základe dôvodov uvedených žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a po oboznámení sa s jeho prílohami dospel k záveru, že v danom prípade

žalobca osvedčil dôvodnú obavu, že realizáciou povolenej stavby môže byť závažné ohrozené jeho
vlastnícke právo ako vlastníka susednej nehnuteľnosti zatienením jeho nehnuteľnosti budúcou stavbou.
Realizáciou stavebných prác (resp. prípravných stavebných prác), ktorú žalobca preukázal priloženou
fotodokumentáciou, v zmysle stavebného povolenia, reálne hrozí závažná ujma na strane žalobcu, a to
vzhľadom na skutočnosti tvrdené v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe ako i v

predloženom dôkaze - dokumente – Výpočet vplyvu stavby „Rezidencia Kalvárka“ na susedný RD na p.
č. XXXX z hľadiska denného osvetlenia a preslnenia, z ktorého vyplýva záver, že realizáciou povolenej
stavby sa znížia požiadavky kladené na denné osvetlenie susedného objektu rodinného domu na p. č.
XXXX pod požadované hodnoty STN 73 4301:2021, STN 73 0580-1,2.

22. Priznanie odkladného účinku neprimerane nezasahuje do práv účastníkov konania, voči ktorým

odklad smeruje, a preto ani jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Zrealizovaním povolenej
stavby by totiž v prípade úspechu žalobcu pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí došlo
kstavu,ktorýbymalzásadnývplyvnamajetkovúsférudotknutýchsubjektovprinavracanídopôvodného
stavu.

23. Ako už súd uviedol, odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným
záujmom žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po prípadnom zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí
žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych
následkov už právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018). Priznaním odkladného
účinku nedôjde k vylúčeniu či zmareniu účinkov rozhodnutia, len k ich odloženiu do času konečného

rozhodnutia vo veci, pričom súd je povinný v súlade s § 187 ods. 1 SSP o žalobe rozhodnúť do šiestich
mesiacov od vydania tohto uznesenia.

24. Z týchto dôvodov správny súd rozhodol o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1S/24/2024.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2

písm. e) SSP.