Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. júl 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201457
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8220201457.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX B., 2./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., 3./ D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., 4./ D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
B., 5./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr.
Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti žalovanému: G. A.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Martin Timko, advokát,
so sídlom Hlavná 23, 080 01 Prešov, IČO: 48 412 031, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v avoči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobcovia v 1. až 5. rade sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2020 domáhajú, aby súd
určil, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a to na parcele CKN H. XXX/XX o výmere 41 m2
- ostatná plocha, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C., viazne vecné bremeno v podobe práva
prejazdu motorovými vozidlami i pešo v prospech vlastníkov nasledovných parciel: EKN č. XXX/XXX
o výmere 3996 m2 - orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C.; CKN č. XXX o výmere
913 m2 - zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C.; CKN č. XXX/XX o

výmere 913 m2, o výmere 459 m2 - orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C., alebo
aby súd alternatívne zriadil vecné bremeno v podobe práva prejazdu motorovými vozidlami i pešo cez
parcelu žalovaného CKN č. XXX/XX o výmere 41 m2 - ostatná plocha, zapísaná na liste vlastníctva č.
XXX, k.ú. C. v prospech vlastníkov nasledovných parciel: EKN č. XXX/XXX o výmere 3996 m2 - orná
pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C.; CKN č. XXX o výmere 913 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C.; CKN č. XXX/XX o výmere 913 m2, o výmere
459 m2 - orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C.. Zároveň žiadali priznať nárok na

náhradu trov konania.
1.2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom parcely EKN H.
XXX/XXX o výmere 3996 m2 - orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C., o veľkosti podielu
1 z celku. Žalobcovia 2/ a 3/ sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN H. XXX o
výmere 913 m2 - orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C.. Na tejto parcele stojí ich rodinný
dom so súpisným č. XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C.. Žalobcovia 4/ a 5/ sú

podielovými spoluvlastníkmi parcely CKN H. XXX/XX o výmere 459 m2 - orná pôda, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, k.ú. C., ktorú prenajímajú žalobcovi 1/. Prístup k parcelám žalobcov je daný miestnou
komunikáciou, ktorá je tvorená viacerými parcelami, ktoré sú vo vlastníctve súkromných vlastníkov,Obce Lopúchov i Slovenskej republiky. Ide o nasledovné parcely: parcela CKN H. XXX/X, vlastník Obec
Lopúchov; parcela CKN H. XXX/X, XXX/X I. XXX/X, E. H. XXX/XX I. XXX/X, XXX/X vlastník Slovenská
republika; parcela CKN H. XXX/X, vlastník p. J. a spol.; parcela CKN H. XXX/X I. E. H. XXX/XXX

spoluvlastníci p. K. a p. L.; parcela CKN H. XXX/XX, vlastník p. A.; parcela CKN H. XXX/X I. E. H. XXX/
XXX, vlastníci žalobca 1/ a 5/ a ďalší; parcela CKN H. XXX/XX, vlastník žalovaný. Miestna komunikácia
prebieha po týchto parcelách. Žalovaný pred viac ako 2 rokmi ohradil svoju parcelu CKN H. XXX/XX, čím
zatarasil prechod motorovými vozidlami po tejto jestvujúcej ceste a úplne obmedzil ďalších vlastníkov a
to aj samotný štát (SR), ktorý nemá prístup k pokračujúcej ceste nachádzajúcej sa na parcele a parcele

CKN H. XXX/X. Tým že žalovaný vykonal ohradenie parcely CKN H. XXX/XX, úplne zatarasil prejazd
po existujúcej ceste, ktorá bola desaťročia využívaná a obmedzil tak všetkých, ktorý mali záujem alebo
potrebu cestu využívať. Žalobcovia majú za to, že tak vykonal bez súhlasu stavebného úradu, ktorým je
ObecLopúchov,tedasvojvoľneapodľanichtakurobilakorevanšzato,žemunebolaodpredanáparcela
EKN H. XXX/XX, ktorú chcel pripojiť k svojmu domu. V ďalšom to urobil ako pomstu žalobcovi, ktorý mal
na tejto parcele oprávnene zriadenú žumpu, ktorú na nátlak žalovaného musel zrušiť. V neposlednom

rade tak žalovaný urobil aj preto, že parcela pod jeho rodinným domom je v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov 1/ a 4/, pričom túto žiada do svojho vlastníctva, o čom prebieha konanie pred tunajším súdom
pod sp.zn. 9C/17/2019.
1.3. Žalobca 1/ má prenajatú parcelu CKN H. XXX/XX, ktorú využíva na poľnohospodársku činnosť,
pričom postavený plot mu úplne znemožňuje prejazd k tejto parcele a taktiež k ďalšej parcele v

jeho podielovom spoluvlastníctve, ktorú užívajú so susedom J.. Ohľadne predmetného plota teda trvá
protiprávny stav spôsobený žalovaným, pričom žiadostiam či výzvam vlastníkov o riešenie situácie
Obec Lopúchov pôvodne nevyhovela. Riešiť sa uvedené začalo po tom, čo si žalobca 1/ prenajal
parcelu CKN H. XXX/XX nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2019 a na tejto parcele odstavil svoje stroje.
Vtedy žalovaný volal políciu, nakoľko mu čiastočné zablokovanie cesty, hoci na základe riadnej zmluvy,

vadilo. Žalovanému však nevadí, že svojim počinom už vyše 2 rokov blokuje „celú obec“. Uvedené
bolo aj predmetom riešenia pred Okresným úradom Bardejov. Z jeho rozhodnutia plynie, že sa žalobca
1/ priestupku nedopustil a narušenie pokojného stavu mala riešiť obec v zmysle kompetencie podľa
ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že už skôr žalovaný pre užívanie prenajatej
parcely žalobcom privolal policajnú hliadku, bolo na miestnom obecnom úrade v Lopúchove konané dňa

06.05.2020 stretnutie žalobcu 1/, žalovaného a starostu s tým, že žalovaný sa zaviazal plot odstrániť
do 17.05.2020 a uvoľniť tak blokovanie cesty. Namiesto toho žalovaný, vedomý si uzatvorenej nájomnej
zmluvy, navštívil vlastníčku parcely CKN H. XXX/XX a vymienil si od nej podpis zmluvy o vecnom
bremene. Žalobcovia majú za to, že táto bola do uvedeného vmanipulovaná a preto bola na tunajšom
súde podaná žaloba o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, o ktorej sa vedie konanie pod

sp.zn. 6C/14/2020. Žalobcovia majú za to, že parcela žalovaného dlhodobo slúžila prejazdu ako miestna
komunikácia a túto užívali viacerí vlastníci, či občania Obce Lopúchov v dobrej viere, pričom neboli v
užívanítejtoparcelyzaúčelomprejazdunijakorušení,pokýmžalovanýsvojuparcelusvojvoľneneoplotil,
čo najzásadnejšie zasiahlo žalobcov, keďže bol okamžite zamedzený prístup motorovými vozidlami.
Žalobcovia tento prístup cez parcelu žalovaného (pričom o uvedenej skutočnosti ani nevedeli) využívali

zaúčelomprístupuksvojimnehnuteľnostiam,totoužívaniebolodobromyseľnéatrvaloviacako10rokov
(včítane ich právnych predchodcov). Preto majú za to, že vydržali právo vecného bremena spočívajúce
v práve prechodu cez parcelu žalovaného motorovými vozidlami i pešo, nakoľko v takom rozsahu bolo
realizované. Pokiaľ by aj súd nemal vydržanie za preukázané, majú žalobcovia právo na prístup k svojim
nehnuteľnostiam a preto alternatívne žiadajú o zriadenie vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu po

parcele žalovaného. Iný prístup pre motorové vozidlá žalobcovia v danom mieste nemajú k dispozícii.

