Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200404
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a členov JUDr.

Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: BEACH CLUB KOŠICE s. r. o.,
so sídlom Slovenská 26, 040 01 Košice, IČO: 47 240 032, právne zastúpeného: GOREJ Legal, s. r. o.,
so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100554321/2020 zo
dňa 27.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100554321/2020 zo dňa
27.02.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102572972/2019 zo dňa 11.11.2019 a vec vracia

Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie marec 2018/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2018. [Daňová kontrola u žalobcu sa začala
dňa 18.06.2018, označenom v oznámení o daňovej kontrole a skončila sa dňa 23.04.2019, doručením
protokolu č. 100898957/2019 zo dňa 16.04.2019 z daňovej kontroly žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca rozhodnutím č. 102572972/2019 zo dňa 11.11.2019 určil žalobcovi
rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018 v sume 10.000,00 Eur, nepriznal nadmerný odpočet
vsume47,36Euravyrubildaňvsume9.952,64Eur.FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky(ďalejlen

„žalovaný“) rozhodnutím č. 100554321/2020 zo dňa 27.02.2020 potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté
rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 02.03.2020.

3. Rozdiel na DPH bol určený, nadmerný odpočet bol nepriznaný a DPH bolo vyrubené žalobcovi
za príslušné zdaňovacie obdobie marec 2018 v dôsledku neuznania práva na odpočítanie DPH z
nasledovných zdaniteľných obchodov – dodanie služieb od dodávateľa actuelle s.r.o., IČO: 45 550 611
spolu v sume DPH 10.000.00 Eur:

- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 752018 z 10.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane
27.000,00 Eur, DPH 5.400,00 Eur, spolu 32.400,00 Eur, predmet fakturácie „práce podľa zmluvy“
- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 762018 z 15.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane
5.000,00 Eur, DPH 1.000,00 Eur, predmet fakturácie „práce podľa zmluvy prenájom reklamných plôch“- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 772018 z 15.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane
5.000,00 Eur, DPH 1.000,00 Eur, predmet fakturácie „práce spojené so spustením reklamnej plochy
HILTON“

- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 782018 z 16.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane
6.000,00 Eur, DPH 1.200,00 Eur, spolu 7.200,00 Eur, predmet fakturácie „prenájom priestorov a celkové
zabezpečenie akcie“
- dodávateľská faktúra od actuelle s.r.o. č. 792018 z 17.03.2018 (totožne dátum plnenia), základ dane
7.000,00 Eur, DPH 1.400,00 Eur., predmet fakturácie „výroba konštrukcií na svetelné reklamy“

4. Priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v
rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- Žalobca A. B. C. D.. prostredníctvom svojho konateľa E. D. reagoval na výzvu správcu dane
z 11.07.2018 na predloženie účtovných dokladov, na ústnom pojednávaní 21.08.2018 predložil
dodávateľské a odberateľské faktúry a účtovnú evidenciu a vyjadril sa k predmetu činnosti spoločnosti.

Na ďalšiu výzvu správcu z 07.09.2018 na predloženie zmlúv k dodávateľským faktúram od actuelle s.r.o.,
bol telefonicky s konateľom dohodnutý termín ústneho pojednávania na 03.10.2018 a potom 06.11.2018,
na ktoré sa žalobca nedostavil.
- Výzva správcu z 21.08.2018 pre dodávateľa žalobcu - actuelle s.r.o. na predloženie účtovných
dokladov a zmlúv k dodávateľským faktúram pre žalobcu, ako aj predvolania z 03.10.2018 pre konateľku

dodávateľa F. G. a bývalého konateľa dodávateľa H. I. (obaja bez evidovaného bydliska) boli neúspešné.
Neskôr bolo neúspešné aj predvolanie zástupcu žalobcu E. A. z 28.11.2018.
- Výzvou z 06.11.2018 správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti,
úplnosti dokladov predložených žalobcom k daňovej kontrole, a to z dôvodu, že k deklarovaným
zdaniteľným obchodom - nadobudnutie služieb od dodávateľa actuelle s.r.o. a dodanie tých istých

