Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118208524
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3118208524.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek

senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ A. B., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, 2/ E. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/
XX, oboch právne zastúpených Advokátska kancelária Hagara - Hagarová s. r. o., so sídlom v Žiline,
Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 498, za ktorú koná A. F. D., proti žalovaným: 1/ G. H., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom v C., I. XX/XXX, 2/ J. D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D. XX, oboch právne
zastúpených Mgr. Monikou Lackovičovou, advokátkou so sídlom v Drietome 792, 3/ C. K., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom v J., L. M. XX/X, zastúpenej N. L., bytom v J., O. XXX/XX, 4/ A. B., narodenému

XX.XX.XXXX, bytom vo E., P. Q. G. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalovaných
v odvolacom konaní na prerušenie konania a o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 13. júla 2023, č.k. 23C/44/2018 – 404, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ - 4/ m a j ú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlavím identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol,

výrokom II. žalovaným 1/, 2/ voči žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %
a výrokom III. žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali, aby súd určil, že
žalovaná 3/ je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. 291
v k.ú. J. a to v podiele 3/45. Uvádzali, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. J., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 291 - ostatné plochy o výmere 307

m2, pričom ich spoluvlastnícky podiel predstavuje pre každého 127/540, pričom svoje spoluvlastnícke
podiely nadobudli darovaním od pôvodnej žalobkyne B. B. a to na základe zmluvy zo dňa 06.10.2021. Z
titulu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 4/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi
dňa 22.02.2017, vloženej do evidencie nehnuteľností pod V-1258/2017, sú ako spoluvlastníci označenej
nehnuteľnostizapísaníajžalovaní1/a2/,pričomspoluvlastníckypodielkaždéhoznichpredstavuje3/90.
V čase pred uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy nebol ani jeden zo žalovaných 1/ a 2/ spoluvlastníkom
označenej nehnuteľnosti, tiež ani jeden z nich nebol vo vzťahu k predávajúcemu osobou blízkou.

Napriek tomu predávajúci žalovaný 4/ pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanými 1/, 2/, právnej
predchodkyni žalobcov ako spoluvlastníčke dotknutej nehnuteľnosti prevádzaný spoluvlastnícky podiel
neponúkol na odkúpenie, čím došlo k porušeniu jej predkupného práva. Listom zo dňa 29.01.2018
táto vyzvala žalovaných 1/ a 2/, aby jej kúpnou zmluvou nadobudnuté spoluvlastnícke podiely napredmetnej nehnuteľnosti ponúkli na predaj, na čo žalovaní 1/, 2/ reagovali odmietavo s tým, že
predmetnou kúpnou zmluvou nadobudli aj ďalšie nehnuteľnosti vrátane rodinného domu súp. č. XXX,
pričom parc. č. 291 je priľahlým pozemkom a zároveň prístupovou cestou k rodinnému domu a

ako taká tvorí súčasť veci hlavnej, ktorá by bez možnosti prístupu z verejnej komunikácie nemohla
plniť účel, na ktorý bola vybudovaná. Keďže žalovaní 1/ a 2/ na výzvu reagovali odmietavo, vznikol
právnej predchodkyni žalobcov nárok domáhať sa na súde nahradenia prejavu ich vôle uzavrieť
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj podielov žalovaných na parc. č. 291, čo žalobou v jej
prvotnom znení aj žalobcovia (primárne ich právna predchodkyňa) žiadali. V priebehu konania pôvodná

žalobkyňapoukazovalaajnatonazákladečohonadobudolprevádzanýpodielsamotnýžalovaný4/,keď
prvotne dňa 12.12.2016 došlo už medzi žalovanou 3/ a žalovaným 4/ k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej
predmetom bol prevod podielu 3/45 na parc. č. 291, evidovanej na LV č. XXXX pričom predkupné právo
pôvodnej žalobkyne nebolo ani v tom prípade rešpektované. Pôvodná žalobkyňa sa preto po podaní
žaloby písomným podaním domáhala aj relatívnej neplatnosti tohto primárneho právneho úkonu, ktorý
sa v okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti stáva absolútne neplatným, ako aj automaticky všetky

ďalšie scudzovacie úkony medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/ a 2/
v časti, ktorá sa týka predmetnej nehnuteľnosti. Na základe toho žiadala potom pôvodná žalobkyňa
pripustiť zmenu žaloby v tom zmysle, že súd určí, že žalovaná 3/ je vlastníčkou podielu 3/45 na
parc. č. 291, ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019. Pôvodná
žalobkyňa mala za to, že má naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe je daný tým, že takto

uprednostnila špeciálnu úpravu nároku
v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý podľa jej tvrdenia má spočívať tiež v tom, že t. č.
má sťažený prechod po spornej parcele č. 291, hoci je jej takmer polovičnou spoluvlastníčkou a to
pre nezhody so žalovaným 1/ ako spoluvlastníkom, ktorý robí prieky, prechod cez uvedenú parcelu
rôznym spôsobom znemožňuje a v prípade určenia vlastníckeho práva žiadaným spôsobom by tak

prestal byť spoluvlastníkom spornej parcely, čo by odstránilo podmienky znemožňovať prechod po tejto
parcele. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Primárne mali za to, že pôvodná
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe, spornú parcelu žiadnym
spôsobom ani nevyužíva, nepredstavuje pre ňu prechod k prípadnému domu, ktorý tam nemá, avšak
v prípade, ak by žalovaný 1/ stratil svoj spoluvlastnícky podiel, stratil by prístup k svojmu domu. Samotná

pôvodná žalobkyňa nadobudla časť svojho podielu tiež spôsobom, ktorý nerešpektoval predkupné
práva ostatných spoluvlastníkov, čo je aj dôvodom žaloby podanej na súde vedenej v inom konaní
pod spisovou značkou 24C/17/2020. Naviac podľa ich názoru žiada podiel aj nad rámec možného,
pretože svoje predkupné právo by mohla realizovať len v pomere k veľkosti svojho spoluvlastníckeho
podielu. Žalovaná 3/ navrhla rovnako žalobu zamietnuť, uvádzala, že celá zloba vznikla z toho, že

rodičia žalobkyne chcú dosiahnuť, aby žalovaný 1/ nemal prístup k domu a bol nútený im dom predať.
Ide pritom reálne iba o pár m2, vďaka čomu má žalovaný 1/ jediný prístup k domu. Sporná parcela
bola vždy prechodná, nikdy nebol problém, navyše žalobkyňa aj s rodičmi môžu tade prechádzať na
ďalšie pozemky, nič im nebráni. Žalobkyňa 3/ súhlasila s predajom podielu na spornej parcele, potom
neskôr za ňou prišli a dali jej bez čítania podvodom podpísať zmluvu o budúcej zmluve, hneď však na to

reagovala, napísala v tomto smere vyjadrenie na súd. Žalovaný 4/ identicky navrhol žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že rodina Meravých vlastní prakticky všetko od hranice parcely č. 1599, pôvodne tam
bolo viacero domov, ktoré postupne odkúpili. Vzhľadom na to, čo vlastnia, sa môžu na svoj pozemok
dostať z druhej strany, žalovaný 1/ takúto možnosť nemá. Cesta bola vždy prechodná. Pokiaľ ide o
ďalších spoluvlastníkov parcely č. 291, prebiehajú dedičské konania a nie je predpoklad, že by niektorí

z ďalších vlastníkov svoje podiely žalobkyni predali.

3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 21.06.2021 žalobu zamietol, dospejúc k záveru,
že pôvodná žalobkyňa sa nemohla domáhať určenia vlastníckeho práva k spornému podielu v jej
prospech a nepreukázala tak naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V dôsledku odvolania

sa vecou zaoberal Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, ktorý uznesením zo dňa 26.04.2022 pod č.
k. 27Co/90/2021-334, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. V priebehu konania došlo k zmene subjektov na strane žalobkyne v dôsledku prevodu vlastníckeho
práva k dotknutému podielu na žalobcov 1/ a 2/, ktorí vo vzťahu k danosti naliehavého právneho

záujmu naviac argumentovali, že touto žalobou chcú dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností,
ktorá nezodpovedá už skutočnému stavu, keďže žalovaná 3/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel s
porušením predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, je jej právny úkon v dôsledku dovolania sa
jeho relatívnej neplatnosti neplatný a neplatné aj následné právne úkony. Žalovaní 1/ a 2/ naďalejžiadali žalobu zamietnuť, poukázali na to, konanie žalobcov vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva,
ktorý nemôže požívať právnu ochranu s čím sa stotožňovali aj žalovaná 3/ a žalovaný 4/, poukazovali
na to, že sporná parcela ako cesta bola v minulosti priechodná pre všetkých, nielen pre vlastníkov

domov v jej okolí. Primárne sa súd prvej inštancie zaoberal základným predpokladom možnej úspešnosti
určovacej žaloby, a to existenciou naliehavého právneho záujmu na jej podaní na strane žalobcov
a dospel k záveru, že tento daný nie je. Poukázal na možnosti, ktorými spoluvlastník, ktorý je oprávnený
z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka,
ktorý je povinný z predkupného práva, sa môže domáhať nápravy, pričom žalobcami zvolený prostriedok

na ochranu ich práv v podmienkach tejto veci nepovažoval za vhodne zvolený. Žaloba v predmetnej veci
tak, ako je formulovaná, je žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože predmetom tejto žaloby je určenie,
či tu právo je alebo nie je, nejde teda o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, pričom v takom prípade platí,
že takáto žaloba je prípustná len za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu, ktorou je možné
požadovať, aby sa rozhodlo o určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná 3/,
resp. následne žalovaný 4/, išlo by o určenie právnej skutočnosti, pričom táto možnosť vyplýva z ust.

