Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/156/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203676
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4322203676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov : JUDr.

Janka Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov - matky : D. C., nar.: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B. E., F. G.
XXX/XX, a otca : E. A. C., nar.: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu Maďarsko, XXXX C., H. I. XX B.,
o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a návrhu otca na určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Levice z 12. júla 2023 č.k. 11P/167/2022 – 245 v znení jeho opravy opravným uznesením súdu

z 10. augusta 2023 č.k. 11P/167/ 2022 - 255 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom v znení jeho opravy opravným uznesením súdu súd otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 30% sumy aktuálneho
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 03.10.2022 ( výrok I.), zaostalé výživné pre

maloletú A. B. za obdobie od 03.10.2022 do 30.06.2023 vo výške 604,44 eur otcovi uložil zaplatiť
k rukám matky v mesačných splátkach po 25 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody
splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok
II.), návrh otca na určenie výživného zo strany matky pre maloletú A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX zamietol
( výrok III.) a napokon rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 12C/112/2011-430 zo
dňa 29.05.2015 v časti o výživnom na maloleté dieťa ( výrok IV.) .

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom sa matka domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
na maloletú A. B. a to z doterajších 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené
maloleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne odo dňa 3.10.2022 ( deň podania návrhu na
súd), dôvodiac podstatnou zmenou v pomeroch na strane maloletej ( výrazným zvýšením výdavkov na
maloletú, ktoré súvisia tak s jej rastom, dospievaním, ale aj zhoršením jej zdravotného stavu ), ako aj
jej rodičov. Otec žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť poukazujúc na jeho predchádzajúcu
starostlivosť o maloletú a skutočnosť, že ani matka maloletej na výživu maloletej neprispievala v čase,

keď ju zabezpečoval on sám. Otec maloletej zároveň žiadal súd, aby uložil matke povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne spätne za obdobie od augusta 2012 do augusta
2022 ( za obdobie 10 rokov) z dôvodu, že matka v predmetnom období na výživu maloletej ničím
neprispievala, pričom maloletá sa v predmetnom období nachádzala vo výlučnej osobnej starostlivostiotca. Matka maloletej takýto návrh otca žiadala zamietnuť ako nedôvodný, keďže výživné na maloletú
riadne uhrádzala a to priamo poštou alebo cez Western Union. Procesný opatrovník navrhol podanému
návrhu matky vyhovieť, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne odo

dňa podania návrhu na súd. Považoval za preukázané, že na strane maloletej došlo k závažnej zmene
pomerov a to zvýšeniu sa výdavkov súvisiacich s jej zdravotným stavom, návštevou školy, hygienou
a napokon aj s jej celkovým fyzickým dospievaním. Poukázal na skutočnosť, že otec sa s maloletou
nestýka, nekontaktuje ju, v dôsledku čoho nemá zvýšené výdavky so zabezpečovaním starostlivosti o
dieťa.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bola vyživovacia
povinnosť otca k maloletej A. B. upravená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 29.05.2015 č.k.
12C/112/2011-430, právoplatným dňa 24.11.2015. Predmetným rozsudkom súd manželstvo rodičov
maloletej rozviedol, maloletú na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti
matke, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% sumy aktuálneho životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň súd predmetným rozsudkom
nariadil nad výchovou maloletej dohľad a upravil styk otca s maloletou a to tak, že otec je oprávnený
sa s maloletou stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hodiny do 16:00 hodiny s tým, že rodičia
sú navzájom oprávnení a povinní si maloletú odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky.

Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 10P/220/2016-61 zo dňa 21.03.2017, právoplatným dňa 03.07.2017
zrušil nad výchovou maloletej dohľad nariadený rozsudkom toho istého súdu dňa 29.05.2015 č.k.
12C/112/2011-430.

