Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106171
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, s bydliskom C. D. XXX, XXX XX C. D., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného
advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom ČSA 18, 977 01 Brezno, IČO: 42 196 361, proti
žalovanému: Okresný úrad Brezno, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií so sídlom Nám.
M.R. Štefánika 40, 977 01 Brezno, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. E., E. X, XXX XX F., 2/
G. E., Nám. Hraničiarov 1614/13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BR-OCDPK-2023/007424-001 zo dňa 29. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BR-
OCDPK-2023/007424-001 zo dňa 29. júna 2023 spolu s rohodnutím obce Horná Lehota č. H./XX zo dňa
23. marca 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a obci Horná Lehota na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Dalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Orgán štátneho stavebného dohľadu - I. G. J., poverený starostom obce Horná Lehota listom z
18.07.2022, oznámil obci Horná Lehota, špeciálnemu stavebnému úradu (ďalej len "špeciálny stavebný
úrad“) nepovolený vjazd cez pozemok na parcele KN 1447/38 a účelovú komunikáciu k stavbe na
pozemku KN-C 1533/1, stavebníka A. B., Dolná Lehota 226 (žalobca) na ďalšie konanie. Doplnil,
že vyzýva stavebníka, aby práce na účelovej komunikácii a vjazde bezodkladne zastavil. Špeciálny
stavebný úrad úkonom z 22.08.2022 vyzval žalobcu ako vlastníka stavby, aby v lehote do 60 dní od

doručenia nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vecnom bremene podal žiadosť o dodatočné
stavebné povolenie stavby „Vjazd a účelová komunikácia“ a predložil doklady o tom, že dodatočné
stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Následným úkonom z 23.11.2022 špeciálny
stavebný úrad vyzval žalobcu ako vlastníka stavby, aby v lehote do 60 dní od doručenia podal
žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Vjazd a účelová komunikácia“ a predložil doklady o tom, že
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom, najmä s cieľmi a
zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a doložil konkrétne doklady. Žalobca sa listom z

11.01.2023 vyjadril k oznámeniu o začatí konania o dodatočnom povolení stavby v tom zmysle, že nebol
realizátorom tohto vjazdu, nie je vlastníkom pozemkov, po ktorých vedie prístup a preto ani nemôže
a nebude žiadať o dodatočné povolenie stavby. Ďalej poukázal, že prebieha súdny spor, kde žiadal o
zriadenie vecného bremena na právo prechodu a prejazdu cez predmetnú parcelu. Poukázal tiež nato, že v roku 2020 orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že predmetný vjazd nie je stavbou, čo
znamená, že stavebný úrad nie je kompetentný ďalej vo veci konať a predložil tiež okresnému súdu
niekoľko čestných prehlásení, v ktorých fyzické osoby potvrdili existenciu tohto prístupu dávno predtým

ako on sa stal majiteľom chaty a vstup začal využívať. V administratívnom spise sa nachádza rozsudok
Okresného súdu Brezno sp. zn. 2C/12/2020-562 zo dňa 11.03.2022, ktorým súd zriadil vecné bremeno
na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX ako pozemok CKN č. 1447/38 v rozsahu trasy vyznačenej ako
diel 2 o výmere 44 m2 na geometrickom pláne z 02.12.2019, spočívajúce v práve prechodu pešo a
motorovým vozidlom, pričom povinným z vecného bremena je vlastník parcely CKN č. 1447/38 (ďalší

účastník G. E.) a oprávneným z vecného bremena je vlastník stavby - rekreačnej chaty vedenej na LV
č. XXX k. ú. E. D., ako stavby so súpisným číslom 430 postavená na parcele CKN 1533/1 (žalobca).
2. Úkonom z 20.02.2023 špeciálny stavebný úrad oznámil začatie konania o nariadení odstránenia
"Vjazdu z pozemku KN-C p. č. 1447/38 a účelovej komunikácie z pozemku KN-C p. č. 1533/2 k stavbe
rekreačnej chaty s. č. XXX postavenej na pozemku KN-C 1533/1 v k. ú. E. D.“ a súčasne od ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania upustil. Špeciálny stavebný úrad následne dňa 23.03.2023 vydal

rozhodnutie číslo NOS-855/2022, Ev. č. 01/2023, ktorým nariadil žalobcovi v lehote do 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia odstránenie "Vjazdu z časti pozemku KN-C p. č.
1447/38 a účelovej komunikácie z časti pozemku KN-C p. č. 1533/2“, ktoré vedú k stavbe rekreačnej
chaty s. č. 430 postavenej na pozemku KN-C 1533/1 v k. ú. E. D. a pre odstránenie určil špecifické
podmienky(ďalejlen"prvostupňovérozhodnutie“).Vodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiašpeciálny

stavebný úrad uviedol, že vyzval žalobcu, aby v lehote do 60 dní odo dňa doručenia podal žiadosť o
dodatočné povolenie stavby a predložil tam uvedené doklady. Ďalej poukázal na žalobcove vyjadrenie,
že nebude žiadať o dodatočné povolenie, na základe čoho oznámil konanie o nariadení odstránenia
vjazdu a účelovej komunikácie. Po citácii ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú
špeciálny stavebný úrad uviedol, že nevyhovel žiadosti o predĺženie lehoty k uplatneniu námietok,

nakoľko túto lehotu môže predĺžiť len dotknutým orgánom a nie účastníkom konania. Špeciálny stavebný
úrad následne poukázal na ustanovenie § 105 ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom v tom čase (ďalej len
„stavebný zákon“) týkajúce sa priestupku.
3. Žalobca špeciálnemu stavebnému úradu doručil úkon nazvaný "Nariadenie odstránenia stavby“,