§ 40a Občianskeho zákonníka, ktorú možnosť nevyužili, naviac poukázal na to, že žalobcovia resp. ich
právnapredchodkyňasiprvotnezvoliliužspôsobusporiadaniatvrdenéhoporušeniapredkupnéhopráva,
ktorým žiadali primárne o to, aby im prevádzané podiely boli ponúknuté na predaj. Vo vzťahu k určovacej
žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP a existencii naliehavého právneho záujmu na nej poukázal na to, že pri
jeho skúmaní ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj

ochrany práva žalobcu, či sa podanou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, ktorý je
spravidla daný vtedy, ak vyhovujúci rozsudok môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu
(poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/56/2003). V danej veci nebolo sporné, že žalobcovia
sú toho času podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 291 v podiele 127/540 a žalovaný 1/ (nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu) je tiež podielovým spoluvlastníkom tejto parcely a že došlo k popísaným

prevodom sporného podielu parc. č. 291, či už medzi žalovanými 3/ a 4/ a následne medzi žalovanými
4/ a 1/, 2/. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva v prospech žalovanej 3/ dokonca proti
jej vôli, ktorým určením sa výška nenaplnia ich nároky z predkupného práva, na ich postavení sa nič
nezmení, žalovaná 3/ nemá záujem získať späť svoj spoluvlastnícky podiel, ak by ho aj získala, nároky
žalobcov

z predkupného práva sa nenaplnia, keďže im nemá záujem podiely odpredať. Nárok z porušenia
predkupného práva má majetkový charakter, úspešné uplatnenie tohto nároku predpokladá uzavretie
zmluvy (v tomto prípade kúpnej), hoci aj súdnou cestou cez súdnym rozhodnutím nahradenie prejavu
vôle nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu. Vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ (podiely 127/540)
nebolo ohrozené, nevyžaduje právnu ochranu, ďalší podiel nevlastnia a vlastniť ani nebudú, pokiaľ ho

naznačeným spôsobom nezískajú, postavenie žalobcov nie je neisté, pričom správne formulovanou
žalobou by svoje majetkové právo mohli úspešne uplatniť. Za daných okolností však mal súd prvej
inštancie za to, že na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem, a preto žalobu zamietol.
Spoukazomnauvedenésasúd bližšieďalšouargumentáciouresp.námietkamistránsporunezaoberal.
Za potrebné však považoval poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým je

upravená zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi, ktoré za určitých podmienok umožňuje zásah do výkonu už existujúcich
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov (nemožno ním však založiť
vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ktoré ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú
platnosť-upravujeibaspôsobaplikácieainterpretácieustanovení,ktorépriamoupravujúprávnevzťahy,

a to na základe všeobecných pravidiel morálnych elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho
charakteru konajúcich. Vo svetle neho považoval za významné, že predmetná parcela č. 291 v minulosti
aj teraz slúži pre zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam nielen žalobcov, ale aj žalovaných 1/
a 2/, vlastne je akousi obslužnou parcelou pre prístup k ich nehnuteľnostiam, za ktorých okolností
uplatnenie predkupného práva na takýto pozemok je možno považovať podľa názoru súdu prvej

inštancie za zneužitie spoluvlastníctva v rozpore s dobrými mravmi. Striktné dodržanie § 140 OZ by
bolo v okolnostiach tejto veci v zrejmom nepomere k spravodlivej ochrane práv žalovaných v 1/ a
2/ rade ako ďalších spoluvlastníkov tejto parcely, ktorí majú prístup k svojmu domu zabezpečený
výlučne prostredníctvom spoluvlastníckeho podielu na tejto prístupovej ceste. V prípade uplatnenia
a realizovania predkupného práva žalobcami by žalovaní v 1/ a 2/ rade stratili prístup k svojej

nehnuteľnosti, čo by značne zasiahlo do ich práv a museli by svoju ochranu riešiť prípadne aj súdnou
cestou zriadením vecného bremena cez priľahlý pozemok. Vlastnícke právo nemožno zneužiť na ujmu
práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR).
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c/ a d/ Civilného sporového poriadku (ďalejlen „CSP“), § 40a v spojitosti s § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Pretože žalovaní v 1/ až
4/ rade boli v spore plne úspešní, patrila by všetkým náhrada trov konania v plnej výške voči žalobcom
v 1/ a 2/ rade. Náhradu trov konania si uplatnili len žalovaní 1/ a 2/, bola im v celom rozsahu priznaná,

žalovaným 3/ a 4/ náhrada trov konania priznaná nebola, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili
(§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia 1/, 2/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že ich žalobe

bude v plnom rozsahu vyhovené a žalovaní budú povinní nahradiť im trovy tak prvostupňového, ako
aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ustanoveniach
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové
a právne závery na ktorých je založené rozhodnutie) v konkrétnosti namietali nesprávne právne
posúdenie otázky (ne)existencie naliehavého právneho záujmu na nimi podanej určovacej žalobe
súdom prvej inštancie, na ktorom tento založil svoje zamietajúce rozhodnutie. Nesúhlasili s právnym

názorom, že mali možnosť sa domôcť svojich práv inou žalobou. Pôvodná žalobkyňa sa platne dovolala
neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa tým stal neplatným ex tunc t.j. od počiatku a žalovaní mali
následne vykonať už len formálne zmeny v katastri nehnuteľností, keďže došlo k obnove predošlého
vlastníctva, čo však títo neurobili, čím údaje v katastri nehnuteľností nie sú v súlade so skutočným
stavom (v tomto smere v otázke naliehavého právneho záujmu poukazovali na názor obsiahnutý

v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/542/2015). Dožadujú sa odstránenia spornosti, ktorá
spočíva v zápise vlastníka spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3/45 k pozemku parc. č. 291 KN E,
keď je podľa nich legitímnym právnym záujmom ostatných spoluvlastníkov, aby vedeli, kto je s nimi
v spoluvlastníctve uvedenej nehnuteľnosti. Ak súd prvej inštancie tvrdí, že spoluvlastníci sa nemôžu
domáhať neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, znamenalo by to, že v prípadoch porušenia

predkupného práva, by toto ustanovenie bolo obsolentné, čo je však v rozpore s ustálenou judikatúrou
(poukazujú v tomto smere na rozhodnutie KS Žilina 10Co/86/2020). Pokiaľ v bode 35/ odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie dôvodí vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu, že naviac
predmetná parcela slúži na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcom a žalovaným 1/, 2/ tak
žalovaní 1/, 2/ už nevlastnia dom s.č. XXX ani ostatné nehnuteľností ku ktorým ako prístup používali

par. KNE č. 291 a dokonca samotný súd na pojednávaní konštatoval, že žalovaní majú možnosť podať
aj žalobu o zriadenie vecného bremena cez priľahlý pozemok. Ak by pre zriadenie vecného bremena
boli splnené podmienky, toto sa zriaďuje za odplatu o ktorú súd svojim rozhodnutím pripravil všetkých
spoluvlastníkov nehnuteľností. Súd nebral do úvahy, že žalovaní 1/, 2/ mali prístup k svojmu domu aj
z verejnej komunikácie. Súd prvej inštancie tiež uvádza, že žalobcovia sa nemôžu domáhať neplatnosti

celého právneho úkonu, ale len jeho časti, ktorá pripadá pomerne k veľkosti spoluvlastníckych
podielov na uvedenej parcele, pričom odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008, ktoré
je však už prekonané a to v časti, ktorá sa týka možnosti dovolania sa neplatnosti právneho úkonu
ako celku, nielen čiastočnej neplatnosti podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorý sa
neplatnosti dovolal (v tomto smere poukazujú na rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. 6Co/206/2018 zo dňa

26.3.2019 a ďalšie). Do pozornosti tiež dávajú, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR dňa 22.6.2022 bola prijatá právna veta „Účel predkupného práva predmetom ktorého je
spoluvlastnícky podiel a spôsob jeho realizácie, vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho
úkonu“. Súd uprednostnil porušovateľov predkupného práva pred opomenutými spoluvlastníkmi, keby
si žalovaná 3/ splnila svoju povinnosť, nemuselo k tejto situácií dôjsť a podľa ich názoru je legitímne

sa domáhať neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že opomenutý spoluvlastník si nepraje, aby bola
nová osoba spoluvlastníkom s ním. V odvolaní právny zástupca záverom uvádza, že na výslovný pokyn
žalobcovpoukazujenanevhodnésprávaniezákonnejsudkyne,ktoránapojednávaníuviedla,že:„Všetci
dobre vieme o čo Meravým ide“, ktorej prejavy podľa ich názoru pomerne vážne narušujú objektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti, čo považujú za mimoriadne nevhodné čo možno posúdiť (aj keď

to takto výslovne neformulujú pod dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP
(rozhodnutie vydané zaujatým sudcom).

6. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že uplatňujú plnú

náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považujú za nedôvodné, neobsahujúce žiadne relevantné
skutočnosti opodstatňujúce odlišný záver, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce
rozhodnutie. Postúp súdu prvej inštancie bol procesne správny, zákonný, odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov a je v plnom rozsahu zrozumiteľné a argumentačnezvládnuté. Poukazujú na to, že žalobcovia nenamietali právny názor súdu ohľadom toho, ktoré nároky
patria opomenutému spoluvlastníkovi pri scudzení spoluvlastníckeho podielu tretej osobe pre prípad
porušenia predkupného práva, na ktorom založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (dovolávať sa

relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu na tretiu osobu v zmysle § 40a v spojitosti s § 140 OZ,
alebo domáhať sa predaja spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 OZ, či ponechanie predkupného práva
voči nadobúdateľom), sporným je pre nich len názor súdu prvej inštancie o prípustnosti zvoleného typu
žaloby pre opomenutého spoluvlastníka, keď títo naďalej považujú za správny žalobný petit na určenie
vlastníckeho práva. S týmto názorom sa žalovaní 1/, 2/ nestotožňujú, zvolený typ žaloby považujú

za procesne neprípustný, keď právnej úprave svedčí podľa ich názoru žaloba o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu a to s poukazom aj na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vychádzajúc z ktorého, ak súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu (dobrovoľnej dražby) okresný úrad vyznačí stav pred týmto
právnym úkonom, alebo pred dobrovoľnou dražbou, čo platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka. Žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu je podľa nich práve umožnená
ust. § 40a v spojení s § 140 OZ a tiež v tomto prípade aj s § 34 katastrálneho zákona, a to podľa §
137 písm. d/ CSP a to bez toho, aby zo strany žalobcov bolo potrebné preukazovať naliehavý právny
záujem na jej určení. Pre objektívnosť uviedli, že majú vedomosť o nejednotnej rozhodovacej praxi
všeobecných súdov, avšak sa prikláňajú k záveru konajúceho súdu o procesnej neprípustnosti určovacej

žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP v okolnostiach tejto veci. Podporne poukazujú aj na rozhodnutia iných
súdov napr. uznesenie KS Žilina sp. zn. 10Co 211/2019, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 13/2018
z 29.11.2018, ktorý názor považujú za dlhodobo rešpektovaný, tiež uznesenie KS Banská Bystrica sp.
zn. 17Co 58/2021 zo dňa 23.2.2022 a ďalšie. Naviac poukazujú na to, že žalobcovia ani nerozporovali
tvrdenie žalovaných, že žalobcovia majú záujem nadobudnúť sporný podiel, k čomu aj predložili zmluvu

o budúcej zmluve uzavretú so žalovanou 3/, keď aj s ohľadom na uvedené, zvolený typ žaloby nie je
vhodne zvolený za účelom toho k čomu smerujú, teda k nadobudnutiu predmetného spoluvlastníckeho
podielu, nakoľko takáto situácia by nenastala iba prinavrátením do pôvodného stavu, teda spätným
zápisom dotknutého podielu na pôvodnú spoluvlastníčku. Spornosti, ktorú tvrdia, že sa snažia touto
žalobou odstrániť, sa mali domáhať žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm.