2.1. Spolu so žalobou žiadali žalobcovia, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží
žalovanému povinnosť umožniť prejazd motorovými vozidlami i pešo cez parcelu žalovaného CKN č.
XXX/XX o výmere 41 m2 - ostatná plocha, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. v prospech

vlastníkov nasledovných parciel: EKN č. XXX/XXX o výmere 3996 m2 - orná pôda, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, k.ú. C.; CKN č. XXX o výmere 913 m2 - zastavaná plocha a nádvorie zapísanej
na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C.; CKN č. XXX/XX o výmere 913 m2, o výmere 459 m2 - orná pôda,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C..
2.2. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu žalobcovia uviedli, že ich obmedzenia trvajú dlhodobo

a žiadne snahy žalobcov neviedli k náprave, je potrebné, aby žalovaný naďalej neblokoval prístup
žalobcov k ich nehnuteľnostiam. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade danosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je žalobcami plne odôvodnená a spočíva v potrebe
zabezpečenianerušenéhoprechodukichnehnuteľnostiammotorovýmivozidlami,nakoľkopešiprechodje možný v obmedzenom rozsahu po parcele CKN H. XXX/X. Bez zásahu súdu nebudú mať žalobcovia
prístupknehnuteľnostiamadokoncatentoprístupjeznačnelimitovanýajprezáchrannézložkyvprípade
rodinného domu žalobcov 2/ a 3/. Zabezpečenie prejazdu hlavne pre vozidlá hasičského zboru ohrozuje

aj hospodárske budovy nachádzajúce sa nielen na parcelách žalobcov. Uvedené je umocnené o to
viac, že žalovaný celkom zjavne pristúpil k šikane, keďže dotknutú parcelu pôvodne ohradenú nemal a
len po zistení jeho vlastníctva bezohľadne a bez relevantnej potreby, či povolenia ohradil túto parcelu,
čím „preťal“ existujúcu cestu, hoci ostatní vlastníci parciel v ceste tak neurobili. V neposlednom rade je
potrebné uviesť, že žalovaný nebude výrazne a neprimerane limitovaný, keďže ide o nepatrný zásah,

kedy bude využívaný prechod po parcele žalovaného o výmere 41 m2 (0,4 áru), pričom má k dispozícii
záhradu a plochy okolo jeho domu vo výmere takmer 5 árov.

3. Uznesením zo dňa 18.09.2020 č.k. 5C/38/2020-34 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť umožniť prejazd motorovými vozidlami a pešo cez parcelu CKN H. XXX/XX
o výmere 41 m2, ostatná plocha, zapísanú na LV č. XXX, kat.úz. C. v prospech vlastníkov parcely CKN

H. XXX/XX o výmere 459 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, kat.úz. C. a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, ako aj žalovaný.

4.1. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.12.2020 č.k. 8Co/51/2020-72 o odvolaní oboch

strán sporu proti uzneseniu zo dňa 18.09.2020 č.k. 5C/38/2020-34 rozhodol tak, že potvrdil uznesenie
vo výroku, ktorým súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti
zamietol a zmenil uznesenie v jeho vyhovujúcom výroku tak, že návrh žalobcov v 4. a 5. rade na
uloženie povinnosti žalovanému umožniť im prejazd motorovými vozidlami a pešo cez parcelu CKN H.
XXX/XX o výmere 41 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C. v prospech nich, ako

vlastníkov parcely CKN H. XXX/XX o výmere 459m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C. do
právoplatného skončenia vo veci samej zamietol.
4.2. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol nasledujúce:
„28. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné zistiť, ako
žalobcovia vo 4/ a 5/ rade odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Absentuje vecná

argumentácia žalovaných vo 4/ a 5/ rade. Len všeobecné konštatovanie, uvedené v návrhu, týkajúce
sa všetkých žalobcov, že žalovaný pred viac ako 2 rokmi ohradil svoju parcelu CKN H. XXX/XX, čím
zatarasil prechod motorovými vozidlami po tejto jestvujúcej ceste a úplne obmedzil ďalších vlastníkov a
to aj samotný štát (SR), ktorý nemá prístup k pokračujúcej ceste nachádzajúcej sa na parcele a parcely
CKN H. XXX/X, ako aj tým, že žalovaný vykonal ohradenie parcely CKN H. XXX/XX úplne zatarasil

prejazd po existujúcej ceste, ktorá bola po desaťročná využívaná a obmedzil tak všetkých, ktorí mali
záujem alebo potrebu cestu využívať, ako aj konštatovanie súdu, že žalobcovia vo 4/ a 5/ rade ako
vlastníci parcely CKN H. XXX/XX takto nemajú zabezpečený prístup zo svojej parcely cez vedľajšiu
prístupovú komunikáciu na hlavnú cestnú komunikáciu, na splnenie zákonnej podmienky, ktorou je
potreba „bezodkladne upraviť pomery“, podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje.

29. Treba tiež poukázať na tvrdenie samotných žalobcov v 1/ až 3/ rade, ktoré uviedli v podanom
odvolaní, že žalobcovia vo 4/ a 5/ rade prístup na svoju parcelu potrebujú len niekoľkokrát do roka, podľa
agrotechnických termínov (oranie, sejba, zber úrody ...), pričom zo samotného návrhu nevyplýva, že by
v dôsledku konania žalovaného tieto činnosti vykonávať nemohli.

30. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v jeho vyhovujúcom výroku tak, že návrh
žalobcov vo 4/ a 5/ rade na uloženie povinnosti žalovanému umožniť im prejazd motorovými vozidlami
a pešo cez parcelu CKN H. XXX/XX o výmere 41 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz.
C. v prospech nich, ako vlastníkov parcely CKN H. XXX/XX o výmere 459 m2, orná pôda, zapísanej na

LV č. XXX, kat. úz. C., do právoplatného skončenia vo veci samej zamietol.

31. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcov v 1/ až 3/ rade, tieto nesmerujú k spochybneniu základnej
argumentácie súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu medzi žalobcami v 1/ až 3/ rade a žalovaným zamietol.

32. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval, že „vo vzťahu k žalobcom v 2/ a
3/ rade súd poznamenáva, že vzhľadom na umiestnenie jednotlivých parciel, či už parcely CKN H. XXX,
ako aj parcely CKN H. XXX/XX, ako aj jednotlivých parciel, ktoré tvoria vedľajšiu prístupovú komunikáciu(ako to vyplýva z výrezu katastrálnej mapy), má súd za to, že z parcely žalobcov v 2/ a 3/ rade majú títo
zabezpečený prístup na prístupovú cestu cez parcely E. XXX/XXX, M. XXX/X, M. XXX/X. Rovnako tak
žalobca v 1/ rade ako vlastník parcely EKN H. XXX/XXX má zabezpečený prístup cez parcelu žalobcov

v 2/ a 3/ rade CKN č. XXX a následne cez uvedené parcely E. XXX/XXX, M. XXX/X I. M. XXX/X.

33. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, a preto potvrdil uznesenie vo
výroku, ktorým súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol.“

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené súdu dňa
28.06.2021 odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý jasne a zrozumiteľne vysvetlil
skutkové a právne dôvody, ktoré sú použiteľné aj tomto v civilnom sporovom konaní, z ktorých je
zrejmé, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobcovia sa spolu so žalobou domáhali
aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré Krajský súd v Prešove zrušil. Zo skutkového stavu je
zrejmé, že „prístupovú cestu“ je možné jednoducho vytvoriť aj z pozemkov patriacich žalobcom, preto

riešenie navrhované v petite žaloby neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva a takéto riešenie
je ústavne neudržateľné. Medzi uvedenými parcelami žalobcov a žalovaného je možné prejsť a je
vytvorený priestor pre prístup k pozemkom, pričom prístup autom na pozemky žalobcov je možný aj cez
iné pozemky ako práve pozemok žalovaného. K skutkovému tvrdeniu „že blokujem celú obec“ uviedol,
že to nie je pravdou, rovnako tak nie sú pravdivé úvahy žalobcov o „odplate“ a pod. Práve niektorí zo

