Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/205/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom
Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpený: GRABAN,
TORMA&PARTNERSs.r.o.,sosídlomKováčska53,04001Košice,IČO:36730564,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101576582/2019 zo dňa 28.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej „správca dane“, „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu ako daňového
subjektu (ďalej „žalobca“, „daňový subjekt“) daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty
(ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2017. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.12.2017 na
základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10.11.2017. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č.

102295967/2018 zo dňa 22.11.2018 (ďalej len „protokol“), ktorého súčasťou bola aj výzva adresovaná
žalobcovinavyjadreniesakzisteniamsprávcudane.Protokolbolžalobcovispolusvýzvoudoručenýdňa
11.12.2018, čím došlo k ukončeniu daňovej kontroly a dňa 12.12.2018 začal správca dane vyrubovacie
konanie. Dňa 04.01.2019 podal žalobca vyjadrenia a pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole
a dňa 28.01.2019 mu bolo doručené predvolanie vo veci prerokovania na deň 07.02.2019, pričom sa na
totoprerokovanienedostavil.Počastelefonickéhokontaktuvykonanéhodňa07.02.2019konateľžalobcu
správcovi dane oznámil, že sa prerokovania nezúčastní.

2.Rozhodnutímč.100457459/2019zodňa18.02.2019(ďalej„prvostupňovérozhodnutie“)správcadane
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „daňový poriadok“) vyrubil daňovému
subjektu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 160.947,08 eura, keď mu nepriznal
právo na odpočítanie dane uplatnené z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou admass SK
s.r.o. (ďalej „spoločnosť admass SK“). Správca dane vychádzal z výsledkov vykonanej daňovej kontroly,

v rámci ktorej zistil, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“).
Daňová povinnosť žalobcu „na vstupe“ mala vzniknúť na základe dodávok služieb ale i tovarov, ktoré boli
predmetom dodania od dodávateľa admass SK so sídlom na rovnakej adrese ako žalobca, pričom podľapredložených listín (najmä faktúr) sa malo jednať o predmet plnenia ako doprava súťažného motorového
vozidla a servisného zázemia, personálne zabezpečenie a catering, príprava servisného zázemia a
prieskum trhu pre potrebu rozloženia reklamných bannerov na mieste podujatia, opravy vozidla počas

pretekov, nastavovanie súťažného vozidla, či testovanie súťažného motorového vozidla na uzavretej
trati po opravách vykonaných po poškodeniach počas pretekov (žalobcom označovaných ako „rally“).
Podľa správcu dane si žalobca nesplnil povinnosť a nepreukázal vecnými dôkazmi skutočnosti uvedené
na jednotlivých faktúrach, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane, nepreukázal, že mu predmet
dane dodal dodávateľ na nich uvedený a ani priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných

plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu čím nesplnil podmienky § 49 ods. 1 a 2 zákona
o DPH.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací správny orgán
rozhodnutím č. 101576582/2019 zo dňa 28.06.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové
rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Mal za to, že správca dane zistil

vyčerpávajúcoskutkovýstavaodôvodnilnepriznanieodpočtudanespoukázanímnadôkazyzasituácie,
kedy daňový subjekt nespolupracoval a nepredložil požadované doklady a dôkazy na potvrdenie svojich
tvrdení uvedených na dokladoch a na preukázanie existencie zdaniteľného plnenia podľa predložených
faktúr.Žalobcavdaňovomkonanínepredložilžiadnerelevantnédôkazykodberateľskýmfaktúram,ktoré
vystavil pre rôzne subjekty, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal odôvodnenie výšky DPH uvedenej

na faktúrach, preto nebolo možné overiť správnosť vystavených faktúr. Správca dane daň uvedenú na
odberateľských faktúrach ponechal z dôvodu jej uvedenia na faktúrach podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
Poukázal tiež na zistenia správcu dane o personálnom prepojení platiteľa s deklarovaným dodávateľom
admass SK, ako aj s ďalšími relevantnými spoločnosťami v reťazci dodávateľov.

II.
Správna žaloba (žalobné body)
4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 18.09.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a ich zrušenia. Namietal neúplné
a nesprávne skutkové zistenia orgánov finančnej správy ako aj nesprávne právne posúdenie

veci. V konkrétnostiach rozporoval použitie informácií z daňových kontrol týkajúcich sa iných
daňovýchsubjektov,všeobecnéodôvodnenieprvostupňovéhoanapadnutéhorozhodnutiabezuvedenia
konkrétnych ustanovení zákona, ktorých porušenia sa mal žalobca dopustiť a nesprávneho procesného
vysporiadania sa s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie
považovalžalobcazanezákonné,keďžebolakoúčastníkadministratívnehokonaniaukrátenýnasvojich

právach a právom chránených záujmoch.

