Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115216614
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobkyne K. I., R.. X.X.XXXX,
U. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3,
81101 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., Žižkova
11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/121/2015-174 zo dňa 28.2.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/121/2015-174 zo dňa
28.2.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa
18.6.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou

II/2014 - 7367 dňa 3.5.2015.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/121/2015 - 79 zo dňa 17.12.2019 (v poradí prvým),
ktorým napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný
odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením č.k. 3Cob/131/2020 - 125 zo dňa
9.2.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.12.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa

„... stotožňuje s dôvodmi uznesenia Súdneho dvora Európskej únie z 19. novembra 2015 v konaní o
predbežnejotázkevoveciC-74/15pričompoukazujenapodstatnýrozdielcit.uzneseniaaprejednávanej
veci v tom, že cit. uznesenie posudzuje akcesorický vzťah fyzickej osoby vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti a v prejednávanej veci sa jedná o vzťah fyzickej osoby podnikateľa - dlžníka a fyzickej
osoby (manželka) - ručiteľa“. Uviedol, že v prejednávanej veci podpísala žalobkyňa ručiteľskú listinu ako
fyzická osoba a preto je potrebné posúdiť jej vzťah k dlžníkovi - manželovi ... Podľa názoru odvolacieho
súdu sú manželia majetkovo prepojení a to v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

Je tu teda jednoznačne daný funkčný vzťah manželov k BSM. Podnikanie jedného z manželov má
bezprostredný vplyv na spoločný majetok manželov. Funkčný vzťah manželov by nebol daný v prípade,
ak manželia počas manželstva zrušili alebo obmedzili BSM v súlade s § 143a , § 148a ods. 2, Obč.
zák. V konaní nebolo preukázane obmedzenie alebo zrušenie BSM počas trvania manželstva, a pretoza daného stavu nie je možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľky za vzťah spotrebiteľský, ale ako
majetkovo závislý a funkčný vzťah dlžníka a ručiteľa - manželov. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu posúdeniu vzťahu žalobkyne voči žalovanému

ako vzťahu spotrebiteľskému, a teda k nesprávnemu posúdeniu neplatnosti ručiteľskej listiny. Odvolací
súd ďalej uviedol, že úlohou súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť funkčný vzťah žalobkyne
a dlžníka a prípadné iné namietané dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou
II/2014 - 7367 dňa 3.5.2015 a na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia vo veci opäť

rozhodne.

4. Súd prvej inštancie opätovne po vykonanom dokazovaní posudzoval, či bola žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podaná v zákonom stanovenej lehote. Z rozhodcovského spisu sp. zn.
II/2014-7367 súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 3.5.2015 a bol doručený žalobkyni
cestou jej právneho zástupcu dňa 7.5.2015. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu

doručená dňa 18.6.2015, teda podaná pred uplynutím zákonom stanovenej 60-dňovej prekluzívnej
lehoty, a teda včas.

5. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalovaného v právnom postavení
veriteľa a X.. O.R. I. - ALMM v právnom postavení dlžníka bola dňa 7.3.2012 uzatvorená Zmluva o

kontokorentnom úvere s rýchlou zárukou SZRB číslo 5004/12/20 v znení Dodatku č. 1 k uvedenej
zmluve zo dňa 11.3.2013, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za podmienok dohodnutých v
uvedenej zmluve poskytnúť v prospech dlžníka kontokorentný úver v sume 75.000,- EUR na účel -
financovanie prevádzkových potrieb a dlžník sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom na
dohodnutý účel, že poskytnutý úver žalovanému vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo, poplatky a zmluvné

pokuty podľa uvedenej zmluvy za podmienok v zmluve uvedených. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli aj Všeobecné úverové podmienky žalovaného a Všeobecné úverové podmienky žalovaného
pre neretailových klientov. V konaní ďalej nebolo sporným, že dňa 11.3.2013 žalobkyňa v právnom
postavení ručiteľa a právny predchodca žalovaného v právnom postavení veriteľa podpísali Ručiteľskú
listinu č. 5004/12/20 RL2, ktorou žalobkyňa veriteľovi vyhlásila, že uspokojí jeho pohľadávku, ktorá

vznikne na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5004/12/20 zo dňa 7.3.2012 v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 11.3.2013 za dlžníka X.. O. I. - ALMM, ak dlžník zabezpečovanú pohľadávku alebo
jej časť nesplní. Dňa 11.3.2013 teda právny predchodca žalovaného, dlžník a žalobkyňa uzatvorili
rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej si zmluvné strany okrem iného dohodli, že všetky spory,
ktoré medzi nimi vzniknú v právnom vzťahu vyplývajúcom z Ručiteľskej listiny č. 5004/12/20 RL2

