Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123307396
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123307396.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Západoslovenská

distribučná, a. s. so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO 36 361 518 proti žalovanému A. B. C.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpenému Mgr. Marcelom Pélim, advokátom
so sídlom v Považskej Bystrici, M. R. Štefánika 157/45, IČO 42 014 247, o zaplatenie 3 103,69 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 3 103,69 eur. Žalobca uviedol,

že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v elektro-energetike v oblasti distribúcie elektriny. Ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy zodpovedá za bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie distribučnej
sústavy a zabezpečuje prevádzkovú bezpečnosť distribučnej sústavy a kvalitu elektriny v sústave. V
rámciplneniatýchtopovinnostísastaráokreminéhoajovýmenupodpernýchbodov(elektrickýchstĺpov)
nadzemných elektrických vedení nízkeho napätia (NN). Žalobca vykonáva výmenu podperného bodu z
prevádzkových dôvodov (napr. z dôvodu jeho zlého technického stavu), z dôvodu rozvoja distribučnej
sústavy alebo z dôvodu požiadavky, resp. potreby jeho preložky (premiestnenia/zmeny trasy). Náklady

na výmenu podperného bodu z prevádzkových dôvodov a z dôvodu rozvoja distribučnej sústavy znáša
vždy žalobca. Preložka podperného bodu sa vykonáva na žiadosť žiadateľa o preložku (podperný bod
mu napríklad blokuje plánovanú výstavbu rodinného domu či garáže), z prevádzkových dôvodov (z
dôvodu jeho zlého technického stavu), alebo z dôvodu rozvoja distribučnej sústavy. V prípadoch, kedy
dochádza k preložke podperného bodu na žiadosť žiadateľa o preložku, žalobca s ním za tým účelom
uzatvára zmluvu o vykonaní preložky elektroenergetického zariadenia (zmluva o preložke). Náklady
na preložku podperného bodu znáša ten, kto potrebu preložky vyvolal. V prípade preložky na žiadosť

žiadateľa o preložku tak znáša náklady na preložku žiadateľ o preložku, v ostatných prípadoch znáša
náklady na preložku žalobca. Zlý technický stav podperného bodu sa zistí buď v rámci pravidelnej
kontroly zariadení distribučnej sústavy alebo na základe podnetu osoby (najčastejšie ide o majiteľa
nehnuteľnosti, na ktorej sa podperný bod nachádza), ktorá zlý technický stav podperného bodu zistila
a nahlásila na poruchovú linku žalobcu.

2. Výmeny podperných bodov v lokalite Trenčín vykonáva u žalobcu úsek prevádzky Východ/tím Sever.

Vedúci prevádzky tímu Sever bol do 31. júla 2021 A. E. C.. Žalovaný je synom A. E. C. a v tíme,
ktorého vedúcim bol jeho otec, bol stavbyvedúcim. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trval
ku dňu 30.04.2021, kedy bol na žiadosť žalovaného ukončený dohodou. Žalobca ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy prijal 27.03.2019 od obchodnej spoločnosti F. s. r. o., ako developera rodinnýchdomov, žiadosť ohľadom preložky podperných bodov č. 48 a 49. Na základe tejto žiadosti bola dňa
10.05.2019 medzi žalobcom a F. F. podpísaná zmluva o preložke. Podľa tejto zmluvy malo dôjsť k
preloženiu podperných bodov č. 48 a č. 49 na náklady objednávateľa, avšak k plneniu tejto zmluvy o

preložke nikdy nedošlo, nakoľko F. F. a žalovaný sa dohodli, že výmenu podperných bodov vykonajú
ako havarijný stav, kedy náklady na preloženie podperného stĺpu znáša žalobca, nie F. s. r. o.. Žalovaný
úmyselne, za účelom sa obohatiť na úkor žalobcu, využil svoju pracovnú pozíciu u žalobcu a pri výkone
svojej pracovnej činnosti dohodol so F. s. r. o., že podperné body sa vymenia z dôvodu ich havarijného
stavu, čím žalobcovi nielen spôsobil škodu vo výške 3 103,69 eur, ale zároveň aj ohrozil jeho reputáciu.

Za toto konanie dostal žalovaný od F. s. r. o. zľavu z DPH na dva domiešavače betónu. Konania
žalovaného bolo úmyselné, čo potvrdilo viacero skutočností. V systémoch žalobcu bolo pri internom
šetrení identifikované, že dňa 05.03.2020 došlo k volaniu na poruchovú linku ohľadom podperných
bodov č. 48 a 49, avšak volajúci nevedel detaily o odbernom mieste a nemal EIC kód. Nasledujúci deň
(06.03.2020) došlo k ďalšiemu volaniu volajúceho, predstavil sa ako pán C., ktorý nahlásil nebezpečný
stav podperných bodov s tým, že jeden podperný bod je drevený, hnilý z roku 1959 a druhý je betónový,

popraskaný eróziou zeme. Na výzvu operátora: „Na koho je vedený odber?“, C. nevie odpovedať, avšak
má k dispozícii EIC kód odberného miesta. Na otázku operátora žalobcu: „Tento drevený podperný
bod je taktiež náš? Nemôže to byť telekomunikačný?“, C. odpovedá: „Nie, nie, náš je, náš je, je tam
normálnečíslonabetónovejpatke48.”Ohľadombezprúdia C.uvádza:„Nie,niejetamvýpadokelektriny,
nemusí tam ísť mobilná dvojica.“ Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyšetrovacia komisia skonštatovala,

že volajúci je zorientovaný v problematike a následne volajúceho v procese šetrenia identifikovala ako
žalovaného (pozícia stavbyvedúci), zaradeného v organizačnej štruktúre: Úsek prevádzky Východ/Tím
prevádzky Sever. Systém žalobcu SAP PM obsahoval aj detail hlásenia s uvedením priezviska C.
ako volajúceho, pričom zo systému bolo zrejmé, že poznámka bola upravená a priezvisko C. bolo zo
systému vymazané. Šetrením a kontrolou logov sa v procese zistilo, že priezvisko vymazal žalovaný.

Vyšetrovacia komisia ďalej skonštatovala, že preloženie podperných bodov bolo vykonané tak, ako
predvídala zmluvná a projektová dokumentácia objednávateľa F. s. r. o., ktorá bola predložená v procese
uzatváraniazmluvyopreložkezodňa10.05.2019.Nazákladezistenívyšetrovacejkomisieboliinternými
audítormi dňa 22.04.2021 a 23.04.2021 vykonané pohovory so zamestnancami žalobcu v tíme Sever
vrátane žalovaného. Žalovaný potvrdil, že výkony, ktoré nahral k zákazke Trenčín, boli nahodené do

systému ex post. Pri poukázaní vyšetrovacej komisie na rozdiely v spätných hláseniach, vymazanie
mena C. zo spätného hlásenia v systéme SAP PM ohľadom nahlásenia havarijného stavu podperného
bodu, žalovaný potvrdil, že výmaz v systéme zrealizoval. Ďalej tiež potvrdil, že telefónne číslo, ktoré bolo
využívané na nahlásenie poruchy, je jeho súkromné číslo. Po osobnom vypočutí nahrávky z poruchovej
linky žalovaný potvrdil, že volal na poruchovú linku, aby mohol nahlásiť poruchu dňa 06.03.2020. Tiež

uviedol, že ako protislužbu za realizáciu zákazky dostal „pár kubíkov (2 domiešavače) betónu bez
DPH“, resp. so zľavou. Pri tejto zákazke bol dohodnutý s bývalým koordinátorom sieťového servisu, že
„zabezpečí“, aby zákazka padla do porúch v údržbe a tým pádom ju mohol zastrešiť žalovaný. Týmto
konanímžalovanéhovšetkynákladynavykonaniepreložkypodpernýchbodovč.48a49znášalžalobca,
pričom inak by tieto znášal F. s. r. o. ako žiadateľ o preložku v zmysle zmluvy o preložke. Žalobcovi tak z

vyššie uvedeného konania žalovaného vznikla škoda v rozsahu finančnej straty za výmeru podperných
bodov, ktorá bola vyčíslená v zmysle dát zo systému SAP PM, a to náklady na materiál a práce, ktoré
vynaložil žalobca v súvislosti s uvedenou zákazkou, preložkou podperných stĺpov, v celkovej sume 3
103,69 eur.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 16Up/796/2023
dňa 19.05.2023.

4. Žalovaný sa s týmto rozhodnutím nestotožnil, považoval ho za nezákonné a neodôvodnené. V odpore
proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca neuvádza pravdivé tvrdenia, ak tvrdí, že sa mal úmyselne

obohatiť na jeho úkor. Bol plne súčinný pri vzniknutom probléme a so zamestnávateľom dospeli k
dohode už pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá bola podpísaná v apríli 2021.
Napísal žiadosť o ukončenie pracovného pomeru, tak ako mu bolo zo strany nadriadených navrhnuté,
a bolo mu prisľúbené, že akýkoľvek spor, resp. akákoľvek škodová udalosť, sa už ďalej riešiť nebude,
ak podpíše ako zamestnanec dohodu o skončení pracovného pomeru, čím stratil právo na odstupné.

