Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100153
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100153.2

Uznesenie

7 6S/12/2024

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so

sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside Park 2, Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH Invest,
s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpená: JUDr. Allan
Böhm, advokát, Advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava,
2/ PROMA, s.r.o., so sídlom Bytčická 16/3492, 010 01 Žilina, IČO: 31 621 252, právne zastúpená:

MADEJ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 53 035
038, zapísaný v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 144124/B, 3/
ENERGA s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 50 778 501, 4/ Mesto Rimavská Sobota,
so sídlom Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, 5/ Slovenský pozemkový
fond,Búdková36,81715Bratislava,IČO:17335345,6/ITRESs.r.o.,sosídlomChrenovisko2679,979
01 Rimavská Sobota, IČO: 36 737 470, 7/ MBS STRECHY s.r.o., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 10,

974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 495 677, 8/ Mesto Rimavská Sobota, odbor rozvoja mesta, so sídlom
Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2104/9599/2023/5.1.1./HOA zo dňa 09. 01. 2024, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

8 6S/12/2024

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

7 6S/12/2024

1. Žalobou zo dňa 18. 03. 2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2104/9599/2023/5.1.1./HOA zo dňa 09. 01. 2024,
ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica,
odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2023/027477-043 zo dňa 14. 11. 2023. Uvedeným
rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa §
117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte aj len ,,stavebný zákon“), podľa § 66 stavebného zákona povolil
stavbu „Technická infraštruktúra pre priemyselný park A. B.“, XXXXX C. D. B. XXX/XX E., C. pozemkochregistra „C“-KN F. G. XXXX/X v k. ú. A. B. (ďalej aj len „stavba“), pre žiadateľa MH Invest, s. r.
o., H. C. XX/X, XXX XX I., IČO: 36724530 (ďalej aj len „stavebník“). Žalobca zároveň v žalobe
žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015

Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu
rozhodnutia (najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibusiurascriptasunt“), podľa ktorej „práva
patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú

o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných
ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Žalobca uviedol, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho

výkonu práva, keďže svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu.
Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované
viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostrední, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou
cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy

je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v
zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade
vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť,
no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie.

Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny
súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie
správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné
a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby
v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu

odkladom vykonateľnosti. V prípadoch ak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu
k životnému prostrediu, princíp je uplatňovaný správne. Správne orgány však podľa vyjadrenia žalobcu
zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na
správny orgán spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca
taktiež poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi

protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej
opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať
takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne
jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický
princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození

životného prostredia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu
prílišný formalizmus má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby. Ďalej žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti
rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením
z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že

v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len
zákonné, ale rozhodnutie sa ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené
nebolo. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale
naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje
požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední.

Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku
môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie
odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny
súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná
odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa (pozn. súdu: ďalšieho účastníka konania 1/, ani

realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej,
alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by
správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to v ponímaní žalobcu nezvratný zásah
do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnémupoškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať
vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18

zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej
aj ako „zákon EIA“), v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokonformným spôsobom. Na záver
žalobca uviedol, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo
právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.

2. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 19.
08. 2024 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalovaný poukázal na to, že odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, len ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu
správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní
pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú

reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k
okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva povinnosť žalobcu
v súvislosti s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj

dôkaznýmiprostriedkamiosvedčiťskutočnosť,žeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení § 185
písm. a) SSP. Podľa žalovaného však žalobca nielenže neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by
predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ale ani neuviedol, či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť.
Zuvedenýchdôvodovžalovanýnavrhol,abysúdzamietolnávrhžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinku
správnej žalobe.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 04. 07. 2024 vyjadrila

prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj obchodná spoločnosť PROMA, s.r.o., so sídlom Bytčická
16/3492, 010 01 Žilina, IČO: 31 621 252 ako ďalší účastník konania 2/. Uviedla, že návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za nedôvodný. Žalobca podľa nej predmetný
návrh žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Obmedzil sa len na všeobecné floskuly a zhrnutie
právnejteórie.Malazato,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiažiadnymspôsobomnedôjdekzávažnej