1.2.1 V čase ostatného rozhodnutia súdu sa maloletá A. B. nachádzala v osobnej starostlivosti matky,

ktorá mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky. Navštevovala prvý
ročník Základnej školy v D. E., výdavky spojené s návštevou školy pozostávali z platby za stravu 20 eur
mesačne, školský klub detí 20 eur ročne, cestovné do školy 15 -16 eur mesačne. Maloletá bola zdravá
a navštevovala tanečný krúžok v rámci školy.

1.2.2 Matka maloletej bola zamestnaná, zo zamestnania dosahovala príjem vo výške 400 eur mesačne.
Nebola vlastníčkou nehnuteľného, či hnuteľného majetku vyššej hodnoty. Na maloletú jej boli vyplácané
rodinné prídavky v sume 22,01 eur mesačne. Žila v dome svojej matky v spoločnej domácnosti so
svojou matkou, ktorej na domácnosť a na náklady spojené s užívaním domu prispievala sumou 130
eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky. Okrem

vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemala inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.3 Otec maloletej žil v Maďarskej republike, v rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky a to v
spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá bola zamestnaná s príjmom 350 až 370 eur netto
mesačne. Živil sa len brigádnickou prácou ( ako natierač) , z ktorej činnosti dosahoval príjem vo výške

450 až 500 eur netto mesačne. Okrem toho vypomáhal rodičom vo firme, čím si privyrobil ďalších 150
eur netto mesačne. Mesačné výdavky spojené s bývaním predstavovali sumu 20.000 až 30.000 Ft.
S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletej A. nemal inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.4 V čase aktuálneho rozhodovania súdu maloletá A. B. navštevuje ôsmy ročník Základnej školy
v vyučovacím jazykom maďarským v E.. Výdavky spojené s návštevou školy pozostávajú z platby
príspevku rodičovskému združeniu 20 eur mesačne, platby na školské potreby v sume 15 eur mesačne ,
exkurzie, školské výlety 3,30 eur mesačne (40 eur ročne), divadlo 5 eur mesačne (60 eur ročne),
cestovné do školy 5 eur mesačne (celkovo 20 eur mesačne z čoho škola prepláca sumu 15 eur

mesačne). Maloletá sa v škole nestravuje. Navštevuje doučovanie z angličtiny, za čo matka platí 30
eur mesačne a doučovanie zo slovenského jazyka, za čo matka platí 32 eur mesačne. Do januára
2023 navštevovala basketbalový a volejbalový krúžok, za čo matka platila 10 eur mesačne. Maloletá trpí
skoliózou, 24- hodín denne nosí korzet, používa ortopedické vložky, s čím má matka spojené výdavky
5 eur polročne. Navštevuje ortopedickú ambulanciu v Banskej Bystrici, s čím sú spojené zvýšené

cestovné výdavky v sume 50 eur mesačne. Je sledovaná psychiatrom pre depresívnu, postraumatickú
stresovú poruchu a adaptačné poruchy. Je nastavená na medikamentóznu liečbu a doplatky za lieky
vrátane antikoncepcie pre dieťa predstavujú sumu 20 eur mesačne. Odôvodnené výdavky maloletej tak
predstavujú sumu cca 181,30 eur mesačne.1.2.5 Matka maloletej žije spolu s maloletou vo vlastnom byte. Do konca januára 2023 bola zamestnaná
v spoločnosti J. K. L. E., M. (v súčasnosti L. E., M.), pričom za obdobie kalendárneho roka 2022 dosiahla

priemernýnettopríjemvsume711,86eurmesačne,zamesiacjanuár2023dosiahlanettopríjemvrátane
peňažných plnení vyplatených z titulu skončenia pracovného pomeru v sume 2.579,54 eur. K skončeniu
pracovného pomeru došlo uplynutím času, na ktorý bol pracovný pomer dohodnutý; podľa vyjadrenia
zamestnávateľa nebolo možné matku ďalej zamestnávať z dôvodu jej zníženej schopnosti dodržiavať
pracovné štandardy a to aj napriek jej snahe a záujmu o prácu. V období od 01.06.2022 do 31.01.2023

