Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121387340
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121387340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu S. O., K. O. XXX/XX, XXX
XX X. S., F.Č.: XX XXX XXX, práv. zast. HHB advokátska kancelária s.r.o., Andreja Kmeťa 576/13, 036
01 Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovanému EUBIRAC a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO:
35 683 066, práv. zast. Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868
876, o zaplatenie 1.190,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 54Cb/42/2021-274 zo dňa 29.11.2022 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/42/2021-274 zo dňa

29.11.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou v upomínacom konaní dňa
9.6.2021 a postúpenou súdu dňa 25.8.2021 domáhal zaplatenia sumy 1.190,- EUR s príslušenstvom

titulom neuhradenia faktúr č. 20210004, č. 20210010, č. 20210011. Svoj nárok odôvodnil tým, že
žalovaný si objednávkou č. 120121/2 zo dňa 12.1.2021 objednal od žalobcu dodanie služby „Pomocné
práce na stavbe“, ktoré mu boli zo strany žalobcu riadne dodané. Za dodanie objednaných služieb
žalobca žalovanému dňa 6.2.2021 vystavil faktúru č. 20210004 na sumu 278,80 EUR splatnú dňa
20.2.2021, dňa 3.4.2021 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20210010 na sumu 442,- EUR splatnú
dňa 17.4.2021 a dňa 16.4.2021 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20210011 na sumu 469,20 EUR
splatnú dňa 30.4.2021. Žalobca vystavil žalovanému dňa 23.4.2021 aj faktúru č. 20210012 na sumu

265,20 EUR splatnú dňa 7.5.2021, ktorú žalovaný zaplatil, preto nie je predmetom žaloby. Všetky faktúry,
vrátane faktúry č. 20210012 žalobca doručoval žalovanému rovnakým spôsobom a s rovnakou prílohou
(excel tabuľka s dochádzkou). Žalobca však nevidí legitímny dôvod pre takýto postup žalovaného,
keď faktúru č. 20210012 uhradil a za rovnakých podmienok dodané a fakturované služby zahrnuté vo
ostatných faktúrach uhradiť odmieta. Zhotoviteľ vystavil objednávateľovi za vykonané dielo faktúry spolu
vo výške 1.455,20 EUR, z ktorých neuhradená časť predstavuje sumu vo výške 1.190,- EUR.

3. Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, kde uviedol, že v zmysle čl.
4. bod 4.2.3 objednávky mali mať predmetné faktúry vymienené náležitosti. Žalobcom predložené
faktúry však tieto náležitosti nespĺňajú, a to: uvedenie čísla všeobecnej objednávky (t.j. 120121/2),
uvedenie predmetu všeobecnej objednávky (čl. 1 bod 1.1 Objednávky s odkazom na prílohe č. 1objednávky malo byť uvedené „Pomocné práce na stavbe podľa pokynu stavbyvedúceho a/alebo
majstra“), nepredloženie preberacieho protokolu podpísaného stavbyvedúcim a manažérom stavby (čl.
6 bod 6.) a nepredloženie zisťovacieho protokolu podpísaného stavbyvedúcim a manažérom stavby (čl.

6 bod 6.1. objednávky. Žalovaný má za to, že uplatnené nároky žalobcu nie sú dôvodné a preukázané,
pretože nepredložil k predmetným faktúram prílohy vymienené zmluvou a zároveň tak samotné faktúry
nespĺňajú náležitosti vymienené zmluvou (chýbajúce číslo objednávky na faktúre a uvedenie predmetu
všeobecnej objednávky na faktúre. Bolo povinnosťou žalobcu uvádzať na faktúrach všetky objednávkou
vymienené náležitosti a prikladať k faktúram všetky prílohy dohodnuté v objednávke. Žalobca mal

možnosťpredpodpisomobjednávkysasjejtextomoboznámiť,čoprehlásilvčl.11.bod11.6objednávky,
preto o tejto svojej povinnosti mal nesporne vedomosť. Žalovaný uvádza, že predmetné faktúry sú len
účtovným dokladom, ktorý však nepreukazuje reálne dodanie prác vymienených Objednávkou. Nakoľko
žalobca nepredložil jediný dôkaz o dodaní fakturovaných prác, žalovaný namieta uplatnené nároky aj
z tohto dôvodu. Rovnako tak žalovaný v predmetnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal skutočné
vykonanie prác, ktoré si uplatňuje v tomto spore.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa v konaní domáhal
zaplatenia ceny za vykonané pomocné stavebné práce podľa pokynov stavbyvedúceho a/alebo majstra
v objekte Harmincová 1, Bratislava v zmysle faktúr č. 20210004 na sumu 278,80 EUR splatnej dňa
20.2.2021, č. 20210010 na sumu 442,- EUR splatnej dňa 17.4.2021 a č. 20210011 na sumu 469,20 EUR