ujme na životnom prostredí. Treba si podľa nej uvedomiť, že žalobné námietky žalobcu smerujú výlučne
k formálnym záležitostiam, pričom vo veci samej nie je možné očakávať iné rozhodnutie správneho
orgánu. Je tak podľa nej zrejmé, že podaná žalobca sleduje bezúspešné uplatňovanie práv s jediným
cieľom, a to je vytvárať nové a ďalšie prekážky v stavebnom konaní bez akýchkoľvek meritórnych výhrad
k samotnej stavbe.

4. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 09. 08. 2024 vyjadrila
prostredníctvom svojho právneho zástupcu i obchodná spoločnosť MH invest, s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 ako ďalší účastník konania 1/, ktorá navrhla, aby správny
súd žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 28 SSP odmietol, alternatívne ju v celom

rozsahu v súlade s § 190 SSP zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe sa vyjadril v tom zmysle, že sa s touto neodôvodnenou žiadosťou v žiadnom prípade
nemôže stotožniť a považuje ju za účelovú, ktorej jediným cieľom je dosiahnuť oddialenie výstavby
strategickéhoparkuvRimavskejSobote(očomsvedčíajpostupžalobcuvužprebiehajúcichstavebných
konaniach, v ktorých opakovane vznáša rovnaké nedôvodné a neopodstatnené námietky) a snaží sa

tak vyvíjať nezákonný a šikanózny nátlak na účastníka. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade
nie sú splnené elementárne zákonné predpoklady a podmienky na priznanie žalobcom navrhovaného
odkladného účinku správnej žalobe, vzhľadom na to, že okamžitým výkonom vydaného rozhodnutia
žalobcovi nehrozí, a ani nemôže hroziť žiadna ujma, ani hospodárska a finančná škoda, ani iná ujma,
či iný vážny nenapraviteľný dôsledok. Zdôraznil, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej

žaloby musí obsahovať aj dostatočnú a konkrétnu identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku.
Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Nič také žalobca podľanázoru ďalšieho účastníka konania 1/ nepreukázal, skôr naopak. Žalobca len uvádza, že konanie
účastníka, a zrejme aj žalovaného voči nemu má charakter šikanózneho výkonu práva a teoreticky
na všeobecnej úrovni rozoberá princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, bez konkretizácie svojich

záverov. Odvoláva sa na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré zakazuje prílišný formalizmus, pričom
vôbec nie je zrejmé, na základe akej logickej konštrukcie žalobca dospel k záveru, že aplikácia zákazu
prílišného formalizmu je dôvodom na priznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca argumentuje len
abstraktne a všeobecne, ako keby vôbec nebral do úvahy, že daná lokalita je v územnom pláne
mesta definovaná ako „pozemok určený na priemyselnú výrobu“, s tým že samospráva kraja a vedenie

Mesta Rimavská Sobota sú v celom procese prípravy projektu súčinné a nápomocné, majú o projekt
dlhodobý a intenzívny záujem, uvedomujúc si vážnosť situácie v regióne a vyhliadky na zmenu,
ktorú so sebou úspešná implementácia projektu prináša. Vyššie označený ďalší účastník konania
1/ má za to, že návrh na priznanie odkladného účinku žalobcu je len všeobecným podaním, bez
bližšej špecifikácie dôvodov a znalosti konkrétnej situácie v lokalite, pričom tieto umelé argumenty
žalobca zrejme len cyklostyluje a podáva do všetkých konaní o preskúmavanie rozhodnutia v rámci

konaní EIA naprieč celou SR. Je zrejmé, že cieľom tejto činnosti žalobcu nie je ochrana životného
prostredia, ale len bezprecedentné a neodôvodnené predlžovanie správnych konaní, zbytočná šikana
investorov, konajúcich orgánov štátnej správy a v konečnom dôsledku aj súdov. Zároveň uviedol,
že v súvislosti s realizáciou stavby významnej investície – Priemyselného parku Rimavská Sobota,
bola uzavretá investičná zmluva medzi Slovenskou republikou, zastúpenou predsedom vlády SR,