žalobcov v rozpore s dobrými mravmi nechceli dovoliť jemu a jeho rodine prístup k jeho rodinnému
domu a to úmyselným odstavením poľnohospodárskych strojov. V časti, kde žalobcovia uvádzajú,
že mal vmanipulovať vlastníčku pozemku, ktorá mu udelila právo zodpovedajúce vecnému bremenu
navrhol vypočuť túto vlastníčku, práve niektorí žalobcovia vyslovene „pokútnym“ spôsobom si vymohli
prenájom pozemku za účelom výkonu hospodárskej činnosti, pričom jediným cieľom bolo postaviť

poľnohospodárske stroje a iné prekážky na tejto parcele, aby v konečnom dôsledku mohli šikanovať
jeho rodinu. Ak by malo teoreticky niekde dôjsť (napr. aj na pozemkoch žalobcov) k zriadeniu vecného
bremena,jenamiesteurčiťodmenuzaprávozodpovedajúcevecnémubremenu,keďževlastníckeprávo
jechránenésamotnouÚstavouazásahdotohtoprávapredstavujejedenznajsilnejšíchzásahovdopráv
vôbec. Vydržanie v danom prípade podľa jeho názoru nie je na mieste, keďže bude viac ako obtiažne

zistiť, kto mal jeho parcelu užívať, teda presný rozsah všetkých prípadných vlastníkov (nerozlučné
procesné spoločenstvo). Iba za splnenia tejto podmienky by bolo možné uvažovať o skúmaní ďalších
podmienok nevyhnutných k vydržaniu pozemku v jeho vlastníctve. Záverom uviedol, že po procesnej
stránke je petit žaloby nevykonateľný.

6. Podanie žalovaného (odsek 5. odôvodnenia) bolo spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu doručené
právnemu zástupcovi žalobcov dňa 29.06.2021, ktorý sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil a vykonal viaceré pojednávania.

8. Na pojednávanie nariadené na deň 19.07.2024 súd riadne a včas predvolal právneho zástupcu
žalobcov a právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávanie sa dostavili žalobca v 1. rade, právny
zástupca žalobcov, žalovaný a právny zástupca žalovaného.

9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 19.07.2024 uviedol, že žalobcovia trvajú

na podanej žalobe v celom rozsahu. Domáhajú sa určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
titulom vydržania. Žalobcovia majú za to, že na tomto požadovanom určení majú naliehavý právny
záujem,keďuvedenýmurčenímsaodstránistavprávnejneistotyzichstrany,čosaprejavujeblokovaním
prístupu na parcelu žalobcov už 6 rokov. Osobitne poukázal na vyjadrenia a výpovede žalobcov v 1.,
4. a 5. rade, na ich čestné prehlásenia, na vlastníctvo parciel, ku ktorým má byť zriadený prístup. Je

zrejmé, že v dobrej viere využívali prístup cez dlhodobo užívanú obecnú cestu. To akým spôsobom
bola užívaná obecná cesta nevypovedali len účastníci konania, ale aj starosta obce, ktorý potvrdil,
akým spôsobom bola cesta využívaná a to dávno - dávno ešte pred tým, ako došlo k zmenám. Aj pri
obhliadke na mieste samom sa súd mohol presvedčiť, akým spôsobom cesta prebieha, ako bola fyzicky
zatarasená, či o tom, že za týmto prerušením cesty spôsobeným žalovaným táto pokračuje až smerom

k lesnému porastu. Zároveň treba uviesť, že je to aj najkratší možný prístup k parcelám, ktoré spomínali
v doterajšom priebehu konania a hlavne čo s týka vstupu do rodinného domu, ktorý sa týka žalobcov v
2. a 3. rade, ktorí sú v súčasnosti vlastníkmi a bývajú tam spolu s rodičmi, teda so žalobcom v 1. rade a
jeho manželkou. Nakoľko prvým žalobným petitom je zriadené vecného bremeno na základe vydržaniaa má za to, že na toto podmienky splnené boli a v súčasnosti až na námietku žalovaného bol navrhnutý
dôkaz na určenie výšky odplaty pre prípad, že by súd prvému navrhovanému výroku nevyhovel, tak
navrhol, aby žalobcovia boli zaviazaní zaplatiť ročnú odplatu za zriadenie vecného bremena v prípade

alternatívneho petitu spoločne a nerozdielne k rukám žalovaného vo výške 20,- Eur ročne. Vychádzal
pritom z hodnoty parcely, zo štandardných okolností určovaných pre dobu návratnosti investície na
kupovanénehnuteľnosti.Podľaichnázorujehodnotaparcelynaúrovni10,-Eur,pri20ročnejnávratnosti
uvedené činí zhruba 20,- Eur ročne.

10.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníkonanomdňa19.07.2024uviedol,žepodľajehonázoru
je petit žaloby chybný a teda nevykonateľný. Žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného bremena
k parcele C KN č. XXX o výmere 913 m2 – zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcej sa v k.ú.
C.. Takáto parcela však v k.ú. C. neexistuje a ani iná parcela s výmerou 913 m2. Podobne tak sa
v k.ú. C. nenachádza parcela C KN č. XXX/XX. Čo sa týka prvej parcely uvedenej v petite č. XXX/
XXX, v prospech ktorej vlastníka má byť vecné bremeno zriadené, je potrebné poukázať na argumenty

krajskéhosúduvrozhodnutíozrušeníneodkladnéhoopatrenia.Jednazožalobcov,konkrétnežalobkyňa
v 5. rade súhlasila so stavbou plota, ktorý sa nachádza na spornej parcele. Tento plot tam bol postavený
v súlade s právnymi predpismi SR, čo nakoniec potvrdil aj pán bývalý starosta obce. Zo žaloby, z
vykonaného dokazovania, ale ani z vykonanej obhliadky na mieste samom nevyplynulo jednak, kde
sa mala nachádzať pôvodná cesta, ale hlavne prečo žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno na

celej parcele vo vlastníctve žalovaného, keďže z obhliadky na mieste samom je zrejmé, že prechod za
predmetnú parcelu je aj v súčasnosti možný. V prípade, ak by vecné bremeno bolo zriadené na celej
parcele, jednak by to nezodpovedalo tomu, v akom rozsahu žalobcovia mali kedysi užívať cestu, ktorá
sa tam mala nachádzať. K existencii tejto cesty, resp. k jej presnej lokalizácii je potrebné zdôrazniť,
že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že by mali užívať cestu v rozsahu parcely vo vlastníctve

žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na geometrické plány, ktorú sú obsahom súdneho spisu – jeden
z roku 2004, druhý z roku 2007, kde v stave registra „E“ je cesta zaznačená práve po pozemku jedného
zo žalobcov. Čo sa týka tvrdení žalobcov o tom, že mali niekedy vôbec túto cestu užívať, uviedol
že tieto tvrdenia ostali osamotené a podľa jeho názoru, ani výsluch bývalého starostu nepreukázal
skutkové tvrdenia žalobcov. Práve naopak. Ďalej podotkol, že z vyjadrenia starostu obce je zrejmé,

že táto cesta mala byť obecná, preto má za to, že žalobcom muselo byť zrejmé aj v prípade, ak by
sa cesta nachádzala na spornom pozemku, že prechádzajú po obecnej ceste a z tohto dôvodu má
za to, že aj keby ich tvrdenia boli podporené dôkazmi, v minulosti toto právo nevykonávali v dobrej
viere pre seba a aktívne legitimovaným subjektom by mala byť v danom prípade obec, ktorej malo
údajne teleso cesty patriť. V zhode s názorom Krajského súdu v Prešove uviedol, že žalobcovia majú

prístup k predmetným pozemkom. Aj z fotografií na obhliadke na mieste samom je zrejmé, že sa
ťažké poľnohospodárske mechanizmy nachádzali za spornou parcelou. Žalobcovia, ktorí vlastnia oproti
spornej parcele rodinný dom majú priamy prístup k svojmu domu, aj k svojej nehnuteľnosti. Čo sa týka
odmeny za prípadné zriadenie vecného bremena, uviedol, že žalobcovia nedefinovali svoju žalobu v
rozsahu predpokladanom zákonom. Z týchto skutkových a právnych okolností preto navrhol žalobu

zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1., 4., 5. rade a žalovaného, výsluchom svedka,
obhliadkou na mieste samom, oboznámením listín a to rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, odbor
všeobecnej vnútornej správy, výpisu z LV č. XX, výpisu z LV č. XXX, výpisu z LV č. XXX, výpisu z LV

č. XXX, výrezu z katastrálnej mapy, čiastočného výpisu z LV č. XXX, čiastočného výpisu z LV č. XXX,
čiastočného výpisu z LV č. XXX, výpisu z LV č. XXX, výpisu z LV č. XXX, sťažnosti E. F., oznámenia –
ohlásenie drobnej stavby, vytyčovacieho náčrtu, geometrického plánu z roku 2004, geometrického plánu
z roku 2007, kópie kat. mapy, aktuálnych výpisov z LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XX, LV č. XXX, LV,
581, zákresu z katastrálnej mapy ohľadne prechodu z F. XXX/X na verejnú komunikáciu, ako aj ďalším

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

12. Z listu vlastníctva č. XX, kat.úz. C. zo dňa 14.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata je
evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX o výmere 913 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Z časti
B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako bezpodieloví vlastníci sú

evidovaní pod B2 žalobcovia v 2. a 3. rade v podiele 1/1.

13. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 14.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata
je okrem iných evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX/X o výmere 44 m2 – zastavaná plochaa nádvorie, parcela registra „E“ parcelné H. XXX/XXX o výmere 3996 m2 – orná pôda. Z časti B: Vlastníci
a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako vlastníci sú evidovaní pod B1 žalobca
v 1. rade v podiele 3/8, pod B5 N. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 2/8, pod B6 N. J., nar. XX.XX.XXXX

v podiele 2/8, v podiele B7 žalobca v 1. rade v podiele 1/8.

14. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 17.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata je
okrem iných evidovaná parcela registra „E“ parcelné H. XXX/XX o výmere 459 m2 – orná pôda. Z časti
B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako vlastníci sú evidovaní pod

B3 žalobca v 4. rade v podiele 1/2, pod B4 žalobkyňa v 4. rade v podiele 1/2.

15. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 14.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata je
okrem iných evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX/X o výmere 479 m2 – zastavaná plocha a
nádvorie. Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako vlastníci
sú evidovaní pod B1 A. K., B. L. v podiele 1/2, pod B2 B. L., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/2.

16. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 14.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata
je okrem iných evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX/X o výmere 208 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie, parcelné H. XXX/X o výmere 125 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „E“
parcelné H. XXX/X o výmere 13926 – ostatná plocha, parcelné H. XXX/X o výmere 6 m2 – ostatná

plocha. Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako výlučný vlastní
je pod B1 evidovaná Slovenská republika v podiele 1/1.

17. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 14.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata je
okrem iných evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX/XX o výmere 45 m2 – trvalý trávny porast.

Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako výlučná vlastníčka
je evidovaná pod B1 I. A., B. N. v podiele 1/1.

18. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 14.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata
je okrem iných evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX/XX o výmere 41 m2 – ostatná plocha.

Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako výlučný vlastník je
evidovaný pod B1 žalovaný v podiele 1/1.

19. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 14.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata
je okrem iných evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX/X o výmere 446 m2 – zastavaná plocha

a nádvorie. Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako výlučný
vlastník je evidovaná pod B1 Obec Lopúchov v podiele 1/1.

20. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 15.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata je
evidovaná stavbe, B. O. N. H. XX, P. F. F. H. XXX. Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva

k nehnuteľnosti vyplýva, že ako bezpodieloví vlastníci sú evidovaní pod B2 žalobcovia v 2. a 3. rade
v podiele 1/1.

21. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 17.08.2020 vyplýva, že v časti A: majetková podstata
je okrem iných evidovaná parcela registra „E“ parcelné H. XXX/XX o výmere 459 m2 – ostatná plocha.

Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti vyplýva, že ako vlastníci sú evidovaní
pod B3 žalobca v 4. rade v podiele 1/2, pod B4 žalobkyňa v 5. rade v podiele 1/2.

22. Z listu vlastníctva č. XX, kat.úz. C. zo dňa 09.11.2021 vyplýva, že v časti A: majetková podstata sú
evidované parcely registra „C“ parcelné H. XXX/X o výmere 808 m2 – zastavaná plocha a nádvorie,

parcelné H. XXX/X o výmere 98 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcelné H. XXX/X o výmere 7
m2, zastavaná plocha a nádvorie. Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti
vyplýva, že ako vlastníci sú evidovaní pod B2 žalobcovia v 2. a 3. rade v podiele 1/1.

23. Z listu vlastníctva č. XXX, kat.úz. C. zo dňa 09.11.2021 vyplýva, že v časti A: majetková podstata

je okrem iných evidovaná parcela registra „C“ parcelné H. XXX/X o výmere 51 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie, parcelné H. XXX/X o výmere 17 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „E“
parcelné H. XXX/XXX o výmere 3993 m2 – orná pôda. Z časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva
k nehnuteľnosti vyplýva, že ako vlastníci sú evidovaní pod B1 žalobca v 1. rade v podiele 3/8, pod B5 N.J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 2/8, pod B6 N. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 2/8, v podiele B7 žalobca
v 1. rade v podiele 1/8.

24. Z výrezu katastrálnej mapy vyplýva, že medzi parcelami CKN H. XXX/XX I. M. H. XXX/X sa nachádza
parcela M. H. XXX/X, M. H. XXX/XX, obe vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a ďalej parcela
M. H. XXX/X I. F. M. H. XXX/X, obe v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a N. J..

25. Z výsluchu žalobcu v 4. rade vykonaného na pojednávaní dňa 09.11.2021 vyplynulo, že od narodenia

býva v C.. Pozemok, ktorý patrí žalovanému patril rodine A.. V rámci dedičského konania sa dostal do
vlastníctva žalovaného, ktorý si tam následne postavil rodinný dom. Nažívali takto spolu so susedmi bez
problémov. Pred 4 – 5 rokmi došlo k sporu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným. Žalovaný urobil priek
žalobcovi v 1. rade a postavil na svojej parcele plot, pričom on tú väčšiu parcelu nepotrebuje v celom
rozsahu, keďže má dosť veľkú záhradu. Nevie ako sa žalovaný dostal k vlastníctvu tej menšej parcely,
na ktorej postavil následne plot (nevie jej číslo), keďže cez túto parcelu išla cesta, po ktorej chodievali.

Otec žalovaného musel v rámci REOB-ky predložiť nejaký papier, na základe ktorého mu bolo priznané
vlastnícke právo a následne to dedením prešlo na žalovaného. Na otázku právneho zástupcu žalobcov,
ako dlho existuje cesta cez parcelu žalovaného, žalobca v 4. rade uviedol, že po nej chodil už jeho dedo,
odkedy existuje obec. Potom, keď prišli roľnícke družstvá, tie začali užívať vlastné cesty, ale občasne
využívaliajtútocestu.Žalobcav1.radesinasvojompozemkupostavilrodinnýdom,ktorýohradilavedľa

jehopozemkuviedlacestakďalšímpozemkom.Uvedenýrodinnýdompotomžalobcav1.radepreviedol
na žalobcov v 2. a 3. rade. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či niekto bránil v prechode cez danú
cestu, žalobca v 4. rade uviedol, že nie, Nie, nikto nikdy. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, ako
vyzerá daná cesta, žalobca v 4. rade uviedol, že bola to asfaltová cesta, ktorá však nie je udržiavaná
pre nedostatok peňazí obcou. Preto sa rozpadáva. Táto asfaltová cesta viedla myslí iba po rodinný dom

žalobcu. Ďalej už domy neboli a až neskôr si žalovaný postavil svoj dom, ktorý v zásade stojí oproti
domu žalobcu v 1. rade. Preto nevie, prečo sa tá malá parcela, na ktorej je cesta, dostala do vlastníctva
ešte otca žalovaného, ktorú potom následne zdedil žalovaný. Na otázku právneho zástupcu žalobcov,
či sa dá dostať k jeho parcele aj iným spôsobom, žalobca v 4. rade uviedol, že pokiaľ vie, iná cesta nie
je okrem tejto. Za nimi sa nachádzajú iné parcely, ale tam cesta nevedie žiadna. Na otázku právneho

zástupcu žalobcov, či je možné, že na jeho parcele bude stáť rodinný dom, či zvažuje predaj pozemku
a či je pre neho problém, že k pozemku momentálne cesta nie je, žalobca v 4. rade uvádza, že jeho
podiel na parcele, ktorú má povyše pozemku žalovaného chcela odkúpiť dcéra žalovaného. On bol za
to, že jej svoj podiel predá. Ale jeho podielová spoluvlastníčka – žalobkyňa v 5. rade – nemala záujem.
Má za to, že do budúcna, ak niekto sa s ním a žalobkyňou v 5. rade dohodne, je možné že parcelu

predajú a zrejme za účelom výstavby rodinného domu. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či právny
predchodca žalovaného alebo samotný žalovaný bránil žalobcovi v užívaní cesty, žalobca v 4. rade
uviedol, že nie, nebránil. Boli jedna rodina a aj sú. Na otázku súdu, ako vnímal skutočnosť, komu cesta
cez ktorú prechádzali patrí, žalobca v 4. rade uviedol, že bola to obecná cesta. Záverom ešte uviedol,
že nevie či cesta viedla aj po súkromných pozemkoch, alebo len štátnych. V tom čase to nikto neriešil.

