Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011374
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323011374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2024 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13. marca 2024, č.k. 31T/85/2023-92, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt C.

u k l a d á

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 26.04.2023 prevzal písomnú výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/223/2022 zo dňa 12.10.2022, právoplatný dňa
21.10.2022, v lehote najneskoršie do 15.05.2023, túto bez vážneho dôvodu neuposlúchol a do výkonu
trestu v stanovenej lehote nenastúpil, až kým nebol dňa 24.06.2023 dodaný do výkonu trestu odňatia

slobody na základe príkazu na dodanie.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 Trestného
zákona, s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho

obhajcu č.l. 83 spisu.
Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania.
Zpísomnéhoodvolaniač.l.83spisuvyplýva,žeobžalovanýpodalodvolaniedovýrokuovineatresteako
aj voči konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Odvolanie podané prostredníctvom obhajcu odôvodnípo obdržaní písomného vyhotovenia rozsudku. Do verejného zasadnutia odvolacie súdu obžalovaný
písomne nedoplnil dôvody odvolania a to napriek výzve, ktorú prevzal dňa 16.05.2024.
Opatrením zo dňa 23.04.2024 č.l.91 spisu okresný súd zrušil ustanovenie obhajcu, nakoľko dôvody

nutnej obhajoby prepustením obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody pominuli.

Konanie na krajskom súde
Podľa § 317 Trestného poriadku:
(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.

3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného
poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie obžalovaného bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku),

či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či
neboli podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, §
334 ods. 4 Trestného poriadku).
Krajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako

oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o vine a trestu, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný.
VzhľadomnazmenuTrestnéhozákonaúčinnúod06.08.2024,ktorájevprospechobžalovaného,krajský
súd odvolaniu obžalovaného čiastočne vo výroku o treste vyhovel a uložil mu miernejší trest.
Podľa § 321 ods.1) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konanie ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd

zhodne ako prvého stupňa zistil, že :
· prokurátor Okresnej prokuratúry v Galante podal dňa 05.12.2023 pod číslom: 2 Pv 358/23/2202-9
obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na A. B., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
· okresný súd dňa 06.12.2023 pod č.k. 31T/85/2023-66 vydal trestný rozkaz proti ktorému podal

obžalovaný odpor č.l. 68 spisu
· okresný súd určil termín hlavného pojednávania na 13.03.2024 na ktorom vypočul obžalovaného, ktorý
odmietol urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, oboznámil listinné dôkazy ako je :
výzva na nástup do výkonu trestu s doručenkou č.l. 36, 37, príkaz na dodanie vo výkonu trestu č.l. 31,
oboznámil podstatný obsah spisového materiálu Okresného súdu Galanta 0T/223/2023 najmä č.l. 49

a 85 spisu, relácie na obžalovaného- správu o povesti, správa ÚVTOS č.l. 44-45, výpis z evidencie
priestupkov č.l. 51 spisu a odpis z registra trestov č.l. 52 spisu.
Krajský súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej
prokuratúry, obžalovaného, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený dňa 11.07.2024
Prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalo-vaného podľa § 319

zamietnuť.
Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že priznáva svoju chybu aj to ľutuje, staral sa o chorú ženu,
ktorá mala obojstranný zápal žalúdka, bolo nemysliteľné, aby odišiel. Prijal by podmienku a nie väzenie.
Žiadal, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.Po komplexnom preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutého rozsudku postupoval v súlade s Trestným poriadkom. Na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového

stavu veci a nevyhnutné pre zákonné, objektívne rozhodnutie. Okresný súd taktiež dodržal všetky
zákonné ustanovenia v zmysle, ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel takto k správnym skutkovým zisteniam,
ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku stručne, jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal za zreteľné na výsledky dokazovania za vylúčené, alebo pochybné. Akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol
o uznaní viny obžalovaného zo skutku pre ktorý bol postavený pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu

vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak ako
ho prvostupňový súd ustálil sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný A. B..
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza
zo skutkového stavu ako bol tento zistený okresným súdom na hlavnom pojednávaní. Krajský súd
preto nemá podstatné výhrady a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje

a v podrobnostiach na neho poukazuje.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 2/2018

z 23.01.2018).
K výroku o vine
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
S prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný v odvolaní len všeobecne napáda výrok o vine a treste
ako i konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo považuje odvolací súd za nevyhnutné zosumarizovať
základné úvahy o dostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného nasledovne:

Obžalovaný A. B. od začiatku trestného stíhania k spáchanému skutku uviedol, že výzvu na nástup
do výkonu trestu prevzal, na výkon trestu nenastúpil z dôvodu zdravotných problémov družky a z toho
dôvodu sa nemal kto postarať o maloletú dcéru B.. Následne okresný súd skutkový stav ustálil na
základe prečítaných listinných dôkazov z ktorých vyplynulo, že výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia
slobodyvoveciOkresnéhosúduGalantasp.zn.0T/223/2022zodňa18.04.2023prevzalobžalovanýdňa