ktorý bol špeciálnym stavebným úradom podľa obsahu posúdený ako odvolanie podané voči
prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo predložené na rozhodnutie Okresnému úradu Brezno, odboru
cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len "žalovaný“). Žalovaný rozhodnutím číslo OU–BR-
OCDPK-2023/007424-001 zo dňa 29.06.2023 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že odvolanie zamietol a
prvostupňové rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu potvrdil (ďalej len "napadnuté rozhodnutie“). V

odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil obsah prvostupňového rozhodnutia a priebeh
prvostupňového konania. Po citácii právnej úpravy žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní hodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný
dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za tým účelom si obstarať potrebné
doklady pre rozhodnutie. Preskúmal podané odvolanie a celý spisový materiál predložený v predmetnej

veci, najmä to, či bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v súlade s cestným zákonom č. 135/1961 Zb.
Záverom konštatoval, že z týchto dôvodov ako druhostupňový odvolací orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c/
zákona č. 138/1961 Zb. o pozemných komunikáciách rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobca podal správu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde argumentoval,
že v rozhodnutí nie je identifikované, o aký výjazd, stavbu a účelovú komunikáciu sa jedná, nie je
uvedená identifikácia pozemku v priestore a jeho výmera, tiež chýba odôvodnenie, z akých dôvodov
má žalobca uvedené povinnosti vykonať, keď nie je vlastník daného pozemku, tak žalobca ozrejmil
tieto skutočnosti súdu sám. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 2C/12/2020

uviedol, že ide o jediný prístup k chate, pričom tento prechod vytýčený geom. plánom využíva žalobca
od roku 2017, kedy danú nehnuteľnosť zakúpil. Pred žalobcom ho takto od roku 1968 využívali pôvodní
vlastníci chaty. Pozemok je 55 rokov v takom stave ako dnes. Jedná sa o rokmi vyjazdenú zeminu,
poľnú cestu zmiešanú so štrkodrvou. Taký prejazd, prechod je jedine k predmetnej stavbe chaty a zo
strany žalobcu nedošlo k žiadnemu vybudovaniu cesty. Je to prechod, prejazd s povrchom zeminy a

kamienkov cca o šírke 3,55 m a o dĺžke 12,75 m. Iný prechod k chate nie je a nikdy nebol. S poukazom
na § 22 cestného zákona uviedol, že žiadna verejná ani neverejná účelová komunikácia na danom
pozemku postavená nie je a ani nikdy nebola. Celé správne konanie bolo vedené na podnet A. E.,
syna vlastníčky časti pozemku. Po vyhlásení rozsudku začal dávať rôzne podnety na rôzne orgány aneuviedol skutočnosti, ktoré tu žalobca popisuje. Vlastníčka časti prechodu G. E. nadobudla vlastnícke
právo k pozemku v roku 2015 pozemkovými úpravami. V roku 2020 začala brániť žalobcovi pri prechode
a prejazde k tejto stavbe na základe čoho bola podaná civilná žaloba na zriadenie vecného bremena,

ktorá už bola právoplatne rozhodnutá. Podľa žalobcu špeciálny stavebný úrad nemal kompetenciu vo
veci konať, nakoľko sa nejednalo o nelegálne vybudovanú cestu či účelovú komunikáciu ani stavbu.
Na podporu skutkových a právnych skutočností poukázal na oznámenie o výsledku z miestneho
zisťovania pri výsledku štátneho stavebného dohľadu orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa
27.11.2020, kde sa uvádza, že na komunikácii neboli prevedené žiadne asfaltové úpravy, spevnené

vrstvy a predmetnú komunikáciu je možné definovať ako poľnú cestu nespevnenú, ktorá umožňuje
prístup k existujúcej rekreačnej chate. Tak isto skonštatoval, že predmetná komunikácia nie je stavbou,
čo znamená, že stavebný úrad nie je kompetentný ďalej konať v tejto veci. Žalobca v ďalšom žalobnom
bode namietal, že stavebný úrad neuviedol žiadny zákonný dôvod, podľa ktorého má žalobca z neho
odstraňovať povrch, ktorý tam existoval od roku 1968, t. j. 55 rokov. Pozemok je povinný zavoziť
zeminou, ale jeho právo cesty je dá sa povedať navždy, kým nehnuteľnosť - stavba bude existovať.

Pozemok v stave v akom bol a je slúžil od roku 1968 ako jediný prejazd len k tejto jedinej chate. Zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby oprávnený z vecného bremena bol povinný žiadať
stavebné úpravy a stavebné povolenie, predkladať projektové dokumentácie, súhlasy a stavať cesty.
Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a navrhol zrušiť aj nariadenie
špeciálneho stavebného úradu z 20.02.2023, ktoré predchádzalo uvedeným rozhodnutiam.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania
5. Ďalší účastníci I. G. E., Bratislava a A. E., Bratislava, k podanej správnej žalobe uviedli, že
táto je zmätočná, nepreskúmateľná, v ktorej nie sú identifikované nedostatky, ktoré majú robiť
napadnuté rozhodnutie zmätočným a nepreskúmateľným. Výrok napadnutého rozhodnutia, ktoré je
zákonné, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom relevantné skutočnosti, ktoré boli pre

