Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/123/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200517
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200517.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

JUDr. Iny Šingliarovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: marand plus, s.r.o., so sídlom
Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617 292, právne zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so
sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky,Lazovná5952/63,97401BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovaného
č. 100438672/2021 zo dňa 15.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.DaňovýúradNitra,pobočkaKomárno(ďalej„správcadane“)vykonalnazákladežiadostiKriminálneho
úradu finančnej správy (ďalej „KÚFS“) u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty, okrem
iného aj za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2017. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol

č. 101345628/2020 zo dňa 21.08.2020.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 14.10.2020 rozhodnutie č.
101578071/2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2017 v sume 4.400,00 eur. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí

konštatoval, že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov si žalobca neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie dane z dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, lebo
nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2017, čím
porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“).

3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia spochybnil dodávateľské faktúry vystavené

pre žalobcu spoločnosťou Salanci – LMS s.r.o., so sídlom Golianovo 504, 951 08, IČO: 47 043 326 (ďalej
„spoločnosť Salanci – LMS s.r.o.“). Žalobcom predložené faktúry boli vystavené v účtovnom programe
spoločnosti MRP-Company, spol. s. r.o. s číslom licencie YPFM100066, resp. YPFEM1700086, ktorý
bol používaný na základe požiadavky a so súhlasom konateľa spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., avšakpredmetné faktúry neboli vystavené pre žalobcu ako odberateľa. Licencie k účtovnému programu
MRP-Company, spol. s. r.o. boli vydané A. B. C., resp. spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o. so
sídlom Gergelova 423/11, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 45 305 480, ktorej jediným konateľom bol

Ing. Ján Runák. Účtovanie a evidovanie vystavených faktúr spoločnosťou Salanci – LMS s.r.o. nebolo
možné preveriť z dôvodu, že účtovníctvo viedol A. B. C., ktorý odmietol účtovníctvo vydať konateľovi
spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. Na prvý pohľad bol vzhľad faktúr predložený spoločnosťou Salanci
– LMS s.r.o. rovnaký ako vzhľad faktúr, ktorými disponoval žalobca, pretože ich vystavil A. B. C..
Podstatné odlišnosti boli v poradovom čísle faktúry, v množstve, druhu a rozsahu dodanej služby. Čísla

bankových účtov uvedených na faktúrach nepatria spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. Faktúry obsahovali
všeobecné pomenovanie predmetu a nespĺňali požiadavky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH.
Z vyjadrenia konateľa bolo zistené, že predmetom činnosti spoločnosti bola výlučne kovovýroba, výroba
kontajnerov za účelom ich predaja, t. j. predmet faktúr, ktorý bol uvedený na faktúrach (preprava +
vykládka stavebného materiálu) predložených žalobcom spoločnosť Salanci – LMS s.r.o. nevykonávala
a nefakturovala. Správca dane ďalej zistil, že z účtu žalobcu boli prevedené sumy ako úhrada za

jednotlivé faktúry pre dodávateľa Salanci – LMS s.r.o. na bankové účty, ktoré nevlastnila spoločnosť
Salanci – LMS s.r.o. a ktorými disponoval A. B. C. a D. E. F.. Vzhľadom na skutočnosti zistené správcom
dane nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľom spoločnosťou Salanci LMS s.r.o. žalobcovi.

4. Správca dane taktiež spochybnil faktúry od spoločnosti Adept School s.r.o. so sídlom Dlhá 8,

949 01 Nitra, IČO: 36 832 192 (ďalej „spoločnosť Adept School s.r.o.“). Správca dane, v záujme čo
najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, skúmal zákonné podmienky dodania služieb a preveroval
splnenie podmienok na uplatňovanie odpočtu dane aj zisteniami u spoločnosti Adept School s.r.o.
Správca dane zistil, že spoločnosť Adept School s.r.o. používala iný číselný rad na označovanie
vystavených faktúr, medzi vystavenými faktúrami za kontrolované obdobie sa nenachádzali faktúry

vystavené pre žalobcu. Spoločnosť ADEPT School s.r.o. vykonávala výučbu anglického jazyka, nemala
zamestnancov a činnosť vykonávala v prenajatých priestoroch. Vyhotovené dodávateľské faktúry
na obchodné meno Adept School s.r.o. neodrážali skutkový stav, celkový vzhľad faktúr predložený
žalobcom bol iný ako vzhľad faktúr vystavených spoločnosťou Adept School, s.r.o. Správca dane ďalej
zistil, že prevedené sumy z účtu žalobcu označené v účtovníctve variabilnými symbolmi a účtované