S uvedenými podmienkami súhlasil. Bolo mu prisľúbené, že ak bude súhlasiť s dohodou o skončení
pracovného pomeru, uvedená údajná škoda bude anulovaná. Konania zo strany žalobcu žalovaný
považoval za účelové aj z toho dôvodu, že od 21.07.2021 je vedené konanie o neplatnosť výpovede
na Okresnom súde Bratislava III, v tomto konaní je žalobcom jeho otec A. E. C., a žalovaným jeZápadoslovenská distribučná, a. s.. V minulom roku, keď išiel po Kubranskej ulici v Trenčíne, kde sa
nachádzajústĺpy,ktorésúpredmetomsporu,zistil,žesatamvykonávaopravaNNvzdušnejsekundárnej
siete komplet (podľa schválenej projektovej dokumentácie), vrátane výmeny konzol, izolátorov a NN

prípojok okrem uvedených podperných bodov č. 47 a 48 (čo je iste zahrnuté v projektovej dokumentácii),
a podľa jeho názoru z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že táto oprava bola plánovaná, a výmena
podperný bodov, ktorá bola vykonaná jeho osobou by sa uskutočnila s odstupom krátkeho času, a
preto nie je správne a opodstatnené, aby bolo jeho konanie považované za škodové, pretože takáto
celková rekonštrukcia bola plánovaná. Napriek vyššie uvedenému ale i naďalej zotrval žalovaný na

svojom názore, že uvedené podperné body boli v totálne nevyhovujúcom fyzickom stave vrátane konzol,
izolátorov a NN prípojok. Ako prílohu predložil žalovaný i čestné prehlásenie zo dňa 04. 03. 2020,
podpísané G. H., z ktorého je zrejmé, že predmetné oporné body boli v havarijnom stave, a že ohrozovali
bezpečnosť, prípadne, že mohli ohroziť život a zdravie osôb.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného, týkajúce sa podpísania dohody

o skončení pracovného pomeru a prísľubu, že akýkoľvek spor resp. akákoľvek škodová udalosť
sa už ďalej riešiť nebude, ak žalovaný ako zamestnanec podpíše dohodu o skončení pracovného
pomeru, sa nezakladajú na pravde. Podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru predchádzalo
zo strany žalovaného závažné porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v konaní žalovaného,
predmetom ktorého je tento súdny spor a vymáhanie škody vzniknutej žalobcovi konaním žalovaného.

Žalovaný využil svoju pracovnú pozíciu u žalobcu, kde pracoval ako stavbyvedúci a pri výkone svojej
pracovnej činnosti dohodol so spoločnosťou F. F. preložku dvoch podperných bodov distribučnej
sústavy prevádzkovanej žalobcom (č. 48 a 49), kvalifikovanú ako havarijný stav, aj napriek tomu, že
uvedené podperné body v havarijnom stave neboli, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 3 103,69
eur. Žalovaný teda svojim konaním zabezpečil v prospech F. F. preložku elektrických stĺpov NN na

náklady žalobcu procesom cez hlásenie ich poruchového stavu. Konaniu žalovaného predchádzalo
uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a F. F.. Dňa 27.03.2019 žalobca ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy prijal žiadosť od developera rodinných domov, F. s. r. o. na vykonanie preložky
podperných bodov č. 48 a 49 v lokalite Trenčín, Kubranská ulica. Dňa 10.05.2019 bola podpísaná
zmluva o vykonaní preložky elektroenergetického zariadenia. Na základe tejto zmluvy o preložke

malo dôjsť k preloženiu podperných bodov č. 48 a 49 na náklady objednávateľa, F. F.. K realizácii
zmluvy o preložke však zásahom žalovaného nedošlo. Dňa 05.03.2020 a dňa 06.03.2020 žalovaný
zavolal na poruchovú linku žalobcu a nahlásil nebezpečný stav týchto podperných bodov. Na základe
nahlásenianebezpečnéhostavupodpernýchbodovbolohláseniežalovanéhoakotretejosobyžalobcom
systémovo spracované do SAP pod č. zákazky 70755390 dňa 06.03.2020, pričom v detaile hlásenia

bolo uvedené priezvisko C.. Žalovaný bol dohodnutý s bývalým koordinátorom, ktorý zabezpečil, že
zákazka č. 70755390 bola pridelená do porúch v údržbe, ktoré zastrešoval u žalobcu B. F., kde pracoval
aj žalovaný a nadriadeným bol jeho otec. To, že telefonát bol uskutočnený žalovaným na poruchovú
linku žalobcu, bolo zistené podľa telefónneho čísla zaznamenaného v systéme SAP, ktoré z hlásenia
žalovaný neodstránil a ktoré bolo neskôr identifikované ako súkromné mobilné číslo žalovaného. Po

vykonaní prác súvisiacich s preložkou u zákazky č. 70755390 bolo šetrením zistené, že preloženie
podperných bodov č. 48 a 49 bolo vykonané tak, ako predvídala zmluvná a projektová dokumentácia
developera F. s. r. o., ktorá bola predložená žalobcovi v procese uzatvárania zmluvy o preložke, z
čoho je dedukovaná účelovosť konania pri nahlasovaní požiadavky na výmenu podperných bodov na
poruchovú linku žalobcu. Žalovaný ako osoba znalá procesov pri realizácii preložiek vedel presne,

ako nahlásiť a identifikovať stav, vrátane možnosti pridelenia zákazky žalovanému v rámci pracovného
zariadenia u žalobcu tak, aby preložka bola hradená žalobcom. Takéto konanie žalovaného tak bolo
hrubým porušením príkazu predstavenstva č. D4.2.14 - Etický kódex spoločnosti Západoslovenská
distribučná, a. s. a Pracovného poriadku, na základe ktorého mohol žalobca ako zamestnávateľ so
žalovaným ako zamestnancom rozviazať pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Po internom šetrení bol osobný pohovor so žalovaným realizovaný dňa 22.04.2021, pričom už dňa
23.04.2021 bola žalobcovi ako zamestnávateľovi doručená žiadosť žalovaného o ukončenie pracovného
pomeru dohodu podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.04.2021. V zmysle tejto žiadosti žalobca súhlasil
s ukončením pracovného pomeru so žalovaným dohodou k uvedenému dátumu, avšak bez akýchkoľvek

prísľubov nevymáhania si náhrady škody. Tvrdenia žalovaného o havarijnom stave podperných bodov
č. 48 a 49 sa rovnako nezakladajú na pravde. Pre vykonávanie preventívnej údržby na energetických
zariadeniach distribučnej sústavy bol vydaný Poriadok preventívnej údržby (PPÚ). Podľa PPÚ sa
z preventívnej údržby vyhotovujú záznamy, ktoré vyhodnocuje správca zariadenia. Jeho úlohou jeoboznámiť sa s druhom, závažnosťou a počtom zistených nedostatkov, s vyznačeným návrhom
kategórie nedostatku, návrh kategórie nedostatku posúdiť, v prípade opodstatnenia prehodnotiť a určiť
spôsob jeho odstránenia so zabezpečením maximálnej koordinácie prác na energetických zariadeniach

tak, aby počet nutných vypnutí bol minimálny a na čo najkratší čas. Podľa závažnosti zistených
nedostatkov z hľadiska zachovania bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky energetického zariadenia sa
zistené nedostatky a zistenia rozdeľujú do 4 kategórií. V 4. kategórii sú nedostatky, ktorých charakter a
závažnosťsivyžadujezačaťsichbezodkladnýmriešením,nedostatky,ktorébymohlibyťpríčinouvzniku
úrazu, značnej majetkovej ujmy spoločnosti Západoslovenská distribučná a. s., cudzej organizácie,

resp. inej osoby a nedostatky, pri ktorých už prebieha proces, ktorý vedie k poruche na energetickom
zariadení. V 3. kategórii sú nedostatky, ktoré neohrozujú bezprostredne bezpečnosť a spoľahlivosť
prevádzky energetického zariadenia, avšak je tu riziko, že do stanovenej nasledujúcej prehliadky podľa
PPU dôjde k vzniku poruchy, resp. k zhoršeniu na úroveň nedostatku kategórie 4, a ktorých odstránenie
je potrebné z dôvodu zvýšenia úrovne zaistenia bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetického
zariadenia. V 2. kategórii sú zistenia, ktoré, neovplyvňujú bezprostredne bezpečnosť a spoľahlivosť

prevádzky energetického zariadenia a je dôvodný predpoklad, že sa nerozvinú do poruchy, resp.
nedostatku kategórie 3 alebo 4, do stanovenej nasledujúcej prehliadky podľa PPÚ. V 1. kategórii sú
zistenia, ktoré nebránia bezpečnej a spoľahlivej prevádzke DS. Nevylučuje sa však ich možný negatívny
budúci rozvoj alebo pôsobenie a jedná sa hlavne o ich zaznamenanie a sledovanie vývoja nedostatku
v čase pri budúcej kontrole podľa PPÚ. V 0. kategórii nie sú žiadne zistené nedostatky, ovplyvňujúce

bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky energetického zariadenia. Prehliadky a meranie NN vedení sa
podľa PPÚ vykonávajú každé 2 roky. Podľa zoznamu nedostatkov z PPÚ z rokov 2018 – 2020 (t. j. do
času, kedy bola vykonaná výmena podperných bodov č. 48 a 49 v súlade s vyššie popísaným konaním),
podperné body č, 48 a 49 sa v 4. ani v 3. kategórií nenachádzali. Čestné prehlásenie G. H. nie je
hodnoverný dôkaz, preukazujúci stav oboch podperných bodov, takisto nie je ani záznam o tom, že by

H. resp. jeho otec niekoľkokrát ústne nahlasoval zamestnancom žalobcu nebezpečný stav podperných
bodov. Projektová dokumentácia, na ktorú sa odvoláva žalovaný, z ktorej podľa názoru žalovaného
vyplýva, že oprava NN vzdušnej sekundárnej siete a výmena podperných bodov bola plánovaná, bola
projektantom navrhnutá až rok po výmene podperných bodov č. 48 a 49, kedy v 06/2021 navrhol
projektant aj rozšírenie rekonštrukcie o úsek NN vedenia medzi podpornými bodmi č. 44 po 50. Z

vyššie uvedeného konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda v rozsahu finančnej straty za výmeru
podperných bodov, ktorá bola vyčíslená v zmysle dát zo systému SAP PM, a to náklady na materiál a
práce, ktoré vynaložil žalobca v súvislosti s uvedenou zákazkou, preložkou podperných stĺpov v celkovej
sume 3 103,69 eur, tak ako to aj žalobca uviedol. Žalovaný sa ku skutku priznal v plnom rozsahu,
porušil právne predpisy a vyvolaním omylu na strane žalobcu obohatil spoločnosť F. F. tým, že táto

nemusela vynaložiť náklady na preložku, čím z právneho hľadiska je možné uplatňovať si voči nemu
nároknanáhraduškody.Podľa§420Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobil
porušením právnej povinnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil právnu povinnosť
(porušeniepracovnejdisciplínyvzmyslepracovnejzmluvyajejpríloh(Pracovnýporiadok,Etickýkódex),
následkom čoho vznikla žalobcovi škoda, ktorú je žalovaný povinný nahradiť.