rozhodnutie dôležité sú obsiahnuté v príslušnom spisovom materiáli. Výrok rozhodnutia je dostatočným
spôsobom opísaný a konkrétny a nie je zameniteľný s iným. Ďalej uviedol, že žalobca sa od roku 2019
domáhal prejazdu autom cez pozemok vo vlastníctve zúčastnenej osoby s tým, že už pri nadobudnutí
nehnuteľnosti ho právny predchodca ubezpečil o možnosti využívať túto poľnú cestu napojenú na
účelovú komunikáciu, ktorá slúži ako prejazd. Uvedená cesta bola vybudovaná bez vedomia a ich

súhlasu, pričom nikdy nebol daný súhlas na vybudovanie cesty na jej pozemku a preto nelegálnou
činnosťou žalobcu došlo k zásahu do vlastníckych práv bez ich súhlasu. Proti rozhodnutiam súdov
ohľadom zriadenia vecného bremena podali dovolanie. Mali za to, že rozhodnutím o zriadení vecného
bremena nebola riešená otázka legálnosti stavby, ale len otázka zriadenia vecného bremena. Dali do
pozornosti, že súd v súdnom konaní nerealizoval také podrobné dokazovanie a vyšetrenie skutkového

stavu ako to uskutočnil administratívny orgán. Podľa nich žalobca neguje svoje vlastnícke právo stavby,
čo je účelové, nakoľko sám potvrdil, že dobudovaný štrkový výsyp zabezpečil sám. Nie je tiež nutné,
aby jeho vlastnícke právo bolo deklarované zápisom na liste vlastníctva. Poukázali pritom na § 39 ods.
2 písm. b/ stavebného zákona, z ktorého možno jednoznačne odvodiť, že pokiaľ je žalobca vlastníkom
rekreačnej chaty ako aj pozemku, na ktorom je postavená, je vlastníkom aj práve spomenutej príjazdovej

cesty. K námietke žalobcu, že nejde o stavbu poukázali na vyhlášku číslo 532/2002 Z.z., ktorá upravuje
požiadavky na prístupovú cestu, ktorá spĺňa charakter stavby a práve pod predmetný režim spadá
aj stavba, ktorú na pozemku zúčastnenej osoby vybudoval žalobca. Rovnako § 7 ods. 4 stavebného
zákona jednoznačne pracuje s pojmom prístupová cesta. Je nepochybné, že prístupová cesta, ktorú
bez stavebného povolenia vybudoval žalobca tak, že vytvoril spevnenú plochu, aby umožnil prejazd

motorových vozidiel je účelovou komunikáciou ako to správne definoval administratívny orgán. Vyplýva
tozozákladusamotnejdefinícieúčelovejkomunikácievsúlade,sktorou komunikáciaúčelovájedruhom
komunikácie, ktorá funguje ako spojnica jednotlivých nehnuteľností medzi sebou alebo ostatnými druhmi
pozemnej komunikácie. Navyše bola komunikácia vybudovaná v rozpore s platným územným plánom.
Pokiaľ by nešlo o účelovú komunikáciu nebolo by možné aby takto cez pozemok zúčastnenej osoby

prechádzal žalovaný motorovým vozidlom. Pri rozhodnutí je kľúčový aj zákon č. 543/2002 o ochrane
prírody a krajiny, podľa ktorého je prejazd cez pozemky, ktoré sa nachádzajú na území, na ktorom platí
druhý stupeň ochrany zakázaný s výnimkou vjazdu a státia vozidla patriaceho vlastníkovi pozemku, na
ktorý sa tento zákaz vzťahuje. Navrhli žalobu zamietnuť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec
prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkovnenavrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1
SSP. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba
bola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej

stránke tunajšieho súdu dňa 26.07.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného
znenia na úradnej tabuli súdu dňa 21.08.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

11. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

12. Podľa § 2 ods. 1, 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov (od 01.01.2023)

(1) Pozemné komunikácie sa budujú, rekonštruujú, spravujú a udržiavajú v súlade so zásadami štátnej
dopravnej a cestnej politiky, s koncepciou rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného prostredia.
(4) Navrhovanie pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských technických noriem,
technických predpisov, objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru alebo
obdobných technických špecifikácií.

13. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových
ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových
cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych komunikácií a účelových ciest.

14. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne cesty
a účelové cesty vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
15. Podľa § 3d ods. 3 a 4 cestného zákona
(3) Miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve
štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

(4) Účelové cesty sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
16. Podľa § 4b ods. 1, 2 cestného zákona
(1) Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.
(2) Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby

uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a
ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
17. Podľa § 16 ods. 1 až 6 cestného zákona
(1)Nazačatiestavbydiaľnice,cestyalebomiestnejcestyanaichzmenyjepotrebnéstavebnépovolenie,
ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na
a) stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nemení vzhľad stavby,
ani spôsob užívania,b)udržiavacieprácenacestnomteleseanasúčastiachpozemnýchkomunikácií,ktorébymohliovplyvniť
stabilitu stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie,
c) udržiavacie práce na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.

(3) Stavebné povolenie, ani ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu sa nevyžaduje na udržiavacie
práce,
a) ktorých vykonávanie nemôže ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad ani životné prostredie v okolí
pozemnej komunikácie,

b) ktorými nedochádza k zmene šírkového usporiadania pozemnej komunikácie ani k zmene jej
smerového alebo výškového priebehu trasy,
c) ktoré nevyžadujú uzávierku pozemnej komunikácie,
d) ktorými sa nezasahuje do práv vyplývajúcich
1. zo styku pozemnej komunikácie s dráhou alebo inou komunikáciou, s vedeniami každého druhu alebo
s vodnou stavbou, alebo

2. z pripojení na cesty, miestne cesty a účelové cesty a z vjazdov na susedné nehnuteľnosti a z výjazdov
z nich.