26. Z výsluchu žalobkyne v 5. rade vykonaného na pojednávaní dňa 09.11.20221 vyplýva, že sa pripája
k tomu, čo uviedol žalobca v 4. rade. Sú rodina, ako deti chodievali po tej ceste. Vtedy to bola prašná
cesta, chodilo sa vozmi. Čo si pamätá, stále tam bola cesta, určite vyše 100 rokov. Asi zhruba pred 4
rokmi prišla za ňou manželka žalovaného s tým, že jej na pozemok chodia líšky a že ho chce oplotiť. Ona

jej to podpísala a následne ostala zhrozená, keď zistila, že pozemok oplotili tak, že došlo k zrušeniu cesty
a ona sa vlastne nemôže dostať k svojmu pozemku. Vlastne ju podviedla. Bola na úradoch zisťovať,
ako to s jeho pozemkom je. Nikde jej nič nechceli povedať. Má za to, že žalovaný tieto pozemky nemal
v poriadku a až následne ich začal dávať do poriadku. Podľa nej to stále nemá v poriadku. Prebiehalo
aj súdne konanie, kde vyplynulo, že žalovaný si postavil rodinný dom na pozemku, ktorý mu nepatril.

Pozemok patril jej a iným podielovým spoluvlastníkom. Cesta viedla stále, pričom viedla aj k jej pozemku.
Chcela pozemok predať, mala dokonca aj kupca. Nedá sa to však predať, keďže k pozemku nevedie
žiadna cesta. Ľutuje, že žalovanému podpísala súhlas s postavením plota. Ona je prístupná k dohode
a ustúpiť z časti zo svojho pozemku, aby ľudia po ceste mohli chodiť. Opätovne poukázala na to, že
žalovaný nemá všetky náležitosti ohľadne svojho pozemku vysporiadané. Na otázku právneho zástupcu

žalobcov, čo predpokladala pri podpisovaní súhlasu s oplotením, žalobkyňa v 5. rade uviedla, že myslela
si, že chce postaviť plot medzi ich pozemkami, keďže líšky chodievajú z lesa a tam je široká hranica
pozemkov. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či má v budúcnosti záujem predať pozemok na
výstavbu domu, žalobkyňa v 5. rade uviedla, že má záujem predať ho na výstavbu rodinného domu. Naotázku právneho zástupcu žalobcov, aby popísala, čo by spôsobilo, keby musel každý riešiť cestu po
svojich pozemkoch, žalobkyňa v 5. rade uviedla, že netreba riešiť nič po pozemkoch ostatných. Stačí,
aby žalovaný uvoľnil svoju parcelu a tadiaľ sa bude dať prejsť hoci aj dvoma autami. Je tam dostatočný

priestor. Teraz je to pevná cesta, z asfaltu, aj keď trochu už zničená, zvetraná, keďže sa o ňu nik nestará.
Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či niekto bránil v užívaní cesty počas predchádzajúcich rokov,
žalobkyňa v 5. rade uviedla, že nie, nikto. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či sa dá dostať k jej
pozemku inak, žalobkyňa v 5. rade uviedla, že nie, nedá.

27. Z výsluchu žalobcu v 1. rade vykonaného na pojednávaní dňa 09.11.2021 vyplýva, že túto cestu
užívali 32 rokov, teda odkedy postavili ich rodinný dom. Zhruba pred 5 rokmi nastal problém so žumpou,
ktorá im patrila a bola postavená na pozemku Slovenského pozemkového fondu. Hneď susediaca bola
parcelažalovaného,pričomžumpabolapostavenávčase,keďstavalirodinnýdom.Vobcibolanásledne
postavená kanalizácia, na ktorú sa žalovaný napojil a on nie. Nechcel to, ale žalovaný naliehal, aby
žumpu odstránil. Bol za ním aj starosta, aby sa na kanalizáciu napojil a aby nebol spor ohľadne žumpy.

Preto sa nakoniec na kanalizáciu napojil a žumpu odstránil. Odvtedy sú medzi nimi spory. Po tomto
incidente so žumpou žalovaný zahradil cestu, aby nemohli cez ňu predchádzať. Museli ju obchádzať
cez sad a aj to, len keď je sucho. Keď je mokro, tak sa to nedá. Na otázku právneho zástupcu žalobcov,
či mu niekto bránil v užívaní cesty, alebo či niekto pochyboval o tom, že cestu užíva oprávnene, žalobca
v 1. rade uviedol, že nie, nikto im v užívaní cesty nebránil dovtedy, kým žalovaný nepostavil sporný plot.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či bol účastný mimosúdnych jednaní ohľadne odstránenia plotu,
žalobcav1.radeuviedol,žebolojednanienaobecnomúradespánomstarostom,kdežalovanýprisľúbil,
že plot odstráni a že časť pozemku, kde je cesta odpredá obecnému úradu. O týždeň už z toho nebolo
nič a plot odstrániť nechcel. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, ako žalobcovi súčasný stav ohľadne
cesty ovplyvňuje užívanie, život a hospodárenie, žalobca v 1. rade uviedol, že musia chodiť s traktormi

po poľnohospodárskych pozemkoch. Namiesto piatich metrov idú kilometer. Dochádza k poškodzovaniu
strojov a zvyšujú sa im náklady. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či by bolo možné zabezpečiť
prístup k pozemkom aj inak, ako by sa to dalo a čo by to stálo, žalobca v 1. rade uviedol, že podľa neho
sa to iným spôsobom nedá. Jedine tým, že žalovaný odstráni plot. Inak sa žalobcovia v 4. a 5. rade
nevedia dostať na svoj pozemok.

28. Z výsluchu žalovaného vykonaného na pojednávaní dňa 13.01.2022 vyplýva, že zdedil parcelu H.
XXX/X, ktorá bola vcelku. Nebola rozdelená. Jej súčasťou bola aj F. XXX/XX a následne nevie ako
došlo k jej rozdeleniu, keď potom vznikla uvedená F. XXX/XX. Pozdĺž celej cesty boli kriaky. Nič iné tam
nebolo. V roku 2004 si dal vymerať svoju parcelu a až následne došlo k rozdeleniu tejto jeho parcely.

Nevie, kedy presne. Dával parcelu vymerať, lebo chcel stavať dom. Vtedy sa zistilo, že polovica cesty
je na jeho pozemku. Povedal to žalobcovi a tiež starostovi. Nikto v tom ale nič nerobil. V roku 2018 si
svoj pozemok oplotil a vtedy nastal tento problém. Dovtedy žalobca chodil cez jeho pozemok, on mu
opakovane hovoril, že chodieva po jeho pozemku. Smial sa tomu a nevenoval tomu žiadnu pozornosť.
Keď žalovaný chcel stavať plot, podal si na obec aj vytyčovací náčrt, ktorý potreboval starosta. Tiež

uviedol, že keď žalobca prekopával cestu, lebo robil odpad, tak na jeho pozemku vykopal pniak, ktorý
tam bol v zemi už asi 20 rokov. Bol na pozemku pôvodne v tej časti, kde bola cesta. Z toho vyplýva, že
cesta nemohla ísť cez jeho pozemok, ale išla povedľa a tie stromy boli vedľa cesty. Cesta išla pôvodne
rovno a nie ciky-caky, čím by teda zasahovala do jeho pozemku. Na otázku právneho zástupcu žalobcov,
aká je vzdialenosť medzi plotom na parcele H. XXX/XX a plotmi žalobcov, žalovaný uviedol, že na jednej

strane zhruba 4 metre a v strede je to asi 1,5 metra. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, v ktorej
časti pozemku žalovaného ústí poľná cesta žalovaný uviedol, že poľná cesta ústí do jeho F. XXX/XX a
mala by ísť bokom popri jeho parcele.