ako úhrada za faktúry spoločnosti Adept School s.r.o. boli pripísané na účty, ktorými disponoval A.
B. C.. Žalobca v prípade faktúr od spoločnosti Adept School s.r.o. nepredložil dostatočné dôkazy, že
odpočítanie dane z prijatých faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi
žalobcu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb spôsobom a v rozsahu uvedenom na faktúrach. Po
logických úvahách a vykonanom dokazovaní správca dane dospel k záveru, že dodanie zdaniteľných

plnení dodávateľom Adept School s.r.o. žalobcovi nebolo preukázané, nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle §
40 zákona o DPH.

5. Správca dane taktiež spochybnil faktúry od spoločnosti Componet APE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom

Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 – pôvodné obchodné
meno od 22.05.2010 do 23.01.2020 AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (ďalej „spoločnosť AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o.“). Správca dane zistil, že predložené faktúry boli vytvorené v inom účtovnom programe,
ako vystavovala faktúry táto spoločnosť, faktúry sa nezhodovali vizuálne so žalobcom predloženými
faktúrami. Podľa vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. žalobcu poznajú

iba ako dodávateľa stavebného materiálu, ktorý im dodával tovar na výstavbu autoservisu v Lužiankach.
Správa dane ďalej zistil, že prevedené sumy z účtu žalobcu označené v účtovníctve variabilnými
symbolmi a účtované ako úhrada za faktúry spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o boli pripísané
na bankové účty, ktorými disponoval A. B. C.. Evidovanie a účtovanie vystavených faktúr spoločnosťou
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že v zmysle čestného vyhlásenia

A. B. C., ako osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva v kontrolovanom zdaňovacom období, bolo
účtovníctvo zničené vytopením.

6. K návrhu žalobcu na vykonanie miestneho zisťovania podľa § 37 Daňového poriadku správca dane
v prvostupňovomrozhodnutí skonštatoval, že žalobca neuviedol čo malo byť dôvodom jeho návrhu a aké

ďalšie informácie by bolo možné miestnym zisťovaním získať a aký vplyv by to malo mať na doterajšie
zistenia. Vzhľadom na uvedené správca dane nepovažoval miestne zisťovanie za nevyhnutý dôkaz na
zistenie skutkového stavu.7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.11.2020 odvolanie, v ktorom vyslovil
nesúhlas s postupom správcu dane, s vyhodnotením skutkového stavu a zistenými dôkazmi. Zistenia
uvádzané správcom dane nepovažoval žalobca za správne, podľa jeho tvrdení si dôkaznú povinnosť

splnil v plnom rozsahu predložením dokladov. Prvostupňové rozhodnutie bolo neprehľadné a zmätočné,
odôvodnenie a výroková časť rozhodnutia neboli v súlade, pretože správca dane v nich poukázal aj na
kontrolné zistenia z iných zdaňovacích období.

8. Žalovaný rozhodnutím č. 100438672/2021 zo dňa 15.03.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“)

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul skutkové zistenia správcu dane. Faktúry predložené
žalobcom, na ktorých boli ako dodávatelia služieb uvedené spoločnosti Salanci – LMS s.r.o, Adept
School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nenesú znaky zhody s tými, ktoré predložili tieto
dodávateľské spoločnosti. Rozdiely sú nielen vizuálne, ale aj v oblasti obsahovej. Dodávateľské

spoločnosti nevykazovali vo svojom účtovníctve žiadne neuhradené pohľadávky voči žalobcovi.
Bankové spojenie uvedené na faktúrach nepatrilo dodávateľským spoločnostiam. Miestne zisťovanie
v priestoroch sídla žalobcu, kde sa mali fakturované služby poskytovať, by neprinieslo do procesu
dokazovania nové dôkazy, ktoré by vyvrátili oprávnené pochybnosti správcu dane o realizácii
obchodných transakcií, poskytnuté služby nemali archívny charakter a nezanechali hmotnú stopu.

Spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nepotvrdila obchodnú spoluprácu so žalobcom, nikdy ho
neevidovala vo svojej databáze ako odberateľa poskytnutých služieb, z čoho vyplýva, že fakturované
služby nemohli byť poskytnuté spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Námietku žalobcu, že
správca dane nevypočul svedka A. C., ktorý mohol v procese dokazovania predložiť dôkazy, ktorými
správca dane nedisponoval, žalovaný uviedol, že A. C. nebol splnomocneným zástupcom žiadnej

dodávateľskej spoločnosti. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyhovel jeho žiadosti o odpustenie
zmeškanej lehoty k poskytnutiu vyjadrenia ku kontrolným zisteniam z dôvodu karantény a vyhláseného
núdzového stavbu, žalovaný poukázal na možnosť požiadať o prerušenie konania podľa § 8 ods.
1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatrenia vo finančnej oblasti v súvislosti so
šírenímnebezpečnejnákazlivejľudskejchorobyCOVID19,čovšakžalobcanevyužil.Žalobcavodvolaní

nepredložil ďalšie dôkazy, ktorý by zakladali dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane
v celom rozsahu, žalovaný nemal za to, že vrátením veci na ďalšie by boli ďalším dokazovaním zistené
také skutočnosti, ktorý by mohli mať vplyv na zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia.

II.

Žaloba

10. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 20.05.2021, domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia okrem iných rozhodnutí (za iné zdaňovacie obdobia rokov 2016
-2019) aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca zároveň navrhol, aby vec bola vrátená žalovanému na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia videl v tom, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v
nich oporu, ako aj v tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

11. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré
navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa
žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a

jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval
požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval.

12. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf/1/2011 týkajúci sa vyčerpania vlastného dôkazného bremena, ak subjekt

disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Podľa žalobcu
nie je možné hodnotiť nepredloženie dôkazov, ktorými daňový subjekt nedisponuje, ako neuneseniedôkaznéhobremena.Malzato,žesprávcadanesananehosnažilpreniesťdôkaznébremenovrozsahu,
ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.

13. Ďalej namietal, že v prípade zistení týkajúcich sa spoločnosti Adept School s.r.o. správca dane
nevykonal výsluch A. C., ktorý viedol účtovníctvo tejto obchodnej spoločnosti v období rokov 2016-2017,
ale vykonal výsluch účtovníčky pani G. bez upovedomenia žalobcu, čím mu bolo odopreté právo
zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 6Sžf/28/2011, v zmysle ktorého ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým

okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ide o výsluch svedka. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť
týmto svedkom otázky.

14. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu
voľného hodnotenia dôkazov (odkazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára

2015) a závery správcu dane tak vykazujú pri hodnotení dôkazov známky ľubovôle. Správca dane
porušil aj daňové zásady tým, že nevyužil inštitút vypočutia svedkov, nepreveril údaje uvedené v
kontrolných výkazoch z vlastného informačného systému, nesprávne argumentoval, keď uviedol, že
pre nárok na odpočet DPH u daňového subjektu je nutné, aby dodávateľ daň priznal, nereagoval
na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval daňový subjekt

požadovaním nepredložiteľných dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a ďalšími
účastníkmi konania, pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a vyhodnotil stav veci povrchne bez overenia svojich zistení.

15. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu

vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil opätovne, že správca dane je oprávnený
požadovať od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia,
ktorý je bežne dostupný u väčšiny podnikateľských subjektov, že dôkazné bremeno nie je absolútne
a rozsah požadovaných dôkazov musí vychádzať z bežného chodu obchodnej činnosti podnikateľského
subjektu. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a tovarov prostredníctvom objednávok,

došlých faktúr, dodacích listov, fotodokumentácie, ako aj ďalšími listinnými dokladmi, bol v rámci
výkonu daňovej kontroly aktívny (a to ohľadom servisných činností, reklamných služieb, prepravných
služieb, upratovacích, administratívnych a ekonomických služieb), navrhoval aj ďalšie dôkazy, preto
nie je možné od neho spravodlivo vyžadovať ďalšie dokumenty. Vo väčšine prípadov správca dane
konštatoval, že predložené doklady nepovažuje za relevantné, pričom ale nevysvetlil, aké ďalšie

doklady by relevantné boli. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 5Afs/131/2004 z 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne
a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i takých, ohľadne ktorých
táto povinnosť postihuje úplne iný subjekt, ako aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
ohľadom názoru, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná

predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôže vedieť.

III. Vyjadrenia žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza
nové skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto
zistení sú vyčerpávajúco uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj
v napadnutom rozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah sa žalovaný odvolal.