(4) Na stavebné konanie podľa odseku 1 a na ohlasovanie podľa odseku 2 sa vzťahuje všeobecný
predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, 6a) ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané
úpravy podľa § 18 ods. 13.
(6) Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné
na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa
odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

18. Podľa § 22 ods. 1 až 3 cestného zákona
(1) Účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a
nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých
priestoroch alebo objektoch.
(2) Pre povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie § 16..

(3) Účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo
objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so
súhlasom jej vlastníka.
19. Preskúmaním veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že na základe oznámenia „orgánu
štátneho stavebného dohľadu“ špeciálny stavebný úrad začal z vlastného podnetu najskôr konanie

o dodatočnom povolení stavby „vjazd a účelová komunikácia“ a v dôsledku nepodania žiadosti
žalobcu o dodatočné povolenie stavby následne začal konanie o odstránení stavby, pričom upustil
od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Konanie vyústilo do vydania prvostupňového
rozhodnutianariaďujúcehožalobcoviodstránenie"VjazduzčastipozemkuKN-Cp.č.1447/38aúčelovej
komunikácie z časti pozemku KN-C p. č. 1533/2“ vedúcich k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX

postavenej na pozemku KN-C 1533/1 v k.ú. E. D., a pre odstránenie určujúceho špecifické podmienky.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým bez bližšieho odôvodnenia
zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
20. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že vlastníctvo k rekreačnej chate nadobudol v roku
2017 s tým, že k chate bol v tom čase a dávno predtým zabezpečený prístup, ktorý nie je stavbou

cesty, nie je na jeho pozemku a ktorý on nevybudoval, pretože bol využívaný už od roku 1968
predchádzajúcim majiteľom. Namietal tak prioritne nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav
veci, nakoľko špeciálny stavebný úrad a žalovaný vychádzali z toho, že ide o stavbu cesty a povinnosť
jej odstránia prislúcha žalobcovi, ktorý ju vybudoval. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ani špeciálny
stavebnýúradneuviedli,nazákladečohomámaťpovinnosťodstrániťprejazd,zčohoplynie,ženamietal

aj nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
21. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť
orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva –
individuálnych správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú konkrétne právne
subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi

orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere
upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len
pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len
vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsahprávomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava
stanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu
a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade nesplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho

zákony upravujúce postavenie a právomoci štátnych orgánov neumožňujú, aby samostatne rozhodovali
o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2 ods.
2ÚstavySRtakvytváraprávnuistotuvtom,žežiadenorgánštátuniejeoprávnenýsvojvoľnerozhodnúť,
kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom.
22. Špeciálny stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení vjazdu a účelovej komunikácie podľa

ust. § 88 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a § 88a ods. 2 stavebného zákona. Podľa § 88 ods. 1 písm.
b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu
podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch,
keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa ods. 2 odstránenie
stavby podľa odseku 1 písm. b/ nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo

nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. Podľa § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona
ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady
o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,
najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá

bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v
stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na
ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia špeciálny stavebný úrad zmienil aj § 88a ods. 6 písm. a/

stavebného zákona.
23. Konanie o dodatočnom povolení stavby a následne konanie o odstránení stavby začal špeciálny
stavebný úrad z vlastného podnetu (z úradnej povinnosti), t.zn. bremeno preukázania skutočností
odôvodňujúcich začatie tohto konania prameniacich zo zmienenej právnej úpravy znáša on, pričom je
vylúčené, aby toto konanie začal v prípade, ak splnenie zákonných podmienok jeho začatia spoľahlivo

neosvedčí (bráni tomu práve čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Preukázanie, že dodatočné povolenie stavby
nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, podľa špeciálnym stavebným
úradom uplatneného ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, je na stavebníkovi, ktorý na to musí predložiť
potrebné doklady, avšak toto bremeno ho zaťažuje len vtedy, ak boli splnené podmienky na začatie
konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby, t.zn., ak bolo nepochybne zistené, že

ide o stavbu, ktorú postavil konkrétny stavebník (v tomto prípade žalobca) bez stavebného povolenia
alebo v rozpore s ním. Špeciálny stavebný úrad by teda bol oprávnený začať konanie dodatočnom
povolení stavby a konanie o odstránení stavby (ktoré v danom prípade následne začal práve z dôvodu
nepodania žiadosti o dodatočné povolenie stavby žalobcom) len za predpokladu, ak by na základe
hodnotenia zhromaždených objektívnych zistení a podkladov mohol svoje skutkové závery ustáliť tak,

že:
- Jednoznačne ide o stavbu, t.j. o vybudovanú miestnu alebo účelovú cestu,
- Stavba cesty bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
- Stavbu cesty nezákonne vybudoval konkrétne stotožnený stavebník, ktorý je súčasne vlastníkom alebo
nájomcom stavby.