5. Správca dane podľa názoru žalobcu odoprel vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní
vyplývajúcich z vyjadrenia zo dňa 04.01.2019 k zisteniam uvedeným v protokole, čím porušil § 68 ods. 3
daňového poriadku. Keďže žalobca očakával, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykoná

navrhovanédôkazy,nemaldôvoddohodnúťsosprávcomdanedeňprerokovaniapripomienokadôkazov
ním predložených a až v prípade, pokiaľ by k dohode nedošlo, mohol a mal určiť deň ich prerokovania
správca dane.

6. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia (ako aj protokolu) vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu DPH

považoval žalobca za nedostatočné a neobjektívne. K jednotlivým faktúram (obchodným prípadom)
obsahuje protokol aj rozhodnutie žalovaného iba všeobecné odôvodnenie bez uvedenia konkrétnych
skutočností vzťahujúcich sa na jednotlivé faktúry (obchody). Žalobca žiadal, aby správca dane vo
vyrubovacom konaní odôvodnil svoj postup pri určení rozdielu dane a to vo vzťahu ku každej jednotlivej
faktúre konkrétne a určito, aby mal možnosť zaujať stanovisko, respektíve navrhnúť dôkazy pre každý

jednotlivý prípad a nie iba vo všeobecnej rovine. Za všeobecné považoval odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia aj z dôvodu, že toto obsahovalo len citácie zákona, vrátane ustanovení o dôkaznom
bremene žalobcu v rozpore s judikatúrou.

7. Skutočnosť, že správca dane mal v prípade predložených faktúr dôvodné pochybnosti ešte

neznamená, že jeho závery zodpovedajú realite, a to až do času, kým nie sú tvrdenia správcu dane v
tomto smere jednoznačne preukázané. Vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči daňovému
subjektu ako to správca dane vykonal v tomto prípade je tak v rozpore so zákonom.8. Za podstatné porušenie svojich procesných práv v administratívnom (daňovom) konaní považoval
žalobca stav, keď navrhoval vypočuť ako svedka bývalého konateľa spoločnosti admass SK tak, aby
mohol byť prítomný pri tejto svedeckej výpovedi a klásť svedkovi otázky, k čomu však nedošlo a

správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že výsluch uvádzaného svedka nebol
v konaní potrebný, keďže vo vzťahu k všetkým ostatným zisteným dôkazom by nemohol privodiť pre
žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Správca dane však v rámci vyrubovacieho konania „pracoval“
s výpoveďou dotknutého svedka vykonanou v inom daňovom konaní (týkajúcou sa iného daňového
subjektu) a žalobcovi tak nebolo umožnené byť pri vypočutí prítomný a klásť svedkovi otázky. Žalovaný

následne postup správcu dane „podporil“, čím podľa žalobcu oba správne orgány porušili § 24 ods. 4,
§ 25 ods. 4 a § 63 ods. 3 daňového poriadku.

9. Ďalej žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný v rámci vykonanej daňovej kontroly a
aj následne vo vyrubovacom konaní vychádzali aj zo záverov z protokolov týkajúcich sa daňových
kontrol u iných daňových subjektov, avšak žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nimi nedisponoval

a nemal možnosť sa týchto daňových konaní zúčastniť ani klásť svedkom otázky. Zároveň sa na zistenia
obsiahnuté v protokoloch z iných daňových konaní týkajúcich sa iných daňových subjektov vzťahuje
daňové tajomstvo a nie je možné ich použitie v rámci daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, pretože
by došlo k porušeniu a vyzradeniu daňového tajomstva a takto získaný dôkaz by bolo nutné považovať
za nezákonný.

10. K uplatnenému právu na odpočítanie DPH za odberateľské faktúry vystavené v mesiaci august
2017 žalobca uviedol, že v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložil všetky potrebné doklady ktorými
disponoval a preukázal splnenie podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 2 písm. a)
zákona o DPH. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o existencii zdaniteľného plnenia či o jeho dodaní

deklarovaným dodávateľom (spoločnosť admass SK), dôkazné bremeno v tomto rozsahu znášal práve
správca dane a nemohol dôkaznú povinnosť presunúť na žalobcu ako na kontrolovaný daňový subjekt.
Pochybnostisprávcudanepritombolopotrebnévrámcidaňovejkontroly„preniesť“dorovinyskutkových
zistení a jednoznačných záverov.