29. Z výsluchu svedka Q. F., starostu obce Lopúchov, vykonaného na pojednávaní dňa 13.01.2022

vyplýva, že už zaslal podklady, ktoré boli od obce žiadané. Predmetná cesta bola postavená skôr, ako sa
stal starostom obce. Nevie, z akých podkladov sa vychádzalo pri vymeriavaní predmetnej cesty. Keď mu
bola podaná žiadosť ohľadne stavby plota, nemal dôvod nevydať súhlas, keďže obec do vlastníckych
vzťahov nemôže zasahovať. Žiadosť, resp. ohlásenie drobnej stavby – oplotenia, ako aj vyjadrenia
majiteľov susediacich pozemkov spĺňali všetky náležitosti, preto nemal dôvod, aby nevydal súhlas.

Pokiaľ ide o vytyčovací náčrt, ktorý bol predložený k ohláseniu drobnej stavby, tak z mapových pokladov
vyplýva, že prístupová cesta je vyznačená ako parcela H. XXX/X, avšak v skutočnosti táto cesta je
širšia a zasahuje aj do F. XXX/XX. Zo strany obce bola snaha zveľadiť uvedenú cestu, preto v roku
2015 bola pripravená projektová dokumentácia s cieľom postaviť tam aj chodník s tým, že by došlo krozšíreniu cesty aj na F. XXX/XX. Bola snaha sa dohodnúť aj so žalovaným, avšak k dohode nedošlo.
Preto teraz plánuje zmenu projektovej dokumentácie s tým, že by úprava cesty bola iba po F. XXX/
XX. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či reálna pôvodná cesta zasahovala aj do parcely H. XXX/

XX I. H. XXX/XX, svedok uviedol, že áno, zasahovala. Oslovili aj Slovenský pozemkový fond, pričom
uvedené parcely patria Slovenskej republike, aby boli nejakým spôsobom prevedené na obec. Avšak
k dnešnému dňu k tomu nedošlo, keďže Slovenský pozemkový fond pracuje veľmi pomaly. Na otázku
právneho zástupcu žalobcov, kto a akým spôsobom využíval túto cestu pred oplotením parcely H. XXX/
XX, svedok uviedol, že spornú časť, t.j. parcelu č. 386/12 využívali hlavne žalobca a žalovaný, keďže

oni sú koncoví vlastníci rodinných domov. Obom vyhovovalo, že uvedená parcela nebola oplotená. Na
otázku právneho zástupcu žalobcov, či predmetná cesta pokračuje a akým spôsobom aj za parcelou H.
XXX/XX, svedok uviedol, že pokračuje, ale nie je to spevnená plocha. Je to iba poľná cesta. Spevnená
plocha je iba po parcelu H. XXX/XX. Spevnená plocha znamená, že bola vybudovaná cesta v zmysle
predpisov a v katastri je zapísaná ako zastavaná plocha. Nad pozemkom č. XXX/XX je už plocha
nespevnená. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, kto užíval poľnú cestu pred ohradením parcely H.

XXX/XX, svedok uviedol, že v zásade túto poľnú cestu využívalo družstvo. Na otázku právneho zástupcu
žalobcov, ako bol riešený spor účastníkov konania v rámci obecného konania svedkom ako starostom
obce, svedok uviedol, že sa snažil okrem toho, čo je v zápisoch riešiť to aj dohovormi s oboma stranami.
Keď sa ale aj na niečom dohodli, o päť minút to už neplatilo. Na otázku právneho zástupcu žalobcov,
aby konkretizoval uvedené dohody a aj to, kto ich porušil, svedok uviedol, že nevie, kto dohody porušil.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov, aby teda uviedol, aká bola dohoda, svedok uviedol, že bola
dohoda, že svoj spor vyriešia a budú pokračovať ďalej. Padla aj dohoda, že ak sa oni dvaja dohodnú,
obec predmetný pozemok odkúpi, aby sa tam zriadila obecná cesta. Išlo však len o ústne dohody. Na
otázku právneho zástupcu žalobcov, aby uviedol ako znela dohoda ohľadne odstránenia plota z parcely
H. XXX/XX, svedok uviedol, že v rámci tých dohôd ústne nariadil pozastavenie výstavby plota, kým sa

nedohodnú. A keď sa nedohodnú, aby to dali na súd a nech rozhodne ten. Na otázku právneho zástupcu
žalobcov, kto porušil dočasné pozastavenie stavby plota, keďže plot vlastne už stojí, svedok uviedol,
že odvtedy, ako dal stanovisko, že sa nemá pokračovať v stavbe plota, tak sa v stavbe nepokračovalo.
V štádiu, ako stál vtedy, je aj teraz. Nevie o tom, aby sa v stavbe pokračovalo. Na otázku právneho
zástupcu žalobcov, aká je situácia a stav ohľadne možnosti prechodu po ceste po výstavbe plotu vo

vzťahu k žalobcovi a prechodu k poľnej ceste, svedok uviedol, že pôvodná cesta bola poľná, prašná.
Bola využívaná na poľnohospodárske účely. Nespĺňala podmienky miestnej komunikácie. V súčasnosti
po výstavbe plota je stav taký, že s konským povozom sa tadiaľ prejsť dá, ale napr. s traktorom už
nie. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, aká je šírka cesty po výstavbe plota, svedok uviedol, že v
zmysle vytyčovacieho nákresu, za hranicou pozemku je asi 3,26 metra a v strede medzi pozemkami je

to tam užšie. Nevie presne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako došlo k prevodom pozemkov
v spornej oblasti v rámci obce, svedok uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť. Ide o súkromné vlastnícke
vzťahy. Obci nik nenahlasuje, či si vysporiadava vlastnícke vzťahy, či už so susedmi, štátom, alebo
niekýminým.Akbyuvedenéprevodyzasahovalidoobecnýchpozemkov,tobytoriešil.Aleuvedenéveci
nie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či obec predávala v uvedenej oblasti nejaké pozemky,

svedok uviedol, že nie, nepredávala. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kadiaľ išla pôvodná
cesta, resp. do ktorých pozemkov zasahovala, svedok uviedol, že zasahovala aj do parcely H. XXX/
XX I. H. XXX/XX. Ide o pozemky vo vlastníctve slovenského štátu, do ktorých cesta zasahuje. Do iných
pozemkov cesta nezasahuje. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mala uvedená cesta tzv.
rigol, chodník, resp. či bola uvedená cesta niečím ohraničená, svedok uviedol, nie, nič tam nebolo. Na

otázku právneho zástupcu žalovaného, kto zo žalobcov konkrétne potrebuje prístup cez F. XXX/XX k
svojim nehnuteľnostiam, svedok uviedol, že má za to, že obaja potrebujú prístup. Potrebujú cestu cez
uvedený pozemok na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Ak by došlo medzi nimi k dohode, došlo by aj
k zveľadeniu uvedených nehnuteľností.