6. Žalovaný v priebehu konania zotrval na tom, že on osobne nerozhodoval o tom, že preložka sa urobí
nie na základe zmluvy, ale v dôsledku telefonického oznámenia a namietol premlčanie uplatneného
nároku, nakoľko preložka bola realizovaná 17.06.2020 a žalobca uviedol, že škodu zistil 21.04.2021.

Žalobca po upozornení súdu o nedostatku skutkových tvrdení písomne doplnil, že porušenie právnej
povinnosti zo strany žalovaného a objasnenie celého protiprávneho konania žalovaného v rámci
procesov u žalobcu pri schvaľovaní zákazky v lokalite Trenčín na ul. Kubranská spočívalo v tom, že
žalovaný konal pri výkone svojich pracovných povinností u žalobcu v rozpore s Pracovným poriadkom
– Príkaz predstavenstva č. D4.2.2 zo dňa 17.12.2015 a Etickým kódexom – Príkaz predstavenstva

č. D4.2.14, ktoré sú záväzné pre všetkých zamestnancov žalobcu. Konkrétne porušenia povinností
súvisiace s konaním žalovaného, ktoré sú predmetom konania boli porušenie povinnosti zakotvenej v
čl. II. ods. 1 písm. b) Pracovného poriadku nevykonávať v pracovnom čase práce, ktoré nesúvisia s
plnenímpracovnýchpovinnostíaspríkazminadriadenéhoaporušeniepovinnostizakotvenejvčl.II.ods.
1 písm. c) Pracovného poriadku dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy

zamestnávateľa vzťahujúce sa na ním vykonávanú prácu. Ďalšie porušenia povinností, uvedených
v týchto interných predpisoch mali spočívať v tom, že žalovaný má dodržiavať Etický kódex skupiny
ZSE, dodržiavať všeobecne platné pravidlá a interné pokyny pre zabezpečenie ochrany majetku
zamestnávateľaavynaložiťcelésvojeúsiliepreelimináciurizikavznikuškodyvdôsledkukonaniasvojhoi ostatných osôb na pracovisku, využívať pracovný čas na prácu v súlade s pracovnou zmluvou a podľa
pokynov nadriadeného zamestnanca, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
pri výkone pracovnej činnosti neprijímať dary alebo akékoľvek nenáležité výhody či iný neoprávnený

majetkový prospech. Konanie žalovaného, ktoré je popísané v žalobnom návrhu a vo vyjadrení žalobcu
k tvrdeniam žalovaného bolo zamestnávateľom prešetrované interným auditom na základe oznámenia
možného neštandardného konania zamestnancov tímu prevádzky Sever, v rámci ktorého pracoval
aj žalovaný. V informačných interných systémoch žalobcu bolo pri šetrení identifikované, že dňa
05.03.2020 došlo k volaniu na poruchovú linku (externé call centrum) ohľadom podperných bodov č. 48 a

49, avšak volajúci nevedel detaily o odbernom mieste a nemal EIC kód odberného miesta. Následne dňa
06.03.2020 došlo k ďalšiemu volaniu volajúceho, ktorý sa predstavil ako pán C. a nahlásil nebezpečný
stav týchto podperných bodov. Vyšetrovacia komisia identifikovala, že volajúci je zorientovaný v
problematike a v interných procesoch a následne volajúceho v procese šetrenia identifikovala ako B.
C. v pozícii stavbyvedúci u žalobcu, zaradeného v organizačnej štruktúre: Úsek prevádzky Východ/
Tím prevádzky Sever ZSD. Vedúci tímu bol otec žalovaného, E. C.. Čo sa týka systémov, hlásenie

žalovaného na poruchovú linku bolo systémovo spracované nasledovne: vygenerovanie zákazky v SAP
PM č. 70755390 dňa 06.03.2020 v čase 10:05:07, odoslanie dát do systému FSMS dňa 06.03.2020
v čase 10:05:09, aktualizácia dát do systému FSMS na základe inicializácie úkonu 030. Systém
SAP PM obsahoval aj detail hlásenia s uvedením priezviska C. ako volajúceho, pričom následne je
zo systému zrejmé, že poznámka bola upravená a priezvisko C. vymazané. Šetrením a kontrolou

logov sa v procese zistilo, že priezvisko vymazal žalovaný. Vyšetrovacia komisia pri zákazke Trenčín
zrealizovala aj porovnanie vykonania preložiek PB (aktuálna situácia), ZVP a dostupných informácií z
webstránky developera – spoločnosti F. F. a skonštatovala, že preloženie PB bolo nakoniec vykonané
tak, ako predvídala zmluvná a projektová dokumentácia developera, ktorá bola žalobcovi predložená v
procese uzatvárania ZVP. Aj z daných okolností vyšetrovacia komisia dedukovala účelovosť konania pri

nahlasovaní požiadavky na poruchovú linku ZSD. V rámci komplexnosti šetrenia došlo aj k prevereniu
iných zákaziek so záverom, že aj ďalšie zákazky nesú obdobné rysy ako zákazka Trenčín. Rozhovory so
zamestnancami prebehli za účasti členov vyšetrovacej komisie dňa 22.04.2021 a 23.04.2021 v Trenčíne
(pracovisko ZSD). So žalovaným sa rozhovor uskutočnil dňa 22.04.2021, pričom tento pri rozhovoroch
potvrdil, že výkony, ktoré nahral k zákazke Trenčín na deň 13.07.2020 mali byť realizované ku dňu

17.06.2020, pri nákladoch na mechanizmy skonštatoval, že v SAP PM mali byť náklady TN vodiči a
mechanizmy, že na zákazke Trenčín bola využitá technika a mechanizmy žalobcu, tu vylúčil spojitosť
s tretími stranami, že výmaz svojho mena pri telefonáte na poruchovú linku v systéme zrealizoval, že
telefónne číslo, ktoré bolo využívané na nahlásenie poruchy je jeho súkromné číslo, že má kontakt na
dodávateľa betónu z firmy F. F. a v rámci dobrých vzťahov s ním mu „posunuli“ 2 stĺpy, že volal on sám

na poruchovú linku a že EIC kód odberného miesta mal zo systému G-view, aby mohol nahlásiť poruchu
dňa 06.03.2020, že ako protislužbu za realizáciu zákazky dostal „pár kubíkov (2 domiešavače) betónu
bez DPH“, resp. so zľavou, pričom bol dohodnutý s I. (bývalým koordinátorom SS a ex-zamestnancom
žalobcu), že „zabezpečí“, aby zákazka padla do porúch v údržbe, že si je vedomý, že on zodpovedá
za správnosť účtovania nákladov a vykazovania výkonov svojich zamestnancov v systéme SAP PM vs

reálne výkony pracovníkov výroby. Počas vyšetrovania boli identifikované skutočnosti, ktoré potvrdzujú,
že podnet oznamovateľa mal reálny základ a bol opodstatnený. Indície neštandardnosti procesu boli
najviac viditeľné pri zákazke Trenčín, keďže preložka PB mala byť riešená na základe ZVP a nie cez
hlásenie poruchového stavu, ktoré nemalo základ v skutkových okolnostiach. Neadekvátnosť postupu
zamestnancov žalobcu pri prípade reflektuje SAP PM, záznamy z poruchovej linky, výpisy zo služobných

mobilných telefónov, ako aj samotné rozhovory, počas ktorých stavbyvedúci, ako aj koordinátor SS
potvrdili zlyhanie kontrolných mechanizmov, vykonanie preložky PB, aj keď na dané neboli splnené
podmienky podľa pravidiel ZSD. Pri zákazke Trenčín išlo o výmenu PB č. 48 a 49. Žalobcom boli
vybudované nové podperné body na nových miestach, na nové podperné body boli preložené vodiče
nadzemného vedenia nízkeho napätia a pripojené ostatné zariadenia a následne boli pôvodné podperné

body č. 48 a 49 demontované. Ak by PB boli v havarijnom stave a bola by potrebná ich výmena z dôvodu
ich havarijného stavu, tak by sa PB vymenili bez toho, aby sa zmenila ich poloha a boli by zasadené
na tom istom mieste. Výmena, tak ako bola uskutočnená, opäť nasvedčuje skutočnosti, že k výmene
PB došlo práve preto, aby sa zmenila ich poloha, ktorá bola uvedená v projektovej dokumentácii spol.
F. s. r. o. k ZVP.