11. Za irelevantné považoval žalobca zistenia správcu dane ohľadne zmien a transformácií týkajúcich
sa dodávateľa (spoločnosti admass SK) z dôvodu zlúčenia v rade iných spoločností, pričom správcom
dane popisované právne skutočnosti nastali až po čase realizácie kontrolovaných zdaniteľných
plnení. Ani skutočnosť, že dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu nepredložil správcovi dane
svoje účtovníctvo, sama o sebe nič nepreukazuje a uvedené žalobca ani nemal možnosť ovplyvniť.

Dodávateľská spoločnosť admass SK potvrdila uskutočnenie zdaniteľných plnení pre žalobcu ako
kontrolovaný daňový subjekt v zmysle predmetných faktúr a objednávok a správca dane nesprávne
vyhodnotil získané dôkazy.

12. Súhrnom bol žalobca toho názoru, že v rámci daňového konania preukázal splnenie všetkých

administratívnych ako aj materiálnych podmienok na odpočítanie DPH, avšak správca dane ako aj
žalovaný dospeli k nesprávnym právnym záverom, ktorým predchádzalo nesprávne skutkové zisťovanie
a porušenie viacerých ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa procesných práv daňového subjektu
a dokazovania v konaní.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a

nepriznať účastníkom náhradu trov konania.

14. K námietke nekonkrétnosti a nedostatočnosti odôvodnenia vo vzťahu k jednotlivým faktúram
žalovaný uviedol, že v protokole ako aj v meritórnych rozhodnutiach (prvostupňovom aj napadnutom)
bolo jednoznačne určené, z ktorých faktúr nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH a tieto

boli zároveň špecifikované svojim označením ako aj obsahom (textom). Správca dane nemal dôvod
uvádzať pri každej jednotlivej faktúre dôvod porušenia ustanovení zákona o DPH, keďže skutkové aj
právne okolnosti každej z predložených faktúr zakladali rovnaké právne posúdenie. Takýto postup by
bol zároveň nehospodárny. Bolo na žalobcovi, ako obsahovo preukazoval svoje tvrdenia uvedené nadokladoch, z ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane a správca dane nebol povinný napovedať,
aké dôkazy mal vo vzťahu k svojim tvrdeniam žalobca predložiť.

15. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou smerujúcou k procesnému postupu a celkovému posúdeniu
návrhu žalobcu na výsluch svedka – konateľa spoločnosti admass SK. Správca dane z vlastnej
iniciatívy predvolaním č. 100949984/2018/9104401/Ris dotknutého konateľa ako svedka predvolal
na pojednávanie konané dňa 12.06.2018, pričom upovedomenie o jeho predvolaní bolo doručené
aj žalobcovi. Navrhovaný svedok sa na pojednávanie nedostavil a zaslal správcovi dane žiadosť,

aby bol vypočutý ako svedok na inom vecne príslušnom správnom orgáne - Daňovom úrade
Košice. Správca dane preto požiadal ešte pred ukončením daňovej kontroly Daňový úrad Košice
o vypočutie navrhovaného svedka, ktorý sa však na výsluch dňa 15.11.2018 nedostavil. Následne
svedok doručil Daňovému úradu Košice doklad o práceneschopnosti, podľa ktorého bol od 19.10.2018
práceneschopný. Žalovaný tak bol toho názoru, že správca dane v konaní nebol nečinný a dokazovanie
v rozsahu navrhovanom žalobcom o výsluch svedka nevykonal a opakovane svedka nepredvolával,

pretože tento sa už vyjadroval a jeho nová výpoveď by nemala vplyv na zmenu výsledku v prospech
žalobcu a zjavne sa ďalšej výpovedi vyhýbal.

16. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu o nemožnosti používať v daňovom konaní
informácie získané z dokladov týkajúcich sa daňových kontrol iných daňových subjektov, keď podľa §

24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Žalobca mal zároveň možnosť sa so všetkými dôkazmi a zisteniami,
vrátanezistenízprotokolovvypracovanýchvsúvislostisdaňovýmikontrolamiinýchdaňovýchsubjektov,
oboznámiť a vyjadriť sa k nim.

17. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt bol povinný preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktorými sú
pri uplatnení práva na odpočítanie dane reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a fakt, že predmetné
plnenie prijal od odberateľa uvedeného na dokladoch, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane.
Žalobca si v tomto smere svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto mu nebolo priznané právo na

odpočítanie dane. Ako platiteľ dane síce predložil doklady k daňovej kontrole, ale žiadnym dôkazom
nepreukázalvecnéúdajetvrdenénatýchtodokladoch.Nažalobcunebolaprenesenádôkaznápovinnosť
za iné daňové subjekty, pretože žalobca si v prvom rade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu
z § 24 a § 45 daňového poriadku.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú
svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
BA-5S/205/2019.

19. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na

konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie správcu dane jemu predchádzajúce, vrátane postupu správnych orgánov
v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 31.07.2024 zo začiatkom
o 09.30 hod. a ukončením o 09.45 hod., keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa §
107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania).Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP,
pričom na pojednávanie sa nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním
zo dňa 29.07.2024; rovnako tak žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa

29.07.2024. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.

21. Dňa 31.07.2024 o 14.45 hod., t. j. po ukončení pojednávaniaí, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku
vo veci, podal konateľ žalobcu osobne na podateľni správneho súdu podanie označené ako „Žiadosť
o vytýčenie náhradného termínu pojednávania“, v ktorom uviedol, že na pojednávanie sa mienil dostaviť,

ale pre technické problémy na motorovom vozidle sa nestihol dostaviť včas. Na uvedené podanie
reagoval správny súd (predsedníčka senátu) oznámením zo dňa 01.08.2024, v rámci ktorého bol konateľ
žalobcu oboznámený o vykonanom pojednávaní, na ktorý postup boli splnené podmienky podľa § 114
SSP.

22.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v

tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

28. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

32. Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových

subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

37. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

38. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

39. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

41. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

42. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

44. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia.

45. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

47. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo

miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam.

48. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134

ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.
2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti vrátane presvedčivého odôvodnenia, teda či

rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

49. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 160.947,08 eura na DPH za zdaňovacie obdobie

august 2017. V rámci vedeného daňového konania správne orgány posudzovali zákonom stanovené
podmienky vzniku nároku žalobcu na odpočet DPH za fakturované zdaniteľné plnenia (služby a tovary)
v kontrolovanom zdaňovacom období august 2017 od dodávateľskej spoločnosti admass SK a v
neposlednom rade preverovali, či je napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

50. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov a oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány
postupovali v súlade so zákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav a tento náležite právne posúdili,
svoje rozhodnutia odôvodnili jasne, zrozumiteľne, presvedčivo a pri zohľadnení všetkých skutočností,

konkrétnych okolností kontrolovaného obdobia august 2017 a zároveň pri dôkladnej analýze dôkazov,
ktoré boli pri daňovej kontrole zabezpečené.

51. Žalobcom vznesené žalobné námietky sa vo veľkej miere prekrývajú s námietkami obsiahnutými
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia

náležitým spôsobom vysporiadal.

52.Správnysúdsavdanomprípadenestotožnilsnámietkoužalobcutýkajúcousakonaniasprávcudane
v rozpore s § 68 ods. 3 daňového poriadku. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil,
pričom nasledujúce okolnosti vyplávajú aj z odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia,

že pred vyhotovením protokolu z daňovej kontroly bol žalobca oznámením zo dňa 02.11.2018 poučený
o tom, že v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 22.11.2018 môže uplatniť svoje právo podľa
§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, t. j. vyjadriť sa k správcom dane zisteným skutočnostiam
a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby boli v protokole zaznamenané vyjadrenia k nim, ktorú
procesnú možnosť žalobca nevyužil. Následne správca dane podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku dňa

11.12.2018 doručil žalobcovi protokol zo dňa 22.11.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
správcu dane a na označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Žalobca svoje právo podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku využil a k protokolu
sa vyjadril a zároveň navrhol doplnenie dokazovania, všetko podaním zo dňa 02.01.2019 doručeným
správcovi dane dňa 04.01.2019. Správca dane následne žalobcu podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku

predvolalnaústnepojednávanievsúvislostisprerokovanímpripomienokanámietoknadeň07.02.2019,
avšak na toto prerokovanie sa žalobca nedostavil. V ten istý deň (t. j. 07.02.2019) bol správcom dane
telefonicky kontaktovaný konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že sa na prerokovanie nedostaví a vzdáva sa
možnosti podané pripomienky k protokolu prerokovať s odôvodnením, že „by to na veci nič nezmenilo“.Úradným záznam č. 100410680/2019 zo dňa 08.02.2019 tvoriaci súčasť administratívneho spisu
zachytáva následný postup správcu dane, ktorý sa aj napriek uvedenému vyjadreniu konateľa žalobcu
s námietkami žalobcu ako aj s návrhmi na doplnenie dokazovania oboznámil a dospel k záveru, že

žalobca nepredložil v rámci vyrubovacieho konania žiadne nové dôkazy ani nepreukázal žiadne nové
skutočnosti, ktorý by bolo potrebné posúdiť a vyhodnotiť.