17. Žalovaný zdôraznil, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili
dodanie tovarov a služieb na sporných faktúrach. Taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr
pre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania
nepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto

faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle § 8 ods. 1 a § 9
ods. 1 zákona o DPH jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp. §
19 ods. 2 cit. zákona, a preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.18. Žalovaný tiež zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nevyčítali žalobcovi dôkaznú núdzu
v súvislosti s inými subjektami. Žalovaný súhlasil s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť

absolútne. Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znášal správca dane. Žalovaný
pripomenul, že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných
žalobcom. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia, ktoré správca
dane v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná
opodstatnenosť týchto listinných dokladov spochybnená.

19. K námietkam, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
žalovaný uviedol, že námietky sú len všeobecného charakteru a vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam
sú nepreskúmateľné. Žalobca nekonkretizoval, ktoré obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Žalovaný dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne
a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca v konaní nastolil.

Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentami a presvedčivo sa s nimi vysporiadal.

IV.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

20. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26.01.2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 18.05.2022,
v ktorej uviedol, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola
v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10.03.2021
súčasťou spisu, pretože sa nachádzalo na KÚFS, pričom žalovaný iba automaticky prevzal závery KÚFS

a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve žalobcu.
Správca dane nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti
finančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup bol podľa žalobcu v rozpore
so zákonom, keďže žalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom konania v rámci vyšetrovania KÚFS.

21. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02.09.2021 boli jednotlivé
rozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobia rokov 2016 - 2019) napadnuté žalobcom v správnej
žalobe vylúčené na samostatné konania. Predmetom tohto súdneho konania je napadnuté rozhodnutie
týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2017.

23. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec
bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v
Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-11S/123/2021. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu

č. k. NR-11S/123/2021–139 zo dňa 04.09.2023, ktorým bol JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. vylúčený
z prejednávania a rozhodovania vo veci, bola náhodným výberom určená nová členka senátu JUDr.
Ina Šingliarová, Ph.D. Na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2023 bol do senátu 4S zaradený sudca JUDr .H. G., ktorý bol zároveň vo veci predsedníčkou senátu
určený ako sudca spravodajca vo veci. Z uvedených dôvodov v prejednávanej veci senát 4S konal

a rozhodoval v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu JUDr. Ina Šingliarová
a JUDr. Martin Hraboš.24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107
ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho
súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

25. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov,
v rámci ktorých žalobca primárne napádal nevykonanie navrhovaných dôkazov, zaťažovanie žalobcu
neprimeraným dôkazným bremenom, procesné pochybenia pri vykonaných dôkazoch, ako aj
nedostatočné zistenie skutkového stavu, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, či porušenia

daňových zásad.

26.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

36. Správny súd už rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedených na tunajšom súde
napr. pod sp. zn. NR-11S/118/2021, ako aj Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 11S/75/2021, v ktorýchza obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam, v ktorých boli žalobou
napadnuté obdobné rozhodnutia daňových orgánov, rozhodli súdy tak, že podľa § 190 SSP žalobu
zamietli. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už

boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd stotožniac
sa s právnym názorom vo veci tých istých účastníkov konania vysloveným v uvedených skorších
rozsudkoch, týmto poukazuje na skorší rozsudok správneho súdu sp. zn. NR-11S/118/2021 zo dňa
25.04.2024, čo do jeho výroku, aplikácie § 190 SSP, aj jeho odôvodnenia, a v súlade s ustanovením §

140 SSP uvádza podstatnú časť jeho odôvodnenia, vrátane číselného označenia bodov odôvodnenia:

„51. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

53. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,
a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného

súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,
sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

56. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:
1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a
služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi
finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia

(poskytnutia tovarov a služieb) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj

povinnosť dôkaznú. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane
má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom
je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť

a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07. februára 2023).

