Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 7, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722203603
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722203603.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a členov senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu A. B. C.
D., E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. F. XXXX/X, XXX XX G., právne zast. Advokátska kancelária
Juraj Seitz, s.r.o., IČO: 47 157 437, so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, konajúca konateľom
Mgr. Jurajom Seitzom, advokátom, proti žalovanému Slovenská legálna metrológia, n.o., IČO: 37 954

521, so sídlom Hviezdoslavova 1124/31, 974 01 Banská Bystrica, právne zast. JUDr. Ľubomírom
Schweighoferom, advokátom, so sídlom Šafárikovo námestie č. 2, 811 02 Bratislava, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 7Cpr/3/2023-237 zo dňa 11. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o určenie výšky náhrady trov konania (výrok II).

2.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasažaloboudomáhalurčenia,žejeho
pracovný pomer so žalovaným bol výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 04. 03. 2022 skončený neplatne,
zároveň sa domáhal náhrady mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa 28. 07.
2022, až do času kým mu žalovaný umožní pokračovať v práci a náhrady trov konania.

3. Pred otvorením pojednávania dňa 11. 03. 2024 právny zástupca žalovaného oznámil, že výpoveď

danú žalobcovi z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zo dňa 04. 03. 2022, berie
späť.

4. Následne žalobca zobral žalobu späť v plnom rozsahu, keďže aj náhrada mzdy bola žalobcovi zo
strany žalovaného vyplatená. Žiadal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Súd prvej inštancie v súlade s § 144, § 145 ods. 1 CSP, § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, z dôvodu, že
zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, ktorý napriek tomu, že tvrdil, že vedel, že výpoveď zo

dňa 04. 03. 2022 je neplatná z dôvodu jej formálne nesprávneho doručenia, zobral výpoveď späť až na
prvom pojednávaní, v štádiu pred otvorením prvého pojednávania. Žaloba tak bola, v čase jej doručeniana okresný súd, podaná dôvodne, a to až do späťvzatia výpovede žalovaným. Žalobca zobral žalobu
späť až po tom ako odpadol dôvod jej podania, ktorý odpadol právnym úkonom žalovaného urobeným
pred otvorením prvého pojednávania. Trovy konania priznal okresný súd žalobcovi v rozsahu 100 %.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o
povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % podal odvolanie
žalovaný v súlade s § 335 ods. 2, § 357 písm. m) CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP. Odvolateľ
uviedol, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá

mala mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci a § 365 ods. 1 písm. a) CSP, z dôvodu, že neboli
splnené procesné podmienky. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a podľa § 257 CSP
z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Konkrétne odvolateľ
uviedol, že rozhodnutie v napadnutej časti považuje za nesprávne, vydané na základe nesprávneho
skutkového a právneho posúdenia. Namietal záver súdu, keď sa stotožnil s jednostranným tvrdením
žalobcu o tom, že žalobca vynaložil trovy dôvodne, keďže, žalovaný zavinil to, že žalobca musel podať

žalobu a zavinil aj to, že k späťvzatiu výpovede došlo až na pojednávaní konanom dňa 11. 03. 2024.
Konanie žalobcu považuje žalovaný za účelové, keď napriek viacerým predchádzajúcim rokovaniam
strán sporu nevzal podanú žalobu späť ešte v priebehu decembra 2023. Považuje za nehospodárne,
že strany sporu sa zúčastnili pojednávania 11. 03. 2024, ku ktorému nemuselo dôjsť. V konaní sa mohli
dohodnúť, žalovaný poskytoval všetku potrebnú súčinnosť. Žalobcovi bola dňa 21. 11. 2022 doručená

druhá výpoveď, v ktorej bolo uvedené, že pracovný pomer končí dňa 28. 02. 2023, z tohto dokumentu
bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že na pôvodnej výpovedi zo dňa 04. 03. 2022
žalovaný netrvá a neakceptuje ju, a teda v čase doručenia tejto ďalšej výpovede muselo byť žalobcovi
jasné, že jeho pracovný pomer trvá. O uvedenej veci žalobca vedel aj z toho dôvodu, že dňa 12. 12. 2022
mu bola uhradená celá mzda a následne mu bola uhradená mzda až do ukončenia jeho výpovednej

doby do 28. 02. 2023. Z tohto dôvodu žalobca vedel, že nie je možné, aby bola platná výpoveď zo
dňa 04. 03. 2022. Medzi stranami sporu prebiehali rokovania pričom pri poslednom rokovaní sa priamo
preberala otázka, či je žalobca ochotný vziať žalobu späť, pričom žalovaný by vydal žalobcovi potvrdenie
o trvaní pracovného pomeru až do 28. 02. 2023 s tým, že na výpoveď zo dňa 04. 03. 2022 by sa
vôbec neprihliadalo. K dohode však neprišlo, nakoľko žalobca trval na formálnom rozhodnutí súdu, že

výpoveď zo dňa 04. 03. 2022 je neplatná. Žalovaný má za to, že i vzhľadom na túto skutočnosť, ak
by výpoveď formálne žalovaný nevzal na pojednávaní späť, súd by nemohol vyhovieť žalobe, nakoľko
nárok žalobcu bol čiastočne 21. 11. 2020 a úplne 12. 12. 2022 splnený, čo sa týka platnosti výpovede
zo dňa 04. 03. 2022, keď žalobcovi bolo oznámené, že jeho pracovný pomer trvá a keď bola žalobcovi
vyplatená celá jeho mzda. Namietal, že súd prvej inštancie konal počas celej doby s neurčitým petitom

