Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200377
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca),
v právnej veci žalobkyne: W. X., I. X. F. XXXX, G. Z.: K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Marekom
Horníkom, advokátom, so sídlom: Jesenského 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti ďalšieho účastníka
konania: Y. X., I. XX. J. XXXX, Z. K. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo
10/2021 z 30. augusta 2021, č. sp. OU-TN-OOP5-2021/026685-002, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/130/2021-70 z 23. februára 2022,

ECLI:SK:KSTN: 2022:3021200377.2, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/130/2021-70
zo dňa 23. februára 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.OkresnýúradNovéMestonadVáhom,katastrálnyodbor(ďalejlen„katastrálnyúrad“)vporadídruhým
rozhodnutímč.X-26/2020/2zodňa26.03.2021,žiadosťžalobkyneoopravuchýbvkatastrálnomoperáte

podľa § 59a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol.
2. Žalovaný, na základe odvolania žalobkyne, prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), napadnutým rozhodnutím č. Xo 10/2021
zo dňa 30.08.2021, č. sp. OU-TN-OOP5-2021/026685-002 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil
a odvolanie zamietol.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nezistil také vady, ktoré by mali vplyv na zmenu
napadnutého rozhodnutia. Vady zistené v napadnutom rozhodnutí nemali za následok nezákonnosť
a nesprávnosť rozhodnutia, a opätovné vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie kvôli ich
odstráneniu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Oprava hranice v katastrálnom
operáte navrhovaná žalobkyňou sa v súčasnosti vykonať nedá z dôvodu ďalších právnych skutočností.

4. Žalovaný akceptoval námietku žalobkyne o zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorú odstránil

tak, že rozšíril odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti preskúmania zápisu rozhodnutia súdu
o určení hranice a vysvetlil protichodné tvrdenia. Dôvodom namietanej zmätočnosti bola najmä
skutočnosť, že znalecký posudok, na základe ktorého žiadala opravu vykonať, ktorý bol súčasťou
rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. k. 10C/324/90-30, je zmätočný a nejednoznačný. Žalovanývychádzal zo stavu, že Okresný súd v Trenčíne rozhodoval vo veci určenia priebehu vlastníckej hranice
medzi parc. č. XXX a XXX, zapísanými v pozemkovoknižnej vložke č. 2067, k. ú. K.. Okresný súd v
rozsudku skonštatoval, že pri určení hranice nebolo potrebné vypracovať geometrický plán, pretože

stačili kódové body, zavedené v mapových podkladoch. Znalec v posudku konštatoval, že pre určenie
hranice sa použili údajné merania z obnovovania mapy EN a merania v roku 1956. Podľa žalovaného
z vyšetrovacieho a meračského náčrtu, ktorý bol vyhotovený pri ZMVM vyplýva, že v mapových
podkladoch v rokoch 1985-1987 boli zamerané štyri lomové body, z ktorých dva možno stotožniť s
polohou bodov A (lomový bod 18-94) a D (lomový bod 18-92) zo znaleckého posudku. Koncový bod

hranice sporných pozemkov nebol v grafickej časti znaleckého posudku označený, polohovo však
korešpondoval s lomovým bodom 18-115. Hranica medzi pozemkami v časti K až H znaleckého posudku
nebola súdom určená, keďže sa určoval priebeh hranice medzi pôvodnými pozemkami č. XXX a č. XXX
a parcelami č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, k. ú. K..

5. Podľa žalovaného katastrálny úrad nepochybil, keď nevykonal zápis tak, ako žiadala v návrhu

žalobkyňa. Napriek tomu, že súd určil ako hranicu medzi pozemkami priamku A-K, grafická príloha
rozsudku nebola zápisu schopná. Poukázal na záver katastrálnej inšpekcie, že v takejto forme nebolo
možné zapísať grafiku z prílohy do katastrálneho operátu a premietnuť polohu bodov A, K do katastrálnej
mapy.Poukázalnato,žeznalecsícevposudkuuviedol,žekzmenezákresunanovejmapeENnedôjde,
ale podľa písomnej časti bod 8 na novej mape EN je hranica medzi pozemkami účastníkov vyznačená

ako sporná, zákres hranice je vykonaný podľa zameraného plotu a pri jej určení nedôjde k zmene
zákresu. Konštatovania znalca spolu s tým, že bod K priamky nebol na mapových podkladoch polohovo
stabilizovaný, spôsobili zmätočnosť a nejednoznačnosť pri zápise rozhodnutia. Príčinu nezapísania
rozhodnutia súdu nie je podľa žalovaného vzhľadom na plynutie času možné určiť, pretože dôvody
nezapísania nepodliehali evidencii.