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave. V konaní tiež nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného (v
rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) podal dňa 12.12.2014 na Stálom rozhodcovskom
súde Slovenskej bankovej asociácie žalobu, ktorou sa voči žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v
právnom postavení žalovanej) domáhal zaplatenia sumy 87.181,- EUR spolu s príslušenstvom a trov

konania v konaní vedenom pod spisovou značkou II/2014-7367. Dňa 3.5.2015 rozhodcovský súd vydal
vo veci rozhodcovský rozsudok v znení opravného uznesenia, ktorým žalobe v rozhodcovskom konaní
v plnom rozsahu vyhovel a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 87.181,- EUR spolu
so žalovaným príslušenstvom a na zaplatenie trov rozhodcovského konania, a to do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni

doručený dňa 7.5.2015.

6. V prejednávanej veci podpísala žalobkyňa ručiteľskú listinu ako fyzická osoba. Z predložených
listinných dôkazov súd zistil, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa zabezpečila
záväzok dlžníka X.. O. I. - ALMM zo zmluvy o úvere svojím ručením za záväzky dlžníka vyplývajúce

zo zmluvy o úvere, a teda prevzala ručenie za záväzok dlžníka založený zmluvou o úvere uzatvorenou
so žalovaným ako bankou poskytujúcou úvery, vrátiť poskytnutý úver za podmienok uvedených v
zmluve o úvere. Súd mal za to, že hoci dlžník z hlavného právneho vzťahu - zmluvy o úvere, nie je
obchodnou spoločnosťou zapísanou do obchodného registra, tak zmluvu o úvere uzatvoril v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ako fyzická osoba podnikateľ, a to za účelom zabezpečenia prevádzkových

potrieb. Táto skutočnosť vyplynula zo samotnej zmluvy o úvere a nebola ani v konaní sporná. Vo
vzťahu k posúdeniu spornej otázky, či mala žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzavieraní ručiteľskej
listiny so žalovaným (jeho právnym predchodcom) postavenie spotrebiteľa je rozhodujúce, či žalobkyňa
konala z dôvodu funkčného vzťahu k dlžníkovi, keďže v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa adlžník boli v čase uzatvorenia ručiteľskej listiny, ako aj rozhodcovskej zmluvy, manželia. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že obmedzenie alebo zrušenie BSM podľa § 143a, § 148a ods. 2 OZ
za trvania manželstva nebolo v konaní preukázané. Súd mal z vykonaného dokazovania výsluchom

žalobkyne preukázané, že v čase uzavretia ručiteľskej listiny a rozhodcovskej zmluvy manželstvo
žalobkyne a dlžníka neplnilo svoju funkciu, žalobkyňa a dlžník žili oddelene a oddelene aj hospodárili s
majetkom, avšak obmedzenie alebo zrušenie BSM za trvania manželstva nebolo v konaní preukázané,
ani samotnou žalobkyňou tvrdené. K zániku BSM žalobkyne a dlžníka tak došlo v zmysle § 148 ods. 1
OZ až zánikom manželstva, a to až v čase po podpísaní ručiteľskej listiny žalobkyňou. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne s dlžníkom prestalo plniť funkciu okolo roku
2004, 2005, kedy žalobkyňa a dlžník aj prestali spoločne hospodáriť. Z výsluchu žalobkyne zároveň
vyplynulo, že z finančných prostriedkov, ktoré dlžník získal na základe zmluvy o kontokorentnom úvere,
žalobkyňa nemala žiadny prospech. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že by
počas trvania manželstva, napriek uvedenému faktickému stavu došlo k obmedzeniu alebo zrušeniu
BSM, a teda bol daný funkčný vzťah manželov k BSM. Za daného stavu, zohľadňujúc § 391 ods. 2

C.s.p., nie je možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľky ako vzťah spotrebiteľský, ale ako majetkovo
závislý a funkčný vzťah dlžníka a ručiteľa - manželov. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalobkyňa
s poukazom na existenciu BSM a z hľadiska právnej existencie spoločného majetku manželov, nemala
funkčný vzťah s dlžníkom - X.. O. I.Ľ., ktorý ako fyzická osoba podnikateľ uzatvoril s bankou úverovú
zmluvu. V nadväznosti na uvedené, v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala v právnom

vzťahu vyplývajúcom z ručiteľskej listiny zo dňa 11.3.2013 postavenie spotrebiteľa, a teda na žalobkyňu
v predmetnom spore nemožno vztiahnuť právnu ochranu z tohto postavenia vyplývajúcu.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri posúdení žalobkyňou namietanej neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, súd primárne zdôraznil, že v konaní nebolo

