Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 27, 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/205/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky V. M., bytom T.,

K V. XXX/X. proti odporcovi P. M., bytom T., K V. XXX/X, prechodne bytom B., J. X,. Č. R. o návrhu
navrhovateľky na určenie výživného manželky takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné manželky v sume 1 500,- Sk mesačne, za
čas od 05.11.2003 do 03.09.2004.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 05.11.2003 do 03.09.2004 v sume 14 950,- Sk sa p o v
o ľ u j e odporcovi zaplatiť v splátkach po 1 000,- Sk mesačne, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci,
pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej časti sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 26.11.2003 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť

platiť jej výživné manželky po 1 500,- Sk mesačne, s účinnosťou od 01.01.2003. Predložila potvrdenie,
že poberá preddavkovo dávku sociálnej pomoci, pričom sa stará o mal. syna T., nar. XX.XX.XXXX..
Uviedla, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti od konca roku 1998, ani sa nestretávajú,
len na súde a odporca pracuje v Č. R.. Dodala, že je nezamestnaná od roku 1991, pričom do roku
1994 poberala čiastočný invalidný dôchodok, ktorý jej odňali. Následne krátku dobu pracovala a od roku
1997 bola na materskej dovolenke. Po skončení materskej dovolenky sa zaevidovala ako uchádzačka o
zamestnanie. V roku 2004 v období marca až júla pracovala na verejno-prospešných prácach a poberala

aktivačný príspevok 1 000,- Sk + 390,- Sk dávku v hmotnej núdzi. Poukázala na to, že sa pravidelne
zaujíma o prácu, ale vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek, kvalifikáciu a situáciu na pracovnom trhu
žiadnu prácu nenašla. Ponúknutá jej bola práca upratovačky na stanici, ale zamestnávateľ dal prednosť
inej uchádzačke. O prácu sa zaujíma osobne, nakoľko, keď písala, odpoveď nedostala.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Tvrdil, že navrhovateľka nehovorí pravdu, keď tvrdí,
že si nemôže nájsť zamestnania vlastnou iniciatívou ani cestou úradu práce, nakoľko svojvoľne po 3
mesiacoch odišla zo zamestnania, ktoré si našla po roku 1989, keďže živil ako pracovník pohostinstva
celú rodinu. Dodal, že navrhovateľka sa 16 rokov bránila pracovať. Zdôraznil, že v roku 2002 nechal

navrhovateľke byt, so všetkým zariadením, i keď pripustil, že odkedy v roku 1998 odišiel zo spoločnej
domácnosti finančne na domácnosť neprispieval. Doteraz však spláca dlh na úhradách za byt vzniknutýdokonca roku 1998 vo výške cca 40 000,- Sk. Poprel, že by mal v súčasnosti známosť s inou ženou,
nakoľko sa po siedmych rokoch rozišiel s družkou. Poukázal na to, že býva v ubytovni, za ktorú platí
mesačne 3 000,- Kč a priemerný mesačný zárobok predložený súdu je z obdobia keď pracoval v

nadčasových hodinách a mal najvyšší príjem. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domáhal zamietnutia
návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil spis tunajšieho súdu 14C
33/2004, potvrdenie Okresného úradu v T., sobášny list účastníkov, potvrdenie Registra obyvateľov SR
o trvalom pobyte odporcu, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne,

potvrdenia o priemernom mesačnom zárobku odporcu.

Takto mal súd zistené, že účastníci konania boli manželia od 09.10.1976 do 03.09.2004. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. k. 14C 33/04-31 zo dňa 30.06.2004, právoplatným 03.09.2004 bolo
manželstvo účastníkov rozvedené. Maloletý T. bol zverený do výchovy navrhovateľky a odporca bol
povinný platiť výživné po 2 500,- Sk mesačne. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval pracovné
vyťaženie odporcu, jeho odchod za prácou do Č. R. kvôli nedostatku finančných prostriedkov v rodine,

ktorý mal za následok postupné vzájomné odcudzenie manželov, nadviazanie známosti s inou ženou
zo strany odporcu a ukončenia spolužitia s navrhovateľkou.