d/ CSP. Žalobcovia si naviac zjavne nesprávne vysvetľujú odôvodnenie súdu spočívajúce v tom, že sa
mali domáhať ochrany svojich práv iným spôsobom, ktoré si nesprávne vysvetlili tak, že ust. § 40a OZ
je v prípadoch porušenia predkupného práva obsolentné, avšak práve naopak a to poukazom na § 2
ods. 1 OZ v spojitosti s § 34 ods. 2 katastrálneho zákona má ust. § 40a OZ právny význam pri porušení
predkupného práva, keď v nadväznosti naň je možné podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu podľa

§ 137 písm. d/ CSP. V nadväznosti na to nemožno potom brať do úvahy ani žalobcami spomínané
rozhodnutie pod sp.zn. 10Co 86/2020, keďže toto opomenulo ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Nie
je teda pravdou ich tvrdenie, že ust. § 40a OZ by sa v prípadoch porušenia predkupného práva malo stať
obsolentným. V konečnom dôsledku poukazujú na to, že práve vzhľadom na správanie žalobcov, ktoré
je zadokumentované v súdnom spise vo forme fotografií, z ktorých je zrejmé, že títo užívajú časť spornej

parcely ako cestu výlučne takým spôsobom, že znemožňujú ostatným spoluvlastníkom užívanie cesty,
konkrétne od hlavnej cesty si spornú parcelu aj ohradili, cez bránu majú prístup výlučne žalobcovia,
tiež zatarasili cestu hnojiskom, ovocným sadom a pod., nemožno žalobcom priznať naliehavý právny
záujem na takejto žalobe pre šikanózny výkon práva. Je zrejmé, a to zo správania žalobcov, že podaná
žaloba neslúži potrebám praktického života, je iba nástrojom na produkované ďalších súdnych sporov

napr. o zriadenie vecného bremena a pod.

7. Žalovaná 3/ vo svojom písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu k podanému odvolaniu uviedla, že toto považuje za zbytočné naťahovanie nezmyselného
sporu, ktorý bude trvať dovtedy, kým žalobcovia nenaplnia ambíciu vlastniť celý pozemok 291.

S rozsudkom sa absolútne stotožňuje, poukazuje na to, že žalobca 1/ na ceste obmedzuje ostatných
spoluvlastníkov, správa sa k nim agresívne, tento mal možnosť si dom s pozemkami od A. B. odkúpiť,
ktorú možnosť nevyužil. Poukazuje na to, že zdedený pozemok predali spolu so sestrou A. B. a tento
predaný podiel nechcú so sestrou za žiadnu cenu naspäť. Keby ich niekto donútil a pozemok by im chcel
daťnaspäť,predalibyhojedinevlastníkovidomu,ktorývlastnilpôvodneA.B.,žalobca1/savinomspore

naviac na súde domáha toho, že podiely na ceste 291 patria výlučne k domom, ktoré tam boli postavené,
tak nie je jasné, prečo chce odňať v tomto prípade podiel na pozemku 291 od domu A. B.. Považuje za
scestné, keď žalobcovi 1/ v jednom spore vyhovuje a zakladá svoju argumentáciu na tom, že podiely
na ceste pozemku 291 patria výlučne k domom ku ktorým tento pozemok slúžil ako prístupová cestaa v druhom tomto spore naopak chce dosiahnuť, aby vlastník domu (pôvodne A. B.) a to terajší žalovaní
1/, 2/ tento podiel, ako zachovanie k prístupu k domu nemali. Poukazuje na to, ako žalobca podvodným
spôsobom zmanipuloval C. K., donútil ju podpísať zmluvu o budúcej zmluve na kúpu jej podielu, čím

chce žalobca dosiahnuť, aby podiel bol napísaný na C. K. a potom to od nej chce kúpiť, s čím však táto
jednoznačne nesúhlasí a žalobca je pre ňu obyčajný podvodník. V tomto smere poukazuje tiež na to,
že ich sestra A. R. S. L. predala podiel na ceste pôvodnej žalobkyni B. B., a vtedy tiež ostatným podiel
neponúkali na kúpu, všetko to režíroval žalobca 1/ a vtedy mu porušenie predkupného práva nevadilo.
Ona má záujem na skončení sporu a na tom, aby A. B. prestal škodiť všetkým okolo.

8. Žalovaný 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že toto ho prekvapilo,
pretože tento spor nemá žiadny reálny zmysel. Súhlasí s rozsudkom, pretože tento považuje za
spravodlivý, keďže žalobca 1/ bráni všetkým ostatným spoluvlastníkom v užívaní cesty, postavil ploty,
trištvrte cesty užíva on sám, na čo je aj dokumentácia v spise a nerozumie tomu, že pokiaľ všetkým takto
škodí, že je stále nespokojný. Na tejto ceste sú len dva domy a to jeden, ktorý bol v jeho vlastníctve

a druhý, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. On osobne mu svoj dom s okolitými pozemkami ponúkal na
predaj, on ho však stále tlačil s cenou dole, až to nakoniec predal žalovaným 1/, 2/, po čom sa začalo
peklo na ceste, ktoré trvá dodnes. Manželku žalobcu nepozná, žalobca si stále namýšľa, že cesta je
výlučne jeho, preto aj robí susedom prieky, vozí napríklad hnoj na prívese o 21.00 hod. lebo vie, že
žalovaný 1/ pri dome parkuje auto, ktoré musí potom odtiahnuť na cestu, aby žalobca mohol prejsť

neskoro večer s hnojom. Žalovaný 1/ predal pod vplyvom tohto dom p. K. s manželkou a má vedomosť
o tom, že na to žalobca reagoval tak, že naštartoval krovinorez a začal K. s krovinorezom naháňať,
pričom vykrikoval, že sú na jeho pozemku (par. č. 291 zapísanej na LV XXXX) z čoho vyplýva, že tento
trpí chorobnou predstavou, že cesta je len jeho. Nesúhlasí s odvolaním, toto je účelové, nezodpovedá
realite, žalobca obmedzuje ostatných spoluvlastníkov cesty a taktiež jeho dcéra, pôvodná žalobkyňa,

keď kupovala podiely na ceste, si nerobila starosti so zákonným predkupným právom a bez toho, aby
informovala ostatných spoluvlastníkov tieto si veselo prevádzala, čo svedčí o správaní ich rodiny, že
oni právo dodržiavať nemusia, ale ostatných naháňajú po súdoch, pričom týchto aj obmedzujú, ktoré
konanie nemôže požívať ochranu štátu. Trvá na tom, aby sa nezmyselný spor skončil, rozsudok bol
potvrdený a žalobca zaplatil všetky zbytočné náklady, ktoré v tomto spore ostatným žalovaným vznikli.

9. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojej replike na vyjadrenie žalovaných prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uvádzajú, že zotrvávajú na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, podľa ich
názoru oba typy žaloby, tak na určenie vlastníckeho práva, ako aj na určenie neplatnosti právnych
úkonov slúžia na odstránenie spornosti, v prípade porušeného predkupného práva a môžu sa použiť,

k čomu poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 136/2021 zo dňa 30.6.2022. Vychádzajúc z nimi
zastávaného názoru, žalovaná 3/ sa stala vlastníčkou sporného spoluvlastníckeho podielu už dňom
doručenia dovolania sa neplatnosti právneho úkonu žalovanými, nie výrokom súdu. K vyjadreniam
žalovaných 1/, 2/, ktorí tvrdia, že žalobcovia sa mohli domáhať nadobudnutia spornej časti nehnuteľnosti
na základe zmluvy o budúcej zmluve, a preto považujú zvolený typ žaloby žalobcami za nesprávny,

poukazujú na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 a 4Cdo 89/2007 vychádzajúc
z ktorých, ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustnáajnapriektomu,žejemožnáprípadneajinážaloba. Vprípade,akbybolazmluvaouzatvorení
kúpnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu zamietnutá, zostali by vlastníkmi žalovaní 1/, 2/, čo by viedlo
k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/, 2/, a preto určovacia žaloba vytvára pevný právny základ

pre vzťahy účastníkov, žalovaná 3/ takto bude správne zapísaná v katastri nehnuteľností, ako vlastníčka
nehnuteľností, na nehnuteľnosti nebudú pokračovať nezhody a dôjde k odstráneniu spornosti. Žalovaní
1/, 2/ nemôžu mať žiaden záujem na tom, aby zostali vlastníkmi sporného spoluvlastníckeho podielu,
keďže predali dom ku ktorému údajne potrebovali prístup a nechali aj užívať sporný podiel nehnuteľnosti
novým vlastníkom domu, aj keď je to v rozpore s § 139 ods. 2 OZ.

10. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej duplike na repliku žalobcov prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
primárne uvádzajú, že zotrvávajú na všetkých tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
V ďalšom pokiaľ žalobcovia poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 136/2021, tak závery
z tohto rozhodnutia plynúce nie je možné aplikovať v okolnostiach tejto veci, keďže toto rozhodnutie sa
nevysporiadava s nadväznosťou na katastrálny zákon, ako osobitný predpis, tiež spôsobuje zmätočnosť

v rozhodovacej činnosti súdov pri posudzovaní procesnej prípustnosti žalôb podľa § 137 písm. c/,
eventuálne d/ CSP v prípade opomenutých spoluvlastníkov pri porušení predkupného práva, toto sa
vôbec nezaoberá ust. § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností. Poukazujú aj na to, že po vydaní
tohto rozhodnutia všeobecné súdy pokračujú v takej praxi, že za správny považujú názor, podľa ktoréhoje nárok opomenutého spoluvlastníka možné uplatniť žalobou len podľa ust. § 137 d/ CSP v spojitosti s
§ 40a, § 2 ods. 1 OZ a § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, v ktorom smere poukazujú na rozhodnutie OS
Prešov sp. zn. 14C 68/2021 zo dňa 6.12.2022. Ďalej upriamujú pozornosť na skutočnosť, že pôvodná

žalobkyňa B. B. previedla svoj spoluvlastnícky podiel dotknutej nehnuteľnosti Darovacou zmluvou zo
dňa 6.10.2021 na svojich rodičov a to terajších žalobcov, vkladové konanie prebehlo pod V7410/2021
o ktorej skutočnosti žalovaní informovali súd dňa 18.1.2022, na čo nebol ale zo strany žalobcov učinený
žiadny procesný úkon smerujúci k zmene strán sporu, k tomuto došlo až po tom, ako toto žalovaní
namietali vo svojom podaní zo 17.1.2022. Súd mal povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na

to, či sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky, aby konanie mohlo prebehnúť a na ktoré
má súd prihliadať aj bez návrhu. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva
a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva. Žalobkyňa odvkladovaním prevodu túto spôsobilosť
stratila a pokiaľ ide o zmenu sporu začala byť činná až 22.6.2023, kedy navrhla zmenu strany sporu na
strane žalobcu. Podľa ich názoru tak 19 mesiacov medzitým neboli splnené procesné podmienky na to,
aby súd vo veci konal. V tomto období bolo konanie nehospodárne a malo i byť podľa ich názoru ex offo

zastavené. Vzhľadom na uvedené by bol aj iný záver súdu než ten, ktorý je na prospech žalovaných
1/, 2/ prekvapivý. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania predali svoj
dom tretím osobám, mali by sa zamyslieť nad tým, že to bolo výlučne v dôsledku šikanózneho správania
žalobcov k žalovanému 1/, ktoré viedlo až k tomu, že sa vlastníctva domu zbavili.

11. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.5.2024 žalobca 1/ A. B. navrhuje prerušenie konania
podľa § 164 CSP dôvodiac, že dňa 6.5.2024 podali oznámenie na Okresnú prokuratúru Trenčín, pretože
chcú mať zachovaný cez parcelu KN E 291 prístup na ulicu H. E. k vodovodu, kanalizácií, elektrine, plynu
a optickému internetu, čo je odôvodnené tým, že počas trvania sporu nepresvedčili zákonnú sudkyňu
súdu prvej inštancie, že je v ich záujme, aby dvojnásobným obídením zákona pri predkupnom práve

neboli na príslušnom LV nezvratne evidované tretie osoby a keďže nie je v ich moci, aby súd rozhodol
podľa petitu a vrátil sporný podiel prvotnému narušiteľovi, ich bezmocnosť dovolávania sa spravodlivosti
využil žalovaný 1/ k tomu, aby predal pohodlne dom s.č. XXX E. J.. I keď dom formálne stojí na pozemku
1598/1, neoprávnene stojí aj na parcele č. 291 a žalovaní 1/, 2/ pred skončením tohto súdneho sporu,
ktorým bolo spochybnené ich spoluvlastníctvo k pozemku č. E 291 účelovo zmenili právnu a dôkaznú

situáciu a zmarili možnosť usporiadať majetkovo právne vzťahy k pozemku pod domom ešte v tomto
súdnom spore. Noví vlastníci domu M. K. a A. K. nie sú spoluvlastníci pozemku KN E č. 291, nie sú
ani účastníkmi sporu, napriek tomu bolo rozhodnuté v neprospech žalobcov. Tvrdí, že boli napadnutí
novými vlastníkmi domu, preto aj sa obrátili na príslušné OO PZ. Podali na Okresný súd Trenčín žalobu
vo veci určenia či je, alebo nie je právo na strane majiteľov domov s novými súpisnými číslami, ktoré sa

týka aj domu, ktorého súčasťou je spoluvlastnícky podiel v KN E č. 291 evidovaný na meno G. H.. Súd
neskúmal či sporný podiel je právne voľný, či konečný užívateľ odvodzuje svoje právo vlastniť podiel
v KN E č. 291 od toho, že vlastní dom s.č. XX, kde je registrovaná súkromná cesta.

12. Žalovaní 1/, 2/ k návrhu žalobcu na prerušenie konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

poukazujú na to, že žalobcovia dôvodia tým, že je v ich záujme, aby na príslušnom LV neboli evidované
tretie osoby tvrdiac, že nemôžu slobodne prejsť po pozemku KN E č. 291 a chcú mať zachovaný prístup,
preto sa obrátili na Okresnú prokuratúru Trenčín, avšak čo sa týka stavu užívania cesty, žalovaní 1/,2/
opakované poukazovali na to (aj dokazovali), že cesta KN E č. 291 je z ulice Na Vinohrady prechodná
pre všetkých vlastníkov cesty, tvrdenia žalobcov v tomto smere považujú za mylné, klamlivé a jediný

kto bráni prístupu cez túto cestu pre ostatných spoluvlastníkov, sú žalobcovia. Žalovaní majú záujem na
objektívnom posúdení toho, kto a komu bráni užívať cestu, nemajú obavu z prešetrenia veci orgánmi
činnými v trestnom konaní, preto ani nemajú nič proti tomu, ak by predmetné konanie bolo prerušené.
Zároveň navrhujú, aby bol k súdnemu spisu pripojený trestný spis založený na základe podania žalobcov
a to za účelom zistenia výsledku šetrenia OČTK.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore (žalobcovia), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Žalobcovia sa podanou žalobou (po jej zmene, keď prvotne ich právna predchodkyňa B. B. sa
touto domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/, teda ňou smerovala k nadobudnutiu
prevádzaného spoluvlastníckeho podielu), domáhajú určenia vlastníckeho práva v prospech žalovanej
3/ (ako pôvodnej spoluvlastníčke prevádzaného podielu) k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX a to parcele reg. „E“ č. 291 v podiele 3/45 nachádzajúcej sa v k.ú. J., dovolávajúc sa

relatívnej neplatnosti prevodnej zmluvy uzatvorenej prvotne medzi žalovanou 3/ a žalovaným 4/ ako
nadobúdateľom (tiež tvrdiac neplatnosť nadväzujúcej prevodnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným
4/ a žalovanými 1/, 2/ ako následnými nadobúdateľmi) pre nedodržanie postupu predpísaného ust. § 140
Občianskeho zákonníka (realizovanie ponukovej povinnosti voči ich právnej predchodkyni na odkúpenie
prevádzanéhopodielu),čímmalodôjsťkporušeniujejpredkupnéhopráva(ktorénásledneprešlonanich
a aktuálne sú vlastníkmi podielov v dotknutej nehnuteľnosti, ktoré na nich darovacou zmluvou v priebehu

konania previedla ich dcéra B. B. – pôvodná žalobkyňa).

16. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím - napadnutým v tomto odvolacom konaní (v poradí
prvý zamietajúci rozsudok vo veci zo dňa 21. júna 2021, č.k. 23C/44/2018 bol pre jeho zmätočnosť
zrušený uznesením KS Trenčín zo dňa 26.04.2022 č.k. 27Co/90/2021 – 334 a vec bola vrátená súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) žalobu opätovne zamietol, žalovaným 1/ a 2/
ako úspešným priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcom a žalovaným 3/ a 4/ i keď
rovnako plne úspešným náhradu trov konania nepriznal, keďže týmto trovy v konaní nevznikli, dospejúc
k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe (§ 137 písm. c/
CSP), ktorú posúdil ako procesne neprípustnú zastávajúc jednak názor, že osoby dotknuté porušeným

predkupným právom dovolávajúce sa relatívnej neplatnosti prevodných právnych úkonov sa ochrany
svojho práva majú možnosť domáhať žalobou na určenie právnej skutočnosti - § 137 písm. d/ CSP
(o neplatnosť prevodnej zmluvy), keďže oprávnenie na jej podanie (bez toho aby museli preukazovať
naliehavýprávnyzáujemnajejpodaní)imvyplývazhmotnéhopráva(osobitnéhoprávnehopredpisuust.
§ 40a Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 140 Občianskeho zákonníka), či využiť iný zákonom

formulovaný spôsob reparácie a naviac v okolnostiach danej veci primárne formulovanou žalobou, teda
pred jej zmenou (tiež v rámci mimosúdnej výzvy) si už zvolila právna predchodkyňa žalobcov odlišný,
zákonom na výber daný spôsob reparácie jej potencionálne možného porušeného predkupného práva,
ktorý je v konflikte s aktuálnou žalobou.

17. Odvolatelia (žalobcovia) v zmysle odvolacích námietok vznesených prostredníctvom právneho
zástupcu uplatňujú ťažiskovo dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. f/ a h/ CSP
(nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), tiež v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/ a z obsahu odvolania možno identifikovať tiež pod písm. c/ CSP (porušenie práva
na spravodlivý proces, rozhodnutie vydané zaujatým sudcom).

18. Primárne sa však odvolací súd venoval návrhu žalobcu 1/, doručenému odvolaciemu súdu dňa
22.5.2024, ktorým tento navrhuje prerušenie konania podľa § 164 CSP dôvodiac, že dňa 6.5.2024 podal
oznámenie na Okresnú prokuratúru Trenčín z dôvodu vzniknutých nezhôd pri užívaní parcely, ktorej sa
týka v tomto konaní tvrdené porušenie predkupného práva.

19. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

20. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania (§ 162 a § 163 CSP)
a fakultatívnym prerušením konania (§ 164 CSP). Ako jediný dôvod fakultatívneho prerušenia konania,
ktorého sa žalobca 1/ vychádzajúc z obsahu jeho procesného návrhu produkovaného v odvolacom
konaní v posudzovanej veci domáha, normuje zákon v ust. § 164 CSP prebiehajúce súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Ide o také prerušenie konania, ktoré síce nie je
pre konanie nevyhnutné, rozhodujúcim hľadiskom je však posúdenie toho, či vzhľadom na okolnosti
je prerušenie konania vhodné vo svetle tak hospodárnosti konania, ako aj zamedzenia prípadnýchodlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke, či jej diferentného posúdenia v rámci prejudiciality, na
podklade zhodných skutkových okolností.

21. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobcovia si v tomto spore uplatňujú svoje nároky voči
žalovaným z nimi tvrdeného porušenia predkupného práva, ktorého sú nositeľmi z titulu spoluvlastníctva
parcely zapísanej na LV č. XXXX a to parcely reg. „E“ č. 291 nachádzajúcej sa v k.ú. J., podiel
v ktorej nadobudli prevodnou zmluvou od predchádzajúcich spoluvlastníkov žalovaní 1/ a 2/. Žalobca
tvrdí nezhody v užívaní tejto parcely v dôsledku spoluvlastníctva so žalovaným 1/, ktoré rieši podľa jeho

tvrdenia oznámením na Okresnú prokuratúru Trenčín, tiež poukazuje na to, že žalovaný 1/ predal dom
s.č.XXXE.J.,ktorýikeď formálnestojínapozemku1598/1,faktickystojíajnaparceleč.291vsúvislosti
sčímpodalnasúdurčovaciužalobu.Tvrdítiež,žežalobcoviabolinapadnutínovýmivlastníkmiadodoby
záveru prijatého príslušnými orgánmi v ním iniciovaných konaniach žiada prerušiť konanie v tejto veci.

22. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc z teoretických východísk upravujúcich

možnosť využitia žalobcom 1/ požadovaného procesného postupu, odvolací súd zastáva názor, že
za aktuálneho stavu konania v tejto veci a so zreteľom na jeho predmet, nie je s prihliadnutím
jednak na princíp hospodárnosti konania, ako aj právo účastníkov na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov, ani v najmenšom požiadavka žalobcu 1/ opodstatnená, keďže spôsob vyriešenia prípadných
nezhôd spoluvlastníkov pri užívaní dotknutej nehnuteľnosti, či okolnosti za ktorých tieto vznikajú, či

prevod vlastníctva k domu a s ním súvisiaci žalobcom tvrdený vyvolaný súdny spor (nesúlad faktického
priestorového umiestnenia domu s údajmi katastra), ktoré majú byť predmetom skúmania z iniciatívny
žalobcu 1/, nemá žiaden význam pre rozhodnutie o predmete tohto konania, ktorým je otázka možného
porušenia predkupného práva a nejde dokonca ani o problematiku, ktorú by bolo potrebné v tomto
konaní posudzovať prejudiciálne. Ust. § 164 CSP umožňuje, avšak fakultatívne, nie obligatórne konanie

prerušiť v prípade, ak prebieha súdne, či iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorú nie je oprávnený
riešiť a ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, o ktorý prípad však vo vzťahu k skutočnostiam od
ktorých odvodzuje žalobca 1/ svoj návrh nejde.
23. Ako uvádza vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR (príkladmo pod sp.zn. 5Obdo 48/2020),
fakultatívne prerušenie konania, nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne

vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej
ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov (Čl. 2 a 17 CSP). Pri rozhodovaní
sa, či konanie podľa § 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti
konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie
podľacitovanéhoustanoveniaaknepredpokladá,ževyriešenieotázkyvinomkonaní,budemaťpredané

konanie zásadný význam, pretože prerušenie konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím
súdu.

24. Obdobne Ústavný súd SR v odôvodnení rozhodnutia pod sp. zn. II. ÚS 199/2019 uvádza, že súd
si v prípade fakultatívneho prerušenia konania musí uvedomiť a najmä zvážiť, či prerušenie konania

prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t. j. k naplneniu
dikcie čl. 46 ods. 1 ústavy) a tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na postupe bez
zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Pri fakultatívnom prerušení
konania (na rozdiel od obligatórneho podľa § 162 CSP) je to práve súd, ktorý vyvažuje jednotlivé
záujmy stojace pri prerušení konania proti sebe – záujem na spravodlivom rozhodnutí veci a záujem

na konaní bez zbytočných prieťahov (v prípade obligatórneho prerušenia konania vyvážil tieto záujmy
sám zákonodarca preferovaním záujmu na spravodlivom rozhodnutí veci a súd tak nemá možnosť
zvažovania a pri naplnení hypotézy § 162 CSP konania preruší obligatórne). Vyváženie stretu týchto
záujmov v prospech záujmu na spravodlivom rozhodnutí veci pretavené do rozhodnutia o prerušení
konania musí byť v prípade fakultatívneho prerušenia konania riadne zdôvodnené v odôvodnení

rozhodnutia, ktorým sa konanie prerušuje.

25.Vokolnostiachposudzovanejveciodvolacísúdtakvyhodnotilstretzáujmunajednejstranenakonaní
bez zbytočných prieťahov, na strane druhej so žalobcom 1/ tvrdeným záujmom na vyčkaní do skončení
ním označených konaní týkajúcich sa či už existujúcich nezhôd pri užívaní dotknutej nehnuteľnosti, či

priestorového umiestnenia rodinného domu predtým vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ a s poukazom
tiež na neexistenciu podmienenosti otázok riešených v dotknutých konaniach dospel k záveru, že pre
žalobcom 1/ požadovaný procesný postup nie sú udržateľne splnené zákonné predpoklady a to nielenvo svetle možnosti fakultatívneho prerušenia konania (§ 164 CSP), ale ani obligatórneho prerušenia
konania (§ 162, § 163 CSP), z ktorého dôvodu jeho návrh v tomto smere zamietol ako nedôvodný.

26. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti v ďalšom posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok.

27. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby

súdmoholautoritatívnevovecirozhodnúť. Ichexistenciaasplneniejepredpokladomposkytnutiasúdnej
ochranyohrozeným,alebopoškodenýmsubjektívnymprávamvrozsahučl.1ZákladnýchprincípovCSP,
čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať
a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého
konania (§ 161 CSP). Vadou predpokladanou v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP trpí konanie v prípade,
ak súd vec prejednal a rozhodol, napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.

28. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo
veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolatelia ani netvrdili.

29. V nadväznosti na vyššie uvedenú obligatórnu povinnosť súdu (tiež odvolacieho) v ktoromkoľvek
štádiu skúmať splnenie procesných podmienok, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj
s tvrdeniami žalovaných 1/ a 2/ (i keď odvolanie nepodali) uvedených v ich duplike na repliku žalobcov
produkovanej v odvolacom konaní, ktorí tvrdili, že v dôsledku toho, že pôvodná žalobkyňa B. B. previedla

svoj spoluvlastnícky podiel v dotknutej nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 6.10.2021 na svojich
rodičov (terajších žalobcov) a bezprostredne potom nedošlo k zmene strán sporu, stratila spôsobilosť
byť účastníkom konania, teda nedisponovala procesnými právami a povinnosti, čím podľa ich názoru
neboli splnené procesné podmienky na to, aby súd vo veci ďalej konal a konanie podľa ich názoru malo
byť ex offo zastavené.

30. S vyššie uvedeným názorom žalovaných 1/ a 2/ nemožno súhlasiť, keďže zjavne nediferencujú
medzi stratou spôsobilosti byť účastníkom konania a jej dôsledkami na strane jednej, na ktoré prípady
sa aplikuje v prípade fyzickej osoby postup podľa § 63 CSP (ktorý môže viesť aj k zastaveniu konania
o ktorý prípad však v okolnostiach tejto veci nešlo ani pre absenciu takej právnej skutočnosti ktorá

by to opodstatňovala ísť nemohlo) a zmenou účastníctva v konaní v dôsledku singulárnej sukcesie
a univerzálnej sukcesie pri zachovaní procesnej subjektivity, na ktorú sa aplikuje postup podľa § 80 CSP,
ktorý postup však nie je spôsobilý viesť k ex offo zastaveniu konania, ako sa nesprávne domnievajú
žalovaní 1/, 2/, ale môže viesť len k zamietnutiu žaloby pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie
(pokiaľ počas konania na strane žalobcu dôjde k prevodu práv o ktoré v konaní ide a absentoval by

do rozhodnutia vo veci procesný úkon na zmenu účastníctva). Strata procesnej subjektivity u fyzickej
osoby je totiž zároveň spojená so stratou spôsobilosti na práva a povinnosti, teda právnej subjektivity,
pričom je to smrť fyzickej osoby ako objektívna právna skutočnosť, ktorá zánik jej spôsobilosti mať práva
a povinnosti (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a tým aj stratu procesnej subjektivity (§ 61 CSP)
spôsobuje. Ak táto skutočnosť, teda smrť fyzickej osoby ako strany sporu nastane v priebehu konania,

prichádzajú do úvahy dve procesné eventuality, a to buď zastavenie konania, alebo pokračovanie
v konaní. Zastavenie konania však prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných, ako majetkových
sporov (ust. § 63 ods. 2 CSP a contrario). Ak predmet konania tvorí tzv. majetkový spor, v takýchto
prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým dedičmi fyzickej
osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. O takýto prípad

však v okolnostiach danej veci nikdy nešlo, keďže pôvodná žalobkyňa ako nositeľka spoluvlastníckych
práv k dotknutej parcele nezomrela. Ani uznesenie súdu o pokračovaní v konaní v prípade úmrtia
žalobcu, nie je uznesením o zmene subjektov podľa § 80 CSP, ale ide o prípad tzv. univerzálnej sukcesie
podľa § 63 ods. 2 CSP pri strate procesnej subjektivity. V konkrétnostiach posudzovanej veci však išlo
o prípad, kedy pôvodná žalobkyňa nezomrela, a prevodom vlastníckeho práva na terajších žalobcov

darovacou zmluvou teda ani nestratila procesnú subjektivitu, preto nebol žiaden dôvod na obligatórne
zastavenie konania. Dôsledkom toho, že previedla práva o ktoré v tomto spore ide na svojich rodičov
(terajších žalobcov) len prestala byť nositeľkou týchto konkrétnych vlastníckych a s nimi súvisiacich
práv, čo v prípade, ak by to procesne nezhojila do rozhodnutia súdu prvej inštancie návrhom na zmenuúčastníctva na strane žalobcov, bolo by malo za následok nie zastavenie konania pre vadu procesných
podmienok ako sa nesprávne domnievajú žalovaní 1/ a 2/, ale vecné zamietajúce rozhodnutie súdu prvej
inštancie pre absenciu vecnej aktívnej legitimácie na jej strane, k čomu vo výsledku z hľadiska tohto

dôvodu nedošlo, keďže postup podľa § 80 CSP bol priebežne iniciovaný aj realizovaný. Pokiaľ žalovaní
1/ 2/ upriamujú pozornosť na to, že to boli oni, ktorí to iniciovali, keďže žalobkyňa bola v tomto smere
nejaké obdobie nečinná, paradoxne konali tak na jej prospech.

31. Preto ani z pohľadu vyššie uvedených tvrdení nebolo možné konštatovať vadu procesných

podmienok.

32. Z odvolania v ďalšom možno identifikovať, že žalobcovia spochybňujú aj objektivitu zákonnej
sudkyne súdu prvej inštancie JUDr. Tatiany Porubänovej a to prostredníctvom tvrdenia o jej správaní,
ktoré označujú za nevhodné, keďže na pojednávaní mala vysloviť, že: „Všetci dobre vieme o čo B.
ide“, čo podľa ich názoru pomerne vážne narušuje objektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti, ktoré

ich tvrdenia indikujú (i keď to odvolatelia takto priamo neformulujú) k uplatňovaniu odvolacieho dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, ktorú námietku z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho
dôvodu musel odvolací súd preskúmať.

33. V ustanovení § 365 ods. 1 písm. c/ CSP sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené

dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými
sú: a/ rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

34. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

35. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom
konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa
čl. 46 ods.1 ústavy. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd
musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne,
žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv,

ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).

36. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť
súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a
rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto
návrhu (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom,
alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone
svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho

najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na
základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v
ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených
citovaným ustanovením § 49 ods. 1 (príp. ods. 2) CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných
skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť

pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah
sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom
stanovejpovinnostisudcanebudemôcť,alebonebudeschopnýnezávisleanestrannerozhodnúť.Zákon
tedazakladávylúčeniesudcunaexistencii určitéhodôvoduvymedzenéhotakýmikonkrétneoznačenými
a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým

subjektívnypohľadnavylúčeniesudcu;nato,abybolsudcavylúčený,nemôžupostačovaťpochybnostio
možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní,
môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému sa zároveň
môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádzai vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v
príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999).

