Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123010476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123010476.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A., pre
prečinporušovaniaochranystromovakrovpodľa§306ods.1Trestnéhozákona,naverejnomzasadnutí
dňa 27. augusta 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/21/2023 zo dňa 11.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 6T/21/2023 zo dňa 11.01.2024 podľa § 285 písm.
c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. A. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica 2Pv 162/22/6601 zo dňa 05.06.2022, pre prečin porušovania ochrany stromov a krov
podľa § 306 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 02.06.2022 dal bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody a bez preukázania splnenia
podmienok na výrub drevín doposiaľ nestotožnenej osobe pokyn na výrub drevín 1 ks druhu smrek
obyčajný (lat. Picea abies) s obvodom kmeňa 127 cm a 4 ks druhu agát biely (lat. Robinia pseudoacacia)
s obvodmi kmeňov 83 cm, 119 cm, 152 cm a 113 cm, ktoré boli merané vo výške 130 cm nad
zemou, rastúcich na parcele registra „C“, parc. č. 3587, v katastrálnom území B., obec/okres Banská

Bystrica, druh pozemku záhrada, umiestnenej v zastavanom území obce v 1. stupni ochrany prírody,
GPS súradnice 48°42´19´´N, 19°08´391´´E, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve C.
D. D., trvale bydliskom D. X, D. a Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu,
so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, takto konal v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny, následkom čoho došlo k neoprávnenému výrubu vyššie špecifikovaných
drevín v presne nezistenom čase do 10:00 h. dňa 02.06.2022, ktoré boli ponechané na danom pozemku,

pričom spoločenská hodnota vyššie špecifikovaných vyrúbaných drevín predstavuje spolu sumu 7.001,-
€,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala intervenujúca prokurátorka odvolanie, ktoré dodatočne

podaním zo dňa 17.4.2024 písomne odôvodnila. Na úvod odvolania citovala odôvodnenie rozsudku
a k tomu uviedla, že s tvrdením súdu sa nestotožňuje. Následne citovala ustanovenia § 8 ods. 2, § 12
ods. 1 písm. b), písm. k) a § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Vyslovila názor, že z
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že potom
ako ozn. E. D. zatelefonoval na tiesňovú linku „158“ boli ako hliadka na miesto vyslaní nstržm. Mgr.
Ivan Tokoly a nstržm. F. G. za účelom preverenia oznámenia týkajúceho sa neoprávneného výrubu

stromov na adrese lliaš X, D. D.. Po príchode na miesto sa skontaktovali s oznamovateľom p. E. D.,
ktorého vyťažili. K celej udalosti sa vyjadril aj na mieste prítomný p. A. A., ktorý uviedol, že stromydal vypíliť v dopoludňajších hodinách 2.6.2022 z obavy, že by mohli zničiť budovu v jeho vlastníctve.
Uviedol, že o tom informoval manželku p. D. emailom, pričom táto súhlasila. Členovia hliadky o celej
situácií následne informovali stálu službu a operačné stredisko a zotrvali na mieste do príchodu výjazdu,

celú „vec si prebrala H. E. I.“. Od tohto momentu sa teda na miesto dostavil orgán činný v trestnom
konaní - vyšetrovateľ Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného
zboru, Národnej centrály osobitných druhov kriminality, odboru odhaľovania nebezpečných materiálov
a environmentálnej kriminality, oddelenia Banská Bystrica, ktorý obhliadkou miesta činu začal trestné
stíhanie, postupoval podľa Trestného poriadku. Poukázala, že z výpovedí z F. G. a C. J. v prípravnom

konaní, na hlavnom pojednávaní, ako aj s nimi spísaného úradného záznamu zo dňa 2.6.2022 vyplýva,
že títo boli vyslaní na miesto a teda preveriť skutočnosti, či sa skutok stal, či má znaky protiprávneho
konania, či by sa mohlo jednať o priestupok alebo trestný čin a pod.. Vyťažili oznamovateľa, ako
aj osobu nachádzajúcu sa na mieste - pána A. A., ktorý sa im ku skutku sám dobrovoľne, svojím
aktívnym konaním priznal. Vyslovila názor, že síce nepostupovali v súlade s cit. ust. § 8 ods. 2 zákona
č. 171/1993 Z. z., nakoľko členovia hliadky nevykonávali služobnú činnosť spojenú so zásahom do

práv alebo slobôd osoby a teda ju neboli povinný poučiť o jej právach. Postupovali správne, keď po
zistení, že by mohlo ísť o trestný čin na miesto privolali výjazd „enviro“ polície, počkali na príchod
vyšetrovateľa PZ a nevykonávali žiadne ďalšie úkony. O skutočnostiach, o ktorých sa do príchodu OČTK
dozvedeli, spísali úradný záznam, ktorý však v zmysle platnej judikatúry nie je možné oboznámiť ako
dôkaz v súdnom konaní. Následne obaja bolí v procesnom postavení svedka vypočutí ku všetkému,

