Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-12Sa/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200069
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci

žalobcu: A. A., nar. X. XXXX XXXX, bytom B. B. XXX/X, XXX XX A., zast.: Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232
proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so
sídlom Jilemnického 10, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-
TN-KDI-64/2022-P zo dňa 3. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín (ďalej aj ako „prvostupňový orgán verejnej správy“)
sp. zn. DU: 631/TN-2021, ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa 06.04.2021 a zo Správy o výsledku
objasňovania priestupku (na č. l. 5-7 administratívneho spisu) vyplýva, že žalobca dňa 06.04.2021
v čase o 06:48 hod viedol osobné motorové vozidlo značky C. B., evidenčné číslo D. po ceste 1/61

v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku, 150 metrov pred dopravnou
značkou označujúcou obec Trenčín, na pravej strane na odstavnej ploche zastavený a kontrolovaný
hliadkou Policajného zboru. Dôvodom zastavenia bola kontrola vychádzania (počas pandémie COVID
-19), nakoľko na motorovom vozidle boli galantské značky. Počas kontroly bol žalobca zákonne
poučený (Poučenie na č. l. 8 administratívneho spisu) a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške
na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom (Zápis o dychovej skúške
na č. l. 7 administratívneho spisu). Po vystúpení z motorového vozidla však žalobca javil známky

požitia omamných a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky. Vzhľadom na podozrenie,
že žalobca (vodič) viedol vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok, bol následne
vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a iného biologického materiálu s čím
žalobca súhlasil a lekárskemu vyšetreniu sa podrobil. Na základe Správy o výsledku objasňovania
priestupku/záznam o skutku na úseku cestnej dopravy č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa
06.04.2021, bola vec podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch predložená ako podnet
na začatie konania o priestupku (ďalej aj ako „správa“). K správe boli priložené: výstup z tlačiarne

elektronického merača alkoholu ev. č. AREF-0044, úradný záznam policajta zo dňa 06.04.2021,
lekárska správa o výsledku laboratórneho vyšetrenia krvi alebo iného biologického materiálu /
žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie č. vyšetrenia : LC: 202104060224C. V odobratých
vzorkách vo Fakultnej nemocnici Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky E. E. F., lekárkyv odbore psychiater, mu bol odobratý biologický materiál 2 x 10 ml moč o 7:50 hod a 2 x 5
ml krv o 7:55 hod (Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči
zo dňa 06.04.2021 na č. l. 9 administratívneho spisu). V predmetnom protokole je uvedené, že

vyšetrenie sa vykonalo na príkaz bezpečnostných orgánov, pričom vyšetrovaný nejaví príznaky požitia
návykovej látky. Vyšetrením toxikologicky významných látok bol zistený Oddelením klinickej biochémie,
hematológie a mikrobiológie FN Trenčín, pracoviskom klinickej biochémie, pozitívny nález opiátov
(správa na č. l. 10 administratívneho spisu). V predmetnej správe je uvedené, že pozitívnu reakciu
na opiáty môžu dávať nasledujúce látky: acetylmorphine, codeine, diacetylmorphine, ethylmorphine,

hydromorphone, levorphanol,morhpine,oxycodone, hydrocodone, pholcodine, oxymorphone, thebaine,
procaine. V správe je zároveň uvedené, že menovaný (žalobca) opakovane udáva, že nemal žiadne
psychoaktívne látky, neužil vôbec žiadne lieky, cca pred 7-9 hodinami počas nočnej služby jedol makový
koláč (č. l. 10 administratívneho spisu).

2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie

Policajného zboru Trenčín požiadalo Súdnolekárske pracovisko, ÚDZS- pobočka Martin o vypracovanie
odborného vyjadrenia žiadosťou č. ORPZ-TN-OPP3-471/TN-2021-P zo dňa 07.04.2021. Z Výsledku
toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 (na č. l. 13 administratívneho
spisu) vykonanej Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin v dňoch 30.04. –
22.09.2021 metódou GC-MS (plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou)

a imunochromatografiou vyplynuli nasledovné výsledky: z analýzy moču – preukázalo prítomnosť
ópioidov (morfín) v stopovom množstve; z analýzy krvi – vyšetrenie krvi na prítomnosť látok zo skupiny
ópioidov preukázalo prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml.

Pôvodné prvostupňové rozhodnutie

3. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne rozhodnutím č.
p. : ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021 (ďalej aj ako „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“)
uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch uložil

žalobcovi pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia a v zmysle § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch žalobcovi
uložil pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1 zákona
o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna

suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uložená povinnosť uhradiť
trovy konania vo výške 16,- eur.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní žalobca v bode I. opísal skutkový základ, v zmysle ktorého bolo vydané pôvodné

prvostupňové rozhodnutie. V bode II. žalobca upriamil pozornosť na legálnu definíciu pojmu priestupok
v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, ako aj na pozitívne a negatívne vymedzenie tohto pojmu.
Taktiež poukázal na formálnu a materiálnu stránku skutkovej podstaty priestupku, spočívajúcu v určitom
stupni závažnosti, ktorá následne determinuje porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti. Uviedol
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/4/2014, zo dňa 07.05.2014, sp.

zn. 5Sžf/85/2011 zo dňa 29.11.2012 v bode II. odvolania, sp.zn.10Sžd/3/2013 zo dňa 12.06.2013,
7Sžo/87/2016 zo dňa 28.06.2018 v bode IV. odvolania, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 5As/104/2008 vydané dňa 14.12.2009 a Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8As/29/2007 vydané dňa 31. 05.2007 v bode II. odvolania konštatujúce, že správny
delikt musí okrem formálnych znakov obsahovať i svoju materiálnu stránku a určitú mieru spoločenskej

nebezpečnosti. V bode III. odvolania žalobca poukázal na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá
podľa žalobcu spočíva v tom, že prvostupňový orgán verejnej správy sa v rámci prešetrovania priestupku
nezaoberal naplnením materiálnej stránky priestupku, ktorého spáchanie sa mu kladie za vinu z pohľadu
miery spoločenskej nebezpečnosti, ktorá by odôvodňovala prijatie záveru o naplnení všetkých znakov
skutkovej podstaty priestupku z formálnej a materiálnej stránky, pričom poukázal na to, že:

- v zmysle záveru psychomotorického vyšetrenia ošetrujúceho lekára zo dňa 06.04.2021 žalobca nejavil
príznaky požitia alkoholu/návykovej látky
- či detekované množstvo morfínu, prítomné v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla
malo alebo nemalo vplyv na jeho riadne vedenie,- obvinenému nebolo príslušníkmi Policajného zboru, po výsledkoch laboratórnych vyšetrení, odobraté
na mieste vodičské oprávnenie, a teda mohol pokračovať motorovým vozidlom ďalej v jazde,
- konaním obvineného nebola spôsobená žiadna škoda na zdraví ani majetku.

5. Žalobca, poukazujúc na absenciu dôkazov svedčiacich naplneniu materiálnej stránky priestupku,
napadol pôvodné prvostupňové rozhodnutie z pohľadu čo možno najúplnejšieho a najpresnejšieho
zistenia skutkového stavu veci. Žalobca poukázal na Zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa
23.09.2022 pred Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Trenčíne, kde je uvedené, že

v znaleckom posudku má byť zodpovedaná otázka, či bol/nebol obvinený v čase odberu biologického
materiálu ovplyvnený omamnou a psychotropnou látkou vo vzťahu k vedeniu vozidla. Žalobca uviedol,
že táto otázka v odbornom vyjadrení (Výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa
22.09.2021) zodpovedaná nebola. Rovnako nebola zodpovedaná otázka, aký účinok má množstvo
morfínu detekovaného u žalobcu na ľudský organizmus.

Zrušujúce rozhodnutie žalovaného

6. Odvolací orgán, ktorý rozhodol o prvom odvolaní žalobcu rozhodnutím č. p. KRPZ-TN-
KDI-3-003/2022-P zo dňa 10.03.2022 zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom uviedol, že

zodpovedanie otázky – či k pozitívnemu výsledku na prítomnosť ópioidov, konkrétne morfínu v stopovom
množstve v moči a v krvi v koncentrácii 0,059 µg/ml mohlo, resp. nemohlo dôjsť tak, ako uviedol žalobca,
a síce v dôsledku konzumácie makového koláča veľkosti 400 – 500 g z obchodného reťazca Billa v čase
cca o 2.00 hod. 06.04.2021, kde následne k odberu biologického materiálu došlo v ten istý deň v čase
o 7.50 hod., resp. 7.55. hod. - je rozhodujúce pre náležité zistenie skutočného stavu a odporučil doplniť

dokazovanieovypracovanieznaleckéhoposudkupríslušnýmznalcomtak,abyskutkovýstavvuvedenej
veci bol náležite zistený a spáchanie skutku tak, ako je u žalobcu (obvineného) mu kladené za vinu,
resp. zavinenie v uvedenom prípade jednoznačne preukázané resp. doplnil o ďalšie dôkazy, ako výsluch
členov hliadky a pod.