splatnej dňa 30.4.2021 v sume 469,20 EUR, a to na základe objednávky žalovaného č. 120121/2 zo dňa
12.1.2021, pričom uvedená zmluva svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný
typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná. V tomto konaní nebolo sporné že žalobca vykonával pre žalovaného určite stavebné
práce, za ktoré mu žalovaný uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. Spornou medzi účastníkmi bola

predovšetkým otázka, či žalobca vykonal práce, ktorých zaplatenie si uplatnil u žalovaného faktúrami č.
20210004, č. 20210010, č. 20210011 v celkovej sume 1.190,- EUR. Žalovaný v konaní rozporoval nielen
samotný rozsah vykonaných prác, ale predovšetkým namietal, že žalobca dielo riadne neodovzdal v
súlade s dohodnutou zmluvou o dielo (objednávkou).

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nárok na zaplatenie ceny diela mohol žalobcovi vzniknúť
len za splnenia podmienok uvedených v danom článku 4. Okrem toho, že žalobca bol povinný cenu
vyúčtovať faktúrou, k nej ako obligatórne prílohy mal priložiť ďalšie listiny, a to konkrétne Zisťovací
protokol o vykonaných stavebných prácach, Protokoly o odovzdaní a prevzatí prác. Oprávnenie vystaviť
faktúru vzniká poskytovateľovi po riadnom vykonaní predmetu všeobecnej objednávky a ich potvrdení

podpisom stavbyvedúceho a manažéra stavby. Sporové strany sa v čl. 4.3. dohodli, že ak faktúra
nebude obsahovať všetky dohodnuté náležitosti a podmienky, je to dôvodom na odmietnutie a vrátenie
faktúry. Lehota splatnosti záväzku začína plynúť až riadnym doručením faktúry. Žalobca ani jeden z
týchto dokladov k predmetnej faktúre nepriložil, preto mu nárok na zaplatenie ceny diela ani nemohol
vzniknúť. Všeobecná objednávka a postup v nej dohodnutý sú síce akýmsi rámcovým podkladom, avšak

ak zhotoviteľ alebo dodávateľ dielo nevykoná (resp. nepreukáže čo vykonal), nie je možné automaticky
konštatovať, že má nárok na zaplatenie odmeny, pretože je to v súlade s objednávkou. Na uvedenom
nič nemení ani stavebný denník predložený žalobcom, ktorý v tomto smere tiež nie je dostatočným
dôkazom,nakoľkotiežnedokazujerozsahprácvykonanýchžalobcomazktoréhobybolomožnévyvodiť
dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Súd na základe zistených skutočností musel skonštatovať,

že v predmetnom spore absentuje zistenie, aké práce žalobca v skutočnosti vykonal a za aké služby má
žalovaný platiť, čím objektívne nie je možné nárok žalobcu skutkovo podložiť. Nie je akceptovateľné, aby
nárok žalobcu mal byť bez ďalšieho priznaný len z faktúr a objednávky. Nemožno totiž len mechanicky
súhlasiť s fakturovanou sumou faktúry a túto považovať za záväznú a odsúhlasenú, ak táto nie je krytá
skutkom - poskytnutím služieb.

6. Vychádzajúc z listinných dôkazov predložených v konaní ako aj skutkových tvrdení žalobcu, bolo
v konaní preukázané, že dielo (práce naviac) nebolo riadne odovzdané, nakoľko absentuje zisťovací
a preberací protokol, hoci v súlade s objednávkou, boli strany povinné spísať o odovzdaní a prevzatí
predmetu zmluvy protokol, potvrdzujúci splnenie zmluvných povinností žalobcu ako zhotoviteľa diela.