čo o veci vedia a odkiaľ sa dozvedeli nimi uvádzané skutočnosti. Tento ich postup nie je možné v
súlade s ust. § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 z. z. považovať za služobný zákrok, ktorým je zákonom
ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do
základných práv a slobôd osoby. Podporne v prospech argumentácie, že v prípade ich postupu nešlo
ani o výkon oprávnenia požadovať vysvetlenie podľa § 17 ods. 1 zákona o policajnom zbore svedčí

fakt, že v tom prípade sú príslušníci policajného zboru povinní podľa § 17 odsek 3 uvedeného vyhotoviť
zápisnicu o podaní vysvetlenia a záznam o úkone pri objasňovaní priestupku, čo však vyhotovené
nebolo. Postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o policajnom zbore s tým, že svojím konaním
ani neprekročili rozsah svojich oprávnení, ani nezanedbali povinnosti ustanovené zákonom. Tak ako
vypovedali na hlavnom pojednávaní, takto štandardne postupovali v každom prípade, v ktorom boli

vyslaní stálou službou na miesto za účelom preverenia informácií uvádzaných oznamovateľom. Ďalej
uviedla, že súhlasí s tým, že k aktívnemu sebaobviňovaniu obvineného, podozrivého nemožno nútiť,
pretože by to bolo v rozpore so zásadou zákazu sebaobviňovania. Preto skutočnosť, že obvinený nemal
byť pred dobrovoľným odpovedaním na otázky členov hliadky poučený o práve odmietnuť vypovedať
alebo o tom, že ho nikto nesmie nútiť k priznaniu donútením, a to ani k sebaobviňovaniu, nie je a z

uvedenejzásady(zákazunúteniaksebaobviňovaniu)nijakýmspôsobomneplynie,žebysajejporušenia
mohli členovia policajnej hliadky dopustiť neposkytnutím vyššie uvedeného poučenia (nejde o nútenie
ani v gramatickom, ale ani právnom význame). Má zato, že z dôkazov zabezpečených v trestnom konaní
je možné vyvodiť záver, že o tom, že skutok spáchal obžalovaný svedčí súhrn, reťazec dôkazov a to
predovšetkým výpoveď svedka E. D., prepis hovoru E. D. na tiesňovú linku „158“, výpoveď svedkyne

D. D., ktorá vo svojej výpovedi z 13.3.2023 ozrejmila motív konania obžalovaného a zároveň poukázala
na predchádzajúcu komunikáciu s p. K. L. o možnom výrube týchto stromov, výpovede svedkov -
policajnej hliadky F. G. a C. J., ktorí obaja zhodne uviedli, že sa A. A. k výrubu priznal. Ani jeden zo
zmienenýchsvedkovnepotvrdiltvrdenieobžalovanéhoojehovulgárnycharasistickýchútokoch,naopak
uvádzali, že obžalovaný na mieste nebol arogantný, normálne s nimi komunikoval. Taktiež poukázala,

že z výpovede operatívneho pracovníka polície p. I. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že k výrubu
v bezprostrednej blízkosti miesta predchádzajúceho výrubu, ktorý skutok je predmetom tohto konania
a teda v okolí budovy patriacej p. K. L. ďalej nedošlo, drevná hmota sa podľa jeho predchádzajúcich
zistení nachádza na mieste výrubu a teda nedošlo k jej odcudzeniu. Z uvedeného vyplýva záver, že
motívom výrubu predmetných stromov nebola s istotou zištnosť, resp. použitie dreva na vykurovanie

z dôvodu nemajetnosti. Z výpovede svedkyne D. D. zároveň vyplynulo, že čo sa týka vzťahov medzi
nimi a teda vlastníckou budovy K. L. a jej druhom A. A. do výrubu stromov nemali medzi sebou žiadny
spor, či konflikt. Do výrubu stromov nemali problém v komunikácií, po výrube sa vzťahy zhoršili, nakoľko
im zamedzila prechod cez jej pozemok. Následne vyslovila názor, že je možné konštatovať, že jediný,
kto mal motív, dôvod na výrub predmetných drevín je obžalovaný (resp. jeho družka ako vlastnícka

