Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 14T/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5623011700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti

obžalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.,preprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 12. 2023 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

O b ž a l o v a n é h o
A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, E. F., adresa na doručovanie písomností:
G. H. G. A., A. I. H. XX, XXX XX C.,

o s l o b o d z u j e s p o do b ž a l o b y ,
ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 29.01.2022 v čase okolo 12:00 h v areáli lyžiarskeho strediska H. C. v J. počas lyžovania po
ľavej strane zjazdovky smerom nadol za dobrej viditeľnosti, vysokou rýchlosťou a s použitím nesprávne

zvolenej techniky jazdy po tom, čo najskôr prešiel po prednej strane lyží lyžiara H. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX, stojacieho na zjazdovke kolmo mimo svah smerom k lesu, narazil do poškodeného
L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, J., ktorý stúpal na skialpových lyžiach v smere
nahor po pravej strane zjazdovky, pričom po zrážke poškodený L. I. spadol mimo zjazdovku ku
snehovému násypu, čím spôsobil poškodenému L. I. prudkým a priamym nárazom do ľavého kolena
poškodeného vyvrtnutie a natiahnutie ľavého kolenného kĺbu, čiastočné natrhnutie predného skríženého
väzu a poškodenie vnútorného menisku ľavého kolenného kĺbu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie
s dobou liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov, t.j. od 29.01.2022 do

21.07.2022,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

č í m m a l s p á c h a ť

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/

X, J. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. krajská pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26,
010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok
obžalobu na A. B. pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona, pretože inému z nedbanlivosti mal spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví na tom skutkovom základe,

že dňa 29.01.2022 v čase okolo 12:00 h v areáli lyžiarskeho strediska H. C. v Ružomberku počas
lyžovaniapoľavejstranezjazdovkysmeromnadolzadobrejviditeľnosti,vysokourýchlosťouaspoužitím
nesprávne zvolenej techniky jazdy po tom, čo najskôr prešiel po prednej strane lyží lyžiara H. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, stojacieho na zjazdovke kolmo mimo svah smerom k lesu, narazil
do poškodeného L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, J., ktorý stúpal na skialpových lyžiach

v smere nahor po pravej strane zjazdovky, pričom po zrážke poškodený L. I. spadol mimo zjazdovku ku
snehovémunásypu,čímmalspôsobiťpoškodenémuL.I.prudkýmapriamymnárazomdoľavéhokolena
poškodeného vyvrtnutie a natiahnutie ľavého kolenného kĺbu, čiastočné natrhnutie predného skríženého
väzu a poškodenie vnútorného menisku ľavého kolenného kĺbu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie
s dobou liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov, t.j. od 29.01.2022 do

21.07.2022.

Obžalovaný A. B. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že ku skutku, ktorý mu bol obžalobou
kladený za vinu sa vyjadril pred policajtom a viac k tomu nemá čo uviesť.

Prostredníctvom svojho obhajcu k stanovisku k podanej obžalobe navrhol postup podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku.

Na otázky strán v trestom konaní ako aj súdu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase
okolo 10:00 hod., po tom, čo urobil asi štyri alebo päť jázd avšak na inej zjazdovke, jazdil aj po zjazdovke,

kde v konečnom dôsledku došlo k jeho stretu s inými lyžiarmi. Jazdil smerom dole v časti kde zjazdovka
je pomerne úzka, prechádzajúc sa lesom široká cca 10 až 15 metrov. Vo vzdialenosti cca 20 až 30
metrov zbadal lyžiara cúvajúceho kolmo na svah pravdepodobne k poškodenému, ktorý v tom čase
stúpal po zjazdovke smerom hore. Nakoľko už nemal možnosť reagovať prípadne sa mu vyhnúť, prešiel
tomuto „cúvajúcemu“ lyžiarovi po lyžiach, keď následne došlo k jeho stretu s poškodeným. Zdôraznil, že

už nemal možnosť sa osobe, ktorá sa nachádzala na zjazdovke vyhnúť a preto ani adekvátne reagovať.
Po strete s poškodeným spadol na zem z dôsledku balansu, došlo medzi nimi k incidentu, ktorý spočíval
vo verbálnych vyjadreniach ako aj ku trhaniu a drmaniu sa. Vypovedal, že s prevádzkovým poriadkom
lyžiarskeho strediska nebol oboznámený.

