Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010469
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823010469.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 14. februára 2024 konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom C. D., E. F., prechodne bytom C. D., G. H. XX,

je vinný že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna A. I., nar. X.X.XXXX a
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 7P/41/2019 zo dňa 29.11.2019, právoplatným dňa 12.12.2019,

bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 100 eur mesačne, vždy vopred - najneskôr do
28. dňa kalendárneho mesiaca, k rukám matky J. I., ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
plneniu tejto povinnosti sa v mieste pobytu v C. D. a v mieste pobytu poškodenej v Handlovej
úmyselne vyhýba v dobe od 24.12.2022 do 14.02.2024 s tým, že hoci bol nezamestnaný, nemal vážny
záujem o prácu, v predmetnom období nebol vedený ani v evidencii nezamestnaných ako uchádzač
o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a tým nevyužil možnosť nájdenia si riadneho
zamestnania prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čím by si mohol zlepšiť svoje

zárobkové možnosti, nepoberal žiadne dávky a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda
svojím konaním si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, v uvedenom období uhradil výživné v
sume1100eur,čímzostaloprávnenejJ.I.dlžnýsumunanezaplatenombežnomvýživnomvovýške300
eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/91/2022 zo dňa 03.11.2022,
právoplatným dňa 3.1.2023, odsúdený za spáchanie prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207
ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 7 mesiacov, výkon ktorého sa mu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 18 mesiacov,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a za to sa

odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 28
(dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý predvolanie prevzal dňa 01.02.2024, avšak na hlavné pojednávanie sa bez
ospravedlnenia nedostavil; na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania
na čísle listu 10 - 18. Vypočul svedkyňu J. I., podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy
číslo listu 24, 25, 37 - 45, správy číslo listu 46, 55 - 57, 68, register trestov číslo listu 70 - 73, prílohy z
prílohovej obálky číslo listu 82, 97, trestný rozkaz číslo listu 83, listinný dôkaz číslo listu 96, pripojený

spis Okresného súdu Prievidza č. 2T 91/2022.
Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 22.05.2023 okrem iného uviedol, že nie je
pravdou, že sa dopustil skutku ako je to napísané v uznesení o vznesení obvinenia. Vždy platí cez
účet kamarátky K. B., peniaze pre syna A. I., ktoré stále posiela posledný deň v mesiaci. Niekedy sa
mohlo stať, že peniaze odišli až prvého dňa v mesiaci. Do dnešného dňa má uhradené celé výživné, ale

nemá doklady o tom, že uhradil výživné. Nerozumie prečo J. I. stále podáva na neho trestné oznámenia,
nepovie, ak by meškal dlhodobo a veľa peňazí, tak áno, nech podáva trestné oznámenia. Je si vedomý,
že bol rozsudkom Okresného súdu v Handlovej odsúdený a dostal podmienku v decembri 2022. Teraz
chce zaplatiť dňa 28.05.2023 výživné na syna A. I.. Čo sa týka jeho zárobkov, zarobí si priemerne na
brigádach do 250 eur mesačne, z toho musí vyžiť a ešte aj platiť výživné. V decembri 2022 zarobil

asi do 250 eur, od januára 2023 do apríla 2023 zarobil do 250 eur mesačne. Mal ísť na úrad práce,
ale sa nezahlásil, bola to jeho chyba, najbližšie obdobie sa pôjde hlásiť. Žije z tých 250 eur, prispieva
na ubytovanie 120 eur za podnájom a pomáha mu kamarátka K. B., či so stravou a so všetkým, ak
mu chýbajú peniaze. Žije ale sám, teraz nemá priateľku, ani družku. Auto nemá, nemá ani vodičský
preukaz.Tiežnevlastnížiadnunehnuteľnosť,chcelbysazamestnať,alenakoľkonemáukončenúžiadnu

učňovku, je to ťažké, brigády si zháňa na stavbách. Viac nemá čo povedať, stojí si za tým, že zaplatil
všetko výživné do dnešného dňa a naposledy zaplatil dňa 28.04.2023, ak bude mať k tomu podklady
donesie ich na políciu alebo ich pošle na políciu do Prievidze.
Svedkyňa J. I. okrem iného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný od decembra 2022 platil
iba bežné výživné, stále ho musela vyzývať, aby výživné platil. V prípade, že by to nebola robila, možno

by nemal uhradené ani bežné výživné. Obžalovaný nezaplatil výživné vo februári 2023, v máji 2023 a
v januári 2024. Dlh na výživnom je teda 300 eur. Z dôvodu, že obžalovaný neplnil výživné syn netrpel
núdzou, dokázala sa o neho postarať. Má vedomosť, že obžalovaný pracuje u podnikateľa načierno, robí
stavebné práce. Formálne nie je zamestnaný. Podľa jej vedomostí mesačný zárobok na stavbách je 800
- 900 eur. Podľa jej názoru mesačné výživné 100 eur je minimum, syn navyše trpí syndrómom ADHD.

Do spisu zakladá do prílohovej obálky na čísle listu 97 výpisy z účtu a tiež prehľad platenia výživného
obžalovaným. Niekedy od mája 2023 poberá náhradné výživné.
Na čísle listu 24, 25 sa nachádzajú listinné dôkazy predložené obžalovaným. Z uvedených listinných
dôkazov vyplýva, že obžalovaný dňa 31.01.2023 uhradil na účet poškodenej, cez internet banking,
výživné 100 eur a rovnakým spôsobom uhradil dňa 30.03.2023 poškodenej výživné 100 eur.

