Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-7Sa/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200144
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., zastúpený: A. C., trvale bytom B. D. XXX/
XX, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta
8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 930 722 9448
0 zo dňa 29.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 18.03.2022 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 930 722 9448 0 zo dňa 29.11.2021 ako a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 930 722 9448 0 zo dňa 17.06.2021 zamietol žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, a § 72 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), ako i na
odbornýposudokposudkovéholekárasociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkaPrešovzodňa
18.05.2021. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu,

že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Potrebnýpočetrokovobdobiadôchodkovéhopoistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodokpoistenca
vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej 2 roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.
Pred vznikom invalidity pred 03.03.2021, žalobca získal 567 dní obdobia dôchodkového poistenia,
presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na
dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 1 rok a 202 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil

podmienkupotrebnéhopočturokovobdobiadochádzazákonnéhopoistenianavzniknárokunainvalidný
dôchodok.3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 12.08.2021 odvolanie. V
odvolaní uviedol, že žiada o prehodnotenie zdravotného stavu a je si vedomý možnosti doplatenia
chýbajúcich neodrobených dní.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 930 722 9448 0 zo dňa 29.11.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo
preskúmavané rozhodnutie) zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že žalobcovi od
31.08.2020 priznal invalidný dôchodok v sume 93,40 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona o
sociálnom poistení mu zvýšil od 01.01.2021 invalidný dôchodok na sumu 97,80 eur mesačne. Podľa § 82

zákona o sociálnom poistení mu zvýšil invalidný dôchodok od 01.01.2022 na sumu 99,10 eur mesačne.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav
žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Prešov dňa 17.08.2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a vzhľadom na to, že odvolaniu
nevyhovel, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na základe dostupnej
dokumentácie dňa 03.11.2021, s nasledovným záverom: „žalobca má 28 rokov, získal vysokoškolské
vzdelanie na fakulte sociálnych vied, pracoval len krátko ako IT pracovník Bratislave, neskôr brigádnicky
v záhradníctve, t. č. nepracuje nikde. Od roku 2018 je v evidencii psychiatrickej ambulancie v

Sabinove, predtým navštevoval odbornej lekárky pre psychiatriu - A. H.. Liečil sa pre polymorfné
psychické ťažkosti. Doteraz si duševné ochorenie nevyžiadalo hospitalizáciou na psychiatrickom
oddelení. Po vyšetrení odborníkom pre psychiatriu a psychológiu ide o nezrelú, výrazne schizoidnú
osobnosť, s pretrvávaním neodkloniteľnej depresívnej nálady, len mierne zlepšeným duševným stavom
pri nasadenej psychofarmakologickej liečbe. Aktuálny intelektový výkon je (január 2021) v pásme

podpriemeru so zníženým mnestických funkcií, s veľmi silnými depresívnymi tendenciami (strata
záujmov, pocit bezcennosti, schizoidné a paranoidné ideácie), s oslabenou schopnosťou zvládať
bežnú životnú záťaž. Duševné ochorenie - depresívne poruchy nálady - je rozhodujúcim zdravotným
postihnutím, ktoré odôvodňuje po posudkovom zhodnotení predložených odborných vyšetrení mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, čo je horná hranica referenčného rozmedzia

pre stredne ťažké formy ochorenia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove
preštudoval odvolanie žalobcu, po telefonickom rozhovore s ošetrujúcou lekárkou je zistené, že duševné
ochorenie prebiehalo vo vyššie zdokumentovanej závažnosti už pred určeným dátumom vzniku 45%,
t.j. 03.03.2021 a to psychiatrickým vyšetrením zo dňa 31.08.2020, kedy odborníka pre psychiatriu
Sabinove dokumentoval, že po roku a pol došlo k opätovnej recidíve depresívnej poruchy stredne ťažký.

Zároveň je v anamnéze zistené, že už predtým bol liečený u A. H. - psychiatrickej lekárky.“ posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zistil, že vznik poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu 45% je možné určiť dátumom 31.08.2020 - psychiatrickým vyšetrením u A.
D. v I.. Týmto bol zmenený dátum vzniku invalidity z 03.03.2021 na 31.08.2020.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené do kapitoly V -
duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
písmena a) stredne ťažké formy, podľa prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% z rozmedzí od 35% do 45%. Pre posúdenie zdravotného
stavužalobcubolizohľadnenélekárskesprávy:psychiatrickévyšetreniezodňa03.03.2021,17.12.2020,

25.09.2020, 31.08.2020, psychologické vyšetrenie zo dňa 25.01.2021.

7. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádza zo skutočnosti, ktoré boli
preukázané počas konania o odvolaní a to, že, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia má možnosť požiadať o opätovné
posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žalobca v rozhodujúcom období úhrnom
získal 733 dní dôchodkového poistenia to je 2,0083 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, za čo mu patrí invalidný dôchodok v sume 89,10 eur mesačne. Táto suma
je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s

pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,3727 krát 38,9233 rokov obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaním obdobím krát aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 * 45% = 89,10 eur
mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistenízvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,30 eur mesačne na 93,40 eur mesačne. Suma invalidného
dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvyšuje od 01.01.2021 o 4,40
eur mesačne na 97,80 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293 dx zákona o sociálnom poistení sa invalidný

dôchodok v roku 2021 zvyšuje percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako
2% z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnu poisťovňu k 30.06.2020, to
je najmenej o 4,40 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ta zvyšuje od 01.01.2022 o 1,30 eur
mesačne na 99,10 eur mesačne.

8. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní boli preukázané nové skutočnosti, ktoré mali vplyv na
správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu a na následné rozhodnutie o nároku na invalidný
dôchodokavzhľadomnauvedenéskutočnostižalovanýakoodvolacíorgánrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku napadnutého rozhodnutia.

správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu, duplika žalovaného

9. V zákonom stanovenej lehote žalobca zastúpený svojou matkou podal proti rozhodnutiu žalovaného

správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutie žalovaného. V správnej žalobe uviedol,
že žiadajú opätovné posúdenie zdravotného stavu a znovu posúdenie miery jeho invalidity, v
jeho prítomnosti a prítomnosti jeho zákonného zástupcu (matky). Žalobca žiada vyplatenie dlžného
invalidného dôchodku s účinnosťou od 31.08.2020 až doposiaľ. Toto vyplatenie má žalovaný vyplatiť
jednorazovo na účet žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutie správneho súdu.

10. V správnej žalobe žalobca uviedol, že v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí je uvedená
percentuálna miera invalidity 45%, stredne ťažká forma. S týmto lekárskym posudkom žalobca
nesúhlasí, nakoľko zdravotný stav sa nezlepšuje. Tento posudok bol vykonaný bez jeho prítomnosti s
čím sa nestotožňuje, nakoľko sa v jeho prípade jedná o neobjektívne posúdenie zdravotného stavu.

Žalobca žije s matkou, kde má pokoj, ale vyhýba sa kontaktu s ľuďmi. Jeho diagnóza je rekurentná
depresívna porucha ťažkého stupňa F 33.2. Žalobca prostredníctvom svojej matky uvádza, po rozvode
manželstva bol zverený do výlučnej starostlivosti matky, ale sám sa rozhodol žiť s otcom. V čase keď
žalobca býval u svojho otca sa začal u neho prejavovať depresívne stavy, ktoré pretrvávajú dodnes.
Na základe týchto depresívnych stavov začali navštevovať psychiatrickú ambulanciu A. D. a na jeho

odporúčanie absolvoval aj psychiatrické testy v ambulancii A. H.. Po tomto sa jeho stav začal zlepšovať.
Pravidelne užíva predpísanú liečbu, absolvuje pravidelné kontroly. V poslednej dobe sa u žalobcu začali
opätovne prejavovať značné depresívne stavy. Podľa slov matky sa jeho stav zhoršuje a bude potrebná
hospitalizácia.

11. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a opätovne posúdiť zdravotný
stav žalobcu a určiť mieru jeho invalidity.

12. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08.04.2022 v ktorom uviedol,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení

zdravotného stavu žalobcu, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych
správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie
percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom
sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené a skutkový stav
nebol dostatočným spôsobom zistený, nie je relevantné. Je vyvolané subjektívnym presvedčením, čo

nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Žalobca bol povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a
žalobca je povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstupuje. Žalobca
v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorým by
spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia

zadovážených v tomto konaní a, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho
poistenia spochybnili, alebo vyvrátili. Námietky uvádzané žalobcom o neobjektívnom posúdení jeho
zdravotného stavu, preto žalovaný považuje za nedôvodné.13. Žalovaný ďalej uviedol k námietke žalobcu týkajúcej sa stanovenia vyššej percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že nie je doložená zdravotnou dokumentáciou a nie
je medicínsky zdôvodnená.

14. V závere žalovaný uviedol, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu,
žalobca má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie
podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy. Vzhľadom na uvedené žalovaný
uviedol, že jeho postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných

ustanoveniach na základe, ktorých bolo rozhodnutie o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiada, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

15. V replike zo dňa 08.06.2022 žalobca uviedol, že žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu
a znovu posúdenie miery jeho invalidity v jeho prítomnosti a prítomnosti jeho zákonného zástupcu -

matky. Zdravotný stav žalobcu bol po trojtýždňovej hospitalizácie vo fakultnej nemocnici v Prešove
prehodnotený špecializovanými lekármi a bola mu stanovená nová diagnóza, ktorá je prílohou podania.
Týmto žiada o priznanie mieru invalidity v súčasnosti na 100% na základe posúdenia zdravotného stavu
žalobcu a vyplatenie dlžného invalidného dôchodku s účinnosťou od 31.08.2020 až doposiaľ. K podaniu
žalobca doložil I. Prepúšťaciu správu z fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zo dňa

26.04.2022, II. Prepúšťaciu správu z fakultnej nemocnice s poliklinikou J. K. B. zo dňa 26.04.2022

16. Na repliku žalovaný duplikou reagoval podaním zo dňa 09.08.2022. V duplike žalovaný uviedol, že
poukazuje na ustanovenie § 135 správneho súdneho poriadku podľa ktorého pre rozhodnutie správneho
súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcom predložené dôkazy nie je
možné použiť pre toto konanie, uvedené lekárske nálezy možné použiť v novom konaní o invalidnom
dôchodku. Na základe uvedeného žalovaný opakovane uvádza, že uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a žiada, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 19.07.2023.

právny názor správneho súdu

18. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná

právomoc správnych súdov.

19. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré

predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil
dňa 24.05.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
03.04.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.

20.Predmetomsúdnehoprieskumuvpredmetnejvecibolorozhodnutiežalovanéhoč.93072294480zo
dňa 29.11.2021, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2021 tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákon
o sociálnom poistení žalobcovi priznal invalidný dôchodok v sume 93,40 eur mesačne od 31.08.2020.
Podľa§82a§293dxzákonaosociálnompoistenízvýšilinvalidnýdôchodoknasumu97,80eurmesačne

od 01.01.2021. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil invalidný dôchodok na sumu 99,10 eur
mesačne od 01.01.2022. Prvostupňovým správnym orgánom bola prvotne žalobcovi zamietnutá žiadosť
o priznanie invalidného dôchodku pre nesplnenie podmienok.21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

28. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

29. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

30. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

31. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

33. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.34. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

35. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

36. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

37. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

38. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

39. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

40. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

41.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

42. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

43. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej
žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a
preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaníbol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa
súd stotožňuje.

44. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

45. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby mu bola zvýšená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%, čiže aby mu bol priznaný invalidný dôchodok v plnej miere

(100%) s účinnosťou 31.08.2020.

46. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 17.08.2021, ktorý zotrval na
svojom pôvodnom posudku a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil spisový materiál

posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom Prešove posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho
neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 03.11.2021. V odbornom lekárskom posudku zo
dňa 03.11.2021 boli zohľadnené nasledujúce lekárske správy:
Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 03.03.2021, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 17.12.2021, psychiatrické

vyšetrenie zo dňa 25.09.2020, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 31.08.2020, psychologické vyšetrenie
zo dňa 25.01.2021.
Nazákladetýchtolekárskychsprávbolourčenéakorozhodujúcezdravotnépostihnutiežalobcuuvedené
v kapitole V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne,
periodické), písmena a (stredne ťažké formy ). Na základe odborného lekárskeho posudku bola miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 45%.

47. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru
súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych
nálezov doložených v čase rozhodovania, pričom zhodne vyhodnotili, že pre uvedené rozhodujúce

zdravotné postihnutie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu dosahuje 45
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho žalobca je podľa § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení invalidný, ale nedosahuje 70% poklesu schopnosti vykonávať prácu v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

48. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho
poistenia v neprítomnosti žalobcu súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona
osociálnompoisteníjepravdou,žeposudkovýlekársociálnehopoisteniavykonáva lekárskuposudkovú
činnosť za účasti poistenca (v danom prípade žalobcu). Súd poukazujúc na krízovú situáciu v uvedenom
období (pandémia COVID-19) a na ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého

sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, sa stotožnil
s názorom žalovaného, že posudkový lekár žalovaného nepochybil, keď v uvedenom období vykonával
lekársku posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z kompletnej zdravotnej
dokumentácie žalobcu a telefonického rozhovorom so ošetrujúcou lekárkou žalobcu.49. Súd v závere uvádza, že dňa 09.06.2022 bola žalobcom súdu doručená prepúšťacia správa
z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zo dňa 26.04.2022, v ktorej sa konštatuje

zhoršenie psychického stavu žalobcu. K uvedenému dôkazu súd uvádza, že tento bol žalobcom
predložený až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto k
nemu žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť nemohol, nakoľko v čase
posudzovania zdravotného stavu žalobcu túto lekársku správu posudkoví lekári sociálneho poistenia k
dispozícii nemali.

50. Ak je žalobca toho názoru, že uvedená lekárska správa preukazuje zhoršenie jeho zdravotného
stavu, žalobca má právo kedykoľvek opätovne požiadať správny orgán prvého stupňa o preskúmanie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

51. Správny súd v priebehu konania dotazovala Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov o zapožičanie

spisovej dokumentácie z dôvodu podanej žiadosťou žalobcu pre prehodnotenie jeho zdravotného stavu.
Na základe podanej žiadosti a vzhľadom k zmene zdravotného stavu, po zhodnotení dokladovaných
odborných nálezov bol žalobca naďalej uznaný za invalidného so zmenou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 75 % s dátumom zmeny dňa 15.06.2023. Aj vzhľadom na uvedené preto súd nemohol
pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.11.2021, pretože až v novom rozhodnutí zo dňa

20.09.2023 mohli byť zohľadnené nové lekárske správy, ktoré preukázali zhoršeniu zdravotného stavu
žalobcu.

52. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným
rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť

zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd
zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca
považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

53. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou

medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd
si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný
stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu,
nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

54. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

55. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa

svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O
objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať
a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke
relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z
uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu

za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

56. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré

by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.