V prípade, že by osoba nachádzajúca sa na zjazdovke stála a nevykonávala žiaden pohyb nebol by
problém sa takejto osobe vyhnúť. Obžalovaný sa tiež vyjadril k okolnostiam, ktoré nasledovali po zrážke.

Poškodený L. I. pred súdom v súlade s jeho výpoveďou z prípravného konania uviedol, že sa dohodol
s H. H. na stretnutí na zjazdovke, keď on v deň incidentu vykonával tzv. „skialp“. Potvrdil, že H. H. zhruba

v 3/4 cesty k vrcholu zjazdovky oblúčikom z ľavej strany zjazdovky a brzdiac lyžami ľavou hranou lyží
idúci v smere nadol do pravej strany zastal cca vo vzdialenosti 10 metrov nad ním a to spôsobom, že
bol natočený špičkami lyží do lesa mimo zjazdovky. Tu ako H. H. ostal stáť na lyžiach, tak poškodený
k nemu vyšľapal zvyšnú časť asi 10 metrov a začali sa spolu rozprávať a v tej chvíli však zhora prichádzal
iný lyžiar, ktorý H. H. prešiel po prednej časti lyží a následne do neho narazil. V dôsledku nárazu on aj

s obžalovaným spadli na zem, jeho po náraze začalo bolieť ľavé koleno.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že H. k nemu necúval, avšak na zjazdovke zastal lyžami kolmo na
svah smerom k lesu (súd podotýka, že zjazdovka je z oboch strán obkolesená lesmi), nie je zrejmé, či
v smere zľava alebo zprava, blízko nich ale sa nachádzali aj ďalší pohybujúci sa lyžiari. Šírku zjazdovky

nevedel odhadnúť, no pripísal ju rozmerom (obrazne) pojednávacej miestnosti na súde (ktorá podľazistenia súdu má šírku 8,90 metra). Pri konfrontácii s predloženou mapou strediska svedok uviedol, že
k jeho stretu s lyžiarom došlo v najstrmšej časti tejto zjazdovky. On vykonával skialp maximálne pol
metra od kraja zjazdovky, bol to zlomok sekundy, čo do neho zhora idúci lyžiar narazil, ktorý obchádzal

oblúkom H., tomuto prešiel po lyžiach a ani on nemal na to čas zareagovať.

V dôsledku stretu s iným lyžiarom utrpel zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života
a ktoré si vyžiadali aj jeho liečbu minimálne od januára až do júna, kedy mal naplánovanú a nakoniec aj
realizovanú operáciu, po ktorej vykonaní bol naďalej práceneschopný s kľudovým režimom, od zranenia

až do operácie nosil ortézu, nemohol robiť veci obvyklé ako pri bežnom spôsobe života.

Svedok H. H. pred súdom potvrdil, že bol dohodnutý s poškodeným I. na ich stretnutí na zjazdovke, na
ktorej poškodený vykonával skialp. Pre neho to bola posledná jazda, s I. sa nerozprával dlho, lebo po
pár sekundách po tom čo on zastal mu lyžiar idúci zhora prešiel po lyžiach medzi viazaním a špičkou
lyží a následne došlo k zrážke tohto lyžiara s poškodeným. K priestorovým a vzdialenostným pomerom

sa svedok nevedel vyjadriť, uviedol však, že k stretu oboch lyžiarov došlo v spodnej časti zjazdovky,
ktorá je na úseku 300m až 400m „trochu zúžená“. Oni sa rozprávali asi v dvoch tretinách tejto spodnej
časti, stál kolmo na zjazdovku čelom k lesu. V akej vzdialenosti sa nachádzal od kraja zjazdovky uviesť
nevedel, potvrdil že po náraze došlo medzi obžalovaným a poškodeným k verbálnej hádke a následne
aj k fyzickému kontaktu. Svedok výslovne uviedol, že v mieste, na ktorom on na zjazdovke zastal sa

