Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100446
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100446.4

Uznesenie

Správny v Košiciach, v právnej veci žalobcu: LYNX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8A, 821 08 Bratislava -
Ružinov, IČO: 00 692 069, právne zastúpený advokátom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Gabriela
Čechová, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 699 421, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101796456/2023 z 17.07.2023, o návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 28.09.2023, doručenou do podateľne správneho súdu
dňa 28.09.2023, sa žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, domáhal preskúmania zákonnosti
žalovaného č. 101796456/2023 zo dňa 17.07.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového

úradu Košice č. 100125538/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým správca dane žalobcovi podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých predpisov
určil rozdiel dane v sume 194.041,78 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2019. Žalobca sa domáhal zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100125538/2023 zo dňa 11.01.2023. Žalobca zároveň požiadal
o priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
z dôvodu podľa § 185 písm. a) v spojení s § 186 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku (SSP)
dôvodiac, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí značná hospodárska
a finančná škoda a iný závažný nenapraviteľný následok, nakoľko správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie v spojení s ostatnými rozhodnutiami žalovaného má za následok vylúčenie žalobcu z

trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných obstarávaní. Dôvodnosť priznania
odkladného účinku vidí v tom, že zamestnáva dlhodobo vždy viac ako 100 zamestnancov a zodpovedne
pristupujekplneniusvojichzákonnýchpovinností,pričomzarok2022zaplatilnadanizpríjmovPOsumu
927.044,- eur a súčasne mesačne platí preddavky na daň z príjmov PO vo výške 77.253,68 eur. Žalobca
dosiahol hospodársky výsledok za rok 2022 vo výške 3.339.993,- eur. Súčasne uviedol, že výška jeho
priemerných mesačných nákladov je 916.000,- eur na realizáciu/zhotovenie/dokončovanie projektov/

investícií na rok 2022, pričom celková výška nákladov na uvedené predstavuje sumu 11.000.000,-
eur. Priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných na mesačný chod,
fungovanie a prevádzku spoločnosti LYNX s. r. o. predstavuje sumu cca 500.000,- eur. Žalobca uviedol,
že pôsobí na trhu informačných technológií ako stabilný obchodný partner a dodávateľ špičkových
služiebužodroku1991.ZatútodobusavyprofilovalnaposkytovateľakomplexnýchITriešenínavysokej
úrovni s pridanou hodnotou pre svojich zákazníkov. Popri podnikateľskej činnosti svoju pozornosť a

činnosť zameriava aj na podporu talentov, regionálny rozvoj, vzdelávanie, podporu športu a kultúry,
ako aj sociálne aktivity a charitatívnu činnosť, čo detailne popísal v prílohách k žalobe. Medzi hlavnýchodberateľov tovarov a služieb patrí práve Slovenská republika prostredníctvom štátnych orgánov a
rôznych verejných inštitúcií / Ministerstvo obrany SR, Centrum výcviku Lešť, Ministerstvo investícií,
regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Finančné riaditeľstvo SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo

zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Národná agentúra pre sieťové a
elektronické služby, Národné centrum zdravotníckych informácií, Slovenský hydrometeorologický ústav,
Ústavný súd SR, Národný bezpečnostný úrad SR, Národná banka Slovenska/. Poskytovanie služieb pre
uvedené štátne subjekty je v rozhodnej miere naviazané na tzv. bezpečnostnú previerku podnikateľa
podľa § 45 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, o ktorej rozhoduje

Národný bezpečnostný úrad.
Žalobca disponoval platným potvrdením o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-C
vydaným 09.11.2016, platným do 09.11.2021, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupeň
utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej
skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné. Žalobca disponoval aj platným certifikátom o priemyselnej
bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, č. A./XXXX-XXX-X vydaným

