Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/141/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200535
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členiek senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. v právnej veci žalobcu: marand plus, s.r.o.,
so sídlom Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617 292, právne zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK
s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100405885/2021 zo dňa 09.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad A., pobočka B. (ďalej len „správca dane“) vykonal na základe žiadosti Kriminálneho
úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty, okrem
iného aj za zdaňovacie obdobie máj 2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2020.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 15.10.2020 rozhodnutie č.
XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel na dani z pridanej
hodnoty v sume X.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie máj 2019. Správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov si

žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť
nebola preukázaná, lebo nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb v kontrolovanom zdaňovacom
období máj 2019, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“).

3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia spochybnil dodávateľské faktúry vystavené

pre žalobcu spoločnosťou Adept School s.r.o. so sídlom Dlhá 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 832 192 (ďalej
len „spoločnosť Adept School s.r.o.“). Správca dane, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového
stavu, skúmal zákonné podmienky dodania služieb a preveroval splnenie podmienok na uplatňovanie
odpočtu dane aj zisteniami u spoločnosti Adept School s.r.o. Správca dane zistil, že spoločnosť AdeptSchool s.r.o. používala iný číselný rad na označovanie vystavených faktúr, medzi vystavenými faktúrami
za kontrolované obdobie sa nenachádzali faktúry vystavené pre žalobcu. Spoločnosť Adept School
s.r.o. vykonávala výučbu anglického jazyka, nemala zamestnancov a činnosť vykonávala v prenajatých

priestoroch. Vyhotovené dodávateľské faktúry na obchodné meno Adept School s.r.o. neodrážali
skutkový stav, celkový vzhľad faktúr predložený žalobcom bol iný ako vzhľad faktúr vystavených
spoločnosťouAdeptSchool,s.r.o.Správcadaneďalejzistil,žeprevedenésumyzúčtužalobcuoznačené
v účtovníctve variabilnými symbolmi a účtované ako úhrada za faktúry spoločnosti Adept School s.r.o.,
boli pripísané na účty, ktorými disponoval C. D. E.. Žalobca v prípade faktúr od spoločnosti Adept

School s.r.o. nepredložil dostatočné dôkazy, že odpočítanie dane z prijatých faktúr
sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu a nepreukázal, že došlo
k dodaniu služieb spôsobom a v rozsahu ako to bolo uvedené na faktúrach. Po logických úvahách
a vykonanom dokazovaní správca dane dospel k záveru, že dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom
Adept School s.r.o. žalobcovi nebolo preukázané, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle
§ 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 40 zákona o DPH.

4. Správca dane taktiež spochybnil faktúry od spoločnosti Componet APE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom
Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 – pôvodné obchodné
menood22.05.2010do23.01.2020AUTOSERVISQUATRO,s.r.o.(ďalejlen„spoločnosťAUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o.“). Správca dane zistil, že predložené faktúry boli vytvorené v inom účtovnom programe,

ako vystavovala faktúry táto spoločnosť, faktúry sa nezhodovali vizuálne so žalobcom predloženými
faktúrami. Podľa vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., žalobcu poznajú
iba ako dodávateľa stavebného materiálu, ktorý im dodával tovar na výstavbu autoservisu v Lužiankach.
Správa dane ďalej zistil, že prevedené sumy z účtu žalobcu označené v účtovníctve variabilnými
symbolmi a účtované ako úhrada za faktúry spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o boli pripísané

na bankové účty, ktorými disponoval C. D. E.. Evidovanie a účtovanie vystavených faktúr
spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že v zmysle čestného
vyhlásenia C.D.E.,akoosobyzodpovednejzavedenieúčtovníctvavkontrolovanomzdaňovacom
období, bolo účtovníctvo zničené vytopením.