24. Špeciálny stavebný úrad ako skutkový podklad prvostupňového rozhodnutia zjavne použil najmä
úkon označený ako „odstúpenie“ z 18.07.2022, ktorý je súčasťou administratívneho spisu pod
č.l. 1. Orgán štátneho stavebného dohľadu - I. G. J. mu ním oznámil existenciu nepovoleného
vjazdu cez pozemok KN C 1447/38 a účelovej komunikácie k stavbe na pozemku KN C 1533/1,

stavebníka A. B. s dodatkom, že orgán štátneho stavebného dohľadu vyzýva stavebníka, aby práce na
účelovej komunikácii a vjazde bezodkladne zastavil. Konštatujúci obsah tohto úkonu bez podrobného
objektívneho opisu zisteného skutočného stavu veci zjavne neobsahuje žiadne relevantné informácie
preukazujúce naplnenie uvedených základných troch požiadaviek pre začatie konania o dodatočnom
povolení stavby alebo konania o odstránení stavby, ktoré majú, práve vzhľadom na zmienenú ústavnú

garanciu hraníc uplatňovania verejnej moci, pre začatie tohto konania povahu conditio sine qua non.
25. Žalobca vo „Vyjadrení k oznámeniu konania o dodatočnom povolení stavby“ z 11.01.2023
zrozumiteľneuviedol,ženebolrealizátoromvjazdu,niejevlastníkompozemkov,poktorýchvedieprístup
k stavbe chaty a tiež to, že orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že predmetný vjazd nie je stavbou,čo znamená, že špeciálny stavebný úrad nie je kompetentný vo veci konať. Priložene predložil rozsudok
Okresného súdu Brezno sp.zn. 2C/12/2020-562 zo dňa 11.03.2022, ktorým bolo súdom zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu žalobcu, ako oprávneného z vecného bremena, voči povinnému

– vlastníkovi parcely C KN 1447/38 v k.ú. E. D. (t.č. vo vlastníctve ďalšieho účastníka I. G. E.). Z obsahu
rozsudku OS Brezno mimo iného plynú svedecké výpovede niekoľkých svedkov (najmenej desiatich),
podľa ktorých prístup k chate (ktorá je v súčasnosti) vo vlastníctve žalobcu prebieha rovnakou trasou
a na tento účel sa využíva už od 60tich až 80tich rokov minulého storočia po súčasnosť. Z obhliadky na
mieste samom okresný súd zistil, že k rekreačnej chate vo vlastníctve žalobcu vedie aktuálne jediná

prístupová cesta, ktorá sčasti prechádza cez pozemok vo vlastníctve žalovanej (ďalšieho účastníka). V
prípade prístupu k chate ide o dobre ujazdenú, čiastočne štrkom spevnenú tzv. lesnú cestu. Po oboch
stranách prístupovej cesty rastu vysoké stromy Prístupová cesta je vyvedená z miestnej komunikácie
nachádzajúcejsanapozemkuCKN2896,vktoromprípademožnotiežhovoriťlenoujazdenejčiastočne
štrkom spevnenej ceste. Okolie chaty tiež obklopujú vysoké stromy a kroviny, po jej pravej strane tečie
miestny potok.

26. Špeciálny stavebný úrad na vyjadrenie žalobcu reagoval úkonom z 20.01.2023, ktorým žalobcovi
bez ďalšieho oznámil, že bude konať v zmysle výzvy z 23.11.2022 (výzva na podanie žiadosti žalobcu
o dodatočné povolenie stavby), dňa 20.02.20023 vydal oznámenie o začatí konania o odstránení stavby
s upustením od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania a dňa 23.03.2023 vydal prvostupňové
rozhodnutie o odstránení stavby. Postup špeciálneho stavebného úradu bol arbitrárny a svojvoľný,

pretože bez akéhokoľvek vysvetlenia a reakcie na žalobcove vyjadrenie, najmä bez akéhokoľvek pokusu
o overenie jeho tvrdení, postupoval voči žalobcovi spôsobom, ktorým ho zaťažil odstránením „stavby“,
čím dostatočne nechránil jeho účastnícke práva v konaní o odstránení stavby.
27. K odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca, okrem zápisnice Okresného súdu Brezno
o obhliadke a fotodokumentácie (vzťahujúce sa k rozsudku sp.zn. 2C/12/2020-562 zo dňa 11.03.2022),

predložil aj v predchádzajúcom jeho vyjadrení zmienené „Oznámenie o výsledku z miestneho zisťovania
pri výkone ŠSD“ z 27.11.2020, ktoré vykonala I. F. K. – poverená starostom obce Horná Lehota.
Z tohto oznámenia vyplýva, že v danom území bol zistený vjazd z účelovej miestnej komunikácie vo
vlastníctve obce Horná Lehota a ďalej vyjazdené koľaje od motorových vozidiel vysypané nespevneným
štrkom, bez asfaltových úprav a bez spevnených podkladových vrstiev. V časti „Vyhodnotenie

miestneho zisťovania ŠSD“ je uvedené, že predmetnú komunikáciu je možné definovať ako poľnú
cestu nespevnenú, ktorá umožňuje prístup k existujúcej rekreačnej chate, pričom je očividné, že táto
komunikácia bola existujúca už predtým ako ju kúpil súčasný vlastník – žalobca, nakoľko okolitý terén
by s najväčšou pravdepodobnosťou iný prístup nedovoľoval, čomu svedčí aj existujúce oplotenie.
Z hľadiska stavebného zákona orgán štátneho stavebného dohľadu skonštatoval, že predmetná

komunikácia nie je stavbou čo znamená, že stavebný úrad nie je kompetentný ďalej konať vo veci.
28. Špeciálny stavebný úrad mal pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k dispozícii stanovisko
orgánuštátnehostavebnéhodohľaduz27.11.2020,ktorésasícesúčasťouadministratívnehospisustalo
až jeho predložením žalobcom spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalobca
naň poukázal už vo svojom vyjadrení z 11.01.2023 a štátny stavebný dohľad vykonala osoba poverená

starostom obce Horná Lehota. Išlo tak o podklad, ktorý bol špeciálnemu stavebnému úradu z jeho
úradnej činnosti známy a tento orgán mal v rámci povinnosti presného a úplného zistenia skutočného
stavu veci zabezpečiť všetky potrebné (známe) podklady (§ 140 stavebného zákona, § 32 Správneho
poriadku). Mal k dispozícii aj rozsudok Okresného súdu Brezno, pričom z oboch týchto podkladov (§ 32
ods. 2 Správneho poriadku) bez pochybností zhodne vyplýva, že prístupová cesta k chate vo vlastníctve