7. Na základe uvedeného, prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o ustanovení znalca
rozhodnutím č. p. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 26.04.2022, a to E. G. H., B., so sídlom Martin,
Československej armády 9. Pri vypracovaní znaleckého posudku boli nastolené otázky:
1) Popísať, aký účinok má užitie danej látky na ľudský organizmus.
2) Podľa akého zákona je zistená látka zaradená medzi omamné a psychotropné látky?

3) Bol/nebol v čase odberu biologického materiálu menovaný ovplyvnený omamnou a psychotropnou
látkou vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla?
4) Či hodnota morfínu v krvi v koncentrácii 0,059µg/ml mohla vzniknúť po zjedení makového koláča
vyrobeného obchodným reťazcom Billa o hmotnosti 400-500 g? (makový koláč zjedol
v práci počas nočnej zmeny dňa 06.04.2021 v čase okolo 02:00 hod., pričom odber moču a krvi bol

dňa 06.04.2021 v čase okolo 07:45 hod.
5) Vyjadriť sa k iným dôležitým skutočnostiam, ktoré boli zistené v priebehu vyhotovenia znaleckého
posudku.

8. V znaleckom posudku vypracovanom E. G. H., B.. č 42/2022 zo dňa 09.08.2022, vo veci posúdenia

ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami (morfium) u žalobcu (vodiča) je k otázke 1. znalec uviedol, že
morfium je účinné v koncentrácii od 20-40 ng/ml a vyššie. Koncentrácia 59 ng/ml bola nad hladinou
terapeutickej dávky podávanej injekčným morfiom pacientom v nemocnici. K otázke 2. znalec uviedol, že
v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov a jeho príloh je morfín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pre ktoré

platí tzv. nulová tolerancia. K otázke 3. znalec uviedol, že v Slovenskej republike neexistujú tabuľky
na porovnávanie stupňa ovplyvnenia cudzorodou látkou a porovnanie týchto látok s ekvivalentným
množstvom alkoholu v krvi (nulová tolerancia), teda nemožno zatiaľ hodnotiť podobne, ako je to
u alkoholu (ťažký, ľahký, stredný stupeň opitosti). Súčasne neexistuje zákonne uvádzaná hraničná
hodnota stupňa ovplyvnenia. Existuje tzv. cut off hodnota, ktorá je podľa zákonov platných v Českej

republike pre morfium 10 ng/ml. Teda koncentrácia nad cut off hodnotu je už pozitívna a významná
z analytického hľadiska. Z tohto faktu vyplýva, že v čase odberu sa v krvi žalobcu nachádzala analyticky
významná koncentrácia morfínu. Čo sa týka hodnotenia, možností negatívneho ovplyvnenia schopnosti
riadiť motorové vozidlo za podmienky, že koncentrácia aktívneho opiátu v krvi presahuje cutt off hodnotu,môže sa znalec vyjadriť, pokiaľ má k dispozícii popis duševného stavu, konania a správania sa osoby
v dobe kontroly vodiča. V danom prípade, podľa príslušných zákonov v Českej republike sa uvádza
hodnota vylučujúca spôsobilosť vodiča hraničná koncentrácia 200ng/ml. K otázke 4. znalec uviedol,

že mak, z ktorého sa pripravujú v priemyselnom rozsahu koláče nepatrí medzi variety produkujúce
ópium, resp. nedokážu vytvoriť také veľké množstvo a takého kvalitného aktívneho morfínu, ako sú
variety cielene pestované na výrobu ópia. Koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu
sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfinu
(20-40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť. V danom prípade nie je

pravdepodobné, že by zjedením 400-500 g makového koláča z Billy dosiahol koncentráciu látky (morfia)
nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie.

9. Žalobca predložil do administratívneho konania mailovú komunikáciu s E. I. F., B. (na č. l. 109
administratívneho spisu).

10.Žalobcanaústnompojednávanídňa23.09.2022prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvzniesol
námietku voči osobe znalca E. G. H., B., nakoľko nemá potrebnú odbornosť na to, aby mohol skúmať
a vyhodnocovať výsledky toxikologických vyšetrení. Znalci, ktorí svojou odbornosťou sú príslušní na
skúmanie a hodnotenie toxikologických vyšetrení, sú znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
toxikológia. Vzhľadom na uvedené navrhol doplniť dokazovanie o znalca z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie toxikológia. Na otázku, prečo túto námietku nevzniesol proti rozhodnutiu o
ustanovení znalca, sa nevyjadril.

Prvostupňové rozhodnutie

11. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v rozhodnutím
č. p.: ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 23.09.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uznal
žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch uložil
žalobcovi pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch,
s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania
o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo
výške 33,- Eur.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie zo dňa 31.10.2022, v ktorom uviedol odvolacie námietky, ktoré boli obsahovo totožné
s námietkami uvedenými v predchádzajúcom odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu
a zdôraznil, že nastolené otázky z prechádzajúceho vyšetrovania zodpovedané neboli. Žalobca
opakovane uviedol, že informácia o množstve ópiových alkaloidov vrátane morfínu v maku nie je laickej

verejnosti známa,makjeprirodzenousúčasťoupotravínaprítomnosťópiovýchalkaloidovsanaobaloch
bežne dostupných potravín obsahujúcich mak nenachádza, pričom ich prítomnosť je možné identifikovať
len na základe vykonanej odbornej laboratórnej analýzy, odborne kvalifikovaným pracovníkom v rámci
na to určeného a technicky vybaveného laboratória, preto vzhľadom na okolnosti a na jeho osobné
pomery o tom vedieť nemohol. Žalobca v rámci odvolacieho konania upriamil pozornosť na „odborné

vyjadrenie“ lekárky E. I. F., B., psychiatra, poskytnuté prostredníctvom emailovej komunikácie s tým,
že E. I. F., B. je odborníčkou na danú problematiku, s odkazom na vydané klinické štúdie, ktorých je
spoluautorkou.

13. Odvolací orgán preskúmal odvolanie, ako aj obsah spisu prvostupňového orgánu verejnej správy.

Vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní, odvolací orgán okrem iného poukázal na vyjadrenie
členov hliadky uvedeného v opise konania, Správu o výsledku objasňovania priestupku aj na
úradný záznam, z ktorých vyplýva, že žalobca po vystúpení z vozidla javil známky požitia omamných
a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky a pôsobil unavene. Na základe uvedeného
hliadka OOPZ nadobudla podozrenie, že žalobca (vodič) viedol motorové vozidlo pod vplyvom

omamných a psychotropných látok. Žalobca bol následne poučený a vyzvaný k vykonaniu odberu krvi
a biologického materiálu, čo neodmietol a na mieste uviedol, že on drogy neužíva.14. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej aj ako
„žalovaný“) ako príslušný druhostupňový orgán verejnej správy podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) na základe odvolania

žalobcu preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a vydal rozhodnutie č. p.: KRPZ-TN-KDI-64/2022-P
zo dňa 03.01.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu nemá pochybnosť o tom, že skutok sa stal

tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca svojím konaním porušil povinnosť
ustanovenú v paragrafe 4 ods. 2 písm. d) zákona o premávke a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Správa o výsledku
objasňovania priestupku, úradný záznam zo dňa 06.04.2021, výsledky orientačno-toxikologickej analýzy
zo dňa 06.04.2021 a výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 preukazujú, že žalobca
viedol dňa 06.04.2021 čase o 6.48 hodine vozidlo C. B., evidenčné číslo D. po ceste 1/61 150 metrov

pred tabuľou obce Trenčín, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Trenčín, pod vplyvom
návykovej látky, konkrétne morfínu. Podľa žalovaného znalecký posudok vypracovaný Súdnolekárskym
a patologicko-anatomickým pracoviskom ÚDZS hodnoverným spôsobom vyvrátil tvrdenie žalobcu, že
morfín sa do jeho čela dostal s jediným makového koláča. Žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené
právnym zástupcom žalobcu v odvolacom konaní. Klinická štúdia predložená žalobcom bola vykonaná

len orientačnou imunochemické metódou, ktorá je schopná detekovať len o piaty moči. Predmetná
štúdia taktiež uvádza, že ide o chemické stanovenie nerozlišuje jednotlivé opiáty (morfín, kodeín,
thebain, papaverin), a preto jej treba k odlíšeniu toxikomanov užívajúcich morfín, kodeín alebo dokonca
heroín použiť špecifickú metódu, pričom obvykle sa využíva plynová alebo kvapalinová chromatografia
v spojení s hmotnostnou spektrometriou. Uvedená špecifická metóda bola použitá aj pri vykonávaní

