Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714213734
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5714213734.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 7C/280/2014

OkresnýsúdMartinsudcomMgr.MartinomJažembovskýmvsporežalobcov:1/A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, E., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., obaja právne zastúpení: Mgr. Elena
Szabóová, advokátka so sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo, 3/ E. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. X, I. J., právne zastúpená: Mgr. PhDr. Zuzana Tománková Miková, PhD., MPH, advokátka so sídlom
Šancová 110, Bratislava, proti žalovanému: K. I. E., so sídlom L. X, E., IČO: XX XXX XXX, právne
zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom Vajanského nám. 2, Martin, o náhradu škody

a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

1 7C/280/2014

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 900,58 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca 1/ m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania o náhradu škody v rozsahu
97,10 %.

IV. Žalobca 1/ m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej
ujmy v rozsahu 100 %.

V. Štát m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

6 7C/280/2014

1. Tunajší súd rozsudkom č. k. 7C/280/2014-1207 zo dňa 26.11.2021 rozhodol o žalobe žalobcov
o náhradu nemajetkovej ujmy a v prípade žalobcu 1/ aj o náhrade škody nasledovným spôsobom:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ titulom náhrady škody sumu 440,87 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy žalobcovi 1/ sumu
25.000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 15.000 eur a žalobkyni 3/ sumu 18.000 eur, a to v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. IV. Žalobca 1/ má právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 77 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V. Žalobkyne 2/ a 3/ majú právo
na náhradu trov konania voči žalovanému z prisúdenej sumy v celom rozsahu. O výške náhrady trovkonania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. VI.
Štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 77 % a voči žalobcovi 1/ v rozsahu
23 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

2. Na základe odvolaní žalobcu 1/ a žalovaného odvolací Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.
8Co/96/2022-1314 zo dňa 31.7.2023 rozhodol tak, že: Rozsudok okresného súdu vo výroku I.
potvrdzuje. Vo výroku III., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a to sčasti ohľadom sumy 920,26 eur

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku II.
rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a to sčasti
ohľadom sumy 20.000,- eur zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Vo výrokoch IV. a VI.
rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku V.
rozsudok okresného súdu mení tak, že žalobkyne 2/ a 3/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žalobkyne 2/ a 3/ majú voči žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že
okresný súd, pokiaľ rozhodoval o vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k žalobcom 1/ uplatnenému
nárokunanáhraduškodyvovýške/časti920,26eur(789,60eur,27,90eur,25,-eur,53,76eura24,-eur),

nepostupoval v súlade ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní a túto nesprávne vyhodnotil.
Pri premlčaní práva na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka nie je totiž relevantné len to,
kedy sa osoba dozvie o škode, ale aj keď sa dozvie, kto za škodu zodpovedá. V danom prípade je
potrebné vychádzať z oznámenia ÚDZS zo dňa 28.11.2014, lebo až vtedy sa žalobca 1/ relevantným
spôsobom dozvedel o osobe zodpovednej za škodu. Vzhľadom na čas podania žaloby (14.10.2014)

tak uplatnené nároky žalobcu 1/ na náhradu škody nie sú premlčané, ani čiastočne. Ďalej žalobca
1/ v odvolaní namietal v súvislosti s nárokom na náhradu škody nesprávne posúdenie nákladov na
zriadenie pomníka, ktoré boli uplatnené v sume 551,85 eur ako 1-ina zo sumy 2.207,22 eur v kontexte
celkových uplatnených nákladov v sume 1.361,13 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je podľa neho
zrejmé, prečo súd uplatnený nárok redukoval na sumu 440,87 eur. Zamietnutá výška presahujúca sumu