žalobcu existuje a na tento účel sa využíva už desaťročia, pričom ide len o ujazdený povrch miestami
vysypaný štrkom, nie stavbu cesty. Bolo zjavným pochybením, že na tieto podklady v konaní neprihliadol
žiadny z konajúcich orgánov oboch inštancií.
29. Špeciálny stavebný úrad mal opozitne k dispozícii len „odstúpenie“ z 18.07.2022, ktorým orgán
štátneho stavebného dohľadu - I. G. J. bez ďalšieho konštatoval existenciu nepovoleného vjazdu cez

pozemok KN C 1447/38 a účelovej komunikácie k stavbe na pozemku KN C 1533/1, stavebníka A.
B.. Z obsahu tohto úkonu o povahe, technických vlastnostiach, polohe a presným priebehu pozemkom
ďalšieho účastníka ani o iných parametroch „vjazdu a účelovej komunikácie“ nemal žiadne informácie.
Zo súhrnu uvedených podkladov tak plynie skôr skutkový záver, že žalobca, ktorý vlastní chatu od
roku 2017 pravdepodobne nemohol byť a nebol osobou, ktorá túto prístupovú cestu vybudovala, resp.

výstižnejšie osobou, ktorá začala tento prístup umožnený okolitým terénom využívať. Tiež možno
uzavrieť, že nič nenasvedčuje tomu, že ide o stavbu cesty, nakoľko existencia cestného telesa
umiestneného na zemskom povrchu v dotknutom území jednoducho nebola ani len konštatovaná.Naopak orgán štátneho stavebného dohľadu v stanovisku z 27.11.2020 výslovne uzavrel, že o stavbu
cesty nejde.
30. Špeciálny stavebný úrad napriek tomu, že mal k dispozícii uvedenú obsahovo nehomogénnu

skupinu podkladov upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ktorými by sa dali
odstrániť zjavné rozpory v zistenom skutočnom stave plynúce z jednotlivých podkladov rozhodnutia,
pričom mal povinnosť tieto rozpory zrozumiteľne objasniť, čo neurobil. Hoci výsledky opakovane
vykonaného štátneho stavebného dohľadu (ktoré tvoria základ skutkového stavu) boli na účely voľby
ďalšieho procesného postupu zákonným podkladom, pre vzájomne protirečiaci a nedostačujúci obsah

neposkytovali špeciálnemu stavebnému úradu relevantný podklad na to, aby mohol bez ďalšieho
dospieť k záveru o splnení všetkých podmienok pre prijatie kategorického záveru o odstránení vjazdu
a prístupovej cesty (viď bod 23. tohto rozsudku), ktorý má nepriaznivý dopad na subjektívne práva
žalobcu, nakoľko práve jemu ukladá povinnosť jej odstránenia.
31. Podľa § 3 Správneho poriadku
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné

chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.
32. Podľa § 32 Správneho poriadku
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,

čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym

orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
33. Podľa § 34 Správneho poriadku
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci

a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti.
(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.
34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Pokiaľ sa prvostupňový orgán pri zisťovaní skutkového stavu obmedzil len nekritické prevzatie
neúplnýchinformáciíplynúcichzoznámeniaorgánuštátnehostavebnéhodohľadu18.07.2022,beztoho,
aby prihliadol na podklady predložené žalobcom a bez toho, aby v rozsahu zákonných požiadaviek preuplatnenie ust. §88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona (viď bod 23. tohto rozsudku)
doplnil dokazovanie vykonaním miestneho zisťovania a nariadením ústneho pojednávania, skutočný
stav veci nezistil spoľahlivo a úplne (§ 3 ods. 5, § 33 ods. 1, § 46 Správneho poriadku). Relevantné

skutočnosti, ktorými sa žalobca v konaní bránil, resp. ktoré boli špeciálnemu stavebnému úradu z jeho
úradnej činnosti známe, pri hodnotení všetkých dôkazov samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach
nezohľadnil, na základe čoho nemohol dospieť k správnym a úplným skutkovým zisteniam, nakoľko išlo
o skutočnosti, ktoré mali na výsledok hodnotenia tak zásadný vplyv, že pokiaľ by ich konajúce orgány
neprehliadali, mohli dospieť k diametrálne odlišným skutkovým záverom (zodpovedajúcim objektívnej

realite a pravidlám logického uvažovania).
36. Špeciálny stavebný úrad bol za účelom spoľahlivého (úplného a presného) zistenia skutkového
stavu povinný ex officio (konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté z úradnej povinnosti, takže
aj dokazovanie bol povinný prvostupňový orgán viesť z úradnej povinnosti tak, aby riadne, spoľahlivo
a úplne zistil skutočný stav veci) - v súlade s § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, 3, 4, 5, a iných Správneho
poriadku, urobiť všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie takých podkladov, ktoré by mu splnenie

všetkých zákonných podmienok na uplatnenie použitých hmotnoprávnych ustanovení osvedčili, čo
z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Pokiaľ tak prvostupňový orgán ani žalovaný neurobili,
rezignovali tým na zákonnú požiadavku spoľahlivo a úplne zisteného skutočného stavu veci pre vydanie
rozhodnutiapodľa§46Správnehoporiadku.Takýtozáverjemožnéprijaťajnaprieknepreskúmateľnému
obsahu preskúmavaných rozhodnutí, z obsahu ktorých je však zrejmé, že spôsob prístupu k rekreačnej

