Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201147
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201147.2

Rozhodnutie

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.
a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: JOPI OIL s. r. o., so sídlom Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO:
44 182 368, právne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta,
IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná

63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101472054/2019 zo dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Kriminálny úrad Finančnej správy, pobočka Západ, Nitra, so sídlom Bajkalská 24, 824 97 Bratislava
(ďalej len „kriminálny úrad“) vydal rozhodnutie č. 100716230/2019 zo dňa 22.03.2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň
nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie
dane spojené s ťažkosťami, uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu XXX.XXX,XX eur.

2. Kriminálny úrad dôvodil, že žalobca podal dňa 24.02.2017 daňové priznanie na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v celkovej výške XXX.XXX,XX eur. V súhrnnom výkaze
dane z pridanej hodnoty deklaroval dodanie tovaru – minerálneho oleja – metylester repkového oleja,
ktorý bol prepravený v intrakomunitárnych dodaniach do daňového skladu spoločnosti WRATISLAVA-
BIODIESEL S.A., Wroclaw na územie Poľskej republiky pre odberateľa D&D DEUTSCHE DROGERIE
s.o.o., so sídlom Swietokrzyska 30 M63, 00-116 Varšava, Poľská republika (ďalej len „D&D DEUTSCHE
DROGERIE s.o.o.“). Na základe získaných informácií správca dane uviedol, že následne bol predmetný

tovar prepravovaný na účet žalobcu naspäť do Poľskej republiky do daňového skladu WRATISLAVA-
BIODIESEL S.A., Wroclaw pre odberateľa D&D DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. Správca dane uviedol,
že tieto znaky nesú znaky účasti na daňovom podvode.

3. Správca dane konštatoval, že ak by sa žalobca nechcel zúčastniť daňového podvodu pri dodávkach
metylester repkového oleja odberateľovi D&D DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. s miestom dodania

daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL S.A., Wroclaw, identifikoval by sa pre daň z pridanej
hodnoty v Poľskej republike, kde by bolo miesto nadobudnutia tovaru a dodania tovaru, pretožepri nákupe a predaji bolo treba absolvovať iba premiestnenie tovaru vo vzdialenosti 213 km –
vzdialenosť medzi mestami Tychy a Wroclaw v Poľskej republike. Kriminálny úrad konštatoval, že
žalobca v zdaňovacom období január 2017 dodal tovar, ktorý je predmetom dane v tuzemsku v zmysle

§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o DPH“). Vzhľadom na uvedené dospel kriminálny úrad k záveru, že sú splnené
podmienky pre vydanie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia podľa Daňového poriadku, ktoré
bude, vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo z omeškania, účinné a vykonateľné okamihom jeho
vydania.

4. Nebezpečenstvo z omeškania videl kriminálny úrad v tom, že jediný majetok žalobcu, ktorého
existenciu kriminálny úrad predpokladal, sú peňažné prostriedky na účte žalobcu. Vzhľadom na to, že
peňažné prostriedky možno z účtu prevádzať v reálnom čase alebo kedykoľvek vybrať v hotovosti hrozí,
že tento jediný známy majetok bude prevedený na účet tretej osoby či vybraný v hotovosti, čím sa stane
pre správcu dane nedosiahnuteľným.

5. Následne kriminálny úrad poukázal na odôvodnenú obavu z nevymožiteľnosti dane u žalobcu, ktoré
vychádzali zo správania sa konateľov žalobcu – A. B. a C. D. v postavení – štatutárny orgán spoločnosti
KENOIL PLUS, s.r.o. v konkurze, naposledy sídlom J. Alexyho 2954/1A, 841 01 Bratislava, IČO:
36 525 073 (ďalej len „spoločnosť KENOIL PLUS“) a spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., so sídlom

155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313 (ďalej len „spoločnosť JOPI TRADE“). Spoločníci spoločnosti
KENOIL PLUS (pán A. B. a C. D.) previedli svoje obchodné podiely tejto spoločnosti dňa 09.10.2001
na základe zmluvy o prevode obchodných podielov. Štatutármi tejto spoločnosti boli od 08.12.1997 do
08.10.2001 a za zdaňovacie obdobia pod ich vedením a zodpovednosti prebehli daňového kontroly
u tejto spoločnosti, na podklade ktorých vznikol celkový daňový nedoplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur,

ktorý nebol zo strany spoločnosti KENOIL PLUS nikdy zaplatený. Následne bol na spoločnosť KENOIL
PLUS vyhlásený konkurz a spoločnosť bola dňa 17.03.2010 vymazaná z obchodného registra.

6. Aj u spoločnosti JOPI TRADE boli vykonané daňové kontroly a bola jej vyrubená daň vo výške
X.XXX.XXX,XX eur. Kriminálny úrad uviedol, že akonáhle boli ukončené kontroly v roku 2015 s nálezmi,

spoločnosť JOPI TRADE previedla v decembri 2015 účelovo majetok na novú spoločnosti JOPI
GROUP s.r.o. a existovala tak odôvodnená obava, že takýto postup môžu využiť aj v iných personálne
prepojených spoločnostiach, čiže spoločnosť sa bude snažiť zbaviť svojho majetku. Následne sa zmenil
spôsob obchodovania tak, že prevádzkovateľom daňového skladu je spoločnosti JOPI TRADE, ale
vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť JOPI GROUP s.r.o. a obchodné aktivity (nákup a predaj PHM)

sú vyvíjané žalobcom, ktorý nevlastní majetok.

7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na podklade ktorého navrhol
prvostupňové rozhodnutie zrušiť, pretože kriminálny úrad dospel k nesprávnym záverom.
II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Na podklade podaného odvolania žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. 101472054/2019
zo dňa 17.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V rámci napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul odvolanie žalobcu, prvostupňové rozhodnutie

a následne sa vysporiadal s podaným odvolaním.

9. Žalovaný uviedol, že uložením predbežného opatrenia sa sleduje cieľ zabezpečiť budúce zaplatenie
dane a ide o predbežné opatrenie, uložené z odôvodnenej obavy z nevymožiteľnosti. Pri posudzovaní
dôvodov uloženia predbežného opatrenia a pri odôvodňovaní obavy z nevymožiteľnosti sa vychádza

z konkrétnej situácie a posudzovanie dôvodov je individuálne. Z prvostupňového rozhodnutia tak
vyplýva, že kriminálny úrad uložil predbežné opatrenie z odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo
nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe
bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami.

10. Žalovaný následne poukázal na skutkový stav, ktorý kriminálny úrad zistil a uviedol, že vydaniu
rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Postačuje, ak skutočnosti, ktorých
sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného
opatrenia, teda, ak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje dôvodnáobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Žalovaný
poukázal na to, že kriminálny úrad v súlade so Zákonom o DPH správne poukázal na nesplnenie

podmienokpreoslobodenédodanietovarudeklarovanémuodberateľovi-D&DDEUTSCHEDROGERIE
s.o.o., na základe čoho bude žalobcovi dodatočne vyrubená daň z takto vykázaných od dane
oslobodených zdaniteľných plnení.