440,87 eur nie je ani dôvodná ani preskúmateľná. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že čo sa
týka nároku na náhradu škody, žalobca 1/ si uplatnil túto za dodávku a montáž náhrobného pomníka,
kde tento náklad mal vzniknúť dňa 10.10.2013, pričom ho posudzoval len vo výške 440,87 eur, nie vo
výške 551,85 eur ako si žalobca 1/ uplatnil ako 1-inu z celkovej sumy 2.207,22 eur. Dôvodom bolo,
že si celkovo uplatnil sumu 1.361,13 eur, teda nižšiu a na tejto nižšej trval, to znamená, že netrval na

rozšírení žaloby v súvislosti s predmetným nárokom. Podľa odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia
okresného súdu nie je vysvetlené, prečo okresný súd takýmto spôsobom postupoval (zrejme k priznanej
sume 440,87 eur dospel nasledovne: 1-ina zo sumy 2.207,22 eur predstavuje 551,85 eur, od skutočnej
škody 1.472,11 eur odpočítal uplatňovanú sumu 1.361,13 eur, rozdiel predstavuje sumu 110,18 eur
a od dôvodne uplatňovanej sumy 551,85 eur týkajúcej sa nákladov na zriadenie pomníka odpočítal

sumu 110,18 eur, ktorý rozdiel predstavuje priznanú sumu 440,87 eur) a uplatnenú položku (dodávka a
montáž náhrobného pomníka) krátil, keď žalobca 1/ si uplatnil na danú položku sumu 551,85 eur a táto
nebola ani podľa názoru súdu premlčaná. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výrokoch týkajúcich sa náhrady škody a to výroku I. ako vecne správny potvrdil a vo výroku III., ktorým
vo zvyšku žalobu zamietol, a to sčasti ohľadom sumy 920,26 eur týkajúcej sa náhrady škody, rozsudok

okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa bude okresný
súd opätovne zaoberať nárokom žalobcu 1/ týkajúcim sa náhrady škody so zameraním na preukázanie
uplatnenej škody z jeho strany a v tejto súvislosti aj námietkou žalovaného vo vyjadrení ohľadom aktívnej
vecnej legitimácie.
4. Pokiaľ odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch IV. a VI. týkajúcich sa trov konania

a trov štátu vo vzťahu k žalobcovi 1/ (ktorý ich tiež napadol odvolaním), odkázal na závislosť oboch
výrokov od rozhodnutia – výroku III. týkajúceho sa náhrady škody, ktorý bol odvolacím súdom zrušený
a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň konštatoval, že
napriek uvedenému k námietke žalobcu 1/ v odvolaní uvádza, že okresný súd žalobcu 1/ považoval za
úspešného v nároku na náhradu škody v rozsahu 32 %, pri nároku na náhradu na nemajetkovú ujmu

v rozsahu 100 %, keďže nárok ako taký bol priznaný a výška závisí od úvahy súdu. Žalobcovia 2/ a
3/ boli úspešní v rozsahu 100 %, keďže žalovali len nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý im bol
(hoci v inej výške), priznaný. V tomto smere je neštandardný postup súdu prvej inštancie, ktorý „spočítal“
hodnotu čistého úspechu žalobcu 1/ z oboch nárokov (nárok na náhradu škody čistý úspech 32 % anárok na náhradu nemajetkovej ujmy 100 %) a potom výslednú hodnotu 132 % vydelil počtom úkonov,
čím dostal hodnotu 66 %. Odvolacia argumentácia žalobcu má zmysel v tom, že takéto matematické
„zjednodušenie“ by mohlo v realite kolidovať s hodnotou jednotlivých úkonov. Je možné uvažovať o

možnosti, aby bol tento spoločný výrok rozdelený na dva samostatné – a/ nárok žalovaného voči
žalobcovi 1/ v časti konania o náhrade škody a b/ nárok žalobcu 1/ voči žalovanému v časti konania o
náhradu nemajetkovej ujmy (bližšie napr. rozhodnutie NS SR 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Vo
výroku o trovách konania však došlo pravdepodobne k pisárskej chybe alebo inej zrejmej nesprávnosti,
na základe ktorého je v odôvodnení popísaný postup, ktorým sa súd dopracoval k hodnote 66 % a