21.12.2016, stupeň oprávnenia NATO SECRET, platným do 09.11.2021. Dňa 02.12.2020 začal Národný
bezpečnostný úrad novú bezpečnostnú previerku a to na základe žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia
o priemyselnej bezpečnosti, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné
bez jej postúpenia v materiálnej podobe alebo elektronickej podobe, na oboznamovanie sa s utajovanou
skutočnosťou stupňa utajenia Tajné postúpenej v materiálnej podobe a jej uchovávanie vo vlastných

podmienkach, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné postúpenej v
elektronickej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na vytváranie utajovanej skutočnosti
stupňa utajenia Tajné bez využitia technického prostriedku a na vytváranie utajovanej skutočnosti
stupňa utajenia Dôverné a technickom prostriedku ktorú žalobca podal z dôvodu uplynutia doby
platnosti Potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa dňa 08.11.2021. Národný bezpečnostný

úrad rozhodnutím zo dňa 04.11.2021, č. SP-OBP-1727-76/2021-A takto rozhodol:
I. Podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. sa podnikateľ
nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivého preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to
konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu.
II. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti

č. SP-OBP-1294-2/2016-C z 09.11.2016, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou na stupeň
utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej
skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej
bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.
III. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť certifikátu o priemyselnej bezpečnosti

č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
NATO, stupeň oprávnenia NATO SECRET, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej
bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.
IV. Podľa § 50 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ukončuje bezpečnostnú previerku
podnikateľa.

Z uvedeného vyplýva, že Národný bezpečnostný úrad bezpečnostnou previerkou dospel k záveru,
že žalobcu nemožno považovať podľa § 46 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne
spoľahlivého, lebo bolo u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č.
215/2004 Z. z., a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu,
úrad ukončil bezpečnostnú previerku vydaním vyššie citovaného rozhodnutia. Žalobca voči rozhodnutiu

Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021 využil opravné prostriedky, čo následne viedlo
Národný bezpečnostný úrad k tomu, že rozhodnutím zo dňa 13.12.2021, č. SP-OBP-1727-84/2021-A
vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 04.11.2021. Národný bezpečnostný úrad vo
vydanom rozhodnutí obmedzil platnosť bezpečnostnej previerky žalobcu len na päť štátnych subjektov
a to len na dobu určitú do 30.06.2023 za účelom finalizácie neskončených projektov, resp. plnenie

existujúcich zmlúv u žalobcu, ktorých dokončenie si vyžadovalo bezpečnostnú previerku. Počnúc dňom
30.06.2023 však žalobca už bezpečnostnou previerkou a ani príslušnými potvrdeniami nedisponuje a
žiadne nové projekty, ktoré by boli podmienené bezpečnostnou previerkou už uskutočňovať nemôže,
nemôže sa prihlasovať ani do nových verejných obstarávaní.
Žalobca berúc na vedomie dátum 30.06.2023 ako koniec platnosti bezpečnostnej previerky, ešte dňa

24.11.2022 požiadal o vydanie novej bezpečnostnej previerky a udelenie potrebných potvrdení, avšak
Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 pod č. SP-OBP-1935-55/2023-A oznámil Žalobcovi, že: „V
súlade s § 45 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bezpečnostnú previerku podnikateľa p r e r u š u j em z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie
bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania.“
Vsúvislostistýmtorozhodnutímmážalobcazato,žeNárodnýbezpečnostnýúradprerušilbezpečnostnú

previerku žalobcu z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie
žalovaného napadnuté správnou žalobou v tomto konaní. V prípade, že správny súd nevyhovie
návrhu žalobcu a neprizná podanej správnej žalobe odkladný účinok, správne rozhodnutia, ktoré
sú predmetom tohto konania vytvoria prekážku, pre ktorú nebude žalobcovi udelená bezpečnostná
previerka. Bez bezpečnostnej previerky a príslušných bezpečnostných potvrdí dôjde k vylúčeniu žalobcu