11. Žalovaný konštatoval, že kriminálny úrad v prípade obavy vychádzal aj zo správania konateľov

žalobcu A. B. a C. D., ktorí boli konateľmi personálne prepojenej spoločnosť KENOIL PLUS, u ktorej
boli na základe vykonaných daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty, a to priamo za zdaňovacie
obdobie ich konateľstva, zistené rozdiely dane s celkovým nedoplatkom vo výške X.XXX.XXX,XX eur,
ktorý bol pre nedostatok majetku nevymožiteľný. Rovnako sú tieto osoby aj konateľmi spoločnosti JOPI
TRADE, u ktorej boli taktiež vykonané daňové kontroly so zistenými rozdielmi dane, pričom podľa
zistení kriminálneho úradu po ukončení týchto daňových kontrol spoločnosť JOPI TRADE ako vkladateľ

uzatvorila zmluvu s personálne prepojenou spoločnosťou JOPI GROUP s.r.o. ako nadobúdateľom,
zmluvu o vklade podniku vkladateľa ako nepeňažného vkladu do základného imania nadobúdateľa,
čím sa spoločnosť JOPI GROUP s.r.o. stala vlastníkom majetku a spoločnosť JOPI TRADE nevlastní
žiaden majetok. Žalovaný tak uviedol, že aj týmto prevodom majetku a neuhradenými dodatočne
vyrubený daňami kriminálny úrad v súlade s § 50 Daňového poriadku poukazoval na existenciu obavy,

že dodatočne vyrubená daň v dobe jej splatnosti bude nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené
so značnými ťažkosťami.

12. Žalovaný tak zhrnul, že pri ukladaní predbežného opatrenia kriminálny úrad postupoval v súlade s
§ 50 ods. 1 Daňového poriadku, t. j. pri ukladaní predbežného opatrenia prihliadal na primeraný zásah

predbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

13. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 19.08.2019 (ďalej
len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca poukázal na skutkový stav, nesporné skutočnosti a sporné
skutočnosti medzi účastníkmi konania.

14. Za spornú skutočnosť žalobca považoval posúdenie splnenia podmienok pre vydanie predbežného
opatrenia. Žalobca nesúhlasil so závermi orgánov finančnej správy a považoval ich za nezákonné.
Podľa žalobcu neboli splnené podmienky na uloženie predbežného opatrenia, keďže neexistovali
objektívne skutočnosti, ktoré by založili dôvodnú obavu, že bude dodatočne vyrubená daň a zároveň
že v dobe jej vymáhateľnosti bude táto daň nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so

značnými ťažkosťami. Podľa žalobcu tak bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce a napadnuté
rozhodnutiavychádzajúznesprávnehoprávnehoposúdenia.Napadnutérozhodnutiapovažovalžalobca
za nedostatočne odôvodnené a zrozumiteľné a v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo
k podstatnému porušeniu príslušných ustanovení o konaní.

15. Žalobca poukázal na to, že nesprávne právne posúdenie je primárne viditeľné v nesprávnom
posúdení okolností, o ktoré opierajú orgány finančnej správy tvrdenie o dôvodnej obave o úhradu /
vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane v budúcnosti. Závery kriminálneho úradu vo
vzťahu k minulému konaniu osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločnosti
KENOIL PLUS a JOPI TRADE a vo vzťahu k majetku žalobcu, ktorým majú byť podľa kriminálneho

úradu len peňažné prostriedky na účte žalobcu, ktoré môžu by prevedené na iný účet alebo vybrané
z účtu v hotovosti, nemožno podľa žalobcu považovať za dostatočné na odôvodnenie obavy, že
potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. Možnosť rýchleho prevodu/výberu peňažných
prostriedkoch na účte v banke považuje žalobca len za domnienku kriminálneho úradu, ktorá nemá
žiadne reálne opodstatnenie. Takémuto konaniu môže navyše správca dane aj odporovať. Žalobca

naopak uviedol, že jeho účtovníctvo preukazuje, že v spoločnosti je nevyplatený zisk z minulých období
a je tu pravdepodobnosť dosahovania zisku aj v budúcnosti; majetkové pomery nesvedčia o jeho zlej
ekonomickej situácii; stav majetku a záväzkov neindikuje hrozbu platobnej neschopnosti žalobcu; aktíva
apasívažalobcuniesúvnepriaznivompomere.ŽalobcaodkázalnarozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúdu Českej republiky, podľa ktorého je potrebné skúmať celkovú ekonomickú situáciu a jej vývoj, ktorý
môže ohroziť vymáhanie potenciálne vyrubenej dodatočnej dane, resp. nie len aktuálnu majetkovú
situáciu daňového subjektu, ale aj jeho ekonomické vyhliadky (rozsudok sp. zn. 1Afs/335/2016 zo dňa

23.02.2017, rozsudok sp. zn. 2Afs/239/2015 zo dňa 31.10.2016).

16. Následne žalobca uviedol, že transakcia vkladu podniku (vklad podniku JOPI TRADE do základného
imania JOPI GROUP) bola realizovaná v decembri 2015 a táto transakcia bola legálnou operáciou.
Spoločnosť JOPI TRADE nezanikla a naďalej podniká, disponovala finančnými prostriedkami a svoje

daňové povinnosti si aj po transakcii plní.

17. Z preskúmavaných rozhodnutí nie je možné podľa žalobcu zistiť, či a s akým výsledkom šetrili orgány
finančnej správy aj iné okolnosti ako len vklad podniku JOPI TRADE, napr. či posudzovali postavenie
žalobcu na trhu, jeho platobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností. Žalobca poukázal,
že je v rámci indexu daňovej spoľahlivosti hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt a na základe plnenia

povinnosti voči finančnej správe sú mu od 01.01.2019 poskytované osobitné daňové režimy. Daňové
orgány sa nezaoberali ani prognózou ekonomického vývoja žalobcu, ktorý by bol s ohľadom na svoje
minulé výsledky schopný plniť prípadnú dodatočne vyrubenú daň. Tým, že kriminálny úrad postavil
žalobcu do pozície podvodníka, ktorý disponibilný majetok vyvedie zo spoločnosti hneď ako orgány
finančnej správy začnú voči žalobcovi konania, vykazuje znaky zaujatosti a žalovaný sa s takýmto

prístupom stotožnil. Uloženie predbežného opatrenia je tak založené len na teoretickej domnienke
a predpokladoch a nie na konkrétnych, presvedčivých, obavu jasne odôvodňujúcich skutočnostiach.