26.04.2023. Obžalovaný bol vyzvaný na nástup do výkonu trestu najneskôr do 15.05.2023. Z príkazu
na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/223/2022 zo dňa
05.06.2023 vyplýva, že príkaz bol vydaný pretože odsúdený po prevzatí výzvy nenastúpil na výkon trestu
v stanovenej lehote do 15.05.2023 a do výkonu trestu bol predvedený dňa 24.06.2023.
Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/223/2022 vyplýva, že obžalovaný

nepodal žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného odvolací súd zistil, že okresný
súd postupoval zákonne a správne, keď uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože bez vážneho dôvodu
nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej mu súdom a to napriek tomu, že výzvu
na nástup do výkonu trestu odňatia slobody prevzal dňa 26.04.2023. Prezentované zdravotné problémy

manželky nepodložil žiadnou lekárskou správou, navyše od prevzatia výzvy na nástup do výkonu trestu
a termínom nástupu mal dostatočný čas, aby údajné zdravotné problémy svojej manželky a starostlivosť
o dcéru manželky vyriešil, prípadne, aby požiadal o odklad výkonu trestu odňatia slobody. Navyše
krajský súd vzal do úvahy, že ide o obžalovaného, ktorý má pri svojich 10 záznamoch v registri trestovdostatočné skúsenosti a nie sú pre neho žiadnymi novými skutočnosťami údaje o tom, kedy je povinný
uložený trest nastúpiť a ako je potrebné v takýchto prípadoch postupovať. Z vyššie uvedených dôvodov
nebola jeho obrana akceptovaná a odvolací súd konštatuje, že obžalovaný konal úmyselne vzhľadom

k tomu, že vedel o tom, že môže svojím konaním porušiť záujem chránený zákonom a minimálne bol
uzrozumený, že môže takéto porušenie spôsobiť
Na základe uvedeného krajský súd nezistil dôvod na zrušenie výroku o vine (§ 317 ods. 2 Trestného
poriadku).
K výroku o treste

Zákonom č. 40/2024 Z. z. zo dňa 08.02.2024 sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pri dočasnom pozastavení
účinnosti na podklade uznesenia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 3/2024-112 z 28.02.2024 uverejneného
pod č. 41/2024 Z. z., v znení vychádzajúcom z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
3/2024-761 z 03.07.2024 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 215/2024 Z. z.).

Z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný
v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Odvolací súd konštatuje,

že vo výroku o treste nastal stav, pre ktorý táto zmena znamená priaznivejšie postavenie obžalovaného.
Z Trestného zákona účinného od 06.08.2024 bolo vypustené znenie ustanovenia § 38 ods.4 Trestného
zákona,ktorýmsazvyšovaladolnáhranicatrestnejsadzby,akprevažovalpomerpriťažujúcichokolností,
o jednu tretinu. Vzhľadom k uvedenému je pre obžalovaného priaznivejšie, keď sa pri ukladaní trestu
použije Trestný zákon účinný po 06.08.2024.

Pri úvahách o druhu a výmere treste krajský súd postupoval v zmysle všeobecných zásad a zásad
a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods.4 Trestného
zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia

páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Primeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úloha sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené

tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Krajský súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili
v prospech aj v neprospech obžalovaného. V tomto smere krajský súd poukazuje na odpis z registra
trestov v ktorom má obžalovaný 10 záznamov, na výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra z ktorého vyplýva, že od roku 2017 má 8 záznamov o priestupkoch. Hodnotenia riaditeľa ÚVTOS

Želiezovce vyplýva, že z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával od 24.06.2023 do 22.04.2024
pracovne zaradený nebol, kontakt udržiaval formou korešpondencie a telefonovania s družkou, nárok na
návštevy a možnosť video návštev nevyžiadal, disciplinárne odmenený nebol, disciplinárne potrestaný
bol 1x a to pokarhaním dňa 21.07.2023 za fyzický kontakt s iným odsúdeným. V ÚVTOS Želiezovce
bol pracovne zaradený, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Poľahčujúcu okolnosť na strane

obžalovaného krajský súd nezistil. Pri ukladaní trestu odňatia slobody krajský súd dôsledne prihliadol na
všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. U obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda,
že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Trestná sadzba pri

prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods.1 Trestného zákona je 0-2 roky.
Krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4
mesiacov, pre výkon ktorého bol v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm.b) Trestného zákona zaradený
do ústavu so stredným stupňom stráženia (nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchanímskutku bol vo výkone trestu odňatia slobody – vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/101/2018
vykonanie trestu 24.06.2020).
Podľa názoru krajského súdu uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre

jeho ukladanie v zmysle § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené
okolnosti prípadu konkrétny stupeň závažnosti spáchané trestného činu, zistenú jednu priťažujúcu
okolnosť ako aj pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
a generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne
vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.

VzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostikrajskýsúdspoukazomnazmenuTrestnéhozákonaúčinného
od 06.08.2024, rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste podľa § 321 ods.1 písm.d) Trestného
poriadku a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.