chate žalobcu konajúce orgány klasifikovali ako stavbu - vjazd a účelovú komunikáciu, ktorej odstránenie
uložili priamo žalobcovi, a to na základe podkladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a
s ktorými sa správny súd oboznámil.
37. Zo zásady legality plynúcej z ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, okrem vyjadrenia povinnosti
postupu súladného so zákonmi a inými právnymi predpismi, vyplýva aj povinnosť orgánov verejnej

správy chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Podľa § 3 ods.
4 Správneho poriadku sú orgány verejnej správy mimo iného povinné použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a dbajú na to, by konanie prebiehalo hospodárne a bez
zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z postupu a rozhodnutí konajúcich orgánov
verejnej správy oboch stupňov je zreteľná absencia pokusu o ochranu práv a právom chránených

záujmov žalobcu, ktorý bol účastníkom konania a bol bez riadneho a spoľahlivého zistenia skutočného
stavu veci zaťažený povinnosťou odstránenia „stavby“. Nebolo totiž bez pochybností zistené, či ide
o stavbu, či túto „stavbu“, ktorá v časti určenej na odstránenie nie je umiestnená na pozemku v jeho
vlastníctve (a nebol zabezpečený ani iný podklad k vlastníctve „stavby“ cesty žalobcom), vybudoval
žalobca. Postupom a rozhodnutiami konajúcich orgánov verejnej správy oboch stupňov pri uložení

povinnosti odstrániť „stavbu“ vjazdu a účelovej komunikácie žalobcovi tak došlo k ujme na jeho právach,
na základe čoho mu bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu jeho subjektívnych práv v oblasti verejnej
správy.
38. Žalobca ďalej dôvodne namietal, že v rozhodnutí chýba odôvodnenie, z akých dôvodov má žalobca
stanovené povinnosti vykonať. Podľa § 46 a § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku musí rozhodnutie

obsahovať predpísané náležitosti vrátane odôvodnenia, kde konajúci orgán verejnej správy musí uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Špeciálny
stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia obmedzil na konštatovanie vydania výzvy

napodaniežiadostiovydaniedodatočnéhostavebnéhopovoleniastavby–vjazdaúčelovákomunikácia,
ku ktorej sa žalobca vyjadril listom z 11.01.2023 v tom zmysle, že nebude žiadať o dodatočné povolenie.
Ďalej odcitoval ust. § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 6 písm. a/ stavebného zákona s doplnením,
že nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty k uplatneniu námietok a poukázal na § 105 ods. 3
písm. e/ stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto v určenej lehote nevykoná

rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia prevzal úplný výrok a časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a doplnil, že hodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
bol povinný v súlade s § 32 Správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného
stavu veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Preskúmal podané odvolanie

a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci na tunajší úrad, či bolo napadnuté rozhodnutie
vydané v súlade so zákonom cestným zákonom. Z týchto dôvodov žalovaný ako druhostupňový odvolací
orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Z uvedeného obsahu preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov plynie, že neobsahujúzákladné náležitosti požadované v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože v ich odôvodneniach
úplne absentuje, ktoré skutočnosti boli vzaté ako podklady na rozhodnutie, akými úvahami boli konajúce
orgány oboch stupňov vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodovali, ani to, ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníka
konania (žalobcu) a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, v dôsledku čoho sú obe rozhodnutia
nepreskúmateľné.
39. Žalobca dôvodne namietal aj to, že nie je presne identifikované, o aký vjazd, stavbu a účelovú
komunikáciu ide, pretože z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, kde presne v dotknutom

území vymedzenom len podľa parcelných čísiel pozemkov sa má vjazd a prístupová komunikácia
nachádzať. Z právneho hľadiska tiež nie je zrejmé, ako mala byť táto cesta klasifikovaná, nakoľko podľa
cestného zákona (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení platnom a účinnom
od 01.01.2023) nemožno uvažovať o miestnej ani účelovej komunikácii, nakoľko zákon v tomto znení
pozná len miestnu alebo účelovú cestu. Rozhodnutia sú preto aj z tohto dôvodu nezrozumiteľné.
40. Prvostupňový orgán začatím konania o dodatočnom povolení stavby (a tým aj naň nadväzujúcim

následným začatím konania o odstránení stavby) nepostupoval zákonným spôsobom (lege artis), ktorý
zákon predpokladá v ust. § 88 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a v § 88a ods. 1, 2 a stavebného zákona, čím
nerešpektoval zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania štátnych orgánov
plynúci z už zmieneného čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“). Výsledkom nezákonne začatého

konania bolo nezákonné prvostupňové rozhodnutie. Vzhľadom na to, že žalovaný v dovolacom konaní
prvostupňové rozhodnutie bez výhrad potvrdil a odvolanie žalobcu bez relevantného odôvodnenia
zamietol, zaťažil napadnuté rozhodnutie rovnakou vadou nezákonnosti.
41. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto
napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu zrušil

podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy na riadne posúdenie veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní špeciálny stavebný úrad, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu,
opätovne v súlade so zákonom rozhodne v začatom konaní o odstránení stavby, pričom vyhodnotí

všetky zabezpečené podklady a odstráni skutkové a právne rozpory (napríklad vykonaním miestneho
zisťovania a ústneho pojednávania, prípadne zabezpečením ďalších dôkazov). Rozhodnutie, ktoré vydá
bude obsahovať vyčerpávajúce odôvodnenie.
42. Námietky ďalších účastníkov uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe nemali vplyv na uvedené
nedostatky v zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu. Správna žaloba