bola matka zamestnaná na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti N. - K., M.; za predmetné obdobie jej
bol vyplatený celkový netto príjem v sume 137,80 eur; podľa vyjadrenia matky bol jej príjem 20 až 30 eur
netto mesačne. K ukončeniu dohody došlo uplynutím doby, na ktorú bola dohoda uzatvorená. V období
od 01.02.2023 do 31.03.2023 bola matka evidovaná nezamestnaná, v tomto období jej boli vyplácané
dávky v nezamestnanosti, za mesiac február v sume 646,50 eur, za mesiac marec v sume 715,80 eur.
Počnúc dňom 01.04.2023 sa zamestnala v spoločnosti H. F. M., M. kde dosahuje priemerný mesačný

nettopríjemvsume 969,98eur.JevýlučnouvlastníčkoubytuvobciB.E.astaršiehomotorovéhovozidla
Škoda Fabia. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb má spojené okrem výdavkov na stravu,
hygienu a oblečenie výdavky vo výške cca 628,20 eur mesačne ( mobil a internet 91,59 eur, voda 10
eur, DIGI TV 20,90 eur, plyn 84,10 eur, RTVS 4,64 eur, SIPO poistenie 0,97 eur, elektrika 22 eur, splátka
úveru 334 eur poskytnutého F. O. za účelom kúpy bytu, splátka úveru 60 eur spoločnosti Home Credit ,

vzatý za účelom kúpy chladničky a mikrovlnky do domácnosti). Na maloletú poberá rodinné prídavky a
okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. B. nemá iné vyživovacie povinnosti.

1.2.6 Otec maloletej je nezamestnaný, nie je vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie, podľa
jeho vyjadrenia nedosahuje žiaden príjem. Živil sa príležitostnými brigádami, z ktorej činnosti zarobil cca

80.000 až 90.000 Ft mesačne (212,49 eur až 239,06 eur). Je nemajetný. Užíva časť rodinného domu
vo vlastníctve rodičov, žije sám a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb má spojené len bežné
výdavky. Náklady spojené s užívaním domu vrátane výdavkov na mobil predstavujú sumu 60.000 až
70.000 Ft mesačne (159,37eur až 185,93 eur). Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. B. nemá
iné vyživovacie povinnosti.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov a to podľa § 62
ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ( zákon č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a § 121 a §157 CMP (zákon č. 161/2015

Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a nárok povinnej
osoby na určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie ( paričnej lehoty) podľa § 232 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. B. došlo k
takej zmene v pomeroch na strane maloletej, ktorá odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia súdu
o výživnom na maloletú a to jeho zvýšením na sumu 100 eur mesačne od 03.10.2022 a že je dôvodným

povoliť otcovi maloletej zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 604,44 eur v mesačných
splátkach po 25 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok , čo však neplatilo
o návrhu otca na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletej za obdobie pred podaním
návrhu otca na takéto rozhodnutie, ktorý návrh bolo potrebné ako plne nedôvodný zamietnuť .

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že v prejednávanej veci bolo preukázané,
že od poslednej úpravy výživného došlo na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletej A.
B. k závažnej zmene pomerov. Maloletá A. B. za uplynulý čas fyzicky vyspela, nastúpila na vyšší
stupeň vzdelávania, prirodzene už len samotným plynutím času sa zvýšili náklady na jej vzdelávanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. Maloletá končí ôsmy ročník

základnej školy, s čím súvisia zvýšené výdavky na cestovné ako aj na rozlúčkovú slávnosť. Zvýšili
sa výdavky vynakladané v súvislosti s potrebou absolvovania doučovania maloletej z anglického a
slovenského jazyka, ktoré spoločne dosahujú sumu 62 eur mesačne. Za uplynulý čas došlo prirodzene
aj k zmene záujmových aktivít maloletej spočívajúcich v účasti dieťaťa na volejbalovom a basketbalovom
krúžku, ktoré však musela zanechať pre zdravotné problémy. Zdravotný stav dieťaťa sa od ostatného

