Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100237
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100237.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX D. D., podnikajúca pod obchodným menom: A. B. – ASO VENDING, s miestom podnikania
Poľná 125, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 32 016 247, zastúpená: Mgr. Martin Štoffa, advokát, so
sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 101356279/2023 zo dňa 24. 05. 2023 o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne zo dňa 13. 08. 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 11. 07. 2023 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356279/2023 zo dňa 24. 05. 2023, ktorým žalovaný ako

odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica
č. 100455872/2023 zo dňa 31. 01. 2023, ktorým bol žalobkyni podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019
vo výške 118 193,03 Eur. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný
účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

2. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj len ,,správy súd“) uznesením č. k. 3Sf/6/2023-140 zo
dňa 12. 09. 2023 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

3.Dňa14.08.2024bolsprávnemusúdudoručenýnovýnávrhžalobkynenapriznanieodkladnéhoúčinku
správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že jej okamžitým

výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vzhľadom
na výšku dorubenej dane hrozí značná finančná škoda. Argumentovala tým, že vyrubený rozdiel dane
v sume 118 193,03 Eur predstavuje jednorazovo skutočne vysokú sumu s ohľadom na jej majetkové
pomery a nútený výkon rozhodnutia týkajúci sa tejto sumy bude mať na jej činnosť významne negatívne
následky a nereparovateľné dopady.

4. Žalobkyňa v bode I. návrhu uviedla, že sa od rozhodnutia správneho súdu v septembri 2023 zmenila
skutková situácia a žalobkyňa aktuálne čelí bezprostrednej hrozbe výkonu napadnutého rozhodnutia,
čo by znamenalo fatálne následky nielen pre podnikanie ale aj pre súkromnú majetkovú sféru
žalobkyne. Dňa 29. 07. 2024 bola totiž žalobkyni oznámená výzva Daňového úradu Banská Bystrica č.
102063084/2024 zo dňa 22. 07. 2024, ktorou správca dane vyzval žalobkyňu na zaplatenie daňového
nedoplatku v sume 117.950,51 Eur, vzniknutého na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie

rok 2019, a to v náhradnej lehote 15 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Správca dane v predmetnej
výzve ako dôvod a právny titul vzniku údajného daňového nedoplatku uvádza „rozhodnutie správcudane z daňovej kontroly č. 100455872/2023 zo dňa 31. 01. 2023“, čiže sa jedná o žalobou napadnuté
rozhodnutie prvostupňového orgánu správy daní. V predmetnej výzve správca dane určil žalobkyni na
zaplatenie údajného daňového nedoplatku náhradnú lehotu 15 dní s tým, že ak tento daňový nedoplatok

nebude v určenej lehote zaplatený „správca dane po jej uplynutí pristúpi k vymáhaniu“. Je preto viac ako
zrejmé,žesprávcadaneaktuálneavizujepristúpeniekvymáhaniuúdajnéhodaňovéhonedoplatku,ktorý
bol určený rozhodnutím správcu dane č. 100455872/2023 zo dňa 31. 01. 2023 a potvrdený rozhodnutím
žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101356279/2023 zo dňa 24. 05. 2023.

5. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že pokiaľ by Správny súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie
správcu dane č. 100455872/2023 zo dňa 31. 01. 2023, spolu s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného
zrušil, zanikol by aj právny titul existencie údajného daňového nedoplatku, a správca dane nebude
mať dôvod čokoľvek od žalobkyne vymáhať. Vzhľadom na potrebu predídenia nezákonnému postupu
správcu dane pri vymáhaní údajného daňového nedoplatku, ktorého skutkový a právny základ je od
počiatku veľmi sporný, a navyše je predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, žalobkyňa

podala proti predmetnej výzve správcu dane námietku a v nej okrem iného vyzvala správcu dane
k dôvodnej zdržanlivosti a nevykonávaniu krokov, ktoré majú spôsobilosť významným a nezvratným
spôsobom zhoršiť zásahy do majetkových práv žalobkyne. Uviedla, že podanie námietky má síce
odkladný účinok, no vzhľadom na doterajšie neblahé skúsenosti s postupom správcu dane a žalovaného
v tejto veci, žalobkyňa neočakáva zmenu v prístupe a utieka sa preto so žiadosťou o ochranu týmto

opakovaným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

6. V bode II. návrhu žalobkyňa uviedla, že ďalšou súvisiacou bezprostrednou hrozbou vzniku závažnej
ujmy a finančnej škody je to, že správca dane na základe textu predmetnej výzvy pristúpi k vymáhaniu
údajného daňového nedoplatku a bude sa ho snažiť akýmkoľvek spôsobom vymôcť, čo sa negatívne

premietne nezvratným zásahom do majetkovej sféry žalobkyne. Správca dane v danej veci totiž svojím
rozhodnutím č. 102087665/2023 zo dňa 15. 08. 2023 rozhodol o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktoré má žalobkyňa spolu s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve a
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. (t. j. k bytu č. 17 s príslušným
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch).

