Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29Ps/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219427
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823219427.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Ps/2/2023

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci spôsobilosti na právne úkony A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., E. XXX/X, toho času v Centre sociálnych služieb Javorina, Bzince pod
Javorinou, zastúpeného procesným opatrovníkom A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, na návrh F.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpeného JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom
v Trenčíne, Legionárska 618, zapísanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod
číslom 6172, takto

r o z h o d o l :

29Ps/2/2023

I. Súd obmedzuje spôsobilosť na právne úkony osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, nasledovne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je spôsobilý:

· konať pred orgánmi verejnej správy, vrátane orgánov štátnej správy a samosprávy a súdov a pred
finančnými inštitúciami;
· preberať svoj príjem a nakladať so svojimi finančnými prostriedkami v sume prevyšujúcej 20 €

jednorazovo a prevyšujúcej v súhrne sumu 100 € mesačne;
· nakladať so svojím majetkom;
· uzatvárať zmluvy, uzatvárať dohody v dedičskom konaní a spísať závet;
· preberať písomnosti;
· rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti a umiestnení do zariadenia
zdravotníckej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti, vrátane ústavnej starostlivosti.

II. Súd ustanovuje A. B. opatrovníka – F. B., nar. XX.XX.XXXX. Úlohou ustanoveného opatrovníka je

v rozsahu obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony obmedzeného zastupovať a spravovať jeho
majetok. V prípade, ak pri spravovaní majetku nejde o bežnú vec, je potrebné schválenie súdu.

III. Opatrovník je povinný podávať súdu dvakrát do roka, a to k 30.06. a k 31.12. kalendárneho roka
správy o A. B. a správy o nakladaní s jeho majetkom v rozsahu, v akom je povinný ho zastupovať a do
30 dní po skončení svojej funkcie je povinný súdu podať záverečný účet o správe jeho majetku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Štát – Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

29Ps/2/2023(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B. (ďalej aj
„vyšetrovaný“). Návrh odôvodnil tým, že vyšetrovaný je jeho otec. Trpí psychickými problémami, ktoré
sa vystupňovali po mozgovej príhode. Upadli jeho hygienické návyky, svojim správaním mohol ohroziť

obyvateľov bytového domu, v ktorom býval. Telefonicky obťažoval svojho ošetrujúceho lekára. Dňa
15.08.2023 bol hospitalizovaný pre zhoršenie depresívnej symptomatiky, neschopný postarať sa o seba
s naznačenou paranoiditou. Za nevýhodných podmienok sa pokúsil predať svoj byt.
(2) Ako dôkazy označil v návrhu výsluch účastníkov, výsluch zamestnanca EKA, s.r.o., potvrdenie
ošetrujúceho lekára zo dňa 21.08.2023, prepúšťaciu správu z 21.08.2023, znalecký posudok, zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 18.05.2023 a zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 20.05.2023.
(3) Súd dočasne, do právoplatného skončenia tohto konania, ustanovil vyšetrovanému opatrovníka pri
všetkých právnych úkonoch. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2023.
(4) Na účely konania o spôsobilosti na právne úkony súd ustanovil vyšetrovanému procesného
opatrovníka.
(5) Návrh na začatie konania bol doručený vyšetrovanému i jeho procesnému opatrovníkovi a bola im

daná možnosť na vyjadrenie k nemu. Svoje právo na vyjadrenie nevyužili.
(6) Na prejednanie súd nariadil pojednávanie na 02.07.2024. Predvolal naň všetkých účastníkov a ich
zástupcov. Vyšetrovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie.
(7) Súd na pojednávaní, ktoré vykonal s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) bez prítomnosti vyšetrovaného

vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú lekárske potvrdenie na čísle listu spisu (ďalej len
„č.l.“) 12, lekárske správy na č.l. 12 a 13, potvrdenie o zdravotnom stave na č.l. 15, lustrácie na č.l. 22
a znalecký posudok na č.l. 59. Vypočul navrhovateľa a pojednávanie odročil za účelom výsluchu alebo
vzhliadnutia vyšetrovaného.
(8) Keďže proti záverom znaleckého posudku neboli vznesené žiadne námietky, z vykonaného

dokazovania nevyplynula potreba doplnenia záverov znaleckého posudku a ani žiaden z účastníkov
alebo subjektov v konaní nenavrhol výsluch znalca či nepredložil otázky ktoré by bolo potrebné znalcovi
položiť, keďže znalecký posudok úplne zodpovedal otázky súdu, súd podľa na § 244 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), ktorý vyložil
v súlade s čl. 2 CMP v súlade s účelom a zmyslom citovaného predpisu upustil od výsluchu znalca. Hoci

