Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100287
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100287.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BUKOCEL, a.s., IČO: 36 445 461, so sídlom
v Hencovciach, Hencovská 2073, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát so sídlom
v Michalovciach, Plynárenská 1, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
PO-OOP3-2024/025948-04/ROD zo dňa 18.03.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 23.04.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako správny
súd alebo súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-PO-OOP3-2024/025948-04/ROD zo dňa 18.03.2024 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo

napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Vranov nad Topľou, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako správny orgán prvého
stupňa) č. OU-VZ-OSZP-2023/008591-008 zo dňa 21.11.2023 ktorým ako správny orgán prvého
stupňa uložil žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní
s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 414/2012 Z. z.) za
porušenie povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 414/2012 Z. z. vo výške 9 821 524,

68 eur za to, že neodovzdal do registra v termíne do 30.04.2023 kvóty potrebné na pokrytie emisií za
predchádzajúci rok v množstve 84 074 t ekv. CO2, podľa § 20 ods. 8 zákona č. 414/2012 Z. z.

2. Žalobca v správnej žalobe navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-VT-OSZP-2023/008591-008 zo dňa 21.11.2023
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Svoj návrh žalobca
odôvodnil tým, že pokuta vo výške 9 821 524, 68 eur má pre žalobcu likvidačný charakter. Žalobca
sa v súčasnosti nachádza v značne nepriaznivej finančnej situácii, v dôsledku ktorej napríklad nie
je schopný vyplácať zamestnancom ani mzdy v určenom termíne (aktuálny počet zamestnancov je

394 zamestnancov), t. j. k dňu podania správnej žaloby (23.04.2024) boli zamestnancom uhradené
mzdy ešte len za mesiac február 2024. Žalobca ďalej tvrdil, že je nepochybné, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím – zaplatením pokuty vo výške
9821524,68eurbyvdanejsituáciivzhľadomnaenormnevysokúvýškuuloženejpokuty,akoajaktuálnu
ekonomickú situáciu žalobcu, zníženie ziskov žalobcu, či napríklad aktuálny počet zamestnancov
žalobcu v počte 394 zamestnancov a neschopnosť žalobcu vyplácať zamestnancom mzdy v určenom

termíne, žalobcovi hrozila závažná ujma, hospodárska aj finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný
následok, nakoľko výkon napadnutého rozhodnutia by bezpochyby ohrozil ďalší chod žalobcu, jehozamestnancov, mal mimoriadne nepriaznivý vplyv na celkovú platobnú neschopnosť žalobcu a pre
žalobcubymalvkonečnomdôsledkulikvidačnýcharakter.Ďalejuvádza,žepriznanieodkladnéhoúčinku
správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, a to z dôvodov, že fungovanie žalovaného,

ako aj správneho orgánu prvého stupňa a činnosť týchto štátnych orgánov nie je finančné závislá
na okamžitej úhrade určenej pokuty. Rovnako tak priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe
nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, na rozdiel od prípadu,
ak by správny súd nevyhovel správnej žalobe a nezrušil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné,
resp. by nedošlo ani k moderácii výšky uloženej pokuty, bola by táto čiastka do štátneho rozpočtu

odvedená v plnej výške. V prípade, že by zo strany správneho súdu došlo k záveru, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, resp. by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
a moderácii výšky uloženej pokuty, na strane žalobcu by vzhľadom na likvidačné účinky zaplatenia
pokuty v celej výške spojené s absolútnym znemožnením ďalšieho chodu spoločnosti a podnikateľskej
činnosti žalobcu, už nebolo možné dodatočne vykonať nápravu, t. j. pre žalobcu by skoršie zaplatenie
uloženej pokuty v plnej výške, čiže okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia mal nenapraviteľné

následky. Núteným výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, resp.
už možným samotným začatím exekúcie teda hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska
škoda, finančná škoda aj iný ťažko napraviteľný následok spočívajúci v zadlžení žalobcu. V danom
prípademožnozovšeobecnéhohľadiskapovažovaťpredmetnúsumuzalikvidačnú,pričompovinnosťou
jej úhrady by bol úplne znemožnený chod a podnikateľská činnosť žalobcu, ktorý potrebuje finančné