rozhodnutia súdu výrazne zhoršil, maloletá je pre problémy s chrbticou v sledovaní ortopéda, nosí
korzet, ortopedické vložky, zvýšené cestovné výdavky možno konštatovať v súvislosti s potrebou
absolvovania pravidelných kontrol zdravotného stavu dieťaťa v odbornej ortopedickej ambulancii v
Banskej Bystrici. Okrem toho je sledovaná psychiatrom, nastavená na medikamentóznu liečbu, pričommesačné výdavky na lieky vrátane antikoncepcie pre dieťa sú v priemere 20 eur. Pri zisťovaní
odôvodnených potrieb dieťaťa nemožno nezohľadniť výdavky spojené s ošatením, stravou, či hygienou
maloletej, ktoré sa vzhľadom na vek dieťaťa približujú potrebám dospelej ženy. Na strane oboch rodičov

možno od ostatného rozhodnutia súdu konštatovať kvalifikovanú zmenu pomerov. Matke sa výrazne
zvýšil príjem, kým v čase ostatného rozhodnutia súdu dosahovala netto príjem v sume 400 eur
mesačne, aktuálne sa jedná o priemerný netto príjem v sume 969,98 eur. Pozitívnu zmenu možno
konštatovať aj vo vzťahu k majetkovým pomerom matky, matka nadobudla do výlučného vlastníctva
byt, v ktorom žije sama s maloletou a motorové vozidlo. Zároveň sa zvýšili jej výdavky súvisiace tak

so splácaním úverov vzatých za účelom kúpy bytu, ale aj zariadenia domácnosti, samotným užívaním
bytu ako aj bežné výdavky domácnosti, keďže aktuálne žije v spoločnej domácnosti len s maloletou
a nie ako v ostatnom čase s matkou, s ktorou sa spoločne podieľali na úhrade potrieb domácnosti.
Na strane otca súd konštatuje nevieryhodnosť tvrdení otca o tom, že aktuálne nedisponuje žiadnym
príjmom, nevykonáva ani príležitostné brigádnické práce ako v minulosti. Otec súdu nepreukázal
žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa a získať tak zodpovedajúci príjem. Pri

hodnotení zárobkových pomerov otca súd neprihliadal na skutočnosti otcom deklarované, týkajúce sa
ním tvrdenej neexistencia žiadneho jeho príjmu, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, t.j. príjmov,
ktoré by mohol dosahovať berúc do úvahy jeho vek, zdravotný stav, stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho
doterajšie pracovné zaradenie, schopnosti, prax, jazykovú vybavenosť, dopyt na trhu práce a podobne.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že doterajšie pracovné skúsenosti otca spočívajú v práci

bezpečnostného strážnika, v manuálnych prácach v pekárni, obuvníckej dielni, natieračských prácach
(vychádzajúczospisutunajšiehosúdu12C/112/2011),spravdepodobnosťouhraničiacousistotounemá
ukončené stredoškolské vzdelanie (vychádzajúc z vyjadrenia matky). Otec súdu nepreukázal a ani
netvrdil, že by bol zdravotne znevýhodnený, prípadne že by mu jeho zdravotný stav neumožňoval
plnohodnotne zapojiť sa do pracovného procesu. Súd neuveril tvrdeniam otca o neexistencii žiadneho

príjmu, či o výške jeho príjmu z občasných brigád. Nie je uveriteľné, aby otec vzhľadom na výšku ním
deklarovaných výdavkov mohol tieto bez ohrozenia vlastnej výživy vynakladať a naviac ešte podľa jeho
vyjadrenia sporadicky finančne vypomáhať rodičom. O nezodpovednom prístupe otca k zabezpečeniu
si zodpovedajúceho pravidelného príjmu svedčí aj jeho postoj v konaní 12C/112/2011, v ktorom
verbalizoval svoj nepravidelný príjem tvorený brigádami. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že

