Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Tkáč

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100276
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100276.1

Uznesenie

SprávnyvKošiciachvprávnejvecižalobcu:LUMARKT,s.r.o.,sosídlomHutnícka1,04001Košice,IČO:
36216631,právnezastúpeného:JUDr.EugenKostovčík,advokátsosídlomGelnická33,04011Košice,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101208425/2023 zo
dňa 18.05.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 24.07.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len ako „správny
súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101208425/2023 zo dňa
18.05.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100335075/2023 zo dňa
20.01.2023, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“)
žalobcovivyrubenýrozdieldanevsume93865,62eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
február 2021.

2. Dňa 06.06.2024 žalobca doručil súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý
odôvodnil tým, že mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí značná hospodárska a finančná škoda a

v konečnom dôsledku aj závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom. Dôvodom je, že Daňový
úrad Košice vykonal u žalobcu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015,
január 2016, október 2017, február 2018, február 2019, január 2021 a február 2021. Vyrubený rozdiel
dane za uvedené zdaňovacie obdobia je v celkovej výške 516 362,42 eur. Zároveň poukázal na to, že
aj za zdaňovacie obdobie máj 2019 vyrubil správca dane daň vo výške 78 724,72 eur, v protokole o
daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január 2018 je uvedený rozdiel na DPH vo výške 73 244,88

eur a zároveň sa v súčasnosti vykonávajú daňové kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až
december 2020 s predpokladaným vyrubením dane v sume viac ako 1 100 000 eur.
Žalobca uviedol, že daň za december 2015 v sume 58 620,66 eur a za január 2016 v sume 87 967,62 eur
bola zaplatená. Vyrubená daň za február 2019 v sume 41 435,04 eur je splatná 15.07.2024, za február
2018 v sume 59 857,90 eur je splatná 06.12.2024, za október 2017 v sume 81 648,- eur je splatná
27.12.2024, za január 2021 v sume 92 967,58 eur je splatná 20.01.2025 a za február 2021 v sume 93

865,62 eur je splatná 19.06.2025.
Uviedol, že je spoločnosťou, ktorá na trhu pôsobí už viac ako 32 rokov a poukázal na aktuálnu situáciu
na trhu nepriaznivo ovplyvnenú pandémiou COVID, vojnovým konfliktom na Ukrajine a s tým spojeným
celosvetovým nárastom cien energií, ako aj nedostatkom surovín a obalových materiálov. Pre žalobcu
to znamenalo, že bol nútený disponovať väčšou sumou financií na účtoch, aby dokázal reagovať na
skrátené doby splatnosti, prípadne preddavkové platby. V dôsledku už vyššie uvedených daňových

rozhodnutí došlo u žalobcu k strate ziskov z podnikateľskej činnosti, nakoľko bol nútený uhradiť DPH,
ktorej odpočet mu nebol správcom dane priznaný. K 31.12.2023 dosiahol žalobca stratu vo výške 106350,- eur a k 30.04.2024 stratu vo výške 128 600,37 eur. Žalobca uviedol, že vzhľadom k nepriaznivým
hospodárskym výsledkom, ktoré sú následkom zaúčtovania rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a sú
bežne dostupné pre obchodných partnerov žalobcu v registri účtovných závierok, pristúpili zahraničné

poisťovacie spoločnosti k zníženiu ratingu žalobcu a obmedzeniu ručenia, čo spôsobilo obavy a zvýšenú
opatrnosťudodávateľov.Následkomtohojeskrátenielehôtsplatnosti,vmnohýchprípadochpožiadavka
na zálohové platby. Táto skutočnosť ešte viac zhoršila finančnú situáciu žalobcu, keďže lehoty splatnosti
u odberateľov ostali zachované, resp. sa predĺžili.
Vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom tohto konania (vyplýva zo správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia) vyjadril žalobca dôvodnú obavu z toho, že uhradením tejto splátky sa dostane do
druhotnej platobnej neschopnosti, čím nebude schopný uhrádzať svoje splatné záväzky. Nevyplatenie
miezd, neodvedenie dane a poistného z miezd zamestnancov, nezaplatenie dane z pridanej hodnoty
správcovi dane je trestným činom a zároveň žalobcovi hrozí zverejnenie na tzv. „čiernej listine“
neplatičov príslušných inštitúcií. Poškodením obchodného mena stratí zároveň žalobca aj dôveru svojich
dodávateľov a odberateľov, ktorých si dlhodobo a prácne získaval.

Žalobca zároveň argumentoval, že požiadal aj správcu dane o ďalšie odloženie zaplatenia dorubenej
dane, avšak neúspešne. Správca dane sa vyjadril, že nezaplatením dane v lehote splatnosti pristúpi
k zablokovaniu finančných prostriedkov na účte žalobcu, prípadne k výkonu záložného práva na jeho
nehnuteľnostiach.
Uviedol, že zamestnáva cca 12 kmeňových zamestnancov, ďalších 10 samostatne zárobkovo činných

osôb mu poskytuje služby na mesačnej báze a zároveň sú naňho naviazané ďalšie subjekty, ktoré mu
poskytujú prepravné služby, IT služby, reklamné služby a pod.. Už samotné zablokovanie finančných
prostriedkov na účtoch bude nevyhnutne viesť k likvidácii žalobcu. Uviedol, že má majetok vo forme
skladového areálu a motorových vozidiel, ktorý je založený v prospech banky a správcu dane. Poukázal,
že v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku majetok predaný formou dražby

