Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200912
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1723200912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.

JankyBenkovičovejaJUDr.TáneŠefčíkovej,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.A.,narodený
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, dieťa matky: B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/X, F.
a otca: C. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. E. XXXX/XX H., I., o zvýšenie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 47P/91/2023-126 zo dňa 29.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletého z doterajšej sumy 150,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne, počnúc dňom
15.05.2023, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
zročné výživné na maloletého za obdobie od 15.05.2023 do 29.09.2023 v sume 541,94,- eur uložil
otcovi uhradiť jednorazovo do 30.11.2023 k rukám matky (výrok II.). Týmto rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/47/2019-172 zo dňa 26.06.2020 v časti výšky výživného na
maloletého(výrokIII.).Vozvyškusúdnávrhmatkyzamietol(výrokIV.)arozhodol,žežiadenzúčastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou čl. 5, § 26, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1
a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že boli splnené zákonné podmienky
na zvýšenie výživného na maloletého.

3. Zistil, že matka navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu (15.05.2023) na

sumu 350,- eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého, kedy v dôsledku plynutia času
došlokzvýšeniujehovýdavkovnajmänaškolskúazáujmovúčinnosť.Navyše,otecsineplnildobrovoľne
povinnosť, ktorú na seba prevzal pri poslednom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prispievať
nad rámec súdom určeného výživného. Poukázala na životnú úroveň otca, ktorá sa tiež zvýšila. Otec
súhlasil so zvýšením jeho vyživovacej povinnosti na sumu 180,- eur, ktorú považoval za primeranú
s ohľadom na potreby maloletého a jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletého.
Kolízny opatrovník považoval za primerané zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne. Ďalej zistil, že

maloletý sa narodil v manželstve účastníkov konania, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V č. k. 20P/54/2017-132 zo dňa 14.09.2018, právoplatným dňa 29.09.2018. Obaja rodičia mali
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi A., ktorá zanikla minulý rok odkedy sa syn zamestnal
a je schopný sám sa živiť. Výživné na maloletého bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súduBratislava V, č. k. 22P/47/2019-172 zo dňa 26.06.2020 právoplatným dňa 27.08.2020, ktorým došlo
k jeho zvýšeniu zo sumy 130,- eur na sumu 150,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otec síce
nemal dlh na výživnom, ale nad súdom určený rámec neprispieval napriek tomu, že v priebehu súdneho

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/47/2019 na pojednávaní konanom
dňa 26.06.2020 sa zaviazal, že sa bude podieľať aj na úhradách mimoriadnych výdavkov maloletého
súvisiacich s plávaním, ktorú skutočnosť súd zohľadnil pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca. V
čase poslednej úpravy pomerov mal maloletý 9 rokov, navštevoval ZŠ v I. J. F.. Býval spolu s matkou v I.
J. F. a navštevoval plavecký klub. V čase poslednej úpravy pomerov matka ku dňu 30.06.2020 ukončila

pracovný pomer s dohodnutou výškou odmeny pri ukončení pracovného pomeru vo výške 6.600,- eur.
Od 01/2020 do 03/2020 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 922,20,- eur v čistom a za obdobie
04/2020 a 05/2020 jej boli vyplatené dávky v súvislosti s OČR v mesačnej výške 700,- eur. Otec mal
príjem cca 870,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti s otcom býval starší syn A., ale ten sa mal už
v júli 2020 sťahovať k matke. Rodičia si vyporiadali byt v BSM. Matka z kúpnej ceny dostala 34.000,-
eur a otec cca 52.000,- eur. Otec sa od 07/2020 plánoval presťahovať do prenajatého bytu, za ktorý mal

uhrádzať sumu 350 euro + 50 euro parkovanie. Od 06/2020 hypotéku už neplatil.

4. V čase rozhodovania mal maloletý 12 rokov, bol žiakom 7. ročníka ZŠ G., nosil okuliare. Venoval
sa hádzanej a volejbalu. Bol zdravý, ale po prekonaní COVID-19 mal oslabenú imunitu s opakovanými
respiračnými ochoreniami. Celkovú výšku výdavkov súd ustálil v sume vyčíslenej matkou vo výške