minimálna mzda v Maďarsku v roku 2023 dosiahla úroveň 232.000 Ft (611,23 eur) brutto, v roku 2022
dosiahla 200.000 Ft (531,24 eur), priemerná mzda v Maďarsku pri práci na plný úväzok dosiahla v
roku 2023 výšku 581.900 Ft brutto (1.545,63 eur), v roku 2022 vo výške 528.023 Ft (1.402,53 eur )
brutto. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd na strane osôb povinných poskytovať oprávnenej
osobe výživné okrem zistenia ich faktických príjmov prihliada na ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, t.j. na ich potencionálne príjmy- nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Poukazujúc na uvedené má súd za
to, že v možnostiach, schopnostiach otca, prihliadajúc pri tom na jeho doterajšie pracovné skúsenosti,
skutočnosť, že je v produktívnom veku, jeho zdravotný stav je dobrý, je dosahovať príjem vyšší než v

minimálnej sume, blížiaci sa k zistenej výške priemernej mzdy v Maďarsku, ktorý by mohol dosahovať
sumu v rozmedzí od 800 do 900 eur mesačne v čistom. Na strane otca možno potom vzhľadom na
výšku takto ustáleného čistého príjmu konštatovať jeho zvýšenie od času ostatného rozhodnutia súdu
o výživnom pre maloletú. Majetkové pomery otca sa nezmenili. Otec žije sám v dôsledku čoho sa mu
prirodzenetakakoumatkyzvýšilivýdavkysúvisiacesužívanímnehnuteľnostiakoajbežnýmivýdavkami

domácnosti. Napriek tomu, že otec súdu nepreukázal výdavky ním pravidelne vynakladané súvisiace
s užívaním domu a mobilného telefónu, matka nepreukázala výdavky súvisiace so splácaním úverov,
hoci na ich predloženie boli viackrát súdom vyzvaní, považoval ich súd za odôvodnené a ich výšku za
primeranú (u otca vychádzal aj z porovnania výšky výdavkov za užívanie domu v konaní vedenom na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12C/112/2011). Z uvedeného dôvodu tieto na strane oboch rodičov

akceptoval čo do rozsahu ako aj ich výšky.

1.5 Súdpozohľadneníosobných,zárobkových,majetkovýchpomerovrodičovakceptujúcichpravidelne
vynakladané mesačné výdavky, prihliadnuc na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá okrem maloletej
A. B. inú vyživovaciu povinnosť zvýšil výživné zo strany otca na maloletú zo sumy tzv. minimálneho

výživného na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na zvýšenie výživného na súd,
majúc za preukázanú zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho nástupom
na vyšší stupeň vzdelávania, fyzickým rastom, zhoršením zdravotného stavu, zmenou jeho záujmových
aktivít, ako aj zmenu pomerov na strane jeho rodičov. Zvýšené výživné na mal. dieťa v sume 100eur mesačne spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní aj
formou osobnej starostlivosti, zabezpečovaním bytových potrieb maloletého dieťaťa a prídavkami na
dieťa je spôsobilé pokryť odôvodnené potreby dieťaťa. Aj matka má vzhľadom na konštatovaný vyšší

príjem možnosť podieľať sa vyššiu sumou na výžive maloletej, čo aj nepochybne robí. Takto určené
výživné rešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a ich maloletého dieťaťa, je primerané
i súčasným odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Pri
určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá okrem
maloletej iné vyživovacie povinnosti.

1.6 Súd výživné zvýšil od 03.10.2022, teda odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa na súd v súlade s § 77 odsek 1 ZR, nakoľko už v tomto čase mal súd preukázané, že na strane
maloletého dieťaťa ako aj jeho rodičov došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov. Zároveň neboli zistené
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného aj pred týmto dátumom. Otec sa na
výžive maloletej nepodieľa žiadnymi finančnými ani vecnými plneniami a s maloletou sa nestýka.