strategickým investorom a obchodnou spoločnosťou MH Invest, s.r.o., ako aj Zmluva o spolupráci
medzi Slovenskou republikou, Mestom Rimavská Sobota a spoločnosťou MH Invest, s.r.o., pričom
bolo dohodnuté, že je nevyhnutne potrebné pripraviť technickú infraštruktúru priemyselného parku, aby
tento mohol byť odovzdaný investorovi. Okrem uvedeného uznesením Vlády Slovenskej republiky č.
38 z 20. januára 2021 vo veci pripravovaného „Priemyselného parku Rimavská Sobota“ bol vládou

SR schválený návrh realizácie priemyselného parku s názvom „Priemyselný park Rimavská Sobota“,
ktorého realizácia je vo verejnom záujme. Investícia získala od Ministerstva hospodárstva SR štatút
významnej investície. Navyše okres Rimavská Sobota dlhodobo vykazuje najvyššiu mieru evidovanej
nezamestnanosti spomedzi všetkých okresov Slovenska. Realizáciou stavby Priemyselného parku
Rimavská Sobota sa zabezpečí príprava územia vhodného na umiestnenie nových investícii v oblasti

priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja. Príprava parku predstavuje základný predpoklad pre
prilákanie nových investícií v regióne. Na základe vyššie uvedených skutočností obchodná spoločnosť
MH Invest, s.r.o. ako ďalší účastník konania 1/ zhrnula, že
a) v danom prípade nie sú naplnené predpoklady a dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej
žaloby, a teda že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok;
b) priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom;
c) priznanie odkladného účinku by nedôvodne zasahovalo a porušovalo práva účastníka garantované

Ústavou SR, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných
práv EÚ a obmedzenia, ktorým by bola obchodná spoločnosť MH Invest, s.r.o. vystavená, by v nijakom
prípade nerešpektovali podstatu a zmysel jej práv.

Ďalší účastník konania 1/ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/23/2013 zo dňa 24.

07. 2014, podľa ktorého: „Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je
ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti
komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti
správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie
rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré

vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to,
že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný predpoklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky)
a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).“ Zároveň poukázal aj
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29. 01. 2019.
S poukazom na uvedené skutočnosti ďalší účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd podľa § 188

SSP návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nevyhovel a tento zamietol, nakoľko priznaním
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobebyhrozilizávažnéškodyaujmynaverejnomzáujme,tretímosobám,
a v neposlednom rade i uvedenej obchodnej spoločnosti.5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje

na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom

návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie
odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné
náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti
tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre
priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej

preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným
záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný
súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že
hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie

byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych
právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na
konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku

trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

8. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa
bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03. 03. 2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh

na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,

že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na
životnom prostredí v zmysle § 185 písm. a) SSP.9. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý
výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak

nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd
uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)
závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody
musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za

náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné
práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej
opatrnosti.

10. Žalobca teda odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnou
hrozbou na životnom prostredí, ktorú vyvodzuje pre prípad rozhodnutia o povolení stavby bez

zistenia všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie, najmä bez posúdenia vplyvu na
ovzdušie. Podľa názoru správneho súdu okrem dostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy
alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy podľa § 185 písm. a) SSP v
tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje
aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne

tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť
absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný
odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia
nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd
ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je

princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo
závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti
predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

11. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho

zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na
účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia a bez priznania
odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. I táto argumentácia
žalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne
pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často

k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, správny súd
konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 184 a nasl.
SSP je možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok meritórneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či bude napadnuté rozhodnutie zrušené) je
pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

12. Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma,
nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť,
preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 6S/12/2024
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.

e/ SSP).