Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100479.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. B., BSBA, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
D. XXXX/XX, XXX XX E. F., 2. D. G. D., G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B., obaja
právne zastúpení: CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495,
proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
16549/32, 810 08 Bratislava, za účasti: Slovenský tenisový zväz, so sídlom Príkopova 3255/6, 831 03

Bratislava, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10,
811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2024/7306:1-A1820 zo
dňa 18.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Dňa 29.06.2023 podali žalobcovia Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
(právny predchodca žalovaného) podnet na začatie konania vo veci správneho deliktu, ktorého sa mal
dopustiť Slovenský tenisový zväz (ďalej len „STZ“) porušením povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 2

písm. b) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o športe“), pretože stanovy STZ neboli v súlade s § 19 až 23 zákona
o športe. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, odbor ekonomických
činností v športe (ďalej len „prvostupňový orgán“) začal správne konanie, o čom upovedomil STZ ako
účastníka konania a žalobcov. V rámci správneho konania vychádzal prvostupňový orgán z vyjadrení
STZ, žalobcov a zo správy hlavnej kontrolórky športu, ktorá skonštatovala, že stanovy STZ sú

v súlade s § 19 až 23 zákona o športe. Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový orgán
vydal rozhodnutie č. 2023/11650:22-E1320 zo dňa 31.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým rozhodol, že konaním STZ nedošlo k spáchaniu správneho deliktu podľa § 95 ods. 2 písm.
b) zákona o športe. Žalobcovia podali voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Minister školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2024/7306:1-A1820 zo dňa 18.01.2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup prvostupňového orgánu, nestotožnil sa s
dôvodmi rozkladu, ktoré boli totožné s dôvodmi uvedenými v podnete. Prvostupňový orgán vo svojom
rozhodnutí riadne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli ku konštatovaniu, že nedošlo k
spáchaniu správneho deliktu, žalovaný neidentifikoval také vady, na základe ktorých by bolo rozhodnutie
prvostupňového orgánu možno vnímať ako nezákonné, a to či už z hľadiska hmotnoprávneho alebo
procesnoprávneho.

II. Žaloba a vyjadrenie účastníkov konania2. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 19.03.2024, doručenou správnemu súdu dňa 20.03.2024, domáhali
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žiadali, aby správny súd zrušil napadnuté

rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

3. Žalobcovia namietali nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa námietkami
žalobcov v rozkladovom konaní vôbec nezaoberal, obmedzil sa výlučne iba na stotožnenie sa
s právnym názorom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Podstata argumentácie žalobcov spočívala

v poukazovaní na nesúlad aktuálnych stanov STZ so zákonom, a to s § 19 ods. 1 písm. a), h), § 19
ods. 3 a § 20 zákona o športe. Žalobcovia ďalej namietali porušenie zásady materiálnej pravdy, pretože
správne orgány takmer výlučne odôvodnili svoje rozhodnutie vyjadrením hlavnej kontrolórky športu,
pričom uvedené premietli do nepresvedčivých a extrémne stručných odôvodnení rozhodnutí. Vzhľadom
na uvedené napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov

a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2024 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie považoval za dostatočne odôvodnené.

Predmetom celého správneho konania bolo posúdenie toho, či sú stanovy STZ v súlade so zákonom
o športe. Stanovy po ich schválení skúma na základe oznámenia hlavný kontrolór športu vykonaním
odbornej kontroly, ktorá v tomto prípade začala dňa 03.05.2023 pod sp. zn. HKŠ-2023/22. Kontrola
bola ukončená s konštatovaním, že stanovy STZ spĺňajú zákonné podmienky a sú v súlade so
zákonomošporte.Prvostupňovérozhodnutieasúvisiacispisovýmateriáldôkladnepreskúmalaosobitná

rozkladová komisia, ako aj samotný žalovaný, ktorý v odôvodnení uviedol, že dôvody podaného
rozkladu sú totožné s dôvodmi podnetu na začatie správneho konania, s ktorými sa prvostupňový orgán
vysporiadal už v prvostupňovom rozhodnutí.