služieb odberateľovi Group Agency s.r.o., k predloženým dodávateľským a odberateľským faktúram
neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení plnení, žalobca na výzvu správcu nedoložil požadované
zmluvy a na dohodnuté termíny pojednávaní sa nedostavil. Zároveň vyzval žalobcu k vyjadreniu sa k
skutočnostiam vymedzeným vo výzve.
-KonateľžalobcuE.D.reagovalnavýzvutelefonicky20.11.2018stým,žesamunepodariloelektronicky

doručiť požadované doklady a vyjadrenie a na jeho žiadosť bol dohodnutý termín pojednávania na
27.11.2018, na ktorom predložil tri zmluvy – Zmluvu o spolupráci z 23.01.2018 s dodávateľom actuelle
s.r.o., Zmluvu o materiálnom a personálnom zabezpečení z 23.02.2018 s dodávateľom actuelle s.r.o. a
Zmluvu o spolupráci z 01.03.2018 s odberateľom Group Agency s.r.o., a podal vysvetlenie k zdaniteľným
plneniam a odpovedal na otázky správcu dane. Opatrením správcu dane bolo určené, že uzávierky z

registračnej pokladnice predloží žalobca dňa 07.12.2018 (k predloženiu nedošlo, o čom bol v tento deň
vyhotovený úradný záznam). Na pojednávaní bol žalobca oboznámený s nekontaktnosťou dodávateľa
actuelle s.r.o. Konateľ žalobcu uviedol, že sa pokúsi skontaktovať s p. J. vo veci dokladov dodávateľa
a zistenie či sa mu podarilo dostať k dokladom spoločnosti actuelle s.r.o. oznámi telefonicky správcovi
dane.

- V ďalšom boli správcom dane bez úspechu realizované výzvy odberateľovi žalobcu - Group Agency
s.r.o. (po zmene názoru TRIPLE STAR s.r.o.) na predloženie účtovných dokladov, zmlúv, dokladov
o úhradách, k dodávateľským faktúram od žalobcu, aj odberateľských faktúr súvisiacich s týmito
dodávateľskými faktúrami a i.
- Na ústnom pojednávaní 10.04.2019 bol konateľ žalobcu E. D. oboznámený s priebehom kontroly

a kontrolnými zisteniami správcu dane a bol upovedomený, že mu správca dane neprizná právo na
odpočet DPH z dodávateľských faktúr od actuelle s.r.o. z dôvodu, že nesplnil pri dodávateľských
faktúrach podmienky odpočítania DPH v zmysle § 49 – 51 zákona o DPH, nepreukázal, že zdaniteľné
obchody mu boli skutočne spoločnosťou actuelle s.r.o. dodané, tiež nepreukázal, že dodal odberateľovi
Group Agency s.r.o. zdaniteľné obchody deklarované na odberateľských faktúrach, žalobca nepredložil

žiaden dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov, o ich neuskutočnení svedčí aj fakt, že
neboli uhradené dodávateľské ani odberateľské faktúry. Ceny uvedené na dodávateľských faktúrach
žalobca len prefaktúroval bez akejkoľvek pridanej hodnoty a tým podľa správcu potvrdil, že nevykonával
pre Group Agency s.r.o. žiadne zdaniteľné obchody.
- V protokole z daňovej kontroly z 16.04.2019, ktorý bol žalobcovi doručený 23.04.2019 správca dane

uviedol, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože
nepreukázal vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa actuelle s.r.o., tým zároveň nesplnil ani
ďalšiu podmienku pre odpočet podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktorou je použitie prijatých plnení na
svoje dodávky tovarov a služieb.- Žalobca vo vyjadrení k protokolu z 16.05.2019 s jeho závermi nesúhlasil, zdôraznil, že nemožno
zodpovednosť za nekontaktnosť dodávateľa a odberateľa v celej miere preniesť na daňový subjekt,
navrhol doplniť dokazovanie výsluchom troch svedkov (K. L., F. L. a E. I.), ktorému návrhu správca

vyhovel a realizoval výsluchy navrhnutých svedkov (25.06.2019, 26.06.2019 a 23.08.2019).
-Naústnompojednávaní22.10.2019správcaokremstanoviskakpripomienkamuviedolajvyhodnotenie
svedeckých výpovedí ako nevierohodných a vyjadril sa k návrhu žalobcu na pripojenie údajov z databáz
o daňových priznaniach jeho dodávateľa a odberateľa tak, že ide o údaje tvoriace predmet obchodného
tajomstva a preto daňovému subjektu nemôžu byť poskytnuté.