vo výroku je uvedená hodnota 77 %. Pri trovách štátu okresný súd svoje úvahy nezdôvodnil, nie je
zrejmé, ako k daným hodnotám dospel. Zhrnúc teda odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách
konania došlo k chybe (nekorešpondujúce odôvodnenie s výrokovou časťou), aj s prihliadnutím na
iné dôvodné námietky sa pravdepodobne pristúpi k zmene pomeru úspechu strán vo veci a možnosť
úvahy o rozdelení výroku o trovách konania samostatne pre každý uplatnený nárok. Ďalej žalobcovia
1/ a 2/ navrhli súdu doplniť rozsudok o nový výrok: „Súd vracia žalobcom zložený preddavok na trovy

znaleckého dokazovania.“ Uvedené žiadali doplniť v zmysle ustanovenia § 225 CSP majúc za to, že súd
žiadnym výrokom rozsudku nerozhodol o vrátení žalobcami zloženého preddavku na trovy znaleckého
dokazovania (v súvislosti so znaleckým posudkom E. M. E., ktorý nebol súdom akceptovaný). Preto v
rozsudku absentuje vysporiadanie zloženého preddavku, ktoré zabraňuje tak použiť zložený preddavok
na úhradu trov (iného) znaleckého dokazovania ako aj vráteniu zloženého preddavku zložiteľom. O

uvedenom návrhu rozhodol okresný súd uznesením č. k. 7C/280/2014-1265 zo dňa 21.04.2022 tak, že
návrhžalobcov1/a2/nadoplnenierozsudkutunajšiehosúduzodňa26.11.2021č.k.7C/280/2014-1207
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2022. Aj napriek uvedenému odvolací súd
dodáva, že tento žalobcami zaplatený preddavok môže mať vplyv na rozhodnutie o výške trov konania, o
ktorej bude okresný súd rozhodovať v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Na (opätovné) prejednanie časti veci v rozsahu zrušenia a vrátenia veci odvolacím súdom okresný
súd nariadil pojednávanie. Súd konštatuje, že v zmysle § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Z dôvodu prehľadnosti súd dopĺňa, že predmetom konania zostal nárok žalobcu 1/ na
náhradu škody v rozsahu 920,26 eur a tiež súd rozhodne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom

1/ a žalovaným a o trovách štátu.

6. Na pojednávaní žalobca 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na uplatnenom nároku.
Pokiaľ aj podklady ohľadom nákladov súvisiacich s pohrebom neboli vystavené na meno žalobcu 1/,
jeho právna zástupkyňa poukázala na zložité obdobie bezprostredne po úmrtí manželky žalobcu 1/ a jej

matky (právnej zástupkyne žalobcu 1/, resp. jeho dcéry – žalovanej 3/), kedy príbuzní „neriešili“ veci
ako kto bude na doklade o zaplatení a podobne. Čo sa týka nároku na náhradu nákladov na cestu na
pohreb, tieto žalobca 1/ nehradil, ani ich nenahradil žalovanej 3/. Čo sa nákladov na poštové známky
týka, ide o obvyklé náklady, vyplývajúce z poštových cenníkov, pričom boli vynaložené na zaslanie parte.
V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu 1/ žiadala, aby mu súd priznal náhradu škody okrem

nákladov na dopravu na pohreb. Zároveň by mal súd zohľadniť charakter sporu v zmysle § 3 Obč. zák. „o
súlade s dobrými mravmi“. Náklady na pohreb v rozsahu 289,60 eur nad rozsah uhradeného preddavku
500eurbolifakturovanéažalobcovivznikolztohotituluzáväzok.Vsúvislostisnámietkouaktívnejvecnej
legitimácie žalobcu 1/ jeho právna zástupkyňa uviedla, že pokiaľ by náklady nevynakladal žalobca 1/,
ale ona, bolo by nelogické, aby si ich už od začiatku alebo v priebehu konania neuplatnila.