5. K návrhu žalobcu na vykonanie miestneho zisťovania podľa § 37 Daňového poriadku správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca neuviedol, čo malo byť dôvodom jeho návrhu
a aké ďalšie informácie by bolo možné miestnym zisťovaním získať a aký vplyv by mali na doterajšie
zistenia. Vzhľadom na uvedené správca dane nepovažoval miestne zisťovanie za nevyhnutý dôkaz na
zistenie skutkového stavu.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.11.2020 odvolanie, v ktorom vyslovil
nesúhlas s postupom správcu dane, s vyhodnotením skutkového stavu a zistenými dôkazmi. Zistenia
uvádzané správcom dane nepovažoval žalobca za správne, podľa jeho tvrdení si dôkaznú povinnosť
splnil v plnom rozsahu predložením dokladov. Prvostupňové rozhodnutie bolo neprehľadné a zmätočné,

odôvodnenie a výroková časť rozhodnutia neboli v súlade, pretože správca dane v nich poukázal aj na
kontrolné zistenia z iných zdaňovacích období.

7. Žalovaný rozhodnutím č. 100405885/2021 zo dňa 09.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul skutkové zistenia správcu dane. Faktúry predložené
žalobcom, na ktorých boli ako dodávatelia služieb uvedené spoločnosti Adept School s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., nenesú znaky zhody s tými, ktoré predložili tieto dodávateľské
spoločnosti. Rozdiely boli nielen vizuálne, ale aj v oblasti obsahovej. Dodávateľské spoločnosti

nevykazovali vo svojom účtovníctve žiadne neuhradené pohľadávky voči žalobcovi. Bankové spojenie
uvedené na faktúrach nepatrilo dodávateľským spoločnostiam. Miestne zisťovanie v priestoroch sídla
žalobcu, kde sa mali fakturované služby poskytovať, by neprinieslo do procesu dokazovania nové
dôkazy, ktoré by vyvrátili oprávnené pochybnosti správcu dane o realizácií obchodných transakcií,
poskytnuté služby nemali archívny charakter a nezanechali hmotnú stopu. Spoločnosť AUTOSERVIS

QUATRO,s.r.o. nepotvrdilaobchodnúspoluprácusožalobcom,nikdyhoneevidovalavosvojejdatabáze
ako odberateľa poskytnutých služieb, z čoho vyplýva, že fakturované služby nemohli byť poskytnuté
spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Námietku žalobcu, že správca dane nevypočul svedka C.
E., ktorý mohol v procese dokazovania predložiť dôkazy, ktorými správca dane nedisponoval, žalovanýuviedol, že C. E. nebol splnomocneným zástupcom žiadnej dodávateľskej spoločnosti. K námietke
žalobcu, že žalovaný nevyhovel jeho žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty k poskytnutiu vyjadrenia
ku kontrolným zisteniam z dôvodu karantény a vyhláseného núdzového stavbu, žalovaný poukázal

na možnosť požiadať o prerušenie konania podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatrenia vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID19, čo však žalobca nevyužil. Žalobca v odvolaní nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré by
zakladali dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane v celom rozsahu, žalovaný nemal
za to, že vrátením veci na ďalšie konanie by boli ďalším dokazovaním zistené také skutočnosti, ktoré by

mohli mať vplyv na zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia.

II.
Žaloba

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 20.05.2021, domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia okrem iných rozhodnutí (za iné zdaňovacie obdobia rokov 2016
-2019) aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca zároveň navrhol, aby vec bola vrátená žalovanému na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia videl v tom, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a
nemá v nich oporu, ako aj v tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

10. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré

navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa
žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených
dôkazov a jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho
zaťažoval požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval.

11. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len
„NSSR“)sp.zn.3Sžf/1/2011týkajúcisavyčerpaniavlastnéhodôkaznéhobremena,aksubjektdisponuje
existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúry a prílohy s podrobným položkovitým
opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Podľa žalobcu nie je možné
hodnotiť nepredloženie dôkazov, ktorými daňový subjekt nedisponuje, ako neunesenie dôkazného

bremena. Mal za to, že správca dane sa na neho snažil preniesť dôkazné bremeno v
rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.

12. Ďalej namietal, že v prípade zistení týkajúcich sa spoločnosti Adept School s.r.o. správca dane
nevykonal výsluch C. E., ktorý viedol účtovníctvo tejto obchodnej spoločnosti v období rokov 2016-2017,

ale vykonal výsluch účtovníčky pani F. bez upovedomenia žalobcu, čím mu bolo odopreté právo
zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 6Sžf/28/2011, v zmysle ktorého ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým
okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ide o výsluch svedka. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť

týmto svedkom otázky.

13. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu
voľného hodnotenia dôkazov (odkazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára
2015)azáverysprávcudanetakvykazujúprihodnotenídôkazovznámkyľubovôle.Správcadaneporušil

aj daňové zásady tým, že nevyužil inštitút vypočutia svedkov, nepreveril údaje uvedené v kontrolných
výkazoch z vlastného informačného systému, nesprávne argumentoval, keď uviedol, že pre nárok na
odpočet DPH u daňového subjektu je nutné, aby dodávateľ daň priznal, nereagoval na výzvy a
žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval daňový subjekt požadovaním
nepredložiteľných dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a ďalšími účastníkmi

konania, pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
a vyhodnotil stav veci povrchne bez overenia svojich zistení.14. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu
vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil opätovne, že správca
dane je oprávnený požadovať od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie

realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne dostupný u väčšiny podnikateľských subjektov, že
dôkazné bremeno nie je absolútne a rozsah požadovaných dôkazov musí vychádzať z bežného chodu
obchodnej činnosti podnikateľského subjektu. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a tovarov
prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov, fotodokumentácie, ako aj ďalšími listinnými
dokladmi, bol v rámci výkonu daňovej kontroly aktívny (a to ohľadom servisných činností, reklamných

služieb, prepravných služieb, upratovacích, administratívnych a ekonomických služieb), navrhoval aj
ďalšiedôkazy,pretoniejemožnéodnehospravodlivovyžadovaťďalšiedokumenty.Voväčšineprípadov
správca dane konštatoval, že predložené doklady nepovažuje za relevantné, pričom ale nevysvetlil, aké
ďalšie doklady by relevantné boli. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 5Afs/131/2004 z 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne
a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i takých, ohľadne ktorých

táto povinnosť postihuje úplne iný subjekt, ako aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
ohľadom názoru, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôže vedieť.

III. Vyjadrenia žalovaného

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza
nové skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto

zistení sú vyčerpávajúco uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj
napadnutom rozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah sa žalovaný odvolal.

16. Žalovaný zdôraznil, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili
dodanie tovarov a služieb na sporných faktúrach. Taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr

pre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania
nepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto
faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle §
8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19
ods. 1, resp. § 19 ods. 2 cit. zákona, a preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

17. Žalovaný tiež zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nevyčítali žalobcovi dôkaznú núdzu
v súvislosti s inými subjektami. Žalovaný súhlasil s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie
byť absolútne. Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znášal správca dane.

Žalovaný pripomenul, že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení
a dôkazov predkladaných žalobcom. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia,
ktoré správca dane v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však
bola vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov spochybnená.

18. K námietkam, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
žalovaný uviedol, že námietky sú len všeobecného charakteru a vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam
sú nepreskúmateľné. Žalobca nekonkretizoval, ktoré obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Žalovaný dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne
a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca v konaní nastolil.

Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentami a presvedčivo sa s nimi vysporiadal.

IV.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

19. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 21.01.2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 26.05.2022,
v ktorej doplnil nové žalobné námietky smerujúce k tomu, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do
celého spisového materiálu, časť spisu nebola v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná,
účtovníctvo žalobcu nebolo do 10.03.2021 súčasťou spisu, pretože sa nachádzalo na KÚFS, pričomžalovaný iba automaticky prevzal závery KÚFS a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani overeniu,
či sú skutočne založené na účtovníctve žalobcu. Správca dane nekriticky prebral do daňového konania
hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti finančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov,

preto tento postup bol podľa žalobcu v rozpore so zákonom, keďže žalobca ako daňový subjekt nebol
účastníkom konania v rámci vyšetrovania KÚFS.

20. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02.09.2021 boli jednotlivé
rozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobia rokov 2016 - 2019) napadnuté žalobcom v správnej

žalobe vylúčené na samostatné konania. Predmetom tohto súdneho konania je napadnuté rozhodnutie
týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2019.