1.7 Odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného na súd až do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na
výživnom pre maloletú A. B. zaostalosť vo výške 604,44 eur (mal zaplatiť október 2022 : 100 eur : 31 dní
= 3,23 eur x 28 dní + dva mesiace (november, december) roku 2022 x 100 eur + šesť mesiacov roku
2023 - január až jún vrátane) x 100 eur; otec zaplatil október 2022 : 32,11 eur : 31 dní = 1,04 eura x

28 dní + dva mesiace (november, december) roku 2022 x 32,11 eur + šesť mesiacov roku 2023 (január
až jún vrátane) x 32,11 eur, ktorú súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach
po 25 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody uhrádzania zaostalého výživného v
splátkach, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení
lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného,

zárobkové a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa ako aj súhlasné stanovisko matky ohľadom
úhrady zaostalého výživného v splátkach, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k splateniu
nedoplatku, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného, neprimerane
zaťažujúca osobu z výživného oprávnenú.

1.8 K návrhu otca, ktorým sa domáhal určenia výživného zo strany matky na maloletú od augusta 2022
spätne, teda v čase kedy bolo dieťa v jeho starostlivosti súd uvádza, že tento nie je podaný dôvodne.
Výživné možno priznať len od začatia súdneho konania, pokiaľ sa jedná o výživné pre maloleté dieťa,
toto možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa. Súd nespochybňuje tvrdenie otca, že starostlivosť o maloletú zabezpečoval

dlhodobo až do augusta 2022, matka túto skutočnosť ani nenamietala, napriek uvedenému však otec
súdu nepreukázal a ani súd v konaní nezistil žiaden dôvod, ktorý by otcovi bránil domáhať sa na
príslušnom súde zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, t.j. zmeny zverenia dieťaťa
do starostlivosti otca, v ktorom konaní by sa riešila aj otázka určenia vyživovacej povinnosti zo strany
matky na maloletú. Súd má za to, že otec v konaní nepreukázal žiaden dôvod hodný osobitného

zreteľa, pre ktorý by súd mohol pristúpiť k priznaniu výživného na maloletú zo strany matky predo dňom
podania návrhu na tunajší súd. Na strane otca nemožno vzhliadnuť žiadny dôvod svedčiaci objektívnej
nemožnosti podať návrh proti povinnému z výživného (t.j. proti matke). S poukazom na vyššie uvedené
súd návrh otca na určenie výživného na maloletú zo strany matky zamietol.

1.9 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania ( výrok V.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 52
CMP a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že nezistil
žiaden dôvod , pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.

2. Rozsudok vo výroku III. a v závislom výroku V. o trovách konania (vyhodnotiac odvolanie otca
podľa jeho obsahu) napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zmenu
a to vyhovením jeho návrhu na určenie výživného zo strany matky voči maloletej za obdobie pred
podanímnávrhuotcanatakétourčenie,tedazaobdobievktorombolamaloletávofaktickej starostlivosti
otca viniac súd prvej inštancie, že k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku otca došlo v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ( § 365 ods. 1 písm. f) CSP).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy
skutočnosť, že matka maloletú premiestnila na Slovensko bez jeho súhlasu, že 10 rokov ju vychovávalotec sám a to bez toho, aby od matky poberal akékoľvek materiálne výhody, že matka sa v tomto období
o maloletú nezaujímala, na jej výživu ničím neprispievala, že v dôsledku jeho výlučnej starostlivosti
o maloletú nemohol nadobudnúť také majetkové hodnoty ( byt, auto a pod.) ako ich nadobudla matka ,

že v predmetnom období uprednostnil záujmy maloletej nad vlastné záujmy, že súd nevzal do úvahy
skutočnosť, že on sám znášal náklady spojené s návštevou maloletej materskej školy, so školskou ale
aj zdravotnou starostlivosťou, s doučovaním maloletej, jej ošatením ale aj jej mimoškolskými aktivitami
a to gymnastikou a plávaním.

2.2 Žiada súd, aby matke uložil povinnosť zaplatiť mu výživné vo výške 100 eur mesačne za
predchádzajúcich 10 rokov, počas ktorých sa o maloletú staral sám a to aj v čase keď bol chorý, pričom
matka sa o maloletú nezaujímala a ani ju nenavštevovala.