preukázané, že by žalobkyňa ako fyzická osoba mal pri uzavieraní ručiteľskej listiny, a teda ani
pri uzavieraní rozhodcovskej zmluvy postavenie spotrebiteľa, a to práve pre jej funkčný vzťah k
dlžníkovi - Ing. O. I. - ALMM, ktorí boli v čase uzavretia uvedených zmlúv manželmi, pričom nedošlo
k zrušeniu alebo obmedzeniu BSM počas manželstva podľa § 143a alebo § 148a ods. 2 OZ.
Spotrebiteľská ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorej sa vo vzťahu k uzavretej

rozhodcovskej zmluve domáhala, sa tak na žalobkyňu nevzťahuje, nakoľko žalobkyňa nemal v tomto
zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že
nebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle právnych predpisov
upravujúcich postavenie a práva spotrebiteľov, súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú.

8. Žalobkyňa v konaní tiež odôvodňovala zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že spor
na rozhodcovskom súde rozhodol jeden rozhodca, hoci v zmysle čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy
bolo zmluvnými stranami dojednané, že spory budú prejednávané v trojčlennom senáte, pričom každý
účastník rozhodcovského konania ustanoví jedného rozhodcu. V danom prípade sa teda jedná o dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZRK. Po vykonanom dokazovaní

mal súd preukázané, že takúto námietku žalobkyňa v samotnom rozhodcovskom konaní nevzniesla,
pričom mal z obsahu rozhodcovského spisu preukázané, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že v
rozhodcovskom konaní bol za rozhodcu ustanovený jediný rozhodca - JUDr. Ľubica Adamcová, z výzvy
rozhodcovského súdu adresovanej žalobkyni na doručenie žalobnej odpovede zo dňa 30.12.2014,
ktorá bola žalobkyni doručená dňa 20.1.2015. Súd mal zároveň z obsahu rozhodcovského spisu

preukázané, že žalobkyňa skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebude v rozpore s dohodou
zmluvných strán v zmysle čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy rozhodovať trojčlenný senát nenamietala v
rámcirozhodcovskéhokonaniaanivžalobnejodpovedi,anivpodanízodňa23.2.2015,anipočascelého
rozhodcovského konania. Žalobkyňa v rozhodcovskom konaní namietala neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu spor prejednať a rozhodnúť, teda v intenciách

súdneho konania existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a)
bod 1 ZRK. Okolnosť existencie procesnej vady spočívajúcej v tom, že spor prejednával a rozhodoval
jediný rozhodca a nie trojčlenný senát ustanovený spôsobom dojednaným zmluvnými stranami v čl.
I bod 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.03.2013, žalobkyňa v rozhodcovskom konaní nenamietala
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti preukázateľne dozvedela, a to doručením

výzvy rozhodcovského súdu obsahujúcej aj oznámenie o ustanovení jediného rozhodcu, doručenej
žalobkyni dňa 20.1.2015. Vznesenie uvedenej námietky až v žalobe, ktorou sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku, tak podľa súdu nemožno považovať za jej uplatnenie včas alebo bez
zbytočného odkladu podľa § 40 ods. 4 ZRK. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobkyňa v predmetnomkonaní ani nijako netvrdila, aký vplyv mohla mať skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nerozhodoval
trojčlenný senát, ako si zmluvné strany dojednali v čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy, ale jediný rozhodca
na rozhodnutie vo veci samej. Súd nad rámec uvedeného poukázal na to, že z vyjadrenia žalobkyne

v rozhodcovskom konaní zo dňa 23.2.2015 vyplynulo, že považovala konajúcich rozhodcov vo veci za
predpojatých z dôvodu väzieb jeho predstaviteľov na OTP Banku Slovensko, a.s., ktorá bola členom
Slovenskej bankovej asociácie, avšak v predmetnom konaní žalobkyňa z uvedeného dôvodu zrušenie
rozhodcovského rozsudku nežiadala, preto sa súd týmto dôvodom v predmetnom súdnom konaní
nezaoberal.

9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h) C.s.p.. Uviedla, že zo strany prvoinštančného súdu prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
týkajúcemu sa funkčnosti vzťahu žalobcu a dlžníka. Funkčnosť vzťahu je, podľa názoru žalobkyne,
potrebné posudzovať reálne a nie len formálne (t.j. nepostačuje tvrdenie, že žalobkyňa a dlžník boli
formálne manželia, nakoľko toto manželstvo v čase uzatvorenia sporných zmlúv funkčné reálne nebolo).