-Žalobcasavyjadrenímz30.10.2019vyjadrilkskutočnostiamsktorýmiboloboznámenýnapojednávaní
22.10.2019, so zisteniami a závermi správcu nesúhlasil a za účelom správcom dane vyjadrených
pochybností o svedeckých výpovediach navrhol vypočutie ďalšieho svedka G. J. aj uvedením jeho
údajov a miesta bydliska. A zdôrazniac, že potreba vypočutia tohto svedka vyplynula zo záverov
pojednávania 22.10.2019 mal zato, že je dôvodné za účelom vypočutia tohto svedka predĺžiť lehotu na
ukončenie vyrubovacieho konania.

- Na ústnom pojednávaní 07.11.2019 správca dane zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu z 30.10.2019,
pričom jeho návrhu na vypočutie svedka Hlasného nevyhovel.
- Zo záverečnej časti rozhodnutia správcu dane, v ktorej hodnotil vykonané dôkazy a prezentoval vlastné
závery vyplýva, že s poukazom na rozpory vo výpovediach svedkov vypočutých na návrh žalobcu vo
vyrubovacomkonanítietovýpovedenevyhodnotilakovierohodné,zmluvypredloženéžalobcomhodnotil

ako všeobecné bez preukaznej hodnoty, ako rozporné hodnotil aj vyjadrenia samotného konateľa
žalobcu, v neprospech žalobcu hodnotil aj fakt, že žalobca refaktúroval dodávateľské faktúry svojmu
odberateľovi, ako aj zistenia že tak dodávateľské, ako ani odberateľské faktúry neboli uhradené. A
na základe toho dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody mu boli skutočne
subjektomactuelles.r.o.dodanéarovnakonepreukázal,žeichdodalsvojmuodberateľoviGroupAgency

s.r.o. a k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov.
Tým nesplnil podmienky pre odpočet dane podľa § 49 -51 zákona o DPH.
- Žalovaný si osvojil tieto skutkové zistenia a právne závery správcu dane.

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 03.06.2020 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej
aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100554321/2020 zo dňa
27.02.2020 a rozhodnutia správcu dane č. 102572972/2019 zo dňa 11.11.2019 a vrátenia veci na ďalšie

konanie.

6. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:
- Žalobca sa ohradzuje voči účelovej prezentácii správcu dane, že žalobca nevyužil časový priestor v
priebehu daňovej kontroly na predloženie dôkazov. Zdôraznil, že v priebehu kontroly poskytol primeranú

súčinnosť a aj všetky doklady, ktoré o uskutočnených zdaniteľných plneniach vo svojej evidencii
uchovával. Pričom o pochybnostiach správcu dane sa dozvedel až pred koncom daňovej kontroly.
- Namieta nesprávne hodnotenie a nedôvodné spochybnenie vierohodnosti svedeckých výpovedí.
Spochybnenie výpovedí svedkov považuje za prejav formalizmu, pri ktorom správca dane a žalovaný
vytrhávajú časti výpovedí svedkov z kontextu. Pričom podľa žalobcu svedkovia popísali a potvrdili

reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný posudzovanie
hodnovernosti svedeckých výpovedí neprípustným spôsobom postavili do roviny, že svedkovia svoje
tvrdenia nepodložili dôkazmi. Namieta aj žalovaným uvádzaný obsah výpovedí p. L. (bývalého konateľa
odberateľa žalobcu), aj žalobcu rozporný s ich skutočným obsahom (k tomu či sa žalobca sám podieľal
na realizácii plnení pre svojho odberateľa, aj k uhradeniu faktúr odberateľom žalobcu). Poukazuje aj na

nesprávne ustálený rozpor v tvrdení žalobcu a svedka L. o vymedzení času uskutočnenia akcie (druhá
polovica marca resp. 30. marec 2018).
- Zároveň žalobca namieta, že aj keď pochybnosti správcu dane o výpovedi týchto svedkov neobstoja
mal možnosť si spochybňované skutočnosti overiť výsluchom ďalšieho svedka J. navrhnutého žalobcom
po vypočutí označených svedkov. Vytýka správcovi dane a žalovanému nedôvodné odmietnutie