6. Žalovaný dôvodil aj tým, že v konaní o oprave chyby katastrálneho operátu podľa § 59 katastrálneho
zákona nemožno vzhľadom na nesporový charakter a zásadu zákazu opravy chýb pri zápise ďalšej
právnej skutočnosti opraviť všetky chyby. Opravu v katastrálnom operáte možno vykonať iba v prípade,
ak od chybného zápisu nebola zapísaná ďalšia verejná alebo súkromná listina, ktorá by bola v
rozpore verejnou listinou. Od roku 1991 boli vykonané viaceré zápisy, vychádzajúce z platného stavu

evidovaného v katastrálnom operáte a ktoré prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia
uviedol. Poukázal na to, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k dielom parc. č. XXX, k. ú. K. na základe
vydržania, pričom prílohou osvedčenia o vydržaní bol geometrický plán, vychádzajúci z údajov platného
katastrálneho operátu a hraníc evidovaných štyrmi lomovými bodmi. Ďalší účastník konania nadobudol
vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe stavu evidovaného v katastrálnej mape. Dôvodom nemožnosti

zápisu opravy okrem hmotnoprávnej podmienky podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona je tak podľa
žalovaného existencia ďalších právnych skutočností, a to časovo neskorších zápisov v rozpore so
stavom hranice navrhovaným navrhovateľkou.

II. Konanie pred správnym súdom

7. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového
rozhodnutia katastrálneho úradu s odôvodnením, že ako účastníčka správneho konania bola
rozhodnutím žalovaného ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch z dôvodov podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku

v účinnom znení (ďalej len „SSP“).

8. Správny súd v napadnutom rozsudku č. k.13S/130/2021-70 z 23. februára 2022,
ECLI:SK:KSTN:2022:3021200377.2(ďalej„napadnutýrozsudok“)poukázalna§191ods.1písm.f/SSP,
v zmysle ktorého správnym orgánom ustálený skutkový stav musí vyplývať z podkladov obsiahnutých

v administratívnom spise. Pozornosti správneho súdu podľa jeho odôvodnenia neuniklo, že znalecký
posudok X.. R.. V. Q. zo dňa 28.07.1990, ktorý je súčasťou rozsudku Okresného súdu Trenčín z
31.08.1990,č.k.10C/324/90-30,niejeprefotenývcelosti,keďzjehoobsahusajaví,žeabsentujestrana
s bodmi 4, 5 a 6 (č. l. 9a administratívneho spisu). Nedostatok považoval za závažný, pretože žalovaný
ako jeden z dôvodov zamietnutia návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastri ustálil zmätočnosť

posudku. Takýto záver podľa neho, vzhľadom na neoboznámenie sa s celým znením znaleckého
posudku, nemá oporu v administratívnom spise.9. Správny súd pokračoval, že znalec pri určení spornej hranice vychádzal z údajov merania z
obnovovania mapy EN, ktoré vychádzali z vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 18 pre k. ú. K. (č. l. 14
administratívneho spisu). Z vyšetrovacieho a meračského náčrtu vyplýva, že sporná hranica je určená

bodmi 92-94-115-121, ale zároveň sa správnemu súdu z náčrtu (ktorý je v mierke 1:500) javilo, že body
92-94-121 sú umiestnené na priamke, teda sporná hranica sa v týchto bodoch neláme. K zlomu hranice
podľa neho nedochádza ani v bode 121. Zlom hranice zakreslenej na tomto náčrte možno pozorovať
až v mieste, kde sporná hranica končí, teda v bode, ktorý je v znaleckom posudku X.. R.. V. Q. zo dňa
28.07.1990 označený ako bod „K“. Hranica za bodom „K“ oddeľuje pozemky pôvodného potoka, ktoré

boli predmetom vkladov V 1916/99 a V 7544/1992 (č. l. 10, 11 administratívneho spisu). Záver znalca,
že sporná hranica má byť priamkou a vedie z bodu „A“ do bodu „K“ sa správnemu súdu z tohto pohľadu
nejaví ako zmätočná. Zmätočným nie je podľa správneho súdu ani záver znalca, že nie je potrebná
zmena zákresu (aj na meračskom náčrte č. 18 je sporná hranica zakreslená ako priamka). Pokiaľ bolo
následným zameraním pri vyhotovovaní geometrického a polohopisného plánu v roku 2020 (č. l. 19, 20
administratívneho spisu) zistené, že body 92-94-121 neležia na priamke, ide podľa správneho súdu o

skutočnosti zistené po vypracovaní znaleckého posudku zo dňa 28.07.1990.