V prípade, že správca dane skutočne pristúpi k vymáhaniu daňového nedoplatku, tak ako o tom
v predmetnej výzve informoval žalobkyňu, je potom hrozba núteného predaja záložným právom
zaťažených nehnuteľností žalobkyne vysoko reálna a obava z jej nezvrátiteľných dopadov aj celkom
opodstatnená.

7. V bode III. návrhu žalobkyňa uviedla, že ďalšími dôvodmi, ktorými argumentuje za dôvodnosť potreby
priznania odkladného účinku správnej žalobe sú, že údajný a sporný daňový nedoplatok je aktuálne
v dostatočnej výške zabezpečený (aj keď podľa názoru žalobkyne nezákonne) zriadeným záložným
právom, a preto nie je nateraz daný žiadny dôvod, aby správca dane pristupoval k jeho vymáhaniu
aspoňdodoby,nežbudesprávnymsúdomvecneposúdenázákonnosťresp.nezákonnosťrozhodnutiao

vyrubení údajného daňového nedoplatku a súvisiaceho potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ
by nebol správnej žalobe priznaný odkladný účinok a správca dane pristúpi k avizovanému vymáhaniu
údajnéhodaňovéhonedoplatkuvoznámenejvýške117.950,51Eur,potomjetýmbezprostredneavážne
ohrozené fungovanie a bežné prevádzka činnosti žalobkyne, nakoľko na jej podnikateľskom bankovom
účte vedenom vo VÚB banke a.s. pod IBAN č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX má hotovostné

finančné prostriedky iba vo výške cca. 12.000 Eur, o ktoré by v prípade výkonu rozhodnutia úplne
prišla a financovanie bežnej réžie podnikania a vykonávanie nevyhnutných úhrad a platieb obchodným
partnerom by bolo úplne paralyzované, čo by následne mohlo viesť k ďalším negatívnym dopadom
v podobe zadlženia, sankcií za omeškanie s platbami, hrozbe likvidácie resp. konkurzu a pod. Ďalej
zdôraznila, že podané daňové priznania, ktorými správca dane disponuje, navyše jasne dokumentujú

a potvrdzujú žalobkyňou opakovane tvrdené skutočnosti o tom, že v rámci dlhodobo plánovanej
a roky trvajúcej a prebiehajúcej transformácie podoby a formy rodinného podnikania, dochádza k
trvalémupostupnémupoklesutržiebaobratuzpodnikateľskejčinnostižalobkyneakodaňovéhosubjektu
živnostníčky Soňa Korčeková – ASO VENDING, IČO: 32 016 247, DIČ: XXXXXXXXXX. Pritom ale
správcom dane tvrdený údajný daňový nedoplatok viac ako 200-násobne prevyšuje priemernú daňovú

povinnosť žalobkyne z príjmov zo živnosti za posledných 5 kalendárnych rokov, čo nasvedčuje existencii
excesuabsurdnéhorozsahupriposudzovanískutkovýchokolnostítohtoprípaduzostranysprávcudane.8. Na záver žalobkyňa uviedla, že je nepochybné, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by
viedol k nenapraviteľnému následku, a to už s ohľadom na výšku vyrubeného údajného rozdielu dane.
Likvidačne by pôsobila už len hroziaca blokácia bankových účtov žalobkyne finančnou správou v

súvislosti s vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia, pretože by bola ochromená réžia a celkové
fungovanie žalobkyne. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu
ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po
zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy žiadnymi jeho účinkami alebo
následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a

predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a
neodkladnýchainýchopatrenívcivilnommimosporovomkonaní.Priznanímodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe žalobcu dôjde len k odkladu splnenia prípadnej dodatočnej daňovej povinnosti do konečného
rozhodnutia súdu vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobkyne nie je na neprospech ani verejnému
záujmu a v konečnom dôsledku ani správcovi dane. Prípadné ohrozenie alebo vynútené ukončenie
podnikateľskej činnosti žalobkyne by na druhej strane určite nezostalo bez negatívnych dopadov v

užšom zmysle (bezprostredný výpadok financovania, strata reputácie v obchodných vzťahoch, strata
dobrého mena na trhu) i širšom zmysle (ohrozenie a kolaps zmluvných vzťahov s obchodnými
partnermi, faktické zníženie daňových príjmov štátu a samospráv), ale najmä by mohlo vážnym a
nezvrátiteľným spôsobom zasiahnuť do viacročného plánovaného procesu prebiehajúcej transformácie
podoby rodinného podnikania žalobkyne a jej rodinných príslušníkov a spôsobiť jej nereparovateľné

negatívne následky.

9. Žalovaný sa k opakovanému návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby
vyjadril podaním zo dňa 03. 09. 2024, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

10. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná

ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukázať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takého rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce za takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

13. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupomzrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré

zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na
rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2

SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú
náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom
„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania

závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej
ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného

účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,
ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

14. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti
s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ ako

ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakávauvedeniekonkrétnycharelevantnýchtvrdeníarozvedenie,včomkonkrétne(inýnenapraviteľný
následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie
je povinný preukázať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí

žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto
časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.
k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo

písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobkyňa)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

15. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu hrozila žalobkyni závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri
rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava
v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje
len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Správny súd pri
rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade

nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu
posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale
rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného
následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a)
SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

16. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedla žiadne konkrétne
dôvody, ktorými by relevantne odôvodnila priznanie odkladného účinku žalobe. Pokiaľ žalobkyňa žiada
o povolenie odkladu z dôvodu, že ak správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší, zanikneaj právny titul existencie údajného daňového nedoplatku (bod I. návrhu), správny súd poznamenáva,
že daný dôvod sám osebe (teda pochybnosti žalobkyne o správnosti a zákonnosti napadnutých
rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia neobstojí a nie

je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by
bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných
rozhodnutí, či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej
žalobyjenespornetvrdeniežalobcuonezákonnostiavecnejnesprávnostinímnamietanéhorozhodnutia
orgánu verejnej správy.

17. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho
vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú
by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu, ktorým sa vyhovuje správnej žalobe. Pritom musí
ísť o konkrétne, závažné a preukázané skutočnosti, ktoré musí žalobkyňa v podanom návrhu riadne

osvedčiť a nesmie ísť o také, ktorých vznik je hypoteticky možný v budúcnosti.

18. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že v prípade, ak správca dane pristúpi k vymáhaniu daňového nedoplatku,
je hrozba núteného predaja záložným právom zaťažených nehnuteľností žalobkyne vysoko reálna
a obava z nezvrátiteľných dopadov aj opodstatnená, správny súd zastáva názor, že strata vlastníckeho

práva k zaťaženým nehnuteľnostiam nie je rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní opodstatnenosti
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd poznamenáva, že výkon
rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu
v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia
ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a

nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho
súdnictva. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobkyňa dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mala
by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie
správneho súdu a využiť inštitúty podľa daňového poriadku, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky
daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95

ods. 1 a 2 zákona č. 539/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Podľa názoru správneho súdu až prípadné nevyhovenie správcu
dane návrhu na odloženie exekúcie by mohlo predstavovať dôvod na jeho rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd poukazuje aj na ust. § 96 ods. 1 písm. a) daňového
poriadku, podľa ktorého správca dane daňové exekučné konanie rozhodnutím obligatórne zastaví vtedy,

ak bol exekučný titul zrušený.

19. Žalobkyňa uviedla, že dňa 29. 07. 2024 jej bola oznámená výzva Daňového úradu Banská Bystrica č.
102063084/2024 zo dňa 22. 07. 2024, ktorou ju správca dane vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku
v sume 117.950,51 Eur, vzniknutého na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019, a

to v náhradnej lehote 15 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Proti uvedenej výzve podala v zmysle §
80 daňového poriadku námietky, ktorých podanie má odkladný účinok. Žalobkyňa neuviedla, či podaným
námietkam bolo zo strany správcu dane vyhovené alebo nie. Taktiež žalobkyňa smeruje odôvodnenie
návrhu k hrozbe daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobkyne vedenom vo VÚB banke
a.s. pod IBAN č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom má v čase podania návrhu hotovostné

finančné prostriedky „iba“ vo výške cca. 12.000 Eur. Hrozbu daňovej exekúcie spôsobom uvedeným
podľa § 98 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 107 a nasl. daňového poriadku, ktorý upravuje postup
správcu dane pri výkone daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky žalobkyňa v návrhu na odkladný
účinok taktiež nepreukázala.
20. Žalobkyňa v prejednávanej veci neprodukovala také tvrdenia, ktoré by dávali priestor správnemu

súdu zvažovať vzhľadom na závažnosť tvrdených následkov okamžitého výkonu správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia individuálne okolnosti, ktoré by správny súd presvedčili o tom, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe počas správneho súdneho konania, odôvodňujú aj iné okolnosti.
Správny súd poznamenáva, že by muselo ísť o konkrétne a naliehavé dôvody, napríklad priame užívanie
dotknutej nehnuteľnosti žalobkyňou, eventuálne priamy dotyk na ďalších ústavou garantovaných

právach žalobkyne, ako napríklad preukázanie, že predmetom výkonu záložného práva je nehnuteľnosť
tvoriaca obydlie žalobkyne, prípadne jej rodinných príslušníkov a pod. Žalobkyňa však žiadny takýto
zásadný individualizovaný dôvod netvrdila. Naopak porovnanie adries trvalého pobytu žalobkyne (Poľná
125, 974 05 Banská Bystrica) a záložným právom zaťažených nehnuteľností žalobkyne na LV č. XXXX(F. X, XX, D. D.) indikuje, že sa nejedná o tú istú adresu. Naviac daňový poriadok v § 130 predpokladá
pri daňovej exekúcii predajom nehnuteľností zákonný postup, ktorý v uvedenom prípade ešte nenastal,
resp. priamo nehrozí (vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, daňová exekučná

výzva, daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti, zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom, predaj
nehnuteľnosti formou dražby).

21. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny

nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho
existencia. Žalobkyňa má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov
pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je jej povinnosťou toto vymedzenie správnemu súdu
aj osvedčiť.

22. Keďže žalobkyňa neosvedčila, že jej okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná
ujma, značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok v
zmysleúpravypodľa§185písm.a)SSP,nebolomožnénávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh v súlade s § 188 SSP zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).