18. Legitimitu použitia okolností týkajúcich sa spoločnosti KENOIL PLUS na odôvodnenie predbežného
opatrenia oslabuje podľa žalobcu viacero nasledovných skutočností: tvrdenia orgánov sú len

subjektívnym pohľadom, ktorý riadne nezohľadňuje všetky časové obdobia existencie spoločnosti
KENOIL PLUS a zmeny v osobách konateľov a spoločníkov; A. B. a C. D. boli konateľmi spoločnosti
KENOIL PLUS len do 08.10.2001 a spoločníkmi do 09.10.2001, t. j. v čase, kedy začali daňové kontroly
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a dane z príjmov, na ktoré sa odvolávajú orgány finančnej
správy v napadnutých rozhodnutiach (uvedené kontroly prebiehali od 07.11.2001 do 19.09.2003),

sa už nepodieľali na riadení spoločnosti; z uvedeného dôvodu A. B. a C. D. už nevedeli v plnom
rozsahu zákonnými prostriedkami ovplyvniť závery daňových kontrol (napr. podaním vyjadrení, riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov alebo podaním správnej žaloby), a preto im nemožno bez
ďalšieho pripisovať na ťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili;
konkurz na majetok spoločnosti KENOIL PLUS bol vyhlásený 8 rokov po tom, ako obaja spoločníci zo

spoločnosti vystúpili; od zániku účasti A. B. a C. D. v spoločnosti KENOIL PLUS uplynulo už takmer 18
rokov a na majetok žiadnej inej spoločnosti, v ktorej mali, resp. majú účasť, alebo v ktorej vykonávali,
resp. vykonávajú funkciu člena štatutárneho orgánu, nebol vyhlásený konkurz.

19. Vo vzťahu k vloženiu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP v roku 2015 žalobca

uviedol, že nešlo o zbavovanie sa majetku zo strany spoločnosti JOPI TRADE, ale len o reorganizáciu
spôsobu vykonávania podnikateľskej činnosti v rámci spoločností skupiny JOPI. Reorganizácia bola
uskutočnená v súlade s právnym poriadkom, právom slobodne podnikať a zákonnou slobodou
podnikateľských subjektov zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšie pre
svoju hospodársku činnosť. Aj po tejto reorganizácii si JOPI TRADE plní svoje priebežné daňové

povinnosti a spolupracuje pri daňových kontrolách, miestnych zisťovaniach a iných úkonoch. Obava
z prevodu majetku žalobcu preto nebola legitímnou okolnosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na obavu
o neuhradenie prípadnej budúcej dane. Zároveň žalobca poukázal na iné predchádzajúce takmer
identické predbežné opatrenie kriminálneho úradu, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú
sumu XXX.XXX,XX eur na základe svojho rozhodnutia z 11.12.2018, ktoré dňa 15.03.2019 zrušil

žalovaný. Aj keď žalobca považoval predbežné opatrenie kriminálneho úradu z decembra 2018 za
nezákonné, napriek tomu zložil uvedenú sumu na účet správcu dane a nevykonal žiaden úkon smerujúci
k zbavovaniu sa majetku, či k ukončeniu činnosti.

20. Orgány finančnej správy nezohľadnili podľa žalobcu viacero skutočností, ktoré sú nevyhnutné pre

objektívne posúdenie dôvodnosti obavy o úhradu v budúcnosti potenciálne splatnej dane. Konkrétne,
že žalobca funguje na trhu viac ako desať rokov (od roku 2008), plní si všetky svoje daňové
povinnosti dobrovoľne, riadne a včas; žalobca má auditovanú účtovnú závierku za rok 2017, usiluje
sa o transparentnosť, keď je zároveň subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora;žalobca bol testovaný ohľadne svojho finančného zdravia u financujúcej bankovej inštitúcie; doterajšie
miestne zisťovania a daňové kontroly nezistili žiadne pochybenia a v rámci indexu daňovej spoľahlivosti
je žalobca hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt. Rozhodnutia sú tak v rozpore s § 63 ods.

5 Daňového poriadku, keďže neobsahujú riadne odôvodnenie s uvedením skutočností, ktoré boli
podkladom napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nemôžu byť dostatočnou oporou pre záver o budúcej nevymožiteľnosti dane, či o značných ťažkostiach
s jej vymáhaním. Žalobca tiež namietol, že bol vypočutý len jeden z konateľov žalobcu – C. D., ktorý však
nemá v kompetencii obchodnú stránku činnosti žalobcu, a preto navrhol vo svojej výpovedi aj vypočutie

druhého konateľa žalobcu – A. B. a obchodného zástupcu Zbyňka Vícha.

21. Druhú skupinu argumentov žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, tvorí nesprávne
právne posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru z tuzemska do iného
členského štátu – poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie pracuje so záverom, že v prípade
dodávok tovaru pre odberateľa D&D DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. neboli splnené podmienky

oslobodenia dane pre nedodržanie formálnej požiadavky. Žalobca uviedol, že kriminálny úrad riadne
neodôvodnil nedodržanie tej-ktorej formálnej požiadavky by malo viesť k strate práva žalobcu na
oslobodenie od DPH a obmedzil sa len na strohé konštatovanie nedodržania formálnej požiadavky.
Žalovaný sa s otázkou nedodržania formálnej požiadavky vôbec nezaoberal. Následne uviedol, že
orgány finančnej správy musia na vylúčenie práva žalobcu na oslobodenie DPH predložiť dostatočné

objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dotknuté plnenie je súčasťou
daňového podvodu a že žalobca vedel alebo mal vedieť o tejto skutočnosti. V napadnutých rozhodnutia
podľa žalobcu absentuje uvedenie objektívnych skutočností, ktoré by preukazovali, že dotknuté plnenie
je súčasťou daňového podvodu a ktoré by preukazovali vedomosť žalobcu o účasti na daňovom
podvode.

22. Žalobca namietol, že záver orgánov finančnej správy, že dodávky tovaru v rámci územia Európskej
únie, ku ktorým preukázateľne došlo, nie je možné oslobodiť od dane, je v rozpore so zásadami neutrality
a teritoriality DPH, na ktorých je postavený systém DPH v rámci Európskej únie. Žalobca uviedol, že
vie preukázať a orgány finančnej správy to nespochybňujú, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi

v inom členom štáte Európskej únie – Poľská republika. Na základe uvedeného išlo o dodávky v rámci
Európskej únie oslobodené od dane podľa Smernice o DPH a Zákona o DPH. Argumenty orgánov
finančnej správy o údajnom podvode sú teda na účely kvalifikácie predmetných dodávok v Slovenskej
republiky irelevantné. Príjmy Slovenskej republiky neboli v žiadnom okamihu ohrozené, pretože DPH
bola splatná v krajine určenia – Poľskej republike. Ak by bolo žalobcovi zamietnuté oslobodenie od dane

a poľským orgánom by sa podarilo vybrať DPH, ktorý im patrí, došlo by k dvojitému zdaneniu, ktoré je
v rozpore so zásadou daňovej neutrality.

23. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy videl žalobca v absencii
obozretnosti a zohľadnení práv a právom chránených záujmov žalobcu a skutočností, že predbežné

opatrenie by pre svoj až likvidačný charakter malo slúžiť ako prostriedok poslednej inštancie.
V napadnutom rozhodnutí orgány finančnej správy nevylučujú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, avšak
nesplnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od dane opierajú o podozrenie z údajnej účasti
žalobcu na daňovom podvodne a o nedodržanie formálnej požiadavky. To vytvára navzájom protirečivé
konštrukcie, ktoré preukazujú vady dokazovania a hodnotenia dôkazov, ale aj priamo šikanózny postup

kriminálneho úradu voči žalobcovi. Odkazuje na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30.11.2017 a sp. zn. 6Afs/364/2017 zo dňa 07.08.2017, podľa ktorých
by mal byť inštitút predbežného opatrenia vnímaný ako prostriedok ultima ratio, mal by byť využívaný
obozretne, a nie ihneď po tom, čo bola zistená akákoľvek nezrovnalosť v plnení daňových povinností
daňového subjektu. Bola porušená zásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

24. Rozhodnutie vydané vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu január 2017 je potrebné vnímať v spojitosti
so šiestimi obdobnými rozhodnutiami kriminálneho úradu, ktoré sa týkajú šiestich ďalších zdaňovacích
období kalendárneho roka 2017, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet
správcu dane celkovo sumu X.XXX.XXX,XX eur, čo malo na žalobcu ekonomicky negatívne dôsledky

likvidačného charakteru.

25. Nedostatočne zistený skutkový stav napadol žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v napadnutom
rozhodnutí, že transakcie dodania tovaru do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL nesú znakypodvodného konania. V texte odôvodnenia pritom absentuje (i) popis, v čom mal údajný daňový podvod
spočívať, v akej strate na daňových príjmoch štátneho rozpočtu malo dôjsť, a ktoré subjekty sa ho mali
zúčastniť, ako aj (ii) popis skutkových okolností, na základe ktorých mal žalovaný za preukázané, že

žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Závery orgánov boli predčasné,
arbitrárne a nesprávne. Skutočnosti, na základe ktorých bolo predbežné opatrenie vydané, neboli
osvedčené v dostatočnej miere. Žalovaný na str. 6 napadnutého rozhodnutia len stroho konštatuje, že
transakcie, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú znaky podvodného konania s cieľom oslobodiť dodanie
tovaru od DPH. Prvostupňové rozhodnutie tiež uvádza, že ak by sa žalobca nechcel zúčastniť podvodu

pri dodávkach pre odberateľa D&D DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. s miestom dodania do daňového
skladu WRATISLAVA-BIODIESEL S.A., Wroclaw „identifikovala by sa pre daň z pridanej hodnoty v
Poľsku, kde by bolo miesto nadobudnutia a dodania tovaru, nakoľko pri nákupe a predaji bolo treba
absolvovať iba premiestnenie tovaru vo vzdialenosti 213 km alebo 232 km na území Poľskej republiky.
Toto je vzdialenosť medzi mestami Tychy a Wroclaw v Poľskej republike.“ Kriminálny úrad pri tom sám
odkázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“), v zmysle ktorej sa

nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality na účel oslobodenia od DPH zdaniteľná osoba, ktorá
sa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému
DPH. Napadnuté rozhodnutia nijako nepopísali a neodôvodnili, na základe akých okolností majú za
preukázané, že sa žalobca zámerne zúčastnil daňového podvodu. Naopak, účasť na daňovom podvode
opierajú len o domnienky, ktoré vychádzajú z blízkosti miest Tychy a Wroclaw, resp. Trzebinia a Wroclaw

v Poľskej republike a pohybu tovaru z Poľska na Slovensko a späť.

26. Orgány finančnej správy svoj záver vyslovili bez toho, aby preverili existenciu riadneho
podnikateľského dôvodu predmetných obchodov, bez vypočutia svedkov z prostredia dodávateľov a
odberateľov, bez vypočutia kompetentných osôb žalobcu, bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi

skutkovými okolnosťami daňového podvodu (t.j. takými, ktoré nie sú založené výlučne na absurdných,
ničím nepodložených domnienkach), a bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi skutkovými
okolnosťami zakladajúcimi zámer žalobcu zúčastniť sa na daňovom podvode. Takýto postup považuje
žalobca za arbitrárny. Vzdialenosť miesť Tychy a Wroclaw v Poľskej republike ako indícia svedčiaca
o podvodnom konaní, ktorú ako jediný argument uvádzali orgány finančnej správy v napadnutých

rozhodnutiach, nemôže byť považovaná za relevantný dôvod objektívneho preukázania skutočností, že
k údajnému daňovému podvodu došlo a ani že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na
predpokladanomdaňovompodvode.Orgányneskúmalipodnikateľskédôvodyžalobcupreuskutočnenie
uvedených transakcií. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ iba vyslovil
pochybnosti o skutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom bez toho, že by tieto pochybnosti

preukázal relevantnými zisteniami, ktoré presvedčivo spochybňujú tvrdenie daňového subjektu. Žalobca
uviedol, že samotná vzdialenosť daňových skladov a s ňou súvisiace náklady na dopravu sú len jedným
z viacerých faktorov vstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej obchodnej činnosti zvažuje.

27. Žalobca nakúpil tovar od dodávateľa za exportné ceny, t.j. za ceny tovaru určeného na dodanie

mimo Poľskej republiky. Uvedené ceny boli nižšie ako ceny tovaru určeného pre lokálny trh v Poľskej
republike. K takýmto rozdielom medzi exportnými cenami a cenami pre lokálny trh dochádza aj pri iných
komoditách/produktoch, a to z legitímnych komerčných dôvodov, napríklad z dôvodu expanzie výrobcu
na zahraničné trhy, snahy dodávateľov zvýšiť objem predaja, a pod. V neposlednom rade mal žalobca
možnosť nakúpiť tovar z Poľskej republiky za priaznivé nákupné ceny aj z dôvodu veľkých množstiev

nakupovaného tovaru hlavne pri dodávkach prepravených na územie Slovenska železničnou dopravou
(vlakovými súpravami). Za uvedených podmienok bol žalobca schopný následne dodávať tovar späť do
Poľskej republiky za cenu, ktorá (a) bola pre konečného zákazníka stále výhodnejšia, ako keby tento
zákazník nakupoval tovar priamo v Poľskej republike a (b) zároveň prinášala žalobcovi akceptovateľnú
pridanú hodnotu. Ak by sa žalobca identifikoval pre DPH v Poľskej republike (ako v prvostupňovom

rozhodnutí uvádzať kriminálny úrad) a zároveň by miesto nadobudnutia a dodania tovaru bolo len v
Poľskej republike, žalobca by nezískal výhodu cenového rozdielu ceny tovaru určeného na export.
Navyše, registrácia žalobcu pre DPH v Poľskej republike by si vyžiadala vynaloženie dodatočných
nákladov na poradenské služby spojené s vykonaním predmetnej registrácie a dodatočné náklady na
účtovné služby spojené so zabezpečovaním agendy vedenia evidencie DPH a podávania výkazov DPH

v Poľskej republike.