vypočutia svedka J. s odôvodnením, že už v priebehu daňovej kontroly žalobca toho svedka označil.
Takýto dôvod odmietnutia podľa žalobcu neobstojí, pretože potreba vypočutia tohto svedka vyplynula až
z hodnotenia výpovede ostatných svedkov a záverov správcu dane, s ktorými bol žalobca oboznámený
až na pojednávaní 22.10.2019 vo vyrubovacom konaní. V priebehu daňovej kontroly neboli známezávery správcu dane a ani to, že výpovede svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní nebudú pre
správcu dane dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení, hoci podľa žalobcu nimi
sú. Tiež potreba vypočutia tohto svedka J. zakladala aj dôvod na predĺženie lehoty na ukončenie

vyrubovacieho konania.
- Namieta, že pochybnosti správcu dane neboli dôvodné, odôvodnené a právne relevantné. Zdôraznil,
že dôvodom nepriznania odpočtu musí byť výlučne dôkazná situácia vyplývajúca zo skutočne
vykonaných dôkazov. Pričom podľa názoru žalobcu v danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že predložil dostatočné množstvo dôkazov o uskutočnení zdaniteľného plnenia, na pochybnosti správcu

dane reagoval návrhmi na doplnenie dokazovania a týmito dôkazmi boli pochybnosti odstránené, pričom
správca dane neprodukoval žiadny dôkaz, že by dodávateľom mal byť iný subjekt, alebo že by služby
neboli dodané.
- Závery správcu dane a žalovaného podľa žalobcu neobstoja ani s poukazom na právne závery
vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, v zmysle ktorých z dôkazného bremena
žalobcu k splneniu hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na

právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa či subdodávateľov. Poukázal aj na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ súvisiace s daňovým podvodom (vec Optigen, C-354/03 a FulccrumElektronics, C-355/03, aj
vec Bond House, C-484/03).

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2020 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a

žalobné body hodnotil ako nedôvodné a k jednotlivým žalobným námietkam uviedol:
- K námietke, že žalobca predložil všetky potrebné podklady a dôkazy na preukázanie uskutočnenia
zdaniteľných plnení a poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť, žalovaný s podrobným poukazom
na priebeh daňovej kontroly, obsah výziev adresovaných žalobcovi a jeho reakcií na ne uviedol, že zo
spisovéhomateriáluuvedenénevyplýva.Zdôraznil,žežalobcareagovalažnaopakovanévýzvysprávcu

dane, len navonok prejavil ochotu predložiť požadované doklady ale neurobil tak, pričom okrem účtovnej
a daňovej evidencie predložil len dodávateľské a odberateľské faktúry a zmluvy, ktoré boli všeobecného
charakteru a žiadne ďalšie doklady, resp. dôkazy počas celej daňovej kontroly a ani vyrubovacieho
konania nepredložil.
- K námietke nesprávneho hodnotenia výpovedí svedkov vypočutých na návrh žalobcu vo vyrubovacom

konaní, žalovaný zotrval na správnosti hodnotenia ich výpovedí ako nevierohodných. K námietke
žalobcu, že v obsahu výpovede konateľa žalobcu nikde nie je uvedené, že sa sám nepodieľal na
realizáciislužiebsvojmuodberateľovi,resp.sámichnevykonával,žalovanýuviedol,žetologickyvyplýva
z vyjadrenia konateľa žalobcu v ktorom uviedol, že služby svojmu odberateľovi len refaktúroval. Tiež
zdôraznil rozpor medzi tým čo uviedol svedok L. (bývalý konateľ odberateľa žalobcu), že faktúry boli

asi uhradené, pričom z dokladov vyplýva, že dodávateľské ani odberateľské faktúry uhradené neboli. A
zotrval na všetkých zistených rozporoch vo výpovediach či vyjadreniach žalobcu (vo vzťahu k faktúre
týkajúcej sa prenájmu priestorov a celkové zabezpečenie akcie, napr. aj s poukazom na odlišné dátumy
dodania zdaniteľného plnenia na dodávateľskej faktúre 16.03.2018, na odberateľskej faktúre 27.03.2018
a žalobcom udaným dátumom konania akcie 30.03.2018.)