zákon uvádza, že súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca, nie je možné toto ustanovenie vykladať
doslovne. Súd ustanoví v konaní znalca len vtedy, ak nepostačuje vyslúchnuť ošetrujúceho lekára a súd
znalca vyslúchne len vtedy, ak je to nevyhnutné pre zistenie skutočného stavu. To znamená, ak sú
pochybnosti alebo rozpory v znaleckom posudku, prípadne ak súd, niektorý z účastníkov, alebo iný
oprávnený subjekt má námietky proti znaleckému posudku, žiada jeho doplnenie, prípadne sa výsluchu

znalca výslovne domáha. Aj v takom prípade podľa výkladu súdu môže postačiť výsluch vykonať
spôsobom podľa § 196 ods. 3 CSP – teda uložiť povinnosť písomne odpovedať na otázky. Ak žiadne
otázky zo strany oprávnených subjektov či súdu nie sú, nie sú vznesené žiadne námietky ani otázky
k znaleckému posudku, ktorý riadne zodpovedal na všetky položené otázky, nie je na výsluch znalca
žiaden dôvod, výsluch by bol nadbytočný a rozporný so zásadou hospodárnosti konania a s požiadavkou

vyhnúť sa zbytočnému zaťažovaniu subjektov konania (čl. 17 CMP).
(9) Súd vyšetrovaného dňa 01.08.2024 mimo pojednávania v domove sociálnych služieb vypočul.
Následne nariadil pojednávanie na 10.09.2024, na ktoré predvolal všetkých účastníkov a ich zástupcov.
(10) Vyšetrovaný sa na pojednávanie napriek doručenému predvolaniu neustanovil, nežiadal
z dôležitých dôvodov o jeho odročenie, preto súd s poukazom na § 180 CSP vec prejednal na

pojednávaní dňa 10.09.2024 bez jeho prítomnosti.
(11) Súd doplnil na pojednávaní dňa 10.09.2024 dokazovanie o zápisnicu z výsluchu vyšetrovaného na
č.l.93,ktoráboladoručenáúčastníkom,respektíveichzástupcomspoluspredvolanímnapojednávanie.
(12) Súd nevykonal ostatné navrhnuté dôkazy, pretože ich vykonanie by pre rozhodnutie vo veci samej
bolo nadbytočné. Ostatné dôkazy nemôžu prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie

vo veci samej, a to či vyšetrovaný trpí alebo netrpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná
a ktorá ho obmedzuje pri vykonávaní právnych úkonov. Dôkazy, ktoré súd vo veci vykonal, považuje za
postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
(13) Súd z vykonaného dokazovania zistil, že vyšetrovaný je postihnutý duševnou poruchou,
pre ktorú nemôže samostatne konať vo veciach sociálnych služieb a vyjadriť súhlas s podaním

žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. (č.l. 12) Od 15.08.2023 bol hospitalizovaný
pre zhoršenie depresívnej symptomatiky, neschopnosť postarať sa o seba, naznačenú paranoiditu.
Hospitalizácia bola ukončená 21.08.2023. (č.l. 12, 13) Vyšetrovaný je dôchodca, trpí organickou
zmenou osobnosti s recidivujúcou depresívnou poruchou. Jeho psychický stav sa za 1 a pol rokazhoršoval, nespolupracoval, nezvládal samostatné bývanie, mal poruchu príjmu potravy a tekutín,
depresiu, paranoiditu. (č.l. 15) Navrhovaný opatrovník je jeho synom. Nemá žiadny záznam v registri
trestov, v registri priestupkov má len záznamy o menej závažných dopravných priestupkoch. V registri

obyvateľov nie je žiadny záznam o jeho prípadnom obmedzení spôsobilosti na právne úkony. (č.l. 22)
Vyšetrovaný podľa znaleckého posudku trpí závažnou duševnou poruchou – organickou afektívnou
poruchou, organicky podmienenou poruchou osobnosti, pričom ide o poruchy trvalé. Tieto ho ovplyvňujú
v tom, že má úbytok rozumových schopností, poruchy pamäte, stavy zmätenosti s paranoidným
spracúvaním životných okolností, znížením úrovne fungovania osobnosti s oploštením vyšších emócii

a znížením morálnej a etickej úrovne osobnosti a so stratou hygienických návykov, inadekvátnym
neúčelným správaním, zvýšenou ovplyvniteľnosťou a ľahkou zneužiteľnosťou neznámymi osobami
aj vo svoj neprospech, so zníženou kritickosťou pre svoje neadekvátne správanie, neschopnosťou
postarať sa o seba, riešiť a vybavovať svoje záležitosti s dopadom na sociálne fungovanie, samostatnosť
a sebaobslužnosť. Je schopný vykonávať len niektoré právne úkony, nie je schopný konať pred orgánmi
verejnej správy, štátnymi orgánmi, súdmi, finančnými inštitúciami, hospodáriť s financiami vo väčšom