7. Žalovaný na pojednávaní v súvislosti s položkami nájomné za hrobové miesto 25 eur poplatok za
obradnú sieň 27,90 eur, doprava pozostalých na pohreb 53,76 eur namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Z ním samotným predložených podkladov vyplýva, že žalobca 1/ tieto náklady nehradil; hradila
ich G. D., žalovaná 3/. Tiež nárok na náhradu cestovných výdavkov majú osoby, ktoré so zomretým žili ku
dňu jeho smrti v domácnosti, a to na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť, pričom

náklady vyčíslené žalobcom 1/ sú nad uvedený rozsah. Právna zástupkyňa žalobcu 1/ na dnešnom
pojednávaní uviedla/potvrdila, že žalobca 1/ tieto náklady nehradil. Pokiaľ ide o náklady poštovného 24
eur, nemožno vychádzať z obvyklých cien, ale žalobca 1/ je povinný také náklady preukázať. Pokiaľ ide
o náklady na pohreb, vo výške 289,60 eur neboli preukázané; nebol predložený dôkaz ich o úhrade
žalobcom 1/, ktorý nebol objednávateľom pohrebných služieb, a teda mu ani nemohol vzniknúť z toho

titulu záväzok.

8. Otázka základnej zodpovednosti žalovaného za škodu a nemajetkovú ujmu súd odkazuje na príslušné
závery v poradí prvého rozsudku okresného súdu v spojení so závermi rozsudku odvolacieho súdu.V aktuálnom štádiu konania súd nepovažuje za potrebné zaoberať sa, resp. uvádzať opätovne tieto
závery.Lenvstručnostimožnouviesť,ževdôsledkupostupulegenonartisžalovanéhotentozodpovedá
za škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú žalobcovia utrpeli.

9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu 1/ na náhradu škody v rozsahu 920,26 eur, súd vychádza zo záveru
odvolacieho súdu, že uplatnené nároky žalobcu 1/ na náhradu škody nie sú premlčané ani sčasti.
Nadväzne sa súd zaoberal otázkou, či žalobca 1/ preukázal tieto nároky, ako aj otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu (bod. 42. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

10. Podľa § 449 ods. 2, 3 Obč. zák.,
Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným
poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
11. Podľa § 101 ods. 2 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z.,

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä
a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e) náklady na úpravu hrobu.
Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí
§ 94 ods. 4 rovnako.
Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na

náhradu
a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú
fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a
b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a
späť.

12.Podľa§2ods.2nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,Nákladynazriadeniepomníkaalebonáhrobnej
dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura.

13. Žalobca 1/ si uplatnil nárok na náhradu škody (v časti zrušenej rozhodnutím odvolacieho súdu)
vrozsahu920,26eur,pozostávajúciznárokunanáhradunájomnéhozahrobovémiesto25eur,nákladov

pohrebu 789,60 eur, úhrady poplatku za obradnú sieň 27,90 eur, náhrady dopravy pozostalých (žalobcu
1/) na pohreb 53,76 eur a nákladov poštovného (poštové známky) 24 eur.
14. Pokiaľ ide o nárok na úhradu nákladov za kamenárske práce/zhotovenie pomníka, tu okresný súd
už v poradí prvým rozsudkom žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu 440,87 eur. Ako sa vyjadrila právna
zástupkyňa žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 28.10.2021, k uplatneniu nižšieho nároku (1.361,13 eur),

než vo výške vynaložených nákladov/dokladovaných nákladov (1.472,11 eur) došlo chybným zadaním
položky za kamenárske práce; pričom zotrvala, resp. žalobca 1/ zotrval na uplatnenom nároku, t. j.
vo výške 1.361,13 eur. Pokiaľ okresný súd v poradí prvom rozsudku priznal žalobcovi 1/ nárok na
náhradu škody vo výške 440,87 eur, vychádzal zrejme z toho, že žalobca 1/ si ohľadom náhrady
nákladovkamenárskychprácuplatnilnároklenvovýške440,87eur.Uvedenémunasvedčujepredmetné

vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 28.10.2021.
15. Odhliadnuc od uvedeného mal aktuálne súd za to, že pokiaľ žalobca 1/ uplatňoval nárok na náhradu
škody vo výške 1.361,13 eur, nič mu nebráni, aby ho skutkovo odôvodňoval nákladmi vynaloženými vo
vyššej výške 1.472,11 eur. V takom prípade súd pre účely posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku
skúma dôvodnosť a preukázanie výdavkov/škody aj vo vyššom rozsahu a vezme to do úvahy pri