- K námietkam týkajúcim sa nevypočutia svedka Hlasného žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením
žalobcu, že potreba vypočutia svedka J. vyplynula až zo záverov vyrubovacieho konania resp.
výsluchu svedkov vo vyrubovacom konaní. Poukázal na to, že už vo výzve z 06.11.2018 (doručenej
zástupcovi žalobcu 08.11.2018) vyjadril pochybnosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov
a uviedol otázky, na ktoré žiadal odpovede a následne na ústnom pojednávaní 27.11.2018 oznámil

žalobcovi pochybnosti týkajúce sa jeho dodávateľa spoločnosti actuelle s.r.o. (ktorá bola nekontaktná
v čase preverovania a jej konatelia boli osoby bez trvalého pobytu), teda žalobca mal informáciu o
pochybnostiach správcu dane a mohol predkladať a navrhovať dôkazy aj sa vyjadrovať k zisteniam
správcu dane. Pričom na označenom pojednávaní sám žalobca uviedol, že za spoločnosť actuelle s.r.o.
jednal s jej konateľom H. I. a s G. J., ktorého iniciály a bydlisko neudal s tým, že na konci pojednávania

uviedol, že sa s ním pokúsi s kontaktovať ohľadom predloženia dokladov od spoločnosti actuelle s.r.o. a
bude o tom informovať správcu, čo sa však nestalo. Zdôraznil, že nikým nebolo objasnené postavenie
R. Hlasného v spoločnosti actuelle s.r.o. a ani z údajov obchodného registra také postavenie nevyplýva.
- K námietke rozloženia a unesenia dôkazného bremena, žalovaný zdôraznil, že o pochybnostiach
správca dane žalobcu priebežne informoval aj s dôsledkom presúvania dôkazného bremena.

8. Žalobca repliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024:- Právny zástupca žalobcu poukázal na obsah rozhodnutí Súdneho dvora EÚ: Vikingo Fővalalkozó,
C-610/19, Axel Kittel, Mahagén, C 80/2011, Péter Dávid, C 142/2011, ktoré sú podľa neho aplikovateľné
na danú vec.

- Zdôraznil, že v predmetnej veci je celé rozhodnutie správcu založené na jeho nesprávnom závere, že
žalobca nepredložil dostatočné dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení, hoci v priebehu daňového
konania boli žalobcom predložené listinné dôkazy a vypočutý ním navrhnutý svedkovia (ktorí opísali
priebeh uskutočnenia plnení do podrobnosti, vo výpovediach týchto svedkov, ktorí sa priamo zúčastnili
reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení, nie sú nejaké zásadné rozdiely) a týmito dôkazmi bolo

uskutočnenie zdaniteľných plnení preukázané.
- Poukázal na nedostatok kvalifikovanej výzvy s oznámením pochybností správcu dane spôsobilej
k prenosu dôkazného bremena na žalobcu (výzvy boli vždy založené len na tom, že daňový subjekt
nepredložil žiadne dôkazy, a nie na tom, že ju tu nejaká pochybnosť o nesplnení nejakej podmienky)
všetko s odkazom na § 46 ods. 5 daňového poriadku. Zdôraznil, že správcom formulované dôvody jeho
pochybnosti neobstoja.

- Zhodne so žalobnou argumentáciou zdôraznil nedôvodné nevykonanie výsluchu ďalšieho
navrhovaného svedka s vágnym odôvodnením nevykonania tohto dôkazu. Zdôraznil, že argument
nevypočutiasvedkazdôvodu,ženebolvedenývevidenciáchakoosobaoprávnenákonaťzadodávateľa
neobstojí, pretože neznamená, že konať nebol oprávnený, práve uvedené mohlo byť jeho výsluchom
overené. Uviedol, že ani v štádiu vyrubovacieho konania nemôže správca rezignovať na vykonanie

dôkazov, pričom v danom prípade rezignoval, keď aj po výsluchu svedkov mal pochybnosti a mal
možnosť vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz a nevykonal ho.
- Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci Kemwater, C154/20 a na nesplnenie podmienok pre jeho aplikáciu v danom prípade, aj
keď je spochybňovaný deklarovaný dodávateľ. Zdôraznil, že žalobca predložil len faktúry, zmluvy,

nepredložil závierku z registračnej pokladne v nadväznosti na svoje tvrdenia, ceny na dodávateľských
a odberateľských faktúrach boli totožné a žalobca z tohto obchodu nemal žiaden zisk. Zopakoval svoje
závery a vyjadrenia k nevykonaniu výsluchu p. J.. Nesúhlasil s tým, že by správca dane nedostatočne
oznámil svoje pochybnosti a nedošlo k presunu dôkazného bremena, poukazuje na obsah výzvy z
07.09.2018, poukazuje na to, že žalobca reagoval až na opakované výzvy, a predkladal len dôkazy –

faktúry a zmluvu a žiadne iné. Poukazuje aj na obsah zápisnice z 27.11.2018, kde oboznámil žalobcu,
že bývalý aj súčasný konateľ žalobcu sú osoby bez trvalého pobytu a nevie ich predvolať a už tu žalobca
uviedol, že konal s p. J..