22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak §
4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych
súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny
súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu
4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-11S/141/2021. Na základe rozhodnutia
predsedníčky súdu č. k. NR-11S/141/2021 – 106 zo dňa 04.09.2023, ktorým bol JUDr. Mgr. Juraj Štorcel,
PhD. vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, bola náhodným výberom určená nová členka
senátu JUDr. Michaela Machová, Ph.D. Z uvedeného dôvodu v prejednávanej veci senát 4S koná

a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členky senátu Mgr. Milada Artnerová
a JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na
konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

účinnomdo30.06.2023(ďalejlen„SSP)preskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanéhovrátanekonania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa §
107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho

súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

24. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov,
v rámci ktorých žalobca primárne napádal nevykonanie navrhovaných dôkazov, zaťažovanie žalobcu

neprimeraným dôkazným bremenom, procesné pochybenia pri vykonaných dôkazoch, ako aj
nedostatočné zistenie skutkového stavu, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, či porušenia
daňových zásad.

25. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do

30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo

iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

29. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

35. Správny súd už rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na tunajšom súde
napr. pod sp. zn. NR-11S/118/2021, ako aj Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 11S/75/2021, v ktorých
za obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam, v ktorých boli žalobou

napadnuté obdobné rozhodnutia daňových orgánov, rozhodli súdy tak, že podľa § 190 SSP žalobu
zamietli. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania,
ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku
správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny
súd stotožniac sa s právnym názorom vo veci tých istých účastníkov konania vysloveným v uvedených

skorších rozsudkoch, týmto poukazuje na skorší rozsudok správneho súdu sp. zn. NR-11S/118/2021 zo
dňa 25.04.2024, čo do jeho výroku, aplikácie § 190 SSP, aj jeho odôvodnenia, a v súlade
sustanovením§140SSPuvádzapodstatnúčasťjehoodôvodnenia,vrátanečíselnéhooznačeniabodov
odôvodnenia:

„51. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s
príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok
zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností
daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane

alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový
subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

53. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,
a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavnéhosúdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn.
8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a

príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

56. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:
1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a

služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo
orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného
plnenia(poskytnutiatovarovaslužieb)subjektmioznačenýmiakododávatelianavystavenýchfaktúrach.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný

viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda
aj povinnosť dôkaznú. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane
má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom
je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne

vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07. februára 2023).

61. K námietke žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez

splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na
odstránenie pochybností, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny súd pritom vychádzal z toho,
že vo všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá
je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny
súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným

bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho

plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom

dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo
dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

64. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal
dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca
bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení
deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, písomne bol ešte pred vydaním protokolu podrobne
oboznámený s kontrolnými zisteniami listom č. 101108750/2020 zo dňa 01. júla 2020 spolu s

špecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov. Tým došlo k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné
prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH.
V písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval
nepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s

faktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci –
LMS s.r.o., Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení
C. G. H. zo spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., D. I. a J. H. zo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a J. J. F. zo spoločnosti Adept School s.r.o. v porovnaní s obsahom faktúrpredložených žalobcom, informácií získaných prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy,
či informácií získaných z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.r.o. Ďalej spolu
s protokolom zaslal správca dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole v

lehote do 08. októbra 2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril až po lehote a ani relevantné dôkazy
nedoložil. Správny súd má za to, že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach ako aj v protokole
jasne uviedol, že nie len že má pochybnosti, ale aj uviedol v čom spočívajú, a že nemá preukázanú
reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca
ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane.

65. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie
dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane
dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných
faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to
znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti,

hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať
ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti
zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má správny súd za to, že v
procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný
daňový subjekt. A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal

svoje tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný
postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR,
ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované vyššie).

66. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť
podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň
bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového
subjektu je vždy individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že

daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať
zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania
obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli
vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom
období december 2016 z dodávateľských faktúr spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept

School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a
preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil
sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre
rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca
v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť

závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od
dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.)
v zdaňovacom období december 2016. Treba si uvedomiť, že daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona
o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického dodania tovaru alebo služby (čo žalobca nepreukázal)
a nie na základe vystavenia faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby

išlo o tovary a služby, ktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, t.j. v danom prípade od
spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH musí
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení, a teda,
či v prípade predložených dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a

predložené faktúry, nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov a služieb došlo.

67. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním
navrhovaných svedkov je nedôvodnou rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne J. J. F.
v jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom

konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou
daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná
konateľkou nie účtovníčkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz, o čom bol správcom dane
spísaný aj úradný záznam dňa 26. marca 2020 a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu.Obdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (úradný záznam
zo dňa 19. júna 2020). V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s § 24
ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k

zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

68. Námietku žalobcu o nevypočutí C. E. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti
Adept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu so

zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov žalobcu vo vyššie uvedenej výzve zo dňa 01. júla 2020, kedy
zároveň vyzval žalobcu na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti,
pričom žalobca na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovanie u
žalobcu, teda ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania
žalobcu so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami)
odstránené práve výsluchom tejto osoby, a to aj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných

tvrdení p. E. priamo u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a
nespolupracujúcim subjektom, respektíve pri nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany
konateľov spoločností Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.
Navyše je potrebné uviesť, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov
kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov,

pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp.
vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať priamo u dodávateľského subjektu. Za svedka vo
všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná
v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér), a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe
(obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno výpovediam takýchto osôb v skutočnosti pripisovať

významaváhusvedeckejvýpovede,aleskôrvýznamprocesnejobrany,ktorújetaktiežpotrebnénáležite
vyhodnotiť.Obdobnesatentoprístupvzťahujenalistinnédokladypredloženéžalobcom(faktúry,dodacie
listy, objednávky, protokoly....), preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru
žalobcovi,alelenzapodkladyspĺňajúceformálnezákonnépredpokladyalistinnúsúčasťtvrdenížalobcu.
Je tiež potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že p. E. využil právo nepodať vysvetlenie

užpredKÚFSzdôvodu,žebysimoholprivodiťnebezpečenstvotrestnéhostíhania,akoajtáskutočnosť,
že p. E. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej
konateľ k správcovi dane. Vzhľadom na stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o.
a nepotvrdenie obchodnej spolupráce so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a
vyššie uvedené dôvody nevyhodnotil správny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových

orgánov.

69. Námietku, týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, považuje správny súd za
nedôvodnú,pretožedaňovýporiadokurčujeprocesnýpostupdaňovéhoorgánu,ktorýjepovinnývykonať
z vlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu

veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou
správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za
dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom

subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov,
a tiež posudzuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile.
Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z
administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby žalobcovi neposkytli a ani dôkazy,

ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených faktúrach uvádzané iné čísla účtov a
bánk ohľadom úhrad.

70. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom
navrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania. K námietke žalobcu o nevykonaní

miestneho zisťovania priamo u neho správny súd uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené
dodanie tovaru a služieb od konkrétnych dodávateľov, preto miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere
nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by zdokladovalo len
existujúci tovar resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.71. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná. Z
obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a

napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré
mu boli v rámci daňového a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach, porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane
nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa
názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, preto nie je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania
dokazovania došlo k porušeniu procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia
obsahujú dostatok relevantných logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné.
Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania
možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo.

72. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom
vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné
prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože žalobca

nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu zaplatiť odmenu.
Z dôvodu, že žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody
deklarované na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky. Daňové orgány
vychádzali z skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu.

73. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1
zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola
dodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody
deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi

skutočneposkytliprávetídodávatelia,ktorísúuvedenínafaktúrach,taknebolpreukázanývznikdaňovej
povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 tohto zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý
rozhodnutie správcu dane potvrdil, je aj podľa názoru správneho súdu výsledkom správneho právneho
posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. ...

75. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne
zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i
správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali
za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, a ako

právnuvecposúdili,apretopostupovalipresnevintenciáchdaňovéhoporiadku.Správnysúdsastotožnil
so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými v predložených faktúrach,
a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných
faktúr uznané ako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v

súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej zo
vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že
dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

78. Žalobca až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil nové žalobné body (...), a preto na
ne správny súd nemohol prihliadať (§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP).“

36. Správny súd osobitne k citovanému odôvodneniu z rozsudku správneho súdu sp. zn.

NR-11S/118/2021 zo dňa 25.04.2024 dodáva, že v prejednávanej veci sú skutkové okolnosti ohľadom
jednotlivých dodávateľov obdobné, zasielané výzvy, vyjadrenie žalobcu v daňovom konaní, stanoviská
jednotlivých spoločností, aj počítanie lehôt boli totožné, pretože išlo o daňovú kontrolu začatú k viacerým
zdaňovacím obdobiam, výsledkom ktorej bol jeden protokol o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXXzo dňa 21.08.2020. Jednotlivé žalobné námietky žalobcu boli vznesené v rámci jednej podanej správnej
žaloby, a až následne bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia vylúčené na samostatné súdne
konanie. Z uvedeného dôvodu citované závery z rozsudku sp. zn. NR-11S/118/2021 zo dňa 25.04.2024

možno aplikovať na prejednávanú vec. Určitá odlišnosť zdaňovacieho obdobia október 2017 je v tom,
že v predmetnom zdaňovacom období boli predložené a správcom dane spochybnené faktúry iba dvoch
z vyššie zmieňovaných dodávateľov, a to Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.

37. Ďalej súd k vyššie uvedenému odôvodneniu citovaného rozsudku dopĺňa, že žalobca v správnej

žalobe niektoré námietky uvádzal príliš všeobecne, bez konkretizácie na daný skutkový stav či závery
správnych orgánov, ako napríklad príliš všeobecná a abstraktná námietka o nedostatočne zistenom
skutkovom stave, nevykonaní navrhovaných dôkazov, bez bližšieho objasnenia aké iné informácie či
závery sa mali získať z iných dôkazov a pod., ako aj o nesprávnom právnom posúdení, či porušení
daňových zásad. Žalobné body musia mať určitú mieru konkretizácie (s poukazom na § 134 ods. 1, §
182 ods. 1 písm. e/ SSP) tak, aby správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, mohol pristúpiť k

súdnemu prieskumu napadnutých rozhodnutí. Veľká časť žaloby je všeobecná, čo bránilo správnemu
súdu v riadnom súdnom prieskume, avšak súd vykonal prieskum zákonnosti v rámci daných žalobných
bodov, ktoré mali konkrétny obsah, pričom správny súd dáva do pozornosti, že nie je jeho úlohou
za žalobcu vyhľadávať konkrétnosti žalobných bodov, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

38. Správny súd v nadväznosti na vyššie citovaný bod 78. poukazuje na to, že nové námietky žalobcu
uvedené v replike zo dňa 26.05.2022, doručenej Krajskému súdu v Nitre dňa 13.06.2022 (bod 19. tohto
rozsudku) týkajúce sa neumožnenia žalobcovi nahliadnuť do celého spisového materiálu, doloženia
ďalších dokladov či účtovníctva do administratívneho spisu boli doplnené až po uplynutí lehoty na

podanie správnej žaloby, a preto na ne správny súd v zmysle § 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods.
1 SSP nemohol prihliadať.

39. NapokonžalobcaargumentovalvosvojejžalobenaviacerýchmiestachjudikatúrouNSSR,Súdneho
dvora Európskej únie, prípadne Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, k čomu správny súd

uvádza, že išlo o všeobecnú judikatúru v oblasti správneho súdnictva, staršieho charakteru, ktorá bola
v niektorých otázkach už doplnená novšou judikatúrou. Správny súd konštatuje, že zo strany správnych
orgánov nedošlo k nerešpektovaniu žiadnej zo žalobcom uvádzanej judikatúry a žalovaný v napadnutom
rozhodnutí rovnako uvádzal relevantnú judikatúru.

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
s poukazom na § 140 SSP, stotožniac sa s citovaným rozsudkom správneho súdu, ako aj s uvedeným
skorším rozsudkom Krajského súdu v Nitre, vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako neodôvodnené
a neopodstatnené, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov,

žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).