bez určenia výšky nároku na náhradu mzdy. Žalobca od neho požadoval neoprávnene vysokú náhradu
mzdy. Vzhľadom k tomu, že išlo o zjavne neopodstatnený nárok žalobcu nemohlo vinou žalobcu prísť
k vzájomnej dohode. Odvolateľ poukázal na to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné vec
posúdiť v súlade s § 257 CSP. Namietal, že by z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania tým, že
zobral výpoveď späť až na prvom pojednávaní. Práve naopak, procesné zavinenie strán na zastavení

konania je dané na strane žalobcu, keďže žalobca sa sám zo svojej iniciatívy rozhodol zobrať žalobu
späť až na pojednávaní, napriek tomu, že boli všetky jeho nároky splnené ešte v decembri 2022. Výrok
II. napadnutého uznesenia je voči žalovanému neprimerane prísny, keď súd prvej inštancie nesprávne
a v rozpore so skutočným skutkovým stavom posúdil otázku procesného zavinenia sporových strán na
zastavení konania. Okresný súd tiež nesprávne rozhodoval o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods.

1 CSP vo výroku, avšak v napadnutom uznesení rozhodol vo výroku II. podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.
Žalovaný má za to, že v dôsledku žalobcovho konania, respektíve nekonania vznikli aj tie trovy, ktoré
by nemuseli byť vynaložené, ak by žalobca vzal žalobu späť skôr.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu
určenom § 380 ods. 1 CSP, § 379 CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Odvolací súd nezistil vady konania súdu prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal všetky podstatné odvolacie

námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie. Okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

13. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na

náhradu trov konania.

14. V prípade, ak konanie bolo zastavené, súd posudzuje otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo
byť zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku úspechu strany sporu
v konaní. Ak je na späťvzatí žaloby dané zavinenie sporovej strany , treba v súlade s § 256 ods. 1 CSP
vyvodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech.

15. Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade
s § 256 ods. 1 CSP.

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
vyjadrená v ust. § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za
zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie

muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá
zavinila zastavenie konania je napríklad považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a
vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Platí, že ak sa pre správanie

žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania,
pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu
na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

17. V danom prípade je nesporné že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, domáhal sa určenia, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, ako aj náhrady mzdy v
sume jeho priemerného zárobku. Žalovaný ani nerozporoval, že by v čase podania žaloby bola žaloba
nedôvodná. Pred začatím pojednávania dňa 11. 03. 2024 žalovaný zobral späť výpoveď danú žalobcovi
zodňa06.03.2022(ktorejplatnosť/neplatnosťbolapredmetomsporu),zároveňžalovanýpoukazovalna
to, že k uspokojeniu peňažných nárokov žalobcu došlo v priebehu súdneho konania. Žalobca vzhľadom

na späťvzatie výpovede zobral žalobu späť.

18.Vzhľadomnauvedenéjezrejmé,žežalobcapodalžalobudôvodneaažpozačatíkonanianazáklade
konania žalovaného (ktorý zobral spornú výpoveď späť a vyplatenia mzdových nárokov žalobcovi),
zobral žalobu žalobca späť, a teda z procesného hľadiska žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd

prvej inštancie teda správne posúdil vec v súlade s § 256 ods. 1 CSP a rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi trovy konania.

19. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 257 CSP a nepriznal
náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V súvislosti

s uvedeným poukázal na to, že má za to, že v dôsledku žalobcovho konania, respektíve nekonania,
vznikli aj tie trovy, ktoré by nemuseli byť vynaložené, ak by žalobca vzal žalobu späť skôr.

20. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedliúčastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.

21.Odvolacísúdpoukazujenato,žežalobcapodalžalobunaurčenieneplatnostiskončeniapracovného
pomeru a uplatnil závislé nároky. V súlade s § 77 Zákonníka práce žalobca musel uplatniť neplatnosť
výpovede na súde v dvojmesačnej lehote, ktorá má prekluzívny, t.j. prepadný charakter. Ide o relatívnu
neplatnosť a neuplatnením neplatnosti výpovede na súde v určenej lehote nemožno neplatnosť
skončenia pracovného pomeru už napadnúť na súde. V prípade, že by žalobca nepodal žalobu,

respektíve by o veci nebolo rozhodnuté výrokom súdu, alebo by žalovaný nezobral výpoveď späť, malo
by sa za to, že výpoveď je platná, preto nie je dôvodná obrana žalovaného, že žalobca mohol zobrať
žalobu späť skôr, keďže žalovaný až pred pojednávaním zobral výpoveď späť, čím došlo ku skutočnosti,
ktorá objektívne založila možnosť žalobcu zobrať žalobu späť.

22. V konaní neboli zistené skutočnosti, na základe ktorých by súd výnimočne náhradu trov celkom

alebo sčasti žalobcovi nepriznal.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol podľa
správneho ustanovenia zákona, ktoré aj správne aplikoval, nakoľko v konaní neboli zistené také
okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikovanie ust. § 257 CSP.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol v plnom rozsahu v odvolacom konaní úspešný, preto
by mu vzniklo voči protistrane právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vzhľadom
však k tomu, že žalobcovi v odvolaní nevznikli žiadne trovy konania ako to vyplýva z obsahu spisu, súd
mu náhradu trov konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).