Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/151/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230849
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:8115230849.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu JUDr. Slavomíra Dubjela,
Puškinova 16, 080 01 Prešov, správcu konkurznej podstaty úpadcu Gas Oil engineering, a.s. „v
konkurze", Tatranská 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224, práv. zast. advokátskou kanceláriou
bodnarlegal s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 865 459, proti žalovanému CHEMPRO
a.s., Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 651 470, o zaplatenie 366.729,- EUR s prísl. a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/92/2016-173 zo dňa 9.5.2022
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/92/2016-173 zo dňa
9.5.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou na Okresný

súd Bratislava I dňa 20.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 366 729,-EUR s prísl.. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 29.12.2013 bola medzi žalobcom (správne úpadcom - spoločnosťou Gas Oil engineering, a.s.
„v konkurze“, pozn.) a žalovaným uzavretá Rámcová zmluva o dielo o výkone projekčných služieb
a využívaní licencovaného softvéru na základe objednávok (ďalej aj „Rámcová zmluva“). Žalobca
na základe tejto zmluvy vykonal pre žalovaného práce a služby, pričom odmena za jednu hodinu
vykonaných prác a služieb bola dohodnutá zmluvnými stranami na 30,-EUR. Žalobca vykonal pre
žalovaného práce a služby v rozsahu 12.224,30 hodín. V zmysle uvedeného je žalovaný žalobcovi dlžný

sumu vo výške 366.729,-EUR s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/5/2013
z 27.1.2014, súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Gas Oil engineering, a.s. a zároveň
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Gas Oil engineering, a.s., IČO: 36 471 224. Týmto uznesením v
spojení s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/5/2013 zo dňa 5.2.2014 bol do funkcie správcu
ustanovený JUDr. Ing. Jozef Sitko, ktorý však bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/5/2013
zo 16.5.2014, z funkcie správcu úpadcu odvolaný a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený JUDr.
Slavomír Dubjel, so sídlom kancelárie Puškinova 16, 080 01 Prešov. Okresný súd Prešov žalobe vyhovel

platobným rozkazom, proti ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu
v žalobe, keďže v nej nešpecifikoval právne ani skutkovo svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny.
Nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že práce pre žalovaného skutočne vykonal, nepredložil ani
jednu faktúru - daňový doklad za vykonanú prácu pre žalovaného. Predložené tabuľky sú nejasným anekonkrétnym dôkazom, ktorý žalobca navyše nezaradil do kontextu svojej žaloby. Rovnako žalobca
nepreukázal, že sa jedná o osoby, ktoré boli zamestnancami žalobcu. Taktiež nebola predložená ani
cenová ponuka a rozpočet pre realizáciu projektov. Naviac v samotnej Rámcovej zmluve o dielo v

čl. I ods. 3 je uvedené, že „Začiatok plnenia konkrétneho Diela podľa tejto Zmluvy je deň obdržania
Objednávky od Klienta podľa tejto Zmluvy“. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca mal predložiť
ako dôkaz objednávku, následne faktúru. Žalobca nedoložil ani žiadny doklad, ako došlo k prevzatiu a
odovzdaniu konkrétneho diela; výkazy podpísané oboma stranami boli pritom podmienkou fakturácie. V
podanom odpore spochybňoval žalovaný aj samotnú výšku uplatnenej istiny.

3. Súd prvej inštancie rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 32Cb/92/2016-105 zo dňa 22.3.2018 v
spojenísopravnýmuznesenímzodňa13.5.2019,ktorýmžalobuzamietolažalovanémupriznalnárokna
náhradutrovkonaniavovýške100%.KrajskýsúdvBratislavenaodvolaniežalobcurozhodoluznesením
č.k. 1Cob/106/2019-132 zo dňa 26.11.2020 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej

inštancie sa vôbec nevysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 22.12.2017, vrátane obsahu CD nosiča
k nemu priloženému (č. l. 91 spisu). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či
súd prvej inštancie na tento dôkaz prihliadol ako na prostriedok procesného útoku v rámci koncentrácie
konania včas.