nachádza v časti, kde je zjazdovka zúžená a hoci nejde o terénnu vlnu v podobe vlny významnej, je
tam pozvoľné klesanie, ktoré rozhodne obmedzuje aj výhľadové možnosti. Podľa svedka základným
problémom sa javila šírka zjazdovky, ktorú on odhadol na cca 12 metrov. V prípade, že by zastal bližšie
k hrane zjazdovky tak by náraz zhora idúceho lyžiara smeroval do neho. Nevylúčil, že by v tom čase sa
na zjazdovke mohli nachádzať aj iní lyžiari. Vylúčil že by k poškodenému cúval, nakoľko on cúvať nevie,

ale zastal nad poškodeným vo vyššej úrovni cca v priestore 6 m2.

Za súhlasu strán súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním svedeckých výpovedi svedkov H. I., H. B., N.
F.,N.B..Anijedenzmenovanýchsvedkovsanevedelvyjadriťkstretulyžiarov,vyjadrovalisaknáslednej
verbálnej aj fyzickej potyčke medzi oboma aktérmi.

Súd ďalej prečítal listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, ktorými sú najmä
lekárske správy popisujúce zranenie poškodeného, oboznámil snímku lyžiarskeho strediska, ktorú
OČTK zabezpečili do spisu.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol vykonať dôkaz osobným vypočutím znalca MUDr. Martina
Janíka, ktorý vypracoval znalecký posudok, v ktorom popísal rozsah a charakter zranení, ktoré
poškodený I. utrpel v súvislosti so stretom s iným lyžiarom.

Súd tento návrh obhajcu obžalovaného zamietol s poukazom na ustanovenie § 240 ods. 2, 3, 4, 5

Trestného poriadku.

Prokurátor v obžalobe navrhol znalecký posudok MUDr. Martina Janíka, PhD., ako aj jeho výpoveď
prečítať postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Napriek doručenej výzve obžalovaný ani jeho
obhajca nereagovali hoci boli poučení (č. l. 188) o následkoch prípadnej nečinnosti.

Ak teda súd nemal pochybnosti o správnosti záverov uvedených v znaleckom posudku, prokurátor
v obžalobe navrhol znalecký posudok a výpoveď znalca čítať a obžalovaný a jeho obhajca v súdom
uloženej lehote nereagovali, súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 77/2022 ako aj
zápisnicu o výsluchu znalca a to postupom podľa § 268 ods. 2 s poukazom na § 263 ods. 2 Trestného

poriadku. Námietky obhajcu, ktorý vzniesol „zásadné námietky správnosti znaleckého posudku“ súd
vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko zo spisu vyplynulo, že tvrdenie obhajcu o nemožnosti zúčastniť sa
tohto výsluchu je zavádzajúce (mal sa zúčastniť iného väzobného konania), hoci v spise na čl. 141
sa nachádza elektronické podanie obhajcu obžalovaného v ktorom uviedol, že v čase naplánovaného
termínu sa nachádza na zahraničnej dovolenke, pričom vyšetrovateľovi oznámil otázky, o ktorých

zodpovedanie požiadal znalca.

Vykonanie dôkazu –prečítanie znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní dal dostatočný záver
k posúdeniu mechanizmu vzniku zranení, ich rozsah, ktoré zranenia poškodený I. utrpel dňa 29. 01.2022, dostatočným spôsobom bola určená aj dĺžka liečenia, priebeh liečby ako aj boli zodpovedané
skutočnosti v tom smere, aké obmedzenia v obvyklom spôsobe života L. I. utrpel. Z uvedeného dôkazu
mohol súd ustáliť, že zranenia, ktoré L. I. utrpel mali povahu ťažkej ujmy na zdraví s poukazom na § 123