5. STZ vo vyjadrení zo dňa 31.05.2024 navrhol žalobu zamietnuť, pretože žaloba neobstojí a poukázal

na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhajú odstránenia údajného porušenia svojich práv, do ktorých
malo byť zasiahnuté napadnutými rozhodnutiami, avšak STZ je toho názoru, že postupom orgánov
verejnej správy v predmetnej veci nedošlo k zásahu do práv ani do právom chránených záujmov
žalobcov. Administratívne konanie vo veci šetrenia správneho deliktu a vyvodenia zodpovednosti
voči páchateľovi nie je návrhovým konaním ani kontradiktórnym konaním, ale sa riadi vyšetrovacím

princípom. Účastníkom tohto druhu administratívneho konania nie je osoba, ktorá podala podnet na
šetrenie, i keď so žalobcami prvostupňový orgán aj žalovaný mylne komunikovali ako s účastníkmi
konania. Žalobcovia nedisponovali ani oprávnením napadnúť prvostupňové rozhodnutie rozkladom.
Rovnako nebol dôvod, aby správne orgány žalobcom doručovali rozhodnutie vo veci samej, maximálne
ich mohli informovať o spôsobe vybavenia podnetu. STZ taktiež poukázal na ďalšie pochybenie, kedy

orgány verejnej správy po prešetrení veci, keď dospeli k záveru, že k spáchaniu deliktu nedošlo, mali
konanie zastaviť. Výsledkom administratívneho konania vo veci správnych deliktov má byť buď (i)
konštatovanie správneho deliktu a uloženie trestu alebo (ii) zastavenie konania. Pokiaľ ide o samotný
obsah napadnutého rozhodnutia, konajúce orgány nijako nepochybili, správne posúdili namietaný obsah
stanov STZ a správne uzavreli, že nedošlo k spáchaniu správneho deliktu.

III. Právne posúdenie správnym súdom

6.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokv zneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

10. Podľa § 95 ods. 2 písm. b) zákona o športe, národný športový zväz sa dopustí správneho deliktu,
ak nesplní povinnosť podľa § 17 ods. 2.

11. Podľa § 101 zákona o športe, na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, okrem konania podľa § 95 až 97.

12. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch /alebo povinnostiach sa má konať alebo koho

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

13. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také

postavenie priznáva.

14.Správnysúdprimárnezisťoval,čisúsplnenépodmienkynakonanievoveci,medziktorénepochybne
patrí aj aktívna procesná legitimácia žalobcov na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

15. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej
klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky
rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,
ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

16. Vo všeobecnosti SSP vymedzuje účel podania správnej žaloby v § 177, pričom tento prioritne
smeruje k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ochrany subjektívnych práv

sa môžu dovolávať iba tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti sa v
prejednávanej veci jedná. Inými slovami povedané, v prípade ochrany subjektívnych práv, táto prislúcha
iba fyzickým a právnickým osobám tvrdiacim, že na nich boli ukrátené ako účastníci administratívneho
konania.

17. Vo vzťahu k aktívnej procesnej legitimácii fyzických a právnických osôb na podanie všeobecnej
správnej žaloby zákon vymedzuje v § 178 ods. 1 SSP dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené
kumulatívne, a to podmienku účastníctva v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a podmienku ukrátenia na subjektívnych
právach žalobcu spojené s vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že žalobcovia tieto podmienky nespĺňajú.

18. Znakom účastníka konania o správnom delikte právnických osôb, alebo fyzickej osoby -podnikateľa,
je jeho hmotnoprávny pomer k veci, ktorá je predmetom tohto konania. Podstatnou skutočnosťou, ktorú
je teda nutné v takomto konaní posúdiť je, či konkrétna osoba bude rozhodnutím správneho orgánu

priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, to znamená či
rozhodnutie správneho orgánu zasiahne do jej hmotnoprávneho postavenia, alebo či toto postavenie
bude vydaním rozhodnutia zmenené.