28. Dodávky tovaru boli priebežne monitorované colným úradom v colnom online systéme EMCS.
Prepravu tovaru z územia Slovenska a na územie Poľska zabezpečoval žalobca ako predávajúci.Žaloba teda vedel preukázať fyzické uskutočnenie dodávok do iného členského štátu a splnenie
všetkých hmotnoprávnych ako aj formálnych podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného
členského štátu (§ 43 Zákona o DPH).

29. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov
namietol žalobca primárne z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho
námietkami uvedenými v odvolaní, no len všeobecne konštatoval, že kriminálny úrad postupoval podľa
§ 50 ods. 1 Daňového poriadku, prihliadal pri ukladaní predbežného patrenia na primeraný rozsah

predbežnéhoopatreniaauložilhovrozsahunevyhnutnepotrebnom,pričomdôvodyuvádzanéžalobcom
v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tvrdil,
že orgán finančnej správy je povinný konkrétne uviesť, v čom sú jednotlivé námietky nesprávne alebo
spochybniteľné, prečo a s ktorými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov sú tieto
námietkyvrozpore,aleboakéďalšieúvahyčipochybnostiviedlipríslušnýorgánktomu,ženarelevantné
námietky žalobcu neprihliadol (odkázal tiež na § 63 ods. 5 Daňového poriadku). Žalobca pritom

v odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré spochybňujú obavu (resp. primeranú pravdepodobnosť),
že (i) bude dodatočne vyrubená daň, a tiež obavu, že (ii) v dobe jej vymáhateľnosti bude táto
daň nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, čím preukazoval
nesprávnosť záverov orgánov finančnej správy uvádzaných v preskúmavaných rozhodnutiach.

30. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu trpí tiež nasledovnými vadami z dôvodu nezrozumiteľnosti:
vykazuje rozpory vo výrokovej časti, v ktorej kriminálny úrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15
dní od doručenia, no v tom istom výroku stanovil vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania;
kriminálnyúradpoužívapojmy,ktorésúvzákoneoDPHdefinovanéinakakoichpoužívakriminálnyúrad
(napr. „miesto dodania“); kriminálny úrad riadne neodôvodnil, nedodržanie ktorej konkrétnej formálnej

požiadavky by malo viesť k strate práva žalobcu na oslobodenie od DPH.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.09.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom uviedol,
že obava nevymožiteľnosti nesplatnej alebo nevyrubenej dane v dobe jej splatnosti vyplývala jednak z
informácií, ktoré boli známe kriminálnemu úradu z jeho činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov
žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach, ako aj z podaných daňových priznaní a zaistených

dokladov žalobcu (správanie sa a konanie konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach
KENOIL PLUS a JOPI TRADE). Na základe týchto skutočností u kriminálneho úradu vznikla obava,
že daň v čase jej splatnosti bude nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie bude spojené so značnými
ťažkosťami.

32. Žalovaný uviedol, že predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastniť majetok. Predstavuje
dočasné opatrenie, počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo
majetkunepostihuje.Predbežnéopatreniebolouloženévrozsahunevyhnutnepotrebnomaprimeranom
účelu predbežného opatrenia a obavu z nevymožiteľnosti kriminálny úrad i žalovaný dostatočne
zdôvodnili v časti „Odôvodnenie“ predmetného rozhodnutia. Súvislosti medzi rozsahom predbežného

opatrenia a účelom predbežného opatrenia sú zrejmé zo samotného rozhodnutia.

33. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že § 43 a 45 Zákona o DPH stanovuje podmienky pre
oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a pri trojstrannom obchode.
Na základe podaného daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 a tiež na

základe zaistených dokladov žalobcu bolo kriminálnym úradom zistené, že žalobca mal nadobudnúť
tovar,ktoréhododávateľommalabyťčeskáspoločnosťBAMONAFT,pričomtovarbolprepravenýpriamo
z Poľska z daňových skladov ORLEN POLUDNIE S.A. a BIOGRA OIL S.A. Následne mal byť tento
tovar dodaný späť do Poľska do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL S.A. pre spoločnosť D&D
DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. Kriminálny úrad zistil, že tomuto odberateľovi bolo zrušené identifikačné

číslo pre daň, nepriznal nadobudnutie tovaru a predmet činnosti mal len na vypracovávanie stavebných
projektov. Kriminálny úrad tiež zistil, že vzdialenosť medzi miestom nakladania a miestom vykladania
tovaru v Poľsku predstavovala 213 km. Zo zistení vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo z Poľska na
Slovensko a späť do Poľska, a s poukazom na vzdialenosti medzi miestami nakladania a vykladaniatovaru, ako aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora EÚ, tak kriminálny úrad konštatoval,
že tieto transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH s cieľom oslobodiť dodanie
tovaru.

34. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia nepriznania oslobodenia od dane
žalovaný uviedol, že aj podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia
dodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na
nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského

štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.
DPH zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania
tovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Rovnako
SúdnydvorEÚ(napr.rozsudokvoveciMecsek–Gabona)uvádza,žeakplatiteľdanenesplnípovinnosti,
ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného
členského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol,

že článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,
aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru
v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si
nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že
plnenie,ktoréuskutočnil,bolosúčasťoupodvodu,ktorýspáchalnadobúdateľ,aneprijalvšetkyopatrenia,

ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode.
Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné
bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane,
vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie
oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli

splnené.

35. K tvrdenému porušeniu ustanovení o konaní žalovaný zopakoval, že vydaniu rozhodnutia
o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné
opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia,

teda ak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje odôvodnená obava,
že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná,
alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Kriminálny úrad a ani
žalovanýneupieraližalobcoviprávovlastniťmajetok,žalobcoviibauložilipovinnosťzložiťpeňažnúsumu
z dôvodu obavy z nezaplatenia dane v lehote jej splatnosti resp. že bude táto daň nevymožiteľná alebo

jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V prípade, ak pominie dôvod na jeho uloženie,
dôjde k zrušeniu predbežného opatrenia, resp. dňom zaplatenia daňového nedoplatku stratí predbežné
opatrenie účinnosť.