z hospodárskej súťaže a pôsobenie žalobcu bude na trhu IT služieb degradované na minimum,
keďže rozhodujúca časť jeho podnikateľskej činnosti je zameraná práve na verejné obstarávania a
poskytovanie služieb štátu na jednotlivých štátnych inštitúciách, čo si vyžaduje bezpečnostnú previerku
spolu s príslušnými bezpečnostnými potvrdeniami. Žalobca uvádza, že z uvedených dôvodov je zrejmé,
že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym
nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti, čo by zasiahlo viac

než 100 jeho zamestnancov a ich rodiny. Cieľom návrhu na priznanie odkladného účinku podanej
správnej žalobe je vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych právno-ekonomických následkov
spojených s porušením práv žalobcu zo strany žalovaného vydaním napádaných rozhodnutí v prípade,
ak bude správnej žalobe vyhovené. Inak by sa aj následná ochrana poskytnutá žalobcovi zo strany
správneho súdu, v konečnom dôsledku minula účinku, nakoľko do času rozhodnutia o podanej správnej

žalobe sa prejavia vyššie opísané dôsledky vydaných rozhodnutí.
Žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry Ústavného súdu právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa
mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho
efektívnej ochrany. (Napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2015, PL. ÚS

10/2014-29; Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. septembra 2015, PL. ÚS 40/2015-20).
Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe napĺňa eurokonformný výklad a
aplikáciu Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zabezpečuje
požadovanú a zamýšľanú daňovú neutralitu upravenú a aproximovanú Smernicou Rady 2006/112/ES,
zároveň nepriznanie odkladného účinku môže byť v rozpore s daňovou neutralitou dane z pridanej

hodnoty a v rozpore so smernicou upraveným a harmonizovaným spoločným systémom dane z pridanej
hodnoty. Je dôvodný predpoklad, že nepriznanie práva na odkladný účinok správnej žaloby by viedol k
porušeniu práva EÚ a tým aj záväzkov Slovenskej republiky.
Žalobca čo do vecného a materiálneho naplnenia a splnenia podmienok pre priznanie odkladného
účinku správnej žaloby odkazuje na v prílohe priložené ekonomicko-finančné podklady, kde je detailne

rozobraný zisk, celkové tržby, celkový počet zamestnancov či náklady na mzdy odvody a preddavky na
dane zamestnávaných zamestnancov, či žalobcom doteraz platené dane (daň z príjmov právnických
osôb, či DPH), či celkový dopad na cash flow žalobcu celkovou uloženým dorubom dane v napádanom
rozhodnutí v kontexte ďalších negatívnych rozhodnutí žalovaného napádaných žalobcom v ďalších
správnych žalobách, čo činí ku dňu podania tejto správnej žaloby sumu 983.000,- eur a to bez

príslušenstva, ktorého výška nebude v žiadnom prípade zanedbateľná.
Žalobca spolu s návrhom doručil súdu Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17.07.2023
č. 101796456/2023; Rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 22.12.2022, č.: 100125538/2023;
Oznámenie Daňového úradu Košice zo dňa 6.04.2022, č.: 100765103/2023; Oznámenie o indexe
daňovej spoľahlivosti; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021, zo dňa

13.12.2021 a zo dňa 22.06.2023; Žiadosť o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti zo dňa
24.11.2022; Daňové priznania za roky 2020 až 2022; Účtovné závierky za roky 2020 až 2022; Správy
audítora za roky 2020 až 2022; Výročné správy za roky 2020 a 2021; Profil spoločnosti; Prehľad tržieb
do 30.06.2023; Ekonomické prehľady spoločnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 2.09.2024 uviedol, že návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku nepovažuje za neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom
nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a
nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je
v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe

odkladný účinok a zároveň žalovaný z podania žalobcu a z informačného systému finančnej správy zistil,
že žalobca vyrúbený rozdiel dane uhradil.4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo

opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.“

7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným

prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ

tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere
nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť

iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to
dve procesného charakteru [t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe] a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru [t.j. existencia

hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom]. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, taknesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

13. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom
kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že
žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

14. V danom konkrétnom prípade je predmetom konania o správnej žalobe zákonnosť žalobcom
vydaného rozhodnutia zo dňa 17.07.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu
Košice, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 194.041,78 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2019. Predmetné rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.08.2023. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým,

že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným
vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti. Svoje
tvrdenia odôvodnil tým, že Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 prerušil konanie o udelenie
bezpečnostnej previerky žalobcovi z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané
práve rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania. Žalobca aktuálne nedisponuje

bezpečnostnou previerkou, v dôsledku čoho nie je schopný vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v
rovnakom rozsahu ako doposiaľ, čím prichádza o značnú časť zisku a nemôže sa zároveň uchádzať o
nové zákazky, pri ktorých zadávateľ vyžaduje bezpečnostné previerky.

15. Súd po preskúmaní listinných dôkazov obsiahnutých v spise zistil, že podľa výpisu z Obchodného

registra SR (ďalej aj „ORSR“) má žalobca v predmete činnosti okrem v žalobe uvádzaných činností /
ktorých vykonávanie je podmienené udelením bezpečnostných previerok/ aj iné činnosti, na ktorých
výkon zákon bezpečnostnú previerku nevyžaduje. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne prekážky, ktoré by
žalobcovi bránili uzatvárať zmluvné vzťahy v rámci predmetu svojej činnosti s inými osobami. Neobstojí
teda argument žalobcu o tom, že žalobca bude nútený v prípade nepriznania odkladného účinku tejto

správnej žalobe nútený ukončiť podnikateľskú činnosť.

16. Zároveň súd konštatuje, že účinkom či dôsledkom právnou žalobou napadnutého rozhodnutia je
povinnosť žalobcu zaplatiť rozdiel dane v sume 194.041,78 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia správcu dane. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku neargumentoval tým,

že by práve uvedený dôsledok rozhodnutia bol preňho z hospodárskych dôvodov hrozbou závažnej
hospodárskej či finančnej ujmy. V návrhu argumentuje výlučne tým, že takúto ujmu mu spôsobí
neudelenie bezpečnostnej previerky zo strany Národného bezpečnostného úradu. Aj napriek tomu, že
žalobca tvrdí, že prerušenie konania o udelenie bezpečnostnej previerky je práve z dôvodu daňového
konania, táto skutočnosť nevyplýva z ním predložených listinných dôkazov. Súd z úradných evidencií

zistil, že na tunajšom súde je vedených ďalších 19 konaní o správnej žalobe žalobcu proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR. Z uvedeného je teda nevyhnutné konštatovať, že úplne absentuje priama
príčinná súvislosť medzi značnou hospodárskou ujmou, ktorá má hroziť žalobcovi a vykonateľnosťou
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom tohto konania.

17. A contrario (povedané opakom), ak by aj teoreticky bol priznaný žalobe odkladný účinok, dôsledkom
takéhoto rozhodnutia súdu by bolo, že žalobca nie je až do právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe
povinný uhradiť rozdiel dane v sume 194.041,78 eur na dani z pridanej hodnoty. Uvedené by nemalo
priamy vplyv na udelenie bezpečnostnej previerky v konaní pred NBÚ, a teda ani vplyv na hospodárske
postavenie žalobcu. Vzhľadom na majetok žalobcu, ktorého rozsah vyplýva z listín obsiahnutých v spise,

nemožno sumu 194.041,78 eur považovať za značnú hospodársku alebo finančnú škodu. Navyše, ako
to vo svojom vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe žalovaný uviedol,
žalobca vyrúbený rozdiel dane uhradil. Preto ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu nie je ani
objektívne možné usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa bymal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, a to či už značnú
hospodársku ujmu, finančnú škodu alebo nenapraviteľný následok.

18. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného
účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

19. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).