Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Er/466/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110216317
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2110216317.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advocate,
s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: P. Š., Q..
XX.XX.XXXX,U.F.XX,XXXXXJ.,vedenejusúdnehoexekútora:JUDr.RudolfKrutý,PhD.,Exekútorský
úradsosídlomZáhradnícka60,82108Bratislava,ovymoženieistiny947,62Eur,trovpredchádzajúceho

konania vo výške 278,58 Eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi priznáva nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*093335 zo dňa 02.08.2010 bol súdny exekútor JUDr.

RudolfKrutývzmysle§45ods.1zákonač.233/1995Z.z.,osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiv
zneníúčinnomdo31.03.2017(ďalejlen:„Exekučnýporiadok“)poverenývykonanímexekúcievprospech
oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, sp. zn.: SR 17459/09 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2009 a vykonateľnosť dňa
18.01.2010 (ďalej len: „Rozhodcovský rozsudok“).

2.Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivaktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku platí, že: v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

5. Podľa § 243f ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých
do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods.

4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.6. Podľa § 243f ods. 4 a ods. 5 Exekučného poriadku platí, že: ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.´

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platí, že podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

9. Po preskúmaní spisového materiálu ako aj dôvodov na pokračovanie alebo zastavenie exekúcie v
zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku súd dospel k právnemu záveru, že v exekúcii nie je možné

pokračovať a je potrebné ju zastaviť z nižšie uvedených dôvodov.

10. Súd zistil, že primárny právny vzťah medzi zmluvnými stranami vznikol na základe Zmluvy o úvere
zo dňa 10.12.2008, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnému finančné prostriedky, ktoré sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných

splátkach. Uvedenú zmluvu možno z hľadiska jej obsahu a podstatných náležitostí považovať za zmluvu
o pôžičke (ďalej len: ,,zmluva o pôžičke“).

11. Súčasťou Všeobecných obchodných podmienok oprávneného je Rozhodcovská doložka uzatvorená
podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len: „Rozhodcovská doložka“).

Podľa bodu 15. Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany v rámci Rozhodcovskej
doložky zaviazali, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred vyššie uvedeným
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stály rozhodcovský súd, alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušných právnych predpisov.

12. Pre účely identifikácie právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke súd súčasne
zistil, že uvedená zmluva bola uzatvorená medzi právnickou osobou ako veriteľom a oprávneným v
rámci exekučného konania a fyzickou osobou ako dlžníkom a povinným v rámci exekučného konania.
OprávnenýmalakopredmetpodnikateľskejčinnostivObchodnomregistriuvedenéposkytovanieúverov

z vlastných zdrojov spotrebiteľom. Dlžník a povinný v rámci exekučného konania nekonal pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu o pôžičke uzatvoril pre svoje vlastné
súkromné účely.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov platí

(ďalej len: „Občiansky zákonník“), že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka za dodávateľa treba považovať osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa treba považovať osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po preskúmaní obsahu zmluvy o pôžičke dospel k záveru,
že predmetná zmluva spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na ktorú sa budú uplatňovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu alebo jeho zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou
boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre väčší
počet spotrebiteľov.17. Rozhodcovskú doložku je tiež potrebné posúdiť podľa predpisov spotrebiteľského práva.
Ustanovenia spotrebiteľského práva je nutné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne
nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka bola uzavretá medzi tými istými zmluvnými

stranami, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len: „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-484/08, Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid vyslovil,
že: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len: „Smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách“)

sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok
týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej
strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky
formulované jasne a zrozumiteľne.“

20. Z uvedeného dôvodu Okresný súd Trnava rešpektujúc eurokomfortný výklad Smernice o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podrobil súdnemu prieskumu Rozhodcovskú doložku, ktorá
je v rámci predmetného exekučného konania právnym základom pre exekučný titul.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Po preskúmaní Rozhodcovskej doložky súd dospel k záveru, že ju nie je možné považovať za
individuálne dojednanú. Rozhodcovská doložka má formulárový charakter a je vopred pripravená pre
neurčitý a široký počet spotrebiteľov, ktorí nemôžu ovplyvniť jej vopred preddefinovaný obsah. Súčasne

oprávnený v rámci exekučného konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola
individuálne s povinným dojednaná. Skutočnosť, že Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok potvrdzuje, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť jej obsah.