499,- eur mesačne: alikvotná časť na bývanie 80,- eur, strava doma 150-200,- eur, strava v škole 8,-
eur, oblečenie, obuv 40,- eur, drogéria a hygienické potreby 10,- eur, zdravotná starostlivosť (okuliare,
zubár) 21,50,- eur; lieky, vitamíny 10,- eur, kultúra, vreckové 20,- eur, voľnočasové aktivity (hádzaná)
35,- eur + športové potreby a sústredenia 45-50,- euro, telefón - paušál 12,- eur, poplatky v spojitosti so
školskou dochádzkou 33,50,- eur. Otec sa s maloletým stretával nepravidelne a sporadicky, stretávanie

si dohadoval priamo s maloletým. Od posledného rozhodovania o výživnom obom rodičom zanikla
vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi A., ktorý aktuálne žil v domácnosti s matkou. Matkin čistý
mesačný príjem súd ustálil v sume 1.300,- eur. Poberala aj prídavky na dieťa v sume 60,- eur mesačne.
Bývala v byte v F., ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve. Mesačné náklady matky boli nasledovné: bývanie
240,- eur, strava 150-200,- eur, hygienické potreby, drogéria 10,- eur, oblečenie, obuv 20,- eur, lieky 5,-

eur, telefón 16,- eur, kultúra, šport, výlety 20,- eur. Vlastnila OMV Citroën C4 Elisse, rok výroby 2014.
Mesačne splácala hypotéku v F. I. C., H. vo výške 72.000,- eur s mesačnou splátkou 246,- eur. Okrem
tohomalahypotékuvovýške10.000,-eurvF.I.C.,a.s.smesačnousplátkou48,-eur.Otcovpríjemustálil
v sume 1.031,- eur. Vlastnil OMV značky Renault Megane, rok výroby 2016. Býval sám v prenajatom
byte s výdavkom na bývanie v sume 370,- eur. Jeho ďalšie mesačné výdavky boli: strava 150-200,- eur,

hygienické potreby drogéria 5,- eur, oblečenie, obuv 20,- eur, lieky, vitamíny 30,- eur, telefón 30,- eur,
kultúra, šport, výlety 50,- eur.

5. Dospel k záveru, že doba, ktorá uplynula od poslednej úpravy pomerov a s tým spojený rast
a dospievanie maloletého, ako aj vývoj životných nákladov, predstavovali zmenu pomerov, ktoré

odôvodňovali zvýšenie výživného. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že otec napriek jeho prísľubu
neprispieval nad rámec súdom určeného výživného. Zohľadnil tiež zánik vyživovacej povinnosti u oboch
rodičov vo vzťahu k ich staršiemu synovi. Prevažnú časť výdavkov maloletého vyčíslených matkou
považoval za bežné, odôvodnené a primerané, preto ich výšku nebolo potrebné osobitne dokazovať,
keďže sa jedná o skutočnosti všeobecne známe s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých detí

v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Osobitnú pozornosť venoval výdavkom
na školské potreby a aktivity, záujmovú činnosť a zdravotnú starostlivosť, ktoré výdavky matka riadne
preukázala. Zdôraznil, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotných potrieb, ale aj na uspokojenie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj
dieťaťa, t. j. kultúrne, rekreačné potreby a pod., ktoré nie sú síce nevyhnutné, ale so zreteľom na

okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa a je potrebné ich zahrnúť
medzi odôvodnené potreby dieťaťa, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie. Berúc do
úvahy približne rovnakú životnú úroveň oboch rodičov, sporadické stretávanie sa otca s maloletým
a skutočnosť, že otec nad rámec určeného výživného nijak neprispieval považoval za primeranú sumu
výživného zo strany otca vo výške 1 celkových výdavkov na maloletého, zvýšenú o 20 eur, zohľadňujúc

osobnú starostlivosť matky a ňou poberaný daňový bonus a prídavky na dieťa, t.j. zvýšil výživné na sumu
270,- eur mesačne a vo zvyšku návrh matky zamietol. Zročné výživné vo výške 541,94,- eur vypočítal
ako súčet alikvotnej čiastky zvýšeného výživného vo výške 61,94,- eur za mesiac máj, t. j. za 16 dní a
plnej čiastky vo výške 120,- eur za mesiace jún, júl, august a september 2023. Zročné výživné zaviazalotca uhradiť vzhľadom na spotrebný charakter výživného jednorazovo do 30.11.2023 k rukám matky.
Zároveň rozhodol o zmene rozsudku, ktorým bola naposledy určená výška vyživovacej povinnosti otca.
O trovách konania rozhodol s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak tento zákon neustanovuje
inak.

6. Proti výrokom I. a II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec na základe odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP)

a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že výška výživného
na maloletého je vzhľadom na vek maloletého neprimerane vysoká, a to aj z pohľadu rozhodovania
súdov o výživnom v Bratislave, nezodpovedá jeho životnej úrovni a potrebe uhrádzať jeho osobné
výdavky,ktorénebolispochybnené.Matkatietovýdavkynavyšenepreukázala.Namietaltiežsúvistýchto
výdavkov so starostlivosťou o maloletého. Matka maloletého riadne nepripravuje na stretnutia s otcom,

najmä vo vzťahu k plneniu školských povinností. Z vyjadrení maloletého je zrejmé, že je negatívne
ovplyvňovaný matkou. Z uvedených dôvodov navrhol matke uložiť výchovné opatrenie. Navrhol zvýšiť
jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 200,- eur mesačne a umožniť mu splácať dlh formou splátok, ktoré
určí odvolací súd.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmať,čiodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a vec správne právne posúdil ohľadom zvýšenia výživného na maloletého zo strany
jeho otca zo sumy 150,- eur na sumu 270,- eur mesačne, a to v časti zvýšenia v rozsahu 70,- eur, keďže
otec v odvolaní súhlasil so zvýšením výživného na sumu 200,- eur mesačne.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa
vysporiadal s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v

súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie
súduprvejinštanciepovažujezavecnesprávne.Nazdôrazneniesprávnostizáverovsúduprvejinštancie
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

12. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 CMP, v zmyslektorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou

je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Bez návrhu môže byť
rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti (tu pozri VI. ÚS
473/2012).

13.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

19. Nesporným je záver súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého i oboch rodičov
v dôsledku zániku ich vyživovacej povinnosti voči ich staršiemu synovi. Maloletý A. mal v čase
posledného rozhodnutia 9 rokov, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto konaní mal 12 rokov,
navštevuje druhý stupeň základnej školy a venuje sa športovej činnosti.

20. Podstatu odvolacích námietok tvorí všeobecná nespokojnosť otca s výškou vyživovacej povinnosti
určenou súdom prvej inštancie, ktorú považuje za neadekvátnu s ohľadom na vek maloletého a bežnú
súdnu prax, pričom tieto výdavky matka navyše ani riadne nepreukázala, resp. tieto nemajú súvis so
starostlivosťou o maloletého.

21. Odvolaciemu súdu nie je v prvom rade zrejmé, ktoré konkrétne výdavky otec namieta. Všetky
výdavky tak ako sú vyčíslené a ustálené súdom prvej inštancie v odseku 7 rozsudku totiž súvisia
s osobnou starostlivosťou o maloletého. K takto všeobecne koncipovaným námietkam otca sa preto
žiada len uviesť, že súd prvej inštancie sa už vyjadril k námietkam otca o neprimeranosti výšky výdavkov

maloletého, poukazujúc na svoje poznatky zo zaužívanej súdnej praxe, ktoré na vec správne aplikoval,
a teda, že „výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb,
ale aj na uspokojenie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, t. j. kultúrne,
rekreačné potreby a pod., ktoré nie sú síce nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétnehoprípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa a je potrebné ich zahrnúť medzi odôvodnené potreby
dieťaťa, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie.“ Výdavky maloletého súvisiace so školou,
mimoškolskou aktivitou a zdravotnou starostlivosťou, podrobne rozpísané v odseku 7 matka riadne

preukázala (č.l. 109 až 125 spisu).

22. Odvolací súd sa plne stotožňuje s takouto úvahou súdu a v tomto smere len doplňuje, že konkrétna
výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného dieťaťa, tak aj na strane
výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Za situácie, kedy
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V

prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre jeho
všestranný vývoj.

23. Vo vzťahu k námietkam otca sa odvolací súd zaoberal východiskami v Metodike „Rodičovské

kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je
súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov
v otázkach výživného rodičov k deťom (uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR;
ďalej len „Metodika“). Obsahom Metodiky sú odporúčania, ktorých cieľom je prispieť k zjednoteniu praxe
súdov pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa tým, že boli stanovené objektívne kritériá založené

na relevantných ukazovateľoch tvoriacich základ pre transparentný výpočet výšky výživného, čo má
v konečnom dôsledku k rovnakému prístupu ohľadne určenia optimálneho výživné pre dieťa, aby sa
zároveň zefektívnila rozhodovacia činnosť súdov a aby sa účastníkom konania zabezpečil rovnaký
prístup k spravodlivosti.

24. Výška výživného sa v zmysle Metodiky odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená
percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a od
celkového počtu vyživovacích povinností. V danom prípade mal maloletý A. v čase rozhodnutia 12
rokov, navštevoval druhý stupeň základnej školy. Nesporným bol zistený čistý mesačný príjem otca
v sume 1.031,- eur. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike sa

pri jednom dieťati, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy uplatní 22% podiel z príjmu rodiča, čo
v prejednávanom prípade predstavuje sumu 227,- eur z čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

25. Matka vyčíslila výdavky maloletého v sume 500,- eur mesačne. Súd prvej inštancie zaviazal otca
k plneniu vo výške 270,- eur mesačne, teda v rozsahu 1 z celkových výdavkov, s pripočítaním sumy

20 eur, s poukazom na skutočnosť, že matka poberá prídavky na dieťa v sume 60,- eur mesačne,
otec sa s maloletým stretáva len sporadicky a nad rámec súdom určeného výživného napriek prísľubu
neprispieva.