7. Pokiaľ ide o to, kto a kedy rozhodol o realizácii preložky PB na základe nahlásenia poruchy a nie na
základe ZVP a kedy sa dané práce vykonali, žalobca uviedol, že k ukončeniu prác zákazky Trenčín došlo
dňa 17.06.2020. Riešenie poruchových stavov VN/NN pracovníkmi úsekov prevádzky sa od 01.01.2022riadi interným postupom č. D6.NN.94, predtým sa takýto systém kontroly nerealizoval. Celý proces sa
v rokoch 2020 – 2021 uskutočňoval systémovo v bodoch nasledovne: hlásenie na poruchovú linku
ZSD (zaznamenané v systéme SRI – externé call centrum), spracovanie poruchového hlásenia na

strane úseku dispečerského riadenia (zaznamenané v systéme SRI - SCADA) – na miesto je vyslaná
mobilná jednotka, plánovanie a výkon odstávok NN/VN na strane dispečingu a správy energetických
zariadení (systém SRI), vytvorenie, vývoj a spracovanie poruchovej zákazky typu A200 v SAP PM
module a vytvorenie, vývoj a spracovanie poruchovej zákazky vo FSMS (zaznamenané v systéme
Click scheduler a Click Mobile). Zaznamenávanie úkonov zo strany pracovníkov sieťových služieb (SS)

(vrátane stavbyvedúceho) je realizované manuálne do systému SAP PM k priradenej zákazke. Údaje
ohľadom výkonov pri poruchových zákazkách, teda aj pri zákazke Trenčín, boli do SAP PM nahrané
manuálne žalovaným. Poruchové zákazky v údržbe sa organizujú ad hoc po dohode s koordinátorom
SS (najskôr to bol Capák, po jeho odchode J. C.,). Koordinátor SS plánoval a priraďoval mobilné
dvojice SS na výjazdy v systéme FSMS. Mobilná dvojica vykonáva úvodnú obhliadku a výjazd po
nahlásení poruchovej zákazky, zabezpečuje tiež vypnutie a zapnutie NN. V tom čase to boli K. K. a C.

F.. Žalovaný ako stavbyvedúci mal v kompetencii organizáciu a plánovanie výkonov pracovníkov výroby
na „poruchové zákazky v údržbe“ a manuálne nahrávanie výkonov do systému SAP PM (výkony nie sú
trackovanécezsystémFSMS).Pracovnícivýroby,ktorýchvýkonybolipriradenékvýkonuzákazkyvSAP
PM zo strany žalovaného nepracujú v systéme FSMS, nahraté výkony môžu byť aj fiktívne. Zákazku mal
možnosť skontrolovať príslušný špecialista správy energetických zariadení (v tom čase to bol G.), avšak

tým, že celý proces bol riadený systémovo a túto možnosť mal príslušný špecialista iba na krátky čas
(cca 5 dní od nahrania zákazky žalovaným), pri množstve pracovnej agendy, ktorú vykonáva špecialista
správy EZ, sa tak neudialo. Žalovaný nesprávne a účelovo zadal do systému nesprávne informácie o
zákazke Trenčín, nikto ďalší túto poruchovú zákazku neverifikoval, čím sa celý proces jej realizácie na
základe poruchovej zákazky A200 spustil. Kontrola nebola nariadená, ani interne upravená, čo žalovaný

vedel a svojim konaním zapríčinil, že zákazka Trenčín nebola vykonaná prostredníctvom ZVP, ale
systémomporuchovejzákazkypopísanejvyššie.Stanoviskobolovydanédňa20.05.2019,pričomvčase
vydania predmetných stanovísk zo strany žalobcu nebol zistený žiadny havarijný stav týchto podperných
bodov, tento havarijný stav nebol potvrdený, žalovaný bol pravdepodobne dohodnutý s pracovníkmi
mobilnej jednotky, že po úvodnej prehliadke uvedenú, že podperné body sú v havarijnom stave a tým sa

následne spustí proces realizácie poruchovej zákazky, čo už svojim konaním vedel žalovaný ovplyvniť.
Žalovaný bol na pozícii stavbyvedúci NN/VN u žalobcu v organizačnej štruktúre zaradený pod Úsek
prevádzky Východ, pod ktorý organizačne spadajú 4 tímy. Jedným z nich je Tím prevádzky Sever,
v ktorom pracoval aj žalovaný. Vedúcim Tímu prevádzky Sever bol v čase realizácie zákazky B. E. C.,
otecžalovaného.Žalobcamalzato,žepríčinnásúvislosťakopredpokladvznikuzodpovednostizaškodu

je daná. Porušením popísaných povinností a následným konaním žalobcu by žalovanému nevznikla
škoda, spočívajúca v úhrade nákladov za vykonanie preložky dvoch podperných bodov, nakoľko túto
sumu by hradila spoločnosť F. F. v zmysle uzatvorenej ZVP. Žalobca predpokladal, že ZVP sa bude
realizovať, o čom svedčí nielen podpísanie samotnej ZVP, ale aj podanie stanoviska zo strany žalobcu
k žiadosti F. F. o vykonanie preložky energetického zariadenia (dňa 17.04.2019), ako aj stanoviska k

projektovej dokumentácii pre stavebné konanie, ktoré mala realizovať spoločnosť F. F. (dňa 20.5.2019).
Nebyť zásahu žalovaného (konanie začalo už samotným nahlásením havarijného stavu podperných
bodov č. 48 a 49 na poruchovú linku žalobcu, pokračovalo jeho zásahmi do systémov žalobcu tak, aby
toto hlásenie bolo vyhodnotené ako poruchová zákazka, čo malo za následok, že žalobca nemohol
vykonať realizáciu v zmysle ZVP, ale ako odstránenie poruchy. V konečnom dôsledku je tiež nesporné,

že preloženie PB bolo vykonané tak, ako predvídala zmluvná a projektová dokumentácia spol. F. F.,
ktorábolažalobcovipredloženávproceseuzatváraniaZVP.Podľažalobcu,nebyťprotiprávnehokonania
žalovaného ako škodcu, škodlivý následok (vznik škody) by nikdy nenastal.

8. K možnému premlčaniu uplatneného nároku žalobca uviedol, že sa o škode a kto za ňu zodpovedá

dozvedel dňa 22.04.2021, kedy bola škodová udalosť pri internom šetrení zistená a žalovaný sa ku
skutku priznal. Následne bolo dňa 09.11.2021 podané trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, v ktorom si žalobca uplatnil škodu vo výške 3
103,69 eur voči žalovanému, predstavujúcu fakturovanú sumu za preložku dvoch podperných bodov.
Trestné konanie je vedené pod ČVS: ORP-891/2-VYS-TN-2021. Od 09.11.2021 v zmysle § 112

Občianskeho zákonníka premlčacia lehota od tohto okamžiku neplynula, nastalo spočívanie premlčacej
doby, nakoľko žalobca si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody a riadne pokračoval v
konaní.9. Žalovaný k doplneným skutkovým tvrdeniam žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
uviedol skutočnosti, ktoré absolútne potvrdzujú jeho tvrdenia o neopodstatnenosti žaloby, pretože
žalobca podrobne opísal kontrolné mechanizmy v obchodnej spoločnosti, ako aj druh práce jednotlivých

zamestnancov, pričom je zrejmé, že žalovaný vykonal prácu ako zamestnanec obchodnej spoločnosti,
na základe zadanej zákazky, ktorú preverili členovia mobilnej dvojice (kontrola na mieste či je predmetný
podperný bod v havarijnom stave), koordinátor sieťového servisu (posúva poznatky od mobilnej dvojice
špecialistovi správy energetických zariadení), špecialista správy energetických zariadení (vyhodnocuje
stav danej zákazky, má posúdiť, či sa jedná o havarijný stav, či pôjde zákazka do realizácie, a

či neexistuje zmluva o preložke na dané el. zariadenie), manažér prevádzky (posudzuje, či daná
zákazka pôjde vlastnou realizáciou prípadne realizáciou externých obchodných spoločností, prípadne
či na danom mieste nie je porúch viac, aby sa spravil spoločný projekt). Žalobca neuviedol, akú
právnu povinnosť mal porušiť. Jeho prvý stret so zákazkou, je následne po vyššie uvedenom procese
jednotlivých odvetví, taký, že daná zákazka mu je pridelená a on na ňu podáva žiadanku o odstávku
elektrickej energie k výmene elektrického zariadenia. Túto žiadanku následne schvaľuje opätovne

špecialista správy energetických zariadení a tento ju posúva na dispečing na odsúhlasenie, či dané
vypnutie elektrickej energie na danom úseku bude efektívne, a či to neovplyvní chod siete na danej časti
lokality, resp. posúdi aby odpojenie trvalo v čo najkratší čas a aby postihlo čo najmenej domácností.
Až po všetkých vyššie uvedených úkonoch príde na rad realizácia, ktorú v tom čase vykonával
on, o čom sa vypíše stavebnomontážny denník a zákazka sa končí. Následne manažér prevádzky

schvaľuje a posudzuje vykonané náklady na predmetnú zákazku, či boli splnené a či nepresiahli finančný
rozpočetdanejzákazky.Potommanažérprevádzkypostupujezrealizovanúzákazkušpecialistovisprávy
energetických zariadení, ktorý danú zákazku vyhodnotí, či bola zrealizovaná, či neboli presiahnuté
náklady na zákazku a „technicky“ ju uzatvára. Všetky vyššie uvedené postupy boli zachované. Zákazka
bola zrealizovaná riadne a včas. Žalovaný mal za to, že vec sa usporiadala tým, že dohodou skončil

pracovný pomer so žalobcom, žalobca ale vo veci podal trestné oznámenie, kde bol vypovedať ako
svedok a s odstupom približné jedného roka bola na neho podaná žaloba. Jeho údajné úmyselné
konanie nebolo preukázané, predmetné podperné body vymenil po odsúhlasení zo strany jednotlivých
zamestnancov žalobcu. Naďalej zotrval na vznesenej námietke premlčania, nakoľko údajná škoda
mala byť zo strany žalobcu zistená 21.04.2021, túto skutočnosť však mohol zistiť aj skôr, pretože

predmetná zákazka sa realizovala dňa 17.06.2020. Žaloba bola doručená dňa 26. 04. 2023, a teda
uplynula dvojročná premlčacia doba.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a vypočul svedkov G. L.,
E. L. a A. G. M..

11. Žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru
28.04.2021 s tým, že dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený nebol. Dňa 22.04.2021 sa
uskutočnil za prítomnosti zamestnancov žalobcu osobný pohovor so žalovaným, z písomného záznamu
z tohto pohovoru vyplynulo, že žalovaný potvrdil, že do systému nahral 13.07.2020 výkony, ku dňu

17.06.2020, teda spätne, ďalej potvrdil, že na mieste boli mechanizmy žalobcu, potvrdil vymazanie mena
p. C. zo spätného hlásenia v SAP PM s tým, že uvádzané telefónne číslo je jeho súkromné číslo, potvrdil,
že prekládku podperných bodov riešil so Sokolom z firmy F. F., ktorej v rámci dobrých vzťahov posunuli
dva stĺpy, na poruchovú linku volal on osobne, za uvedenú službu dostal dva domiešavače betónu so
zľavou, s I. bol dohodnutý, že tento zabezpečí, aby zákazka padla do porúch v údržbe.

12. Podľa rozpisu celkových nákladov ohľadne prác spojených s preložkou podperných bodov č. 48 a 49
boli celkové skutočné náklady 3 103,69 eur, z toho spotreba ostatného skladového materiálu 677,38 eur,
tím sieťových služieb sl.VN a NN Sever 230,14 eur, tím výroby TN 2125,56 eur a náklady na skladovanie
– prirážka 70,61 eur.

13. K návrhu dohody o náhrade škody zo dňa 12.01.2022 sa žalovaný písomne vyjadril dňa 28.01.2022.
V tomto písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že predkladanú dohodu o náhrade škody považuje za
nadbytočnú, nakoľko bol plne súčinný pri vzniknutom probléme a mal za to, že k dohode došlo už
pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru. V rámci komunikácie s nadriadenými mu v tejto

súvislosti bolo navrhnuté a následne prisľúbené, že ak túto dohodu podpíše, nebude mať právo na
odstupné a akákoľvek škodová udalosť sa už ďalej riešiť nebude. Ďalej žalovaný uviedol, že pri svojej
náhodnej ceste po Kubranskej ulici v Trenčíne zistil, že sa na tejto ulici vykonáva oprava NN vzdušnej
sekundárnej siete, ž čoho jednoznačne vyplýva, že oprava bola plánovaná a výmena podperných bodov,ktorú vykonal on, by sa aj tak uskutočnila s odstupom krátkeho času, preto nie je správne jeho konanie
považovať za škodové. Podperné body č. 48 a 49 boli v totálne nevyhovujúcom fyzickom stave, a to
vrátane konzol, izolátorov a NN prípojok. Navyše zamestnávateľ požadoval náhradu škody neskoro

a nie v zákonnom termíne do jedného mesiac odo dňa, kedy sa zistilo, že škoda vznikla.

14. Žalovaný predložil písomné čestné prehlásenie G. H. zo dňa 04.03.2020, kde tento uviedol, že stĺpy
elektrického vedenia č. 48 a 49 na Kubranskej ulici v Trenčíne boli v havarijnom stave, ohrozovali jeho
aj jeho rodinu, pri silnejšom vetre sa stĺp č. 48 hýbal, bol hnilý, stĺp č. 49 bol popraskaný.

15. Dňa 27.03.2019 bola podaná žalobcovi písomná žiadosť žiadateľa F. F.. o preložku stožiarov
NNV č. 48 a 49 na Kubranskej ulici v Trenčíne. 10.05.2019 bola uzavretá zmluva o vykonaní preložky
elektro-energetického zariadenia č. 1918300011-ZoVP medzi zmluvnými stranami Západoslovenská
distribučná, a. s. ako vlastníkom elektro-energetického zariadenia a spoločnosťou F. F. ako žiadateľom
preložky elektro-energetického zariadenia, potrebu preložky vyvolal žiadateľ z dôvodu realizácie stavby

označenej ako Rezidencia Kubranská ulica. Zmluvné strany sa dohodli, že vykonanie preložky v celom
rozsahu zabezpečí žiadateľ ako investor preložky s tým, že zároveň bude povinný v plnej výške uhradiť
všetky náklady na preložku.

16. Svedok G. L. uviedol, že pracuje ako interný audítor, na požiadanie zamestnávateľa preveroval

celú situáciu, hľadal v systéme digitálne stopy k tomu, aby sa mohlo zistiť, čo sa vôbec udialo. Bolo
zistené, že 06.03. v piatok bol evidovaný telefonický hovor, ktorý oznámil život ohrozujúci havarijný stav
dvoch podperných stĺpov č. 48 a 49. Na základe toho bola do terénu vyslaná mobilná dvojka, ktorá
mala vec posúdiť, aj keď základnou úlohou mobilnej dvojice je zabezpečiť dodávku prúdu a odstrániť
poruchu v tomto zmysle, v tomto prípade dodávka prúdu prerušená nebola. Na základ telefonického

hovoru vznikne poruchová zákazka, ktorá môže mať rôzne statusy, táto bola vyhodnotená ako porucha
v údržbe. S týmto konštatovaním sa dostane do tímu výroby, čo prakticky sú stavebné skupiny pracujúce
v teréne. V systéme bolo zistené tiež, že hneď ako bol ohlásený hovor ohľadne havarijného stavu
podperných stĺpov, bol evidovaný hovor žalovaného C. I., pričom obsah tohto hovoru nie je známy. C. I.
bol koordinátor sieťového servisu, ktorý vyhodnotí hlásenie mobilnej dvojice ohľadne poruchové stavu

podperných stĺpov a ďalej zákazku posunie stavbyvedúcemu. Stavbyvedúci bol v tej dobe žalovaný. Je
celkom možné, že sporné podperné stĺpy neboli v tak havarijnom stave, že ich bolo potrebné okamžite
potrebné riešiť, v obdobnom stave boli ďalšie stĺpy č. 46 a 47. Pokiaľ ide o hlásenie mobilnej dvojice,
tak tá nahlási havarijný stav skôr preventívne, nezamýšľa sa nad reálnym stavom, pokiaľ ide o samotnú
realizáciu výmeny, kde sa konkrétnymi robotníkmi mohlo zistiť, že stav nie je havarijný, tak je to o tom,

že zamestnanci poslúchajú a robia to čo sa im povie. Napokon boli navyše tieto stĺpy presunuté na
iné miesto, pričom obvykle pri odstraňovaní havarijného stavu zostane stĺp na pôvodnom mieste, len
keď je technicky zložité nový stĺp dať na pôvodné miesto, tak sa posunie. V tomto prípade boli stĺpy
v trávnatom páse, nebolo potrebné ich presúvať, prečo sa presunuli, nevedel uviesť. Niekedy v júni
2021 došlo ale k prerábke celej ulice, takže dnes sú podperné stĺpy už osadené iným spôsobom v celej

ulici. Existuje správca energetických zariadení, ktorý sa ku konkrétnej zákazke môže vyjadriť, ale ten
konkrétnu zákazku posudzuje len z toho pohľadu, či nie sú na danom mieste plánované iné veci ohľadne
údržby, napr. či nie je plánované viesť vedenie pod zemou a podobne. V konečnom dôsledku na to, aby
sa oznámenie o havarijnom stave podperného stĺpu dostalo do štádia jeho výmeny, je treba splniť dve
podmienky, a síce oznámenie o havarijnom stave podperného bodu a popísanie situácie ako porucha v

údržbe, až po tejto charakteristike sa vec dostane stavbyvedúcemu. Konštatovanie situácie ako porucha
v údržbe je výsledkom práce mobilnej dvojice a koordinátora sieťového servisu, následne ich práca
končí a zákazka sa posunie to tímu výroby, teda stavbyvedúceho a jeho podriadených. Sporné podperné
body sa posunuli, a to na také miesto, ktoré bolo v projektovej dokumentácii, ktorá bola súčasťou
zmluvy o zákazke na preloženie podperných bodov. Nie je štandardné, aby zamestnanec nahlasoval

havarijný stav na poruchovú linku, poruchová linka je prioritne určená pre bežných ľudí. Pokiaľ ide o
žalovaného, skúmali sa hovory za obdobie zhruba 5 rokov a zistené boli len hovory z 05.03. a 06.03.,
čo bol dôsledok toho, že žalovaný ohlasoval poruchu 2x, keď sa mu to zrejme na prvý raz nepodarilo.
Existuje systém, kde sa evidujú všetky žiadosti o preložku, stavbyvedúci má možnosť do tohto systému
nazerať, prípadne si stiahnuť nejaké dokumenty, nemá možnosť do systému zasiahnuť. Poruchové

hlásenia sa evidujú v inom systéme, ktorý nie je prepojený so systémom evidujúcim žiadosti o preložku,
systémy nie sú prepojené do takej miery, aby bolo možné zistiť, že na túto poruchu existuje žiadosť
o preložku. Je plne v kompetencii stavbyvedúceho, či pri oprave havarijného stavu zostane podperný
bod na pôvodnom mieste, alebo sa posunie. Nikto iný to už ďalej neschvaľuje. Svedok bol osobneprítomný pri pohovore so žalovaným, tento v zásade priznal zistený modus operandi. Teda priznal, že
telefonoval, priznal, že stĺpy boli posunuté tak, aby vyhovovali pôvodnému objednávateľovi, priznal, že
s dodávateľom F. s. r. o. má dobré vzťahy, boli mu sľúbené dva kubíky betónu. Otázka, či boli podperné

stĺpy skutočne v havarijnom stave, sa neriešila, ale žalovaný potvrdil následný hovor s I.. Ohlásenie
poruchy bolo v tom zmysle, že na stĺpe sa iskrí a stĺp sa nakláňa, toto sa preverovalo telefonátmi u
obyvateľov susedných domov a toto potvrdené nebolo. Pokiaľ by bol stav prekladaných podperných
stĺpov skutočne havarijný, bolo ich treba vymeniť, ale nie prekladať na iné miesto. Štandardná životnosť
podperných bodov je rôzna, môže to byť 20 aj 30 rokov. Neskúmal, z akého roku boli podperné body