53. Z uvedeného sledu okolností podľa názoru správneho súdu jasne vyplýva, že správca dane
pred vydaním protokolu ako aj následne, až do času vydania prvostupňového rozhodnutia, v plnej

miere zachoval žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu jeho práva vyplývajúce z daňového
poriadku. K námietke žalobcu o tom, že správca dane mal najskôr termín prerokovania námietok
a pripomienok k protokolu dohodnúť so žalobcom správny súd uvádza, že žalobca bol o postupe správcu
dane riadnym spôsobom oboznámený, pričom na prípadné procesné nezrovnalosti mal možnosť
poukázať už v administratívnom konaní. V danom prípade je potrebné brať do úvahy aj tú skutočnosť,
že žalobca bol o určenom termíne prerokovania pripomienok a námietok, vrátane návrhov žalobcu na

doplnenie dokazovania, vopred informovaný dostatočne dlhý čas na to, aby správcovi dane oznámil,
že určený termín mu nevyhovuje. Dôvodom nedostavenia sa žalobcu na stanovený termín bola,
vychádzajúc z úradného záznamu spísaného dňa 07.02.2019 o telefonickom kontakte s konateľom
žalobcu, výlučne neochota konateľa dostaviť sa na predvolanie, pretože „by to na veci nič nezmenilo“.
Na druhej strane, z predmetného úradného záznamu nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom

namietal nemožnosť sa na určený termín dostaviť či potrebu dlhšieho časového priestoru na prípravu, čo
byboliskutočnostirelevantnéknámietkeohľadnepostupusprávcudanepriurčovaní(resp.dohadovaní)
termínu prerokovania vznesených námietok k protokolu. Inými slovami, správca dane podľa názoru
správneho súdu procesne nepochybil, keď úkony daňového konania podľa § 68 ods. 3 daňového
poriadku vykonával aj s prihliadnutím na správanie daňového subjektu a na obsah jeho podaní či

vyjadrení, avšak za zachovania všetkých jeho procesných práv.

54. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o nedostatočnom a neobjektívnom
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým faktúram. Správca dane jednotlivé
faktúry popísal na str. 25 až 28 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ich presným číselným

a interným označením, dátumom dodania, predmetom plnenia ako aj sumou rozdelenou na základ dane
a na daň z pridanej hodnoty. Vo vzťahu k nesplneniu zákonom stanovených podmienok pre priznanie
práva na odpočet DPH následne správca dane vychádzal z popisu zistených skutkových okolností
komplexne, vo vzťahu k všetkým kontrolovaným plneniam. Rovnako v rámci odvolacieho konania pri
odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia postupoval aj žalovaný. Úvahy správnych orgánov uvedené

v napadnutých rozhodnutiach sú jasné a je v nich prítomná vzájomná logická spojitosť zisteného
skutkového stavu s formulovanými závermi žalovaného i správcu dane. Skutkové a právne dôvody
pre dorubenie DPH sú vo vzťahu k všetkým faktúram dodávateľa admass SK rovnaké – žalobca
nepreukázal vo vzťahu k žiadnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na predmetných 43 faktúrach,
že mu predmet dane bol dodaný, resp. že tento dodal dodávateľ na nich uvedený a nepreukázal ani

priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi
žalobcu, čím nesplnil podmienky § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

55. Vo vzťahu k odôvodneniu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia nepovažoval správny súd za
dôvodnú ani námietku žalobcu ohľadne toho, že správne orgány sa mali obmedziť na uvádzanie citácií

zákona, vrátane zákonných ustanovení o dôkaznom bremene žalobcu v rozpore s judikatúrou. Správne
orgány naopak v danom prípade zistené skutkové okolnosti obsahovo obšírne a vyčerpávajúco popísali,
pričom na tieto zistenia aplikovali relevantnú právnu úpravu a dospeli pritom k správnemu, riadnym
spôsobom odôvodnenému právnemu záveru vo veci.