37. U vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľov
nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ju vo svetle §
49 CSP diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej
nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka odvolateľov je formulovaná

bez konkretizovania tvrdených rodinných, či iných väzieb medzi sudkyňou a žalobcami, či žalovanými,
ich PZ, či osobami, ktoré by mohli sudcu o okolnostiach veci inak, ako zo súdneho spisu informovať,
teda je formulovaná spôsobom, ktorý nie je spôsobilý objektivitu sudkyne spochybniť.

38. Odvolací súd aj v tomto štádiu opätovne zdôrazňuje, že meradlom hodnotenia objektivity sudcu
nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, či jeho ničím nepodložené domnienky. Odvolací

súd uvádza, že pokiaľ odvolatelia spochybňujú objektivitu zákonného sudcu bez bližšie identifikovania
možného vzťahu k stranám, či ich právnym zástupcom, či akéhokoľvek dôkazu v tomto smere,
pričom takýto vzťah nemožno dovodiť ani z postupu sudcu v konaní, nie sú takéto domnienky ničím
objektivizované, odvolatelia prezentujú svoj subjektívny názor o zaujatosti zákonného sudcu majúceho
pôvod v konštatovaní sudcu o znalosti toho, k čomu žalobcovia svojou žalobou smerujú, a tieto ich

domnienky tak zostávajú len v rovine neobjektivizovaných tvrdení.

39. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo
k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.

40. Odvolací súd podrobil ďalej odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo
svetle vecných odvolacích námietok žalobcov, teda možného naplnenia nimi produkovaných odvolacích
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na
ktorých je založené rozhodnutie).

41. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov
podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada

voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

42. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

43. Vo svetle vyššie uvedených odvolacích dôvodov, sa odvolací súd zaoberal ťažiskovou námietkou
žalobcov o nesprávnom právnom posúdení otázky naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe
(o určenie práva podľa § 137 písm. c/ CSP), keď súd prvej inštancie pre jeho absenciu žalobu
zamietol, zastávajúc názor, že pri dovolávaní sa relatívnej neplatnosti prevodného právneho úkonu
ako jedného zo zákonných prostriedkov ochrany tvrdeného porušenia predkupného práva je tomu

zodpovedajúcim procesným nástrojom žaloba formulovaná priamo na určenie právnej skutočnosti -
§ 137 písm. d/ CSP (o neplatnosť prevodnej zmluvy), keďže oprávnenie na jej podanie im vyplýva
z hmotného práva (osobitného právneho predpisu ust. § 40a Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust.
§ 140 Občianskeho zákonníka) s ktorým názorom súdu prvej inštancie žalobcovia nesúhlasia dôvodiac(racionálne neuchopiteľne), že postupom v uvedených názorových intenciách súdu prvej inštancie, sa
spoluvlastníci nemôžu domáhať neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, čo by podľa ich názoru
znamenalo, že v prípadoch porušenia predkupného práva, by toto ustanovenie bolo obsolentné.

44. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu vo svetle
právnej úpravy na vec dopadajúcej (ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval), dospel odvolací
súd k záveru o nespôsobilosti týchto námietok k odlišnému, na prospech žalobcov vyznievajúcemu
rozhodnutiu.

45. Otázka prípustnosti zvolenej žaloby z hľadiska ust. § 137 CSP a teda aj otázka (ne)existencie
naliehavého právneho záujmu, či existencie osobitného predpisu oprávňujúceho k podaniu určovacej
žaloby, je vecou právneho posúdenia.

46. Základným predpokladom prípustnosti a následne tiež aj úspešnosti určovacej žaloby, o ktorú ide

tiež v posudzovanej veci, v prípade ak ide o žalobu na určenie práva (§ 137 ods. 1 písm. c/ CSP)
je záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pokiaľ tento nevyplýva
z osobitného predpisu (kedy ho preukazovať nie je potrebné) a v prípade ak ide o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 ods. 1 písm. d/ CSP je takáto žaloba prípustnou v prípade zistenia, že určenie
konkrétnej právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, pre prípad pozitívneho záveru o čom,

skúmanienaliehavéhozáujmuuždoúvahyneprichádza.Pokiaľtaktonormovanépredpokladyzhľadiska
ustanovenia § 137 CSP, ako základné podmienky prípustnosti prikročenia k posudzovaniu vecnej
stránky žalobného návrhu nie sú splnené, v prípade záveru o ich nedostatku, je bez ďalšieho daný
dôvod zamietnutia žaloby ako celku, k naplneniu čoho došlo aj v podmienkach tejto veci.

47. Kritériom pre pozitívno-právne členenie žalôb je v zásade podľa § 137 CSP žalobcom formulovaný
žalobný návrh (petit) v spojitosti s právnym dôvodom tvrdeného práva. Význam ust. § 137 je
predovšetkým normatívny, ktorý spočíva v tom, že ustanovenie vymedzuje podmienky prípustnosti
pre niektoré druhy žalôb. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP)
vychádzajúc zo znenia ustanovenia, ktoré ju normuje, musí vyplývať z osobitného predpisu (hmotného

práva), inak je takáto žaloba neprípustná. Zmluvy a iné právneho úkony, ich existencia, platnosť, či
neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“).

48. Pokiaľ teda z osobitného predpisu vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, už
nie je na strane žalobcu povinnosť preukazovať a na strane súdu oprávnenie skúmať naliehavý právny

záujem, keďže za týchto okolností právny záujem na určení vyplýva priamo z právneho predpisu, ktorý
určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu, ktoré oprávnenie
podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.

49. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

50. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

51. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

52. Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 140 OZ, je povinnosťou prevádzajúceho spoluvlastníka

ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel v prvom rade ostatným spoluvlastníkom, okrem prípadu prevodu
spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe. Až keď títo o prevádzaný spoluvlastnícky podiel neprejavia
záujem, môže spoluvlastník podiel previesť tretej osobe. Zákonné predkupné právo k prevádzanému
spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecno-právne účinky čo znamená,že pôsobí aj voči právnemu nástupcovi - novému spoluvlastníkovi ako nadobúdateľovi (kupujúcemu),
čo dopadá aj následne na ďalšie možné reťaziace sa prevody. Keďže teda predkupné právo je zároveň
právom vecným, má charakter absolútneho práva, ktoré pôsobí erga omnes (voči všetkým), pričom

vecno-právny charakter predkupného práva sa prejavuje aj tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho
spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom veci aj so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti
a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého nadobúdateľa. Inými slovami to znamená, že
oprávnený z predkupného práva, teda žalobcovia/ich právna predchodkyňa, mali/majú právo domáhať
sa po splnení zákonom stanovených podmienok svojho práva aj proti žalovaným 1/, 2/ ako v tomto

čase konečným nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu. Na strane
druhej aj na žalobcov prešlo v dôsledku prevodnej darovacej zmluvy uzatvorenej s predchádzajúcou
vlastníčkou (pôvodnou žalobkyňou) spolu so spoluvlastníckym podielom k dotknutej nehnuteľnosti aj
právo pokračovať v domáhaní sa ňou zvolenej ochrany z porušeného predkupného práva.
53. Podľa už konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozhodnutia 3Cdo 262/2009, 4Cdo
334/2009, 5Cdo 211/2009 a ďalšie), z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo

vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka, s uplatnením analogie legis v zmysle § 853 Občianskeho
zákonníka, aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve obsiahnutú v ust. § 602 až § 606
Občianskeho zákonníka.

54. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne

upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

55. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo

zachované.

56. Pre prípad, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol
na inú, než blízku osobu (§ 116 OZ) bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom,
dochádza k porušeniu predkupného práva oprávnených, právny úkon na základe ktorého došlo

následne k prevodu spoluvlastníckeho podielu(-ov), avšak len v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci
jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ) považuje zákon za neplatný. Právnym dôvodom dovolania sa
tejto neplatnosti je reparácia - náprava vzniknutého protiprávneho stavu. Oprávnený sa tak v zmysle
§ 603 ods. 3 OZ môže domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu a to prostredníctvom
predžalobnej výzvy na realizovanie takejto ponuky, ktorou výzvou uplatňuje takto nadobudnutie podielu

na dotknutej veci a v prípade nečinnosti povinného subjektu následne podaním žaloby o nahradenie
vôle povinného v tomto smere. Ak z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu
na veci (nevyužije takto zákonom mu ponúkanú možnosť), ďalšou možnosťou vyplývajúcou z ust. § 603
ods. 3 OZ je ponechať si zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi)
pre prípad, ak by sa tento rozhodol v budúcnosti vec predať. Avšak

nad rámec uvedených všeobecných nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva
uvedených v § 603 ods. 3 OZ, je tu tiež nárok majúci pôvod v ust. § 40a v spojení s § 140 OZ a to
možnosť domáhať sa primárne neplatnosti dotknutého právneho úkonu podľa § 40a OZ (§ 137 písm. d/
CSP), v ktorom prípade sa existencia naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby neskúma,
ktorý typ žaloby aj podľa názoru súdu prvej inštancie je v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti

prevodného právneho úkonu vhodným a procesne prípustným prostriedkom na reparáciu žalobcami
tvrdeného porušeného predkupného práva. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že
pokiaľ oprávnený subjekt z možného porušeného predkupného práva zvolí možnosť jeho reparácie
prostredníctvom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (teda neprejaví nárok nadobudnúť
prevádzaný podiel na dotknutej veci do svojho vlastníctva, čo mu zákon tiež umožňuje), vhodným

a procesne prípustným prostriedkom na dosiahnutie toho, k čomu smeruje (prinavrátenie vlastníctva
prevádzaného podielu porušiteľovi predkupného práva) je žaloba podľa § 137 d/ CSP formulovaná
na určenie neplatnosti prevodnej zmluvy. Odvolacia argumentácia žalobcov v tom zmysle, že takýto
názor súdu prvej inštancie znamená, že spoluvlastníci sa nemôžu domáhať neplatnosti právneho úkonu
podľa § 40a OZ, ktoré ustanovenie by sa v prípadoch porušenia predkupného práva podľa ich názoru

stalo obsolentným odkazujúc v tomto prípade na rozhodnutie KS Žilina sp.zn. 10Co/86/2020, nemá
oporu v dôvodoch na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (ktoré si pravdepodobne
nesprávne interpretovali), keďže naopak súd prvej inštancie zakladá svoje rozhodnutie na názore,
že práve žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP (teda formulovaná oneplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ) v prípade uplatnenia nároku z porušeného predkupného
práva je procesne adekvátnym prostriedkom na reparáciu porušeného predkupného práva, pri využití
ktorej má práve toto ustanovenie svoje priame uplatnenie. Z hľadiska nárokov, ktoré zákon umožňuje

v prípadoch porušenia predkupného práva oprávneným subjektom uplatniť nemožno tiež opomenúť, že
kumulácia uplatnenia nároku smerujúceho k nadobudnutiu prevádzaného podielu a možnosti dovolania
sa relatívnej neplatnosti prevodného právneho úkonu je v kolízii a z povahy veci sa vylučuje.