nehnuteľnosti - budovy), nakoľko dreviny ohrozovali jej majetok. Táto však samotnú realizáciu výrubu,
resp. pokyn na výrub z jej strany vo svojej výpovedi poprela. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd
rozhodnutie založil na nesprávnom právnom závere, keď dôkazy spočívajúce vo výpovedi svedkov F.
G. a C. J. posúdil ako nezákonné a teda absolútne neúčinné, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemuvýroku o vine obžalovaného. Na záver navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojej obhajkyne písomne vyjadril obžalovaný. Uviedol,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne. Výsledky vykonaného dokazovania
odôvodňovali postup podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.
Má za to, že na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú ho z jeho spáchania, ale súčasne vylučujú
možnosť akéhokoľvek iného záveru. Závery vykonaného dokazovania, v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 2 ods. 12 Tr. por., možnosť konštatovania jeho viny nezakladajú.
Vyslovil názor, že výpovede svedkov F. G. a A. C. J., ako zasahujúcich policajtov, ako aj nimi spísaný
úradný záznam zo dňa 02.06.2022 je jediným osamoteným usvedčujúcim dôkazom bez toho, aby na

túto skutkovú verziu nadväzovali iné dôkazy pri skutočnosti, že o svojom v podstate významnom „zistení“
títo zasahujúci policajti neinformovali vyšetrovateľku H. E. I., ktorej vec na mieste skutku odovzdali,
ani operatívneho pracovníka N. I. M., ktorý bol dňa 02.06.2022 na mieste činu a ktorý na hlavnom
pojednávaní dňa 26.10.2023 pri svojom výsluchu potvrdil, že nemal informáciu, že by sa v areály mala
nachádzať podozrivá osoba. Zároveň, ak by sa priznal, že dal spíliť stromy, je zvláštne, až pozoruhodné,

že zasahujúci policajti by sa ho nespýtali, že koho si na výrub objednal. Na záver uviedol, že odvolaním
napadnutý rozsudok považuje za zákonný a oslobodzujúci rozsudok v plnom súlade so zásadou „in
dubio pro reo“, ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvedené prokurátorkou v jej odvolaní.
Navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd odvolanie prokurátorky zamietol ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnil s písomnými
dôvodmi odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry, pričom dodal, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil dôkaznú situáciu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie. Poukázal, že aj po zmene Trestného zákona je tento skutok naďalej trestným

činom, keďže v danom prípade bola spáchaná škoda vo výške 7.000,- Eur.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za
zákonnéaspravodlivé.Navrhla,abyodvolacísúdpodľa§319Trestnéhoporiadkuodvolanieprokurátora
zamietol ako nedôvodné.

ObžalovanýA.A.naverejnomzasadnutívyslovilsúhlassnávrhomsvojejobhajkyneasúčasneprehlásil,
že je nevinný.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné.

Úvodom tejto časti považuje krajský súd za potrebné pripomenúť niektoré základné zásady trestného
konania podľa ktorých, nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon (§ 2 ods. Tr. por.), porušenie tejto zásady je podstatnou chybou

v dokazovaní a má za následok, že taký dôkaz je absolútne neúčinný a nemožno naň v konaní a pri
rozhodovaní prihliadať. Podľa ďalšej zásady uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, pričom v tomto
ustanovení sa kladie dôraz na zákonné získanie a vykonanie dôkazov a zároveň prípustnosť použitiadôkazuvkonaní.Podľaprvejvety§119ods.3Trestnéhoporiadku,zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôže
prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona, čo má za následok, že dôkaz získaný nezákonným spôsobom sa nesmie

použiť v konaní. K uvedenému odvolací súd dodáva, že rešpektovanie a dodržiavanie zákona aj v
procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu je základným predpokladom
na zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu o vine obžalovaného.

Odvolací súd ďalej k argumentácii intervenujúcej prokurátorky uvádza, že napadnutý rozsudok tak,

ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho
dôvodov je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ prokurátorka namieta
hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej
trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri
hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil

podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové
zistenia, nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa
k akým záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý
dôkazy vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k

určitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúť
žiadne pochybenie. Z napadnutého rozsudku okresného súdu je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti
vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri
vyhodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd
prvého stupňa jednotlivé dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám prokurátorky,

riadne vyhodnotil a vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného
dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku.
Dôkazy o ktoré opieral súd prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné. Závery
súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd
za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora k skutkovým okolnostiam ako aj k procesným otázkam,
odvolací súd uvádza, že si argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku v
plnom rozsahu osvojil a ňu odkazuje a bolo by nadbytočné ju na tomto mieste znovu opakovať, napriek
tomu odvolací súd k veci dodáva.