toxikologickú chemickej analýzy č. 218/2021. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v prípade
klinickej štúdie boli testované osoby pozitívne iba na opiáty v moči a nie v ich krvi a jednalo sa iba
o orientačné testy. Žalovaný uviedol, že podobným orientačným testom, ktorý bol pozitívny na opiáty,
disponovala hliadka OOPZ po vykonaní vyšetrenia dňa 06.04.2021 v čase od 7.44 hod., avšak pravosť
týchto výsledkov bola potvrdená výsledkami toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021, ktorá za

použitia analytických metód imunografie a špecifickej analytickej metódy plynovej chromatografie v
kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS) preukázala prítomnosť opiátov, konkrétne morfínu,
v moči žalobcu a taktiež jeho prítomnosť v krvi v koncentrácii 0,059 µg/ml. Žalovaný k odvolacej
námietke, podľa ktorej sa prvostupňový orgán verejnej správy nezaoberal naplnením materiálnej
stránky priestupku, uviedol, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem

spoločnosti a jej za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin.
Platná právna úprava na vymedzenie pojmu priestupku požíva kombináciu materiálneho znaku a
formálnych znakov (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka) a kombináciu pozitívneho
a negatívneho vymedzenia pojmu. Pozitívne vymedzenie priestupku je, že priestupkom je zavinené

konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti a jej za priestupok výslovne označené
v priestupkovom zákone alebo inom zákone. Negatívne vymedzenie priestupku spočíva v tom, že
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin.
Materiálny znak je vyjadrení charakteristikou, že konanie porušuje alebo ohrozuje spoločenský záujem.
Spoločenský záujem vyjadrený v hmotnoprávnych predpisoch obsahujúcich normy priestupkového

práva. Predmetom spoločenského záujmu sú spoločenské vzťahy upravené v príslušných normách
právnych predpisov, danom prípade norma priestupkového zákona. Priestupkový zákon v paragrafe 22
upravuje spoločenské vzťahy týkajúce sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V prvom odseku
v písm. f) je uvedené, že „priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,
kto ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej

požití, keď na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza
v jeho organizme“. žalovaný k námietke žalobcu, že po výsledkoch laboratórnych vyšetrení mu nebolo
príslušníkmi Policajného zboru odobraté vodičské oprávnenie, a teda mohol pokračovať v jazde, uviedol,
že v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený zadržať vodičský
preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest a

alebo sa akciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Danom prípade
teda zákon neukladá policajtovi povinnosť takto konať, ale ponecháva na uvážení policajta, či vodičský
preukaz zadržaný alebo nezadrží. Išlo teda iba o rozhodnutie hliadky, ktorá v tom čase disponovala
orientačno-toxikologickým vyšetrením a prítomnosť opiátov. zároveň dal žalovaný do pozornosti fakt,že sa mi členovia hliadky ukazovali na to, že žalobca javil známky požitia návykovej látky, v čom bol aj
dôvod, prečo ho zvolia k odberu krvi a biologického materiálu. z výsledkov analýzy moču vykonaným
imunochromatografický vyšetrení je zjavné, že vzorky v natívnom musí žalobcu boli pozitívne na obsah

opioidov. Vyšetrenie moči vykonané metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou
spektrometriou preukázalo prítomnosť morfínu stopového množstva z výsledkov analýzy krvi bola v krvi
žalobcu preukázaná prítomnosť moc vínu koncentrácii 0,059 µg/ml. z uvedeného je teda zjavné, že
žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky (morfium), keď sa na základe
vykonaného šetria ocenia podľa osobitného predpisu návyková látka nachádzala v jeho organizme. Na

základe námietky žalobcu, že musí sa do jeho tela dostal s makového koláča, bol v danom prípade
vypracovaný znalecký posudok čo. 40/2022, z ktorého vyplýva, že koncentrácia v hodnote 59 ng/ml
v krvi žalobcu stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeutický
významného množstva podávaného injekčného morfínu pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú
bolesť. Vypracovaný znalecký posudok vyvracia tvrdenia žalobcu, že morfín sa do jeho krvi dostal
zjedením makového koláča. Žalovaný nemá dôvod pochybovať o pravdivosti daného znaleckého

posudku, ani o odbornosti znalca, ktorý bol do konania pribratý rozhodnutím prvostupňového orgánu
verejnej správy a voči tomuto rozhodnutiu nemal námietky žalobca, ako ani jeho právny zástupca.
Žalovaný k námietke žalobcu, že v zmysle záverov psychomotorického vyšetrenia ošetrujúceho lekára
zo dňa 06.04.2021 žalobca nejavil známky požitia alkoholu/návykovej látky, uviedol, že sa jednalo o
orientačné vyšetrenie a daný názor bol len subjektívnym názorom ošetrujúceho lekára. Podľa vyjadrenia

hliadky žalobca v čase zastavenia javil známky požitia návykových látok, čo v konečnom dôsledku
bol aj dôvod, prečo bol žalobca vyzvaný na odber krvi a iného biologického materiálu. V danom
prípade môže taktiež hrať úlohu to, že v čase od zastavenia žalobcu do vykonania psychomotorického
vyšetreniauplynulaviacakohodina.Knámietkežalobcu,čidetekovanémnožstvommorfínu,prítomného
v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla malo alebo nemalo vplyv na jeho riadne

vedenie a skutočnosti, že konaním žalobcu nebola spôsobená žiadna škoda na zdraví ani majetku,
žalovaný uviedol, že legislatíva Slovenskej republiky neupravuje hraničnú hodnotu (tzv. cut off), kedy
je vodič považovaný za jednoznačne ovplyvneného návykovou látkou alebo psychoaktívnou látkou. V
Slovenskej republike platí tzv. nulová tolerancia v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom
návykových látok. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke „vodič nesmie viesť vozidlo v

takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte
môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom
a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným
motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo
alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu

pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej
osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou“. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že existuje tzv. cut off hodnota, ktorá je podľa zákon platných v Českej republike stanovená
pre morfium 10 ng/ml. Na základe výsledkov toxikologicko-chemických vyšetrení je zrejmé, že v čase
odberu dňa 06.04.2021 o 7.55 hodine, čo bolo 67 minút po zastavení, sa v organizme vodiča (žalobcu)

nachádzala nedovolená látka morfín v množstve 59 ng/ml v krvi. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
pojem omamné a psychotropné látky sú v súčasnosti zovšeobecňované do jednotného názvu - drogy.
Droga je akákoľvek látka, ktorá je po vstupe do organizmu schopná pozmeniť jednu alebo viacero funkcií
pôsobiacich priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie
lieku. Cieľovým orgánom ľudského tela pre akúkoľvek omamnú alebo psychotropnú látku je mozog. Zo

všeobecnedostupnýchzdrojovnainternetesamožnodočítať,žemorfínokreminýchpríznakovvyvoláva
pocity eufórie, únavu, ospalosť, pri väčších dávkach spánok až kómu. Prvostupňový orgán verejnej
správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho
schopnosť bezpečne viesť vozidlo, čím vytvára potencionálne nebezpečenstvo pre seba, ale aj pre
iných účastníkov cestnej premávky. Žalovaný uviedol, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje

alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že konaním alebo opomenutím
konania žalobcu nemuselo dôjsť ku skutočnej škode na zdraví alebo na majetku, alebo postačovalo by
to, že bol tento záujem ohrozený takýmto konaním Aby zákonodarca podobnému konaniu zamedzil,
zakázal v príslušnej časti priestupkového zákona takéto správanie pod hrozbou sankcie. Ide o naplnenie
materiálneho znaku priestupku. K judikatúre, na ktorú poukázal žalobca v rámci podaného odvolania,

žalovaný uviedol, že žalobca citoval len tie časti rozhodnutí, ktoré mu najviac vyhovujú, bez ohľadu
na odôvodnenia uvedených rozhodnutí. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžd/4/2014zodňa07.05.2014riešizadržanievodičskéhopreukazupodopravnejnehode,kdejedinou
poškodenou bola v tom čase obvinená z priestupku, ktorá sama sebe spôsobila zranenie a škodu namajetku. Rozsudok poukazuje na to, že priestupok musí spĺňať nielen formálne znaky, ale aj materiálny
znak (spoločenskú nebezpečnosť konania). Najvyšší súd Slovenskej republiky v ňom poukazuje na fakt,
že v tom čase obvinená, nebola pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky. Z daného vyplýva, že ak by