rozsahu ako 20 € jednorazovo a 100 € mesačne, nakladať so svojím majetkom, uzatvárať zmluvy,
dohody v dedičskom konaní, spísať závet, preberať zásielky, dôchodok, peňažné dávky, rozhodovať
o svojej zdravotnej starostlivosti a mieste pobytu. Je schopný uplatniť si voličské právo. (č.l. 59)
(14) Navrhovateľ uviedol, že stav vyšetrovaného sa zhoršil, je sám sebou neistý pri rozhodovaní. On
(navrhovateľ) má plnú spôsobilosť na právne úkony. Vyšetrovaný sa v súčasnosti lieči, v jeho orientácii

konaním sú v súčasnosti periódy.
(15) Vyšetrovaný k veci uviedol, že syn za neho vybavuje záležitosti, nemá problém prísť, keď treba, on
je s tým spokojný. Svojmu synovi dôveruje, nie je žiaden problém s tým, aby ho zastupoval.
(16) Podľa § 10 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“) ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je

vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre
duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov
alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej
spôsobilosťnaprávneúkonyarozsahobmedzeniaurčívrozhodnutí.Súdpozbaveniealeboobmedzenie
spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

(17) Podľa § 27 ods. 2 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.
(18) Podľa § 248 ods. 1, ods. 2 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s
konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

(19) Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(20) Podľa § 274 ods. 2 CMP v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
(21) Podľa § 93 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy súd uloží opatrovníkovi, ktorý bol

ustanovený osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony,povinnosťpredkladaťsúdunajmenejdvakrátdorokasprávyoopatrovancoviasprávyonakladaní
s jeho majetkom v lehotách, ktoré určí.
(22) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že vyšetrovaný
trpí na duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná. Táto duševná porucha ho ovplyvňuje v takom

rozsahu, že v podstate nie je schopný sám robiť závažnejšie právne úkony týkajúce sa jeho majetku
azdravotnejasociálnejstarostlivosti.Idepritomoduševnúporuchutrvalú.Súdprivyslovenítohtozáveru
vychádzal najmä z obsahu znaleckého dokazovania. S poukazom na § 10 OZ preto súd rozhodol tak, že
vyšetrovaného obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Pri určení rozsahu obmedzenia súd vychádzal
z toho, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania pre svoju duševnú poruchu vyšetrovaný nie je

spôsobilý konať pred orgánmi verejnej správy, vrátane orgánov štátnej správy a samosprávy a súdov
a pred finančnými inštitúciami, preberať svoj príjem a nakladať so svojimi finančnými prostriedkami v
sume prevyšujúcej 20 € jednorazovo a prevyšujúcej v súhrne sumu 100 € mesačne, nakladať so svojím
majetkom, uzatvárať zmluvy, uzatvárať dohody v dedičskom konaní a spísať závet, preberať písomnosti
a rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti a umiestnení do zariadenia

zdravotníckej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti, vrátane ústavnej starostlivosti. Vyšetrovaný je
ľahko ovplyvniteľný inými osobami, ak by súd jeho spôsobilosť na právne úkony neobmedzil, mohol by
sa dostať do situácie, v ktorej by ho iná osoba zneužila vo svoj prospech. Na jeho ochranu bolo teda
potrebné jeho spôsobilosť na právne úkony obmedziť.(23) Občiansky zákonník ustanovuje, že zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená, je súdom ustanovený opatrovník. Preto súd vyšetrovanému ustanovil
opatrovníka. Za opatrovníka ustanovil navrhovateľa, ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu

a s ustanovením súhlasil. Pri výbere osoby opatrovníka súd prihliadal aj na to, že ustanovený opatrovník
je synom vyšetrovaného a už v súčasnosti mu poskytuje potrebnú pomoc a zastupuje ho, preto bude
vhodnou osobou pre vykonávanie funkcie opatrovníka. Súd prihliadal aj na vyjadrenie samotného
vyšetrovaného, že svojmu synovi dôveruje a s jeho zastupovaním je spokojný.
(24) Zároveň súd v rozhodnutí vymedzil rozsah jeho oprávnení povinností, s poukazom na § 274

ods. 2 CMP. O povinnosti predkladať súdu dvakrát do roka správy súd rozhodol s poukazom na § 93
Spravovacieho a kancelárskeho poriadku.
(25) Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o trovách konania.
(26) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(27) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.
(28) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
(29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, na iné rozhodnutie ako na znášaní trov
oboma účastníkmi súd žiaden spravodlivý dôvod nezistil, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania

nepožadoval.
(30) Podľa § 251 ods. 1, ods. 2 CMP trovy dôkazov platí štát. Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na
začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej
spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
(31) Keďže návrh na začatie konania nebol zjavne bezdôvodný, súd o trovách konania štátu rozhodol

tak, že štátu nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 251 ods. 1 CMP nepriznal.

Poučenie:

29Ps/2/2023
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.