19. Predmetom konania podľa § 95 a nasl. zákona o športe je uloženie sankcie za porušenie právnej

povinnosti subjektu (národnému športovému zväzu), ktorý sa porušenia právnej povinnosti dopustil.
Ide o administratívne konanie, výsledkom ktorého je uloženie sankcie, ak správny orgán zistí, že
došlo k porušeniu príslušných právnych predpisov ako dôsledok administratívnoprávnej zodpovednosti
subjektu za správny delikt. Konanie o správnom delikte podľa § 95 a nasl. zákona o športe nie jenávrhovým konaním. V administratívnom konaní sa tak rozhodovalo len o právach, resp. povinnostiach
STZ a žiadnym spôsobom sa v tomto konaní nedeklaruje, nekonštituuje, nemení ani neruší žiadne
právo alebo povinnosť žalobcov. Žalobcovia podali žalovanému len podnet na to, aby konal z úradnej

moci.Možnosťpodaťpodnetnazačatiesprávnehokonanianezakladáautomatickyúčastníctvožalobcov
v tomto správnom konaní. Nadväzujúce postupy žalovaného vyvolané prijatím podnetu a začatím
správneho konania voči STZ boli vo svojej podstate mimo subjektívnej sféry žalobcov a neboli spôsobilé
nijakým spôsobom zasiahnuť do ich subjektívnych práv a povinností. Prvostupňové rozhodnutie ani
napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo vyslovené, že nedošlo k spáchaniu správneho deliktu STZ,

nezasiahli do hmotnoprávneho postavenia žalobcov a toto postavenie nebolo týmito rozhodnutiami
nijako zmenené. Z uvedených dôvodov nemali žalobcovia v správnom konaní vedenom síce na základe
ich podnetu, avšak v ktorom sa rozhodovalo výlučne o spáchaní správneho deliktu STZ, vystupovať ako
účastníci konania. Ak žalovaný konal so žalobcami ako účastníkmi správneho konania, konal nad rámec
svojich zákonných povinností.

20. V správnom súdnictve je aktívne procesne legitimovaná osoba na podanie žaloby len tá osoba, ktorá
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 177, § 178 ods. 1 SSP). Predmetom
súdneho prieskumu na návrh žalobcu nemôže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, že osoba,
iná ako žalobca, nespáchala správny delikt. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, napadnutým

rozhodnutím nebolo rozhodované o právach alebo právom chránených záujmoch žalobcov a žalobcovia
neboli napadnutým rozhodnutím na svojich právach nijako ukrátení. Inštitút správneho súdnictva
predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických osôb domáhať sa na nezávislom a
nestrannom súde súdnej ochrany vlastných subjektívnych práv, ktoré sú ohrozené alebo porušené
nezákonnými rozhodnutiami, zásahmi a nečinnosťou orgánov verejnej správy.

21. SSP upravuje situáciu, keď všeobecná správna žaloba nemusí smerovať k ochrane subjektívnych
práv žalobcu. Konkrétne v ustanovení § 177 ods. 2 SSP zákonodarca priznáva možnosť domáhať sa
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj iným subjektom, ako sú účastníci administratívneho
konania, avšak okruh týchto osôb zároveň striktne ohraničuje na osobu prokurátora a na subjekty,

ktoré sú na realizáciu uvedeného procesného úkonu výslovne oprávnené osobitným zákonom. O takúto
situáciu však v prejednávanej veci nešlo.

22. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, alebo
ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej

správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na
podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a podanú žalobu odmietne.

23. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že neboli naplnené podmienky
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 98 ods. 1

písm.e)SSPžalobuodmietol,pretožebolapodanázjavne neoprávnenouosobou.Zuvedenéhodôvodu
sa ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal.

24. Žalobcovia v podanej žalobe zároveň navrhli správnemu súdu, aby prerušil súdne konanie podľa §
100 ods. 1 písm. e) SSP, a to až do právoplatného rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku

– podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý podali žalobcovia. Vzhľadom
na skutočnosť, že správny súd žalobu odmietol, rozhodovanie o prerušení súdneho konania považoval
za bezpredmetné.

25. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP, tak že žiaden

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne správny
súd nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).