prostriedky využiť v podnikateľskej činnosti, pričom tieto prostriedky slúžia najmä na úhradu faktúr
pre obchodných partnerov (dodávateľov). Ak predmetné finančné prostriedky nebude mať k dispozícii,
dostane sa do omeškania s platením dodávateľských faktúr, a tým i do možnej platobnej neschopnosti,
čím mu hrozí škoda či už hospodárska alebo finančná. Súčasne má žalobca za to, že nie je adekvátne
od neho žiadať, aby si na uhradenie predmetnej sumy vzal pôžičku, ktorá je navyše pre podnikateľské

subjekty menej výhodná (najmä z hľadiska výšky úrokovej sadzby). Na preukázanie svojich tvrdení
predložil správnemu súdu výpis z verejne dostupného registra Finstat, z ktorého vyplýva, že žalobca za
rok 2022 znížil zisk o 61 % na 1 153 685 eur.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10.07.2024. K návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že voči tomuto návrhu nenamieta, a jeho
posúdenie ponecháva na názore správneho súdu.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.
7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká

právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie

len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej

správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu

správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej

žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo

opatreniaorgánuverejnejsprávyzávažnáujma,značnáhospodárskaškoda,čifinančnáškoda,závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je

povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí

vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

15. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil
tým, že úhrada pokuty vo výške 9 821 524, 68 eur by pre neho mala likvidačný charakter. Žalobca sa

podľa jeho vyjadrení v súčasnosti nachádza v značne nepriaznivej finančnej situácii, čo argumentoval
predovšetkým tým, že jeho zamestnancom v počte 394 ku dňu podania správnej žaloby (23.04.2024)
boli uhradené mzdy ešte len za mesiac február 2024. Taktiež uvádza, že jeho zisk za rok 2022 sa znížil
o 61 %. Túto skutočnosť súdu podložil iba výpisom z verejne dostupného registra Finstat. S poukazom
na jeho súčasný ekonomický stav žalobca tvrdil, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by

malo za následok absolútne znemožnenie ďalšieho chodu spoločnosti a podnikateľskej činnosti žalobcu.

16. Pod značnou hospodárskou a finančnou škodou je nutné rozumieť škodu, ktorá je už pre žalobcu
„ekonomicky cítiteľná“ a ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinkov žalobou napadnutéhorozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré pri hospodárskej škode negatívne ovplyvňujú
žalobcoveekonomickésprávanie,resp.prifinančnejškodemajúnažalobcupriamypeňažnevyjadriteľný
dosah. Aj napriek skutočnosti, že sa v tomto konaní jedná o pokutu, ktorú je možné objektívne považovať

za vysokú, žalobca poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu iba odkazom na verejne dostupný
register Finstat.sk, podľa ktorého sa jeho zisk za rok 2022 znížil o 61 % a ďalej len tvrdením, že bol
v omeškaní s výplatou miezd jeho zamestnancom. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu
žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že tvrdený
negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie.
Žalobca neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho
podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné
zdroje, hodnotu majetku a ďalšie), ale odkázal len na verejné zdroje a jeho finančnú situáciu k roku
2022, ktoré však nepodávajú žiadnu informáciu o jeho aktuálnej finančnej situácii, teda v čase, kedy

majú ním tvrdené následky hroziť. Správny súd nemal možnosť objektívne posúdiť finančnú kondíciu
žalobcu bez predloženia relevantných dôkazov, ktoré by preukazovali ním uvedené likvidačné dôsledky
okamžitého výkonu rozhodnutia správnych orgánov. Žalobca teda relevantným spôsobom nepreukázal,
resp. neosvedčil závažný dopad uloženej pokuty na jeho podnikateľskú existenciu.

17. Správny súd opätovne pripomína, že nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované
ako výnimka a nie ako pravidlo, a to za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku
spojeného s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, pripadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Žalobca žiaden z vyššie uvedených právnych následkov dostatočne netvrdil, na základe čoho

zásah do práv v podobe namietania pokuty vo výške 9 821 524, 68 eur nie je možné uznať takým
zásahom, ktorý by bol spôsobilý žalobcovi privodiť zákonom predpokladaný následok. Vzhľadom na to
správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v

§ 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky
hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok
výkonu rozhodnutia žalovaného skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol
také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu by malo taký dopad na jeho ekonomické fungovanie, ktorý by pre

nehopredstavovalzávažnúujmu,čiznačnúhospodársku,čifinančnúškodu,činenapraviteľnýnásledok.

19. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby
(t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

20. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).