ods. 3 písm. i), ods. 4 Trestného zákona. Podľa citovaného ustanovenia ťažkou ujmou na zdraví sa na
účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou
dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne
aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala
obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní (ďalej len OČTK) postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.
OČTK s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku OČTK a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí

alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní
vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Zo skutkovej vety uznesenia povereného príslušníka OO PZ Ružomberok zo dňa 30. 12. 2022, č. k.
ČVS: ORP-317/RK-RK-2022 vyplýva, že dňa 29. 11. 2022 v čase okolo 12.00 hod. na zjazdovke v areáli

lyžiarskeho strediska Malinô Brno v Ružomberku, počas lyžovania v smere nadol narazil A. B. do L. I.,
ktorý stúpal na lyžiach smere nahor a následne obidvaja nato spadli na zem, čím mal spôsobiť nárazom
a následným pádom poškodenému zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečby a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života v trvaní 6 mesiacov. Z odôvodnenia citovaného uznesenia okrem iného vyplýva, že
poverený príslušník sa odvolal na ustanovenie § 8a Zákona č. 544/2002 O horskej záchrannej službe.

Podľa citovaného ustanovenia osoba na lyžiarskej trati je povinná správať sa tak, aby neohrozila život,
zdravie alebo majetok, je povinná dodržiavať pravidlá správania sa na lyžiarskej trati a riadiť sa pokynmi
prevádzkovateľa lyžiarskej trate a v neposlednom rade lyžiar je povinný prispôsobiť jazdu na lyžiarskej
trati povahe a stavu lyžiarskej trate a svojím schopnostiam, ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati.

Poverený príslušník OO PZ Ružomberok sa zmienil aj o tzv. bielom kódexe, ktorý upravuje pravidlá
pre lyžiarov. Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplynulo, že každý na zjazdovke je povinný
správať sa tak, aby neohrozil ani nepoškodil zdravie alebo život alebo nespôsobil škodu sebe alebo
inému nebezpečným štýlom jazdy, nevhodným ski materiálom, zle odloženým materiálom, zníženou
schopnosťou reakcie a odhadu (únava, choroba, alkohol, drogy a pod.).

Zo sťažnosti obvineného, ktorú podal prostredníctvom svojho obhajcu voči uzneseniu o vznesení
obvinenia (č. l. 60 – 63) okrem iného vyplynulo, že sa v tom čase obvinený odvolal na článok 6 tzv.
Bieleho kódexu, v zmysle ktorého na zjazdovke sa nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúžených
a neprehľadných častiach zjazdoviek ako aj na článok 7 v zmysle ktorého osoba, ktorá stúpa nahor

alebo schádza po zjazdovke musí používať okraj zjazdovky. Z v tom čase vykonaných dôkazov malo
podľa obvineného vyplynúť, že rozhovor poškodeného s ďalšou osobou sa udial nie na okraji zjazdovky
ale pár metrov vo vnútri zjazdovky smerom od okraja zjazdovky, teda poškodený ako aj ďalšia osoba
nestáli na jej okraji, čo je v rozpore s článkom 7 Bieleho kódexu.

Súd opätovne zdôrazňuje, že pravidlá pre lyžiarov – Biely kódex nebol zabezpečený a je zrejmé,
že OČTK sa nie dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkami obžalovaného v súvislosti
s dodržiavaním základných povinností lyžiarov na lyžiarskych tratiach.Súčasťou trestného spisu je záväzný pokyn dozorového prokurátora (č. l. 72 spisu) na zabezpečenie
návštevného poriadku lyžiarskeho strediska Malinô Brdo platného v čase spáchania skutku, t. j. ku
dňu 29. 01. 2022 a v nadväznosti na to došetriť, či bol v danom čase možný pohyb skialpinistov

na predmetnom svahu (resp. peší výstup na svah smerom na hor) a ak áno, na akej strane svahu.
Na základe výsledku je potrebné ustáliť, na akej strane predmetného svahu sa jednotliví lyžiari mohli
pohybovať smerom nahor a na akej strane mohli vykonávať zjazd smerom nadol.