Vzhľadom na absenciu protokolov a ďalších dohodnutých listín, ktoré musia byť podpísané oboma
stranami, nie je možné považovať nárok žalobcu v konaní za preukázaný.7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch pána Č. a
pánaY.,ktorípriamosožalobcomspolupracovalinapríslušnejstavbe,nakoľkotentodôkazbolžalobcom
uplatnený až na pojednávaní konanom dňa 29.11.2022 a súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by mohli

tieto výpovede ovplyvniť zistený skutkový stav v otázke vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. Rovnako
pokiaľ išlo o listinné dôkazy- čestné vyhlásenia pána P. Č., M. Y. a G.. S. I., predložené súdu žalovaným
dňa 28.11.2022, na tieto súd v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol,
nakoľko tieto mohla žalujúca strana aspoň označiť skôr vzhľadom na skutočnosť že stavebný denník
bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 5 mesiacov pred termínom pojednávania. Bolo povinnosťou

žalobcu predkladať a označovať dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojho nároku už od podania žaloby.
Žalobca, ktorý bol v konaní právne zastúpený si musí byť vedomý, aké skutočnosti musí preukázať,
aby bol v tomto konaní úspešný, pričom preukázanie rozsahu vykonania stavebných prác je jedným zo
základných pilierov unesenia dôkazného bremena pri domáhaní sa nároku na zaplatenie ceny diela.
S poukazom na skutočnosť, že žalobcovi nič nebránilo predmetné dokazovanie navrhnúť už skôr a
vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo nariadenie nového pojednávania, súd uplatnil sudcovskú

koncentráciu konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b),
e), f) a h) C.s.p.. Podľa žalobcu medzi stranami sporu neexistovala žiadna písomne uzatvorená

zmluva o dielo na práce, ktorých vykonanie bolo predmetom neuhradených faktúr. Žalobca v odvolaní
poukázal na to, že v spore predložil dokument s názvom Všeobecná objednávka na dodávku služieb
č. 120121/2 zo dňa 12.1.2021 (ďalej len „Objednávka“). Účelom predloženia tohto dokumentu bol
zámer preukázať súdu existenciu ústneho zmluvného vzťahu so žalovaným na vykonanie pomocných
stavebných prác na stavbe. Objednávka nemôže podľa žalobcu slúžiť ničomu inému. Napriek tomu,

že právnu záväznosť Objednávky rozporovali obe strany sporu, prvoinštančný súd dospel k záveru,
že právna záväznosť Objednávky pre strany sporu nie je spornou. Súd nesprávne argumentuje o
nesplnení platobných podmienok vyplývajúcich z Objednávky a o nepreukázaní dodania prác žalobcom,
kde poukazuje najmä na absenciu podkladov (príloh) k faktúram a preberacieho protokolu, ktoré však
vydáva a poskytuje sám žalovaný a ktoré žalovaný žalobcovi nikdy neposkytol. Za účelom naplnenia

princípu spravodlivosti a právnej istoty je tiež dôležité dodať, že ak by aj mala byť Objednávka právne
záväznou pre strany sporu, neznamená to, že len obyčajným nedodaním určitých dokumentov zo strany
samotného žalovaného žalobca nemá právo na úhradu za plnenie, ktoré poskytol žalovanému a ktorý
sa o toto plnenie žalobcu obohatil. Súd takýmto postupom umožňuje triumf formy nad obsahom, čo
určite nie je v súlade s princípom spravodlivosti a právnej istoty. Súd preto mal pokračovať a skúmať,

o akú hodnotu plnenia sa žalovaný obohatil a hodnotu tohto plnenia mal žalovanému prikázať vydať
žalobcovi v podobe peňažného plnenia. Rozsudok, ktorý v sebe neobsahuje žiadne odôvodnenie toho,
prečo súd neaplikoval žiadne ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
a jeho vydania, je podľa nášho názoru arbitrárnym.

9. Žalobca ďalej uviedol, že aj čestné vyhlásenia ako písomné dôkazy, aj návrh na výsluch žalobcu a
svedkov M. Y.M. M. P. Č. boli podané včas. Prvoinštančný súd tak neoprávnene aplikoval sudcovskú
koncentráciu konania na tieto návrhy dôkazov a neoprávnene ich nevykonal. Súd v odseku 37. uznal,
že žalobca mal 5 mesiacov od predloženia stavebných denníkov na čestné vyhlásenia. Tým podľa
názoru žalobcu uznal, že po predložení stavebných denníkov žalobca mal právo doplniť dokazovanie.