56. Žalobca v rámci podanej žaloby ďalej namietal nezákonný prenos dôkazného bremena zo správcu
dane na daňový subjekt. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že aktuálne judikatórne závery týkajúce
sa problematiky (ne)priznania práva daňového subjektu na odpočet DPH vychádzajúce z rozhodovacej
činnosti Súdneho dvora EÚ v zásade poukazujú na možnosť správnych orgánov v rámci daňových
konaní toto právo daňového subjektu vyplývajúce zo zákona o DPH obmedziť v prípadoch, ak 1/

zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, 2/ došlo k
daňovému podvodu alebo 3/ došlo k zneužitiu práva (bližšie napríklad rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Prípad obmedzeniapráva daňového subjektu na odpočet DPH podľa bodu 2/ môže vychádzať zo stavu a/ spáchania
daňového podvodu priamo daňovým subjektom alebo b/ účasti daňového subjektu na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom.

57. Rozlišovanie podstaty zistení správcu dane majúce za následok nepriznanie práva na odpočet
DPH nie je samoúčelné. Zatiaľ čo pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na
odpočet DPH (bod 1/ predchádzajúceho odseku) dôkazné bremeno primárne zaťažuje daňový subjekt
a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (bližšie napr. rozhodnutie Súdneho dvora EU

v spojených veciach C-459/17 a C-460/17), v prípade preukazovania daňového podvodu (bod 2/
predchádzajúceho odseku pri oboch jeho eventualitách označených ako body a/ a b/) a pri zneužití
práva (bod 3/ predchádzajúceho odseku) dôkazné bremeno primárne zaťažuje finančné orgány (bližšie
napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 27/2021 zo dňa 30.
novembra 2022 a sp. zn. 3Sfk 133/2022 zo dňa 28.03.2024).

58. V prejednávanej veci správca dane konajúci v prvom stupni ako aj žalovaný, po oboznámení
sa so zisteným skutkovým stavom tak, ako vyplynul z vykonanej daňovej kontroly a v následnom
vyrubovacomkonaní,dospelikzáveruonepreukázaníhmotnoprávnychpodmienokžalobcomvovzťahu
k uplatnenému právu na odpočet DPH za zdaňovacie august 2017. Dôkazné bremeno tak vzhľadom
na podstatu zistení primárne zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, ktorý mal relevantným spôsobom

preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.

59. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má

dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí
byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu
dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy
predložené daňovým subjektom (bližšie nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa
07.02.2023). Týmto spôsobom sa dôkazné bremeno, primárne zaťažujúce daňový subjekt, v časti

dôvodných pochybností a produkovaných tvrdení správcu dane prenesenie práve na orgán finančnej
správy.

60. Ustálenie skutkového stavu, presné vymedzenie rozsahu nad všetky pochybnosti preukázaných
skutočností ako aj skutočností, ohľadne ktorých existujú dôvodné pochybnosti, nepochybne nadväzuje

na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti
dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií
správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

61. Posúdením obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd vyhodnotil, že správca dane
v danom prípade svoje pochybnosti v súvislosti so žalobcom uplatneným právom na odpočet DPH
zdotknutýchdodávateľskýchfaktúrvrámcidaňovejkontrolyriadnymspôsobomobjektivizovalužvrámci
ústneho pojednávania konaného dňa 09.01.2018 (zápisnica č. 100070954/2018/9104401/Ris zo dňa
09.01.2018) a ďalej dôkazné bremeno na preukázanie skutkových okolností formálne zachytených na

predložených faktúrach zaťažovalo práve kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu).

62. Žalobca bol v rámci daňovej kontroly za účelom unesenia dôkazného bremena opakovane vyzývaný
správcom dane na predloženie relevantných listín podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku.
Vo výzve zo dňa 11.05.2018 a potom opätovne vo výzve zo dňa 30.05.2018 správca dane podrobne

špecifikoval, ktoré listiny je v konaní potrebné žalobcom predložiť, pričom žalobca predložil správcovi
dane „len“ dokumenty - Smernicu ošetrovania pretekárskeho vozidla Ford Fiesta R5 a organizačnú
štruktúru žalobcu za rok 2018. Ani tieto doklady, vrátene iných dokladov predložených správcovi dane,
bez ďalšieho nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení.63. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa zápisnice zo dňa 09.01.2018 boli žalobcom na ústnom
pojednávaní predložené len samotné účtovné doklady za august 2017 (saldokonto 321, saldokonto

311, účtovný denník, obratová predvaha, hlavná kniha, daňové priznanie, kontrolný výkaz DPH, účtovný
denník DPH, evidencia DPH výstup/vstup, došlé faktúry, vystavené faktúry, účtovný doklad 03 - výpis,
výdavkové účtovné doklady a príjmové účtovné doklady). Ďalšie doklady predložené žalobcom dňa
22.02.2018 boli zmluvami o nájme športových motorových vozidiel a zmluvou o nájme nebytových
priestorov, všetky uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou L sport s.r.o. (ďalej „spoločnosť L sport“).