Poverený príslušník na záväzný pokyn prokurátora reagoval dňa 11. 10. 2022 úradným záznamom (č.

l. 167 spisu), z ktorého vyplynulo, že technický riaditeľ lyžiarskeho strediska poverenému príslušníkovi
uviedol, že „problematiku vykonávania skialpinizmu na stredisku majú ošetrenú len tak, že na mapke
strediska majú vyznačené miesta na zjazdovke, kade je odporučené vykonávanie skialpinistickej
techniky v smere nahor a tieto miesta by mali byť na zjazdovke označené farebnými kolíkmi. Z úradného
záznamu vyplynulo, že v minulých sezónach (rok 2020 - 2021, 2021 – 2022) sa neriadili konkrétnym
návštevným poriadkom, ktorý by toto spresňoval. Avšak, na základe negatívnych skúseností s úrazmi

lyžiarov v roku 2022 do budúcej sezóny uvažujú o novom návštevnom poriadku, ktorý bude túto
problematiku riešiť a bude vydané usmernenie ako tieto výstupové trate označovať.

V skutkovej vete obžaloby však prokurátor na rozdiel od uznesenia povereného príslušníka konštatoval,
že obžalovaný jazdiaci po ľavej strane zjazdovky smerom nadol za dobrej viditeľnosti, vysokou

rýchlosťou a s použitím nesprávne zvolenej techniky jazdy po tom, čo najskôr prešiel po prednej strane
lyží lyžiara H. H. stojaceho na zjazdovke kolmo mimo svah smerom k lesu, narazil do poškodeného L. I.
stúpajúceho na skialpových lyžiach v smere nahor po pravej strane zjazdovky. Uvedené skutočnosti boli
podľa prokurátora tými významnými skutočnosťami na základe ktorých v končenom dôsledku aj podal
obžalobu.

Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie konkrétneho trestného činu je za každých
okolností nevyhnutné skúmať kumulatívne naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1 Trestného zákona je v záujme
spoločnosti na ochranu ľudského zdravia. Hmotným predmetom útoku je telesná integrita jednotlivca.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Je bez právneho
významu, akým spôsobom páchateľ tento škodlivý následok vyvolá, na vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti je podstatné výlučne to, že ťažká ujma na zdraví nastala v dôsledku nedbanlivosti

páchateľa. Ťažká ujma na zdraví musí byť spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným
konaním páchateľa (existencia kauzálneho vzťahu medzi konaním a následkom). V zásade možno
konštatovať, že u takého trestného činu ide o skúmanie mechanizmu vzniku príčiny poruchy zdravia
a vyslovenie pravdepodobnostného záveru o spôsobe spáchania skutku, ktorý determinuje kvalifikáciu
skutku. Subjektívna stránka spočíva v nedbanlivostnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na

zdraví. Nedbanlivosť vyšetrovaná zákonodarcom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti pokrýva
tak vedomú nedbanlivosť, ako aj nedbanlivosť nevedomú.

Páchateľ tohto trestného činu nemal úmysel inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale napriek tomu,
hoci z nedbanlivosti, inému takúto ťažkú ujmu na zdraví spôsobil.

Vedomá nedbanlivosť je budovaná na vedomosti možnosti vzniku následku, čo predpokladá schopnosť
páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený
Trestným zákonom.

Pri nevedomej nedbanlivosti zakladá Trestný zákon zodpovednosť za trestný čin a povinnosti a súčasne
i možnosti predvídať možnosť poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Kritérium
nedbanlivosti pre obidve jej formy je zachovanie určitej miery opatrnosti. Objektívne vymedzenie
miery opatrnosti vyžaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Subjektívne vymedzenie
miery opatrnosti vyžaduje, aby sa okrem miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) vzalo do

úvahy aj subjektívne vymedzenie tejto opatrnosti, ktorú je páchateľ v konkrétnom prípade schopný
vynaložiť (tzv. individuálne hľadisko). Preto o zavinenie z nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b)
Trestného zákona ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne. Nedostatok jednej len z týchto zložiek znamená, žečin je nezavinený. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom je základným
predpokladom zavinenia z nedbanlivosti. Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce
objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom

trestného činu.