57. Pravdou však vo vzťahu k polemike o prípustnosti toho-ktorého typu určovacej žaloby je, že

súdna prax v určitých v okolnostiach veci (v odôvodnených prípadoch) pripúšťa pri uplatnení nárokov
z porušeného predkupného práva aj žalobu o určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP), keďže subsumuje
v rovine riešenia otázky prejudiciálnej tiež neplatnosť prevodnej zmluvy (ťažiskovo v prípadoch
niekoľkých reťaziacich sa prevodov) pokiaľ však samozrejme konkrétne okolnosti danej veci nasvedčujú
v prospech záveru, že práve tento typ žaloby a jej výsledok, bude mať svoje pozitívne naplnenie
v praktickom živote oprávnených subjektov, teda bude smerovať k dosiahnutiu tej formy reparácie

tvrdeného porušeného predkupného práva, ktorú oprávnené osoby primárne voči nadobúdateľovi
uplatnili, že s touto nebude v kolízii, kedy ju možno z hľadiska jej prípustnosti akceptovať a konštatovať
existenciu naliehavého právneho záujmu na jej podaní, ako základného predpokladu pre vecné
preskúmanie žaloby formulovanej na určenie práva podľa § 137 písm. c/ CSP o ktorý prípad (a v tomto
bode sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie) v okolnostiach danej veci nejde.

Odvolací súd ani v najmenšom nespochybňuje teoretické východiská uvádzané v rozhodnutiach
vyššieho súdu na ktoré odvolatelia poukazujú v odvolaní (napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/542/2015) týkajúce sa otázky posudzovania danosti naliehavého právneho záujmu na
podaní žaloby o určenie práva tiež v sporoch z porušeného predkupného práva (začatých tiež za
predchádzajúcej právnej úpravy o ktorý prípad v posudzovanej veci tiež nejde), avšak tieto nemožno

interpretovať tak, že sú spôsobilé v každom type takéhoto sporu privodiť na prospech žalobcov
záver o danosti naliehavého právneho záujmu na podaní takéhoto typu žaloby pri tvrdenom porušení
predkupného práva a to s prihliadnutím práve na individuálne okolnosti každej posudzovanej veci, so
zreteľom na ktoré je potrebné prípustnosť takejto žaloby skúmať.

58. V konkrétnostiach tejto veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami ani
sporným nebolo, že dňa 12.12.2016 došlo medzi žalovanou 3/ ako spoluvlastníčkou a žalovaným 4/
ako nadobúdateľom k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu
vo výške 3/45 v parc. reg. „E“ č. 291, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k.ú. J., v ktorom
čase bola pôvodná žalobkyňa (predchodkyňa terajších žalobcov) B. B. jej podielovou spoluvlastníčkou

a teda ex lege aj nositeľkou predkupného práva v prípade prevodu podielov vlastnícky prináležiacich
zostávajúcim spoluvlastníkom (ktorí sa rozhodli svoje spoluvlastnícky podiel previesť na tretiu osobu).

59. Rovnako z dokazovania vyplynulo a nie je sporným, že žalovaný 4/ A. B. ako nadobúdateľ
z uvedeného právneho úkonu následne a to dňa 22.02.2017 uzatvoril kúpnu zmluvu s kupujúcimi

G. H. a J. D. (žalovanými 1/ a 2/), predmetom ktorej bol predaj jeho rodinného domu súp. č. XXX,
nachádzajúceho sa na parc. č. 1598/1 v podiele 1/1, parc. č. 1598/1, 1598/2 a 1599 v podiele 1/1 (LV č.
XXX k. ú. J.) a tiež odpredal týmto parc. č. 291 v podiele 3/45 (LV č. XXXX k. ú. J.), v ktorom čase bola
pôvodná žalobkyňa B. B. podľa LV zo dňa 01.02.2018 jej podielovou spoluvlastníčkou v podiele 127/270
ažalovaní1/a2/sastalinazákladetejtokúpnejzmluvypodielovýmispoluvlastníkmitejtoparcelykaždýv

podiele 3/90, pričom žalovaný 1/ už v tom čase bol jej podielovým spoluvlastníkom v podiele 6/90. Keďže
včaseuzatvoreniatejtokúpnejzmluvynebolavznesenánámietkarelatívnejneplatnostipredchádzajúcej
prevodnej zmluvy, ktorou žalovaný 4/ v roku 2016 nadobudol podiel v dotknutej parcele od žalovanej 3/,
ani uplatnené žiadne iné nároky z možného porušenia predkupného práva, nastali vecno-právne účinky
kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými 1/ a 2/ a títo platne nadobudli prevádzaný spoluvlastnícky

podiel v dotknutej nehnuteľnosti a v postavení nadobúdateľov a so zreteľom na to, že predkupné právo
je zároveň právom vecným, ktoré pôsobí erga omnes (neviaže sa na osobu konkrétneho spoluvlastníka,
ale je spojené s vlastníctvom veci aj so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti) povinnosti z neho
plynúce prešli na nich spolu s vlastníctvom veci (prevádzaného podielu).

60. Za tohto stavu, keďže pôvodná žalobkyňa (B. B.) tvrdila porušenie predkupného práva (čo
žalovaní zhodne popierajú) mala ako oprávnená spoluvlastníčka z predkupného práva vychádzajúc
z možností formulovaných zákonom (§ 603 ods. 3, § 40a Občianskeho zákonníka), pri tvrdenom
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ako povinného z predkupného práva na výber, či: a/ sabude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka
na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretím
osobám ako singulárnym právnym nástupcom pôvodného, či následného podielového spoluvlastníka),

aby jej nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých
ich kúpili od pôvodného podielového spoluvlastníka (teda domáhať sa nadobudnutia prevádzaného
spoluvlastníckeho podielu); ak nadobúdateľ jej výzve nevyhovel, mala ako oprávnený spoluvlastník
právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľom, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľov;
žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa,

c/ či sa mohla uspokojiť s tým, že jej zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľom. Zákon
v takomto prípade ponecháva plne oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré zo
zákonom stanovených riešení zvolí, pričom kumulácia nárokov podľa § 603 ods. 3 a § 40a OZ je
vylúčená. Pôvodná žalobkyňa B. B. teda mala právo domáhať sa po splnení zákonom stanovených
podmienok svojho (podľa jej vôle v medziach zákona zvoleného) nároku z porušeného predkupného
práva aj proti žalovaným 1/, 2/ ako v danom čase konečným nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu.

61. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že pôvodná žalobkyňa zo zákonom vymedzených nárokov reparácie
tvrdeného porušeného predkupného práva zvolila slobodne možnosť uvedenú v predchádzajúcom
odseku tohto rozhodnutia a to pod písm. b/, keď listom zo dňa 29.01.2018 vyzvala žalovaných 1/ a 2/
ako konečných nadobúdateľov prevádzaného podielu, aby jej nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na

predmetnej nehnuteľnosti ponúkli na predaj a keďže títo reagovali na jej výzvu odmietavo dôvodiac tým,
že zároveň s podielom v dotknutej parcele nadobudli aj rodinný dom súp. č. XXX, prístup ku ktorému
je práve cez parc. č. 291 a ktorý by bez možnosti prístupu z verejnej komunikácie nemohol plniť účel,
na ktorý bol vybudovaný, v reakcii na ktoré stanovisko využila právna predchodkyňa žalobcov svoj
zákonný nárok domáhať sa na súde nahradenia prejavu ich vôle v tomto smere, ktorá žaloba o ktorej súd

prvej inštancie konal v tejto veci bola prvotne formulovaná ako nárok z porušeného predkupného práva
so zvoleným spôsobom reparácie smerujúcim k nadobudnutiu vlastníctva prevádzaného podielu. V
priebehu konania však bola takto formulovaná žaloba predchodkyňou žalobcov zmenená a formulovaná
na žalobu o určenie vlastníckeho práva v prospech žalovanej 3/ (ako pôvodnej spoluvlastníčke
prevádzaného podielu) za súčasného dovolávania sa relatívnej neplatnosti prevodnej zmluvy, ktorú

zmenu súd prvej inštancie aj pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019. Následne predchodkyňa žalobcov
previedlasvojvlastníckypodielvdotknutejparcele nažalobcov(svojichrodičov)atodarovacouzmluvou
zo dňa 6.10.2021, vkladové konanie ktorej prebehlo pod V7410/2021.

62. Sumarizujúc a vyhodnotiac tak všetky vyššie uvedené zistenia, odvolací súd sa identifikuje

s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v okolnostiach tejto veci žalobcami zvolený typ žaloby
po jej zmene v priebehu konania (na určenie práva podľa § 137 písm. c/ CSP), nie je procesne
prípustným prostriedkom pre absenciu naliehavého právneho záujmu na jej podaní. Predovšetkým
je zrejmé, že takto formulovaná žaloba je založená na odlišnom spôsobe reparácie tvrdeného
porušeného predkupného práva (dovolanie sa relatívnej neplatnosti prevodného právneho úkonu),

aký predchodkyňa žalobcov na základe slobodnej voľby primárne zvolila a voči žalovaným 1/ a 2/
aj reálne uplatnila a ktorým je naďalej viazaná (uplatnila nárok na nadobudnutie prevádzaného
spoluvlastníckehopodielu),svojimpredpokladanýmvýsledkomaktuálnažalobaaniknaplneniutakéhoto
nároku nesmeruje, už len ktorá skutočnosť ju diskvalifikuje zo záveru o existencii naliehavého právneho
záujmu na jej podaní. Tento odlišný spôsob reparácie je naviac v konflikte s predchádzajúcim nárokom,

keďže z povahy veci sa vzájomne vylučujú. Žalobcovia (tiež ich právna predchodkyňa) tvrdia, že
pozitívne rozhodnutie o ich žalobe má zabezpečiť pevný právny rámec v spoluvlastníckych vzťahoch
a zabezpečiť im právnu istotu a bezproblémovosť pri užívaní dotknutej nehnuteľnosti, čo má byť
zabezpečené práve diskvalifikovaním žalovaných 1/ a 2/ z vlastníctva dotknutej parcely. Faktom však
je, že okolnosti veci v prospech tvrdených cieľov a tohto záveru rozhodne nenasvedčujú, naopak

požadované rozhodnutie by zakladalo len ďalšie spory (minimálne týkajúce sa založenia právneho
dôvodu využívať dotknutú nehnuteľnosť na prístup k domu vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, ktoré
vlastníctvo bolo prítomné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) ani nezhody vo využívaní tejto
nehnuteľnosti by to zjavne nevyriešilo, keďže je tu zjavná prítomnosť nepriaznivých vzťahov nielen
medzi žalobcami a žalovanými 1/ a 2/, ale tiež žalovanými 3/ a 4/, ktorí poukazujú opakovane na