žalobkyňa - poškodená bola pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky rozsudok Najvyššieho súdu by
znal inak. Vo vzťahu k Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5As/104/2008,
podľa ktorého je pre trestnosť skutku vykazujúceho formálne znaky priestupku potrebné, aby došlo k
naplneniu jeho materiálnej stránky. Žalovaný uviedol, že sa jedná o rozsudok súdu iného štátu ako je
Slovenská republika. Žalovaný zastáva názor, že účastník cestnej premávky je na území Slovenskej

republiky povinný dodržiavať platné a účinné pravidlá cestnej premávky v zmysle zákona o cestnej
premávke, dožadovať sa práv, ktoré z jeho jednotlivých ustanovení vyplývajú, bez ohľadu na práva a
povinnosti vyplývajúce zo zákonnej úpravy iného štátu. Žalovaný sa vo vzťahu k vyjadreniu E. I. F.,
B. uviedol, že táto nemala podrobnú znalosť o prejednávanom prípade a elektronická komunikácia
medzi ňou a právnym zástupcom žalobcu v žiadnom prípade nemôže nahrádzať vypracovaný znalecký
posudok. Menovaná lekárka odporúča verifikovať pravosť výsledkom metódou plynovej chromatografie,

ktorá však v danom prípade bola vykonaná. Predmetná štúdia s názvom "Detekce opiátů v moči po
jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě" sa zaoberal pozitívnym nálezom opiátov v moči
po zjedení makového koláča. V tejto štúdii bola použitá imunochemická metóda, ktorá detekuje pozitivitu
len na opiáty. Výsledok by mal ešte overený jednou zo špecifických metód ako napr. metódou plynovej
chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS), ktorá určí konkrétnu zakázanú

látku (napr. morfín) a určí jej hodnotu nielen v moči, ale ako to bolo aj v prejednávanom prípade v krvi
vyšetrovanej osoby. Sama štúdia v závere poukazuje na povinnosť podrobiť testované osoby niektorej
zo špecifických metód, aby bola potvrdená alebo vyvrátená pozitivita testovaných osôb. Žalovaný sa
tak na základe uvedeného stotožnil s právnym posúdením konania žalobcu prvostupňovým orgánom
verejnej správy a to vrátane jeho odôvodnenia. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového orgánu

verejnej správy pri určení druhu sankcie a jej výmery. Žalovaný zistil, že prvostupňový orgán verejnej
správy pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob a
okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, ako aj na spoločenskú nebezpečnosť.
Žalovaný rovnako uviedol, že sa jedná o konanie vedomé. V neprospech žalobcu prvostupňový orgán
verejnej správy zhodnotil to, že vedenie motorového vozidla po požití návykovej látky býva jednou

z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd, pričom zároveň najvýraznejšie negatívne ovplyvňuje
ich následky. Ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne viesť
vozidlo, čím vytvára potenciálne nebezpečenstvo pre seba a pre iných účastníkov cestnej premávky.
Vedenie vozidla v čase, keď sa návyková látka nachádzala v organizme vodiča sa podľa § 137 ods.
2 písm. a) zákona o cestnej premávke považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným

spôsobom. V neprospech žalobcu správny orgán zhodnotil to, že za posledných 5 rokov sa dopustil
troch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový orgán verejnej správy
zhodnotil v neprospech žalobcu to, že obdobného skutku sa dopustil dňa 10.07.2019, za čo mu Okresný
súd Trenčín dňa 12.07.2019 uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov a pokutu
vo výške 800,- eur. V prospech žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil to, že spáchaným

priestupkom nebola spôsobená žiadna ujma na zdraví alebo škoda na majetku. Podľa žalovaného
prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi za ním spáchaný priestupok sankciu – pokutu v
súlade so zákonom.

Správna žaloba – žalobné body

15. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 07.03.2023 domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

16. Žalobca sa s napadnutým rozhodnutím nestotožnil a podal žalobu z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca opätovne zhrnul dôvody, pre ktoré

sa nestotožňuje s rozhodnutím žalovaného, na ktoré poukázal už v administratívnom konaní. Poukázal
na skutočnosť, že správny orgán v rámci napadnutého rozhodnutia, sám na základ vlastných úvah
posudzoval odborné otázky, na ktorých objektívne a nezávislé posúdenie je nevyhnutné disponovať
odbornými znalosťami. Základnou odbornou otázkou v rámci prešetrovania priestupku bolo, či jemožné, aby sa množstvo detekovaného morfínu v krvi žalobcu v hodnotách 0,059 µg/ml, dostalo do
organizmu požitím 400g-500g makového koláča. Znalec E. G. H., B., ktorý bol správnym orgánom
do administratívneho konania prizvaný, za účelom vypracovania znaleckého posudku a zodpovedanie

odborných otázok, sa v rámci znaleckého dokazovania vyjadril, že nie je možné, aby sa množstvo
detekovaného morfínu v krvi žalobcu v hodnotách 0,059 µg/ml, dostalo do organizmu žalobcu požitím
400g-500g makového koláča. V tomto smere však žalobca dal do pozornosti znalecký posudok
E. G. H., B., ktorý uviedol, že „Koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa
pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu

(20 – 40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť.“ Na druhej strane však podľa
žalobcu výsledky Toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 konštatujú, že v organizme žalobcu bol
morfín detekovaný len v stopovom množstve, a to v hodnote 0,059 µg/ml. Inými slovami, znalecký
posudok hovorí, že výška detekovaného morfínu v organizme žalobcu v hodnote 0,059 µg/ml, má byť
nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu pacientom s
ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť. Na druhej strane však výsledky toxikologického vyšetrenia

hovoria, že morfín bol v organizme obvineného detekovaný len a výlučne v stopovom množstve.

17. Žalobca si zabezpečil tiež odborné stanovisko lekárky E. I. F., B. psychiatra z psychiatrickej
ambulancie s miestom prevádzky: I. XXXX/XX, XXX XX B., ktorá na otázku právneho zástupcu žalobcu,
zaslanú formou e mailu v znení: či prítomnosť morfínu v koncentrácií 0,059 µg/ml, by mohla byť

spôsobená zjedením 400-500g makového koláča, odpovedala, že „Teoreticky to možné je, hladina to
není vysoká, klidně to po snězení koláče být může. Definitivně odlišit to lze vyšetřením vzorku plynovou
chromatografií, kde by byly nalezeny i jiné látky, které jsou pouze v máku“. Lekár E. I. F. je spoluautorom
klinickej štúdie s názvom: „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské
úpravě“, a teda v tejto otázke, je odborníkom s náležitými skúsenosťami. Žalobca dáva do pozornosti,

že na to, aby mohlo byť rozlíšené, či ide o morfín z maku je nutné preukázať prítomnosť aj iných
opiátov predovšetkým thebainu. Plynová chromatografia sa však musí vykonať veľmi skoro po užití
maku, keďže thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu, rádovo v hodinách (klinická štúdia
„Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, autori: F. I., F.
J., J. K., L.. Biochem. Metab., 28 (49), 2020, No. 2, str. 44). V prípade žalobcu však toxikologicko-

chemická analýza, ktorej súčasťou bola aj plynová chromatografia, bola vykonaná až dňa 30.04.2021,
teda až 24 dní po odbere analyzovaných vzoriek (06.04.2021). Uvedené následne znamená, že síce
plynová chromatografia bola pri skúmaní odobratých vzoriek žalobcu vykonaná, no za účelom zistenia
presného a úplného skutočného stavu veci, bola vykonaná neskoro, a to aj napriek tomu, že na žiadosti
o vykonanie toxikologicko-chemickej analýzy, bolo jasným spôsobom uvedené, že žalobca mal pred

odberom vzoriek zjesť makový koláč. V dôsledku uvedeného možno preto konštatovať, že zistenie
skutkového stavu veci žalobcu odvolacím správny orgánom bolo v tomto smere nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

18. Odvolací správny orgán v tomto kontexte tiež podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil vykonané

dôkazy, keď v závere napadnutého rozhodnutia laicky, bez odborných znalostí a teda subjektívne a v
konečnom dôsledku aj nesprávne hodnotí závery odborného stanoviska E. I. F., B., ako aj odborných
článkov na túto tému a vykladá ich v neprospech žalobcu, pričom argumentuje analýzou, ktorá síce
boli vykonaná, ale nebola vykonaná spôsobom, ktorý by mohol odborným a definitívnym spôsobom
potvrdiť alebo vyvrátiť obhajobu žalobcu, že morfín v detekovanom množstve, sa do jeho tela dostal

prostredníctvom zjedenia makového koláča.

19.Vovzťahukmateriálnejstránkepriestupkužalobcazotrvalnasvojichtvrdeniach,žeodvolacísprávny
orgán sa zároveň v rámci napadnutého rozhodnutia v podstate odmietol zaoberať skúmaním naplnenia
materiálnej stránky priestupku, ktorého spáchanie sa kladie žalobcovi za vinu.

