Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200505
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200505.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvovecižalobcu:P.Č.,O..XX.XX.XXXX,Z.P.Ž.XXX/XX,XXX
XX X., proti žalovanému: Obec Bobrovník, so sídlom obecného úradu Bobrovník 37, 032 23 Liptovská
Sielnica, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Jankoviechová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 157/45,
017 01 Považská Bystrica, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej
sťažnosti žalobcu v časti trov voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa

30.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022 v časti trov a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Žalobou zo dňa 10.11.2021, doručenou správnemu súdu dňa 11.11.2021, v znení jej opravy zo dňa
12.11.2021, sa žalobca domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu voči
žalobcovi spočívajúcom v nevydávaní územnoplánovacích informácií v súlade s splatným územným
plánom Obce Bobrovník (petit I) a uložiť žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom (petit II), a to
vydaním územnoplánovacej informácie, že pozemok parcela registra C č. XXX/XX trvalý trávny porast
o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 50

m2 v kat. úz. V., pozemok parcela registra C č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz.
V., pozemok parcela registra C č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 50 m2 v kat. úz. V., pozemok
parcela registra C č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 843 m2 v kat. úz. V. a pozemok parcela
registra C č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 859 m2 v kat. úz. V. sú územným plánom obce V.
určené funkčným využitím (návrhom územného plánu) na výstavbu rekreačných objektov.
2. Krajský súd v Žiline uznesením spis. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022 zamietol žalobu žalobcu

a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že skutkový
stav danej veci si v intenciách ochrany poskytovanej SSP vyžadoval už v čase podania žaloby ochranu
tvrdených dotknutých práv všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP (resp. čiastočne aj žaloby
proti nečinnosti orgánu verejnej správy). Je potrebné zdôrazniť, čo žalobca v podstate namietal v žalobe
zo dňa 10.11.2021, aj to aj pri zohľadnení zmeny skutkového stavu po podaní žaloby, a to nedostatočne
zistený skutkový stav, že vydanie územnoplánovacej informácie nezodpovedá platnému územnému

plánu, nesprávne právne posúdenie ohľadom vyjadrenia o zastavanosti. Uvedené je možné skúmať
len v rámci súdneho prieskumu tohto opatrenia v konaní začatom na základe správnej žaloby podľa
§177 SSP. Len v tomto konaní je možné preskúmať zákonnosť tohto neformalizovaného opatrenia,
vrátane splnenia podmienok pre jeho vydanie, podkladov, na základe ktorých bol vydaný, resp. postupu,
ktorý mu predchádzal. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže
byť vykladaný ako náhrada všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP a nie je ani v dispozícii

účastníka, aby si volil, ktorú z týchto žalôb použije, a ktoré konanie bude iniciovať. Určujúcim kritériom
pre podanie žaloby vždy musí byť povaha napadnutého úkonu. V danom prípade žalobca vo svojejpodstate napadol neformalizované rozhodnutie- opatrenie, ktoré bolo vykonané orgánom verejnej
správy vo forme odpovede - poskytnutie územnoplánovacej informácie v listinnej podobe, s ktorou bol
žalobca oboznámený jej doručením poštou. Uvedená územnoplánovacia informácia, s ktorej obsahom

sa žalobca nestotožňuje, predstavuje v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrenie orgánu verejnej
správy,naktorénedopadáprocesnýinštitútžalobyprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávy.Aknebolo
opatrenie žalovaného zrušené v rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej správnej žaloby
podľa § 177 SSP, nie je možné jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti
inému zásahu.

3. Krajský súd ďalej v časti náhrady trov konania uvádzal, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol
priznať mu voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca adresoval žalovanému
množstvo rôznych listov, žiadostí, či iných podaní, ktoré sú často neurčité, zmätočné a duplicitné,
čím komplikuje a niekedy aj paralyzuje chod Obecného úradu Obce Bobrovník, kde pracuje len jedna
zamestnankyňa a starostka na čiastočný pracovný úväzok. Správny súd mal za to, že vzhľadom
na to, že žalovaný je malou obcou, orgánom územnej samosprávy, bez úradníckeho právnického

aparátu, prevzatie zastúpenia žalovaného advokátskou kanceláriou možno považovať za dôvodné a
náhradu týchto trov od žalobcu možno spravodlivo požadovať. Aj v prípade, že by bolo potrebné
žalovaného posudzovať v predmetnej veci ako orgán štátnej správy (stavebný úrad), bola podľa súdu
daná výnimočnosť priznania náhrady trov z rovnakých dôvodov.
II. kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného

a) kasačná sťažnosť žalobcu
4. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uznesenie v časti výroku o trovách
konania kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, kde namietal, že:
- odôvodnenie priznania náhrady trov konania žalovanému nie je dostatočne odôvodnené. Nie je možné
zistiť, z akých dôvodov možno spravodlivo od žalobcu vôbec požadovať, aby znášal úplnú náhradu

trov konania žalovaného. Skutočnosť, že obec je malá a bez právnického aparátu nemôže byť na
škodu žalobcu. Orgán verejnej správy je povinný na zabezpečenie svojich zákonných úloh zabezpečiť
dostatočný podiel zamestnancov, ktorých kvalifikácia musí nielen postačovať na plnenie úloh obce, ale
zároveň v prípade ich rozhodnutí a opatrení aj na ubránenie vydaných opatrení v prípade súdneho
prieskumu. Šikanovaný je naopak sťažovateľ.

- pri posudzovaní, či priznanie trov žalovanému bude spĺňať zákonnú podmienku „ak to možno
spravodlivo požadovať", má súd zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane zložitosti, náročnosti
prípadu a sociálne a majetkové pomery žalobcu. Tieto skutočnosti však správny súd neskúmal. Z
predložených dôkazov a upozornení zo strany Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš musel mať súd
preukázané, že sťažovateľ je šikanovaný neustálymi porušeniami zákonov zo strany žalovaného. Keď

sťažovateľ odhaľuje klientelizmus starostky, musí k tomu potrebovať aj informácie, jedným spôsobom
ako tieto informácie získať je práve žiadosť o poskytnutie informácie adresovaná na žalovaného.
Pričom v prvom stupni sa mu informácie snažia zatajiť alebo poskytnúť neúplné informácie, preto
následne musí podať odvolanie voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, o ktorom v druhom
stupni rozhoduje starostka. Len samotné rozdelenie vyššie uvedených pozemkov spolu so žiadosťou o

územnoplánovaciu informáciu o novovzniknutých pozemkoch a získanie dôkazu, že obec iným osobám
vydáva územnoplánovacie informácie bez problémov, si vyžiadalo celkovo 14 podnetov a žiadostí.
- prejednávaná vec nepredstavovala natoľko skutkovo a právne náročný prípad, aby si objektívne
vyžadovala zastupovanie žalovaného pred súdom advokátom, zvlášť keď bola žaloba zamietnutá len z
dôvodu, že súd bol toho názoru, že danú vec bolo možné prejednať len v rámci všeobecnej správnej

žaloby. Nadbytočnosť zvolenia advokáta žalovaným vyplynula aj zo samotného konania na správnom
súde, keď žalovaným zvolený advokát skutočnosť nesprávneho typu žaloby ani nikdy nenamietal,
argumentoval len, že žaloba bola podaná po lehote a žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby, keďže nebol vlastníkom pozemkov, čo súd vyvrátil. Záverom sa sťažovateľ odvolal
na rozhodnutia NSS SR sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022 a sp. zn. 8Sžrk/13/2020 zo dňa

28.04.2021.
b) vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou a dôvodmi krajského súdu, ktoré sa týkali
meritórneho posúdenia, ako aj v časti výroku o trovách konania. Tieto považoval za vecne správne,
presvedčivé a zákonné. Nevidel žiaden legitímny argument, prečo by mu nemal sťažovateľ nahradiť

trovy konania, ktoré sa začalo na jeho podnet a jeho pričinením, navyše, keď spĺňa podmienku uvedenú
v § 449 ods. 2 SSP. Taktiež podľa názoru žalovaného ide jednoznačne o šikanóznu žalobu, keďže
sťažovateľovi bola územnoplánovacia informácia poskytnutá.
III. Vybrané ustanovenia a posúdenie veci kasačným súdom6. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1
SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach
sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

8. Kasačný súd uvádza, že pri aplikácii a interpretácii ust. §168 SSP, teda pri posudzovaní, či priznanie
trov konania žalovanému bude spĺňať zákonnú podmienku „ak to možno spravodlivo požadovať“, musí
správny súd zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane jeho zložitosti resp. náročnosti a rovnako
musí prihliadnuť aj na pomery žalobcu, najmä sociálne a majetkové. V prípade náhrady trov konania
orgánu štátnej správy musí správny súd naďalej navyše starostlivo zvažovať, či možno od žalobcu
spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté žalovanému orgánu štátnej správy tým, že udelil plnú

moc advokátovi, keďže obhajovať na správnom súde nimi vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú
súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán štátnej správy personálne
aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo

právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom domáhať ochrany na správnom súde
(§ 2 ods. 1 a 2 SSP). Samotná skutočnosť, že orgán verejnej správy nedisponuje adekvátnym aparátom
nemôže byť v prípade neúspechu v konaní pripísaná v neprospech sťažovateľa (žalobcu).

9. Odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu v časti trov vyššie
uvedené postuláty nereflektuje. V namietanej časti nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľ
dôvodne namietal, že nemôže znášať ujmu iba z dôvodu, že obec je malá a bez právneho aparátu.
Ide o povinnosť štátu a orgánov samosprávy zabezpečiť si na plnenie svojich úloh (vyplývajúcich
z príslušných právnych predpisov) dostatočne vybavený personálny substrát spolu s materiálno-

technickým vybavením, pretože v opačnom prípade nemôže plniť správu vecí verejných na požadovanej
úrovni. Z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktorá je
poskytovaná správnymi súdmi preto nemôže byť takýto dôvod sám o sebe využiteľný pri aplikácii ust.
§ 168 SSP a vykladaný v neprospech sťažovateľa (žalobcu). Na uvedené nadväzuje aj ďalšia dôvodná
námietka sťažovateľa, že krajský súd ani neskúmal jeho majetkové a sociálne pomery.

10. Najvyšší správny súd pri posudzovaní týchto situácií vyslovil opakovanie názor, že priznanie
náhrady trov konania úspešnému žalovanému, ktorý je orgán verejnej správy by sa malo udiať iba
vo výnimočných prípadoch - spravidla pri šikanóznych žalobách. Ďalej vo veci vedenej pod sp. zn.
6Svk/14/2021 už konštatoval, že špecifický prípad zneužitia práva predstavuje šikana - šikanózne
konanie (a tiež obchádzanie zákona a?podvod), pričom v?tomto smere šikanózny výkon práva spočíva

v?tom, že niekto vykonáva svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky z?31. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 374/06), prípadne jeho jediným
cieľom je poškodiť iného (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 07. septembra 2004, sp.
zn. 22Cdo/1567/2004). Šikanózne konanie predstavuje svojvoľné uplatňovanie práva (Baricová, J.,
Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a?kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,

2018, 217 s.). Jeho podstata spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné subjektívne právo
nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby je úzko spojený s?výsledkom konania, teda vykonať svoje
verejné subjektívne právo šikanózne sa prejavuje nepriamo v zjavne excesívnom alebo v abnormálnom
použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou zneužívania možno stretnúť pri podávaní
návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a?

relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto konania je dosiahnuť maliciózny výsledok
v?podobe ujmy spočívajúcej v?poškodení, sťažení postupu správneho orgánu / súdu, v?jeho zahltení
veľkým počtom podaní a?pod. V?prípade, ak je však motívom konania osoby získať neodôvodnenú
výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o?podvod. Odlišnosť medzi obchádzaním zákona
a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo slobody spočíva teda v tom, že

kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípade šikanózneho správania verejné
subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu (Košičiarová, S., Zákaz zneužitia
verejných subjektívnych práv a?slobôd. In: Acta Universitatis Carolinae, Iuridica - 4/2021, 77-91 s.).
Ďalší typický príklad šikanózneho výkonu práva môže predstavovať prípad, kedy účastník konanianevystupuje v?súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne (vy)riešenie sporu, ale pre
samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky zo 07. júna 2012, sp. zn. 2As/82/2012, prípadne uznesenie z?28. februára 2013,

sp. zn. 8As/130/2012). Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto zneužitie je možné konštatovať
výlučne v?konkrétnej prejednávanej veci, a?teda takéto rozhodnutie nevedie k paušálnemu odmietaniu
akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa iba o materiálny korektív formálneho
ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity (spravodlivosti) a bude vyhradený
celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup bude javiť ako neefektívny a

súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne kasačná sťažnosť) nemôže
byťúspešné(napríkladuznesenieNajvyššiehosprávnehosúduČeskejrepublikyz?19.septembra2013,
sp. zn. 8Ans/7/2013, bod 10). Predmetná žaloba pritom nemá žiaden z atribútov šikanózneho výkonu
práv zo strany sťažovateľa (v administratívnych konaniach bol sťažovateľ úspešný až po ingerencii zo
stany prokurátora, čo naopak svedčí v jeho prospech). Neexistuje ani poznatok čo do kvantity súdnych
konaní iniciovaných sťažovateľom, resp. ani dôvody napadnutého rozhodnutia sa o takýto poznatok

neopierajú, preto je nutné prijať záver, že krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval
nadmieru prísne.
IV. Záver
11. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s
ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP dôvodná. Z uvedeného dôvodu podľa § 462 ods. 1 SSP

zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022 v napadnutej časti a
vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
12. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 SSP).
13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.