Žalobca tvrdí, že právo doplniť dokazovanie mal do konania najbližšieho pojednávania vo veci, čo
plne využil a v súlade so zákonom. Doplnenie čestných vyhlásení podaním zo dňa 28.11.2022 bolo
vykonané včas. Preto ak žalovaný predložil do súdneho spisu stavebné denníky, z ktorých žalobca
očakával preukázanie svojho žalobného nároku (čo sa však nestalo) a následne do najbližšieho
procesného úkonu vo veci (pojednávanie dňa 29.11.2022) žalobca stihol doplniť dokazovanie (čestnými

vyhláseniami dňa 28.11.2022), nemožno takýto návrh na vykonanie dôkazov odmietnuť aplikáciou
sudcovskej koncentrácie konania, lebo takýto návrh je podaný včas. Návrh na vykonanie výsluchu
žalobcu a svedkov M. Y. M. P. Č. bol podaný na pojednávaní dňa 29.11.2022 výlučne len z toho dôvodu,
že žalovaný rozporoval vierohodnosť čestných vyhlásení. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa s rozsudkom plne stotožňuje. Uviedol, že žalobca
teda na jednej strane uvádza, že účelom predloženia predmetnej objednávky v konaní bolo preukázať
súdu existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným, ako aj podmienky, aké mal mať tento vzťah, nadruhej strane však rozporuje jej záväznosť z dôvodu, že objednávku nikdy neakceptoval. Pre platenie
ceny diela platí zásadná zákonná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní
diela. Žalobca dôvodil svoj nárok v konaní pred súdom prvej inštancie na základe Objednávky, ktorá

okrem iného vymedzila aj presné platobné podmienky (čl. 4.2.2. druhá veta ZoD, čl. 4. bod 4.2.3 ZoD).
Skutočnosť, že strany sporu uzavreli predmetnú objednávku žalovaný nerozporoval. V prípade, ak
žalobca pri určení ceny diela vychádzal z ceny dojednanej v predloženej objednávke, treba zdôrazniť,
že ak žalobca v konaní výslovne poprel záväznosť predmetnej objednávky, nemôže sa následne
odvolávať len na niektoré jej ustanovenia. Platobné podmienky boli zmluvnými stranami v objednávke

dojednané jasne a zrozumiteľne. Žalobcom predložené faktúry nespĺňajú náležitosti podľa čl. 4 bod
4.2.3 objednávky: uvedenie čísla všeobecnej objednávky (t.j. 120121/2), uvedenie predmetu všeobecnej
objednávky (t.j. s poukazom na čl. 1 bod 1.1 Objednávky s odkazom na prílohu č. 1 Objednávky malo byť
uvedené „Pomocné práce na stavbe podľa pokynu stavbyvedúceho a/alebo majstra“), nepredloženie
preberacieho protokolu podpísaného stavbyvedúcim a manažérom stavby (t.j. v zmysle čl. 6 bod
6.1. Objednávky bol manažérom stavby pán S.) a nepredloženie zisťovacieho protokolu podpísaného

stavbyvedúcim a manažérom stavby. Žalobca v konaní v tomto smere nepredložil ani žiaden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval aké práce a v akom množstve vykonal pre žalovaného na predmetnom diele
vzmysleobjednávky.Niejeakceptovateľné,abynárokžalobcumalbyťbezďalšiehopriznanýlenzfaktúr
a objednávky. Bolo povinnosťou žalobcu predkladať a označovať dôkazy na preukázanie dôvodnosti
svojho nároku už od podania žaloby. Listinné dôkazy- čestné vyhlásenia pána P. Č., M. Y.M. M. G.. S. I.

boli predložené súdu žalovaným na pojednávaní dňa 28.11.2022. Rovnako tak výsluch uvedených osôb
žalobca navrhol až na pojednávaní dňa 28.11.2022. Všetky tieto dôkazy pritom mohol žalobca označiť
skôr, a to aj vzhľadom na skutočnosť že stavebný denník bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 5
mesiacov pred termínom pojednávania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi

v rozsahu 100%.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že Objednávka v jej znení predloženom žalovaným nikdy
nebola žalobcom podpísaná a prijatá. Ide teda o dvojstranný právny úkon, o ktorom nemožno hovoriť ani
len ako o absolútne neplatnom právnom úkone. Ďalej poukázal na to, že neskoršie prenesenie sporu z

režimu upomínacieho konania do tzv. štandardného režimu súdneho konania má preto významný vplyv
aj na sudcovskú koncentráciu konania a jej aplikáciu. Replika žalobcu v tom zmysle, ako ju predpokladá
§ 167 ods. 3 C.s.p., ani len neexistuje. Žalobca sa len vyjadroval k odporu žalovaného v rámci
upomínacieho konania. Duplika žalovaného nebola zo strany prvoinštančného súdu žalobcovi podľa
§ 167 ods. 4 C.s.p. nikdy doručená. Žalobca teda nebol v rámci dupliky informovaný o podmienkach

sudcovskej koncentrácie konania.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa21.8.2024.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

17. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 1.190,- EUR s prísl. titulom nezaplatených 3 faktúr v zmysle objednávky žalovaného
č. 120121/2 zo dňa 12.1.2021. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania nároku
žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu
súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred

súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.