36.Knámietkenedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavužalovanýuviedol,ženazákladevyhodnotenia

získaných dôkazov bolo kriminálnym úradom zistené, že žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru,
pričom nakladanie tovaru došlo v Poľsku, k preprave pre žalobcu na Slovensko a následne žalobca tento
tovar dodal späť do skladov v Poľsku. Žalovaný poukázal na vzdialenosť medzi miestom nakladania
a miestom vykladania tovaru v Poľsku, z čoho kriminálny úrad usúdil obchádzanie registračných
povinností v Poľsku, kde dochádzalo k nadobudnutiu a aj opätovnému dodaniu tovaru, na základe

čoho tak žalobcom dochádzalo aj k porušovaniu ustanovení § 43 Zákona o DPH a konanie žalobcu
tak nieslo znaky podvodného konania v súlade s judikatúrou, na ktorú kriminálny úrad poukazoval
v prvostupňovom rozhodnutí.

37. Žalovaný vyslovil nesúhlas s dôvodmi nepreskúmateľnosti uvádzanými žalobcom, pretože

napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené kriminálnym úradom a všetky skutočnosti,
ktoré ovplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy, na
základe ktorých sa rozhodovalo a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie zahŕňa
a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o
priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný dodal,

že aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na
každú zistenú skutočnosť alebo každý argument žalobcu ako daňového subjektu bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné,musí sa s nimi správca dane resp. žalovaný vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia, čo bolo v danom
prípade dodržané.

38. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 01.10.2019, v ktorej zotrval v plnom
rozsahu na tvrdeniach uvedených v žalobe.

39. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

40. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/174/2019.

41. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná
a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom

do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.

42. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 28.06.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

43. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

44. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

45. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

46. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

XX. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania

dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu
nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä, aby

a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

48. Podľa § 50 ods. 3 Daňového poriadku, ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)
nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia

vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o
vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.49. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

50. Podľa § 2 zákona č. 333/2011 Z. z., finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny
úradfinančnejsprávytvoriafinančnúsprávu,ktoráspracúvainformácieaosobnéúdajepodľaosobitných
predpisov.

51. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bodu 6 zákona č. 333/2011 Z. z., kriminálny úrad finančnej správy robí
úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak je potrebné vydať
rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu.

52. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

ktorým žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo veci uloženia
predbežného opatrenia žalobcovi, spočívajúceho v povinnosti zložiť peňažnú sumu vo výške
XXX.XXX,XX eur na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia z dôvodu
odôvodnenej obavy, že doteraz nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude
nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

Prvostupňové rozhodnutie bolo vykonateľné dňom vydania, keďže hrozilo, že peňažná suma nebude
zložená v určenej lehote.

53. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov dôvodili
opodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená DPH

za zdaňovacie obdobie január 2017, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových orgánov
predpoklad dorubenia dane vo výške XXX.XXX,XX eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo
bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Predpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej a splatnej dane bude spojené so značnými
ťažkosťami, kriminálny úrad odôvodnil správaním a konaním konateľov žalobcu (A. B. a C. D.) v

personálne prepojených spoločnostiach KENOIL PLUS a JOPI TRADE, u ktorých boli vykonané daňové
kontroly za zdaňovacie obdobia, kde boli priamo konateľmi A. B. a C. D., a ktoré skončili s vyrubenými
alebo určenými rozdielmi dane za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako aj prevodom spoločnosti/
majetku v personálne prepojených spoločnostiach, ktorými bol majetok jednej zo spoločností presunutý
do inej spoločnosti.

54. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov finančnej správy a oboznámení sa s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so
zákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia
vo vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2017

a pri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli kriminálnym úradom pri plnení jeho úloh
zabezpečené, a preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodov namietaných
žalobcom.

55. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa Daňového poriadku

slúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových
pohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo
menšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným
oprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa
zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal

s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne
spojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napr.
v prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

56. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia
na zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto
potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacomprocese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce
s príslušnej právnej úpravy. Možnosť správcu dane, ako aj kriminálneho úradu uložiť rozhodnutím
daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, je v zmysle § 50 ods. 1

Daňového poriadku viazaná (i) na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok
alebo miestneho zisťovania, alebo (ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená
daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude
vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenia môže uložiť povinnosť len v
rozsahu nevyhnutne potrebnom.

57. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí
mať všetky predpísané náležitosti (§ 63 Daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca
dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom
opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú
osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27.05.2015).

58. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú
orgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu / vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej
dane v budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov

a spoločníkov spoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE a relevantný majetok žalobcu len vo forme
peňažných prostriedkov na účte žalobcu nemôžu byť podľa žalobcu považované za dostatočné
na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. V tomto smere
správny súd nesúhlasí so žalobcom. Ak aj správny súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol
v spoločnosti JOPI TRADE za zdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami

Krajského súdu v Bratislave zrušené (pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne rozhodnutia, ktorými by
preukázal právoplatné ukončenie predmetných daňových kontrol v JOPI TRADE za dané zdaňovacie
obdobie s relevantnými nálezmi), podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii
v spoločnosti KENOIL PLUS osoby v súčasnosti v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (A. B.
a C. D.) a dôsledky týchto postupov (neuhradený daňový nedoplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur

za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až 2001), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov
podnikania menovaných osôb na fiškálne záujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti
orgánov finančnej správy, ale správnym a obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým
obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu žalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných
osôb). Skutočnosť, že boli identifikované daňové nedoplatky značnej hodnoty musí byť pre príslušný

orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako tak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti
skupiny JOPI (vloženie majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP), je jasným dôkazom
o reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny, ktorej cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú
štruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu pre svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých
rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či súlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku

JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP so zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj
záujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie reorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade
potreby. To, že kriminálny úrad vyhodnotil, že takouto potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej
povinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je plne legitímnou úvahou.

59. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS boli A. B. a C. D. konateľmi
len do 08.10.2001 a v čase kontrol (od 07.11.2001 do 19.09.2003) už nemali možnosť vplývať na
výsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich zodpovednosti za daňovými orgánmi
identifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi boli. Žalobcom uvádzaná námietka
nemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť v mene KENOIL PLUS opravné

prostriedky proti záverom správcu dane, neobstojí na vylúčenie legitímnosti vyššie uvedenej úvahy
správcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti KENOIL PLUS (2.226.614,12 eur) neindikuje
jednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý
poukaz na zmenu v osobách konateľov KENOIL PLUS v čase samotných daňových kontrol, pretože
by išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za identifikované nedostatky neberúc do úvahy

právne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu konateľa obchodnej spoločnosti.
Podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, sú konatelia
povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a
všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupnéinformácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať
svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Keďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za obdobie, kedy konateľmi KENOIL PLUS boli

súčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia daňových
povinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti KENOIL PLUS po A. B. a C. D., majú taktiež
právnu zodpovednosť za škodu, ak by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi
nepostupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere (čo žalobca priamo netvrdí). Samotné tvrdenie
žalobcu, že menované osoby už neboli v postavení konateľov, a preto im nemožno pripisovať na

ťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili, nie je dostatočné na
vylúčenie ich zodpovednosti za kontrolované obdobie, kedy boli konateľmi spoločnosti. Žalobca v tomto
nepredložil žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by vylučovali možnosť orgánov finančnej správy prihliadnuť
pri formulovaní odôvodnenej obavy z budúceho neuhradenia / nevymoženia ešte nevyrubenej dane
podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Práve s ohľadom na okolnosti prípadu nie je možnosť rýchleho
prevodu / výberu peňažných prostriedkoch na účte v banke len domnienkou kriminálneho úradu, ktorá

nemá žiadne reálne opodstatnenie.

60. Správny súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, na ktorú
odkazuje žalobca nie je aplikovateľná na posudzovaný prípad. V uvedených prípadoch išlo o skutkovo
odlišné situácie, kedy daňové orgány postavili odôvodnenie „přiměřené pravděpodobnosti, že tato daň

bude v době její vymahatelnosti nedobytná nebo bude její vybrání spojeno se značnými obtížemi“
len na stave majetku (hodnote nehnuteľného majetku, hodnote a štruktúre pohľadávok, bankových
účtov a úverov) kontrolovaných daňových subjektov, prípadne výlučne na skutočnosti, že budúca
daň prevyšuje aktuálne disponibilné finančné prostriedky daňového subjektu. Táto skutočnosť nie
je sama osebe, dostatočným dôvodom pre zaistenie budúcej dane. V prípade žalobcu však nebolo

odôvodnenie existencie „odôvodnenej obavy“ podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku postavené len na
stave majetku; táto skutočnosť bola zohľadnená len čiastočne. Kriminálny úrad zobral do úvahy najmä
výsledok daňových kontrol podnikateľských aktivít konateľov žalobcu v spoločnosti KENOIL PLUS, ako
aj ich minulú prax s reorganizáciou hospodárskej činnosti skupiny JOPI. Závery žalobcom predloženej
judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky preto nie je možné aplikovať na posudzovaný

prípad a už vôbec z nich nevyplýva, že v každom prípade, aj ak sú dané iné relevantné okolnosti
odôvodňujúce obavu správcu dane o budúcu úhradu dane, je potrebné vykonať kompletné posúdenie
stavu majetku daňového subjektu.

61. Požiadavka žalobcu, aby orgány finančnej správy posudzovali aj postavenie žalobcu na trhu, jeho

platobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností a ďalšie skutočnosti nebola v tomto
prípade nevyhnutná, pretože odôvodnená obava príslušného orgánu bola opretá o iné skutočnosti, ktoré
boli sami osebe relevantným a dostatočným dôvodom na prijatie záveru o existencii obavy o budúcom
neuhradení / nevymožení ešte nevyrubenej dane alebo o jej vymožení len so značnými ťažkosťami.
Zistenia týkajúce sa KENOIL PLUS a prevodu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP sa

týkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v iných obchodných spoločnostiach.
Práve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy požiadavku žalobcu identifikovať
konkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku spoločnosti alebo ukončiť jej
činnosť. Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca však nemožno vykladať výlučne formálne
v tom smere, že musí ísť o úkony realizované výlučne žalobcom a výlučne v čase bezprostredne

predchádzajúcom vydaniu predbežného opatrenia. Takýto prístup by obmedzil (a v niektorých prípadoch
aj úplne vylúčil) plnenie zabezpečovacej povahy tohto inštitútu. Je potrebné vziať do úvahy, že
žalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak orgány finančnej správy disponujú
relevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné na tieto prihliadnuť. Časový odstup
tohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod podniku v roku 2015) od aktuálne

posudzovaného obdobia vydania predbežného opatrenia (2019) nie je v tomto prípade dôvodom, ktorý
by vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.

62. Na posudzovaný prípad nemožno aplikovať ani žalobcom predkladanú judikatúru Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky vo vzťahu k charakteru predbežného opatrenia ako prostriedku ultima

ratio, keďže ide aj v týchto prípadoch o odlišný skutkový stav, kedy mal správca dane k dispozícii aj iné
zabezpečovacie prostriedky (ako napr. záložné právo, bankovú záruku, ručenie). Konkrétne v jednom
zo žalobcom uvádzaných rozsudkov sa uvádza: „že zajišťovací příkaz je rozhodnutí, které má napomoci
zabezpečení úhrady daně. Zajišťovací příkaz je sice rozhodnutí předběžného a dočasného charakteru,nepředstavuje však standardní prostředek správy daní, ale velice silný a účinný instrument správce daně
k prakticky okamžitému zajištění daně, který mimořádně závažným způsobem postihuje ekonomickou
sféru daňového subjektu, závažně zasahuje do jeho majetkových práv a může pro něj být za určitých

podmínek likvidační. Z tohoto důvodu je třeba jej vnímat vskutku jako prostředek ultima ratio a měl
by být využíván obezřetně a uváženě jako mimořádný nástroj v souladu se zásadou přiměřenosti a
zdrženlivosti zakotvenou v § 5 odst. 3 daňového řádu, která správci daně ukládá při vyžadování plnění
daňových povinností použít jen takové prostředky, které daňové subjekty nejméně zatěžují a ještě stále
umožňují dosáhnout cíle správy daní. Lze jej tedy použít, např. je-li to nezbytné pro zabránění daňovým

únikům, nikoli v případech, kdy lze úhradu daně zajistit jiným vhodným způsobem např. zástavním
právem, bankovní zárukou, či ručením, jako tomu bylo v posuzované věci.“ (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30.11.2017, bod 29). S týmito závermi
možno súhlasiť, no v posudzovanom prípade žalobcu nie sú súdu známe žiadne iné zabezpečovacie
prostriedky, ktorými kriminálny úrad disponoval. Ani žalobca správnemu súdu nepredložiť tvrdenie
o iných zabezpečovacích prostriedkoch, ktoré mohli byť podľa neho využité na zaistenie nevyrubenej

dane.

63. Druhú skupinu námietok tvorili tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení nesplnenia podmienok
oslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa do iného členského štátu Európskej únie
a posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru s miestom určenia do daňového

skladu v inom členskom štáte Európskej únie. Ide teda o námietky, ktoré smerujú voči vecnej stránke
predpokladu vyrubenia dane v budúcnosti, resp. predpokladu, že existuje nevyrubená daň, čo je
základná požiadavka na možné uplatnenie postupu podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku.