Na čísle listu 28, 29 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 7P/41/2019 zo dňa 29.11.2019,
právoplatný dňa 12.12.2019 na základe ktorého bol obžalovaný zaviazaný platiť poškodenej na
maloletého A. I. výživné 100 eur mesačne najneskôr do 28. dňa kalendárneho mesiaca.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza č. 2T 91/2022 a z trestného rozkazu na čísle
listu 44 vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 2T 91/2022 zo dňa

03.11.2022, právoplatným dňa 03.01.2023 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Trestného zákona trestu a bol mu uložený odňatia slobody 7 mesiacov, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Skúšobná doba začala plynúť dňa 03.01.2023 a
uplynie dňa 04.07.2024. Uvedeným trestným rozkazom bol odsúdený za neplatenie výživného od apríla
2021 do vydania trestného rozkazu na výživu svojho syna A. I. poškodenej J. I..

Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok na čísle listu 55, 56 vyplýva, že obžalovaný
niejeevidovanýakouchádzačozamestnanie,dňa05.11.2018bolvyradenýprenespoluprácusúradom,
nedodržal povinnosť doručiť úradu v určenom termíne dohodu o pracovnej činnosti. V ponuke úradu
práce boli od decembra 2022 voľné pracovné miesta, vhodné pre uchádzačov o zamestnanie so
stredným odborným vzdelaním, aj pre uchádzačov so základným vzdelaním o ktoré sa mohol uchádzať.V prílohovej obálke na čísle listu 97 sa nachádzajú výpisy z účtov, ktoré preukazujú platenie výživného
obžalovaným. Z týchto výpisov z účtov a z prehľadu platenia výživného obžalovaným (číslo listu 96)
vyplýva, že v žalovanom období od 24.12.2022 do 14.02.2024 obžalovaný zaplatil poškodenej celkom

výživné vo výške 1.100 eur a nezaplatil výživné v mesiacoch február 2023, máj 2023 a január 2024, čím
zostal dlhovať za žalované obdobie výživné vo výške 300 eur.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.

c) Trestného zákona, pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu
svojejzákonnejpovinnostivyživovaťinéhoačinspáchal,hocibolvpredchádzajúcichdvadsiatichštyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený. Trestná činnosť obžalovaného, ktorý sa priznal čiastočne k spáchaniu
trestnej činnosti vo výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní; je
preukázaná výpoveďou poškodenej J. I. na hlavnom pojednávaní a aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré
boli zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré boli oboznámené v rámci dokazovania na hlavnom

pojednávaní. Je možné konštatovať, že tieto dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych
dôkazov,ktoréjednotlivo,aleajnavzájomvosvojomsúhrneobžalovanéhozospáchaniatrestnejčinnosti
usvedčujú. Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v období od 24.12.2022 do 14.02.2024
namiesto 1.400 eur výživného (14 mesiacov po 100 eur), uhradil poškodenej na výživnom len sumu
1.100 eur a zostal tak dlhovať na výživnom poškodenej 300 eur. Zavinenie obžalovaného spočíva v tom,

že tento v žalovanom období, hoci bol nezamestnaný, nemal vážny záujem o prácu, v uvedenom období
nebol vedený v evidencii nezamestnaných ako uchádzač o zamestnanie a nevyužil teda možnosť nájsť
si riadne zamestnanie prostredníctvom úradu práce, a to aj napriek skutočnosti, že podľa správy Úradu
prácesociálnychvecíarodinyKežmarok,vprípade,žebybolobžalovanýevidovanýakonezamestnaný,
mali možnosť tomuto poskytnúť zamestnanie. Obžalovaný taktiež nevyužil možnosť podnikateľskej

činnosti. Urobil tak aj napriek skutočnosti, že už bol za rovnakú trestnú činnosť odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 2T 91/2022, kde taktiež v období od apríla 2021 do 03.11.2022
neprejavoval vážny záujem o prácu, bol nezamestnaný a nebol vedený v evidencii nezamestnaných ako
uchádzač o zamestnanie a nevykonával ani žiadnu podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na to, si musel
byť vedomý dôsledkov, musel si byť vedomý, že v prípade opätovného pokračovania v páchaní trestnej

činnosti rovnakým spôsobom mu hrozí opätovné odsúdenie a navyše skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza č. 2T 91/2022. Vzhľadom na konštatované skutočnosti
vykonané dôkazy, súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 8 krát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený
vyššie konštatovaným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 2T 91/2022 zo dňa 03.11.2022,
právoplatným dňa 03.01.2023. V období od 08.08.2020 do 09.05.2023 bol postihnutý v jednom prípade
za priestupok blokovou pokutou.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery, súd zistil v prípade obžalovaného existenciu jednej priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods.

4 Trestného zákona (ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu), súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest vo výmere
28 mesiacov, pričom pre výkon trestu tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona bola totiž upravená základná
trestná sadzba pri § 207 ods. 3 Trestného zákona - 1 rok odňatia slobody až 5 rokov odňatia slobody

- na trestnú sadzbu 28 mesiacov odňatia slobody až 5 rokov odňatia slobody. Keďže obžalovaný sa
dopustil úmyselnej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného
súdu Prievidza č. 2T 91/2022 neprichádzalo do úvahy, podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, uloženie
iného druhu trestu, ako trestu nepodmienečného. Preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatiaslobodynadolnejhraniciupravenejtrestnejsadzbyvovýmere28mesiacov.Keďževposledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto rozsudku, obžalovaný nebol
vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.