Z vykonaného dokazovania ako i pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C 177/98 bolo zistené,
že manželské vzťahy medzi účastníkmi boli narušené od roku 1998, kedy odporca odišiel zo spoločnej
domácnosti a neprispieval na náklady na domácnosť.

Z predložených potvrdení bolo zistené, že navrhovateľka je vedená ako uchádzačka o zamestnanie
od 29.10.2003 s tým, že pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania nebola zamestnaná,
čo vydokladovala čestným prehlásením. Menovanej nebola vystavená ponuka pracovného miesta.
Navrhovateľka nepoberala a ani nepoberá dávku v nezamestnanosti. Navrhovateľka poberala dávku a
príspevok v hmotnej núdzi v období od 01.11.2003 do 01.03.2004 vo výške 837,- Sk, od 01.02.2004 do

01.03.2004 vo výške 390,- Sk a od 01.03.2004 do 01.04.2004 vo výške 1 390,- Sk.

Odporca dosahoval za čas od 11/2003 - 04/2004 priemerný čistý mesačný príjem 14 772,- Kč, za čas
03/2004 - 02/2005 priemerný čistý mesačný príjem 15 009,- Kč, pričom mal vyživovaciu povinnosť k
mal. T. na výživu ktorého prispieval sumou 2 500,- Sk mesačne.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine (z.č. 36/2005 Z.z., účinný od 01.04.2005, v zmysle § 118) Manželia

majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh
niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 77 ods. 1veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol sčasti
podaný dôvodne. Účastníci konania spolu nežili a nehospodárili od roku 1998. Ich nezhody boli
vzájomné, odporca sa nezdržiaval v spoločnej domácnosti, ani sa nepodieľal na jej nákladoch. Súd
mal zistené, že jediným zdrojom príjmu navrhovateľky od 01.11.2003 bola dávka sociálnej pomoci.

V konaní sa nepreukázalo, že by navrhovateľka ukončila posledné zamestnanie z vlastnej iniciatívy.
Ani z dokladov o ukončení predchádzajúcich zamestnaní navrhovateľky nevyplývalo, že by sa vlastnou
vinou pripravila o zamestnanie. Predtým ako bola navrhovateľka zaevidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie bola na materskej dovolenke. Do zlej sociálnej situácie sa dostala z objektívnych príčin a
nemohla si nájsť zamestnanie kvôli obmedzenému počtu pracovných príležitostí, ktoré by zodpovedali

jej kvalifikácii, nadobudnutému vzdelaniu a zdravotnému stavu. Nakoľko manželia majú vzájomnúvyživovaciu povinnosť odporca bol povinný ju za toto obdobie živiť. Keďže odporca si dobrovoľne neplnil
vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktorá mu vyplývala zo zákona o rodine, súd ho k tejto povinnosti
zaviazal. Súd zohľadnil výšku jeho príjmu za žalované obdobie a určil jeho vyživovaciu povinnosť od

podania návrhu na súd do právoplatnosti rozvodu manželstva po 1 500,- Sk mesačne s tým, že takéto
výživné zodpovedá zásade rovnakej životnej úrovne oboch manželov.

Súd návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcu platiť výživné od 01.01.2001 zamietol, nakoľko
súd môže priznať výživné len od podania riadnej žaloby na súd a návrh na určenie výživného manželky
bol podaný až 26.11.2003.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodoval o výživnom so spätnou účinnosťou, vznikol na výživnom za čas od

05.11.2003 do 03.09.2004 dlh v sume 14 950,- Sk. Nedoplatok súd povolil odporcovi podľa § 160 ods.
1 O.s.p. zaplatiť v splátkach po 1 500,- Sk mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Pokiaľ odporca nebude platiť splátky riadne a včas, stane sa zročným celý
dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Čiastočne úspešnej navrhovateľke trovy

nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli a rozhodnutie vo veci záviselo od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Pokiaľ si odporca nebude plniť povinnosti stanovené týmto rozsudkom, možno sa domáhať exekúcie,
alebo súd. výkonu rozhodnutia.