bola podaná včas, oprávnenou osobou, ktorá bola zastúpená advokátom. Správna žaloba bola
v súlade s jej obsahom posúdená tak, že spĺňala všetky zákonné náležitosti, takže nebolo prekážky
ďalšieho postupu správneho súdu, nakoľko žalobné námietky boli správnemu súdu zrozumiteľné.
K (ne)zrozumiteľnosti preskúmavaných rozhodnutí postačuje odkaz na predchádzajúce body tohto
rozsudku s tým, že v nich nebol vymedzený žiadny skutok, ale právna povinnosť odstrániť stavbu,

keďže nešlo o rozhodnutia sankčnej povahy. Na tvrdenie ďalších účastníkov, že nelegálnosť príjazdovej
cesty preukazuje aj geometrický plán možno reagovať len tak, že geometrický plán je len technickým
podkladom právnych úkonov alebo rozhodnutí a sám o sebe nemá žiadne právne účinky. Navyše,
pokiaľ nie je preukázané, že ide o stavbu cesty, nie je dôvod polemizovať o tom, či má alebo nemá byť
vyznačenánageometrickompláne.Ďalšíúčastnícipoukázalitiežnaust.§39ods.2písm.b/stavebného

zákona, z ktorého podľa ich názoru možno jednoznačne odvodiť, že pokiaľ je žalobca vlastníkom
rekreačnej chaty a pozemku, na ktorom je postavená, je vlastníkom aj prístupovej cesty. Označené
ustanovenie stavebného zákona sa v odseku 2 nečlení na písmená a hovorí o tom, že ak sa územné
rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu
ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,

musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak
boli vydané. Pokiaľ mali ďalší účastníci na mysli tzv. iné právo k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm.
b/ stavebného zákona z titulu vecného bremena zriadeného v prospech práva prechodu žalobcu, ide o
právo oprávňujúce osobu oprávnenú z vecného bremena na určité úkony, ktoré však samo o sebe - bez
ďalšieho nemá za následok „automatickú“ právnu zodpovednosť za všetko, čo sa na dotknutom úseku

pozemku zaťaženom vecným bremenom udeje. Obdobne zmätočne poukázali na s vecou nesúvisiace
ust. § 7 ods. 4 stavebného zákona týkajúce sa územno-technických podkladov v rámci územného
plánovania a vyhlášku č. 532/2002 Z.z.. Tieto námietky sú pre nesúvis s prejednávanou vecou a ich
nekonkrétnosť správnemu súdu nezrozumiteľné. Správny súd nie je oprávnený ich konkretizovať,spresňovať, vykladať ani prispôsobovať obsahu preskúmavaných rozhodnutí alebo obsahu spisu.
Ďalší účastníci za kľúčové pre rozhodnutie a posúdenie veci považovali rozpor s územným plánom
(nezákonnosť stavby nebola v preskúmavaných rozhodnutiach odôvodnená nesúladom s územným

plánom) a ust. § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z,.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré
zakazuje prejazd cez pozemky v druhom stupni ochrany, pričom súd (nie je uvedené aký, zrejme OS
Brezno v rozsudku, ktorým zriadil vecné bremeno) ignoroval gramatický obsah pojmu „vjazd“, ktorý je
diametrálne odlišný od gramatického významu slova „prejazd“. Správny súd v konaní o preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia nehodnotí, nereviduje a nemení rozhodnutia civilných súdov, len

ich rešpektuje, pokiaľ sa týkajú ním prejednávanej veci. Samotné konanie o dodatočnom povolení
stavy a o odstránení stavby bolo vedené špeciálnym stavebným úradom, ktorému bolo potrebné
v koncentrovanom konaní adresovať všetky výhrady k „stavbe“, pretože správny súd nenahrádza orgány
verejnej správy. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania (princíp
subsidiarity správneho súdnictva vyžaduje prerokovanie a právoplatné rozhodnutie veci príslušným
orgánom verejnej správy s využitím prípustného riadneho opravného prostriedku). Ďalšie tvrdenia

ďalších účastníkov konania majú povahu ich názorov a polemík vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
však nemajú žiadny dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
43. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol zrušiť aj oznámenie o začatí konania o nariadení
odstránení stavby č. L./XX zo dňa 20.02.2023. Tento úkon však nie je spôsobilým predmetom prieskumu
v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nezakladá ani neukladá žalobcovi žiadne práva alebo

povinnosti, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na jeho postavenie. Tento procesný úkon mal konkrétny
vplyv na procesné práva žalobcu, ktoré vznikli začatím správneho konania, tieto však boli vyčerpané
ich využitím alebo nevyužitím v rámci priebehu konania. Zákonnosť celého priebehu administratívneho
konania možno preskúmať v rámci preskúmania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, nakoľko správny
súd vždy v rozsahu žalobných námietok skúma aj zákonnosť postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia

predchádzal, nakoľko môže mať vplyv na jeho zákonnosť. Oznámenie o začatí konania nemožno
považovať za rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/
alebo b/ SSP, iba ktoré podliehajú preskúmaniu zákonnosti na základe všeobecnej správnej žaloby (§
6 ods. 1, 2 písm. a/ SSP), ktorá bola podaná žalobcom. Preto sa preskúmaním tohto úkonu správny
súd nezaoberal.

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd
priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške
trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím súdny úradník. Správny súd nepriznal náhradu trov

konania ďalším účastníkom konania, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť,
v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené
v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.
45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.