24. Spôsob, akým bola Rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinným dojednaná,
nepredstavuje samotný negociačný proces o individuálnom dohodnutí rozhodcovského konania medzi
oprávneným a povinným. Naopak, takýto postup zo strany oprávneného súd hodnotí za nekalú
obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. zákon o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, pretože jediným cieľom oprávneného bolo vylúčenie súdneho prieskumu

Rozhodcovskej doložky spod režimu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa § 70 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len: ,,zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa

nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a
ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti
dodávateľovi.

26. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, platí že

rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.27. Podľa ustanovenia § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na
rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014

zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania
žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona. Členmi zriaďovateľa
nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja
zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred

účinnosťoutohtozákona,aknejdeozriaďovateľa,ktorýmápodľaosobitnéhopredpisu)povinnosťzriadiť
a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

28.PopreskúmanípredloženýchlistínvrátanevyššieuvedenéhoRozhodcovskéhorozsudkusúddospel
k záveru, že exekúciu na podklade predmetného Rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
nemožno vykonať a exekúciu je potrebné bezodkladne zastaviť.

29. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti
nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. V uvedenom prípade ani nemôže dôjsť k
zmene jej obsahu podľa § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, že
založí právomoc nového rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zo

systematickej súvislosti oboch ustanovení je totiž zrejmé, že k týmto účinkom môže dôjsť len v prípade
platnej rozhodcovskej zmluvy, nie v prípade takej zmluvy, ktorá bola už v čase svojho uzavretia neplatná.

30. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej
doložky podľa zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014.

31. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. decembra 2014 (ďalej len: ,,zákona o rozhodcovskom konaní“), zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že
sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia

rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve
nedohodli inak.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

34. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 54 ods. 1. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

37. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa názoru súdu je formulácia ustanovenia § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní
jednoznačná v tom zmysle, že vyžaduje podrobenie sa určitému, teda jednému konkrétnemu stálemu
rozhodcovskému súdu (porov. v tomto smere rozdielnu formuláciu cit. ustanovenia v znení účinnom
od 1. januára 2015). Naopak v rozpore s citovaným ustanovením je taká rozhodcovská doložka, ktorápodriaďuje strany dvom či viacerým rozhodcovským súdom, pričom voľba konkrétneho rozhodcovského
alebo všeobecného súdu je prenechaná na vôľu jednej strany. V takom prípade tak totiž v skutočnosti
medzi stranami nejde o rozhodcovskú zmluvu v zmysle citovaných ustanovení, ale len o akúsi

„predbežnú dohodu“ na možnom rozhodcovskom konaní, ktorej konkretizácia patrí jednej zmluvnej
strane. Rozhodcovské konanie je totiž založené na principiálnej rovnosti obidvoch strán sporu, ktorá sa
prejavuje okrem iného v ich rovnakom vplyve na výber konkrétneho rozhodcovského súdu. Pripustením
vyššie uvedenej Rozhodcovskej doložky v zmysle ktorej by si jedna zo zmluvných strán mohla vybrať
viacerých v nej uvedených stálych rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na stály

rozhodcovský súd“), by sa podľa názoru súdu dával tomuto účastníkovi nadmerný vplyv na priebeh
rozhodcovského konania a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

39. Nestrannosť a spravodlivosť rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským súdom je
zabezpečená okrem iného aj tým, že rokovací poriadok vydáva zriaďovateľ ako tretia osoba odlišná
a nezávislá od strán rozhodcovského konania. Rokovací poriadok upravuje aj otázky, na ktorých

sa v rozhodcovskom konaní mimo stáleho rozhodcovského súdu musia účastníci dohodnúť. Inak
povedané, principiálnu nevyhnutnosť dohody zmluvných strán na jednotlivých procesných aspektoch
rozhodcovského konania nahrádza v prípade stáleho rozhodcovského súdu činnosť zriaďovateľa, ktorý
vydáva rokovací poriadok.

40. Ak by bolo prípustné, aby sa Rozhodcovskou doložkou umožnilo jednej zmluvnej strane voľne
si zvoliť jeden spomedzi viacerých stálych rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že táto zmluvná
strana má právo si vybrať, resp. určiť úpravu procesného postupu rozhodcovského konania a mnohých
iných súvisiacich aspektov s rozhodcovským konaním. Takáto skutočnosť by však bola v rozpore s
principiálnoučrtourozhodcovskéhokonania,podľaktorejsanatejtoúpravemusiastranyzmluvnéstrany

rozhodcovskej zmluvy dohodnúť založením právomoci konkrétneho stáleho rozhodcovského súdu.

41. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva v
tomto prípade na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným povinný bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť

svoje nároky, alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravda, že v Rozhodcovskej
zmluve bolo stanovené, že žalobca má právo výberu formy riešenia sporu pred rozhodcovským súdom
v rámci rozhodcovského konania alebo pred všeobecným súdom podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, avšak z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé, že v sporoch zo spotrebiteľských právnych
vzťahov je to práve veriteľ ako oprávnený, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi ako povinnému. Z

uvedeného dôvodu je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len iluzórne a trvá
len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania.

42. Okrem uvedenej neurčitosti Rozhodcovskej doložky a následne s tým súvisiacej jej neplatnosti
súd poukazuje na mediačnú doložku upravenú vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa tejto

doložky sa rovnako tak všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú výlučne riešiť v rámci mediačného
konania pred Mediačným centrom zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Pokiaľ sa zmluvné strany mali v úmysle dohodnúť
na výlučnom riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, uvedené ustanovenie Dohody o uznaní
záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka, pretože per analogiam vyžaduje od zmluvných strán výlučné riešenie sporov
v rámci mediačného konania. Z uvedeného dôvodu je taktiež možné Rozhodcovskú doložku posúdiť
ako neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku vôle zmluvných strán riešiť všetky spory pred stálym
rozhodcovským súdom. Následne nie je možné Rozhodcovský rozsudok považovať za platný exekučný
titul, pretože vznikol na podklade neplatnej Rozhodcovskej doložky.

43. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní

vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky a rozhodcovské zmluvy nemôžu predstavovať
mechanizmy, za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.44. Neplatnosť Rozhodcovskej doložky znamená, že Rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci
bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej
judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho

základe nemožno vykonať exekúciu. Tohto záveru sa nijako nedotklo ani zavedenie spotrebiteľského
rozhodcovského konania zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

45. Ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 výslovne
ukladá exekučnému súdu na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom

spore preskúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva / doložka spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v
záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Oceano grupo editorial SA, C-240/98) a môže tak urobiť aj exekučný súd,

ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, C-40/08, taktiež uznesenie Súdneho
dvora Európskej únie POHOTOVOSŤ vs. Korčkovská C-76/10).

46. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Cdo 146/2011 platí, že exekučný súd je

oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy a ak k jej uzavretiu nedošlo, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a
vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovskýsúdajepovinnýzamietnuťžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, ak už pri rozhodovaní o udelenie poverenia vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so

zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

47.Nazákladevyššieuvedenýchdôvodovsúdvyhodnotiluzatvorenúrozhodcovskúdoložkuzaneplatne
uzatvorenú a rozhodcovský rozsudok za nespôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého nie je možné
viesť predmetnú exekúciu z dôvodu absencie právomoci rozhodcovského súdu.

48. Súd ďalej uvádza, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha peňažný nárok oprávneného
na podklade zmenky uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

49. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku platí, že

Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
a) neprijateľné zmluvné podmienky,
b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

c) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

50. V ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ide o špecifický dôvod na zastavenie
exekúcie, či už v celom rozsahu, alebo len v časti, v prípadoch ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že

vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom

51. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak,

že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v
celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných
nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme
spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá
má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

52.VintenciáchnálezuÚstavnéhosúduSRz20.februára2020,sp.zn.II.ÚS299/2019-44súddôkladne
analyzoval vyhodnotil bod 17 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré na základe vyššie uvedených
dôvodov predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá má automatickyza následok neplatnosť rozhodcovskej doložky a absenciu spôsobilého exekučného titulu, na podklade
ktorého nemožno viesť exekúciu.

53. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku zastavil. Predložený Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v
danej veci konať v dôsledku neplatnosti Rozhodcovskej doložky z vyššie uvedených dôvodov, nie je
možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu s Exekučným
poriadkom a európskym spotrebiteľským právom, súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 Exekučného

poriadku zastavil.

54. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku platí, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

55. Na záver sa súd zaoberal nárokom na náhradu trov súdneho exekútora Vzhľadom k tomu, že

oprávnený je plne zodpovedný za svoj návrh na vykonanie exekúcie a spôsobilý exekučný titul, súd
dospel k právnemu záveru, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému,
pretože ten zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúciu nie je možné viesť na podklade
nespôsobilého exekučného titulu.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.