Subjektívna stránka zahŕňa znaky vzťahujúce sa na psychiku páchateľa. Najvýznamnejším z nich je
zavinenie, ktoré má formu úmyslu, alebo nedbanlivosti. Zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah
páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a vzťahu sa k porušeniu, alebo ohrozeniu záujmu

chráneného Trestným zákonom spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Vzťahuje sa na priebeh
páchateľovho trestného činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite, a ktorý zodpovedá znakom skutkovej
podstaty trestného činu. Príčinný vzťah spája konanie s následkom. Základným predpokladom trestnej
zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného spôsobenia konania obžalovaného na spoločenské
vzťahy a toho, či toto konanie má znaky zavinenia.

Páchateľ je trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil len potiaľ, pokiaľ ho zavinil. Zavinenie
aspoň z nevedomej nedbanlivosti je dané vtedy, ak sa preukáže, či páchateľ si mal a mohol predstaviť,
že príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom sa môže rozvinúť tak, ako sa rozvinul. Pre
páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý, a teda páchateľ nezodpovedá
za následok, ktorý takto nastane.

Zavinenie z nedbanlivosti v oboch jeho formách nie je vylúčené spoluzavinením iných osôb, vrátane
poškodeného. Konanie páchateľa má však povahu príčiny aj vtedy, ak okrem jeho konania spôsobilo
následok aj konanie ďalšej osoby, neraz vrátane poškodeného. Príčinná súvislosť medzi konaním
páchateľa a následkom sa totiž neprerušuje ani v prípade, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia

skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, ale konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou,
bez ktorej by k následku nedošlo. Dôležité pritom je, aby konanie páchateľa z hľadiska spôsobeného
následku bolo príčinou dostatočne významnou.

Pri skúmaní trestnej zodpovednosti z hľadiska príčinného vzťahu je korektívom zavinenie, ktoré

musí pristúpiť k príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom; pokiaľ k pričítaniu následku stačí
nedbanlivosť treba, aby páchateľ aspoň podľa okolností a svojich osobných pomerov mal a mohol
príčinný vzťah predvídať.

Povinnosť a možnosť predvídať sa dopĺňajú a musia existovať súčasne.

O nevedomú nedbanlivosť, a teda o zavinenie nejde, ak chýba ktorákoľvek podmienka z nich. Záver
o nevedomej nedbanlivosti sa vylučuje aj tam, kde páchateľ síce porušil predpisy, ktoré majú zabrániť
následku, avšak vzhľadom na nové poznatky, ako aj na svoje odborné vedomosti mohol predpokladať,
že postupom, ktorý zvolil, následok nespôsobí. Primeranosť dôvodov, pri ktorej sa páchateľ spoliehal, že

neporuší alebo neohrozí chránený záujem je potrebné z hľadiska páchateľa posudzovať s prihliadnutím
navonkajšieokolnostiatenktorýkonkrétneposudzovanýprípad.Vzásadeplatí,žeprinedbanlivostných
trestných činoch je hlavným kritériom nedbanlivosti, tak pri vedomej, ako aj nevedomej, zachovanie
určitej miery opatrnosti zo strany páchateľa. Ako už súd uviedol vyššie, pre oba druhy nedbanlivosti je
spoločné,žechýbazložkavôle,teda páchateľnechcespôsobiťnásledkom,aniniejeuzrozumenýstým,