III.

Posúdenie veci správnym súdom

10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

11. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

12. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2018 z dôvodu neuznania práva
na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom actuelle s.r.o., za dodávku služieb v sume
10.000,00Eur.ŽalovanýasprávcadaneneuznanieprávanaodpočítanieDPHodôvodňovalinesplnením

hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal dodanie služieb
ním deklarovaným dodávateľom actuelle s.r.o. a rovnako nepreukázal, že tieto služby dodal svojmu
odberateľovi Group Agency s.r.o. a nepredložil žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných
obchodov.Vzťahujúca sa právna úprava
13. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej

úpravy:
- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

Všeobecné východiská

14. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

15. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či

zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

16. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový
podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v

zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri
jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených
troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

17. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré

zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanejhodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

18.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS

569/2022-33 zo dňa 07.02.2023) Formálne sa dve základné povinnosti daňového subjektu v daňovom
konaní (povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať) realizujú tak, že daňový subjekt podá
riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri

preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi

správcom dane a daňovým subjektom. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa
14.11.2018)

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

19. Správny súd posúdil procesný postup správcu dane predchádzajúci vydaniu prvostupňového
a napadnutého druhostupňového rozhodnutia v intenciách žalobcom namietaného opomenutia
oznámenia pochybností správcu dane v priebehu daňovej kontroly, pričom reflektoval judikatúrou
vymedzené dôsledky opomenutia oznámenia pochybností v požadovanej forme, kvalite aj čase
poskytujúcom daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti,

spočívajúce v tom, že bez neho nedochádza k prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový
subjekt.

20. Ak v priebehu daňovej kontroly, potom ako žalobca predložil dodávateľské a odberateľské faktúry,
účtovnú evidenciu a vyjadril sa k predmetu svojej činnosti, správca zistil nekontaktnosť dodávateľa a

žalobcanavýzvunepredložilsprávcompožadovanézmluvy kdodávateľskýmfaktúramanisanedostavil
na dva dohodnuté termíny ústnych pojednávaní, správca dane výzvou z 06.11.2018 oznámil žalobcovi
svoje pochybnosti dôvodiac nepreukázaním faktúrovaných zdaniteľných plnení, jeho pochybnosti nie je
možné v tomto štádiu hodnotiť ako nedôvodné ani ako pochybnosti, ktoré by svojou kvalitou nemali za
následok prechod dôkazného bremena opäť na žalobcu.

21. Po prechode dôkazného bremena, žalobca správcom požadované zmluvy predložil a podal
vysvetlenie k zdaniteľným obchodom a odpovedal na otázky správcu na ústnom pojednávaní
27.11.2018, čím svoje dôkazné bremeno zjavne považoval za vyčerpané. Následne však ku kvalitatívne
dostačujúcemu oznámeniu pretrvávajúcich pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku

nedošlo, nakoľko takéto pochybnosti boli žalobcovi oznámené až na ústnom pojednávaní 10.04.2019
(na ktorom bol konateľ žalobcu oboznámený s priebehom kontroly a kontrolnými zisteniami) šesť dní
pred datovaním samotného protokolu z daňovej kontroly z 16.04.2019 (s totožnými závermi ako v
oboznámení), čo nie je možné považovať za oznámenie pochybností v primeranom časovom predstihu
pred ukončením daňovej kontroly poskytujúcom daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie

svojej dôkaznej povinnosti.22. Takýto postup správcu dane charakterizovalo procesné pochybenie a je potrebné dať za pravdu
žalobcovi, keď namietal, že o pretrvávajúcich pochybnostiach správcu sa dozvedel až na konci daňovej
kontroly.