Tietosanetýkaliplneníoddodávateľa-spoločnostiadmassSKazároveňjepotrebnéuviesť,žepísomné
vyjadrenie k celej podnikateľskej činnosti žalobcu od nákupu služieb, tovaru až po predaj, licencia
súťažiaceho pretekára a ani ďalšie interné smernice a zmluvy, ktoré boli explicitne požadované v rámci
opatrenia prijatého na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2018, správcovi dane predložené neboli.

64. Na základe oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že záver

správcudaneažalovanéhootom,žežalobcabolvrámcidaňovejkontrolyzazdaňovacieobdobieaugust
2017 nečinný a neposkytol správcovi dane požadované doklady a dôkazy k preukázaniu skutočnej
realizácie zdaniteľných plnení fakturovaných dodávateľom žalobcu faktúrami v danom období, je v
súlade so zisteniami a dôkazmi zabezpečenými správcom dane v rámci daňovej kontroly. Žalobca
uvedené doklady ani na opakované výzvy, ktoré boli jednoznačne formulované aj ku daňovej kontrole za

obdobie august 2017, nepredložil. Nepredložil ani iné, správcom dane nešpecifikované doklady, ktoré
by preukazovali reálne dodanie služieb a tovarov, a preto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
dôvodného uplatnenia práva na odpočet DPH.

65. Nedôvodnou je v danom prípade žalobná námietka žalobcu smerujúca voči procesnému postupu

správcu dane vo vzťahu k (ne)prihliadnutiu na navrhované doplnenie dokazovania o výsluch svedka
– konateľa spoločnosti admass SK. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že správca dane
z vlastnej iniciatívy predvolal konateľa spoločnosti admass SK A. B. ako svedka na pojednávanie
s určením termínom dňa 12.06.2018, o čom upovedomil aj žalobcu, a to upovedomením č.
100953128/2018/9104401/Ris, ktoré žalobca prevzal dňa 18.05.2018. Konateľ spoločnosti admass SK

predvolanie prevzal dňa 28.05.2018 a v reakcii naň zaslal správcovi dane dňa 01.06.2018 žiadosť,
aby bol ako svedok vypočutý na Daňovom úrade Košice. Daňový úrad Košice na dožiadanie správcu
dane predvolal konateľa spoločnosti admass SK na vypočutie v termíne 15.11.2018, pričom o tomto
upovedomil aj žalobcu. Svedok – konateľ spoločnosti admass SK sa v určenom termíne na Daňový
úrad Košice nedostavil, pričom zaslal doklad o práceneschopnosti, podľa ktorého bol od 19.10.2018

práceneschopný. Z uvedeného vyplýva, že v danej súvislosti nebol správca dane nečinný. Naviac,
správca dane v rámci daňovej kontroly žalobcu vychádzal aj z informácii obsiahnutých v protokole
o daňovej kontrole spoločnosti admass SK, kedy bol ako svedok vypočutý aj konateľ spoločnosti,
t.j. navrhovaný svedok v daňovom konaní žalobcu. Z výpovede konateľa spoločnosti admass SK
v uvádzanom inom daňovom konaní vyplynulo, že v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov so

žalobcom ako odberateľom neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že spoločnosť
admass SK vykonávala zdaniteľné obchody a dodávala žalobcovi fakturovaný predmet dane (tovary
a služby). Svedok nemal žiadne konkrétne a odborné vedomosti o predmete činnosti vo vzťahu
k jednotlivým fakturovaným tovarom a službám, nemal základné informácie ako mala spoločnosť
admass SK s.r.o. nadobúdať tovar od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti JPL FINANCIAL

HOLDING Ltd. (ďalej „spoločnosť JPL“), s kým jednal a mal uzatvárať obchody, ako mal byť predmet
dane nadobudnutý a podobne. Naviac, správne orgány v danom prípade usúdili, že ani ďalšia
výpoveď navrhovaného svedka nemohla privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech,
vzhľadom na všetky zistené dôkazy, ktoré nepreukazovali vecné údaje na dokladoch a vo vzťahu ku
ktorým žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

66. Znenie § 24 daňového poriadku ponecháva na správcovi dane, aké prostriedky zvolí v rámci
dokazovania tak, aby bolo zistenie skutkového stavu úplné. Pokiaľ je zvolený ďalší postup odôvodnený
a neprekračuje hranice uváženia pri výbere následných možností vyplývajúce predovšetkým z účelu
aplikovanej právnej normy, správny súd nevidí priestor vstupovať do tohto uváženia správneho orgánu.