na spornom mieste, niečo o veku stĺpu spomenul žalovaný pri ohlásení poruchy, uviedol niečo ako že
ide o drevený stĺp. Úsek prevádzky, ktorého súčasťou bol aj žalovaný, vidí do systému, kde sa evidujú
žiadosti o preložku. Keď mobilná dvojica potvrdí, že podperný stĺp je v havarijnom stave, tak v podstate
I. nemôže neposunúť vec stavebnému tímu. Podstatné bolo konštatovanie, že ide o poruchu v údržbe,
čím bolo kvalifikované hlásenie o havarijnom stave a I. ako koordinátor sieťového servisu môže posunúť
zákazku do tímu výroby, ale môže sa stať, že tím výroby si zoberie zákazku k sebe, k čomu došlo

v tomto prípade, kedy žalovaný ako stavbyvedúci si túto zákazku zobral a pri tomto vymazal meno
v evidencii, aby nebolo vidno, že havarijné hlásenie urobil on. Poruchové zákazky všeobecne vzato
nepodliehajú bežnej a pravidelnej kontrole, jednoducho je ohlásená porucha a tá sa odstráni, pre prípad
potrebnej kontroly by mohol činnosti od ohlásenia poruchy po realizáciu stavebným tímom skontrolovať
vedúci tímu prevádzky Sever v tomto prípade a týmto vedúcim bol otec žalovaného. Konkrétne v tomto

prípade bol otec žalovaného ako vedúci tímu prevádzky a kontroloval výrobné tímy a potom ešte existuje
manažér prevádzky, ktorý kontroluje koordinátorov sieťového servisu, takto si to neoficiálne dvaja vedúci
pracovníci rozdelili kompetenčne. Pri vyšetrovaní boli vypočutí členovia mobilnej dvojice, v zásade
potvrdili havarijný stav, ale išlo o prístup trochu alibistický, kde prenechali zodpovednosť koordinátorovi
sieťového servisu, možno nechceli vypovedať proti vedúcemu výrobného tímu.

17. Svedok E. L. uviedol, že ako vedúci správy energetických zariadení je zamestnanom žalobcu, v
tomto prípade bol pri uzatváraní zmluvy so žiadateľom o preložku, to prebieha asi tak, že je daná žiadosť
o preložku s priloženou projektovou dokumentáciou. Posudzovala sa projektová dokumentácia, na
základetohtoposúdeniasauzavriezmluva.Vtomtoprípadebolauzavretázmluvaavydanéstanoviskok

projektovej dokumentácii. Preložku samotnú nezhotovuje žalobca, to ako rýchlo k preložke dôjde, závisí
na žiadateľovi, ktorý si musí zabezpečiť subjekt oprávnený preložku vykonať. Nálady na preložku znáša
žiadateľ a platí ich oprávnenej firme. Žiadateľ o preložku si ešte objedná vypnutie a zapnutie elektriny do
siete. Zabezpečí sa vypnutie a zapnutie pracoviska, nakoľko prakticky takmer všetky preložky sa nesmú
robiť pod napätím, náklady s tým spojené sa fakturujú spravidla tomu, kto poslal objednávku na vypnutie

azaisteniepracoviska.Existujúporuchy,ktorésúvisiasprerušenímdodávkyprúdu,potomideoporuchy,
ktoré neznamenajú prerušenie dodávky prúdu, takéto poruchy, resp. ich odstránenie zabezpečí buď tím
sieťového servisu alebo tím prevádzky. Pod tímom prevádzky svojho času boli dve skupiny, v jednej bol
primárne sieťový servis a v druhej skupine bola výroba, teda primárne montéri. Nie je vôbec zvykom,
aby správa energetických zariadení zasahovala do procesu odstraňovania poruchových ohlásení, to sa

nedeje. Vykonáva sa bežne preventívna kontrolná činnosť, preveruje sa v akom stave sú podperné stĺpy,
keď sa zistí nedostatok, zaradí sa do jednej zo 4 kategórii, kde štvrtá kategória je najhorší stav, kde
nedostatok treba odstrániť do 30 dní, pri ostatných kategóriách sú tiež určené lehoty, v danej veci bol
drevený podperný stĺp v kategórii 2, čo znamená, že stav nie je poruchový, netreba tam nič konkrétne
robiť, ale mal by sa sledovať, či sa stav zhorší alebo nie. O druhom stĺpe v danej veci nebol v tomto

smerežiadnyzáznam.Štandardnáživotnosťbetónovéhopodpernéhoboduje30rokov.Ksystému,ktorý
eviduje zmluvy o preložke, majú minimálne na čítanie prístup všetci zamestnanci. Poruchová zákazka sa
môže dostať do výroby bez predchádzajúceho schválenia. V tomto prípade by mal kontrolovať zákazky
špecialista správy energetických zariadení, v tom čase to bol G.. Rozhodne sa nekontrolujú všetky
zákazky, ide o to, že prioritou je udržanie energetických zariadení v chode, čomu sa venujú všetky s

tým súvisiace činnosti, prioritná je obsluha konkrétneho zákazníka, kde sú určené lehoty. Zvyčajne sa
podperné body vymieňajú na tom mieste, kde boli pôvodné, pokiaľ nenastanú špecifické okolnosti.

18. Svedok A. G. M. uviedol, že o čom je toto konanie, sa dozvedel v rámci postupov zamestnávateľa,
keď sa prešetrovala vec týkajúca sa žalovaného. Pri oprave alebo údržbe podperných bodov je

podstatnéto,čiideostavbyinvestičné,buďideozásadnúrekonštrukcieexistujúcichzariadení,prípadne
výstavbu nových zariadení. Druhá časť je údržba a oprava existujúcej prevádzky zariadení. Pokiaľ je
potrebná výmena podperného stĺpa, tak sa, ak to miestne podmienky dovoľujú, podperný stĺp vymení
a zostane na pôvodnom mieste. Len ak to nie je možné, posunie sa podperný stĺp na iné miesto.Keď občan nahlási na poruchovú linku havarijný stav konkrétneho podperného stĺpa, na dispečingu sa
táto informácia spracuje. Na prešetrenie oznamu je vyslaná na miesto mobilná dvojica, ktorá posúdi
stav na mieste. Mobilná dvojica svoje zistenia na mieste oznámi dispečingu, ide o to, či je stav

taký, že je potrebné podperný stĺp vymeniť aj so súvisiacou odstávkou elektrického prúdu, alebo či
postačuje obyčajná oprava podperného stĺpa. Tieto zistenia sa zaznamenajú do systému na riadenie
mobilných dvojíc, kde sa zaznamená o akú poruchu ide. Menšiu poruchu môže odstrániť mobilná dvojica
priamo pri zisťovaní na mieste. Pokiaľ ide o havarijný stav, čo znamená, že môže dôjsť k ohrozeniu
života alebo majetku v okolí, prípadne k ohrozeniu prevádzky samotnej, tak sa tento havarijný stav

odstraňuje prakticky okamžite, mobilná dvojica to oznámi na príslušnom mieste a obratom prídu na
miesto kompetentné zložky, ktoré ohrozujúci havarijný stav podperného stĺpa odstránia. Oznámenie
mobilnej dvojice sa zaznamená do systému, pokiaľ je havarijný stav odstránený okamžite, rovnako sa
toto zaznamená do systému. V prípade, ak sa nemusí porucha odstrániť okamžite, rozhodne o ďalšom
postupe správca energetických zariadení, ktorý rozhodne o tom, aký bude ďalší postup. V tomto prípade
o ďalšom postupe rozhodoval správca C.. V tej dobe boli traja ľudia a s menom C., jeden bol správca,

druhý bol koordinátor, J. C., ktorý riadi činnosť mobilných dvojíc a tretí bol B. C., žalovaný, ten bol
v pozícii stavbyvedúceho. Otec žalovaného B. C. bol vedúci prevádzky vysokého napätia a nízkeho
napätia Trenčín. Správca energetických zariadení posudzuje stav veci v tom zmysle, že oprava nie je
nevyhnutná a môže sa vykonať v budúcnosti, alebo posunie zákazku príslušnému stavbyvedúcemu.
Stavbyvedúci naplánuje opravu, určí termín, zabezpečí vypnutie prúdu, nahrá do systému kedy a čo sa

má urobiť. Pokiaľ stavbyvedúci zhodnotí situáciu tak, že nezostane podperný bod na pôvodnom mieste,
ale preloží sa, v tej dobe nepotreboval ku preložke schválenie ďalšej osoby. V súčasnosti je situácia
taká, že pokiaľ nezostane podperný bod na tom istom mieste a preloží sa, musí to príslušný správca
schváliť. Postup sa upresnil po šetrení tejto konkrétnej veci, bolo ešte viac problémov, bola daná úloha
upresniť postup tak, aby sa takáto situácia nezopakovala. V tomto prípade poruchu ohlásil zamestnanec,

stavbyvedúci, ktorý išiel okolo a videl iskrenie na stĺpe, porucha bola ohlásená ako závažná, ktorú treba
obratom riešiť. Takto bola nahlásená na dispečing. Podľa informácii svedka tam v tomto prípade mobilná
dvojica nešla, išiel tam hneď stavbyvedúci, ktorý zorganizoval príslušnú skupinu, ktorá stĺpy vymenila
a presunula na iné miesto. Svedok nevedel uviesť, prečo to vyhodnotil dispečing tak, že tam neposlal
mobilnú dvojicu. V tomto prípade v rovnaký deň ako sa porucha ohlásila, sa aj podperné stĺpy vymenili