10. Podľa názoru správneho súdu z administratívneho spisu nevyplývalo, že vykonanie neskorších
zápisov bolo v rozpore so stavom hranice navrhovaným žalobkyňou. Dňa 11.12.1992 bol pod V
7544/1992 a dňa 07.12.1999 pod V 1916/1999 (č. l. 10, 11) bol povolený vklad na základe kúpnych

zmlúv, prílohou ktorých boli geometrické plány. Ich predmetom nebolo riešenie vlastníckej hranice, a
preto táto zostala naďalej v katastrálnej mape evidovaná ako sporná. Na stave hranice sa po povolení
vkladov nič nemenilo a rovnako ako pred povolením vkladov zostala spornou. Správnemu súdu tiež
neunikla nejednotnosť správnych orgánov pri posudzovaní charakteru hranice pozemkov. Žalovaný v
rozhodnutí poukázal na technickú chybu, kedy sa opomenulo zrušiť mapové označenie hranice ako

spornej a zmeniť v katastrálnej mape prerušovanú čiaru na plnú s tým, že chyba bola neskôr neformálne
odstránená. Podľa katastrálneho úradu však zobrazenie hranice vo vektorovej katastrálnej mape plnou
čiarou je nesprávne, pretože na zmenu zobrazenia hranice vo vektorovej katastrálnej mape nebol
predložený žiaden katastrálny podklad s tým, že správny orgán začne katastrálne konanie na opravu
chyby neformálnym spôsobom, opravou zákresu hranice vo vektorovej katastrálnej mape z plnej čiary

na bodkovanú čiaru - spornú hranicu.

11. Správny súd uzavrel, že žalovaný tak pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nemal
podklad v administratívnom spise, preto správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm.
f/ SSP zrušil. Návrhu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP

vyhovel, pretože katastrálny úrad pri rozhodovaní nedisponoval celým znaleckým posudkom zo dňa
28.07.1990. Podľa § 191 ods. 4 SSP tak vec vrátil na ďalšie konanie katastrálnemu úradu s tým, že k
vecnému posúdeniu argumentov obsiahnutých v rozhodnutí bude môcť pristúpiť až potom, čo bude vo
veci ustálený skutkový stav, ktorý bude mať oporu v administratívnom spise. Správnym orgánom tiež
uložil podľa potreby zaobstarať nové dôkazy a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie presvedčivo

odôvodniť. Úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

12.Žalovaný(ďalejlen„sťažovateľ“)podalprotinapadnutémurozsudkukasačnúsťažnosť,atozdôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Kasačnému súdu navrhol aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že tvrdenia správneho súdu neboli vecne správne, a tieto
neboli súdom overené na základe spôsobilých dôkazov. Nedostatočným posúdením veci znemožnil
sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

14. Poukázal na to, že žalobkyňa dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP
vymedzila nasledovne: „Zároveň žalovaný nepravdivo uvádza, že žalobkyňa žiada vykonať opravu
chyby na základe znaleckého posudku. Žalobkyňa kontinuálne a rovnako, počas celého konania žiadala
vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe Rozsudku OS TN v spojení s rozsudkom KSBA. Žalovaný tak opätovne postupoval zmätočne a nezrozumiteľne, vec nesprávne právne posúdil a
skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi“. Podľa sťažovateľa správny súd preskúmaval
napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a katastrálneho úradu nad rozsah žalobného bodu, vymedzeného

žalobkyňou v správnej žalobe a tým porušil § 134 ods. 1 SSP. Žalobné body vymedzené žalobkyňou
v správnej žalobe sa týkali iných skutkových a právnych dôvodov pre zrušenie rozhodnutia, než sú
uvedené v rozsudku.

15. Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol do administratívneho spisu

predložený v celosti. Pri vyhotovení osvedčenej kópie došlo k prekrytiu číselného označenia bodov 5,
6 a 7, avšak strany znaleckého posudku sú riadne číslované. Nebolo tak zákonné a správne zrušiť
napadnuté rozhodnutie sťažovateľa z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi. Predložil tiež nanovo kópiu znaleckého posudku
do súdneho spisu.

16. Sťažovateľ mal z odborného posúdenia údajov evidovaných v SGI KN zrejmé, že hranica zobrazená
vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 18 pomocou štyroch lomových bodov 94-92-121-115 sa lomí
v bode 92 aj v bode 121. Nesúhlasil so záverom správneho súdu, že lom nastáva až v bode K, pretože
tento nebol v katastrálnej mape nikdy polohovo určený. Bez súradníc nie je podľa sťažovateľa technicky
možné zápis do mapy vykonať ani presne určiť, kde sa lomový bod nachádza, ale je ich treba zistiť na

základe presných technických podkladov, nie voľným okom.

17. V prípade zákresu hranice do mapy bolo doplnenie súradníc bodu K nevyhnutné a nie je možné
konštatovať, že zápis priamky A-K mohol prebehnúť za stavu, že by sa zákres v mape nemenil, keď
zmenou zákresu je aj zákres nového lomového bodu do mapy. Nezapísateľnosť grafickej prílohy do

znaleckého posudku v čase jeho predloženia pokladal za nesporný fakt, pretože nemožno preniesť do
mapy hranicu pozemkov, určenú prostredníctvom bodov A a K, ktoré nemajú bližšie polohové určenie.
Sťažovateľ tak spochybnil len technickú možnosť zápisu do platnej mapy ZMVM, nie samotné určenie
hranice ako takej.

18. Polohové určenie bodu „K“ nebolo podľa sťažovateľa nikde dané a nedali sa použiť ani
predchádzajúce merania ZMVM. Nemožnosť zápisu na určenie hranice v roku 1991 potvrdil aj Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR dňa 25.09.2020. Náčrt č. 18 bol podkladom pre vyhotovenie ZMVM
a na základe tohto bola hranica sporných pozemkov premietnutá do mapy pomocou 4 lomových bodov,
táto však nebola vyznačená ako priamka. Nie je podľa sťažovateľa správny záver správneho súdu,

že až následným zameraním v roku 2020 sa zistilo, že lomové body netvoria priamku. Lomové body
94-92-121-115 a ich súradnice platia dodnes a neboli od zamerania v roku 1985-1987 zmenené.
Vzhľadom na skutočnosť, že lomové body sa od času zamerania ZMVM nemenili, tak dnes ako aj v roku
1991 nie je možné rozhodnutie súdu o určení hranice bez polohového určenia bodov do katastrálneho
operátu zapísať.

19. Sťažovateľ uviedol, že zápis možno vykonať pri doložení geometrického plánu o polohovom určení
bodov priamky A-K, čo však nie je možné v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte, pretože oprava
podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je možná iba v prípade listín, ktoré už správne orgány
evidujú.

20. Pokiaľ správny súd zapísateľnosť grafickej prílohy posudzoval „voľným okom“ zasiahol tým podľa
sťažovateľa do jeho práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že žalobkyňa v správnej žalobe nikde
nespochybnila tvrdenia sťažovateľa a katastrálnej inšpekcie o technickej nezapísateľnosti grafickej
prílohy znaleckého posudku. Správny súd pri posudzovaní zapísateľnosti grafickej prílohy do súboru

geodetických informácií kat. operátu posudzoval správnu žalobu nad rámec žalobných bodov v rozpore
s § 134 ods. 1 SSP.

21. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, že záver o zápise ďalších právnych skutočností
vo vzťahu k priebehu hranice nemá oporu v administratívnom spise. Geometrické plány, ktoré boli

prílohami vkladových konaní vychádzali pri určovaní hraníc zo stavu mapovania ZMVM a hranice medzi
parcelami zameriavali pomocou 4 lomových bodov, tieto vychádzali z evidovanej hranice a tak boli
zapísané do katastrálnej mapy. Správny súd nezahrnul do rozsudku konanie V-2745/2017, o povolení
vkladu susedného pozemku v prospech Y. X. (príloha č. 12 a) administratívneho spisu). V roku 2017,kedy Y.Á. X. nadobudol vlastníctvo k dotknutým CKN parc. č. XXX a XXX, k. ú. K., nebola hranica medzi
parcelamiCKNč.XXXaXXXaCKNXXXaXXXevidovanáakosporná,apretoniejemožnébezsúhlasu
vlastníka vlastnícku hranicu zmeniť tak, ako to navrhla žalobkyňa. Potvrdenie napadnutého rozsudku by

podľa sťažovateľa viedlo k zopakovaniu konania pred správnymi orgánmi a jeho výsledkom by nebola
oprava údajov.