61. K námietke žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si
povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie

pochybností, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny súd pritom vychádzal z toho, že vo
všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je
ustálenározhodovacoučinnosťouvnútroštátnychsúdovajudikatúrouSúdnehodvoraEÚ.Správnysúdv
tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje

(§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.
februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla
2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vznikupochybností preukazuje daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod

21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

64. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal
dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca
bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení
deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, písomne bol ešte pred vydaním protokolu podrobne

oboznámený s kontrolnými zisteniami listom č. 101108750/2020 zo dňa 01. júla 2020 spolu s
špecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov. Tým došlo k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné
prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH.
V písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval

nepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s
faktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci –
LMS s.r.o., Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení
A. I. J. zo spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., B. E. a H. J. zo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a H. H. G. zo spoločnosti Adept School s.r.o. v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom,

informácií získaných prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy, či informácií získaných z
daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.r.o. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca
dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole v lehote do 08. októbra 2020, ku
ktorému sa žalobca vyjadril až po lehote a ani relevantné dôkazy nedoložil. Správny súd má za to,
že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len

že má pochybnosti, ale aj uviedol v čom spočívajú, a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených
zdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími
dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane.

65. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie

dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane
dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných
faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa
to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o
pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať

ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti
zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má správny súd za to,
že v procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný
daňový subjekt. A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal
svoje tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný
postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR,
ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované vyššie).

66. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny

súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného
daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená
do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy
individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt
ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný

prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy
o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek
pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom období december
2016 z dodávateľských faktúr spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. aAUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje
tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne
zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj

vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a
ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o
tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci
– LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) v zdaňovacom období december
2016. Treba si uvedomiť, že daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na

základe faktického dodania tovaru alebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia
faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary a služby,
ktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, t.j. v danom prípade od spoločností ENVIRO,
s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Správca dane pri
posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení, a teda, či v prípade predložených

dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je
relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov a služieb došlo.

67. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním
navrhovaných svedkov je nedôvodnou rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne H. H. G.

v jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom
konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou
daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná
konateľkou nie účtovníčkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz, o čom bol správcom dane
spísaný aj úradný záznam dňa 26. marca 2020 a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu.

Obdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (úradný záznam zo
dňa 19. júna 2020). V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového
poriadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

68. Námietku žalobcu o nevypočutí A. C. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti
Adept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu so
zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov žalobcu vo vyššie uvedenej výzve zo dňa 01. júla 2020, kedy
zároveň vyzval žalobcu na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti,

pričom žalobca na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovanie u
žalobcu, teda ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania
žalobcu so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené
práve výsluchom tejto osoby, a to aj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných tvrdení p. C.
priamo u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve

pri nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany konateľov spoločností Adept School, s.r.o.,
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. Navyše je potrebné uviesť, že výpovede osôb,
akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej
podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie
takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať

priamo u dodávateľského subjektu. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť
považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér),
a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno
výpovediam takýchto osôb v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr
význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť. Obdobne sa tento prístup

vzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, objednávky, protokoly....),
preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady
spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Je tiež potrebné uviesť, že
z administratívneho spisu vyplýva, že p. C. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu,
že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že p. C. sa už v rámci

daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Vzhľadom
na stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o. a nepotvrdenie obchodnej spolupráce
so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a vyššie uvedené dôvody nevyhodnotil
správny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových orgánov.69. Námietku, týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, považuje správny súd za nedôvodnú,
pretože daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej

iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez
návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom

konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol
všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo,
že medzi nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že
tovar ani služby žalobcovi neposkytli a ani dôkazy, ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho

predložených faktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom úhrad.

70. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom
navrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania. K námietke žalobcu o nevykonaní miestneho
zisťovania priamo u neho správny súd uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené dodanie tovaru

a služieb od konkrétnych dodávateľov, preto miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé
zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by zdokladovalo len existujúci tovar resp. službu,
ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.

71. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového
a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,
porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,
nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne

orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie
je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu
procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných
logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež
nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom

správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

72. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom
vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné

prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože žalobca
nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu zaplatiť odmenu.
Z dôvodu, že žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody
deklarované na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky. Daňové orgány
vychádzali z skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu.

73. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1
zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola
dodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody

deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi
skutočneposkytliprávetídodávatelia,ktorísúuvedenínafaktúrach,taknebolpreukázanývznikdaňovej
povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 tohto zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý
rozhodnutie správcu dane potvrdil, je aj podľa názoru správneho súdu výsledkom správneho právneho

posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. ...

