Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010032
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010032.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu
a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres C., trvale bytom B., A. XXXX/X, D. B., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, v konaní o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. júna 2024 v

Trenčíne, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 15. marca 2024 pod sp. zn. 74Pp/3/2024 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 19. júla 2019 pod sp. zn. 35T/29/2019 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. októbra 2019 pod sp. zn. 3To/74/2019 bol A. B., nar. XX.XX.XXXX
(ďalej len „odsúdený“) pre spáchanie trestného činu zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1, odsek 4 písm. a)
Tr. zákona aj s analogickým mimoriadnym, znížením trestu podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr.
zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a so započítaním väzby uznesením zo dňa 08.

novembra 2019 pod sp. zn. 35T/29/2019. Ďalej trestným rozkazom Okresného súdu Žilina pod sp. zn.
22T/96/2018 zo dňa 24. augusta 2018
v spojení s uznesením v tej istej veci zo dňa 20. decembra 2019 (ktorým bol nariadený výkon trestu
odňatia slobody odsúdenému) bol odsúdený aj pre trestný čin prečinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený do

prvého právoplatne uloženého a nariadeného výkonu trestu odňatia slobody nastúpil dňa 10. októbra
2019 a kontinuálny výkon oboch trestov by mal ukončiť dňom
07. júla 2024.

Lehota k tomu, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému
plynie odo dňa 18. júna 2022 /po výkone 2/3 trestu odňatia slobody u zločinu a po výkone 1/2 trestu

odňatia slobody u prečinu/.

Dňa 08. januára 2024 bol Okresnému súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom doručený návrh
odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.

marca 2024, po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením pod sp. zn. 74Pp/3/2024 tak, že podľa § 415
odsek 1 Tr. poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2Tr. zákona návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
zamietol, nakoľko dospel k záveru, že nie je dôvodný, pre kumulatívne nesplnenie všetkých troch
zákonných podmienok, keď odsúdený nesplnil druhú aj tretiu zákonnú podmienku materiálneho

charakteru, t. j. keď nepreukázal vedenie riadneho života v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody
a súčasne predpoklad, že na slobode bude viesť po podmienečnom prepustení už len riadny život.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu
sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená 29. mája 2024, preskúmal dňa 06. júna 2024 na neverejnom zasadnutí podľa
§ 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce
tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustnou, bola podaná oprávnenou
osobou, včas i na správnom mieste, nie je ale dôvodnou.

Z ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), odsek 2 Tr. zákona vyplýva,
že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je
súčasné splnenie troch podmienok, a to že odsúdený vykonal trest odňatia slobody
v zodpovedajúcom rozsahu (1. zákonná formálna podmienka), že vo výkone trestu plnením svojich

povinností a svojím správaním preukázal polepšenie (2. zákonná materiálna podmienka) a že sa môže
od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (3. zákonná materiálna podmienka) s tým, že
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne na povahu spáchaného trestného činu a na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Čo sa týka splnenia formálnej podmienky, v posudzovanom prípade (vykonanie príslušnej časti
uložených trestov odňatia slobody), krajský súd tak, ako správne k tomu dospel aj okresný súd zistil,
že táto iba ako jediná bola splnená.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je však

okrem splnenia formálnej podmienky nevyhnutné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch materiálnych
podmienokato,žeplnenímsvojichpovinnostíasvojimsprávanímvovýkonetrestupreukázalpolepšenie
a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd v tomto smere vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného

a postupoval v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa kumulatívne všetky tri
zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, ktoré sú vzhľadom na okolnosti správne a podrobne
uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení.
Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v tom, že odsúdený doteraz

plnenímsvojichpovinnostípočasdoterajšiehovýkonutrestuodňatiaslobodymápreukazovaťadekvátny
stupeň polepšenia, tak okresný súd správne dospel k záveru, že tomu tak vôbec nie je. Dôkazom toho
je podaný obsah hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva,
že odsúdený okrem iného vykazuje iba (2) disciplinárne tresty, čo pri nezískaní ani jednej disciplinárnej
odmeny počas doterajšieho výkonu trestu u odsúdeného, ktorý sa chýli k jeho ukončeniu, celkom iste

nesvedčí o plnení stanoveného programu zaobchádzania, čo ostatne je vyjadrené v podrobnostiach vo
všetkých oblastiach programu zaobchádzania v predmetnom hodnotení odsúdeného.

Pokiaľ ale ide o splnenie tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru,
t. j. predpoklad, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť

riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti,
ktorú i krajský súd vyhodnotil ako celkom nesplnenú, je potrebné uviesť, že okresný súd túto vyhodnotil
celkom správne ako nesplnenú.

Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho

správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy aosobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu s tým, že bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery
odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Hodnotenie tejto prognózy úzko súvisí aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej
miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom
vyhodnotení a vzatí do úvahy aj ostatných ďalších podstatných faktorov, pričom v tejto súvislosti, ako

bolo už uvedené, odsúdený stanovené ciele programu síce plní v aktuálnom čase, ale jeho prognóza
recidívy nesie riziko vysokého zlyhania.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa v tomto smere musí hodnotiť v súvislosti
s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto
predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil

práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti
alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami riadil, prihliadol na všetky okolnosti,
ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie

odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu
preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život a dospel preto k správnemu záveru.

Krajský na záver uvádza, že okresný súd rozhodol v posudzovanom prípade správne a zákonne, keď

návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol a krajský
súd sa bez výhrad stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto v podrobnostiach naň
iba odkazuje, čo je možné v prípade, že okresný súd rozhodol a svoje rozhodnutie kvalifikovane aj
odôvodnil, čomu tak v posudzovanom
prípade je.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr.
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.