2.4 Zároveň poukázal na to, že t.č. sa o maloletú stará matka matky maloletej, ktorá ju vozí do školy,
pričom matka maloletej sa zabáva po večeroch s kamarátmi.

3. Kolízny opatrovník a matka maloletej odvolací návrh nepodali .

4. Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadrenísakodvolaniuotcazotrvalnasvojichdoterajšíchvyjadreniach
prednesených počas konania na súde prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne

správny potvrdiť .

5. Matkamaloletej vosvojomvyjadrenísakodvolaniuotcanavrhlaodvolanímnapadnutýrozsudoksúdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, popierajúc tvrdenia otca o tom, že sa o maloletú nezaujímala
a že na jej výživu neprispievala. Zároveň poukázala na to, že otec t.č. žije a pravdepodobne aj pracuje

v Nemecku.

6. Otec vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ako
aj odvolacích dôvodoch a okrem toho poukázal na to, že matka bez jeho súhlasu sleduje jeho život
a pátra po ňom.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nemožno považovať

za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods.2 CSP).

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu
Levice č.k. 12C /112/2011 – 430 zo dňa 29.05.2015 v časti určenia výživného na maloletú A. B. nar.

XX.XX.XXXX a to jeho zvýšením zo sumy vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne od 03.10.2022 a návrh otca na
uloženie povinnosti matke maloletej prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne spätne, za
obdobie od augusta 2012 do augusta 2022.

8.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca predmetom odvolacieho konania je preskúmať či súd
prvej inštancie správne návrh otca na uloženie povinnosti matke maloletej prispievať na výživu maloletej
sumou 100 eur mesačne spätne, za obdobie od augusta 2012 do augusta 2022 správne právne
posúdil a následne ho správne ako nedôvodný zamietol (výrok III. rozsudku) a či správne rozhodol aj
trovách tohto konania (výrok V. rozsudku ako výrok závislý na výroku III.). Výroky I., II. a IV. rozsudku

zostali odvolaním nenapadnuté a tak neboli ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

9. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolacísúdnemalvtejtovecidôvod,prektorýbynemalsúhlasiťspodstatouargumentáciepoužitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä argumentácie ohľadom možnosti
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletej za obdobie pred podaním návrhu otca na
takéto určenie len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ale aj argumentácie ohľadom
nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mohol pristúpiť k určeniu

výživného na maloletú zo strany matky spätne za obdobie, ktoré predchádzalo samotnému návrhu
otca na takéto rozhodnutie. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však
bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími
námietkamiapodstatnýmitvrdeniamiúčastníkovkonaniaprednesenýmivkonanínasúdeprvejinštancie

s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( § 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,

a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

12.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

12.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa

zmenia pomery.

12.5 Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania . Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania , ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12.6 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do
budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal

pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho
práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o
novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o
rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí
ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne či sa takáto zmena pomerov

závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
rozsudku ( napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo
určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič ). Pokiaľ by súd
nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa dostarostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho
ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho
rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do

hmotnoprávnehoúkonurodičov(dohody),ktorúschvaľoval. Zmenapomerovmôžebyťodôvodnenábuď
subjektívne - okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo
objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným
nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú

takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena
potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - 1. stupeň
- 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