26. Pri tabuľke ohľadne výpočtu výživného je výslovne uvedené, že má odporúčací charakter, nemožno

ju bez ďalšieho používať na všetky prípady, v ktorých súd rozhoduje o určení výživného. V každom
prípade je potrebné zohľadniť okolnosti prejednávanej veci. Súd prvej inštancie za takúto špecifickú
okolnosť považoval nespornú skutočnosť, že styk otca s maloletým je nepravidelný a sporadický,
konkrétne počas prázdnin bol otec s maloletým dva týždne a v septembri 2023 maloletý strávil u otca
dve noci. V zmysle súdnej praxe (aj podľa Metodiky) sa za úzky styk rodiča s dieťaťom považuje

stretávanie sa aspoň každý druhý víkend v mesiaci od piatka do nedele a počas polovice sviatkov
a prázdnin. Z rozsahu stretávania sa otca s maloletým teda vyplynulo, že s maloletým realizuje zhruba
polovicu tzv. úzkeho rozsahu styku. Počas styku rodiča s dieťaťom sa totiž predpokladá, že rodič má
s dieťaťom výdavky nielen platením výživného do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, ale aj počas obdobia, kedy sám túto osobnú starostlivosť realizuje. Správne preto súd prvej

inštancie zohľadnil podstatnú okolnosť, že otec matke nad súdom určenú sumu výživného neprispieva
a jeho výdavky na osobnú starostlivosť o maloletého sú vzhľadom na jeho sporadické stretávanie s ním
zanedbateľné.27. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto posúdiť, či je v schopnostiach a možnostiach otca platiť súdom
určené výživné v rozsahu 270,- eur mesačne a či táto suma zodpovedá jeho životnej úrovni.

28.Otecžijevprenajatombytesvýdavkomnabývanievsume370,-eurmesačne.Jehoostatnévýdavky
sú bežné. Teda po odrátaní sumy výdavkov na bývanie (370,- eur) a výživného na maloletého A. (270,-
eur) mu tak zostane na jeho ostatné osobné výdavky suma 391,- eur mesačne. V čase posledného
rozhodovania mal otec príjem 870,- eur mesačne s dohodnutým nájmom v byte v sume 350,- eur + 50,-
eur za parkovanie. Po odrátaní sumy výživného na maloletého vo výške 150,- eur tak otcovi zostala

čiastka vo výške 320,- eur na úhradu výživného na syna A. a na jeho osobné výdavky. Porovnaním
životnej úrovne otca v čase posledného rozhodovania a v čase rozhodovania súdom prvej inštancie aj
odvolací súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné zodpovedá životnej úrovni otca, ktorá sa
v dôsledku zániku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti od času posledného rozhodovania zvýšila. Výška
súdom určeného výživného preto logicky nemôže ohroziť uspokojenie bežných potrieb otca, keď na ich
úhradu mu zostane vyššia čiastka v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania o výške jeho

vyživovacej povinnosti.

29. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62
ods. 5, prvá veta ZoR). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných

potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú
povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého
sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento
dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok
finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však

nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností,
schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb
oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto
dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu
zostane po uhradení výživného. (pozri Zákon o rodine, Komentár, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,

PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK, str. 395) Súd prvej inštancie preto správne zohľadnil skutočnosť, že
z otcovho príjmu je potrebné v prvom rade uspokojiť odôvodnené potreby maloletého. Súdom určené
výživné zodpovedá zákonným kritériám a je v súlade so zaužívanou súdnou praxou odvolacieho súdu,
podľa ktorej je v prípadoch obdobných ako je ten prejednávaný, možné určiť výživné vo výške najviac
30% zo sumy čistého príjmu povinného rodiča (v danom prípade 309,- eur).

30. Na základe uvedeného je podľa odvolacieho súdu námietka otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil
jeho výdavky, či jeho životnú úroveň nedôvodná.

31. Návrhu otca, aby mu odvolací súd umožnil splatiť dlh na zročnom výživnom v splátkach nebolo

možné vyhovieť, pretože splátky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, pričom takéto okolnosti
ani odvolací súd nevzhliadol. Vzhľadom na výšku dlhu a príjem otca je súdom určená lehota primeraná
a jej predĺženie by nebolo v záujme maloletého, keďže cieľom zákonnej úpravy je, aby malo dieťa
zameškané výživné čo najskôr k dispozícii.

32. K námietke otca o nedostatočnej príprave maloletého a o údajnom negatívnom ovplyvňovaní zo
strany matky sa žiada uviesť, že vyživovacia povinnosť nemôže byť podmieňovaná kvalitou a intenzitou
osobného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a rodičom, keďže slúži na zabezpečovanie a úhradu
osobných potrieb dieťaťa. Týmito námietkami, vrátane návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia
sa preto odvolací súd v konaní o zvýšenie výživného nezaoberal.

33.Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokoch,vrátanezávislýchvýrokov
III. až V., ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

34. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmikonania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §

396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).