rozhodovaní o uplatnenom nároku. Inak povedané, pokiaľ si žalobca 1/ uplatnil nárok na náhradu škody
1.361,13 eur, avšak tvrdí a preukazuje vynaloženie nákladov vo výške 1.472,11 eur, potom súd za
preukázania vynaložených nákladov minimálne vo výške uplatneného nároku prizná žalobcovi celý
uplatnený nárok. Jedinou limitáciou je výška uplatneného nároku (§ 216 ods. 2 CSP). Súd v tomto
prípade vychádza zo skutočnosti, že právna zástupkyňa žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 28.10.2021

uviedla, že k výpočtu uplatneného nároku došlo chybným zadaním položky za kamenárske práce. To
však bez ďalšieho neznamená, že je uplatnený nižší nárok ohľadom nákladov za kamenárske práce;
došlo len k chybnému vyčísleniu celkového nároku zahrnutím/uvedením nesprávnej/nižšej položky
za kamenárske práce. Tento záver/úvahu podporuje obsah ďalšieho/neskoršieho prednesu právnejzástupkyne žalobcu 1/ na označenom pojednávaní, keď táto vyčíslila náklady za kamenárske práce vo
výške 551,85 eur ako 1 z 2.207,22 eur.

16. Vyššie uvedené má relevanciu v prejednávanej veci, nakoľko súd sa stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že žalobca 1/ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie časti nároku;
konkrétne ide o položky: nájomné za hrobové miesto 25 eur, „poplatok“ za obradnú sieň 27,90 eur,.
V zmysle predložených/vykonaných dôkazov zmluva o nájme hrobového miesta je uzavretá s nájomcom
E. D., teda so žalobkyňou 3/, zároveň právnou zástupkyňou žalobcu 1/ a jeho dcérou (č. l. 1175), tiež

úhrada bola prijatá od menovanej (č. l. 1178). Uvedené obdobne platí aj o nákladoch na obradnú sieň vo
výške 27,90 eur (č. l. 1179). Jedná sa pritom o náklady spojené s pohrebom, ktoré sa uhradzujú tomu,
kto ich vynaložil (§ 449 ods. 3 Obč. zák.). Keďže touto osobou žalobca 1/ nebol, súd mu uplatnený nárok
v tomto rozsahu nepriznal.
17. Pokiaľ ide o náklady dopravy pozostalých (žalobcu 1/) na pohreb 53,76 eur, samotná právna
zástupkyňa žalobcu 1/ na pojednávaní uviedla, že žalobca 1/ tieto náklady nehradil, hradila ich

sama, žalobca 1/ jej tieto náklady nepreplatil. Tiež v záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu 1/
žiadala priznať uplatňovaný nárok okrem časti predmetných dopravných nákladov. Predmetné náklady
nevynaložil žalobca 1/, preto mu súd ich náhradu nepriznal obdobne ako v predchádzajúcom bode
odôvodnenia tohto rozsudku.
18. Čo sa nároku na náhradu poštovných nákladov vo výške 24 eur (poštové známky) týka, ohľadom

tohto čiastkového nároku žalobcu 1/ mal súd za to, že ich vynaloženie nebolo preukázané. Aj keď logicky
vyznieva argumentácia právnej zástupkyne žalobcu 1/, že poštové známky boli použité v súvislosti so
zasielaním parte, pričom ide o obvyklé náklady zistiteľné z poštových cenníkov, zároveň platí, že nárok
bol a je uplatnený v sporovom konaní a je v zásade na žalujúcej strane, aby svoj nárok dostatočne
preukázala; čo sa v tomto prípade nestalo. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu 1/ poukazovala na

možnosť zistiť cenu poštového z poštových cenníkov, taký dôkazný prostriedok nebol súdu predložený
ani navrhnutý na vykonanie. Nejde o skutočnosť všeobecne známu alebo známu súdu z jeho činnosti,
osobitne s prihliadnutím na časový odstup od tvrdeného vynaloženia týchto nákladov.
19. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 22.4.2024 poukázala v záverečnej reči
na potrebu zohľadniť charakter spolu v zmysle § 3 Obč. zák., túto svoju argumentáciu/úvahu bližšie