23. Uvedené procesné pochybenie správcu v priebehu daňovej kontroly však nie je možné hodnotiť
ako pochybenie takej závažnosti, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a
žalovaného, nakoľko správca dane zjavne si uvedomujúc uvedené (aj keď vo svojej obrane k žalobnej
argumentácii tvrdí opak) poskytol žalobcovi vo vyrubovacom konaní priestor na unesenie dôkazného

bremena a vyvrátenie pochybností správcu dane, keď ním navrhované dôkazy (výsluchy troch svedkov)
vo vyjadrení k protokolu z kontroly vykonal.

24. Vzhľadom na uvedené v predmetnej veci nezávisle od istej pasivity žalobcu na začiatku daňovej
kontroly, nezávisle od toho, či pochybnosti správcu boli žalobcovi kvalifikovane oznámené za stavu,
keď sa o týchto pochybnostiach žalobca nesporne dozvedel najneskôr z protokolu z daňovej kontroly

a vo vyjadrení k nemu navrhol vykonať dôkazy výsluchmi troch svedkov a tieto výsluchy správcom
aj boli vykonané, podstatným pre posúdenie správnosti záverov správcu dane osvojených žalovaným
bolo vlastné hodnotenie sumáru (korpusu) dôkazov a zistení vyplývajúcich tak z daňovej kontroly aj
vyrubovacieho konania, ktorými správca (resp. aj žalovaný) disponoval v čase svojho rozhodovania.

25. V tomto korpuse dôkazov, okrem účtovných dokladov žalobcu, faktúr a zmlúv na základe ktorých
sa faktúrovalo, sa nachádzajú výpovede troch svedkov - dvoch pracovníkov deklarovaného dodávateľa
žalobcu, ktorí sa priamo podieľali na uskutočnení zdaniteľných plnení a potvrdili vykonanie prác v mene
dodávateľa actuelle s.r.o. a bývalého konateľa odberateľa žalobcu Group Agency s.r.o., ktorý potvrdil
vykonanie a dodanie zdaniteľných plnení žalobcom prostredníctvom jeho subdodávateľa actuelle s.r.o.

Podľa správneho súdu v celom korpuse zistení a dôkazou v priebehu kontroly aj vyrubovacieho konania
sa ako rozhodné pre unesenie dôkazného bremena žalobcom o splnení hmotnoprávnych podmienok
odpočtu javia práve tieto tri svedecké výpovede. Pokiaľ správne orgány tieto svedecké výpovede
napriek tomu, že svedkovia aj podľa samotného správcu dane potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení
hodnotili ako účelové resp. nič nemeniace na záveroch daňovej kontroly, správny súd dospel k záveru

o dôvodnosti námietky žalobcu o nesprávnom hodnotení týchto dôkazov.

26. Skutočnosti uvádzané správcom dane, že svedkovia „nevedeli poskytnúť žiadne informácie,
ktoré by potvrdzovali ich výpoveď, resp. ktoré by mohli byť správcom dane overené (napr. mená
spolupracovníkov, názov subjektu, pre ktorý bola akcia vykonaná, doklady o výplate odmeny za

vykonanépráceapod.)“rozhodneniesúskutočnosťamispôsobilýmiadostačujúcimikhodnoteniutýchto
svedeckých výpovedí ako účelových.

27. Rovnako sa javí ako zmätočný dôvod spochybňovania svedeckej výpovede bývalého konateľa
odberateľa žalobcu pre ktorého boli fakturované práce a služby realizované vymedzený tak, že

svedok „nevedel uviesť ani jedného odberateľa Group Agency s.r.o. pre ktorého boli práce faktúrované
dodávateľom BEACH CLUB KOŠICE s.r.o. určené“. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že
podmienky splnenia práva na odpočet dane majú byť naplnené a posudzujú sa vždy v konkrétnom
vzťahu medzi dvomi zdaniteľnými subjektami a už z uvedeného dôvodu ďalší spôsob nakladania
odberateľa žalobcu so službami, ktoré boli jemu poskytnuté, je vo vzťahu medzi dodávateľom žalobcu

a žalobcom úplne irelevantný.

28. Nemožno opomenúť ani to, že napriek rozhodnosti týchto svedeckých výpovedi a ich hodnotenia
správnymi orgánmi pre ich konečné závery, žalovaný sa na pojednávaní vo veci nijak nevenoval
obhajovaniu správnosti ním učineného hodnotenia týchto dôkazov.