Z pojmu funkčný vzťah je možné jednoznačne vyvodiť záver, že vzťah medzi subjektami musí byť
reálny, spĺňajúci svoj účel vo všetkých smeroch a nie len formálny. Žalobkyňa vo svojej výpovedi v
rámci prvoinštančného konania jednoznačne uviedla, že už pred záväzkom dlžníka, žili v nefunkčnom
manželstve a žili rozdelené životy, napriek tomu žili v priateľskom duchu. Žalobkyňa uviedla, že sa začala
starať sama o seba, odišla do zahraničia a začala zarábať sama na seba. Stala sa spoluručiteľkou

na účte exmanžela tak, že ju o to požiadal a keďže spolu dobre vychádzali, tak súhlasila a verila, že
všetko bude v poriadku, napriek tomu, že spolu už nežili. Od roku 2004, 2005 už žalobkyňa a dlžník
spoločne nehospodárili, na základe čoho jednoznačne v čase uzatvorenia zmlúv žiaden funkčný vzťah
neexistoval. Má za to, že OZ za spotrebiteľa považuje fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd slovenskej
bankovej asociácie vydal rozhodnutie, je neplatná, pretože nespĺňa základné zákonné náležitosti, a to
z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na základe formulárovej ručiteľskej listiny, ktorú
žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu
siosobitnenevyjednalaanemalanavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmibodmi,mohlaručiteľskú

listinu len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým častiam ručiteľskej listiny, teda aj povinnosti
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Na základe vyššie uvedeného má jednoznačne za to, že z jej strany
bolo unesené dôkazné bremeno o preukázaní nie funkčného vzťahu s dlžníkom, na základe čoho je
nevyhnutné, aby bolo možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľa ako vzťah spotrebiteľský. Na základe
uvedeného navrhla napadnutý rozsudok zrušiť.

10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého súd postupoval správne a správne
posúdil aj funkčný vzťah žalobkyne a dlžníka v bode 37. napadnutého rozsudku. Na základe uvedeného
považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2024. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobkyne, vyjadrením žalovaného, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný
skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolacísúd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania neuviedla
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými

dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam
uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremeno žalobkyne, keď v konaní nebolo preukázané postavenie žalobkyne ako
spotrebiteľky zo vzťahu založeného ručiteľskou listinou a žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu

dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 ZRK.

15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa zabezpečila záväzok
dlžníka X.. O. I. - ALMM zo zmluvy o úvere svojím ručením, za záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy o
úvere, a teda prevzala ručenie za záväzok dlžníka založený zmluvou o úvere uzatvorenou so žalovaným
ako bankou poskytujúcou úvery, vrátiť poskytnutý úver za podmienok uvedených v zmluve o úvere.

Odvolací súd je v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že záväzkový vzťah medzi
bankou a dlžníkom X.. O. I. - ALMM má obchodnoprávny charakter. Pokiaľ ide o právnu povahu vzťahu
so žalobkyňou, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobkyňa je v ručiteľskej listine označená len ako
fyzická osoba, pričom je zrejmé, že pri podpisovaní listiny nevystupovala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako fyzická osoba - manželka dlžníka, pristúpila

k dlžníkovmu záväzku. Z tohto dôvodu je potrebné poukázať na § 147 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého
pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone
rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželom. Podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil funkčný vzťah manželov k BSM s poukazom na to,
že podnikanie jedného z manželov má bezprostredný vplyv na spoločný majetok manželov, i keď podľa

žalobkyne spolu nežili, manželstvo bolo nefunkčné a žili rozdelené životy. Žalobkyni teda nie je možné
priznať ochranu v zmysle právnych noriem upravujúcich občianskoprávne vzťahy a spotrebiteľské
záväzkové vzťahy len z dôvodu, že sa popri dlžníkovi zaviazala uhradiť záväzok vyplývajúci z ručiteľskej
listiny za trvania manželstva. Žalobkyňa nevystupovala pri uzavretí ručiteľskej listiny ako spotrebiteľ, nie
je dôvodná jej argumentácia, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s aplikáciou noriem na ochranu

slabšej strany, vrátane námietok ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym a logickým záverom súdu prvej inštancie v tom, že
žalobkyňu pri podpisovaní ručiteľskej listiny a v súlade s výkladom uznesenia Súdneho dvora Európskej
únie z 19. novembra 2015 v konaní o predbežnej otázke vo veci C-74/15, nie je možné považovať za

spotrebiteľa pretože bol jednoznačne daný funkčný vzťah k dlžníkovi. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil dôvody prečo nie je možné prijať tvrdenie žalobkyne o jej
postavení v právnom vzťahu ako spotrebiteľa, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje. V konaní nebolo preukázané zrušenie alebo obmedzenie BSM počas trvania
manželstva, pričom v tomto smere nie je dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že manželstvo neplnilo

svoju funkciu a manželia žili rozdelené životy.

17. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto

povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).