4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol, že žalobca
nepreukázal mechanizmus fungovania objednávok na základe Rámcovej zmluvy; na pojednávaní
27.11.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že e-mailovou komunikáciou, ktorou
by mali byť preukázané dopyty projekčných prác vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy, nedisponuje a túto
navrhol doložiť do spisu. Do súdneho spisu nezaložil žiadnu objednávku od žalovaného, na základe

ktorej mali byť vykonané práce a služby, tak ako je to uvedené v Rámcovej zmluve o dielo; nepredložil
žiadne preberacie protokoly, nedoložil žiadny dôkaz o tom, že práce pre žalovaného boli skutočne
vykonané. V zmysle Rámcovej zmluvy bol presne špecifikovaný spôsob fakturácie pri jednotlivých
objednávkach, pričom žalobca súdu nepredložil ani jednu faktúru (daňový doklad) za vykonanú prácu
pre žalovaného. Predložené tabuľky sú nejasným a nekonkrétnym dôkazom, ktorý žalobca navyše

nezaradil do kontextu svojho návrhu. Rovnako nepreukázal, že sa (v nich) jedná o osoby, ktoré boli
jeho zamestnancami. Nebola predložená ani cenová ponuka a rozpočet pre realizáciu projektov. Naviac
v samotnej Rámcovej zmluve o dielo v čl. I ods. 3 je uvedené, že „Začiatok plnenia konkrétneho
Diela podľa tejto Zmluvy je deň obdržania Objednávky od Klienta podľa tejto Zmluvy“. Z uvedeného je
teda zrejmé, že žalobca mal predložiť ako dôkaz objednávku, následne faktúru. Žalobca nedoložil ani

dokladypreukazujúceprevzatieaodovzdaniekonkrétnehodiela;výkazypodpísanéobomastranamiboli
pritom podmienkou fakturácie. Vo svojej záverečnej reči žalobca uviedol, že všetky dopyty na jednotlivé
zákazky zo strany žalovaného boli realizované e-mailovou komunikáciou, čo preukazuje e-mailovou
komunikáciou obsiahnutou v prílohe - CD nosiči. Keďže však žalobca ním predložený dôkaz - CD nosič
obsahujúci pomerne veľké množstvo emailovej komunikácie prevažne v ruskom a anglickom jazyku,

napriek výzve súdu v poskytnutej mu 30-dňovej lehote, nezaložil do spisu v slovenskom jazyku, tento
dôkaz nebolo možné vykonať. Sumarizujúc uvedené, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku, neopodstatnene sa teda
domáhal zaplatenia sumy 366.729,-EUR s príslušenstvom, a preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a
h) C.s.p. Uviedol, že emailová komunikácia preukazujúca naplnenie riadne a včas všetkých zmluvných
podmienok vyplývajúcich z uzatvorenej Rámcovej zmluvy tvorila prílohu podania na CD-nosiči. Má
za to, že predmetná emailová komunikácia rozhodným spôsobom osvedčuje právny a skutkový stav
reflektujúciuskutočneniejednotlivýchzákazok(dodanieprojekčnýchslužiebalicencovanéhosoftwéru)v

prospech žalovaného, preukazuje vystavenie, doručenie a akceptovanie faktúr z uzatvorenej Rámcovej
zmluvy na základe cenových ponúk a rozpočtov pre realizácie projektov, resp. projekčných prác,
poukazuje na dodané projekčné dokumenty, licencie, resp. na uskutočnené práce riadne a včas a v
neposlednom rade dáva najavo skutočnosť, že žalovaný bol upovedomovaný o výstupoch v tabuľkách
odzrkadľujúcich počet odpracovaných človek/hodín na predmetnom projekte, resp. diele. Súd sa s

predmetným dôkazom vysporiadal len s poukazom na to, že emaily na CD-nosiči obsiahnuté nie sú
v slovenskom jazyku a viac sa týmto dôkazom nezaoberal. Uvedený neakceptovateľný stav možno
považovať súčasne za vadu spôsobujúcu zmätočnosť, keďže súd prvej inštancie nevykonal každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a rovnako pritom starostlivo neprihliadal na všetko,čo vyšlo počas predmetného konania najavo. V zmysle uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
tak, že súd žalobe vyhovie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.8.2024. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto
je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam

uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s neunesením
dôkazného bremena žalobcu.

11. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 366.729,- EUR s prísl. titulom zmluvy o dielo. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu

prvej inštancie, že v danom prípade žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny stotožňuje.
Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej
inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.

12. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žalobca
nepreukázal uskutočnené objednávky žalovaného, na základe ktorých mali byť v zmysle Rámcovej
zmluvy vykonané práce a služby tak, ako to tvrdí žalobca.

13. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/151/2022-194 zo dňa 21.2.2024 uložil žalobcovi

povinnosť, aby do 10 dni od doručenia uznesenia zložil na účet Krajského súdu v Bratislave preddavok
na trovy spojené s vykonaním dôkazu, v sume 133.360,-EUR s poučením, že ak preddavok na trovy
dôkazu nebude zaplatený, súd dôkaz v súlade s § 253 ods. 3, C.s.p., nevykoná. Mal za to, že vykonanie
dôkazu navrhol žalobca a po oboznámení sa s obsahom predmetného CD zistil predpokladaný rozsah
uložených dokumentov v rozsahu cca 4.000 strán textu v ruskom a anglickom jazyku. Preddavok na

trovy dôkazu bol stanovený vo výške 133.360,- EUR (4.000 strán na CD nosiči x 33,34 EUR tarifná
odmena za preklad za každú začatú stranu), a to na základe e-mailovej konzultácie s prekladateľom
z anglického a ruského jazyka. Proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú súd ako nedôvodnú
uznesením č.k. 3Cob/151/2022-204 zo dňa 30.5.2024, zamietol. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu
nebol preddavok na trovy dôkazu zaplatený.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Dôkazná
povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v inom smere. Pokiaľ sa žalobca domáhal uplatneného
nároku titulom vykonaných prác a služieb pre žalovaného, tak bol povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázaťsvoje tvrdenie. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil CD nosič, v ktorom sú obsiahnuté
všetky dopyty na jednotlivé zákazky zo strany žalovaného, ktoré boli realizované e-mailovou formou,
pričom CD nosič obsahuje veľké množstvo emailovej komunikácie v ruskom a v anglickom jazyku

(cca 4.000 strán), ktoré však v slovenskom jazyku do spisu nezaložil. Súd prvej inštancie postupoval
v danom prípade správne, ak vyzval žalobcu na predloženie dôkazu emailovej komunikácie z CD
nosiča v slovenskom jazyku. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca navrhol vykonanie dokazovania
oboznámením sa s dôkazmi na CD nosiči pričom nešpecifikoval konkrétne časti obsahu CD nosiča, mal
súd za to, že žalobca navrhol dokazovanie v rozsahu celého CD nosiča predloženého súdu. Žalobca

bol v odvolacom konaní vyzvaný na zloženie preddavku na trovy dôkazu, ktoré žalobca však neuhradil
a ani nepredložil predmetnú emailovú komunikáciu z CD nosiča v slovenskom alebo českom jazyku.
Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonáva dôkazy v zásade na návrh, pričom ak
sú s dôkazom spojené výdavky, súd môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ustanovenie § 253 ods.
3, C.s.p., upravuje možnosť súdu dôkaz nevykonať, ak nie je zložený preddavok na uvedený dôkaz.
Keďže žalobca preddavok na trovy dôkazu nezložil, odvolací súd dokazovanie CD nosičom nevykonal.

Odvolací súd má za to, že žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ním tvrdené
skutočnosti a musí tak znášať následky vo forme neúspechu v konaní.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dôkazmi na CD nosiči a bola
porušená zásada rovnosti, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že uvedeným postupom mu

bolo znemožnené uplatňovať procesné práva. Odvolací súd poskytol odvolateľovi ďalší priestor pre
vykonanie dokazovania CD nosičom v odvolacom konaní po zložení preddavku na trovy dôkazu (trovy
prekladu do slovenského jazyka), odvolateľ však túto možnosť nevyužil, preto nemožno dospieť k
záveru, že boli porušené zásady civilného procesu, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušiť. Vzhľadom na uvedené nebol daný dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania pred

odvolacím súdom a nariadenia pojednávania. Odvolací súd konštatuje, že obidvom sporovým stranám
boli vytvorené rovnaké podmienky na uplatňovanie ich práv, a preto postupom súdu prvej inštancie
nedošlo k zásahu do práv sporových strán. Pre úplnosť dodáva, že v prípade nevykonania dôkazu
navrhovaného stranou sporu nešlo o postup, ktorým by odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Pokiaľtedažalobcovotvrdenieouskutočnenýchobjednávkachzostranyžalovanéhozostalolenvrovine

všeobecného tvrdenia, súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ toto vyhodnotil ako neunesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu a žalobu zamietol.

16. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je upravené v ust. § 132 a § 188
C.s.p., ktoré stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Výsledkom
celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je
podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové

tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého
pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6MCdo 1/2010). Zjednodušene
povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191
C.s.p. z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť

z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov

neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdí, že všetky dopyty na jednotlivé zákazky zo
strany žalovaného boli realizované emailovou komunikáciou, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť

súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností, avšak odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia.17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

18. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a súvisiacom výroku o nároku na
náhradu trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a

§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu žiadne nevznikli.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).