a posunuli. Došlo k netradičnému postupu, bolo nahlásené iskrenie na stĺpe, čo nemuselo byť dôvodom
na výmenu celého stĺpa, možno len nejakého izolátora alebo vodiča. Mobilná dvojica na miesto išla až
o 2-3 hodiny neskôr, pričom si stavbyvedúci sám zorganizoval opravu. Podľa jeho informácií tam prišli z
mobilnej dvojice už asi v priebehu opravy. Správca energetických zariadení má prístup do systému, kde
saokreminého,hláseníoporuchách,evidujúajžiadostiopreložku.Keďmávyriešiťodstránenieporuchy

podperného bodu, mal by situáciu komplexne vyhodnotiť, teda aj v súvislosti s tým, či tam je evidovaná
žiadosť o preložku. V tomto prípade nedošlo k bežnému spôsobu, správca sa nedostal hneď k tomu, aby
zorganizoval odstránenie nahlásenej poruchy, nakoľko stavbyvedúci prišiel na miesto a k odstráneniu
poruchy došlo skôr. Na druhý deň ale mal správca už vedomosť o tom, čo sa udialo. Svedok nevedel
uviesť, či do systému bolo zaznamenané aj to, že sa obidva stĺpy vymenili a preložili. Existuje postup,

podľa ktorého sa správca každý deň musí pozrieť do systému a vyhodnotiť ako sa jednotlivé poruchy
vyriešili. V tomto prípade pri šetrení veci auditori zistili, že došlo k zásahom do systému, zrejme pri tejto
zákazke nebolo presne uvedené, čo sa tam konkrétny deň udialo. Pokiaľ ide o túto konkrétnu zákazku,
nie je jasné, čo sa udialo, či sa zmenili zaznamenané údaje, alebo tam údaje zaznamenané neboli ako
mali byť. Boli zistené nezrovnalosti ohľadom materiálu použitého na opravu. Boli zistené aj nezrovnalosti

v postupe, ide o to, že mobilná dvojica buď na mieste hneď opraví nahlásenú poruchu, ak nie je schopná
to urobiť, vytvorí sa podzákazka, ktorá smeruje k ďalšej zložke, to je stavbyvedúci a jeho skupina, ktorá
ide závadu odstraňovať. Postup je taký že v pracovnej dobe od 7.00-15.00 hod. rieši nahlásené poruchy
koordinátor, ktorý je v príslušnom rajóne, ktorému ohlásenú poruchu oznámia z dispečingu, koordinátor
následne zorganizuje mobilnú dvojicu. Po pracovnej dobe existuje mobilná pohotovostná dvojica, ktorá

preberie ohlásenie poruchy od dispečera. Pokiaľ je porucha taká, že ide o život ohrozujúcu nebezpečnú
situáciu, ktorú zistí mobilná dvojica na mieste, môže koordinátor sám rozhodnúť o tom, že sa obratom
odstráni, koordinátor sám zabezpečí stavbyvedúceho na ďalšie veci. Pokiaľ nejde o takúto situáciu,
rozhodne o ďalšom postupe správca energetických zariadení, ktorého do určitej miery možno považovať
za nadriadeného koordinátora. Nejde o nadriadeného v pravom zmysle slova, ide o to, že takto sú

nastavené postupy. Manažér prevádzky ako taký priamo do porúch nevstupuje, ale koordinuje celkovú
činnosť, zhodnocuje aktuálny stav, vyťaženosť jednotlivých kapacít a podobne. Podľa názoru svedka v
tomto prípade pochybil stavbyvedúci, ktorý prakticky zhodnotil situáciu sám a vykonal preložku, rovnako
pochybila aj mobilná dvojica, ktorá nevykonala činnosti tak ako predstavuje postup. Postup je daný, alenedá sa vyhnúť zrejme situácii, kedy sa stanovené postupy obídu. Je tam ale správca energetických
zariadení na to, aby posúdil čo sa udialo a podľa toho ďalej konal. Správca sa mal pozrieť, čo to bolo
za poruchu, bola tam realizovaná preložka, mal to riešiť napríklad s koordinátorom. V tomto prípade

sa odstraňovala porucha nebezpečná obratom, toto si správca mohol všimnúť. Nie je jasné, čo viedlo
správcu k tomu, že sa touto zákazkou vôbec nezaoberal. Viac mesiacov po realizovanej preložke, bolo
to možno viac ako pol roka, sa začala táto vec prešetrovať, prešetrovali sa v tej dobe viaceré záležitosti.
V rámci interných predpisov prišla nejaká sťažnosť, podnet, na základe ktorého sa vec začala šetriť.
Podnet bol zrejme anonymný. Na základe toho sa začalo šetriť viac vecí, kde išlo o to, že boli vymenené

alebo preložené podperné body, hoci nemuseli byť. Išlo asi o 8-9 podperných bodov. Dá sa povedať, že
ak by takýto podnet neprišiel, tak sa nezistí nič ani v tejto konkrétnej veci. Všetky podperné body sú
geodeticky zamerané, napríklad, ak sa realizuje preložka na základe zmluvy o prekládke elektrického
zariadenia, musí tam byť aj geodetický posudok, geodetické zameranie skutočného stavu. Keď dôjde
k zmene, zaznamená sa. Mohlo sa stať, ako to bolo aj v tomto prípade, že ak sa zrealizovala preložka
v súvislosti s odstraňovaním havarijného stavu, nemusela byť zaznamenaná v centrálnom registri

geodetickýchinformáciíoumiestnenípodpernýchbodov.Poprešetrenívsúvislostiajstoutovecoudošlo
kzmenepostupovakaždázmena,hociajkábla,samusígeodetickyzameraťazaznamenať.Pokiaľideo
život ohrozujúcu nebezpečnú poruchu, rieši sa to ako okamžite a k správcovi sa to nemusí dostať, pokiaľ
ide o iný druh poruchy, je to porucha v údržbe, kde o ďalšom postupe rozhoduje správca energetických
zariadení. Svedok nemal vedomosť o tom, z akých dôvodov došlo k preložke podperných bodov v tomto

prípade. Podľa jeho informácii v tomto prípade došlo k dvom hláseniam o havarijnej situácii, v podstate
si to B. C. vydiskutoval s dispečingom, že ide o iskrenie na stĺpe, ale v prvom prípade, dispečing chcel
IEC kód, každý zákazník má svoj IEC kód, zákazník je odberateľ el. energie. Podľa tohto kódu sa zo
systému dá zistiť, v akom rozsahu treba energetické zariadenie vypnúť, konkrétne na ktorom mieste
bude vypnuté. Toto zrejme B. C. nevedel, preto došlo k druhému hláseniu. Energetické zariadenia sa

vypli podľa informácii svedka hneď po ohlásení poruchy, stavbyvedúci v tej chvíli už na mieste bol, to bol
B. C., následne prišla mobilná dvojica. V tomto prípade to zrejme bolo tak, že stavbyvedúci bol na mieste,
zrejme s montážnou skupinou, nahlásil havarijný stav na dispečingu a dispečing mu dal povolenie urobiť
opravu. Nedostalo sa to ku koordinátorovi a ani k mobilnej dvojici. Je prekvapujúce, že dispečer toto
povolil, nezabezpečil mobilnú dvojicu a nedošlo k normálnemu postupu.

19. Prednostne sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný.

20.Podľa§100ods.1,§106ods.1,2,§112Občianskehozákonníkaprávosapremlčí,aksanevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní

riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia.

21. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si
môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/82/2009.)

22. Premlčanie práva je spojené s premlčacou dobou. Premlčania doba (lehota) je časový úsek, v rámci
ktorého je potrebné vykonať subjektívne právo o premlčanie ktorého ide. Premlčacia doba plynie od
začiatku do konca bez prerušenia; výnimku z tejto zásady môže určiť iba zákona (§ 110, § 112 – 114
Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno o tom, že nastala právna skutočnosť, rozhodujúca pre

začiatok plynutia premlčacej doby stíha tú stranu sporu, ktorej je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že
nastala, na prospech. V prípade námietky premlčania znáša takýto účastník konania dôkazné bremeno
o skutočnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby (NS ČR z 15.11.2005, sp.
zn. 32 Odo 204/2005).23. V prípade spočívania premlčacej doby dochádza k tomu, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť
skôr v minulosti pred svojim skončením v dôsledku právnej prekážky prestane plynúť, aby po odpadnutí

tejto prekážky brániacej jej plynutiu, mohla pokračovať až do svojho skončenia. Premlčacia doba, ktorá
uplynula pred vznikom tejto právnej prekážky a po jej odpadnutí sa spočíta. Tak je tomu v prípade
uplatnenia práva na súde (§ 112 Občianskeho zákonníka). Prípadom konania, v rámci ktorého dochádza
k zastaveniu plynutia premlčacej doby, je i tzv. adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu
škody v rámci trestného konania. Návrh treba podať najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím

dokazovania. V prípade námietky premlčania je v konaní o náhrade škody, ktorému predchádzalo
adhézne konanie, potrebné posúdiť či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol
uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval (R 22/1979). Ak poškodený
uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a v tomto začatom konaní riadne pokračoval,
premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1Cdo/43/2010: „Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému

uplatnenúnáhraduškody,mápoškodenýmožnosťuplatniťsinároknanáhraduškodyvcivilnomsúdnom
konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako
poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania. Poškodený v konaní riadne pokračuje aj
vtedy,akposkončenítrestnéhokonaniavprimeranejdobepokračujevcivilnomsúdnomkonaní.Určenie
tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.“

24.Žalovanýtvrdil,žeúdajnáškodamalabyťzostranyžalobcuzistená21.04.2021,tútoskutočnosťvšak
mohol zistiť aj skôr, pretože predmetná zákazka sa realizovala dňa 17.06.2020. Žaloba bola doručená
dňa 26. 04. 2023, a teda uplynula dvojročná premlčacia doba. Žalobca uviedol, že niekedy v marci
2021 došlo oznámenie od oznamovateľa s chránenou totožnosťou a o škode a kto za ňu zodpovedá sa

dozvedel dňa 22.04.2021, kedy bola škodová udalosť pri internom šetrení zistená a žalovaný sa v rámci
pohovoru ku skutku priznal. Následne bolo dňa 09.11.2021 podané trestné oznámenie na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, v ktorom si žalobca uplatnil škodu vo
výške 3 103,69 eur voči žalovanému, predstavujúcu fakturovanú sumu za preložku dvoch podperných
bodov. Trestné konanie je vedené pod ČVS: ORP-891/2-VYS-TN-2021. K tomu žalovaný uviedol, že

trestné stíhanie bolo zastavené, obvinenie nebolo vznesené, bližšie údaje neuviedol.