žehospôsobíauplatňujesalenzložkaintelektuálna,tedarozumová.Privedomejnedbanlivostipáchateľ
vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia
záujmu chráneného zákonom vylučuje, pri nevedomej nedbanlivosti zložka vedomostná vyjadrená len
povinnosťou a možnosťou vedieť, nie ako skutočná vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach. Miera
opatrnosti pri obidvoch zložkách je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska, pri

predvídaníspôsobenianásledku.Objektívnehľadiskoopatrnostivyžadujespravidlaodkaždéhorovnakú
mieru opatrnosti, ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Rozsah potrebnej opatrnosti
vyplýva spravidla z osobitných právnych predpisov, keď pod subjektívnym hľadiskom sa rozumie miera
opatrnosti, ktorú považuje za potrebnú ako takú schopnú vynaložiť práve ten, o ktorého zodpovednosť
ide. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami,

skúsenosťami, duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. Trestná zodpovednosť môže
nastať len vtedy, ak medzi porušením podstatnej miery opatrnosti a následkom je zachovaná príčinná
súvislosť.Podľa názoru súdu v prípravnom konaní neboli objasnené základné skutočnosti pre vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému. Ani obsah a výsledky dokazovania pred súdom
neodstránili pochybnosti či už o výlučnej zodpovednosti obžalovaného za vzniknutý následok resp.

o prípadnom spoluzavinení ďalšej osoby na vzniknutom následku.

Napriek tomu, že bolo v možnostiach OČTK vykonať ohliadku miesta činu (po incidente bola na miesto
privolaná hliadka polície za účelom preverenia totožnosti škodcu), táto ohliadka nebola vykonaná a to
ani dodatočne s cieľom zistiť najmä výhľadové možnosti, šírku zjazdovky, presná lokalizácia miesta, kde

došlo k stretu lyžiarov, OČTK sa zamerali na fyzický a verbálny konflikt, ktorý však nastal až po vzniku
následku a v tomto smere aj vykonávali dôkazy v konaní pred súdom.

Aj naďalej vyvstáva otázka, v ktorej časti zjazdovky obžalovaný lyžoval. Ak súd berie do úvahy svedecké
výpovede, je nesporné, že poškodený I. vykonával skialp po pravej strane zjazdovky v smere nahor
(ale len pri pohľade z dolného konca zjazdovky). Ak obžalovaný lyžoval po ľavej strane zjazdovky

nie je zrejmé, akým spôsobom mohol naraziť do lyžiara stúpajúceho po pravej strane zjazdovky. Zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva usmernenie po ktorej časti zjazdovky má lyžiar idúci zhora
vykonávať jazdu. Ak by sa však do úvahy bral pohľad zhora nadol, v takomto prípade by lyžiar stojaci
na svahu vytvoril pre obžalovaného prekážku náhlu, čo možno vyvodiť aj z článku 5 tzv. Bieleho kódexu
podľa ktorého každý kto vchádza na zjazdovku alebo chce po zastavení opäť pokračovať v jazde, je

povinný sa rozhliadnuť, dať prednosť lyžiarom prichádzajúcim zhora a neohroziť lyžiarov pod sebou.
Neočakávaný rozjazd lyžiara stojaceho na mieste sa dá len ťažko predvídať a môže spôsobiť zbytočnú
kolíziu s prichádzajúcim lyžiarom.

Obžalovaný nemohol predvídať, že prakticky najužšej časti zjazdovky si H. H. a L. I. dohodli „stretnutie“,

čím vytvorili nebezpečnú kolíznu situáciu pre ďalších účastníkov lyžovania. Svedok H. sa v tomto smere
vyjadril jednoznačne v tom smere, že pokiaľ by zastal bližšie k pravej strane zjazdovky, tak by náraz
smeroval priamo do neho.

Práve uvedená skutočnosť bola tou významnou okolnosťou, na základe ktorej došlo k pretrhnutiu

príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaným a spôsobeným následkom (zranenie L. I.) pri absencii
úkonov ktoré mohli a najmä mali byť v prípravnom konaní vykonané viedli súd k záveru, že základ
skutkového deja sa síce stal ale z dôvodu chýbajúcej subjektívnej stránky u obžalovaného je možno
vyvodiť jeho trestnoprávnu zodpovednosť a preto ho súd v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil súd obligatórne odkázal poškodených
L. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, J. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. krajská
pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh

na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358
ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení,
najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý
sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech

obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.