75.Rozhodnutiasprávnychorgánovtakžalovaného,akoajsprávcudane,vychádzajúzriadnezisteného
skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správcadane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za
preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, a ako právnu
vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so

záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal
reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými v predložených faktúrach, a preto mu
ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr uznané
ako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o
DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení
dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a
ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

78. Žalobca až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil nové žalobné body (...), a preto na

ne správny súd nemohol prihliadať (§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP).“

37. Správny súd osobitne k citovanému odôvodneniu z rozsudku správneho súdu sp. zn.
NR-11S/118/2021 zo dňa 25.04.2024 dodáva, že v prejednávanej veci sú skutkové okolnosti ohľadom
jednotlivých dodávateľov obdobné, zasielané výzvy, vyjadrenie žalobcu v daňovom konaní, stanoviská

jednotlivých spoločností, aj počítanie lehôt boli totožné, pretože išlo o daňovú kontrolu začatú k viacerým
zdaňovacím obdobiam, výsledkom ktorej bol jeden protokol o daňovej kontrole č. 101345628/2020 zo
dňa 21.08.2020. Jednotlivé žalobné námietky žalobcu boli vznesené v rámci jednej podanej správnej
žaloby, a až následne bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia vylúčené na samostatné súdne
konanie. Z uvedeného dôvodu citované závery z rozsudku sp. zn. NR-11S/118/2021 zo dňa 25.04.2024

možno aplikovať na prejednávanú vec. Určitá odlišnosť zdaňovacieho obdobia máj 2017 je v tom, že
v predmetnom zdaňovacom období boli predložené a správcom dane spochybnené faktúry len troch
z vyššie zmieňovaných dodávateľov, a to Salanci – LMS, s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o.

38. Ďalej súd k vyššie uvedenému odôvodneniu citovaného rozsudku dopĺňa, že žalobca v správnej
žalobe niektoré námietky uvádzal príliš všeobecne, bez konkretizácie na daný skutkový stav či závery
správnych orgánov, ako napríklad príliš všeobecná a abstraktná námietka o nedostatočne zistenom
skutkovom stave, nevykonaní navrhovaných dôkazov, bez bližšieho objasnenia aké iné informácie či
závery sa mali získať z iných dôkazov a pod., ako aj o nesprávnom právnom posúdení, či porušení

daňových zásad. Žalobné body musia mať určitú mieru konkretizácie (s poukazom na § 134 ods. 1, §
182 ods. 1 písm. e/ SSP) tak, aby správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, mohol pristúpiť k
súdnemuprieskumunapadnutýchrozhodnutí.Veľkáčasťžalobyjevšeobecná,čobránisprávnemusúdu
v riadnom súdnom prieskume, avšak súd vykonal prieskum zákonnosti v rámci daných žalobných bodov,
ktoré mali konkrétny obsah, pričom správny súd dáva do pozornosti, že nie je jeho úlohou za žalobcu

vyhľadávať konkrétnosti žalobných bodov, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia.

39. Správny súd v nadväznosti na vyššie citovaný bod 78. poukazuje na to, že nové námietky žalobcu
uvedené v replike zo dňa 18.05.2022, doručenej Krajskému súdu v Nitre dňa 31.05.2022 (bod 20. tohto
rozsudku) týkajúce sa neumožnenia žalobcovi nahliadnuť do celého spisového materiálu, doloženia

ďalších dokladov či účtovníctva do administratívneho spisu, boli doplnené až po uplynutí lehoty na
podanie správnej žaloby, a preto na ne správny súd v zmysle § 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods.
1 SSP nemohol prihliadať.

40. Napokon žalobca argumentoval vo svojej žalobe na viacerých miestach judikatúrou NS SR, Súdneho

dvora Európskej únie, prípadne Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, k čomu správny súd
uvádza, že išlo o všeobecnú judikatúru v oblasti správneho súdnictva, staršieho charakteru, ktorá bola
v niektorých otázkach už doplnená novšou judikatúrou. Správny súd konštatuje, že zo strany správnych
orgánov nedošlo k nerešpektovaniu žiadnej zo žalobcom uvádzanej judikatúry a žalovaný v napadnutom
rozhodnutí rovnako uvádzal relevantnú judikatúru.

41. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
s poukazom na § 140 SSP, stotožniac sa s citovaným rozsudkom správneho súdu, ako aj s uvedenýmskorším rozsudkom Krajského súdu v Nitre, vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako neodôvodnené
a neopodstatnené, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov,
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. a) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).