nebude možné žalobcovi navrátiť.
Žalobca spolu s návrhom doručil súdu listinné dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, a to
účtovnú závierku k 31.12.2023, účtovnú závierku k 30.04.2024, výpis z listu vlastníctva č. 11662 k. ú.
Južné Mesto, obec Košice – Juh, zoznam evidenčných kariet dlhodobého majetku, nájomné zmluvy,
zmluvu o prenájme, pracovné zmluvy, mandátne zmluvy.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.07.2024 uviedol, že považuje návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku za neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom
nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok,

na základe ktorých je možné v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej
žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranutomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným

prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ
tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere

nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho

aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a/ SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve
procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy

na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s
jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto
prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k
preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky súd konštatuje, že žalobca neosvedčil
naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca odôvodnil návrh na
priznanie odkladného účinku predovšetkým poukazom na celkovú výšku pohľadávok správcu dane voči
žalobcovi, ktoré plynú z rozhodnutí správcu dane a následne aj žalovaného. Celková výška vyrubeného
rozdielu dane je podľa žalobcu 516 362,42 eur, a to za zdaňovacie obdobia zdaňovacie obdobia

december 2015, január 2016, október 2017, február 2018, február 2019, január 2021 a február 2021
(pričom poukázal aj na očakávané rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k prebiehajúcim daňovým
konaniam). Zároveň však žalobca uviedol, že časť z tejto dane už ním bola uhradená, pričom uviedol
aj dátumy splatnosti ďalších pohľadávok. Splatnosť pohľadávky plynúcej z rozhodnutia žalovaného,
ktorá je predmetom tohto správneho súdneho konania je podľa návrhu žalobcu dňa 19.06.2025.

Uviedol, že úhrada všetkých týchto pohľadávok na daniach bude mať pre jeho ďalšie fungovanie
likvidačný charakter, dostane sa do druhotnej platobnej neschopnosti, nebude schopný plniť záväzky,
ani pokračovať v podnikateľskej činnosti.14. Súd pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu žalobcu vychádzal z obsahu súdneho spisu a
preskúmal všetky listinné podklady predložené žalobcom. Vychádzajúc z uvedených podkladov je
nevyhnutné konštatovať, že návrh žalobcu je z veľkej časti argumentačne založený na obavách z

budúcich záväzkov voči štátu (očakávané rozhodnutia o vyrubení DPH v sume viac ako 1 000
000 eur, pričom v návrhu do celkovej výšky už vyrubeného rozdielu dane zarátal aj už uhradené
daňové pohľadávky) podporené všeobecnými celospoločenskými informáciami o nepriaznivom zásahu
pandémie COVID a vojny na Ukrajine na podnikanie. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe v tomto konkrétnom prípade je v prvom rade nevyhnutné skúmať dopad bezodkladného

výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu. Ako vyplýva z návrhu žalobcu toto
konkrétne rozhodnutie bude vykonateľné (splatnosť vyrubeného rozdielu dane nastane) až 19.06.2025.
Vzhľadom k tomu, že žalobcovi toho času nehrozí výkon rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania,
nie je splnená jedna zo základných podmienok hypotézy ustanovenia § 185 písm. a) SSP, v zmysle
ktoréhosúdmôženanávrhžalobcupriznaťžalobeodkladnýúčinok,akbyokamžitýmvýkonomsprávnou
žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi značná škoda. Argumentum a contrario aj keby

súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle návrhu žalobcu, táto skutočnosť by nemala
priamy vplyv na aktuálnu hospodársku situáciu žalobcu, nakoľko ide o pohľadávku, na ktorej úhradu
žalobca nie je ešte povinný. Ako súd pomerne podrobne uviedol vyššie, inštitút priznania odkladného
účinku je inštitútom mimoriadnym a základným zákonným predpokladom na jeho aplikáciu v konaní je
práve naliehavosť situácie, v ktorej hrozí žalobcovi značná ujma spôsobená bezodkladným výkonom

správnoužalobounapadnutéhorozhodnutia.Zároveňsúdnadoplneniepoukazujenato,ževychádzajúc
z ustanovenia § 187 ods. 1 SSP ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, je povinný
o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku, čo v
tomto konkrétnom prípade by nastalo ešte pred splatnosťou samotnej pohľadávky. Vychádzajúc z
uvedeného súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa

jeho aktuálnej hospodárskej situácie, nakoľko priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, by sa
aktuálnej hospodárskej, finančnej či obchodnej situácie žalobcu nedotklo a neovplyvnilo ním popisované
nepriaznivé následky plynúce z povinnosti žalobcu postupne uhrádzať jednotlivé splatné dane. Záverom
je teda nevyhnutné konštatovať, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi žalobcom popisovanou
hroziacou ujmou a výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko vznik popisovanej

ujmy je v priamej príčinnej súvislosti s inými skutočnosťami, nie s výkonom rozhodnutia, ktoré je
predmetom tohto konania. Súd dodáva, že zamietnutie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nezakladá právnu prekážku pre žalobcu, aby v budúcnosti, teda v čase, keď bude
pohľadávka žalovaného plynúca z rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto súdneho konania splatná, v
prípade potreby opakovane podal na súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to

za súčasného splnenia podmienok ustanovených v § 185 písm. a) SSP.

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným

záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.