18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého nebol v
konaní preukázaný nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval faktúrami č. 20210004, č. 20210010 a č. 20210011
u žalovaného. Odvolací súd má za to, že uvedené faktúry nespĺňali zmluvne dojednané náležitosti,
ktoré boli uvedené v čl. 4 bod 4.2.2. objednávky zo dňa 12.1.2021, a to podpísaný zisťovací protokol

a preberací protokol podpísaný stavbyvedúcim a manažérom stavby, a neobsahovali náležitosti faktúry
uvedené v bode 4.2.3. (označenie prijímateľa a poskytovateľa, číslo všeobecnej objednávky, predmet
všeobecnej objednávky, číslo mesačnej faktúry, fakturovaná suma, deň vyhotovenia a deň splatnosti,
dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, bankové spojenie a číslo účtu, na ktoré sa má platiť, pečiatka
a podpis oprávneného zástupcu poskytovateľa, preberací a zisťovací protokol podpísaný stavbyvedúcim

a manažérom stavby). Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa objednávkou vôbec neriadil a ako správne
uviedol súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia rozsudku, žalobca ani jeden z týchto dokladov k
predmetným faktúram nepriložil, preto mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela. Vzhľadom
na podrobné odôvodnenie v bode 34. a 35. rozsudku súdu prvej inštancie, nárok žalobcu nepovažoval
za oprávnený, keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť svojho nároku.

19. V odvolaní žalobca poukazoval na to, že rozporoval právnu záväznosť objednávky. Odvolací súd v
tejto súvislosti uvádza, že počas obchodného vzťahu a tiež v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
preukázané, že by objednávka nemala právnu záväznosť. Žalobca sám v konaní pred súdom prvej
inštancie k žalobe pripojil všeobecnú objednávku na dodávku služieb č. 120121/2 zo dňa 12.1.2021 (č.l.

8), ako i prílohu k objednávke č. 120121/2 (č.l. 11), a teda žalobcove argumenty uvedené v odvolaní nie
sú relevantné, pričom je potrebné zdôrazniť, že objednávku v podanom odpore žalovaný nerozporoval,
v dôsledku čoho toto skutkové tvrdenie bolo potrebné považovať za nesporné. Na zdôraznenie odvolací
súd uvádza, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca nepreukázal
existenciu ústneho zmluvného vzťahu so žalovaným, ako uvádzal v odvolaní.

20. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neoprávnene aplikoval sudcovskú
koncentráciu konania na návrhy dôkazov (čestné vyhlásenia a návrh na výsluch žalobcu a M. Y., P. Č.),
odvolací súd poukazuje na to, že uvedené dôkazy mohol žalobca označiť a navrhnúť skôr. Odvolací
súd zdôrazňuje, že žalobca vedel čo je predmetom sporu a mal dostatok času, aby uplatnil dôkazné

prostriedky. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že
„účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania
a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení
obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné
predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku

prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019).

21. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zo dňa 14.3.2023 o.i. namietal aj tú skutočnosť, že mu
nebola doručená zo strany prvoinštančného súdu duplika žalovaného podľa § 167 ods. 4 C.s.p.. Žalobca

namietal, že nebol v rámci dupliky a ani v rámci predvolania na ktorékoľvek pojednávanie informovaný o
podmienkach sudcovskej koncentrácie konania. Odvolací súd zo spisu zistil, že vyjadrenie žalovaného
zodňa4.10.2021/č.l.81-83/neboloskutočnežalobcovidoručené,avšakpodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá táto skutočnosť vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaný už
v odpore proti platobnému rozkazu namietal nepreukázanie prác a žalobca mohol navrhnúť dôkazy na

ich preukázanie skôr. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, nie
je zrejmé, akým spôsobom by mohli výpovede svedkov /čestné prehlásenia/ ovplyvniť zistený skutkový
stav v otázke dôvodnosti nároku.22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

24. Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§396ods.1C.s.p.v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný,
preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške

priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie
v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).