šikanózne správanie žalobcu 1/ s cieľom znemožniť komukoľvek riadnym spôsobom užívať (okrem
neho samozrejme) danú nehnuteľnosť. Určujúcim však tu podľa názoru odvolacieho súdu je, že žaloba
v jej poslednej podobe je v zásadnom konflikte s účinne uplatneným a slobodne zvoleným spôsobom
reparácie smerujúcim k nadobudnutiu vlastníctva, teda dosiahnutie takto sledovaného cieľa nesleduje,pričom akékoľvek následné zmeny čo do spôsobu reparácie ku ktorým žalobcovia aktuálne smerujú,
nie sú z hľadiska právnej istoty žalovaných (právam ktorých rovnako nemožno nevenovať pozornosť)
udržateľnými. Nemožno spravodlivo akceptovať priebežné vajatanie medzi nárokmi, medzi ktorými

osoba oprávnená z porušeného predkupného práva na začiatku má slobodnú možnosť výberu a je len
vecou jej zrelej úvahy, aby zvolila taký spôsob reparácie, ktorý má spôsobilosť jej priniesť výsledok,
ku ktorému smeruje. Pokiaľ však tento spôsob zvolí a voči nadobúdateľom účinne uplatní o ktorý
prípad išlo tiež v danej veci (záujem nadobudnúť prevádzaný podiel do vlastníctva), diskvalifikuje sa
z možnosti tento následne zmeniť sledujúc odlišný výsledok o to viac, ak tento je v zásadnom konflikte

s už účinne uplatneným spôsobom reparácie. Keďže presne takáto situácia bola vytvorená zmenou
žaloby, ktorá nesleduje dosiahnutie účinne primárne zvoleného spôsobu nápravy (o ktoré aj posúdiac
konanie žalobcov týmto v skutočnosti ide vezmúc do úvahy len zmluvu o budúcej zmluve s C. K.),
nemôže byť takáto žaloba procesne prípustnou. Za správny možno považovať tiež názor súdu prvej
inštancie, že vo všeobecnosti dosiahnuť neplatnosť prevodných právnych úkonov je možné priamo
žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP v spojitosti s § 40a a § 140 OZ bez toho, aby bolo potrebné sa

existenciou naliehavého právneho záujmu zaoberať (samozrejme za predpokladu, že sú k tomu splnené
všetky zákonné predpoklady, tiež pri absencii kolízie súbežne uplatňovaných reparačných nárokov).

63. Nad rámec vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré primárne odvolací súd považuje právny názor
súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcami zvolenom

type žaloby o určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) za správny, nemôže opomenúť ani nadstavbový
dôvod pre ktorý bola súdom prvej inštancie žaloba posúdená v okolnostiach danej veci ako procesne
neprípustná (jej rozpor s ust. § 3 ods. 1 OZ v podrobnostiach z dôvodov uvedených v odseku 34/
a 35/ napadnutého rozhodnutia, ktorým nemožno nepriznať relevanciu). Z výpovedí žalovaných totiž
vyplýva, že aj v minulosti parc. č. 291 bola využívaná a vlastnícky patrila vlastníkom dvoch rodinných

domov, keďže týmto slúžila (aj slúži) ako prístup k nim (rodinného domu vo vlastníctve žalobcov
a rodinného domu vo vlastníctve pôvodne žalovanej 3/ a jej sestry, ktorá ho previedla na žalovaného
4/ a tento dom spolu s touto z hľadiska jej využitia tzv. obslužnou parcelou (podielom na nej) previedol
na žalovaných 1/ a 2/, ktorý spôsob historického využívania tejto parcely dokonca v inom spore tvrdil
(keď to bolo na jeho prospech) aj samotný žalobca 1/ a ktoré využitie tejto parcely je zohľadňované takto

správne aj pri prevádzaní podielov v nej (spolu s rodinným domom pre potreby ktorého sa využíva, ako
tomu bolo aj v danej veci). Žalobcovia ako vlastníci jedného z týchto domov majú fakticky polovičným
vlastníctvom tejto parcely možnosť jej využívania na svoj prospech zabezpečený a nemožno posúdiť
inak ako nemorálnu, ich snahu zvoleným spôsobom reparácie tvrdeného porušeného predkupného
práva diskvalifikovať vlastníkov druhého domu zo spoluvlastníctva k nej (bez ohľadu na to, či ide o

jediný prístup k ich domu pokiaľ to žalobcovia spochybňujú) napriek tomu, že sú im dobré známe
vlastnícke a užívacie pomery tejto parcely aj do minulosti v zjavnej snahe túto fakticky celú ovládnuť,
využívajúc žalovanými popisované rôzne prostriedky na znemožnenie užívania tejto parcely vlastníkom
druhého domu (zatarasenie cesty, vozenie napríklad hnoja na prívese o 21.00 hod. keď žalovaný 1/
pri dome parkuje auto, ktoré musí potom odtiahnuť na cestu, aby žalobca mohol prejsť neskoro večer

s hnojom, či údajné naháňanie krovinorezom aktuálnych vlastníkov). V prospech prítomnosti určitého
neprimeraného správania žalobcu 1/ svedčí aj fakt, že žalovaní 1/ a 2/ pod jeho vplyvom (nátlaku z neho
na nich dopadajúceho) nakoniec predali svoj dom na prístup ku ktorému slúži táto parcela v priebehu
konania pánovi Kráľovi s manželkou, pričom ani táto zmena vlastníctva zjavne pokoj do užívacích
vzťahov nepriniesla. Pokiaľ ide o zmieňovanú zmenu vlastníctva domu túto uvádza odvolací súd len

podporne, inak pri posudzovaní veci vychádzal zo stavu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie –
z vlastníctva domu žalovanými 1/ a 2/). Je zjavné, že ochrana tvrdeného porušeného predkupného práva
sa vo svetle správania žalobcu 1/ dostáva do konfliktu s dobrými mravmi, nesledujúc tak primárny cieľ
tohto inštitútu, ktorým je spravodlivé usporiadanie pomerov aj so zreteľom na čo, dôvodne mu odoprel
súd prvej inštancie ochranu v podobe zamietajúceho rozhodnutia.

64. Za týchto okolností nie je udržateľnou ani námietka odvolateľov, že súd prvej inštancie
uprednostnil porušovateľov predkupného práva pred opomenutými spoluvlastníkmi (primárne je
potrebné poznamenať, že doposiaľ je medzi stranami sporným tvrdenie žalobcov o tom, že predkupné
právo žalobcov/ich právnej predchodkyne bolo aj skutočne porušené, ktoré tvrdenia žalobcov tak
žalovaná 3/, ako aj žalovaný 4/ kategoricky popierajú tvrdiac realizovanie ponukovej povinnosti zmarenej

nekritickými nárokmi žalobcu 1/) keďže v okolnostiach danej veci je zjavné, že snahou súdu prvej
inštancie bolo dospieť k výsledku spravodlivému, keď so zreteľom aj na ust. § 3 ods. 1 OZ neopomenul
pri posudzovaní ťažiskovej otázky aj určité prítomné okolnosti danej veci, vo svetle ktorých mu možno
prisvedčiť, že vznesené nároky vykazujú v kontexte prítomných okolností určité šikanózne ciele.65. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je tiež tvrdenie žalobcov o nesprávnom
právnom názore súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že žalobcovia sa nemôžu domáhať

neplatnosti celého právneho úkonu, ale len jeho časti, ktorá pripadá pomerne k veľkosti
spoluvlastníckych podielov na uvedenej parcele, ktorý označujú za vývojom súdnej praxe prekonaný
názorom o možnosti dovolania sa neplatnosti právneho úkonu ako celku, nielen čiastočnej neplatnosti
podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorý sa neplatnosti dovolal (poukazujúc
napríklad na rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. 6Co/206/2018 zo dňa 26.3.2019 a ďalšie, či závery

zasadnutia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 22.6.2022 na ktorom bola prijatá
právna veta „Účel predkupného práva predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a spôsob jeho
realizácie, vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu“). V tomto smere (pokiaľ ide
o vývoj súdnej praxe v uvedenej otázke) je potrebné dať odvolateľom síce za pravdu, avšak súd
prvej inštancie na odlišnom názore svoje rozhodnutie nezaložil, pretože z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, že by otázku nemožnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti celého prevodného úkonu

vôbec riešil, zmieňuje sa v bode 36/ odôvodenia svojho rozhodnutia výlučne o nemožnosti vykúpiť
(nadobudnúť celý prevádzaný podiel), ktorý nárok nie je podmienený (dokonca jeho uplatnenie vylučuje)
súčasné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, polemika o správnosti ktorého názoru je
však vzhľadom k aktuálnej formulácii žaloby (ktorá nesmeruje k nadobudnutiu prevádzaného podielu)
nadbytočnou, vecnú správnosť výrokovej časti rozhodnutia neovplyvňujúcou.

66. Žalobcami namietané právne posúdenie otázky ne(existencie) naliehavého právneho záujmu
na podanej žalobe so zreteľom na hodnotenie skutkových zistení plynúcich z dokazovania v tejto
veci nesvedčí v konečnom dôsledku ani v prospech naplnenia odvolateľmi posledného uplatneného
odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (zásah súdu do práva na spravodlivý

proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou
aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie, avšak z práva na spravodlivý

súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.

ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

67. Vyhodnotením rozhodujúcich okolností danej veci, všetky rozhodujúce odvolacie námietky žalobcov
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, nespôsobilé k naplneniu ani jedného z uplatnených dôvodov na
odvolanie. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané

skutkové okolnosti a ich vplyv na nárok žalobcov, vychádzajúc z nich správne právne žalobu posúdil ako
procesne neprípustnú pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na jej podaní v okolnostiach danej
veci(§137písm.c/ad/Civilnéhosporovéhoporiadku,§40avspojitostis§140Občianskehozákonníka.
Za správne považuje odvolací súd tiež jeho rozhodnutie v časti o trovách konania založené na úspechu
žalovaných v spore (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku

žalobcov postupoval v súlade so zákonom, právny záver o absencii naliehavého právneho záujmu ako
esenciálnej otázky rozhodne v okolnostiach danej veci nemožno považovať za nesprávny, s následkom
nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

68. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti
o trovách konania, toto podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. Žalobcovia v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
k odlišnému, na ich prospech vyznievajúcemu rozhodnutiu.

69. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaným 1/ - 4/ vzhľadom k ich plnému úspechu v odvolacom konaní priznal plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom ako odvolateľom.70. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).