Obžalovaný A. A. popiera spáchanie žalovaného skutku. Podľa intervenujúcej prokurátorky má byť
obžalovaný usvedčovaný predovšetkým na základe výpovedí svedkov nstržm. A. C. J. a N. F. G. členov
hliadky, ktorá bola na miesto vyslaná za účelom preverenia oznámenia týkajúceho sa neoprávneného
výrubu stromov. Obaja títo svedkovia vo svojich výpovediach v podstate potvrdili, že obžalovaný sa im

priznal, že dal stromy vypíliť z dôvodu, že ohrozovali stavbu jeho družky.

Odvolací súd pripomína, že súd je vždy povinný skúmať zákonnosť dôkazu, ktorým sa má preukázať
určitá skutočnosť. Z vykonaného dokazovania je zistiteľné, že zasahujúci policajti na mieste činu,
svedkovia F. G. a A. C. J., obžalovaného nepoučili o jeho právach, vrátane práva odmietnuť

podať vysvetlenie, ak by si mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Sami svedkovia na
hlavnom pojednávaní potvrdili, že obžalovaného nepoučovali o žiadnych právach. Napriek argumentácii
prokurátorky, odvolací súd konštatuje, že zasahujúci policajti boli povinný pri vykonávaní služobného
zákroku voči obžalovanému postupovať v súlade s Trestným poriadkom a ust. § 8 a 17 zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zasahujúci policajti sú totiž povinní pri

vykonávaní svojej služobnej činnosti osobu hneď ako je to možné, poučiť o jej právach podľa § 8 ods.
2 cit. zák. ako aj práve tzv. zákazu seba obviňovania, o čom je policajt povinný osobu poučiť podľa § 17
ods. 6 cit. zákona. K zákazu seba obvinenia odvolací súd dodáva, že právo mlčať a právo neprispievať k
vlastnému obvineniu sú všeobecne uznávanými medzinárodnými štandardmi, pritom nie je rozhodujúce
či podozrivá osoba je akýmkoľvek spôsobom nútená k priznaniu, ako sa mylne domnieva odvolateľ, ale

rozhodujúce je, že takáto osoba nebola o takejto možnosti riadne poučená. Taktiež je potrebné uviesť, že
nie je prípustné vypočúvať policajta, ktorý spísal úradný záznam, ktorý dokumentuje okolnosti a priebeh
služobného zákroku k tomu, čo osoba v postavení svedka vypovedala. Za tohto stavu preto súd nemôže
k takémuto dôkazu - výpovediam policajtov prihliadať.Žiadne iné priame dôkazy okrem už spomenutých výpovedí svedkov F. G. a A. C. J. neusvedčujú
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Pokiaľ ide o nepriame a odvodené dôkazy, môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že
tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov
vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú
skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich

je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Odvolací súd konštatuje, že ani z ďalších vykonaných dôkazov nevyplýva, že by skutok mal spáchať
obžalovaný. Ani oznamovateľ skutku E. D., ktorý volal na tel. linku č. 158, nekonkretizoval žiadnu osobu,
ktorábysamalaskutkudopustiť.SvedokE.D.bolnásledneajvypočutý,zktoréhovýpovedejezistiteľné,
že bol na mieste činu, videl tri osoby, ktoré sa podieľali na vypiľovaní stromov, ale tieto osoby nevedel

identifikovať. Taktiež ani ďalší vypočutí svedkovia priamo nevideli obžalovaného, že by na pozemku
vypiľovalstromy,aninepotvrdili,žebymalivedomosťotom,žeobžalovanýmaldaťpokynkichvypíleniu.

Pokiaľobžalovanýajmoholmaťmotívnavypíleniestromov,takanitátoskutočnosťsamaosebe,nestačí
na to, aby súd mohol uznať obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu.

V prejednávanej veci boli vykonané všetky dostupné dôkazy, pričom po ich zhodnotení, neboli spoľahlivo
preukázané všetky dôležité okolnosti, teda či žalovaný skutok spáchal práve obžalovaný. V súvislosti
s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, odvolací súd poukazuje na zásadu „in
dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por.,

použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd správne potom aplikoval ustanovenie § 285
písm. c) Tr. por., pretože z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom

nemožno spoľahlivo (bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že žalovaný skutok spáchal
práve obžalovaný A. A., preto súd prvého stupňa správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd na záver dodáva, že vyslovenie viny nemôže byť postavené na základe podozrenia
a domnienok. Dôvodné podozrenie je postačujúce na vznesenie obvinenia, ale už nie na uznanie viny

súdom.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.