20. Žalobca zároveň navrhol priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a odložiť vykonateľnosť správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného do rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že okamžitým
účinkom napadnutého rozhodnutia v spočívajúcom v odňatí vodičského oprávnenia, došlo k výraznému

obmedzeniumobilityžalobcu,atýmjehoslobodypohybu,čomazrejmýdopadajnajehosúkromnýživot.
Správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
č. k. TN-12Sa/6/2023-41 zo dňa 22.06.2023 o zamietnutí návrhu žalobcuna priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.07.2023.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

21. Žalovaný sa písomne vyjadril k podanej správnej žalobe, pričom uviedol, že netrvá na tom,
aby súd vo veci nariadil pojednávanie. K samotnej správnej žalobe uviedol, že ako správny orgán
príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods.

2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon
o priestupkoch“) uložil podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch žalobcovi sankciu – pokutu vo
výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „zákon o cestnej premávke“), pretože žalobca dňa 06.04.2021 v čase o 06.48 od viedol motorové

vozidlo značky C. B., ev. č. D., po ceste 1/61 mimo obce Trenčín, v takom čase po požití návykovej
látky, keď sa návyková látka nachádzala v jeho organizme. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch
s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania
o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z. ODI v Trenčíne uložil žalobcovi povinnosť
uhradiť trovy konania vo výške 33, eur. Uloženú pokutu ako aj trovy konania bol žalobca povinný zaplatiť

do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia , poštovými poukážkami.

22. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu vyslovenými v podanej správnej žalobe, pričom
uviedol, že po zhodnotení zhromaždených dôkazov dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané vecne a miestne príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom. Žalovaný má

za to, že napadnuté rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutie sa opierajú o dôkazy získané
a zistené jednak počas objasňovania priestupku, ako aj počas vykonaného dokazovania počas
následného priestupkového konania. V zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh je morfin zaradený do
II. skupiny psychotropných látok. Žalovaný na základe uvedeného trval na tom, že konaním žalobcu

došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke a tým k spáchaniu priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Žalobca (vodič) viedol motorové vozidlo značky C.
B., evidenčné čísla D. po ceste 1/61 smerom na Trenčín, čo nepopiera a z výsledkov toxikologicko-
chemickej analýzy vzoriek moču a krvi vyplýva, že sa v jeho organizme nachádzala zakázaná látka-
morfín. Na základe tvrdenia žalobcu, že látka sa do jeho organizmu dostala zjedením cca. 400-500g

makového koláča, ktorý zjedol v práci počas nočnej zmeny, bol E. G. H., B., znalcom menovaným
rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor Zdravotníctvo a farmácia
odvetvie Súdne lekárstvo toxikológia, alkohológia, sérohematológia vypracovaný znalecký posudok, na
posúdenie otázky, či hodnota morfínu v krvi - v koncentrácii 0,059 µg/ml., čo predstavuje hodnotu 59 ng/
ml, mohla vzniknúť' po zjedení makového koláča o hmotnosti 400 - 500 gramov, vyrobeného obchodným

reťazcom Billa. Žalovaný na základe odpovede znalca posúdil tvrdenie žalobcu o tom, že morfin v
danej koncentrácii sa do jeho krvi dostal zjedením 400-500 gramov makového koláča za účelové v
snahe vyhnúť sa prípadnej sankcii. K námietkam žalobcu, že zo strany správneho orgánu v rámci
napadnutého rozhodnutia došlo k posúdeniu otázok, ktorých posúdenie nevyhnutne vyžaduje odborné
znalosti žalovaný uviedol, že základnou odbornou otázkou v rámci prešetrovania priestupku bolo, či je

možné, aby sa množstvo morfínu detekovaného v krvi žalobcu v hodnotách 0,059 µg/ml dostalo do jeho
organizmu požitím 400 - 500 g makového koláča zjedeného cca. 7-9 hodín pred vykonaným odberom,
žalovanýopätovneuviedol,žedanáotázkabolazodpovedanáznalcomE.G.H.,B..Žalovanýuviedol,že
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu.
Pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z predloženého spisového materiálu. Hlavnú dôkaznú silu prisúdil

najmä vypracovanému odbornému vyjadreniu, ktoré preukazuje prítomnosť' zakázanej látky - morfínu
v krvi žalobcu v koncentrácii 0,059 µg/ml v krvi a znaleckému posudku, ktorý tvrdenie menovaného o
tom, že morfin sa do jeho organizmu dostal zjedením makového koláča považuje za nepravdepodobné.
Klinická štúdia vypracovaná E. I. F., B., ktorú predložil žalobca sa zaoberá detekciou opiátov v po
jednorazovom požití maku siateho v kuchynskej úprave. E. I. F., B. v danom prípade odporučila vykonať'

vyšetrenie vzorky plynovou chromatografiou, ktorá by preukázala aj iné látky nachádzajúce iba v maku.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bola vzorka krvi skúmaná metódou plynovej
chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou. Táto preukázala prítomnosť morfínu v
krvi žalobcu, pričom znalec E. G. H., B.. vzhľadom k výsledku vyšetrenia, vylúčil možnosť, že by sahodnota morfinu v koncentrácii 0,059 µg/ml dostala do krvi žalobcu zjedením makového koláča. V
závere žalovaný dáva do pozornosti, že klinická štúdia „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití
máku setého v kuchyňské úpravě” sa zaoberala prítomnosťou opiátov v moči, pričom v prípade žalobcu

sa morfín nachádzal nielen v jeho moči, ale i v krvi. Žalobca ďalej namietal, že podľa toxikologického
vyšetrenia sa morfín nachádzal v organizme obvineného len v stopovom množstve. Žalovaný tomto
smere poukazuje na to, že toxikologicko-chemická analýza vykonaná metódou plynovej chromatografie
na vzorke moči detekuje prítomnosť morfínu v stopovom množstve, avšak v prípade analýzy krvi, kde
je preukázaná prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml sa neuvádza informácia o tom, že by sa

malo jednat' len o stopové množstvo. file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

K námietke žalobcu, že žalovaný a ani prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadali s
nenaplnením materiálnej stránky priestupku, ktorého spáchanie sa žalobcovi kladie za vinu a taktiež
k tvrdeniu, že žalovaný sa podstate odmietol zaoberať skúmaním naplnenia materiálnej stránky

priestupku, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy, vychádzajúc zo znaleckého
posudku, opísal účinky ópioidov na ľudský organizmus v rozhodnutí o priestupku. Taktiež v ňom uviedol,
že vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky býva jednou z najčastejších príčin vzniku
dopravných nehôd a ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne
viest' vozidlo, čím potenciálne nebezpečenstvo pre seba a pre iných účastníkov cestnej premávky.

Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom v rozhodnutí o odvolaní
dodal, že konaním alebo opomenutím konania žalobcu nemuselo dôjsť ku skutočnej škode na zdraví
alebo na majetku, ale postačovalo to, že tento záujem bol takýmto konaním ohrozený. Vychádzal pri
tom z pojmu priestupku, ako zavineného konania, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti.
V rozhodnutí o odvolaní ďalej uvádza, že platná právna úprava používa na vymedzenie pojmu

priestupok kombináciu materiálneho znaku a formálnych znakov, pričom materiálny znak je vyjadrený
charakteristikou, že konanie, ale aj opomenutie konania, ku ktorému je adresát zaviazaný právom,
porušuje alebo ohrozuje spoločenský záujem. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle platnej právnej
úpravy sa v organizme vodiča počas vedenia vozidla nesmie nachádzať' návyková látka v žiadnom
množstve. Zároveň v zmysle § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke zákonodarca považuje

jazdu pod vplyvom návykovej látky za závažné porušenie právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. Priestupkom file_4.jpg

file_5.wmf

tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje žiaden
bezprostredný negatívny následok a stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený, či ohrozený iba
file_6.jpg

file_7.wmf

nepatrnej miere tak, ako tomu bolo aj uvedenom konkrétnom prípade. V uvedenom prípade podľa
názoru žalovaného spoločenská nebezpečnosť konania obvineného nebola znížená na takú mieru,
že by nebola naplnená materiálna stránka priestupku. Na základe uvedeného má za to, že samotné
vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky vykazovalo takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, ktorá

odôvodňujeprijať záveronaplnenívšetkýchznakovskutkovejpodstatypriestupkuakozformálnejtakiz
materiálnejstránky.Knámietkamuvádzanýmžalobcomvpodanejžalobe,poukazujúcnajmänavybranú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
žalovaný uviedol, že žalobca si vybral pre neho najvyhovujúcejšie časti a zároveň, že tieto vychádzajúz iného skutkového základu ako žalovaným posudzovaný skutok. Na jednej strane žalovaný chápe
pohnútku účastníka konania, ktorou sa akokoľvek snaží spochybniť vypracovaný znalecký posudok a
následne samotné rozhodnutie o priestupku, na druhej strane však uviedol, že účastníkom konania

uvedené závery súdov sa vzťahujú na konkrétny prípady, ktoré s prejednávanou vecou v merite
veci spolu žiadnym spôsobom nesúvisia a iná spoločná črta neexistuje (napr. aspoň štádium konania,
resp. podobnosť skutku a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že
si nemožno vyberať len niektoré všeobecné časti z odôvodnení rozsudkov a tieto závery aplikovať na
každú prejednávanú vec, tak ako to vykonal žalobca.