neozrejmila. Súd konštatuje, že, ako vyplynie z ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobcovi
bol priznaný nárok na náhradu škody takmer v plnom rozsahu.
20. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 22.4.2024 navrhla, resp. predložila
možnosť realizovať výsluch žalobcu 1/ za účelom preukázania, že finančné prostriedky, ktoré
vynakladala, jej žalobca 1/ neskôr uhradil/vrátil, súd tento návrh zamietol, nakoľko vykonanie takého

dôkazu by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Z rovnakého dôvodu zamietol aj navrhovaný
dopyt na bankový ústav ohľadom prevodov prostriedkov za účelom preukázania ich úhrady žalobcom
v prospech jeho právnej zástupkyne. Súd zároveň v časti nákladov na pohreb (289,60 eur), ktorých
úhrada žalobcom 1/ jeho právnej zástupkyni, žalovanej 3/ a dcére v jednej osobe, mala byť predmetnými
dôkazmi preukázaná, žalobe žalobcu vyhovel aj bez formálneho preukázania ich vynaloženia žalobcom

1/ (viď ďalej).

21. Súd však vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu 900,58 eur. Táto suma pozostáva z nákladov na pohreb
v celkovej výške 789,60 eur a nákladov za kamenárske práce vo výške 110,98 eur (rozdiel medzi ich
celkovou uplatnenou výškou 551,85 eur a v poradí prvým rozsudkom priznaného nároku žalobcu 1/ vo

výške440,87eur).Pokiaľideonákladynapohreb,súdubolapredloženáfaktúrač.110800623(č.l.1182)
vo výške 789,60 eur, síce vystavená na odberateľa G. D., avšak zároveň bol súdu predložený príjmový
pokladničný doklad dat. 25.10.2011 (č. l. 1177), ktorý potvrdzuje prijatie úhrady 500 eur od „p. B., E.“,
teda od žalobcu 1/, čo žalovaný ani nespochybňoval. Pričom tento doklad v položke „Účel“ odkazuje na
faktúru „FA XXXXXXXXX“. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že žalobca 1/ uhradil zálohu na

pohreb jeho manželky vo výške 500 eur. Keďže náklady spojené s pohrebom sa uhradzujú tomu, kto
ich vynaložil, súd priznal žalobcovi 1/ nárok na náhradu škody – úhradu nákladov pohrebu. A priznal
ju v celom uplatnenom/vynaloženom rozsahu 789,60 eur. Súd mal za to, že pokiaľ bola preukázaná
úhrada zálohy 500 eur žalobcom 1/ na fakturovanú cenu pohrebu 789,60 eur, resp. súvislosť tejto úhrady
a fakturovanej ceny/príslušnej faktúry, potom možno mať za preukázané, že to bol práve žalobca 1/

ako manžel zosnulej, kto vynaložil náklady na jej pohreb v rozsahu celej fakturovanej sumy 789,60
eur, hoc aj faktúra bola vystavená na jeho dcéru, právnu zástupkyňu a žalovanú 3/ v jednej osobe G.
D.. Zároveň je zrejmé, že pokiaľ bola v súvislosti s pohrebom manželky žalobcu 1/, resp. pohrebnými
nákladmi, vystavená faktúra na sumu 789,60 eur, pričom preddavkovo bolo uhradených 500 eur, bolonevyhnutné uhradiť aj zvyšok fakturovanej sumy; a keďže preddavok kryjúci takmer 2/3-iny fakturovanej
sumyuhradilžalobca1/akomanželzosnulej,podľanázorusúdumožnomaťzapreukázané,žeuhradilaj
zvyšok 289,60 eur. Ako uvádzala právna zástupkyňa žalobcu 1/, v žiadnom inom konaní nebol uplatnený