22. Oprava údajov tak nie je možná z dôvodu (i) nemožnosti zápisu grafickej prílohy znaleckého posudku
bez polohového určenia bodov, (ii) doplnenie nového geometrického plánu v konaní podľa § 59 ods. 2

písm. a) katastrálneho zákona nie je možné (iii) znalecký posudok je zmätočný, keď uvádza, že zákres
sa nemení (iv) nové zápisy po roku 1991, a najmä zápis vlastníckeho práva Y. X. neumožňuje vykonať
opravu.

23. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti túto navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila,
že sťažovateľ nekonkretizoval, ktoré jeho procesné práva mal správny súd porušiť. Podľa žalobkyne

správne orgány ignorovali právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín. Ďalej mala za to, že
sťažovateľ nepredložil správnemu súdu riadne vedený administratívny spis, keď bol znalecký posudok
sčasti nečitateľný. Na novú kópiu podľa nej nemožno prihliadať.

24. Žalobkyňa tiež tvrdila, že správny súd dospel k správnemu záveru, že body „A“ i „K“ sú určiteľné.

K otázke neskorších zápisov žalobkyňa uviedla, že z protiprávneho konania (nesprávne evidovanie
hranice ako nespornej) sťažovateľ vyvodzuje právo. Poloha bodu „K“ sa podľa žalobkyne dá určiť
jednoduchou matematikou priamo zo znaleckého posudku. Trvala na tom, že hranica v teréne sa po
celý čas nemenila.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

25. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 7S.
Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od

1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou
spisovou značkou.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný

súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj
splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov
v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP), a po zverejnení dňa vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej

stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyhlásil tento rozsudok.

27. Správny súd v napadnutom rozsudku ako zrušujúci dôvod - teda že skutkový stav je rozporný s
obsahom administratívneho spisu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) - uviedol, že znalecký posudok X.. Q.
nebol v administratívnom spise založený v celosti, a preto sťažovateľ nemal ako dospieť k záveru o

jeho zmätočnosti, keď sa neoboznámil s celým znením znaleckého posudku, a teda tento záver nemá
oporu v administratívnom spise. Ako však sťažovateľ správne uviedol, takúto námietku žalobca vôbec
neuplatnil, a posudok bol v skutočnosti v spise ako súčasť rozsudku Okresného súdu v Trenčíne. V
administratívnom spise sa nachádza fotokópia tejto listiny, pri ktorej síce došlo k prekrytiu číslovania
odsekov, tieto sú však celé čitateľné, a aj číslovanie strán nasvedčuje tomu, že ide o kompletnú

listinu. Námietka nekompletnosti tejto listiny nebola uplatnená správnou žalobou, a správny súd, ktorý
rozhodol bez pojednávania, nedal sťažovateľovi ani možnosť sa k tomuto dôvodu zrušenia rozhodnutia
žalovaného vyjadriť, kedy by sťažovateľ mohol vysvetliť, prečo považoval listinu v administratívnom
spise za kompletnú. Túto možnosť mal až v kasačnom konaní, čo aj využil, a presvedčivo vysvetlil, prečo
možno považovať administratívny spis za kompletný.

28. Pretože správny súd týmto prekvapivým a pre svoje rozhodnutie podstatným záverom o
nekompletnosti administratívneho spisu porušil zásadu rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP),
viazanosti žalobou (§ 134 ods. 1 SSP), a právo účastníka konania (sťažovateľa) na vyjadrenie sa kdôvodom rozhodnutia, kasačný súd vyhodnotil tento sťažnostný bod ako dôvodný. Kasačná sťažnosť
bola dostatočne konkrétna, keď objasnila, v čom videl sťažovateľ porušenie svojich procesných práv.

29. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby nie je samoúčelná a nemá len poriadkový
charakter. Okrem toho, že posilňuje individuálnu právnu istotu, ustaľuje predmet súdneho prieskumu
a umožňuje účastníkom konania koncentrovať svoju argumentáciu na podstatné otázky. V prípadoch,
kedy správny súd z administratívneho spisu zistí ďalšie rozhodujúce okolnosti, ktoré majú podľa neho
kľúčový dopad na výsledok konania, a zákon mu umožňuje na ne prihliadnuť aj mimo žalobných bodov

(či výslovne, ako napr. v § 134 ods. 2 SSP, alebo s ohľadom na základné princípy konania), je na mieste
očakávať, že o nich bude informovať aj účastníkov konania a dá im možnosť sa k nim vyjadriť. Hoci
oboznamovanie sa s obsahom administratívneho spisu zo strany súdu nie je typickým dokazovaním,
ktoré by sa muselo vykonať na pojednávaní, zmysel práva na vyjadrenie sa k skutkovým a právnym
otázkam veci zostáva zachovaný (§ 125 SSP, čl. 9 Civilného sporového poriadku).

30. Tiež je dôvodná sťažnostná námietka proti spôsobu vyhodnocovania obsahu listín obsiahnutých v
administratívnom spise, keď sa správnemu súdu sa v podstate len voľným okom „javilo“, že lomové
body 92-94-121 sú vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 18 zobrazené na priamke a k lomu hranice
nedochádzaanivbode121-aleažvmieste,kdespornáhranicakončí,tedavbode„K“podľaznaleckého
posudku. Z toho správny súd sám vyvodil, že hranica je tak priamkou a nie je zmätočné tvrdenie znalca

v znaleckom posudku, že zákres sa nemení. Sťažovateľ správne poukázal na to, že takýto rozpor medzi
skutkovým stavom zisteným sťažovateľom a podkladmi v administratívnom spise sa nedá riadne zistiť
voľným okom. Súd navyše nedal nijakú odpoveď na záver, že bod K nebol polohovo určený. Pri tejto
svojej úvahe sa správny súd nevysporiadal s ostatnými listinami v administratívnom spise a so závermi
žalovaného, popísaných v rozhodnutí žalovaného a v jeho vyjadrení k žalobe.

31. Aj v tejto časti je tak argumentácia správneho súdu postavená na záveroch, ktoré z hľadiska
existujúcej dôkaznej situácie neobstoja. Rovnako jeho záver, že až z geometrického plánu z r. 2020
vyplynulo, že evidované lomové body neležia na priamke, nemá zrozumiteľnú väzbu na zistený skutkový
stav, pretože lomovými bodmi bola (ako sporná) hranica vyznačená už pri mapovaní v r. 1985-1987. Bod

„K“ v znaleckom posudku pritom nebol stotožnený s konkrétnym existujúcim lomovým bodom, ani neboli
určené jeho súradnice. Práve to viedlo ku kľúčovému záveru prvostupňového orgánu i žalovaného o
nezapísateľnosti takto určenej hranice do katastrálnej mapy.

32. Záver správneho súdu, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmá úvaha, ako dospel žalovaný

k záveru o existencii rozporu medzi stavom hranice po povolení neskorších vkladov a stavom hranice
navrhovaným žalobkyňou, keď hranica bola po celý čas spornou, spochybnil sťažovateľ poukazmi
na to, že vlastník susedného pozemku Y. X. ho nadobudol vkladom na základe stavu evidovaného
(v tom čase) v katastri nehnuteľností, ako to uviedol aj na s. 8 svojho rozhodnutia. V tomto zmysle
je dôvodná kasačná námietka, spochybňujúca záver správneho súdu, že takéto neskoršie zápisy do

katastra v rozpore s žalobkyňou navrhovanou hranicou nevyplývajú z administratívneho spisu. Už v
preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, prečo vidí v zápise geometrických plánov vychádzajúcich
z vtedy platných údajov katastra prekážku vykonania požadovanej opravy. Kasačný súd poznamenáva,
že aj v tejto časti sa mal správny súd držať žalobných bodov nastolených žalobkyňou.

33. Po zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý
rozsudok, a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon
správneho súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

34.Vďalšomkonaníbudeúlohousprávnehosúdu(prisústavnomskúmanísplneniapodmienokkonania)
opäť posúdiť vec, a to na základe žalobných bodov, vyhodnotiť ich dôvodnosť a svoje nové rozhodnutie
založiť na relevantných zisteniach a právnych úvahách.

35. Správny súd v ďalšom konaní rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.