29. Nakoniec ak správca dane a žalovaný v neprospech žalobcu hodnotili zistenie, že zdaniteľné plnenia
boli žalobcom len refakturované (v rovnakej cene ako mu ich fakturoval dodávateľ), že dodávateľské
ako ani odberateľské faktúry neboli uhradené, či nekontaktnosť dodávateľa, správny súd uvádza, že
tieto skutočnosti nie sú spôsobilé v okolnostiach veci zakladať dôvodnú pochybnosť o neuskutočnení

zdaniteľných plnení a dôvodnosť záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom čo do preukázania
uskutočnenia fakturovaných zdaniteľných plnení. Správny súd zdôrazňuje, že cena zdaniteľných plnení
nie je ani skutočnosťou, ktorá by mohla spochybniť použitie prijatých zdaniteľných plnení na poskytnutie
vlastných zdaniteľných plnení žalobcom pre jeho odberateľa. Preto ako zmätočné sa javia aj dôvodypochybností správcu dane a žalovaného hodnotiace ako „neprijateľné“ vyjadrenie konateľa žalobcu,
že nemal žiaden príjem z dodania služieb, ktorému mu boli dodané jeho dodávateľom actuelle s.r.o.
svojmu odberateľovi Group Agency s.r.o. s tým, že uvedené bolo kompenzované tak, že získal príjem so

zabezpečovania baru a nápojov na akcii realizovanej v prospech odberateľa. Správny súd zdôrazňuje,
že už v intenciách vyššie uvedeného sa javí z hľadiska splnenia hmotnoprávnch podmienok odpočtu z
dodania služieb vo vzťahu medzi dodávateľom a žalobcom, úplne bezpredmetné či žalobca realizoval
alebo nie predaj nápojov z baru pri akcii a či k uvedenému preukázal alebo nie dokladmi z registračnej
pokladnice.

30. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nedôvodného nevykonania ním navrhnutého dôkazu, a to
výsluchu svedka J., správny súd uvádza, že vo svetle vyššie uvedeného sa stáva táto námietka
bezpredmetnou. Žalobca, obdobne ako sú vyššie prezentované závery správneho súdu, sám mal
za to, že výsluchom ním navrhnutých svedkov preukázal v protokole o kontrole spochybňované
uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom a ich dodanie odberateľovi

a výsluch svedka J. navrhol len v nadväznosti na pretrvávajúce, hoci podľa žalobcu (aj správneho
súdu) nedôvodné pochybnosti správcu. Pre úplnosť ale správny súd dodáva, že v intenciách vyššie
uvedeného v priebehu daňovej kontroly a absencie kvalifikovaného oznámenia pochybností správcu
dane v primeranom čase pred ukončením kontroly, a to po ústnom pojednávaní 27.11.2018, na
ktorom sa žalobca vyjadril, že za dodávateľ jednal s p. J., existenciu možnosti navrhnúť výsluch tohto

svedka žalobcom už v priebehu kontroly nie je možné akceptovať ako dostatočný dôvod na nevyhovenie
návrhu na jeho výsluch vo vyrubovacom konaní. Osobitne ak bola táto osoba aj vo vyrubovacom konaní
vypočutými svedkami označovaná ako vystupujúca za dodávateľa žalobcu.

31. Správny súd uzatvára, že zistenia a dôkazy, ktorými disponovali správca dane a žalovaný v čase

svojho rozhodovania nedávali dostatočný podklad pre záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH a neuznanie žalobcom uplatneného práva na odpočet z ním označených
zdaniteľných obchodov, čo zakladá dôvodnosť žalobných námietok.

32. Pokiaľ žalobca tak v žalobných bodoch aj na pojednávaní poukazoval na rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ vo veciach (v žalobe veci Optigen, C-354/03 a FulccrumElektronics, C-355/03, Bond House,
C-484/03anapojednávaníveci AxelKittel,Mahagén,C80/2011,PéterDávid,C142/2011),správnysúd
konštatuje, že tieto sa vzťahujú na nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti na daňovom podvode
a preto nie sú aplikovateľné na posudzovanú vec.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

33. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie
správcu dane charakterizujú nesprávne skutkové zistenia a právne závery [§ 191 ods. 1 písm. c), e),
f) SSP], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta

prvá SSP]. (výrok I)

34. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného náležite ustáliť skutkový stav veci a tento správne právne
posúdiť, všetko pri viazanosti správcu dane právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto
rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

36. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)