Rozhodnutie o nevykonaní samostatného výsluchu svedka v rámci predmetnej daňovej kontroly a
použitie zápisníc z iných výsluchov totožného svedka k obchodnej činnosti spoločnosti admass SK,
ktoré boli vykonané v rámci iných daňových kontrol (hoc aj iných daňových subjektov), je v súlade
s procesnými možnosťami dokazovania, ktoré správcovi dane poskytuje zákon.67. Skutočnosť, že sa žalobca objektívne nemohol zúčastniť výsluchu konateľa spoločnosti admass SK
realizovaného v rámci inej daňovej kontroly, keďže v danom čase sa výsluchy nevykonávali vo vzťahu

k daňovej kontrole žalobcu, neznamená, že žalobca bol ukrátený na svojich právach v rámci daňovej
kontroly žalobcu. V rámci tejto kontroly sa mohol žalobca plne vyjadrovať k zisteniam správcu dane a
použitiu zápisnice z výsluchu dotknutého svedka v inom daňovom konaní. Okrem povinnosti predložiť
doklady podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, mohol žalobca taktiež písomne predložiť akékoľvek svoje
ďalšie tvrdenia týkajúce sa predmetnej kontroly.

68. Ako dôvodná neobstojí námietka žalobcu o tom, že nedisponoval závermi vyplývajúcimi z protokolov
vyhotovených v súvislosti s daňovými kontrolami iných daňových subjektov. Dotknuté protokoly tvoria
súčasť predloženého administratívneho spisu, do ktorého mal žalobca právo po dohode so správcom
danenazrieťainformácievyplývajúcezichobsahubolisúčasťouprotokoluzvykonanejdaňovejkontroly,
ku ktorému sa žalobca vyjadroval.

69. K námietke nemožnosti použitia informácií z iných daňových kontrol týkajúcich sa iných daňových
subjektov z dôvodu porušenia daňového tajomstva správny súd poukazuje na postup správcu dane,
ktorý poučil kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu) a iné osoby v zmysle § 11 ods. 3 daňového poriadku
o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa §

264 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase.

70. K úvahám žalobcu obsiahnutým v podanej žalobe o tom, že správca dane a následne žalovaný
založili svoje závery na skutočnostiach týkajúcich sa transformácie dodávateľa v čase po realizácii
kontrolovaných zdaniteľných plnení ako aj na stave, kedy dodávateľ žalobcu nepredložil správcovi dane

svoje účtovníctvo, správny súd zdôrazňuje, že tieto skutočnosti boli síce daňovými orgánmi zistené,
avšak tvorili len súčasť celkovo zisteného skutkového stavu, pričom nemožno tvrdiť, že sa jednalo
o skutočnosti kľúčové pre nepriznanie práva žalobcu na odpočet DPH. Uvedenými okolnosťami, tak ako
pri množstve ďalších skutočností, vyplývajúcich aj z protokolov vypracovaných v daňových konaniach
iných daňových subjektov, správca dane a následne aj žalovaný komplexne popísali výsledky zisťovania

skutkového stavu, ktoré okolnosti v komplexnom vyhodnotení dotvorili právny záver o nepreukázaní
zákonných podmienok pre možnosť žalobcu uplatniť si v dotknutom zdaňovacom období právo na
odpočet DPH podľa § 19 v spojení s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH
z dotknutých faktúr.

71. Súhrnom uvedeného, po preštudovaní predloženého administratívneho spisu a po preskúmaní
zákonnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia daňových orgánov v rozsahu a z dôvodov
uvádzaných žalobcom v podanej žalobe dospel správny súd k záveru, že prvostupňové rozhodnutie
správcu dane ako ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, úvahy
správnych orgánov sú jasné a je v nich prítomná vzájomná logická spojitosť zisteného skutkového stavu

s formulovanými závermi žalovaného i správcu dane. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného,
akoajsprávcudane,vychádzajúzriadnezistenéhoskutkovéhostavu,sújasné,zrozumiteľnéaobsahujú
všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne
vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách

daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a preto
mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie DPH z predmetných faktúr uznané ako oprávnené.
Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s
daňovým poriadkom a nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok žalobcu.

72. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení
dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a
ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

73. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.74. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).