30. Z obhliadky na meste samom vykonanej dňa 04.03.2022 bolo zistené, že plot patriaci žalobcovi v
1. rade, ktorý ohraničuje jeho pozemok, je postavený z ozdobných betónových dielcov a podľa tvrdenia
žalobcu v 1. rade je postavená na hranici parcely H. XXX/X. Na prechod sa momentálne využíva F. XXX/
X, XXX/X I. XXX/X. Žalobca uviedol, že kvôli tomu sa to tu vojde, lebo stočil plot do jeho parcely. Niekedy
tu bola postavená garáž. Preto to sem stočili, aby sa dalo vyjsť z garáže von, aby chodili rovno. Vedľa

domu žalobcu v 1. rade po pravej strane predzáhradky je postavený ďalší plot z ozdobných betónových
dielcov a to rovnako tiež na hranici parcely H. XXX/X. V tejto časti sa pozemok zužuje a vzadu zas
rozširuje. V zadnej časti je do zeme na pozemku zapravený kolík. Právny zástupca žalobcov poukázal
na to, že plot žalovaného postavený zo železných stĺpikov a šalovacích dielcov naplnených hlinou brániv ceste, ktorá ide od postavenia, v ktorom sa teraz nachádzajú, teda na hranici pozemkov smerom do
poľa, kde sú cesty a rovnako tak bráni prístupu k pozemkom jeho klientov, ktorý je na konci plota vo
výške 1 metra napravo. Zákonný sudca konštatoval, že by malo ísť o pozemky žalobcov v 4. a 5. rade.

Na otázku zákonného sudcu, kadiaľ následne pokračuje cesta, právny zástupca žalobcov uviedol, že
cesta pokračovala kolmo. Ale aj podľa snímkov, aj v reáli je zrejmé, že cesta je celá zarastená, takže sa
obchádza doprava a doľava. Do spisu dávali aj mapy, z ktorých bolo zrejmé ako boli v minulosti cesty
vyznačené ešte podľa pozemkovej knihy. Žalovaný na výzvu zákonného sudcu uviedol, že nechce nič,
len nech sa vymeria cesta a bude pokoj. On mal merané, oni mali merané. Boli to tu už trikrát merať.

Nevie kto spravil chybu. Žalobca v 1. rade uviedol, že geodet žalovanému vymeral do pozemkového
fondu a preto to zahradili. Zákonný sudca upozornil strany konania, že predmetom sporu nie je určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale zriadenie vecného bremena na právo prechodu cez pozemok.
Ak je tu spor ohľadne tejto skutočnosti, je potrebné začať viesť konanie ohľadne samotného vlastníctva.
Žalovaný uviedol, že pozemok zdedil, mal ho jeho otec i jeho dedo. On si ho dal vymerať, prišiel geodet
pán R. a takto mu to vymeral. Preto si svoj vymeraný pozemok ohradil. Následne zákonný sudca spolu s

právnym zástupcom žalobcov vykonali meranie sporného prechodu pomedzi pozemky. Od plota, ktorý
ohraničuje parcelu žalovaného (zelený plot so stĺpikmi a šalovacími dielcami s hlinou) po kolík zasadený
do zeme na parcele žalobcu v 1. rade v časti prístupovej cesty k jeho domu bola nameraná vzdialenosť
1,6 metra. Následne bolo vykonané meranie rovnako od plota, ktorý ohraničuje parcelu žalovaného
(zelený plot so stĺpikmi a šalovacími dielcami s hlinou) po plot žalobcu v 1. rade z ozdobných betónových

dielcov, ktorý ohraničuje parcelu H. XXX/X. Bola nameraná vzdialenosť 3,1 metra. V hornej časti bolo
vykonané meranie od plota, ktorý ohraničuje parcelu žalovaného (zelený plot so stĺpikmi a šalovacími
dielcami s hlinou) po plot v pravej strane predzáhradky z ozdobných betónových dielcov, pričom na tomto
mieste bola nameraná vzdialenosť 1,9 metra.

31. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

33. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

34. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

35. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

36. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

37. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.38. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

39. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

40. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

41. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

42. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému určenia, že na nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného viazne vecné bremeno v podobe práva prejazdu motorovými vozidlami i pešo
v prospech vlastníkov parciel vo vlastníctve žalobcov alternatívne žalobcovia žiadali, aby súd zriadil
vecné bremeno v podobe práva prejazdu motorovými vozidlami i pešo cez parcelu žalovaného
v prospech vlastníkov parciel vo vlastníctve žalobcov. Súd avšak uvedené žalobné návrhy žalobcov

posúdil ako dva samostatné žalobné návrhy. Z Civilného sporového poriadku (§ 132 a nasl.)
nevyplýva osobitná kategorizácia petitov žalobných návrhov, teda ani definícia tzv. alternatívneho
petitu. Rozdelenie najbežnejších petitov na tzv. jednoduchý petit, ktorým sa má rozhodnúť o jednom
konkrétnom návrhu, na eventuálny petit, ktorým žalobca žiada priznať určité plnenie a pre prípad,
že to nebude možné, žiada priznať iné eventuálne plnenie, alebo alternatívny petit, ktorým žalobca

vyhlasuje, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný prijať iné plnenie, je výsledkom právnej teórie
a judikatúry súdov, ktoré takýmto spôsobom rozdelili najbežnejšie používané žalobné petity. Žalobcami
navrhovaný žalobný návrh nespĺňa požiadavky alternatívneho petitu, preto súd rozhodoval o dvoch
žalobných návrhoch samostatne, jednak o určení že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno a ďalej
o zriadení vecného bremena.

43. Pokiaľ ide o žalobný návrh o určenie, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, tak základným
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia

domáha, t.j. žalobcov. Súd dospel k záveru, že žalobcovia majú na požadovanom určení existencie
vecné bremena naliehavý právny záujem, keďže v prípade vyhovenia žalobe v tejto časti by súdne
rozhodnutiebolopodkladomnavykonaniezmenyzápisuvkatastrinehnuteľností.Zároveňbysaurčením
práva odstránil stav právnej neistoty na strane žalobcov.

44. Žalobcovia sa domáli určenia, že na nehnuteľnosti žalovaného viazne vecné bremeno v podobe
práva prejazdu motorovými vozidlami i pešo a to titulom vydržania. V zmysle § 151o ods. 1 v spojení s §
134 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním,
pričom musia byť splnené nasledovné podmienky: 1./ spôsobilý predmet vydržania, 2./ spôsobilý subjekt
vydržania, 3./ oprávnená držba, 4./ dĺžka vydržacej doby.

45. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má
jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana

sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že
v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo
veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a

povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj
nositeľa dôkazného bremena.46. Súd má za to, že žalobcovia neuniesli v predmetnom civilnom sporovom konaní bremeno
tvrdenia a teda ani bremeno dôkazu ohľadne ich žalobného návrhu ohľadne určenia, že na nehnuteľnosti
žalovaného viazne vecné bremeno v prospech žalobcov ako vlastníkov pozemkov a to titulom vydržania.

V žalobe žalobcovia tvrdili, že prístup k ich parcelám, v prospech ktorých žiadali určiť existenciu vecného
bremena, je daný miestnou komunikáciou, ktorá je tvorená viacerými parcelami, ktoré sú vo vlastníctve
súkromných vlastníkov, Obce Lopúchov, Slovenskej republiky a to parcely CKN H. XXX/X, M. H. XXX/
X, XXX/X I. XXX/X, E. H. XXX/XX I. XXX/X, XXX/X, M. H. XXX/X, M. H. XXX/X I. E. H. XXX/XXX, M.
H. XXX/XX, M. H. XXX/X I. E. H. XXX/XXX, M. H. XXX/XX. Ďalej žalobcovia skutkovo tvrdili, ako aj

následne v rámci výsluchov potvrdili, že žalovaný oplotením svojej parcely CKN H. XXX/XX zatarasil
prejazd po existujúcej ceste, ktorá bola desaťročia využívaná všetkými. Žalobcovia však v priebehu
konania ani len netvrdili, aby predmetnú prístupovú miestnu komunikáciu, ktorej súčasťou mala byť aj
parcela žalovaného CKN H. XXX/XX užívali titulom práva vyplývajúceho z vecného bremena. Teda, aby
boli dobromyseľnými držiteľmi uvedeného práva, teda že z nejakého právneho titulu im uvedené právo
z vecného bremena patrí a sú jeho dobromyseľnými držiteľmi. Práve naopak zo skutkových tvrdení

samotných žalobcov, ich výsluchov ako aj výsluchu žalovaného a svedka vyplýva, že žalobcovia časť
parcely žalovaného užívali ako súčasť miestnej obecnej komunikácie. Súd má za to, že žalobcovia
v rámci užívania obecnej komunikácie užívali aj časť parcely žalovaného, avšak nie titulom vecného
bremena v podobe práva prejazdu motorovými vozidlami i pešo, ale ako obyvatelia obce používali
jej majetok slúžiaci pre verejné účely. Uvedené vyplýva z aktuálneho znenia § 3 ods. 2 písm. e)