23. Správny súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 17.08.2023, avšak žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na vyjadrenie
žiadnym spôsobom nereagoval.

24. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon
súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
TrenčíneaKrajskéhosúduvŽilinenaSprávnysúdvBanskejBystrici.Vzhľadomnauvedenúlegislatívnu

zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 12Sa/6/2023 sa
vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou TN-12Sa/6/2023.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie
vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 27.05.2024.
Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho
súdu od 14.05.2024 do 29.05.2024.

26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,

ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. (2)
Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a)primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na
záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom,
ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto
nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

31. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

32. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o priestupkoch, (1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných

dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím
konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na
svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. (2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel
svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým

uzrozumený. (3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom
na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

33. Podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie

vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu
(zákon č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialkoholických záchytných izieb) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme.

34. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch, podkladom pre začatie konania o priestupku je správa

o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu, obce, organizácie alebo občana
o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným
v trestnom konaní.

35. Podľa prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch je v Zozname omamných látok a psychotropných látok do II. skupiny zaradený Morfín,
chemicky N-metyl-4,5-epoxy-7,8-didehydromorfinán-3,6-diol.

36. Podľa § 5 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o
zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (1) Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej

polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a
zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán") a zamestnanci Dopravného úradu,
ktorí vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené
v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. (2) Policajný orgán je
oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1, a to

vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím
alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie
podľa odseku 1 aj osoby uvedené v § 2 ods. 2, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu
v § 2 ods. (3) Vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných omamných prostriedkov u zamestnancov
uvedených v § 4 ods. 2 ustanovuje osobitný predpis. (4) Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne
podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti
určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. (5) Vyšetrenie na prítomnosť omamných látok
alebo psychotropných látok sa vykonáva a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným

lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu alebo b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej
vzorky biologického materiálu. (6) Z lekárskej správy o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí byť
jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo psychotropnálátka. Ak sa vykonáva vyšetrenie na alkohol, v lekárskej správe sa uvedie aj jeho množstvo. V
prípade vyšetrenia na omamné látky alebo psychotropné látky sa za rozhodujúci výsledok považuje len
výsledok laboratórneho vyšetrenia odobratej krvi alebo iného biologického materiálu, realizovaného v

zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. (7) Lekárske vyšetrenie spojené s odberom
a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu sa okrem prípadu uvedeného v
odseku 4 vykoná vždy, a to i bez predchádzajúcej dychovej skúšky prístrojom na zistenie alkoholu alebo
bez predchádzajúceho orientačného psychomotorického vyšetrenia alebo orientačného vyšetrenia
testovacím prístrojom na zistenie omamných látok a psychotropných látok, ak a) vyšetrovaná osoba nie

je pri vedomí, b) o tom rozhodne policajný orgán a vyzve kontrolovanú osobu na vyšetrenie na zistenie
alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) o to požiada osoba, ktorá sa vyšetreniu na
zistenie alkoholu alebo omamných látok a psychotropných látok má podrobiť. (8) Lekárske vyšetrenie
podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie
uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom. (9) V prípade
pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie

požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením.

37. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase
po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu
nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a

vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným
motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo
alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu
pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej
osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

38. Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o
cyklistu podľa § 4 ods. 2 písm. d).

39.Podľa§59ods.1a2Správnyporiadok(1)Odvolacíorgánpreskúmanapadnutérozhodnutievcelom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správny poriadok, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods.

1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie z priestupku zo znenia
právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutku – 06.04.2021), rešpektujúc nastúpené účinky
koncentrácie rozsahu a dôvodu žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, konštatujúc, že neboli zistené

skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe právnej
úpravy § 195 písm. a) až e) SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa
§ 190 SSP z nasledujúcich dôvodov:

42. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi

predpismi.

43. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma ajprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho

orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

44. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že priestupkové konanie začalo z podnetu
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne, a to na základe Správy o výsledku objasňovania
priestupku zo dňa 06.04.2021, z ktorej vyplynulo, že žalobca dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine
viedol osobné motorové vozidlo značky C. B., evidenčné číslo D. po ceste I/61 v smere jazdy na obec
Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku 150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín

na pravej strane na odstavnej ploche predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou
Policajného zboru, pričom počas kontroly bol zákonne poučený a vyzvaný aby sa podrobil dychovej
skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom, avšak po vystúpení
z vozidla javil známky požitia omamných a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky, preto
bol žalobca vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi

a iného biologického materiálu, s čím súhlasil, pričom v následne odobratých vzorkách vo Fakultnej
nemocnici Trenčín mu bolo vyšetrením toxikologicky významných látok zistený pozitívny nález opiátov.
Žalobcovi nebola zakázaná ďalšia jazda a nebol zadržaný vodičský preukaz. Uvedeným konaním porušil
§ 4 ods. 2 psím. d) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. f) zákona o priestupkoch. Žalobca bol poučený o svojich právach a k priestupku sa vyjadril tak,

že v noci o 2.00 hodine v práci zjedol makový koláč, neužíva drogy, ale aj napriek tomu rešpektuje prácu
polície. Zároveň žalobca uviedol, že súhlasí s obsahom Správy o výsledku objasňovania priestupku.
Žalobca bol pred vykonaním odberov biologického materiálu osobitne poučený pre účel vyšetrenia na
prítomnosť omamných alebo psychotropných látok. Z Protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na
návykovú látku v krvi a v moči vyplynulo, že žalobca nejavil príznaky požitia návykovej látky. Z lekárskej

správy Pracoviska klinickej biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie
Fakultnej nemocnice Trenčín vyplýva, že z výsledku orientačnej toxikologickej analýzy bol u žalobcu
zistený pozitívny nález opiátov, pričom žalobca v čase 9.30 hodine opakovane uviedol, že nemal
žiadne psychoaktívne látky, neužil žiadne lieky a približne pred 7-9 hodinami počas nočnej služby
jedol makový koláč. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dokazovanie obsahom vyšetrovacieho

spisu ORPZ-TN-OPP3-471/TN-2021-P a vykonal došetrenie odborným vyjadrením Súdnolekárskeho
a patologicko-anatomického pracoviska Martin, pričom z Výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č.
218/2021 zo dňa 22.09.2021 vyplynulo, že „imunochromatografické testy zamerané na prítomnosť
konkrétnych látok v natívnom moči boli pozitívne na obsah ópioidov, skríning liečiv pôsobiacich tlmivo
alebo stimulačne na centrálny nervový systém vykonaný metódou GC-MS v spracovanej vzorke moču

bol negatívny, z ostatných látok bol pozitívny nikotín a kofeín, vyšetrenie spracovanej vzorky moču
zamerané na dôkaz omamných a psychotropných látok zo skupiny budivých amínov, ópioidov (morfín,
etylmorfín,6-monoacetylmorfín,oxykodón)akokaínuvykonanémetódouGC-MSpreukázaloprítomnosť
morfínu v stopovom množstve a z analýzy krvi zameranej na stanovenie látok zo skupiny ópioidov
preukázalo prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml“. Po zrušení pôvodného prvostupňového

rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy vykonal došetrenie Znaleckým posudkom č. 42/2022
vo veci posúdenia ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami (morfium) u žalobcu, z ktorého okrem iného
vyplynulo, že „koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad
koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu (20 – 40 ng/ml)
pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť...v danom prípade nie je pravdepodobné, že

by zjedením 400 – 500g makového koláča dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou
účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie“. Následne po takto vykonanom
dokazovaní prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru o spáchaní priestupku žalobcom,
preto prvostupňovým rozhodnutím uznal žalobcu vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil

ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke tým, že dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine
viedol osobné motorové vozidlo značky C. B., evidenčné číslo D. po ceste I/61 v smere jazdy na obec
Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku 150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín
na pravej strane na odstavnej ploche predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkouPolicajného zboru, pričom počas kontroly bol zákonne poučený a vyzvaný aby sa podrobil dychovej
skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom a následne ho vyzvali,
aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi a iného biologického

materiálu, s čím súhlasil a podrobil sa, pričom v následne odobratých vzorkách vo Fakultnej nemocnici
Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky E. E. F., mu bolo vyšetrením toxikologicky významných
látok zistený pozitívny nález opiátov, teda viedol vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa
návykoválátkaeštenachádzalavjehoorganizme.Zaspáchanýskutoksprávnyorgánuložilobvinenému
(žalobcovi) podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti

viesťmotorovévozidlánadobu24mesiacov,ododňanadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia.Zároveň
bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- eur. Druhostupňový orgán sa
vyrovnalsnámietkamiuplatnenýmivodvolaníaprvostupňovérozhodnutiepotvrdilzdôvodovuvedených
v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku.

45. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti. Za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť
ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými
vadami, že v ňom úplne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností,
alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, ak chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia

však nespôsobuje to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach,
a to buď že je rozhodnutie založené na nezisťovaných skutočnostiach, alebo na dôkazoch získaných v
rozpore so zákonom. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ale netrpí. Skutkové závery žalovaného
vyplývajú z dôkazov, ktoré boli v správnom konaní vykonané a ktoré sú v odôvodnení rozhodnutia jasne
označené. Na konanie o priestupkoch sa v zmysle § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje § 34 Správneho

poriadku,podľaktoréhonadokazovaniemožnopoužiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťaobjasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Nepochybne sú nimi aj dôkazy získané
orgánmi činnými v trestom konaní vo veci, ktorú v zmysle zákona postúpili správnemu orgánu na
priestupkové konanie. Žalobca ani v odvolaní a ani v žalobe netvrdí, že pri zabezpečovaní dôkazov bol
porušený zákon. Dôkaz o prítomnosti návykových látok v tele žalobcu spochybňuje z iných dôvodov.

Preto správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú s tým, že dôkazy boli získané na základe
postupu súladného so zákonom. Skutkové závery, ku ktorým dospel žalovaný vyplývajú z hodnotenia
zákonným spôsobom získaných dôkazov, pričom toto hodnotenie je v súlade s logickým uvažovaním.

46. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správny súd túto vyhodnotil

taktiežzanedôvodnú,nakoľkozobsahuadministratívnehospisuvyplývadostatokdôkazovopriestupku,
za spáchanie ktorého bol žalobca uznaný vinným, konkrétne išlo o: Úradný záznam hliadky OOPZ
Trenčín zo dňa 06.04.2021, Správa o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021-
P, č. DU: 631/TN-2021 zo dňa 06.04.2021, Zápis o dychovej skúške zo dňa 06.04.2021, Poučenie
osoby pre účel vyšetrenia na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok zo dňa 06.04.2021,

Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči zo dňa 06.04.2021, Výsledok
orientačnej toxikologickej analýzy zo dňa 06.04.2021, Žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie zo
dňa 06.04.2021, Výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021, Záznamu
o podaní vysvetlenia zo dňa 13.08.2021 držiteľom vozidla E. L., Evidenčná karta vozidla C. B. ev.
č.: D. zo dňa 08.04.2021, Evidenčná karta vodiča (žalobcu) zo dňa 28.09.2021, Výpis z ústrednej

evidencie priestupkov MV SR zo dňa 28.09.2021, Zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku č.
ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021 za osobnej účasti žalobcu, pôvodného rozhodnutia,
Odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu zo dňa 17.12.2021, Stanovisko prvostupňového orgánu
verejnejsprávykodvolaniu,zrušujúcerozhodnutiežalovanéhozodňa10.03.2022,Predvolanianaústne
pojednávanie zo dňa 28.03.2022, Zápisnica z ústneho pojednávania č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P

zo dňa 25.04.2022 za osobnej účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, Rozhodnutie o ustanovení
znalca č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 26.04.2022, Znalecký posudok č. 42/2022 zo dňa
09.08.2022 vypracovaný znalcom E. G. H., B., Zápisnica z pokračovania ústneho pojednávania zo dňa
25.04.2022 (ústne pojednávanie pokračovalo dňa 23.09.2022), prvostupňové rozhodnutie, Odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31.10.2022, Emailová komunikácia medzi E. I. F. a právnym

zástupcom žalobcu, odborný článok s názvom „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku
setého v kuchyňské úpravě“, novinový článok názvom „Pozor! Otestovali sme nevinnú dobrotu. Z koláča
pozitívninaheroín!“aStanoviskoprvostupňovéhosprávnehoorgánukpodanémuodvolaniu.Nazáklade
uvedeného mal správny súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správyprvého stupňa si zadovážili dostatok skutkových podkladov, náležite zistili vo veci skutkový stav, konali
v súčinnosti so žalobcom a odôvodnenie svojich rozhodnutí založili na dôkazoch nachádzajúcich sa v
administratívnom spise, preto námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny súd

vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní napokon ani nebolo sporné, že žalobca viedol motorové vozidlo
v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme.
Sporným zostalo iba to, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu žalobcu požitím potraviny
(požitím 400-500g makového koláča).

47. Pokiaľ ide o odborné stanovisko E. I. F., B. a predloženej klinickej štúdie, správny súd sa
stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý sa týmito podkladmi dostatočným spôsobom vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď konštatoval, že „E. I. F., B. nemala podrobnú znalosť
o prejedávanom prípade a elektronická komunikácia medzi ňou a právnym zástupcom obvineného
v žiadnom prípade nemôže nahrádzať vypracovaný znalecký posudok. Z predmetnej elektronickej
komunikácie navyše vyplýva, že E. I. F., B. odporúča verifikovať pravosť výsledkov metódou plynovej

chromatografie, ktorá však v danom prípade bola vykonaná. Predmetná štúdia (pozn. ,,Detekce opiátu
v moči po jenorazovém požití maku setého v kuchyňské úrpave“) sa zaoberala pozitívnym nálezom
opiátov v moči po zjedení makového koláča. V tejto štúdii bola použitá imunochemická metóda, ktorá
detekuje pozitivitu len na opiáty. Výsledok by mal byť ešte overený jednou zo špecifických metód ako
napr. metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS), ktorá určí

konkrétnu zakázanú látku (napr. morfín) a urči jej hodnotu nielen v moči ale ako to bolo i v prejedávanom
prípade v krvi vyšetrovanej osoby. Sama štúdia v závere poukazuje na povinnosť podrobiť testované
osoby niektorej zo špecifických metód aby bola potvrdená alebo vyvrátená pozitivita testovaných osôb.“

48. Správny súd zároveň dodáva, že námietku žalobcu, ktorou spochybnil zistenie skutkového stavu

oneskoreným vykonaním toxikologicko-chemickej analýzy (24 dní po odbere vzoriek žalobcu) napriek
tomu, že na žiadosti o vykonanie toxikologicko-chemickej analýzy bolo uvedené, že žalobca mal pred
odberom vzoriek zjesť makový koláč, vyhodnotil správny súd ako účelovú, nakoľko na Žiadanke pre
akútne toxikologické vyšetrenie sa nenachádza informácia o zjedení makového koláča žalobcom pred
odobratím vzoriek. Zároveň skutočnosť, že látka thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu,

rádovo v hodinách, je vysoko odbornou otázkou, o ktorej nemal v tom čase znalosť správny orgán
ani žalobca a zo žiadosti o vypracovanie odborného vyjadrenia vyplýva, že táto bola vyhotovená
bez zbytočného odkladu, dňa 07.04.2021. Zároveň treba uviesť, že prítomnosť morfínu v koncentrácii
0,059 µg/ml bola zistená toxikologicko-chemickou analýzou v krvi žalobcu a plynová chromatografia
v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou bola vykonaná zo vzorky moču, teda odhliadnuc od

výsledkov zo vzorky moču, bol skutkový stav zistený správnym orgánom o prítomnosti zakázanej látky
v organizme žalobcu správny.