64. Ak niet nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane, nemôže príslušný orgán vydať predbežné

opatrenie z dôvodu obavy o jej neuhradenie, nevymoženie alebo jej vymoženie so značnými ťažkosťami.
V posudzovanom prípade ide o situáciu, kedy daň ešte nebola vyrubená. V takýchto prípadoch musí
byť podľa správneho súdu daný aspoň určitý stupeň predpokladu o budúcom vyrubení dane. Samotná
predbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie
predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti ako v prípade

samotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu včasného
zadržania/zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom budúceho
uspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené orgány
finančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol daňový orgán alebo
kriminálny úrad schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich sa

kontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné dorubenie dane,
ako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už súd uviedol, vydaniu rozhodnutia
o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napr. vyčkávať
na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie listinnými
podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného daňového

subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou tohto
zabezpečovacieho inštitútu.

65. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcich sa posudzovaných transakcií prepravy predmetného tovaru
kriminálny úrad v prvostupňovom rozhodnutí sumarizuje svoje zistenia vykonané na základe zaistených

podkladov, ktorých výstupom je zistenie pôvodu tovaru v Poľsku, jeho preprava na Slovensko a jeho
následná preprava na územie Poľska. Podozrenie z daňového podvodu pri dodávkach tovaru – dodanie
tovaru – minerálneho oleja – metylester repkového oleja, ktorý bol prepravený v intrakomunitárnych
dodaniachdodaňovéhoskladuspoločnostiWRATISLAVA-BIODIESELS.A.,WroclawnaúzemiePoľskej
republiky pre odberateľa D&D DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. a následne prepravu rovnakého tovaru na

účet žalobcu naspäť do Poľskej republiky do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL S.A., Wroclaw
pre odberateľa D&D DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. Preto je spochybnené, že sa transakcie uskutočnili
tak,akoichopisuježalobca,resp.jespochybnenéoslobodenieoddanepodľa§43ods.1ZákonaoDPH.
Kriminálny úrad preto konštatoval, že žalobca v zdaňovacom období január 2017 dodal tovar, ktorý je
predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Je tiež špecifikovaná aj suma

nevyrubenej dane, ktorá predstavuje rozsah nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu predbežného
opatrenia.66. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že nemožnosť aplikovania § 43 ods. 3 Zákona o DPH nebola
medzi stranami sporná a aj žalobca v žalobe explicitne potvrdil, že oslobodenia podľa § 43 ods. 3 Zákona
o DPH sa nedovoláva.

67. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel
predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho
vydanie, správny súd je toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí
pomenovalidostatočnédôvodynavznikpredpokladuobudúcomvyrubenídane.Záveryprvostupňového

orgánu i žalovaného o nepriznaní oslobodenia od dane nie je možné považovať za domnienky
a svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Je zrejmé, že transakcie v rámci dodávky predmetného tovaru
zo strany žalobcu s miestom určenia v Poľsku vykazujú znaky porušenia alebo obchádzania Zákona
o DPH. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru určitosti a konkrétnosti
zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia) dane, ako v prípade
rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane. Preto bude až

v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať, či išlo v danom prípade o formálny
nedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod, ako to uvádza už predbežné opatrenie. Odôvodnenie
predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň nepredstavujú limity pre
rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu dokazovania, na podklade ktorého môže
správca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že

závery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu Zákona o DPH a že daňový subjekt
má nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7
Daňového poriadku).

68. V tomto smere je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, týkajúca sa transakcií samotných,

jeho schopnosti preukázať reálne dodanie, jeho dispozíciu s relevantnými dokladmi, návrhy na výsluchy
svedkov, nesúhlas s jeho podielom na daňovom podvode, námietky nedostatočne zisteného skutkového
stavu vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od dane, osobitné podnikateľské dôvody podozrivého obehu
tovaru a pod. predčasná. Pravdepodobnosť vyrubenia dane je dostatočne odôvodnená v tomto prípade
skutočnosťami sumarizovanými kriminálnym úradom a žalovaným. Ostatné tvrdenia predkladané

žalobcom v žalobe budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, v ktorom budú príslušné
orgány povinné vysporiadať sa s obranou žalobcu a dostatočne presvedčivo a na podklade dostatočne
a správne zisteného skutkového stavu formulovať jasné závery týkajúce sa prípadného porušenia
predpisov na úseku DPH, a na ich podklade vyrubiť daň.

69. Ako už bolo uvedené, nie je možné a na účel efektívneho využívania inštitútu predbežného
opatrenia ani vhodné požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú dotknutý daňový
subjekt prednesie v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení. Preto nemožno
súhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí detailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Tie totiž rovnako

smerovali primárne k hmotnoprávnej otázke porušenia či neporušenia predpisov o DPH, resp. existencie
alebo neexistencie oslobodenia od dane pri jednotlivých transakciách. Orgán finančnej správy nemôže
v procese, v ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie všetkých relevantných hmotnoprávnych
aspektov, konkrétne odpovedať na jednotlivé námietky žalobcu. Posúdenie odvolací orgán vykonal
v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia v súlade so zákonom, jasne uviedol dôvody

predpokladu vyrubenia dane, vysvetliť dôvodnosť obavy o jej neuhradenie / nevymoženie a v primeranej
miere zhodnotil, že kriminálny úrad postupoval v súlade s § 50 ods. 1 Daňového poriadku.

70. Vo vzťahu k námietke o rozporoch vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej kriminálny
úrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom istom výroku stanovil vykonateľnosť

rozhodnutia na deň jeho vydania, správny súd uvádza, že ide o postup plne súladný s § 50 ods.
1 a 2 Daňového poriadku. Znenie § 50 ods. 2 Daňového poriadku nepriamo vyžaduje, aby výrok
obsahoval aj lehotu na zloženie peňažnej sumy. Ak v rámci svojej úvahy a na základe zhodnotenia
zistených skutočností konajúci orgán dospeje k záveru, že hrozí, že peňažná suma nebude v danej
lehote zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom jeho vydania. Tieto

skutočnosti môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, ktoré tak musí obsahovať oba príslušné výroky.
Prvostupňové rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky. Zároveň je potrebné uviesť, že aj § 63 ods. 3 písm. d)
Daňového poriadku stanovuje príslušným orgánom povinnosť, aby každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá
povinnosť plniť, obsahovalo aj lehotu plnenia. Táto námietka teda nie je spôsobilá spochybniť zákonnosťpredbežného opatrenia. Aj ostatné námietky žalobcu týkajúce sa nezrozumiteľnosti napadnutých
rozhodnutí vyhodnotil súd ako nedôvodné.

71. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce
pre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa primerane
vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, nebolo tak porušené právo účastníka konania na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

72. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,
správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

73. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu

v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

74. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny

súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).