12.7 Pokiaľ ide o priznávanie výživného maloletému dieťaťu spätne, teda za obdobie, ktoré
predchádza návrhu na začatie konania odvolací súd uvádza, že právo na výživné sa síce aj napriek
jeho majetkovému charakteru nepremlčuje (ide totiž o osobné právo, ktoré premlčaniu nepodlieha
§100 a nasl Občianskeho Zákonníka – zákona č. zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších prepisov) avšak od práva na výživné treba odlišovať právo na jednotlivé splátky , ktorými

sa výživné platí. Tieto sa premlčujú. Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť,
potom je potrebné, aby oprávnený podal bezodkladne návrh na začatie konania o uloženie mu tejto
povinnosti súdom. Táto právna úprava núti oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr,
a tak predišiel protiprávnemu stavu. Právo na výživné plnoletému oprávnenému súd môže priznať len
odo dňa podania návrhu a v prípade maloletého oprávneného aj spätne - 3 roky od podania návrhu,

avšak len za splnenia podmienky, ak sú pre takéto rozhodnutie dôvody hodné osobitného zreteľa. Za
takéto dôvody možno považovať objektívnu nemožnosť podať návrh proti povinnému napríklad preto,
že navrhovateľ netušil , kde žije, alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľa, ktorý sa pre
tento jeho zdravotný stav nebol schopný venovať takémuto konaniu a pod.. Dôvody hodné osobitného
zreteľa musí navrhovateľ súdu tvrdiť, ale aj preukázať.

12.7 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a to podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, §
75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ( zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a § 121 a §157 CMP ako nárok maloletého dieťaťa na
zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

v prípade podstatnej zmeny v pomeroch na strane rodičov a maloletého dieťaťa a nárok povinnej
osoby na určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie ( paričnej lehoty) podľa § 232 ods. 3
CSP berúc do úvahy, že zmena rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu má byť
adekvátna ako ku zmene v pomeroch maloletej ( náraste alebo poklese jej odôvodnených výdavkov) ,
tak aj ku zmene v osobných a majetkových pomeroch rodičov, prípadne zmene v ich možnostiach a

schopnostiach prispievať na výživu svojich maloletých detí, že pokiaľ aj od posledného rozhodovania
súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej došlo ku podstatnej zmene pomerov a to vo
faktickej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú (maloletá sa na základe dohody rodičov určité obdobie
nachádzala vo výlučnej starostlivosti otca), avšak v čase rozhodovania súdu sa maloletá už nachádzala
v osobnej starostlivosti matky ( teda rodiča, ktorému bola právoplatným rozhodnutím súdu aj zverená

do osobnej starostlivosti), nie je dôvodným spätne meniť ostatné rozhodnutie súdu o úprave výkonu
práv a povinností rodičov k maloletej v časti osobnej starostlivosti o maloletú a že pokiaľ otec maloletej
uplatňuje nárok maloletej na výživné zo strany jej matky za obdobie, ktoré predchádza podaniu jeho
návrhu na priznanie výživného maloletej zo strany jej matky, tak takto uplatnené výživné možno priznať
spätne, len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že ak táto podmienka nebude splnená

je potrebné návrh zamietnuť ako nedôvodný . Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie za plne nedôvodné.

12.8 Vzhľadom na predmet konania - návrh otca na určenie výživného zo strany matky na maloletú

A. B. (podaný otcom dňa 9.01.2023 pri jeho výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Kecskemét ,
Maďarská republika (č.l. 78)), za obdobie, v ktorom vykonával osobnú starostlivosť o maloletú otec
(za obdobie od augusta 2012 do augusta 2022), teda za obdobie predchádzajúce podania návrhu otcana priznanie takéhoto výživného, pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či sú tu dôvody osobitného
zreteľa pre takéto rozhodnutie súdu.

12.9 Nakoľko navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol žiadne dôvody, ktoré mu bránili podať návrh na
určenie výživného na maloletú zo strany jej matky skôr, teda v období, keď sa o maloletú osobne staral
a z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o existencii dôvodov osobitného zreteľa
na strane navrhovateľa, pre ktoré nemohol podať návrh skôr, súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď návrh navrhovateľa – otca maloletej na určenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletej za

obdobie od augusta 2012 do augusta 2022 ako nedôvodný zamietol. Preto neobstojí ani námietka otca
o nesprávnej aplikácii § 77 ods. 1 ZR na prejednávanú vec.

13. S ostatnými námietkami otca maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a V. podľa § 387
ods. 1 a ods.2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §

396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).