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Uvedeným spôsobom mohli uvedený majetok, obecnú
komunikáciu tvorenú aj pozemkom v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, užívať aj ostatní obyvatelia
obce, čo vyplynulo aj z výsluchov strán sporu a svedka. Z uvedeného však nevyplýva právny záver, že
všetci obyvatelia obce nadobudli vydržaním právo prejazdu motorovými vozidlami i pešo cez obecnú
komunikáciu. Súd konštatuje, že v zmysle § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení obec zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií. Teda ak
žalovaný ohradením parcely CKN H. XXX/XX zúžil rozsah obecnej komunikácie v takom rozsahu, že
faktickyznemožnilprejazdmotorovýmivozidlami,jeobecakosprávcamiestnychkomunikáciíoprávnená
pristúpiť k riešeniu uvedeného stavu.

47. Pokiaľ ide o žalobný návrh žalobcov, ktorým sa títo voči žalovanému domáhali zriadenia vecného
bremena, tak súd v prvom rade konštatuje, že má za to, že v danom prípade ide o žalobu podľa§ 137
písm. b) C.s.p., t.j. žalobu na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z právneho predpisu.

48. Z ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vecné bremená vznikajú
písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou
dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona, výkonom práva (vydržaním). Žalobcovia sa
podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, t.j. rozhodnutím príslušného
orgánu. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ako príslušný orgán pre rozhodnutie o vzniku vecného

bremena, môže takto postupovať iba v právnom predpise stanovených dôvodov. Ani súd nemôže zriadiť
vecné bremeno iba na základe vlastnej úvahy. Súd môže zriadiť vecné bremeno iba v tých prípadoch,
ktoré sú upravené primárne v Občianskom zákonníku. Podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej
v Občianskom zákonníku súd môže rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v troch prípadoch a to podľa
§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka (pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva), podľa

§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (pri stavbe na cudzom pozemku) a podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka (ak vlastník stavby zároveň nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak).

49. Keďže predmetom konania nebolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ani právna úprava vzťahu vlastníka pozemku a vlastníka
stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, tak vzhľadom k skutkovým okolnostiam uvedeným
v žalobe do úvahy pripadalo iba posúdenie žalobného návrhu žalobcov v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka. Rovnako aj žalobcovia v žalobe odôvodňovali žalobný návrh na zriadenie
vecného bremena poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

50. Medzi základné predpoklady pre zriadenie vecného bremena práva cesty súdom podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka patrí: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva
cesty vylučujú.

51. V zmysle žalobného návrhu sa žalobca v 1. rade domáhal zriadenia vecného bremena v prospech
parcely EKN H. XXX/XXX, ktorej je podielovým spoluvlastníkom a žalobcovia v 4. a 5. rade v prospech
parcely CKN H. XXX/XX (správne mala byť uvedená parcela EKN H. XXX/XX v zmysle LV č. XXX),
ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi. Ako vyplynulo zo skutkových tvrdení samotných žalobcov ako aj
z vykonaného dokazovania žalobcovia v 1., 4. a 5. rade sú vlastníkmi pozemkov, v prospech ktorých

sa domáhali zriadenia vecného bremena, ktoré by zaťažovalo pozemok vo vlastníctve žalovaného. Ako
však vyplýva z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže zriadiť vecné bremeno iba
v prospech vlastníka stavby. Keďže žalobcovia v 1., 4. a 5. rade nie sú vlastníkmi žiadnej stavby, ktorá
by sa nachádzala na uvedených pozemkoch v ich vlastníctve, nebol naplnený ani len prvý predpoklad
zriadenia vecného bremena súdom v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

52. Žalobcovia v 2. a 3. rade sa žalobným návrhom domáhali zriadenia vecného bremena v prospech
parcely CKN H. XXX, ktorej sú bezpodielovými vlastníkmi. Zároveň bolo v konaní preukázané, že
žalobcovia v 2. a 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX, ktorý v čase
podania žaloby mal stať na parcele CKN H. XXX. Súd konštatuje, že v priebehu konania došlo
k rozdeleniu pôvodnej parcely CKN H. XXX P. M. H. XXX/X, M. H. XXX/X, M. H. XXX/X čo vyplynulo

z aktuálneho listu vlastníctva č. XX, pričom rodinný dom súp. č. XX stoji na parcele CKN H. XXX/X.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobcovia v 2. a 3. rade na uvedené zmenu nereagovali úpravou
žalobného návrhu.

53. Súd opätovne zdôrazňuje, že v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd nemôže

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku, ale iba v prospech vlastníka stavby. Z uvedeného
vyplýva, že žalobný návrh nezodpovedal hmotnoprávnej úprave zriadenia vecného bremena, keďže
v zmysle uvedeného ustanovenia žalobný návrh mal znieť v prospech vlastníka stavby, nie v prospech
vlastníka pozemku. Zároveň súd zdôrazňuje, že v danom prípade neprichádzalo do úvahy ani zriadenie
vecného bremena v prospech žalobcov v 2. a 3. rade ako vlastníkov stavby, t.j. rodinného domu súp.č.

XX, stojaceho na pozemku CKN č. XXX/X. Z dokazovania totiž vyplynulo, že žalobcovia v 2. a 3. rade
sú aj bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN H. XXX/X, cez ktorú ako vlastníci stavby rodinného
domu súp. č. XX majú prístup na obecnú komunikáciu, ktorú okrem iných tvoria parcely CKN č. XXX/X,
M. H. XXX/XX vo vlastníctve Slovenskej republiky, a zároveň zo svojej parcely majú prístup na obecnú
komunikáciu aj cez parcely CKN H. XXX/X a parcelu CKN H. XXX/X obe v podielovom spoluvlastníctve

žalobcu v 1. rade a N. J..

54. Pokiaľ bolo poukazované na skutočnosť, že žalovaný oplotením parcely CKN H. XXX/XX
zúžil šírku obecnej cesty, čím sťažil prejazd motorovými vozidlami, tak k tomu súd poznamenáva, že
žalobcovia v 2. a 3. rade ako vlastníci stavby stojacej na parcele CKN H. XXX/X majú cez svoju parcelu

CKN H. XXX/X zabezpečený prístup na obecnú cestu. Ak uvedený prístup žalobcov v 2. a 3. rade nie je
úplne komfortný vzhľadom na súčasnú šírku obecnej cesty, tak uvedenú skutočnosť nie je možné riešiť
na úkor žalovaného, ktorý má rovnaký prístup na uvedenú obecné cestu zo svojho pozemku CKN č.
XXX/XX ako žalobcovia v 2. a 3. rade. Súd má za to, že žalobcovia v 2. a 3. rade na zabezpečenie
komfortnejšieho prístupu k svojej stavbe musia uvedené riešiť na ťarchu svojho pozemku CKN H. XXX/

X a nie na úkor pozemku žalovaného CKN č. XXX/XX, ktorý sa nachádza oproti ich pozemku, z druhej
strany obecnej cesty.

55. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

56. Záverom súd poznamenáva, že na pojednávaní konanom dňa 19.07.2024 súd zamietol
ďalšie návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania ohľadne určenia výšky náhrady za zriadenie vecného
bremena.Vzhľadomktomu,akéskutočnostisamalidokazovanímpreukázať,súdhovzhľadomnazáver
súdu o nedôvodnosti žaloby o určenie vecného bremena nepovažoval za potrebný a preto s poukazom
na zásadu hospodárnosti a účelnosti tento dôkaz nevykonal.

57. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.58. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovaný mal plný úspech vo veci preto mu súd priznal voči žalobcom nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal. Nakoľko sa strany sporu, resp. ich

zástupcovia po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva
odvolania, nadobudne tento rozsudok právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.