49. Čo sa týka námietky žalobcu, podľa ktorej si žalovaný na základe vlastných úvah posudzoval
odborné otázky, na ktorých objektívne a nezávislé posúdenie je nevyhnutné disponovať odbornými

znalosťami, táto je podľa názoru správneho súdu nedôvodná, nakoľko z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že skutkové zistenia o prítomnosti návykovej látky (morfínu) v organizme žalobcu v čase
vedenia motorového vozidla vyplynuli z orientačnej toxikologickej analýzy vykonanej Pracoviskom
klinickej biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice
Trenčín dňa 06.04.2021, teda v deň spáchania priestupku, ako aj z Toxikologicko-chemickej analýzy

vypracovanej Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin č. 218/2021 zo dňa
22.09.2021, ktorá potvrdila prítomnosť ópioidov (morfín) v moči žalobcu v stopovom množstve
a v krvi žalobcu v koncentrácii 0,059 µg/ml. Tieto odborné závery správne orgány potom prevzali do
odôvodnenia svojich rozhodnutí, nakoľko nemali pochybnosti o ich vierohodnosti. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že je nepresná konštatácia žalobcu uvedená v správnej žalobe, že výsledky

Toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 konštatujú, že v organizme žalobcu bol
morfín detekovaný len v stopovom množstve, a to v hodnote 0,059 µg/ml, nakoľko predmetná analýza
rozlišuje medzi zistením prítomnosti morfínu v moči - v stopovom množstve a zistením prítomnosti
morfínu v krvi - v hodnote 0,059 µg/ml. Inými slovami koncentrácia morfínu 0,059 µg/ml zistená v krvi
žalobcu nepredstavuje len stopové množstvo tejto látky. Pokiaľ správne orgány ako dôkaz vykonali

dokazovanie odborným vyjadrením z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: toxikológia, ktoré
vypracoval toxikológ E. E. G. (Toxikologicko-chemická analýza č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021) a ktorý
zistil určité hodnoty morfínu v krvi a v moči žalobcu a vykonali aj znalecké dokazovanie znalcom E.
G. H., B. z odvetvia zdravotnítvo, súdne lekárstvo, súdnolekárska toxikológia, alkohológia a sérológia(Znalecký posudok č. 42/2022), ktorý obsahoval závery o tom, že nie je pravdepodobné, že by zjedením
400–500 g makového koláča by žalobca dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou
koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie, dostatočne tým podľa názoru správneho

súdu preukázali, že žalobca bol dňa 06.04.2021 o 6.48 hod. pri vedení motorového vozidla ešte pod
vplyvom návykovej látky. Zároveň je treba prisvedčiť žalovanému, že na rozdiel od českej právnej úpravy
právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje hraničné hodnoty návykových látok (tzv. cut off), kedy
je vodič považovaný za jednoznačne ovplyvneného návykovou látkou alebo psychoaktívnou látkou. V
Slovenskej republike platí tzv. nulová tolerancia v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom

návykových látok.

50. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy neskúmali materiálny
znak priestupku, ktorým sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré
porušuje alebo ohrozuje verejný záujem. Spoločenská škodlivosť vyjadruje stupeň nebezpečnosti
pre spoločnosť, pričom v prípade priestupkov ide o nepatrný, resp. minimálny stupeň nebezpečnosti

pre spoločnosť, resp. jej ohrozenie (na rozdiel od súdnych deliktov – trestných činov). S odkazom
na skutočnosť, že „spoločenská škodlivosť“ je neurčitý pojem, skpmanie naplnenia materiálneho
znaku priestupku v konkrétnej veci je úlohou správneho orgánu, prípadne následne správneho súdu.
S naplnením materiálneho znaku (v každom konkrétnom prípade priestupku) sú správne orgány povinné
riadne sa vysporiadať a v rámci odôvodnenia rozhodnutia o priestupku jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností preukázať, že konkrétnym protiprávnym konaním alebo opomenutím priestupcu boli
naplnené nielen formálne znaky priestupku, ale aj materiálny znak pristupku. Správny súd sa stotožnil
s názorom žalovaného, podľa ktorého vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky býva
jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd a ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne
znižuje jeho schopnosť bezpečne viest' vozidlo, čím potenciálne nebezpečenstvo pre seba a pre iných

účastníkovcestnejpremávky.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiatiežvyplýva,žežalovanýskúmal
aj splnenie materiálnej stránky priestupku, keď konštatoval, že „konaním žalobcu nemuselo dôjsť ku
skutočnej škode na zdraví alebo na majetku, ale postačovalo to, že spoločenský záujem bol konaním
žalobcu ohrozený. Priestupkom v tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa
súčasne nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok, ale stačí, aby bol záujem spoločnosti

porušený, či ohrozený iba v nepatrnej miere tak, ako tomu bolo aj uvedenom konkrétnom prípade. V
uvedenom prípade podľa názoru žalovaného spoločenská nebezpečnosť konania obvineného nebola
znížená na takú mieru, že by nebola naplnená materiálna stránka priestupku. Na základe uvedeného
má za to, že samotné vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky vykazovalo takú mieru spoločenskej
nebezpečnosti, ktorá odôvodňuje prijať záver o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku

ako z formálnej tak i z materiálnej stránky.“ Správny súd zároveň dodáva, že skutočnosť, či detekované
množstvomorfínu,prítomnévorganizmežalobcuvčasevedeniamotorovéhovozidlamaloalebonemalo
vplyv na jeho riadne vedenie, nie je z hľadiska posúdenia zodpovednosti za spáchaný priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch relevantná, nakoľko táto skutočnosť netvorí objektívnu
stránku skutkovej podstaty tohto priestupku, ako je tomu napríklad v prípade priestupku podľa § 22 ods.

1 písm. d) zákona o priestupkoch, alebo v prípade skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, pri ktorých je znakom objektívnej stránky stav
vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Na základe uvedeného má správny súd za to, že žalovaný
sa v dostatočnej miere vysporiadal aj s otázkou splnenia materiálnej stránky priestupku, teda námietka
žalobcu o neskúmaní materiálnej stránky priestupku je nedôvodná.

51. K námietke žalobcu, že žalobca vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery (najvyššie
dosiahnuté vzdelanie) nemohol vedieť, že potraviny (makový koláč), ktoré konzumoval pred vedením
motorového vozidla môžu obsahovať ópiové alkaloidy vrátane morfínu, nakoľko ide o vysoko odbornú
informáciu, vo vzťahu k namietanému nedostatku znaku skutkovej podstaty priestupku – zavinenia, ktoré

predstavuje vnútorný psychický vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu a k jeho následku,
a ktoré všeobecne môže byť úmyselné (priamy alebo nepriamy úmysel) a neúmyselné (vedomá alebo
nevedomá nedbanlivosť), správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade zodpovednosti za
priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti. V prípade
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky postačuje aj nevedomá nedbanlivosť, teda

stav,keďpáchateľpriestupkunevedel,žeporušeniealeboohrozeniezáujmuspoločnostimôžespôsobiť,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Žalobca je svojprávnou
osobou, ktorá všeobecne má možnosť a schopnosť kontrolovať látky, ktoré požíva a ktorú preto ani
prípadná nevedomosť o zložení potraviny zodpovednosti za spáchaný priestupok nezbavuje. Pokiaľ ideo osobné pomery žalobcu, z jeho výpovede zo dňa 25.11.2021 vyplynulo, že bol pravidelným užívateľom
tohto druhu potraviny, preto je možné dôvodne predpokladať, že mohol mať vedomosť o vplyve látok
obsiahnutých v maku na ľudský organizmus. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že

prítomnosť návykovej látky v organizme žalobcu bola spôsobená zjedením makového koláča, avšak
aj v prípade, ak by tomu tak bolo, táto skutočnosť sama o sebe nezbavuje žalobcu zodpovednosti za
spáchaný priestupok. Nakoľko znakom skutkovej podstaty daného priestupku nie je drogová závislosť
páchateľa priestupku, za nerelevantné v súvislosti s posudzovaním zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia považoval správny súd aj tvrdenie žalobcu, že nie je drogovo závislou osobou.

52. Podľa správneho súdu niet preto sporu o tom, že žalobca viedol ako vodič motorové vozidlo v takom
čase po požití návykovej látky, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu
návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme, pričom svojím konaním sa dopustil priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Správny
súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) SSP, ktorý by

odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenia skutkového stavu bolo dostatočné na riadne
posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s obsahom administratívneho
spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Sankcia vo forme pokuty a zákazu činnosti bola
primeraná závažnosti priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,

za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútku a na osobu páchateľa. Správny súd nezistil
porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie o priestupku bolo začaté,
vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo
zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny súd
nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie uloženej

za priestupok, ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil a ktorého neodvratným právnym následkom
bola práve sankcia uložená formou pokuty vo výške 800,- eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
po dobu 24 mesiacov. Správny súd má za to, že správne orgány posúdili rovnako poľahčujúce, ako
aj priťažujúce okolnosti, pričom svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnili a pri
ukladaní druhu a výšky sankcie nevybočili z rozsahu správnej úvahy, pričom uložené sankcie plnia tak

funkciu represívnu, ako aj preventívnu.

53. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v podanej správnej
žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe

neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia a preto
správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa
§ 190 SSP zamietol.

54. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

55. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,
správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom

do 30. júna 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.