taký nárok voči žalovanému, ani žalovaný netvrdil niečo iné. Zotrvávanie na požiadavke formálneho
preukázania úhrady zvyšku pohrebných nákladov vo výške 289,60 eur žalobcom 1/, keď je zrejmé, že
tieto vznikli a boli fakturované, a teda v princípe museli byť aj uhradené, aj vzhľadom na čas, ktorý
uplynul od splatnosti príslušnej faktúry (27.10.2011), a za ostatných vyššie uvedených okolností, by
predstavovalo prílišný formalizmus zo strany súdu. Ohľadom tohto čiastkového nároku sa teda súd

nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, prípadne
o nepreukázaní dôvodnosti tohto nároku.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Súd, vychádzajúc aj z právneho názoru
odvolacieho súdu, resp. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 MCdo 11/2011 zo dňa 10.11.2012, rozhodol
o nároku na náhradu trov vo vzťahu ku každému z čiastkových konaní (konanie o náhradu škody

a konanie o náhradu nemajetkovej ujmy).
23. Žalobca 1/ v spore o náhradu škody/majetkovej ujmy uplatňoval nárok na zaplatenie 1.361,13 eur,
úspešný bol v rozsahu, v akom súd jeho žalobe vyhovel (440,87 eur v poradí prvým rozsudkom, 900,58
eur týmto rozsudkom, t. j. spolu 1.341,45 eur), vo zvyšku (19,68 eur) súd jeho žalobu zamietol, čo
predstavuje úspech žalovaného. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu 1/ je 98,55 %, úspech

žalovaného 1,45 %, čistý úspech žalobcu 1/ predstavuje rozdiel oboch hodnôt – 97,10 %. V tomto
rozsahu má žalobca 1/ voči žalovanému právo na náhradu trov konania o náhradu škody.
24. Za plne úspešného je potrebné na účely rozhodovania o trovách konania považovať žalobcu 1/
ohľadom jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy; keď bol úspešný čo do základu nároku, pričom
jeho priznaná výška závisela výlučne od úvahy súdu. Preto žalobcovi 1/ patrí voči žalovanému náhrada

trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu.
25. Pre úplnosť – v súvislosti s trovami žalobcu 1/ spočívajúcimi v zloženom preddavku na znalecké
dokazovanie – možno dodať, že obdobne ako o týchto trovách vynaložených žalobkyňami 2/ a 3/ aj vo
vzťahu k žalobcovi 1/ bude o nich rozhodnuté, resp. zloženie príslušného preddavku bude zohľadnené
v rozhodnutí o výške trov žalobcu 1/ (formou samostatného uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej; § 262 ods. 2 CSP).
26. O trovách konania štátu, ktorému tieto vznikli v súvislosti s úhradou nákladov nariadeného
znaleckého dokazovania, keď preddavky zložené na výzvu súdu žalobcami stačili len na úhradu časti
nákladov znaleckého dokazovania, súd rozhodol vychádzajúc zo zásady úspechu v spore. Žalobca 1/,
resp. žalobcovia boli v spore úspešní v celom rozsahu, preto súd priznal štátu právo na náhradu trov

konania voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu.
27. Pre úplnosť možno dodať, že nie je dôvod, aby súd nejako zohľadnil čiastočný neúspech žalobcu
1/ v spore vo vzťahu k trovám štátu. Znalecké dokazovanie bolo nariadené za účelom zodpovedania
základnej, východiskovej otázky zavinenia žalovaného, resp. jeho zodpovednosti, a primárne sa
nezaoberalo otázkami súvisiacimi s uplatneným nárokom žalobcu 1/ na náhradu (majetkovej) škody.

Navyše neúspech žalobcu ohľadom jeho nároku na náhradu škody je zanedbateľný, či už priamo
v percentuálnom vyjadrení (1,45 %) alebo – ešte viac – v absolútnom číselnom vyjadrení zohľadniac
priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (25.000 eur) a na náhradu škody (1.341,45 eur) na jednej
strane a čiastočné zamietnutie žaloby o náhradu škody (19,68 eur) na strane druhej.

28. O výške priznanej náhrady trov žalobcu 1/ ako aj štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

1 7C/280/2014

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy (§ 362 ods. 1, 2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 6. mája 2024

Mgr. Martin Jažembovský
sudca