25. Tvrdenie žalobcu o tom, kedy sa dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, žalovaný konkrétnym
spôsobom nespochybnil, jeho názor, že sa to žalobca mohol dozvedieť skôr, nebol v tejto súvislosti
relevantný. Faktom je, že žaloba bola doručená dňa 26. 04. 2023, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej

doby. Nebolo ale medzi stranami sporné, že na základe trestného oznámenia žalobcu sa začalo trestné
stíhanie žalovaného, v ktorom si žalobca spornú škodu uplatnil, toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel.
Strany sporu nedoložili listinné dôkazy k tomuto trestnému stíhaniu, súd vychádzal z ich zhodných
tvrdení. Došlo k situácii, kedy pre túto prekážku prestala premlčacia doba plynúť. Žaloba bola podaná 4
dni po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Aj keď nebolo v spore tvrdené a doložené, kedy bolo trestné

stíhanie zastavené, je jednoznačné, že nemohlo trvať menej ako 4 dni. V prípade spočívania premlčacej
doby dochádza k tomu, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť skôr v minulosti pred svojim skončením
v dôsledku právnej prekážky prestane plynúť, aby po odpadnutí tejto prekážky brániacej jej plynutiu,
mohla pokračovať až do svojho skončenia. S prihliadnutím na spočívanie premlčacej doby z dôvodu
trestného stíhania potom bolo možné skonštatovať, že námietka premlčania uplatneného nároku nebola

vznesená dôvodne.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa citovaného § 415 je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo
ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na

všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Uvedená generálna
prevencia sa vzťahuje i na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov a povinnosť predchádzať škodám
určuje zamestnancovi i zamestnávateľovi priamo aj Zákonník práce. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti
predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričomdôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle § 420
Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za
škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo,

ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok
nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za
škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. Škodou sa podľa
výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v
peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle

judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v
zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z
toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom rozumieme
majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. Na

vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010,
podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a

tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.

29. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za
predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za
škodu, t. j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej

existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Zákon
existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním
vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou
škodou.

30. Vo veci nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu, skončil so žalobcom pracovný
pomer dohodou. Nebolo sporné ani to, že žalobca 06.03.2019 telefonoval na poruchovú linku žalobcu
a oznámil, že podperné body č. 48 a 49 sú v havarijnom stave, rovnako nebolo sporné ani to, že
v dôsledku toho, že bol ohlásený havarijný stav uvedených podperných stĺpov, sa uskutočnila ich
výmena, pri ktorej nové podperné stĺpy neboli uložené na rovnaké miesto, kde sa nachádzali predtým,

ale na miesto, na ktoré žiadala spoločnosť Stafis s. r. o. uvedené podperné body preložiť. Nebolo
sporné, že preložku týchto podperných bodov uskutočnil žalobca na vlastné náklady, ktorých výšku
ustálil žalobca na žalovanú sumu, uplatnenú výšku týchto nákladov konkrétnym spôsobom žalovaný
nenapadol. Nebolo sporné ani to, že sa preložka uvedených podperných bodov neuskutočnila tak ako
bolo dohodnuté v zmluve o vykonaní preložky elektro-energetického zariadenia zo dňa 10.05.2019, teda

na náklady žiadateľa o preložku.

31. Za preukázané svedeckými výpoveďami mal súd to, že v prípade preložky podperných bodov č.
48 a 49 nebol dodržaný štandardný postup, ktorý žalobca pri ohlásení havarijného stavu predpokladá.
Havarijný stav podperného bodu môže na poruchovú linku ohlásiť ktokoľvek, teda aj zamestnanec

žalobcu. Ohlásenú poruchu má overiť mobilná dvojica, ktorá zistené poznatky posunie koordinátorovi
sieťového servisu, ktorý rozhodne o ďalšom postupe, pokiaľ je potrebné poruchu odstrániť obratom,
zabezpečí stavbyvedúceho na konkrétny výkon práce. V prípade, ak sa nemusí porucha odstrániť
okamžite, rozhodne o ďalšom postupe správca energetických zariadení, ktorý rozhodne o tom, akýbude ďalší postup. Pokiaľ je porucha taká, že ide o život ohrozujúcu nebezpečnú situáciu, ktorú zistí
mobilná dvojica na mieste, môže koordinátor sám rozhodnúť o tom, že sa obratom odstráni, koordinátor
sám zabezpečí stavbyvedúceho na ďalšie veci. Pokiaľ nejde o takúto situáciu, rozhodne o ďalšom

postupe správca energetických zariadení. V tomto prípade došlo k tomu, že na miesto nešla hneď
mobilnádvojica,niktojutamhneďneposlal,prišlaažvpriebehuprác,druhporuchynebolpresnezistený,
koordinátor zjavne o ďalšom postupe nerozhodoval, pochybil stavbyvedúci (žalobca), ktorý prakticky
zhodnotil situáciu sám a vykonal preložku. Správca sa mal pozrieť, čo to bolo za poruchu, bola tam
realizovaná preložka, mal to riešiť napríklad s koordinátorom, vecou sa nezaoberal vôbec. Svedok M.

vyslovil domnienku, že to zrejme bolo tak, že stavbyvedúci bol na mieste, zrejme s montážnou skupinou,
nahlásil havarijný stav na dispečingu a dispečing mu dal povolenie urobiť opravu. Nedostalo sa to ku
koordinátorovi a ani k mobilnej dvojici, považoval za prekvapujúce, že dispečer toto povolil, nezabezpečil
mobilnú dvojicu a nedošlo k normálnemu postupu.

32. To, aký bol skutočný stav podperných bodov č. 48 a 49 pred ich výmenou a preložkou, preukázané

nebolo. Ohlásený havarijný stav nebol preverený, nebolo zistené o akú konkrétnu poruchu ide. Mohla
to teda byť situácia, kedy mali podperné body nedostatky, ktorých charakter a závažnosť si vyžaduje
začať s ich bezodkladným riešením, alebo nemali nedostatky, ovplyvňujúce bezpečnosť a spoľahlivosť
prevádzky energetického zariadenia. Aj keď žalobca vo svojich záznamoch neevidoval sporné podperné
body ako také, ktorých stav je potrebné bezodkladne riešiť, nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že sa pod

vplyvom rôznych okolností do takéhoto stavu mohli dostať, a to aj vzhľadom k tomu, že príslušná
kontrola sa vykonáva raz za dva roky. Rovnako mohlo ísť o poruchu, ktorú nebolo potrebné odstrániť
obratom. Pri internom šetrení žalobcom členovia mobilnej dvojice podľa svedeckej výpovede potvrdili
havarijný stav bodov, nebolo ale zrejme zisťované aké konkrétne poškodenia, vedúce k havarijnému
stavu podperné body mali. Čestné prehlásenie Lišku možno brať ako zhodnotenie situácie človekom,

ktorý nemá odborné znalosti, ním zistené znaky poškodenia nemusia automaticky znamenať havarijný
stav.

33. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, prípadne aj zavinenie.

34. Žalobca porušenie právnej povinnosti žalovaným videl v tom, že tento porušil konkrétne povinnosti,
určené Pracovným poriadkom a Etickým kódexom žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa názoru súdu ide
o interné predpisy, ktoré nie sú všeobecne záväzné, záväzné sú len pre zamestnancov žalobcu. Ak malo
protiprávne konanie žalobcu spočívať v tom, že nahlásil poruchu, ktorá neexistovala, obišiel štandardné

postupy zamestnávateľa a dosiahol preloženie podperných bodov v prospech spoločnosti F. s. r. o. na
náklady zamestnávateľa, mohlo dôjsť k vzniku škody v súvislosti s pracovnou činnosťou žalovaného
ako zamestnanca, ktorej náhradu mohol žalobca žiadať v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka
práce. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a zodpovedá aj za škodu, ktorú

spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Z tohto pohľadu sa súd vecou nezaoberal, pretože
žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Porušenie právnej povinnosti potom mohlo spočívať len v tom, že žalovaný nekonal tak, aby v dôsledku
jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Pokiaľ dôjde
k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto

porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou
škodou. Z tohto pohľadu takýmto konaním mohol byť nanajvýš telefonát na poruchovú linku žalobcu,
ktorý umožnil podľa žalobcu nedôvodnú preložku podperných bodov. Žalobca ale nepreukázal, že
bola nahlásená porucha, ktorá neexistovala, pretože nepreukázal, v akom stave boli podperné body
bezprostredne pred ich výmenou a preložkou. Ak by bola nahlásená neexistujúca porucha, mal žalobca

navyše určený postup, aby sa to zistilo, pokiaľ by si aj ďalší jeho zamestnanci plnili svoje pracovné úlohy
tak ako mali.

35. Prvý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, protiprávny úkon, resp. porušenie právnej
povinnosti, žalobca nepreukázal. Samotné neetické konanie, konanie proti dobrým mravom, pokiaľ

by aj bolo preukázané, nezakladá vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Preto súd žalobu
zamietol.36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobcovi ako
plne úspešnej strane bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.